Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoPr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208493
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114208493.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v spore žalobcu: MB - ROYAL, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, IČO: 44 439 644 proti žalovanému: Easterm Slovakia Investments
and Properties, sr.o., so sídlom v Košiciach, Moyzesova 36, IČO: 45 569 762, zastúpeného JUDr.
Annou Tarabčákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Krivá 18, o náhradu mzdy s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15Cpr/1/2014 - 212 zo dňa 28. februára
2017

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v ažalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 31.03.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy titulom náhrady mzdy vo výške
14.464,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % z celkovej sumy od 01.06.2011 do zaplatenia, ako
aj náhrady trov konania.

3. Podanú žalobu žalobca odôvodňoval tým, že dňa 20.04.2011 bol medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, podľa ktorej žalobca a žalovaný si dohodli

mesačnú mzdu vo výške 1.000,- eur brutto. Žalobca vykonával funkciu vedúceho prevádzky s miestom
výkonu práce v S. K. X. I. XX. K výkonu práce žalobcu žalovaný nemal žiadne výhrady a s výkonom
práce bol spokojný. S odstupom času asi jedného štvrťroka od nástupu do práce žalobca osobne vyzval
žalovaného k úhrade zmluvne dohodnutej mesačnej mzdy za obdobie od nástupu do práce, nakoľko do
konca roka 2011 žalobca od žalovaného neobdržal žiadnu mzdu, aj keď si naďalej plnil svoje povinnosti.
Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 03.09.2012 sa žalovaný a žalobca dohodli na zmene týkajúcej
sa výšky mzdy s tým, že s dátumom od 01.09.2012 mal žalovaný vyplácať pre žalobcu mesačnú

mzdu vo výške 500,- eur. Ani do konca roka 2012 ale žalovaný nepristúpil k úhrade mzdy pre žalobcu,
pričom od 14.11.2013 do 31.12.2013 bol žalobca z dôvodu pracovnej neschopnosti poberateľom dávok
nemocenského poistenia. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu mzdy za rok 2011 vo výške 6.351,30 eur,
za rok 2012 vo výške 7.911,07 eur, za rok 2013 vo výške 207,11 eur, spolu vo výške 14.469,48 eur.4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a poukazoval na to, že žalobca pre žalovaného vykonával a
zabezpečoval finančné operácie podľa pokynov štatutárneho zástupca a na základe písomného

oprávnenia vykonával výbery finančných hotovostí z účtu žalovaného, používanie týchto finančných
prostriedkov pri zabezpečení chodu spoločnosti žalovaného, obchodné operácie, výplaty miezd a
podobne a za týmto účelom bol aj oprávnený disponovať samostatne s účtom žalovaného vo VÚB
a.s., pričom žalobca na základe uvedeného splnomocnenia po dobu trvania pracovného pomeru u
žalovaného, vybral z účtu žalovaného finančnú hotovosť v celkovej čiastke 1.602.081,50 eur, o čom

svedčia zdokumentované písomné potvrdenia banky. Na základe vzájomnej dohody si žalobca z
vybraných hotovostí prenechal pre seba čiastku zodpovedajúcu jeho mesačnej mzde, pričom takto
vyplatená mzda bola i zúčtovaná v účtovníctve žalovaného presne vo výške stanovenej výplatnou
páskou a zo mzdy boli vykonané zákonné odvody.

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v

zmysle ust. § 60 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), § 118, § 129 ods. 1, 3,
§ 130 ods. 2, 4, 5 ZP s odkazom na ust. § 186 ods. 2 a § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je náhrada mzdy za roky 2011, 2012, 2013.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.04.2011 ako vedúci prevádzky, s miestom výkonu práce v S.
K. X. I. XX v Košiciach. Žalobca a žalovaný si v pracovnej zmluve dohodli mesačnú mzdu vo výške
1.000,-eurbrutto.Doplnkomč.1kpracovnejzmluvebolamzdaod01.09.2012dohodnutávovýške500,-

eur brutto, s termínom vyplatenia mzdy do konca kalendárneho mesiaca. Žalobca a žalovaný skončili
pracovný pomer dohodou ku dňu 02.01.2014, na žiadosť žalobcu, bez uvedenia dôvodu a žalovaný
so žiadosťou súhlasil. Dohoda o skončení pracovného pomeru vyjadrovala vôľu obidvoch strán sporu
skončiť pracovný pomer. Ani jedna zo strán neplatnosť uzatvorenej dohody nenamietala.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo nesporné, že na základe vzájomnej a dostatočne
určito prejavenej vôle ,v písomnej forme strán sporu, došlo ku skončeniu pracovného pomeru touto
formou s tým, že žalobca nežiadal, aby v dohode o skončení pracovného pomeru bol uvedený
dôvod jeho skončenia, pričom žalovaný preukázal, že za obdobie trvania pracovného pomeru 2011 -
2013 žalobcovi mzdu vyplatil, lebo zo mzdy boli vykonané žalovaným zákonné odvody do Sociálnej

poisťovne. Taktiež žalovaný predložil výplatné listiny žalobcu, podľa ktorých bola mzda žalobcu v jeho
účtovníctve vyúčtovaná riadne za každý kalendárny mesiac v príslušnom roku. Žalobca po dobu trvania
svojho pracovného pomeru od 20.04.2011 vybral z účtu žalovaného finančnú hotovosť v celkovej
čiastke 1.602.081,50 eur. Preto rovnako súd uviedol, že nebolo sporné, že s účtom žalovaného
mohol kedykoľvek žalobca disponovať a finančné čiastky podľa potreby z účtu vyberať, keďže pri

zabezpečovaní chodu spoločnosti žalovaného zaobstarával obchodné operácie, úhrady záväzkov,
výplaty miezd a iné a všetky výbery žalobcu boli zdokumentované písomnými potvrdeniami VÚB a.s.
o výberoch v hotovosti, ktoré žalovaný predložil. Taktiež svedkovia potvrdili, že mzda bola riadne
vyplácaná mesačne všetkým zamestnancom a z vybraných hotovostí si žalobca ponechal aj svoju
mzdu, zodpovedajúcu mesačnej mzde. Žiadny zo zamestnancov, ani žalobca, počas celého trvania

pracovného pomeru od 20.04.2011 do 02.01.2014 nikdy písomne nereklamoval u žalovaného, že by mu
nebola vyplatená mzda ani časť mzdy. Žalobca nepodal ani žalobu o skončenie pracovného pomeru
okamžitým skončením pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP, hoci
sa jedná o závažný dôvod porušenia povinností zamestnávateľa.

9. Súd prvej inštancie mal taktiež za preukázané, že žalobca predložil pri poskytnutí úveru od UniCredit
Bank, a.s. potvrdenie o výške svojho príjmu zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov, vystavené
žalovaným, kde preukazoval banke pre potreby úveru svoj mesačný príjem za rozhodné obdobie, čo mal
súd preukázané z výpisu od UniCredit Bank Slovakia, a.s., ktorý si vyžiadal. Z výpisu z listu vlastníctva č.
XXXXX, S.J. Ú. I. bolo preukázané, že žalobca na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.2012

sa stal vlastníkom X-H. O. Č.. XX, X. V., B. XX. Žalobca zaplatil predávajúcim kúpnu cenu vo výške
64.000,- eur, pričom sumu vo výške 6.400,- eur vyplatil hneď v hotovosti k rukám predávajúcich a sumu
vo výške 57.600,- eur platil z úveru poskytnutého z UniCredit Bank Slovakia, a.s. Z daňového priznania k
dani z príjmov fyzickej osoby žalobcu za rok 2012 vyplýva preukázaný úhrn príjmov žalobcu od všetkýchzamestnávateľov, podľa ktorého dosiahol v roku 2012 príjem vo výške 10.290,59 eur. Úhrn príjmov od
všetkých zamestnávateľov za rok 2011 bol podľa daňového priznania bol vo výške 8.333,34 eur, za rok
2013 jeho príjmy zo živnosti predstavovali 51.776,90 eur. Na daňových priznaniach žalobca prehlásil,

že všetky údaje uvedené v týchto daňových priznaniach sú správne a úplné a svojím podpisom ich
správnosť a pravdivosť potvrdil.

10. Žalobca v konaní namietal, že zamestnanci žalovaného podpísali na výplatnej listine prevzatie mzdy
dodatočne, až po začatí súdneho konania, pričom u žalobcu tento dôkaz podpísania výplatnej listiny

chýba, čo vyplýva z účtovných dokladov žalovaného. Ďalej namietal, že svedkovia nehovorili pravdu,
pretože im papierovo bola vyplácaná minimálna mzda a prevyšujúca časť mzdy im bola vyplatená bez
dokladov.

11. S poukazom na Nález Ústavného súdu SR z 09.06.2015 č.k. III.ÚS/276/2014-29 súd prvej inštancie
ale vychádzal z výpovedí svedkov, ktorí potvrdili, že im bola vyplácaná mzda podľa výplatnej listiny a

časť mzdy bola platená priamo k ich rukám, hoci nebola zaevidovaná v účtovníctve žalovaného a keďže
žalobca opak nepreukázal, súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
ktoré ho v tomto smere zaťažovalo o nevyplatení mzdy za sporné roky a preto žalobu v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietol, keďže žalovaný predloženými dôkazmi vyvrátil tvrdenie žalobcu o nevyplatení
mzdy v sporných obdobiach zo strany žalovaného žalobcovi.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a z
dôvodu plného úspechu žalovaného priznal plne úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a g) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

14. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním súdu o zamietnutí žaloby na náhradu mzdy za roky 2011, 2012
a 2013 zo strany žalovaného. Uviedol, že aj keď žalovaný preukázal vyplatenie jeho mzdy tým, že

z jeho strany boli vykonané zákonné odvody do Sociálnej poisťovne, keďže ich realizoval sám, a to
aj za všetkých zamestnancov žalovaného, to ale nepreukazuje, že mu mzda bola skutočne vyplatená
žalovaným za roky 2011 až 2013. Aj keď súd prvej inštancie poukazoval na to, že žalovaný predložil
výplatnélistinyžalobcu,podľaktorýchbolamzdažalobcuvjehoúčtovníctvevyúčtovanáriadne,anitento
dôkaz podľa žalobcu nie je dôkazom o vyplatení mzdy, keďže výplatné listiny boli vystavené dodatočne

a ani na jednej výplatnej listine nie je jeho podpis, preukazujúci výplaty v hotovosti, pričom súd prvej
inštancie nevykonal žiadne dokazovanie o zúčtovaní jeho mzdy v účtovníctve a ani žiadne dôkazy v
tomto smere žalovaný nepreukázal. Aj keď súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že vybral
z účtu žalovaného finančnú hotovosť v celkovej sume 1.602.081,50 eur, čo bolo aj zdokumentované
potvrdeniami VÚB a.s., čo aj on nerozporoval, tento dôkaz ale nepreukazuje výplatu mzdy za sledované

obdobie, keďže výber peňazí mal vo svojej náplni práce, tieto riadne zúčtoval, ale mzdu si nevyplácal,
keďže o výplate mzdy nie je podpis a ani ďalší dôkaz. Keďže výplata mzdy sa nedá preukázať jeho
podpisom a ani iným dôkazom predloženým zo strany žalovaného, mal za to, že dôkaz o výplate mzdy je
naťarchužalovanéhoatensvojebremenovkonanípredsúdomneuniesol,keďžeanipotvrdenieovýške
jeho príjmu, ktoré vystavil žalovaný pre účely jeho úveru od UniCredit Bank Slovakia, a.s. nepotvrdzuje

výplatu mzdy zo strany žalovaného s tým, že v tomto smere súd už vykonal dôkaz nad rámec návrhov
strán sporu, s poukazom na výpovede svedkov, z ktorých táto skutočnosť jednoznačne nevyplýva.

15.Žalobcaapelovalnato,žesúdnevykonalpodstatnédôkazyprezamietnutiežaloby,atonezabezpečil
dôkaz o jeho pracovnej náplni týkajúcej sa pracovného pomeru so žalovaným, z ktorých by bolo zrejme,

že mal oprávnenie, resp. povinnosť sám si vyplácať mzdu. Rovnako nezabezpečil účtovný dôkaz o tom,
akým spôsobom bola zúčtovaná jeho mzda v mzdovom účtovníctve a nezabezpečil rozhodujúci dôkaz
preukazujúci zaplatenie jeho mzdy zo strany žalovaného v zmysle § 130 ods. 2, 4, 5 ZP, o ktorých
sa súd zmieňuje v bodoch 26., 27. a 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Preto súd nemal zapreukázané, aby mu zamestnávateľ vyplatil mzdu na pracovisku alebo na jeho účet a preto súd pochybil,
keď nevykonal ním navrhované dôkazy. S poukazom na obsah zápisnice z pojednávania súdu prvej
inštancie zo dňa 17.09.2015, rovnako nedostatočne sa súd vysporiadal s vykonanými dôkazmi na tomto

pojednávaní, keďže navrhoval predložiť zo strany žalovaného dôkazy v zmysle § 130 ods. 5 ZP, ako aj
doklad o vyplácaní mzdy v hotovosti, resp. výpisom z účtu a z odôvodnenia rozsudku nie je zrejme,
aby súd o tom rozhodol.

16. Zároveň poukazoval na to, že štatutárny zástupca žalovaného odpredal celý svoj majetkový podiel

spoločnosti žalovaného spoločníkovi J. I., W.. F. U. XX, Q. D. X.. Z. XXXXXX Y. a od 17.01.2017 si založil
novú obchodnú spoločnosť, pod ktorou podniká.

17. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazoval na to, že žalobca so žalovaným dňa
20.04.2011uzavrelipracovnúzmluvunafunkciuvedúcehoprevádzkysmzdovýmipodmienkami„1.000,-
eur brutto, do konca nasledujúceho mesiaca. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 03.09.2012 s
účinnosťou od 01.09.2012 sa pracovná zmluva zo dňa 20.04.2011 zmenila v bode 5. Mzdové podmienky
a výplatné termíny takto: Mzda od 01.09.2012 bude 500,- eur brutto, výplatný termín ostáva nezmenený.

19. Uviedol, že žalobca vo svojej žalobe uvádza, že počas celého obdobia trvania pracovného pomeru,
t.j. za roky 2011 - 2013 mu žalovaný nevyplatil žiadnu mzdu a to z dôvodu finančných ťažkostí na strane
žalovaného. Ďalej uviedol, že žalobca pre žalovaného vykonával a zabezpečoval finančné operácie
podľa pokynov štatutárneho zástupcu, t.j. vykonával na základe písomného oprávnenia výber finančnej

hotovosti z účtu žalovaného a následné použitie týchto finančných prostriedkov pri zabezpečovaní
chodu spoločnosti žalovaného, t.j. úhrada záväzkov, výplata miezd a iné, a preto mal žalobca písomné
oprávnenie samostatne disponovať s účtom žalovaného vo VÚB a.s. s tým, že sa dohodli, že si
ponechá čiastku zodpovedajúcu výške čistej mesačnej mzdy a to sa počas doby trvania pracovného
pomeru aj realizovalo a vyplýva to aj zo mzdového systému žalovaného, keďže sa to aj zúčtovalo. Z

hrubej mzdy žalovaný vykonával pravidelne zákonné zrážky a odvody. Počas celého trvania pracovného
pomeru žalobca nikdy u žalovaného nereklamoval, že by mu nebola vyplatená mzda, nerozporoval ani
prevzaté potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby a v prípade existencie nedoplatku na mzde žalobcu, ani
žalobca neukončiť pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru, pričom mal aj možnosť
požadovať mzdovú reparáciu podľa § 69 ods. 4 ZP. Žalobca svojím listom zo dňa 02.01.2014 navrhoval

skončenie pracovného pomeru dohodou bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, s čím žalovaný súhlasil a
po skončení pracovného pomeru žalobca nevzniesol žiadne finančné nároky voči žalovanému. Nikdy
ani nereklamoval výplatu mzdy a v priebehu súdneho konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
osvedčovali, že žalovaný mzdu nevyplácal. Naopak z ich predložených dôkazov jednoznačne vyplýva
výplata mzdy, ako aj nezistenie v účtovníctve nedostatkov, externými kontrolnými orgánmi.

20. Preto mal za to, že žalobca nepredložil dôkaz na unesenie dôkaznej povinnosti v spore a keďže
konajúci súd vykonal vo veci všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy potrebné na riadne zistenie
skutkového stavu, keďže žalobca v odvolaní ani neoznačil žiadne také dôkazy, ktoré navrhol vykonať
a súdom vykonané neboli, súd všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej

súvislosti, a preto nemožno súdu vytýkať porušenie postupu pri hodnotení dôkazov, ako aj správne
právne posúdenie veci. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

22. V konaní na odvolacom súde predložil žalobca procesný návrh na pripustenie zmeny na strane
žalobcu v zmysle § 80 CSP, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením č.k. 3CoPr/6/2017
- 294 zo dňa 14. septembra 2018 tak, že pripustil zmenu strán sporu v tom znení, že žalobca I. E., K..
XX.XX.XXXX, O. B. S., W. XX, XXX XX S.H., z konania vystupuje a na jeho miesto vstupuje spoločnosť
MB - ROYAL, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, 040 01 Košice, IČO: 44 439 644, zapísaná

v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 22603/V. Preto odvolací súd
v odvolacom konaní už ďalej konal, s takto označeným žalobcom.23.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací§34Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016
(ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a

contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.10.2018 o 09.35 hodine, v

pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 11.10.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

25. Žalobca ako odvolateľ uplatnil v odvolaní odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a
h) CSP, ktorých naplnenie v spore odvolací súd nevzhliadol.

26. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t. j. že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností s tým, že
neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že
príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu

navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval
za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný
a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä

preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom.

28. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

29. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

30. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody odvolateľom nie sú v spore naplnené.

31. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, aby vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a aninevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191

a nasl. CSP a rovnako, aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil s tým, že rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola
zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

32. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplne zistenie skutkového

stavu,vykonanieďalšíchdôkazovvsporenebolopotrebné,vykonanédôkazyvyhodnotilpodľaust.§191
anasl.CSPazvykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamazozistenéhoskutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver s tým, že rozsudok aj náležite odôvodnil a preto odvolací súd
potvrdzuje rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie.

33. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie ním tvrdených skutočností, pričom obrana žalovaného v danom smere jednoznačne
predloženými dôkazmi vyvrátila tvrdenia žalobcu o nevyplatení mzdy za obdobie trvania pracovného
pomeru žalobcu u žalovaného v rokoch 2011 až 2013 s tým, že aj odvolací súd poukazuje na nespornú
skutočnosť medzi stranami sporu a to, že žalobca sám na základe dohody so žalovaným po dobu

trvania pracovného pomeru u žalovaného vyberal z účtu žalovaného finančné hotovosti a to na základe
písomného oprávnenia výbery finančných hotovostí z účtu žalovaného a používal ich na výplaty mzdy
pre ďalších zamestnancov, z čoho vyplývalo aj oprávnenie si mzdu pre seba vyplácať, čo potvrdili aj
svedecké výpovede vypočutých svedkov, keďže mzda im bola vyplácaná v hotovosti k rukám mesačne.
V prípade, žeby sa tak nestalo, nemohlo by dôjsť ani k skončeniu pracovného pomeru medzi stranami

sporu dohodou a rovnako podľa potvrdenia VÚB a.s. zo dňa 20.06.2014 k účtu žalovaného existovalo
oprávnenie žalobcu disponovať s účtom žalovaného v období od 18.11.2010 do 03.01.2013 s tým, že z
písomného potvrdenia UniCredit Bank, a.s., ktoré si súd prvej inštancie vyžiadal vyplynulo, že žalobcovi
bolajvyplatenýžalovanýmpriemernýčistýmesačnýpríjemzaobdobie12kalendárnychmesiacovzarok
vovýške796,64eurazároveňajpriemernývymeriavacízákladpreodvodydoSociálnejpoisťovnebolvo

výške 1.000,- eur. Z týchto dôkazov podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobca ako fyzická osoba má
pravidelný príjem od spoločnosti žalovaného a preto odvolacie námietky žalobcu o neexistencii dokladu
prevzatia mzdy od žalovaného, ktorý by podpísal, je vo veci právne irelevantný, keďže z predložených
dôkazov zo strany žalovaného jednoznačne vyplýva vyplácanie mzdy žalovaným pre žalobcu v kontexte
aj oprávnenia žalobcu zo strany žalovaného na výber a výplatu finančných hotovosti z účtu žalovaného

pre jeho zamestnancov t.j. aj pre žalobcu , čo v konaní ani žalobca nespochybňoval.

34. Preto ani ďalšie odvolacie námietky žalobcu nemôžu spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to ani námietka žalobcu o predaji obchodného majetkového podielu spoločnosti
žalovaného , ktorá je v tomto smere vo veci rovnako právne irelevantná.

35. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný,
priznal mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v
rozsahu 100 % s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia o výške priznaného nároku rozhodne súdny
úradník v konaní na súde prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).