Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25Csp/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417206604
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417206604.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: C. Č., W..

XX.XX.XXXX, F. C. W. Q. XX, XXX XX C. W. Q., právne zastúpený: JUDr. Ján Falis, advokát, so sídlom
Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36
715 352, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, zastúpený JUDr. Michalom Gallom, advokátom a
konateľom, o zaplatenie 1 394,18 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 394,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 1 394,18 € od 20.04.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 02.05.2017 domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 1 394,18 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1
394,18 € odo dňa 20.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si ako veriteľ z titulu postúpenia pohľadávky zo dňa 10.05.2012

od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. uplatnil u zamestnávateľa žalobcu realizáciu zrážok
zo mzdy. Žalovaný zamestnávateľovi žalobcu predložil žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 12.03.2015
a ako dohodu o zrážkach zo mzdy priložil kópiu Žiadosti o vydanie Pôžičkovej karty Žolík a obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou
bankou. Rozpis dlhu predstavoval ku dňu 12.03.2015 spolu sumu 1 456,47 € a pozostával z istiny
462,58 €, riadneho úroku 93,70 €, úroku z omeškania 523,85 € a nákladov inkasného pokračovania
376,34 €. Zamestnávateľ na základe predloženej žiadosti žalovaného od 01.12.2015 do 01.10.2016

vykonával zrážky zo mzdy, pričom zrazil a poukázal na účet žalovaného sumu vo výške 1 394,18 €.
Žalobca v predmetnej žalobe poukázal, že žalovaný sa na úrok žalobcu bezdôvodne obohatil, a to
prijatím bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, a to z viacerých dôvodov:
1./ Žalovaný ako dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi predložil Žiadosť o poskytnutie
pôžičkovej karty Žolík a obchodné podmienky, ktoré neobsahujú dohodu o zrážkach zo mzdy. K dohode
o zrážkach zo mzdy nedošlo, preto ich žalovaný nemohol predložiť zamestnávateľovi žalobcu.
2./ V žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 12.03.2015 žalovaný uviedol, že pohľadávku odkúpil od

spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. na základe zmluvy o postúpení zo dňa 10.05.2012. Žalobca
namieta platnosť postúpenia pohľadávky na žalovaného, keďže nemohol si uplatniť zrážky zo mzdy,
nakoľko na neho neprešli práva z pohľadávky. Veriteľom pohľadávky bola Všeobecná úverová banka a
nie spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s..3./ Predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu môže byť len pohľadávka alebo
časť pohľadávky, ktoré sa stali splatnými. Pôvodný veriteľ VÚB, a.s. ako banka žalobcovi nedoručila
písomnú výzvu banky na plnenie peňažného záväzku, s ktorým bol žalobca nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní v omeškaní, a preto pre porušenie ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nedošlo
k platnému postúpeniu pohľadávky na žalovaného.
4./ na zmluvu o vydaní Pôžičkovej karty sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to údaje podľa
odseku 2 písm. d/, h/, j/, k/, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Keďže žalobca na účet žalovaného zrážkami zo mzdy zaplatil sumu vo výške 1 394,18 €,
žalovaný sa o túto sumu bezdôvodne obohatil plnením bez právneho dôvodu. Žalobca si uplatnil aj
zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 20.04.2017 do zaplatenia s poukazom na výzvu
žalobcu zaslanú žalovanému zo dňa 16.04.2017, na základe ktorej žiadal o vrátenie dlžnej sumy

najneskôr do 19.04.2017.

3. Súd vo veci vydal dňa 03.05.2017 platobný rozkaz č.k. 25Csp/20/2017-16, proti ktorému podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobca v Žiadosti o vydanie pôžičkovej
karty zo dňa 24.07.2008 výslovne súhlasil, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v

stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa Zmluvy,
banka je oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného
splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Žalobca s uvedeným súhlasil v zmysle bodu 35.
písm. f/ Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s..

Dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Dohodu o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov upravuje § 551 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal možnosť si
Zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy prečítať a následne ich podpísal. Zároveň žalovaný poukázal aj
na Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.10.2012, kde sám žalobca
dlžnú sumu čo do dôvodu a výšky uznal. Aj napriek tomuto uznaniu a dohode žalobcu svoj dlh opäť

nesplácal a tak bol žalovaný nútený využiť ďalší zákonný prostriedok na vymoženie svojho nároku, a to
dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný si u zamestnávateľa žalobcu uplatnil iba sumu, ktorú uznal sám
žalobca. Súd uznesením zo dňa 08.06.2017 č.k. 25Csp/20/2017-31 zrušil platobný rozkaz.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.02.2018 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 oznámilo súdu vypovedanie plnomocenstva
udelené na zastupovanie v tejto veci s tým, že žalobca si zvolil nového právneho zástupcu pre uvedené
konanie.

5. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorých neúčasť ospravedlnili ich

právny zástupcovia.

6. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Poukázal, že zmluva
neobsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy, dohoda o zrážkach zo mzdy nebola platne uzatvorená ani
individuálne dojednaná, preto všetky zrážky zo mzdy boli bezdôvodným obohatením žalovaného. K

dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach uviedol, že túto dohodu považuje za nekalú
obchodnú praktiku, opiera sa aj o rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/247/2013
zo dňa 10.10.2013, ktorý tento formulár a takéto uznanie dlhu vo svojom rozhodnutí označil za nekalú
obchodnú praktiku žalovaného.

7.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávaníkonanomdňa21.03.2018uviedol,žedohodaozrážkach
zo mzdy má všetky zákonné náležitosti, je teda platným právnym úkonom. Vo vzťahu k namietaným
skutočnostiam protistrany týkajúcich sa jednak postúpenia pohľadávky, uviedol, že v danom prípade sa
jedná o nebankový produkt, a teda ustanovenia týkajúce sa splnenia aktívnej legitimácie sa javia ako bez
právneho významu. Taktiež poukázal aj na právne úkony predchádzajúce vykonávaniu zrážok zo mzdy,

a to na uzatvorenú dohodu o uznaní záväzku. Je toho názoru, že v konaní nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že žalobca dňa
24.07.2008 podpísal Žiadosť o vydanie Pôžičkovej karty Žolík, ktorá sa schválením žiadosti dňa
24.07.2008 právnym predchodcom žalovaného stala Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej

karty VÚB, a.s., v ktorej si dojednali poskytnutie úveru s výškou úverového rámca 40 000,-Sk a výškou
mesačnej splátky 1 333,-Sk. Nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
jednalo sa o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy. Ide tiež o zmluvu podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(zákon účinný v čase uzavretia zmluvy), ktorý v § 2 písm. a/ určoval, že spotrebiteľským úverom je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej forme. Právny predchodca žalovaného mal pri uzavretí
zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 3 ods. 1 cit. zákona a žalobca postavenie spotrebiteľa
podľa § 3 ods. 2 cit. zákona. Zákon č. 258/2001 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2
písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. h/ ročná úroková sadzba, písm. j/ ročná

percentuálne miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, písm.
k/ priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Absenciu uvedených náležitostí v zmluve zákon sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Keďže zmluva o úvere, uzavretá medzi
právnym predchodcom žalovaného a žalobcom neobsahuje platné dojednanie uvedenej, zákonom

stanovenej povinnej náležitosti, preto úver poskytnutý žalobcovi sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, žalovanému, resp. jeho
právnemu predchodcovi vznikol nárok len na vrátenie sumy reálne poskytnutého úveru, ktorú nemal súd
preukázanú v tomto konaní.

9. Právne nástupníctvo žalovaného vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s. mal súd preukázané z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.03.2015,
ktorým právny predchodca žalovaného oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy č. Žiadosť o vydanie Pôžičkovej karty Žolík, s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou
spojenými na žalovaného spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o..

10. Súd na základe vykonaného dokazovania mal ďalej za preukázané, že uzavretá dohoda o zrážkach
zo mzdy je absolútne neplatnou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý
právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je (absolútne) neplatný.
Žalobca chcel uzavrieť zmluvu o úvere prostredníctvom dodávateľom predloženého formulára, musel

uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy zakomponovanú v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci
so spoločnosťou Slovensko kreditné karty, a.s. (ďalej len „Obchodné podmienky“) v bode 31. písm. f/
drobným písmom. Žalobca nemal možnosť uzavrieť zmluvu o úvere bez dohody o zrážkach zo mzdy.
Vsunuté ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy do obchodných podmienok v bode 31. písm.

f/ nie je určitý a zrozumiteľný právny úkon, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neplatný. Zároveň dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku s tým,
že primárne veriteľovi umožňuje ex officio kontrolu jeho nároku s tým, že uzavretím takejto dohody je
spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu
pohľadávky bez súdnej kontroly. V čase podpisu zmluvy o úvere zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa ukladal žalovanému povinnosť nekonať v rozpore s dobrými mravmi, ktorú povinnosť zrejme
priuzatváranízmluvyporušil.Zpredloženejdohodyouznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkach
je nesporné, že ide o formulárovú dohodu, do ktorej sa rukou vpísali identifikačné údaje dlžníka, dlžná
suma, ktorá pozostáva z istiny, z ostatného príslušenstva, nákladov na inkasné konanie a z úrokov z
omeškania, ktorá sa však ukázala ako nepravdivá v porovnaní s rozpisom dlhu uvedenom v oznámení o

postúpení pohľadávky. Súd konštatuje, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva žiadna položka,
ktorá by sa týkala čerpania finančných prostriedkov žalobcom v čase od uzavretia zmluvy o úvere,
naopak, výpis je tvorený iba zo zrážok zo mzdy, ktoré zamestnávateľ žalobcu zrealizoval na základe
predloženej žiadosti žalovaného od 01.12.2015 do 01.10.2016.

11. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je kombináciou jednostranných a
dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy.
Tento formulár obsahuje jednostranné právne úkony uznania záväzku, prípadne pristúpenia k záväzku a
dvojstrannéprávneúkonypridohodeosplátkachzáväzkuadohodeouzatvorenírozhodcovskejdoložky.Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný
prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár,
pričom ani netušil význam toho, čo podpisuje. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi

v zmysle § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané
princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalovaným boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie
premlčaného záväzku od spotrebiteľa. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase
uzavretia Dohody, upresňuje aj charakteristiku nekalej obchodnej praktiky, za ktorú sa v zmysle § 7
ods. 2 tohto zákona považuje praktika, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, alebo

podstatne narušuje, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Súd je teda toho
názoru, že dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi
a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva podľa § 3, § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná.

12. Z histórie zrážok zo mzdy za obdobie 01.12.2015 do 01.10.2016 má súd preukázané, že
zamestnávateľ žalobcu vykonával zrážky zo mzdy, pričom zrazil a poukázal na účet žalovaného sumu
vo výške 1 394,18 €.

13. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 256 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka platného a účinného do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného a
žalobcom bola platne uzavretá zmluva o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej v zmysle
§ 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy v
spojení s § 3 ods. 3 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka,
ak ich charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Preto aj keď je zmluva o úvere ako zmluvný tip
upravená v Obchodnom zákonníku v § 497 a nasl., jedná sa o absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu
spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti (Všeobecná obchodná banka, a. s.) a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a tipový obsah zmluvy nemohol ovplyvniť. Zároveň predmetná zmluva má charakter spotrebiteľského
úveru v zmysle § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, a preto musí spĺňať obsahové náležitosti stanovené citovaným predpisom. Zo samotnej

zmluvy vyplýva iba výška úverového rámca, výška mesačnej splátky, predmetná zmluva preto
neobsahuje žiadne informácie o úrokovej sadzbe (neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm.
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. h) ročnú úrokovú sadzbu, písm. i) počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ani písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej

mierynákladovnapríslušnýspotrebiteľskýúverplatnúkudňupodpisuzmluvyospotrebiteľskomúvere.Z
uvedenéhodôvoduspotrebiteľskýúverjeposkytnutývzmysle§4ods.3zák.č.258/2001Z.z.bezúročný
a bez poplatkov. Na viac v zmysle § 4 ods. 4 zá. č. 258/2001 Z. z., veriteľ nemôže od spotrebiteľa
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného
dôvodu súd dospel k záveru, že žalovaný by mohol požadovať od žalobcu iba istinu spotrebiteľského

úveru, ktorú žalovaný reálne vyčerpal prostredníctvom kreditnej karty. Žalovaný nepredložil prehľad
splátok, preto výšku vyčerpanej a uhradenej istiny nemal súd v tomto konaní preukázanú a preto súd
pri svojom rozhodnutí nepoužil ustanovenie § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

27. Z obsahu zmluvy o úvere zo dňa 24.07.2008 nesporne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy

je vopred zakomponovaná na pripravenom tlačive obchodných podmienok, ktorých znenie žalobca
nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Uzatvorením zmluvy o úvere a tým aj dohody o zrážkach zo mzdy
ako neoddeliteľnej súčasti tipovej úverovej zmluvy bol spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti
zmluvy strpieť vykonania zrážok zo mzdy a úhradu pohľadávky veriteľa bez súdnej kontroly. Dohoda
o zrážkach preto spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,

keďže spotrebiteľ bol už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť túto dohodu o zrážkach zo
mzdy. S poukazom na uvedené súd preto dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je
neprijateľnou, a preto je neplatnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka
z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený túto dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť
tipovej úverovej zmluvy.

28. Súd dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach považuje pre jej nezrozumiteľnosť,
neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s ustanoveniami spotrebiteľského práva, taktiež za
neplatnú. Na viac v konaní nebolo preukázané, že žalobca vedel o premlčaní nároku, tak ako to vyžaduje
ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka uznať. Podľa uvedeného ustanovenia možno uznať aj

premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka by mal právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je
premlčaný, čo v tomto prípade žalovaný nepreukázal.29. Keďže sú predmetné zmluvné podmienky neplatné, žalovaný ako veriteľ nemal právo na zrážky zo
mzdy žalobcu na základe ustanovení umožňujúcich vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu obsiahnutých v
zmluve o úvere, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie toho, čo zamestnávateľ žalobcu na základe

predloženej žiadosti žalovaného od 01.12.2015 do 01.10.2016 vykonával zrážky zo mzdy žalobcu vo
výške 1.394,18 Eur podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nasl.

30. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Výška úrokov z omeškania, ktorú žalobca v konaní uplatnil korešponduje s výškou úrokov z omeškania

uvedenou v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, keď sa žalovaný
dostal do omeškania nasledujúci deň po uplynutí lehoty určenej na plnenie vo výzve na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo dňa 16.04.2017. Žalovaný bol o plnenie požiadaný v sume 1.394,18 Eur
najneskôr do 19.04.2017.

31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na § 262 ods. 1

CSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v nadväznosti na ich vyčíslenie žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.