Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411010718
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6411010718.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. januára 2019 v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Adriány Považanovej o
odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného T. U. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 2T/211/2011 zo dňa 26. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 2T/211/2011 zo dňa 26.06.2017 vo výroku o treste odňatia slobody. Výrok o prepadnutí veci a
náhrade škody zostáva zrušením nedotknutý.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného T. U., nar.
XX.XX.XXXX podľa § 189 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1, 3
písm. e) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný T. U. uznaný vinným zo zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), j) Tr. zák. a zo zločinu
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), j)
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 17. 10. 2010 (správne 17.07.2010) okolo 21.00 hod. prišiel
na svojom terénnom vozidle zn. Toyota Hilux, ev. č. Z. XXX H. na miesto zv. U. V., pred obcou Y. I., okres
Z. B. V., k občanom maďarskej národnosti - S. B., nar. XX.XX.XXXX, Y. T., nar. XX.XX.XXXX, X. O. R.,
nar. XX.XX.XXXX, X. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, W. O., nar. XX.XX.XXXX, Y. X. H., nar. XX.XX.XXXX,

R. O., nar. XX.XX.XXXX, W. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorí tu chceli prenocovať, rozkladali stany, založili
oheň, aby si ohriali jedlo, začal na nich kričať, čomu nerozumeli, vytrhol im jednu tyč zo stanu, odstrčil
od seba W. O., z jeho gestikulácie vyrozumeli, že musia odísť pretože sa jedná o súkromný pozemok,
preto sa pobrali a chceli ísť ďalej po turistickom chodníku pešo, o niekoľko minút sa vrátil s T.. Y. P., ktorý
mal na pleci prevesenú dlhú poľovnícku zbraň a z jeho prekladu do angličtiny vyrozumeli, že obž. T. U.
ich žiada, aby odišli, že sa jedná o súkromný pozemok a poľovnícky revír, preto musia zaplatiť pokutu
100 eur za osobu, pričom sa však nepreukázal na ich požiadanie ako člen lesnej stráže, nedovolil im

ísť ďalej pešo, prinútil ich nastúpiť na nákladný priestor jeho motorového vozidla, ktorým ich odviezol k
svojmu rodinnému domu v Y. I. XXX, kde vystúpili a vyložili si batožinu, medzitým vošiel do domu, odkiaľ
vyšiel s jednohlavňovou dlhou poľovníckou zbraňou s puškohľadom, s touto sa zahnal na Y. T., mieril na
nich, žiadal, aby zaplatili, nedovolil im, aby ďalej šli pešo, ale nastúpili znova do vozidla, týmto svojímsprávaním vzbudil u nich obavu o svoj život a zdravie, preto mu vyplatili 299 eur (správne 200 eur), na
čo im nevystavil žiadny doklad a následne ich odviezol za obec Y. I., kde v poli vystúpili a privolali políciu.

Obžalovaný T. U. bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h)
Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 2 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložený na skúšobnú v trvaní 4 rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci poľovníckej
stoličky a tabuľky s nápisom lesná stráž.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej O. S. B., (S. B.),
nar. XX.XX.XXXX v U., T., trvale bytom P. F. D. X, X poschodie č. d. X, T., škodu vo výške 200 eur.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania okresný prokurátor a obžalovaný

sám i prostredníctvom obhajcu.

Okresný prokurátor v písomne odôvodnenom odvolaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje proti trestu.
Poukázal na to, že súd odôvodnil aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. okolnosťami
prípadu a dĺžkou doby, ktorá od spáchania skutku uplynula - takmer 7 rokov. Pod pojmom okolnosti

prípadu sa rozumejú také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti
spáchaného trestného činu. Okolnosťami prípadu môžu byť i zákonné znaky skutkovej podstaty, ak
charakterom spáchania vybočujú z obvyklých prípadov. Za pomery páchateľa (pomery osobitného
zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení
trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. Ide o okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného

činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa spoločenskej nebezpečnosti činu. Takými okolnosťami
však nie je ani skutočnosť, že sa páchateľ k činu priznal, ľutoval ho a pomáhal ho objasniť. Obžalovaný
bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný a 10 krát priestupkovo riešený za priestupky na úseku dopravy.
Vzhľadom na uvedené má za to, že u obžalovaného neexistujú žiadne relevantné dôvody, ktoré
by umožňovali využiť ustanovenie 39 ods. 1 Tr. zák., nakoľko neboli preukázané žiadne okolnosti

prípadu, ale ani pomery páchateľa, ktoré by dostatočne odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu.
Postup v zmysle ustanovenia 39 ods. 1 Tr. zák. nie je možné odôvodniť len bežne vyskytujúcimi sa
v skutočnosťami. Z napadnutého rozsudku nie je dostatočne odôvodnený záver na postup v zmysle
ustanovenia § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. Súd bližšie nešpecifikoval, ktoré konkrétne okolnosti prípadu
považuje za tie, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu. Navrhol zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm.

e) Tr. por. napadnutý rozsudok a vo veci rozhodnúť.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní krajský prokurátor navrhol zrušiť výrok o treste a uložiť
obžalovanémutrestodňatiaslobodynaspodnejhranicizákonomstanovenejtrestnejsadzbybezpoužitia
zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zák. so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný v samostatnom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný,
nepreskúmateľný, arbitrárny pre porušenie ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci
a právo obhajoby, pre nejasnosť a úplnosť skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, skutkový stav nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, je

založený na dôkazoch nevykonaných zákonným spôsobom. Zákonným spôsobom nebol vykonaný
dôkaz rekognície poškodenými a dôkaz previerky výpovede na mieste samom zo dňa 18.07.2010, k
vykonaniu ktorých došlo v štádiu konania pred vznesením obvinenia a pokiaľ mali byť tieto dôkazy
použitéakozákonnédôkazymalodôjsťichopätovnémuvykonaniupovzneseníobvinenia.Poškodenísa
nedostavili na hlavné pojednávanie a nemohli stotožniť osobu údajného páchateľa. Takýmto postupom

došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti trestného konania. V čase kedy nebol zastúpený obhajcom
ho vyšetrovateľ neupovedomoval o vyšetrovacích úkonoch, čím zmaril jeho právo na obhajobu. Ďalej má
za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa dopustil ktoréhokoľvek zo žalovaných
trestných činov, resp. že by boli naplnené všetky znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov,a to vrátane splnenia podmienky použitia zbrane. Absentuje náležité odôvodnenie uprednostnenia zo
strany súdu jednej skupiny dôkazov (výpovede poškodených) oproti druhej skupine dôkazov (výpovede
T.. P. a N.. L. U.). Výpovede poškodených sú zjavne zosúladené, v podstatnej väčšine sa prekrývajú, sú

plné domnienok a vyfabulovaných záverov. Nebola preukázaná existencia žiadnej konkrétnej zbrane
- pušky, ktorú by mal voči poškodeným použiť. Voči poškodeným nepoužil žiadnu strelnú zbraň, ani
inú zbraň, nijako sa im nevyhrážal, ani im nehrozil. Priznal, že po neoprávnenom vstupe a vniknutí
poškodených na jeho pozemok a po tom, čo sa jeden z nich pokúsil vniknúť do jeho obydlia, vzal z
predsiene domu poľovnícku stoličku, ktorá sa môže svojim tvarom podobať na predmet pripomínajúci

pušku a touto sa zahnal na jedného z poškodených, avšak až potom ako sa situácia medzi nimi vyostrila
a poškodení ho obkľúčili, čo pociťoval vzhľadom na vekový rozdiel a fyzickú zdatnosť a početnú prevahu
poškodených ako útok, resp. ohrozenie jeho osoby. Je tiež nelogické a nepresvedčivé, že by sa 8
osôb nechalo od neho akýmkoľvek spôsobom zastrašiť. Odvracal nebezpečenstvo priamo hroziace
jeho súkromnému majetku (neoprávnený vstup na jeho pozemok, ohrozovanie jeho majetku ohňom)
a priamo hroziaci alebo trvajúci útok zo strany poškodených na jeho osobu, preto takéto konanie

nemôže byť za žiadnych okolností považované za trestné. Jeho konanie nikdy nesmerovalo k žiadnemu
vydieraniualeboinémunezákonnémukonaniu.Poškodenípokutu200Eurzaplatilidobrovoľne.Predložil
o tom aj príjmový doklad. Z napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé na základe akých skutočností
súd v skutkovej vete uvádza, že poškodení mu zaplatili 299 Eur, keď takýto záver nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Poškodení sa nemohli svojvoľne pohybovať na jeho súkromných pozemkoch

a po jeho dvore, priľahlých pozemkoch k obydliu, ako aj vstupovať neoprávnene do jeho obydlia, ktoré
obmedzenie vyplýva priamo zo zákona a predstavuje zákonnú ochranu jeho majetku. Poškodeným
žiadnym spôsobom nebránil v osobnej slobode, viackrát ich žiadal, aby opustili jeho pozemky resp.
im ponúkol, že ich odvezie preč. Navrhol napadnutý rozsudok ako nezákonný zrušiť a podľa § 285 Tr.
zákona (správne malo byť Tr. por.) spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodiť.

Obžalovaný v odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu v odvolaní uviedol, že súd pri uznaní
viny vychádzal z výpovedí poškodených, z ktorých ani jedna nie je vzájomne totožná čo do opisu
najdôležitejších okolností skutkového deja, najmä z hľadiska naplnenia požadovaných obligatórnych
znakov trestných činov. Jeho vinu nemožno oprieť len o určité nesúrodé, nepresné a rozporné verzie

opisurozhodujúcichčastískutkovéhodeja.Niejepreukázané,žeby8dospelýmosobámfyzickyzabránil
ísť pešo z miesta, kde sa nachádzal a prinútiť ich nastúpiť na nákladný priestor motorového vozidla a
neskôr im nedovoliť ísť ďalej. Poškodení o tomto konaní vypovedali nejednoznačne, bez uvedenia jeho
konkrétneho spôsobu konania. Svedkovia nevypovedali tak, aby bolo možné prijať záver, že by voči
poškodeným v 1. fáze skutkového deja konal v úmysle obmedziť osobnú slobodu čo i len na krátku

dobu. V situácii ohrozenia lesa požiarom, ktorý založili poškodení bolo jeho konanie ako príslušníka
lesnej stráže logické a vysvetliteľné s poukazom na ustanovenie § 30 a § 31 zákona č. 326/2005 Z. z. o
lesoch, v zmysle ktorého je každý povinný chrániť a nenarušovať lesné prostredie. Poškodení zámerne
a vedome modifikovali a prispôsobovali priebeh skutkového deja tak, že proti nim vystupoval agresívne
až násilne. Osobnú slobodu ani jednému z poškodených neobmedzoval, resp. nesprával sa k nim

násilne.Anijedenzosvedkovnevedelidentifikovať,čipredmet,ktorýmalsoseboubolazbraň,konkrétne
jednohlavová dlhá poľovnícka zbraň s puškohľadom, čo robí výpovede svedkov nevieryhodnými nielen
pre túto skutočnosť nezhodu v tvrdení čo do jeho ataku voči Y. T. ako aj okolnosti vydania dokladu
o udelení pokuty 200 Eur. Nestotožňuje sa s argumentáciou súdu, že jeho konanie, zahnanie sa s
predmetom je potrebné kvalifikovať konaním so zbraňou, keď nie je preukázaný základný fakt, či to

vôbec bola zbraň, je to len v rovine pravdepodobnosti. Z obsahu písomného záznamu O. W., na ktorý
poukazuje prvostupňový súd ako na najpresvedčivejší dôkaz priebehu udalostí, je síce zistiteľný určitý
priebeh konaní aktérov udalostí, ale absentuje v ňom jeho konkrétne konanie, ktoré možno subsumovať
pod skutkovú podstatu zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a zločinu obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. aj preto, že nedokazuje napr. jeho aktívne

násilné konanie voči poškodeným v lese, ani pred domom, hlavne nie s použitím zbrane proti ich
osobám. Nesúhlasí s určitým spochybňovaním súdu o vieryhodnosti a pravdivosti výpovedí T.. P. a
N.. U. len preto, že ide o jeho priateľa resp. o blízku osobu, títo svedkovia vypovedali o všetkých
okolnostiachpriebehuskutkovéhodejapresvedčivo,bezvnútornýchrozporov.Protežovaniesvedeckých
výpovedí ôsmich osôb voči dvom osobám len pre ich prevahu čo do početnosti, ide o nerovnováhu pri

hodnotení dôkazov a v konečnom dôsledku porušenie princípu práva na spravodlivé konanie. Nebolo
nepochybne preukázané jeho aktívne verbálne či fyzické konanie smerujúce k tomu, aby niečo konal,
resp. smerujúce k obmedzeniu osobnej slobody spôsobom deklarovaným v napadnutom rozsudku.
Prvostupňovýsúduverilrôznorodýmopisomudalostipodľaverziípoškodených,líšiacimsajehospôsobuopisu čiastkových konaní, ich motívu resp. pohnútky, nevysporiadal s jeho obhajobou do všetkých
dôsledkov, najmä že primárnym motívom jeho konania bolo zabránenie škodám a ochrana záujmov
chránených zákonom (ochrana vlastníctva a pod.). Ani jeden z poškodených nebol ohrozený jeho

konaním, nedošlo k žiadnemu fyzickému ohrozeniu ktoréhokoľvek z nich jeho konaním.
Vyjadril sa aj k odvolaniu prokurátora, s názorom prokurátora nesúhlasí, ide o jednostranný výklad
odvolateľa ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. v jeho neprospech, opomínajúci to, že od žalovanej trestnej
činnosti ubehlo takmer 7 rokov, pričom niektoré judikované rozhodnutia považujú obdobie 6 rokov (od
skutku do rozhodnutia o ňom) za čas, keď je potrebné osobitne hodnotiť otázku druhu výmery trestu

aj s prihliadnutím na jeho vek presahujúci 60 rokov. Navrhol preto podľa § 321 ods. 1 písm. b), c)
Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom v konečnom dôsledku sa domáha oslobodenia
spod obžaloby.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné. Za také nemožno označiť odvolanie
prokurátora.

Z obsahu trestného spisu pre krajský súd vyplynulo, že obžalovaný od počiatku nepopiera, že v

kontakte s poškodenými bol, s poškodenými komunikoval pokojne a po vysvetlení, že sa nachádzajú
na súkromnom pozemku, v poľovnom revíre, že v lese je zákaz zakladania ohňa, z ktorého dôvodu im
ako člen lesnej stráže aj uložil pokutu a vyzval ich, aby z miesta odišli, poškodení s ním dobrovoľne
nastúpili do vozidla. Ku konfliktu medzi ním a poškodenými došlo až po tom, keď sa zastavil doma po
príjmový doklad o zaplatení pokuty. Vtedy poškodení povyskakovali z vozidla, neoprávnene vstúpili na

jeho dvor a do domu, začali sa správať arogantne, agresívne a hlučne. Potom z obavy zobral z predsiene
domu poľovnícku stoličku, touto sa zahnal a kričal, aby opustili jeho pozemok a ukázal im, aby išli späť
k vozidlu. Situácia sa následne ukľudnila, poškodení dobrovoľne zaplatili pokutu spolu 200 Eur, o čom
im vydal príjmový pokladničný doklad a následne ich odviezol odtiaľ preč.
Na druhej strane obžalovaného zo spáchania trestných činov usvedčovali poškodení Y. T., O. R., O.

S. B., O. W., Y. X. H., X. H. Y., X. O. R., ktorí popísali spôsob konania obžalovaného. Tento podľa
nich od začiatku s nimi komunikoval agresívne, kričal na nich, požadoval od nich zaplatenie pokuty bez
akejkoľvek legitimácie a následne im nedovolil odísť preč pešo, ale prinútil ich ísť s ním na vozidle. Po
príchode k jeho rodinnému domu po tom, čo z vozidla vystúpili, začal znovu po nich kričať, bol agresívny,
zobral z domu dlhú poľovnícku zbraň, s ktorou sa zahnal na Y. T. a následne na nich mieril. Požadoval

od nich zaplatenie sumy 200 Eur a po tom, čo mu túto sumu bez vydania akéhokoľvek dokladu zaplatili
a chceli odísť preč pešo, prinútil ich znovu nastúpiť do vozidla a odviezol ich preč.
Z výpovedí svedkov T.. Y. P. a N.. L. U. je zrejmé, že títo boli prítomní len pri určitom úseku skutkového
deja.
Podľa svedka T.. Y. P. bola komunikácia medzi obžalovaným a poškodenými v normálnom duchu,

problém mal byť len v tom, keď obžalovaný požadoval od poškodených pokutu, ktorú poškodení v jeho
prítomnosti nezaplatili. Poškodení chceli odísť sami, ale obžalovaný ich naložil do svojho vozidla a na
vlastné náklady vyviezol z lesa.
Svedok N.. L. U. potvrdil, že síce bol svedkom hádky medzi obžalovaným a asi 4-mi osobami, ktoré
vystúpili z vozidla obžalovaného a hoci videl obžalovaného vychádzať z domu, videl ho len od chrbta.

Nevidel, či obžalovaný mal niečo v rukách a nevidel ani, že by osoby tam prítomné dávali obžalovanému
peniaze, hoci k tomu nepochybne došlo. Nevidel ani, že by im obžalovaný vypisoval nejaký papier. Podľa
svedka obžalovaný spolu s tými osobami neskôr nasadol do vozidla a odišli preč.

Krajský súd nemal dôvod neveriť výpovediam poškodených, ktorí zásadným spôsobom usvedčovali

obžalovaného. Svedok T.. Y. P. bol účastný len pri krátkom rozhovore obžalovaného s poškodenými,
tento len tlmočil, čo mu hovoril obžalovaný. Poškodení boli cudzinci, ktorí riadne nerozumeli
obžalovanému. Spôsob prejavu obžalovaného bol od začiatku agresívny. Aj keď sa poškodení nechceli
podrobiť jeho pokynom, vzhľadom na predchádzajúci spôsob jeho správania, z obavy uposlúchli a na
vozidlo obžalovaného nastúpili. Poškodení po odchode obžalovaného ihneď vec oznámili na políciu.

Tiež opísali obžalovaným použitú zbraň, ich popis sa zjavne nelíši, išlo o strelnú zbraň - dlhú poľovnícku
pušku, na čom sa zhodli všetci. Len podľa poškodeného X. H. Y. táto mala ďalekohľad. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že poľovnícka stolička, ktorej fotografia sa nachádza v trestnom spise a ktorou sa
mal obžalovaný brániť svojim tvarom ani zďaleka nepripomína strelnú zbraň.Výpoveď svedka N.. L. U. je rozporuplná. Tento hoci bol prítomný pri verbálnom konflikte medzi
obžalovaným a poškodenými nepotvrdil, že by počas tohto konfliktu malo dôjsť zo strany poškodených
k zaplateniu pokuty i keď k tomu skutočne došlo. Nepotvrdil ani skutočnosť, že by mal obžalovaný v

rukách pušku. Poškodení tieto skutočnosti jednoznačne potvrdzovali.
Z výpovede svedka N.. L. W., v tom čase prednostu Obvodného lesného úradu Z. vyplynulo, že
členom lesnej stráže boli pre udeľovanie pokút v blokovom konaní vydávané bloky Ministerstva financií
prostredníctvom Daňových úradov. Obžalovaný do spisu takýto blok nepredložil, predložil len príjmový
pokladničný doklad zo dňa 17.07.2010 na sumu 200 Eur.

Obžalovaný v odvolaní uvádzal, že procesné úkony rekognícia poškodenými a previerka výpovede na
mieste samom zo dňa 18.07.2010 boli vykonané v štádiu pred vznesením obvinenia. V čase kedy nebol
zastúpený obhajcom ho vyšetrovateľ neupovedomoval o vyšetrovacích úkonoch, čím zmaril jeho právo
na obhajobu. Tu krajský súd považuje za potrebné uviesť, že skutok bol obžalovaným spáchaný dňa
17.07.2010 v čase okolo 21.00 hod., keď boli poškodenými privolaní policajti. Dňa 18.07.2010 bolo v

čase o 02.30 hod. poškodeným W. O. podané oficiálne trestné oznámenie vo veci. Na základe podaného
trestného oznámenia bolo vo veci ešte dňa 18.07.2010 začaté trestné stíhanie. Po začatí trestného
stíhania boli za prítomnosti tlmočníčky dňa 18.07.2010 poškodení vypočutí a bola vykonaná na mieste
aj previerka výpovede. Toho istého dňa bola vykonaná aj rekognícia. Išlo o neopakovateľné úkony
vykonané s poškodenými, ktorí sú cudzí štátni príslušníci (Maďari) a nebolo ich možné zadržiavať na

území Slovenskej republiky. Na základe takto vykonaných procesných úkonov bolo už dňa 19.07.2010
vznesené obvinenie. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že obžalovaný prítomnosť na mieste
samom ani nepopieral.

Z ustanovenia § 213 ods. 1 Tr. por. jednoznačne vyplýva, že povolenie účasti obvineného na

vyšetrovacích úkonoch je na výlučnom zvážení orgánu činného v trestnom konaní. Navyše je potrebné
uviesť, že poškodení boli po vznesení obvinenia opäť vypočutí cestou príslušného dožiadaného orgánu
Maďarska, pričom o termíne a mieste realizácie týchto procesných úkonov bol upovedomený zvolený
obhajca obvineného. Právo na obhajobu obvineného nebolo nijako obmedzené ani zmarené.

Krajský súd v tejto súvislosti dodáva, že poškodení, na ktorých výpovede okresný súd poukázal v
napadnutom rozsudku, boli vypočutí aj v konaní pred súdom prostredníctvom príslušného dožiadaného
súdu v Maďarsku a ich výsluch bol vykonaný v prítomnosti zvoleného obhajcu obvineného.

Krajský súd nemal potom žiadne pochybnosti, že sa skutok odohral tak, ako ho popisovali poškodení.

Správne si potom počínal okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným zo zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), j) Tr. zák. a aj zo zločinu obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), j) Tr. zák., pretože
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, so zbraňou a

na viacerých osobách a inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, so zbraňou a na viacerých osobách.

Zbiehajúce trestné činy, z ktorých bol obžalovaný uznaný vinným sú zločiny, preto sa pri ukladaní trestu
zvyšuje horná hranica za trestný čin najprísnejšie trestný, a to za zločin vydierania podľa § 189 ods. 2

Tr. zák. o jednu tretinu, teda obžalovanému bolo možné ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí 4 roky
až 13 rokov a 4 mesiace. Uvedená trestná sadzba sa aj v zmysle rozhodnutia okresného súdu javila ako
neprimerane prísna a správne použil preto okresný súd ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu.

V trestnej veci obžalovaného bolo právoplatne rozhodnuté po viac ako 8 rokoch od spáchania trestnej

činnosti. Toto nemožno považovať za konanie bez prieťahov.

Podľa § 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby jeho vec bola verejne prerokovaná bez zbytočných
prieťahov.

Podľa § 2 ods. 7 Tr. por. každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom.Vzhľadom na dĺžku konania, ktorú obžalovaný neovplyvnil a nezavinil, sa použitie zákonnej trestnej
sadzby javilo ako neprimerane prísne a prichádzalo v úvahu použitie zmierňovacieho ustanovenia.

Podľa zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo
vzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonombolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Toto
ustanovenie, čo sa týka okolností prípadu, zohľadňuje najmä okolnosti, ktoré súvisia so skutkom ako

takým a jeho právnym posúdením. V zmysle zaužívanej súdnej praxe treba pod okolnosťami prípadu
rozumieťajokolnostivširšomzmysleslova,súvisiacevdanomprípadesospôsobomjehoprejednávania
a dĺžkou konania.

Je potrebné poukázať na to, že od spáchania trestnej činnosti počas trestného konania obžalovaný žil
riadnym životom a nedopustil sa ďalšej trestnej činnosti.

Krajský súd preto zrušil u obžalovaného napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Sám obžalovanému
uložil za použitia zmierňovacieho ustanovenia trest odňatia slobody na 12 mesiacov, ktorý predstavuje
dostatočne adekvátnu kompenzáciu za porušenie jeho práva na prerokovanie a rozhodnutie veci bez
zbytočných prieťahov. Tento trest vzhľadom na predchádzajúci život obžalovaného a okolnosti prípadu
bolo možné podmienečne odložiť na skúšobnú dobu 2 roky.

Krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.