Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208663
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817208663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému P. R.ovi, nar. XX.XX.XXXX,
bytom v P. XXX, o zaplatenie 951,74 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15Csp/78/2017
- 79 z 19.12.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. stranám náhradu trov konania

nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, Obč. zák., § 708 ods. 1,
2, § 710 Obch. zák. ( ich znenie citoval) žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú
jej dôvodnosť. Urobil záver, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným
bola 01.10.2012 uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na

základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného osobný účet, že uzatvorená zmluva
o bežnom účte má tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom
v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľom. Dôvodnosť
uplatneného nároku titulom zaplatenia debetného zostatku v dôsledku nepovoleného prečerpania na
osobnom účte žalovaného vo výške 951,74 EUR spolu so úrokom vo výške 28 % ročne súd však
preukázanú nemal. Poukázal na to, že už podľa dátumovo najstaršieho výpisu z účtu č. 9 z roku 2014
bol zostatok na účte žalovaného k 28.08.2014 záporný a to v sume -666,27 eur, že v nasledujúcich

mesiacoch sa tento záporný zostatok na účte žalovaného zvyšoval, pričom na ťarchu žalovaného boli
od uvedeného obdobia účtované len rôzne poplatky, konkrétne poplatky za osobný účet, poplatok za
vedenie účtu, poplatky za hotovostný vklad, poplatky za debetnú upomienku, poplatky za debetnú
výzvu a poplatky za vedenie účtu postihnutého exekúciou, a tiež úroky. Zostatok na účte žalovaného
ku dňu uzatvorenia účtu, t.j. ku dňu 04.07.2017 bol záporný - mínus 951,74 eur. Poukázal na to, že
napriek účtovaným poplatkom , Zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednanie
o povinnosti žalovaného platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu

a ani ich výšku, že ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach a
Sadzobník poplatkov a služieb žalobcu, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne
zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaný mal reálnu možnosť
ovplyvniť, a že ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stránv jej neprospech, ako spotrebiteľa. Ďalej poukázal na to, že Zmluva uzavretá medzi stranami sporu
vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej
podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie, že pri jej kontrahovaní býva zo

strany veriteľa v mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia,
čomu svedčí aj zapracovanie rôznych poplatkov do všeobecných zmluvných podmienok a následne
do Sadzobníka. Tieto majú mať podľa názoru súdu pre každého jeho zmluvného partnera, t.j. pre
neurčitý počet klientov v súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb zo strany žalobcu,
iba podporný a vysvetľujúci charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy, uzavretej

už s konkrétnym klientom. Uviedol, že spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je
preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je
nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných
strán. Od spotrebiteľa preto nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v
zmluve. Žalobca súdu tiež nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré
by žalovaného zaväzovalo k povinnosti platiť úroky, tiež neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v

akej sadzbe žalobca uplatnené úroky, ktoré sú uvedené v jednotlivých výpisoch za mesiace 09.2014 až
07.2017. Zdôraznil, že úrok pritom predstavuje odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky,
avšakžalobcažalovanémužiadnepeňažnéprostriedkyneposkytol,aninevykonávalpríkazyžalovaného
na platby, na ktoré by na účte nemal dostatok peňažných prostriedkov, že naopak , na ťarchu jeho
osobnéhoúčtudlhodoboúčtovalibarôzne,prevažnesankčnépoplatky.Spoukazomnauvedené,žalobu

ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Poukázal zároveň na to, že postupoval podľa základných
princípov a rozhodoval v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou (viď. rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici 13Co/57/2017). Konštatoval, že v tomto prípade bol vo veci v plnom rozsahu úspešný
žalovaný, že mu žiadne trovy konania nevznikli, trovy konania vznikli len žalobcovi, ktorý však vo veci
úspech nemal, preto nepriznal stranám náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 § 262 ods. 1 C.s.p.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Citujúc znenie § 31 ods. 2 a 4 zákona o platobných službách , poukázal na to, že zákon o
platobnýchslužbáchvysloveneneustanovuje,žepoplatkyzaposkytovanieplatobnýchslužiebmusiabyť
individuálne dojednané, že zároveň zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že

všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente a že tento výklad potvrdil aj rozsudok
Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs.Biróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2
uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať
v tom zmysle, že im bráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na

jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná
písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania
sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice. Na základe
uvedeného poukázal na to, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne

v samotnom texte zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach , lebo v
Sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, že Všeobecné obchodné podmienky sadzobník
sú súčasťou zmluvy a sú pre klienta záväzné a že nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich
s vedením platobného účtu žalovaného. Citujúc znenie § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch ,
odkazujúc na Všeobecné obchodné podmienky žalobcu bod 3.4, bod. 3.8 a bod 3.12 poukázal na to, že

úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za
čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta, že s oprávnením banky
požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 18 ods. 1. Za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu
a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ohľadom

povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. K tvrdeniu súdu, že
žalobca žalovanému neposkytol peňažné prostriedky, a teda mu nepriznal úrok, uviedol, že z výpisu z
účtu žalovaného za obdobie 9/14 vyplýva, že poskytol žalovanému peňažné prostriedky do výšky limitu
povolenéhoprečerpania650,-euražetentovýpismalsúdkdispozícii,žežalovanýprekračovalpovolenýlimit pôvodného prečerpania na základe čoho v zmysle VOP žalobca znížil žalovanému limit povoleného
prečerpania na 0,- eur, ako to vyplýva z výpisu z účtu za dané obdobie (výpis č. 1/2015). K úroku ďalej
žalobca uviedol, že A. Sadzba úrokov 19,9 % ročne bola platná počas trvania povoleného prečerpania

a vyplýva zo zmluvy o povolenom prečerpaní čl. 1. B. Úrok z omeškania 5 % z čiastky, ktorou žalovaný
prekročil limit povoleného prečerpania, ktorý je účtovný počas trvania nepovoleného prekročenia limitu
povoleného prečerpania do vyrovnania prečerpania a je uvedený vo Výveske úrokových sadzieb a tiež
vo Výpisoch z účtov žalovaného. C. Sadzba úroku 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a
vyplýva z Vývesku úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ a v spojení s ust.

zákona č. 129/10 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej odkázal na rozhodovaniu prax súdov, napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 11Co/12/2007-90 z 31.01.2017 a na komentár IURA EDITION.
Ďalej poukázal na to, že pokiaľ súd nepovažoval za dostatočne preukázané poskytnutie finančných
prostriedkov vo forme výpisov z účtu, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie (opravu v zmysle § 129 ods.
1 C.s.p.), že súd ho na doplnenie žaloby nevyzval a napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom
uvedený postup je podľa neho procesne vadný, čím mu bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné

právazaúčelomúčinnejochranyjehopráv.Navrholrozsudokzmeniť,žalobevyhovieťvplnomrozsahua
zaviazať žalovaného uhradiť mu dlžnú sumu , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu náhradu
trov konania a trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav
veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odvolaním v celom rozsahu stotožňuje, na
dôvody ktoré v celom rozsahu odkazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani

podané odvolanie žalobcom.

6. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p, t.j., že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

8. Obsah práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j.,

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), je pomerne široký a medzi jeho
zložky možno zaradiť predovšetkým právo ma prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo

navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní
zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. O
naplnení odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá

odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto
musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

9. V konaní a v postupe súdu nebolo zistené, aby sa dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým
by znemožnil strane - žalobcovi, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdupriaplikáciiprávanasprávnezistenýskutkovýstav.Oomylvaplikáciipráva idevtedy,aksúdpoužil

iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.11. Súd použil v prejednávanej veci správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

12. K odvolaciemu dôvodu uplatneného žalobcom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a to konkrétne k tvrdeniu žalobcu, že pokiaľ súd považoval jeho žalobu za neúplnú,
že mal ho vyzvať na jej doplnenie podľa § 129 ods. 1 C.s.p., je potrebné uviesť, že § 129 ods. 1
C.s.p. ukladá súdu, aby vyzval toho, kto urobil podanie, z ktorého nie je zrejme, čoho sa týka, čo sa

ním sleduje alebo ide o podanie neúplné a nezrozumiteľné na doplnenie alebo opravenie podania v
lehote. Citované zákonné ustanovenie sa však nevzťahuje na dôkaznú a argumentačnú povinnosť,
resp. nedostatočnú dôkaznú argumentáciu strany sporu ,ktorú nemožno stotožňovať s neúplnosťou
podania, ktorú má odstraňovať súd prvej inštancie, a to z dôvodu, že sporová strana v konaní má nielen
povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť tvrdiť skutočnosti a preukazovať tieto skutočnosti predkladaním
dôkazov (dôkazná povinnosť), to znamená, že je na žalobcovi, pokiaľ ako strana v konaní niečo tvrdí,

aby túto skutočnosť aj preukázal (dôkazné bremeno) a v opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu
neúspechu v konaní pre neunesenie dôkazného bremena.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že žalovanému finančné prostriedky

v žalovanom období poskytol, že žalobca žalovanému žiadne peňažné prostriedky neposkytol ani
nevykonával príkazy žalovaného na platby, na ktoré by na účte nemal dostatok peňažných prostriedkov
a naopak, na ťarchu osobného účtu žalovaného žalobca účtoval iba rôzne prevažne sankčné poplatky.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva uzavretá

medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednania o povinnosti žalovaného platiť akékoľvek
poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu, ani ich výšku, že ustanovenia o poplatkoch
obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach a sadzobných poplatkoch a služieb žalobcu, na
ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvné dojednanie ustanovenia, ktorých
obsah pred podpisom zmluvy by žalovaný mal reálnu možnosť ovplyvniť a ako také, spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
Rovnako sa stotožňuje so záverom súdu, že žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov
zmluvného vzťahu, ktoré by žalovaného zaväzovalo povinnosti platiť úroky a taktiež neuviedol, z akej
sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe žalobca uplatňuje úroky, ktoré sú uvedené v jednotlivých výpisoch
za mesiac 09.2014 až 07.2017.

15. Odvolací súd poukazuje aj na to, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že
žalobca doručil žalovanému Všeobecné obchodné podmienky, že s týmito Všeobecnými obchodnými
podmienkami žalovaný riadne bol oboznámený a že ich pri prevzatí podpísal. Žalobca pred súdom
nepreukázal skutočnosť, že žalovaný bol s obchodnými podmienkami riadne oboznámený a že im

porozumel a že ich podpísal pri prevzatí.

16. K žalobcom uvádzanej judikatúre Súdneho dvora, konkrétne k rozsudku Súdneho dvora v
prejudiciálnom konaní Smernice 2008/48/ES - vec 42/15 z 09.11.2016 je potrebné uviesť, že časť
podstatných náležitostí zmluvy o úver sa môže uviesť aj osobitne v prílohe, že nemusí byť nevyhnutne

vyhotovená ako jeden ucelený dokument, avšak príloha musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a
taktiež musí byť spotrebiteľovi odovzdaná, aby sa s ňou mohol oboznámiť, pričom Európsky súdny dvor
sa nevyjadril k tomu, či musí byť zmluvnými stranami osobitne podpísaná zmluva aj všetky jej prílohy,
to znamená napr. aj všeobecné podmienky a že táto Európska smernica to neupravuje a rozhodnutie
v tomto smere prináleží slovenským súdom.

17. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

19. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).