Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/302/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224101
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116224101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - KRUK
Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové,
Česká republika, IČO: 24 785 199, v zastúpení právne - Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom
Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému - S. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.
XXXX/XXA, XXX XX Y., o zaplatenie 7.224,07 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6Csp/60/2016-70 zo dňa 16.05.2017, takto

r o z h o d o l :

N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie nepribral do konania občianske

združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811
02 Bratislava, IČO: 42 362 962, ako osobitný subjekt na strane žalovaného.

Po t v r d z u j e rozsudok vo zvyšných výrokoch.

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd“) zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.224,07 eur spolu s úrokmi z omeškania vo

výške 8,05 % ročne zo sumy 7.067,87 eur od 15.07.2015 do zaplatenia. V ďalšom výroku súd určil
neplatnosť zmluvnej podmienky (pre jej neprijateľnosť) obsiahnutej v článku 19 bod 19.16 Všeobecných
obchodných podmienok, tvoriace neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o splátkovom úvere č. 425553225
zo dňa 07.07.2011, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom v znení: „Klient súhlasí s tým,
že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči Klientovi,
a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané,

ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči Klientovi. Klient je oprávnený postúpiť
svoje pohľadávky voči banke, alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným
súhlasombanky;predchádzajúcipísomnýsúhlasbankyniejepotrebný,pokiaľsazriaďujezáložnéprávo
k pohľadávkam Klienta ako záložcu voči Banke v prospech Banky ako záložného veriteľa. V prípade,
že Klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného právneho predpisu, tak Banka nebude bezdôvodne
súhlas odopierať“. Žalovanému súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd nepribral do
konania občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo

námestie 7, Bratislava, ako osobitný subjekt na strane žalovaného.

2. Žalobca vyvodil peňažný nárok zo zmluvy o splátkovom úvere č. 425553225 uzatvorenej 07.07.2011
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. (pôvodný veriteľ) a žalovaným (dlžníkom), tvrdil, že pohľadávkuz predmetnej zmluvy nadobudol v zostatkovej výške 7.224,07 eur od pôvodného veriteľa zmluvou o
postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE, uzatvorenou dňa 29.09.2015.

3. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že 07.07.2011 pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s.
uzatvorila so žalovaným - dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančných prostriedkov (úveru) dlžníkovi v sume 5.700 eur, jednalo sa o spotrebný úver na čokoľvek,
výška úrokovej sadzby bola dohodnutá ako fixná, do splatnosti 16,90 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy,
úrok z omeškania 8 % ročne, spôsob úveru: jednorazovo, bezhotovostne, spracovateľský poplatok - 119

eur uhradený pri uzatvorení zmluvy z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru - 2,99 eur mesačne,
za upomienku - 25 eur, výška splátky a splatnosť - 69,89 eur mesačne od prvého čerpania úveru
do 31.07.2011 (splátka vo výške úrokov a poplatkov) a vo výške 105,96 eur mesačne od 20.08.2011
ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov,
nákladov banky spojených s úverom). Jednalo sa o 119 splátok od 20.08.2011, konečná splatnosť
úveru 20.06.2021. Ročná percentuálna miera nákladov - 20,22 %, priemerná hodnota RPMN - 17,62 %,

celková čiastka spojená s úverom - 12.371,13 eur.

4. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky (VOP), v
bode 8 odôvodnenia rozhodnutia cituje okresný súd znenie článku 7 bod 7.3.2. VOP, ďalej v bode 9
odôvodnenia cituje znenie článku 7 bod 7.6.1. písm. a) VOP a napokon s osobitným výrazom poukazuje

na obsahové znenie článku 19 bod 19.16. VOP, v zmysle ktorého klient súhlasí s tým, že banka je
kedykoľvek oprávnená postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, bez ohľadu
na to, či sú budúce, súčasne, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu
osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke,
alebopreviesťsvojezáväzkyvočinejlenspredchádzajúcimpísomnýmsúhlasombanky;predchádzajúci

písomný súhlas banky nie je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam klienta ako
záložcu voči banke v prospech banky ako záložného veriteľa. V prípade, že klient je spotrebiteľom v
zmysle osobitného právneho predpisu, tak banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať“.

5. Listom zo dňa 14.05.2015 (súd odkazuje na listinný dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 20 spisu)

pôvodný veriteľ vzhľadom na omeškanie žalovaného vyzval ho k úhrade sumy 1.858,57 eur najneskôr
do 15 dní od doručenia listu s upozornením, že ak túto sumu v stanovenej lehote neuhradí, pristúpi
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Ďalším listom zo dňa 04.06.2015 pôvodný veriteľ
oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 03.06.2015 (k uvedenému dňu
zostatok pohľadávky banky voči žalovanému bol vo výške 7.146,33 eur). Obidve písomnosti (list zo

dňa 14.05.2015 a list zo dňa 04.06.2015) podľa oznámenia poštového doručovateľa boli vrátené
odosielateľovi späť z dôvodu, že žalovaný predmetné zásielky v odbernej lehote neprevzal.

6.Pôvodnýveriteľsožalobcomuzatvorildňa29.09.2015zmluvuopostúpenípohľadávok,jejpredmetom
bolo odplatné postúpenie pohľadávky na postupcu špecifikovaných v prílohe č. 1, medzi inými aj

pohľadávka zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 425553225 v zostatkovej výške 7.224,07 eur. Pôvodný
veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 08.10.2015 oznámila žalovanému postúpenie
pohľadávky voči nemu zo zmluvy o splátkovom úvere.

7. Z výpisu z úverového účtu jednoznačne vyplynulo, že pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa,

a.s. poskytla žalovanému dňa 07.07.2011 úver vo výške 5.700 eur, pričom z dôvodu úhrady
spracovateľského poplatku vo výške 119 eur obdŕžal žalovaný dňa 07.07.2011 len sumu 5.581 eur.
Za nesporné vyhodnotil súd skutkové tvrdenia žalobcu v podaní zo dňa 19.04.2017 o vykonaných
úhradách žalovaným na predmetný úver (jednotlivé čiastkové úhrady, ako aj s konkrétnym dátumom
vykonaných úhrad, súd špecifikuje v bode 17 odôvodnenia rozsudku), pritom v období od 01.08.2011

až do 20.11.2013 na predmetný úver žalovaný vykonal úhradu v celkovej výške 2.946,78 eur.

8. Vykonané dokazovanie preukázalo, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č 425553225 zo dňa
07.07.2011 medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bol založený záväzkovo-právny vzťah, z ktorého
vyplynula SLSP povinnosť poskytnúť za dohodnutých podmienok dlžníkovi úver - peňažné prostriedky

do sumy 5.700 eur a žalovanému - dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť veriteľovi aj s
úrokmi a dohodnutými poplatkami v pravidelných mesačných splátkach vo výške 105,96 eur (vrátane
poistného), so splatnosťou do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky
dňa 20.08.2011 a poslednej splátky 20.06.2021.9. Keďže predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru zo strany veriteľa (poskytujúci úvery
v rámci svojho podnikania podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. - banka) spotrebiteľovi (§ 2 písm.

a) zákona č. 129/2010 Z.z.); nejednalo sa o úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
posudzovaný nárok ( aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere) podriadil súd režimu právnej úpravy zákona č.
129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ).

10. Pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, zároveň

zmluvu spotrebiteľskú z pohľadu § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bez najmenších pochybností sa
jednalo o tzv. formulárovú zmluvu uzavieranú vo viacerých prípadoch, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť
nemohol.

11. Predmetná zmluva neobsahovala náležitosť vyžadovanú podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. o výške splátok istiny a úrokov, ktoré mal žalovaný pôvodnému veriteľovi zaplatiť. Aj keď

bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 105,96 eur, úroková
sadzba 16,90 % ročne, výška poplatku za správu úveru: 2,99 eur mesačne, výška poplatku za poistenie:
3,58 eur mesačne, ako aj celková čiastka k zaplateniu v sume 12.371,13 eur, nikde v zmluve nebola
uvedená výška splátok zvlášť čo do istiny a čo do úrokov, t.j. časť každej mesačnej splátky, ktorá
mala zodpovedať sume započítanej za splatenie istiny a na splatenie úroku, aby bolo žalovanému ako

spotrebiteľovi zrejmé, aká je štruktúra jeho dlhu v tom - ktorom momente splácania úveru. S odkazom na
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. sa jedná o úver bezúročný a bez poplatkov, z tohto dôvodu
povinnosťou žalovaného bolo poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť pôvodnému veriteľovi v sume 5.581
eur v 119 mesačných splátkach, so splatnosťou poslednej z nich, teda 119-tej, dňa 20.06.2021. Okresný
súd princípom spriemerovania konštatoval, že v období od 20.08.2011 do 20.11.2012 (v období, keď

bola povinnosť zaplatiť dojednaný poplatok za poistenie), tak bolo povinnosťou žalovaného splácať úver
v mesačných splátkach vo výške 50,4792 eur, v období od 20.12.2012 v mesačných splátkach vo výške
48,5392 eur (výška splátky bez dojednaného poplatku za poistenie). Súd dodal, že na uvedenom jeho
názore nič nemenia ani závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a.s. c/a Klára Bíróová zo dňa 09.11.2016, ktorým bol daný výklad článku 10 ods. 2 písm. h) a i)

Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere..., keďže v
predmetnom rozhodnutí Súdny dvor EÚ sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010
Z.z., ako vnútroštátnej normy, keďže výklad vnútroštátneho práva poskytujú výlučne vnútroštátne súdy.
Hoc súd pripustil, že vnútroštátna právna úprava v § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 písm.
a) (toho času písmeno b) zákona č. 129/2010 Z.z. je v rozpore s obsahom smernice (čl. 10 ods.

2 písm. h) a i)), avšak uvedený konflikt automaticky nezakladá prednosť uplatnenia smernice pred
vnútroštátnou právnou normou. Platí zákaz horizontálneho priameho účinku smernice spočívajúci v
tom, že žiadne jej ustanovenia zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také
sa nemôžu použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, priamy účinok je v
zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, keď sa jednotlivo dovoláva práva vyplývajúceho

zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.
Povinnosti vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade uplatňovania relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou
a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva.
Vzhľadom na explicitné znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v časti členenia

splátok na splátky istiny, úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo
veci C-42/15 vyložili uvedené ustanovenie vnútroštátneho práva eurokonformne tak, že zmluva nemusí
obsahovaťčleneniasplátoknasplátkyistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadnevotázke,kedyjezmluva
o úvere bezúročná a bez poplatkov, nahradili by doslova vnútroštátne právo smernicou, čo je postup
typický pre priamy účinok. Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený,

a teda je možné uvažovať iba o účinku nepriamom. Takýto postup však nebude možný, pretože by sa
jednalo o výklad contra legem, respektíve v rozpore s doterajšou ustálenou rozhodovacou praxou súdov,
pokiaľ ide o výklad znenia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo by zároveň
neprípustným spôsobom zasiahlo do princípu právnej istoty.

12. V súdenom prípade nesporne sa jedná o pohľadávku pôvodného veriteľa - Slovenskej sporiteľne,
a.s. ako banky, ktorá poskytla úver dlžníkovi - žalovanému (ako klientovi).13. Z tohto pohľadu je potrebné v súvislosti s postúpením pohľadávky brať zreteľ aj na oprávnenie banky
postúpiť pohľadávku za podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. I napriek tomu,
že § 92 ods. 8 je systematicky zaradený v 14. časti zákona č. 483/2001 Z.z. (zákona o bankách, ďalej

iba „ZoB“), upravujúci ochranu klientov a bankové tajomstvo, nie je ho možné vykladať iba zužujúco v
rovine povinnosti banky chrániť bankové tajomstvo bez dopadu porušenia povinnosti banky na jej právne
úkonyvovzťahukinýmosobámvstupujúcimsbankoudosúkromnoprávnychvzťahov.Dôvodováspráva
k uvedenému ustanoveniu (pôvodne § 92 ods. 7) uvádza: „v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.

Ustanovenie § 92 ods. 8 (pôvodne úprava § 92 ods. 7) zákona o bankách je potrebné podľa názoru súdu
považovaťzaprávnuúpravulexspecialisvovzťahukpríslušnýmustanoveniamObčianskehozákonníka
(§ 524 Občianskeho zákonníka). Z § 92 ods. 8 možno vyvodiť, že banka je oprávnená postúpiť inému
subjektu bez súhlasu klienta iba tú pohľadávku (resp. jej časť), ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, a
to iba za podmienky, že klient (dlžník) napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 dní je v
omeškaní so splnením tejto časti svojho peňažného záväzku voči banke.

14. Absentovalo naplnenie podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách pre vznik oprávnenia
Slovenskej sporiteľne, a.s. ako banky postúpiť žalovanú pohľadávku voči klientovi - žalovanému zo
Zmluvy o splátkovom úvere č. 425553225 bez jeho súhlasu. Pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa,
a.s. vyzvala listom zo dňa 14.05.2015 žalovaného na úhradu omeškaných splátok úveru v celkovej

sume 1.858,57 eur s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a súčasne listom zo dňa
04.06.2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru s účinnosťou ku dňu 03.06.2015, teda
k uvedenému dňu malo dôjsť k splatnosti celej žalovanej úverovej pohľadávky veriteľa zo zmluvy o
splátkovom úvere.

15. Súd bol ale názoru, že ku dňu 29.09.2015 sa neocitol žalovaný v omeškaní s plnením svojich
peňažných záväzkov z predmetnej zmluvy, nebol totiž v omeškaní s plnením svojich peňažných
záväzkov ku dňu 03.06.2015. K uvedenému dňu mal plniť v celkovej sume 2.263,8432 eur (pri výške
mesačnej splátky 50,4792 eur v období od 20.08.2011 do 20.11.2012 x 16 splátok + 48,5392 výška
mesačnej splátky v období od 20.12.2012 x 30 splátok splatných v období od 20.12.2012 do 03.06.2015,

čo sa rovná 807,6672 eur + 1.456,176 eur, výsledne 2.263,8432 eur, žalovaný pritom uhradil do dňa
03.06.2015 sumu 2.946,70 eur, t.j. o 682,9368 eur vyššiu, ako bol ku dňu 03.06.2015 povinný. Rovnako
ku dňu postúpenia pohľadávky, ku 29.09.2015 žalovaný nebol v omeškaní s plnením peňažných
záväzkov zo zmluvy, tieto mal plniť ku dňu 29.09.2015 v sume 2.458 eur (pri výške mesačnej splátky
50,4792 eur v období od 20.08.2011 do 20.11.2012 x 16 splátok + 48,5392 eur ako výška mesačnej

splátkyvobdobíod20.12.2012x34splátoksplatnýchvobdobíod20.12.2012do29.09.2015=807,6672
eur, teda celkom za uvedené obdobie mal plniť sumu 2.458 eur, v skutočnosti uhradil ku dňu 29.09.2015
sumu 2.946,70 eur, t.j. o 488,78 eur vyššiu, ako bol povinný. Napokon, žalovaný nebol v omeškaní
s platbou ani ku dňu 14.05.2015, kedy bol zo strany pôvodného veriteľa vyzvaný na zaplatenie sumy
1.858,57 eur titulom omeškaných splátok. K uvedenému dňu totiž mal plniť v sume 2.458 eur pri výške

mesačnej splátky 50,4792 x 16 splátok splatných v období od 20.08.2011 do 20.11.2012 + pri výške
mesačnejsplátky48,5392eurvobdobíod20.12.2012do14.05.2015,tedax29mesiacov,čozodpovedá
sume 807,6672 eur + 1.407,6368 eur = 2.215,304 eur, pričom do dňa 14.05.2015 uhradil žalovaný sumu
2.946,78 eur, t.j. o 731,476 eur vyššiu, ako bol povinný.

16. Zároveň nevyšlo v konaní najavo, že by žalovaný ako dlžník udelil Slovenskej sporiteľni, a.s. súhlas
na postúpenie pohľadávky (a tento v zmysle ďalej uvedeného nemožno vyvodzovať ani z ustanovenia
čl. 19 bod 19.16. VOP) zo zmluvy o splátkovom úvere.

17. Vzhľadom na konštatované nenaplnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie

pohľadávky pôvodným veriteľom na aktuálneho žalobcu bez súhlasu žalovaného, súd vyhodnotil
dvojstranný právny úkon - zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2015 v časti postúpenia
žalovanej pohľadávky s príslušenstvom ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Na základe neplatného právneho úkonu žalobca nemohol žalovanú pohľadávku s
príslušenstvom nadobudnúť s právami s ňou spojenými, teda nemohol vstúpiť ani do práv veriteľa a

súčasne nebol ani oprávnený požadovať od žalovaného ako dlžníka uspokojenie žalovanej pohľadávky
s príslušenstvom.18. Napokon aj v čl. 19 bod 19.16. VOP uvádzanú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej veci vyhodnotil
súd za neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 OZ sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 OZ, ide
totiž o individuálne nedojednanú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcu značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň deklaroval
neplatnosť dotknutej zmluvnej podmienky ako neprijateľnej, pričom túto ( konkrétne znenie zmluvnej
podmienky ) súčasne uviedol v zmysle § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj vo výroku
rozsudku. V súvislosti s týmto záverom súd poukazuje aj na doterajšiu rozhodovaciu súdnu prax, keď
neprijateľnosť obsahovo totožnej zmluvnej podmienky judikovali súdy už v rozsudku č.k. 6C/96/2014-82

zo dňa 13.10.2015 potvrdené rozsudkom KS v Žiline č.k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016, ďalej
v rozsudku č.k. 6C/177/2014-83 zo dňa 06.10.2015 potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
11Co/79/2016-128 zo dňa 17.05.2016.

19. Neprijateľnosť riešenej zmluvnej podmienky potvrdzuje aj konanie dodávateľa, ktorý podmienku
zakotvil do vopred pripraveného návrhu formulárovej povahy na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ

(v danom prípade dlžník) nemohol individuálne ovplyvniť. Navyše zmluvná podmienka bola obsiahnutá
vo vopred predformulovaných veriteľom VOP, ktoré boli účinné od 01.08.2002 (ako sa to udádza v čl.
II bod 2 predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, t.j. ešte pred jej uzavretím dňa 07.07.2011) a ktoré
ako neoddeliteľnú súčasť zmluvných podmienok zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07.07.2011 bol
nútený dlžník - žalovaný prijať ak chcel vstúpiť do zmluvného vzťahu s bankou - Slovenskou sporiteľnou,

a.s. ako veriteľom. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva podľa názoru okresného súdu v
tom, že obchádzala ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, respektíve v čase
účinnosti VOP do 31.12.2008 jeho § 92 ods. 7 a súčasne v tom, že spotrebiteľ (v danom prípade
dlžník, žalovaný) už pri samotnom uzavretí zmluvného vzťahu s bankou dával súhlas s postúpením

akýchkoľvek pohľadávok bankou voči nemu ako dlžníkovi, resp. s prevodom akýchkoľvek záväzkov
banky voči nemu na tretiu osobu (teda aj na zahraničný subjekt, voči ktorému domôcť sa práva zo strany
spotrebiteľa by bolo sťažené), zatiaľ čo spotrebiteľ vôbec takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky
voči banke, resp. prevod záväzkov voči banke na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie
pohľadávky, resp. prevod záväzku voči banke na tretiu osobu zásadne s jej predchádzajúcim súhlasom.

Takátoúpravaprávapovinnostídodávateľa aspotrebiteľazjavnespôsobujevzmluvnomvzťahuznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

20. V súhrne hore uvedených konštatácií, súd prijal záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, ktorý nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného práva voči žalovanému.

21. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v
konaní v celom rozsahu úspešný by mal nárok na náhradu trov konania, priznanie náhrady trov mu
ale vylučovala okolnosť, že žalovanému preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy
konania nevznikli, na tomto základe aplikáciou § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán

sporu nárok na ich náhradu nepriznal (v súvislosti s týmto spôsobom rozhodovania odkazuje okresný
súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo 544/2015 zo dňa 26.10.2016).

22. Súd uvádza v bode 62 odôvodnenia rozhodnutia, z akých okolností vychádzal, keď nepribral
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava do konania ako

osobitný subjekt na strane žalovaného (§ 95 ods. 1 CSP). Prioritne mal za to, že zo strany tohto subjektu
nejde v súdenej veci o cieľ zabezpečenia náležitej ochrany práv spotrebiteľa a napokon, nebolo by to v
súlade ani so zásadou účelnosti, hospodárnosti a rýchlosti konania.

23. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Domáha sa zrušenia rozsudku a žiada

vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie. Namieta nesprávne skutkové
zistenia a nesprávne právne posúdenie súdom. Nesúhlasí so zamietnutím žaloby pre nesplnenie
podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a hodnotením čl. 19 bod 19.16. všeobecných
obchodných podmienok k zmluve súdom ako neplatným zmluvným dojednaním. V uvedených otázkach
podľa názoru odvolateľa okresný súd opomenul ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách.

Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemá povahu kogentnú, následne vychádzajúc z § 89 ods.
1 Zákona o bankách odchýlna dohoda strán je možná. Dohoda ani v súdenej veci nevykazuje znaky
nevyváženosti ak veriteľ môže postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka kedykoľvek a dlžník
svoj záväzok voči veriteľovi na iného len so súhlasom veriteľa.24. Odvolateľ vytýka súdu, že posúdil postúpenie pohľadávky zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s.
na žalobcu a uprednostnil výklad vedúci k neplatnosti zmluvy o postúpení pred výkladom neplatnosť

zakladajúcim, nebral do úvahy skutočnosť, že dlžník - žalovaný bol v omeškaní voči banke viac ako 1
rok. Z rozsudku nevyplýva, v čom sa zhoršilo postavenie dlžníka ako spotrebiteľa, keďže nedochádza k
zmene obsahu záväzku, ale postúpením pohľadávky dochádza len k zmene veriteľa.

25. Prvostupňový súd nesprávne posudzoval aj otázku, či úverová zmluva obsahuje náležitosti podľa

zákona č. 129/2010 Z.z.. Síce v bode 46 odôvodnenia napadnutého rozsudku cituje rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým bol daný výklad
čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady ES č. 2008/48/ES o zmluvách a
o spotrebiteľskom úvere, ale hľadá ďalej len dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie nie je možné uplatniť
vo vnútroštátnom spore. Odvolateľ sa preto domnieva, ako keby okresný súd postupoval ako zástupca
žalovanej strany.

Žalobca trval na tom, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. mu postúpila pohľadávku platnou
zmluvou a úverová zmluva spĺňa obsahové náležitosti vyžadované podľa zákona č. 129/2010 Z.z..

26. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil.

27. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku, ktorému odvolanie
je prípustné, odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupujúc podľa § 378 ods. 1 CSP
v spojení s § 219 ods. 3 CSP potvrdil rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP pre vecnú

správnosť.

28. Odvolací súd sa cítil byť viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a odvolaciemu prieskumu
podrobil rozsudok okresného súdu len na základe tých odvolacích dôvodov o ktoré oprel žalobca svoje
odvolanie.

29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uzatvorením zmluvy o splátkovom úvere bol založený
spotrebiteľský právny vzťah, predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Uvedený záver súdu
žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal. Bola nesporná aj ďalšia skutočnosť, že na základe
úverovej zmluvy žalovanému mala byť poskytnutá úverová suma 5.700 eur, v skutočnosti Slovenská

sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému sumu 5.581 eur dňa 07.07.2011 (po znížení úverovej sumy o
spracovateľský poplatok vo výške 119 eur). Neboli namietané ani jednotlivé dielčie úhrady vykonané
žalovaným (tie okresný súd uvádza v bode 17 odôvodnenia rozhodnutia) na úver zaplatené v celkovej
sume 2.946,78 eur.

30. Hoc odvolateľ iba v rovine všeobecnej namieta nesprávne právne posúdenie obsahových náležitostí
úverovej zmluvy súdom z pohľadu zákona č. 129/2010 Z.z., avšak neuvádza žiadne argumenty, v
ktorých konkrétnych otázkach a ako súd pochybil pri posudzovaní obsahových náležitostí zmluvy.
Odvolateľ iba všeobecne odkazuje na záver rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová vo veci výkladu čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho

parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, neuvádza ale žiadne odvolacie
argumenty s ktorými by sa mal odvolací súd ( vo vzťahu k obsahovým náležitostiach zmluvy ) vzhľadom
na individualitu riešeného nároku zaoberať. Odvolací súd nie je oprávnený ani povinný hádať, resp.
dedukovať, ktoré otázky v bezprostrednej väzbe na ( ne ) splnenia obsahových náležitostí zmluvy
považuje odvolateľ za rozhodné a podstatné v štádiu odvolacieho konania riešiť inak, prípadne odlišne

ako okresný súd.

31. Pokiaľ odvolateľ vytýka rozhodnutiu nesprávny záver o nesplnení podmienok ustanovenia § 92 ods.
8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky, okresný súd v tejto časti vyargumentoval podrobne,
vyčerpávajúco všetky okolnosti a úvahy, ktoré k takému záveru viedli. Aj odvolací súd zdieľa názor, že

ustanovenie § 92 ods.8 ( predtým § 92 ods. 7 ) Zákona o bankách ( v znení účinnom ku dňu postúpenia
pohľadávky ) má charakter kogentného ustanovenia, uvedené ustanovenie špeciálneho právneho
predpisu nie je možné „ obísť „ ani s odkazom na § 89 ods.1, keďže vzhľadom na kogentný charakter §
92 ods.8 Zákona o bankách účastníci zmluvy ani vo všeobecných ustanoveniach ku zmluve nemohli nazáklade dohody upraviť splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky odlišne než to bolo zakotvené
v § 92 ods.8 Zákona o bankách. Pokiaľ takúto dohodu veriteľ v zmluvnom dokumente formulárového
charakteru ( viď znenie bodu 19.16 v čl.19 všeobecných obchodných podmienok ) v spotrebiteľskom

právnom vzťahu so spotrebiteľom zakotvil, jeho postup iba preukazuje sledovanie účelu a cieľov ako
nebyť viazaný § 92 ods. 8 a ako obísť právne podmienky vymedzené pre postúpenie pohľadávky v
§ 92 ods.8 Zákona o bankách ale aj ustanovenia ( hmotnoprávneho charakteru ) poskytujúce ochranu
spotrebiteľovi pri posudzovaní platnosti/ neplatnosti postúpenia pohľadávky. Preto námietky odvolateľa
voči záverom okresného súdu v otázke konštatovanej neprijateľnosti a následnej neplatnosti zmluvnej

podmienky zakotvenej v bode 19.16. v čl.19 všeobecných obchodných podmienok, hodnotí odvolací
súd v súdenej veci za nedôvodné, napokon ich hodnotí aj za účelové - svedčiace o snahu odvolateľa
ako obhájiť zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej veci, ktoré nemá oporu v zákone. Určenie neplatnosti
riešenej zmluvnej podmienky ( podmienok ) v konkrétnom znení vo výrokovej vete rozsudku má svoj
procesno - právny základ v § 298 ods.2 CSP.

32. V dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky žalobca sa nestal jej nadobúdateľom voči
žalovanému a v spore nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie.

33. V súvisiacom výroku o náhrade trov konania rozhodovanie okresného súdu je v súlade s § 255

ods.1 CSP.

34. O náhrade trov odvolacieho konania (nároku na náhradu) rozhodoval krajský súd podľa § 396 ods.
1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobca bol
v odvolacom konaní neúspešný, žalovaný v odvolacom konaní úspešný si trovy neuplatnil. Napokon ani

z obsahu spisu nevyplynulo, že by žalovanému v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu mali vzniknúť
nejaké trovy.

35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420, 421 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.