Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/168/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711218719
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6711218719.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: S.. J. Y.
- XANTO, Stavby, rekonštrukcie, design, IČO: 33 304 904, s miestom podnikania Zvolen, A. Hlinku
2568/33, proti žalovanému: S.. J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Ul. H. XXXX/X, zastúpený JUDr.
Jánom Krnáčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zvolen, Nám. SNP 70/36, o zaplatenie
4 863,03 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa
20.03.2017, č. k. 13C/202/2011-420, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v I. výroku, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 11 082,10 Eur a v III. výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
11.082,10 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamieta. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68 %.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný
svojím konaním, a to uzavretím piatich kúpnych zmlúv na odpredaj motorových vozidiel s tým, že
konal ako spoločník a konateľ spoločnosti P. I. E. S., s. r. o., porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z
ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru okresného súdu žalovaný nekonal s
odbornou starostlivosťou. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že predmetné motorové
vozidlá boli piatimi kúpnymi zmluvami odpredané za cenu, ktorá nezodpovedala ich skutočnej hodnote
v čase odpredaja, t. j. ku dňu 01.07.2006. Predmetné motorové vozidlá v počte 5 ks boli odpredané

spoločnosti KUHO - mix za celkovú dohodnutú kúpnu cenu 55 700,- Sk (1 848,90 Eur). Zo znaleckého
posudku č. 13/2015 vypracovaného znalcom Ing. O. N. mal okresný súd za preukázané, že zostatková
hodnota - technická hodnota predmetných motorových vozidiel ku dňu 01.07.2006 predstavovala 12
931,- Eur; rozdiel teda predstavuje sumu 11 082,10 Eur (12 931,- Eur mínus 1 848,90 Eur),
a preto súd ustálil výšku škody, ktorú spôsobil žalovaný svojím konaním v zmysle § 135a ods. 1 a nasl.
Obchodného zákonníka práve vo výške 11 082,10 Eur. Okresný súd poukázal aj na celý
rad skutočností, ako došlo k odpredaju predmetných motorových vozidiel, k vzniku spoločnosti PIES

SK., s. r. o. ako aj k následnému odpredaju predmetných motorových vozidiel zo spoločnosti KUHO -
mix, s. r. o. na spoločnosť PIES SK, s. r. o. Spoločnosť PIES SK, s. r. o. bola zapísaná do Obchodného
registra dňa 12.07.2006, teda 12 dní po odpredaji vyššie uvedených piatich motorových vozidiel zo
spoločnosti P. I. E. S., spol. s r. o., spoločnosti KUHO - mix, s. r. o. Spoločníkmi PIES SK, s. r. o. sútí istí spoločníci, ktorí sú spoločníkmi aj spoločnosti P. I. E. S., spol. s r. o., to znamená žalovaný a
svedkovia E. H. a L. C.. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že aj títo svedkovia teda
spoločníci tak P. I. E. S., spol. s r. o. ako aj PIES SK, s. r. o. dobre vedeli o odpredaji predmetných

motorových vozidiel za dohodnutú kúpnu cenu spoločnosti KUHO - mix, s. r. o., a dobre títo spoločníci
vedeli aj o tom, že spoločnosť PIES SK, s. r. o. dňa 19.07.2006 odkupuje všetky tieto motorové vozidlá
v počte 5 ks od spoločnosti KUHO - mix, s. r. o. s tým, že sa to udialo 7 dní po vzniku spoločnosti
PIES SK, s. r .o., ktorá vznikla ku dňu 12.07.2006, pričom tieto motorové vozidlá boli odpredané za tú
istú kúpnu cenu, ako odpredávala spoločnosť P. I. E. S., spol. s r. o. spoločnosti KUHO - mix, s. r. o.

a celý tento proces trval od 01.07.2006 až do 19.07.2006, teda veľmi krátku dobu. Napriek prijatému
uzneseniu valného zhromaždenia zo dňa 28.06.2016, v zmysle ktorého valné zhromaždenie súhlasilo
s odpredajom vozidiel spoločnosti KUHO - mix, s. r. o., Zvolen, mal žalovaný ako konateľ spoločnosti
postupovať tým spôsobom, že mal možnosť sa účinne brániť, napr. využitím možnosti, ktoré mu zákon
poskytuje v ustanovení § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka a mohol podať návrh na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia pre rozpor s § 56a. Z tohto dôvodu súd mal za to, že v danom prípade

napriek zneniu § 135a ods. 3 druhej vety Obchodného zákonníka, žalovaný zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil spoločnosti P. I. E. S., spol. s r. o. Poukázal na to, že predmetný nárok žalobcu nie je
premlčaný v zmysle § 398 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca sa mohol dozvedieť o škode a o
tom kto je povinný na jej náhradu v zmysle § 398 Obchodného zákonníka až z obsahu vyšetrovacieho
spisu 2T 130/2010 s tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa oboznámil s týmto

vyšetrovacím spisom dňa 20.05.2010, a vtedy mohol zistiť, že došlo ku škode, akej výšky škody a
kto za ňu zodpovedá. Žaloba na tunajší súd bola podaná dňa 23.12.2011, a preto súd na námietku
premlčania zo strany žalovaného neprihliadal. Ďalej okresný súd poukázal aj na to, že podľa názoru
súdu žalobca mal aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby, nakoľko z vykonaného dokazovania
vyplynulo,ževčasepodaniažalobyboldržiteľompredmetnejpohľadávky,čovyplynulozprodukovaných

listinných dôkazov, ktoré predložil tak žalobca ako aj spoločnosť Black PATROL, s. r. o., Štúrova 9,
Brezno. ZrozsudkovOkresnéhosúduZvolenč.k.13Cb32/2004vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob 41/05 a z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb 66/2006, ako
aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob 101/2008 mal okresný súd za preukázané,
že boli judikované sumy pre žalobcu voči spoločnosti P. I. E. S., spol. s r. o. Nakoľko žalobca sa domáhal

zaplatenia celkovej sumy 13.195,27 Eur podanou žalobou a okresný súd žalobcovi priznal nárok na
náhradu škody len vo výške 11.082,10 Eur, v prevyšujúcej časti okresný súd žalobu žalobcu zamietol.
Okresný súd mal zo správy od príslušného exekútora, ako aj zo samotnej správy žalovaného, ktorý
podával správu ako konateľ spoločnosť P. I. E. S., spol. s r. o., preukázané, že žalobca nemal možnosť
uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti P. I. E. S., spol. s r. o., nakoľko predmetná spoločnosť je

nemajetná. Škoda bola preukázaná znaleckým posudkom 13/2015 vypracovaným znalcom Ing. O. N.
pri uzavretí kúpnych zmlúv zo dňa 01.07.2006 a porušenie povinností žalovaného okresný súd videl v
tom, že nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže si nezabezpečil potrebné podklady pre posúdenie
hodnoty odpredaja predmetných motorových vozidiel. Spoločníci sa podieľali na realizácii týchto úkonov,
v priebehu od 01.07.2006 do 19.07.2006 si neuplatnili škodu, a preto si mohol túto škodu v zmysle

§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka uplatniť žalobca ako veriteľ spoločnosti, ktorú skutočnosť mal
okresný súd v konaní za preukázanú. Rozhodnutie okresný súd oprel o ustanovenia § 135a ods. 1, 2, 3,
4, 5 Obchodného zákonníka, § 757, § 373, § 56a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. O trovách konania
rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to voči výrokom I. a III. Rozsudok žiadal zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, alterantívne rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP.
Namietal, že okresný súd vo svojom prístupe pri dokazovaní, hodnotení a posudzovaní skutkového
stavu a právneho stavu v otázke aktívnej legitimácie žalobcu, pasívnej legitimácie žalovaného, ne/

existencie podmienok a predpokladov vzniku tvrdenej škody a zodpovednosti žalovaného za tvrdenú
škodu postupoval svojvoľným, arbitrárnym a nezákonným spôsobom, ktorý nezodpovedá procesnému
a skutkovému stavu a na vec vzťahujúcej sa právnej úprave. Zo žiadneho súdneho rozhodnutia
nebol vyslovený záver o akomkoľvek protiprávnom konaní žalovaného. Všetky vozidlá boli maximálne
opotrebované, viaceré funkcie vozidiel neboli schopné prevádzky, viaceré vozidlá boli havarované a

všetky boli odpísané a účtovne mali nulovú hodnotu, ktoré okolnosti mali vplyv na stanovenie kúpnej
ceny, a to v spojení s ďalšími okolnosťami týkajúcich sa vzťahov medzi predávajúcou spoločnosťou a
kupujúcou spoločnosťou KUHO - mix, voči ktorej mala predávajúca spoločnosť nevysporiadané vzťahy
titulom nájmu priestorov a plôch. Znalecké posudky vychádzali z rýdzo teoretických a subjektívnychtvrdení a fikcií bez možnosti reálneho posúdenia skutočného stavu vozidiel v čase predaja. Naznačené
pochybnosti odôvodňuje skutočnosť, že znalec v trestnom konaní tvrdil, že hodnota vozidiel mala
predstavovať celkom 43 188,- Eur, kým znalec v tomto civilnom sporovom konaní tvrdil, že hodnota

vozidiel mala byť 11 082,10 Eur. Takéto rozdiely vzbudzujú nedôveru nad objektivitou a hodnovernosťou
znaleckých posudkov, a preto nemôžu byť hodnoverným dôkazom majúcim oporu v skutkovom a
právnom stave. Namietal, že spoločnosť minimálne u dvoch vozidiel (vozidlo Avia A31, Mercedes Benz
VITO, evidenčné číslo BB XXX AT) získala viac než bola ich hodnota a tento zisk mal byť zohľadnený
- odpočítaný v rámci celkovej bilancie (súčtu), čo však okresný súd neurobil. Nebol splnený ani ďalší

predpoklad pre uplatnenie takejto škody zo strany žalobcu ako veriteľa spoločnosti P. I. E. S., spol. s r. o.,
a to, že veriteľ môže byť aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu nároku obchodnej spoločnosti
na náhradu škody voči jej konateľovi iba vtedy, ak neprichádza do úvahy, aby si tento nárok v mene
spoločnosti uplatnili iné oprávnené subjekty. Takýmto oprávneným subjektom bol prinajmenšom jeden
zo spoločníkov spoločnosti P. I. E. S., spol. s r. o., a to L. C., na strane ktorého neboli zistené také
relevantné okolnosti a prekážky, ktoré by mu bránili alebo by ho vylučovali z aktívnej legitimácie na

uplatnenie náhrady škody za spoločnosť. Ďalej namietal, že medzi stranami zmluvy o postúpení nebolo
dojednané odstúpenie od zmluvy, a preto dohoda o odstúpení od zmluvy sa javí ako neplatný právny
úkon. Tvrdenia žalobcu a spoločnosti Black PATROL o postúpení pohľadávky a údajnom späť navrátení
pohľadávky žalovaný žiadal preukázať a doložiť aj účtovnou dokumentáciou, ktorým dôkazným návrhom
okresný súd nevyhovel. Namietal, že žalobca nebol k júlu 2006 veriteľom spoločnosti P. I. E. S., a teda

v tomto období ani neexistovali neuhradené splatné faktúry a pohľadávky označeného subjektu voči
P. I. E. S., spol. s r. o. Spoločnosť P. I. E. S., spol. s r. o., mala v čase sporného prevodu vozidiel i
iný majetok pozostávajúci napr. z pohľadávok voči spoločnosti WALLTECH, a tiež titulom materiálov
a prác preinvestovaných v ďalšej nedokončenej stavebnej výrobe a činnosti a z toho vyplývajúcich
budúcich príjmov. Ďalej uviedol, že okresný súd posúdil nesprávne v rozpore so zákonom a skutkovým

stavomajotázkuvznesenejnámietkypremlčania.ŽalovanýakokonateľspoločnostiP.I.E.S.vsúvislosti
s posudzovaným odpredajom motorových vozidiel rešpektoval a plnil rozhodnutie prijaté najvyšším
orgánom spoločnosti. Ďalšou okolnosťou vylučujúcou aktívnu legitimáciu žalobcu v danom konaní je
skutočnosť, že výkon takéhoto práva by odporoval princípom a zásadám dobrých mravov, tak ako to
má na mysli ustanovenie § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako účastník občianskoprávnych

a obchodnoprávnych záväzkov a iných vzťahov sa správa a koná v rozpore s princípmi poctivého a
slušného účastníka týchto vzťahov, dlhodobo a permanentne zavádza obchodných partnerov a iné
subjekty, za služby a tovar neplatí a dlhuje čiastky presahujúce čiastku 400 000,- Eur, nekalo atakuje
iné živnostenské stavovské organizácie a pod. Toto správanie žalobcu vyvolalo rad súdnych konaní.
Poukázal aj na to, že obchodná spoločnosť P. I. E. S., spol. s r. o., so sídlom vo Zvolene nevedie

voči žalovanému žiadne konania ohľadom náhrady škody spôsobenej žalovaným v spoločnosti a ani
takýto druh zodpovednosti neeviduje, ktorá okolnosť nadväzne vylučuje aj samotnú pasívnu legitimáciu
žalovaného ako účastníka v danom konaní. Namietal procesný postup súdu, keď nerozhodol o skutkovej
zmene návrhu ako aj zmene týkajúcej sa výšky požadovaného nároku (jednalo sa o zmeny urobené
žalobcom v rámci podania zo dňa 21.05.2012 a neskôr dňa 15.04.2013). Rozhodnutím okresného súdu

sa žalovanému odňala možnosť konať pred súdom (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), keď z rozhodnutia nie je
zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností dospel ku tvrdeným skutkovým a právnym záverom
(napr. číselným údajom 11 082,10 Eur, či 13 195,27 Eur). Rozhodnutie okresného súdu je
nejasné, nedostatočné a nepreskúmateľné v rozsahu zakladajúcom vadu konania v zmysle § 365 ods. 1
písm. d) CSP. Okresný súd nevyhovel legitímnym dôkazným návrhom žalovaného a navrhnuté dôkazy

nevykonal, ktorá skutočnosť zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalovaný
namieta aj nepredvídateľný postup a rozhodnutie okresného súdu, keď okresný súd si dôsledne nesplnil
svoju procesnú povinnosť a nedodržal zákonom predpísaný postup v zmysle § 181 ods. 1, 2 CSP.

4. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť v

celom rozsahu. Odvolanie žalovaného považuje žalobca v celom rozsahu za účelové s cieľom vyhnúť
sa jemu uloženej povinnosti. Poukázal na odvolávanie sa žalovaného na princípy a zásady dobrých
mravov, tak ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný s cieľom
vyhnúť sa zodpovednosti mu vyplývajúcej z uzavretých zmlúv a na ne nadväzujúce súdne rozhodnutia
so spoločnosťou P. I. E. S., spol. s r. o. založil novú spoločnosť PIES SK, s. r. o. s tými istými predmetmi

podnikania a spoločníkmi. Žalobca si svoje pohľadávky uplatňuje v súlade s právnym systémom
Slovenskej republiky. Spolu uplatňované pohľadávky k 31.12.2016 predstavujú sumu 657.740,82 Eur.
V súčasnosti žalobca neeviduje žiaden obchodnoprávny spor vedený na civilnom súde voči jeho osobe.
Zdĺhavé vymoženie uplatňovaných pohľadávok spôsobilo druhotnú platobnú neschopnosť.5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP v napadnutej časti I. a III. výroku potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne
a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pričom argumenty žalovaného nepovažuje za
také, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Okresný súd v postačujúcom
rozsahu vykonal dokazovanie, jednotlivé dôkazy riadne vyhodnotil samostatne ako aj vo vzájomných
súvislostiach vec zároveň správne skutkovo a právne posúdil, pričom sa vo svojom rozhodnutí zaoberal

podstatnými predpokladmi, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci.

8. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalovaným v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému
záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne také
skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa žalovaný

domáhal. Okresný súd sa už vo svojom rozhodnutí vysporiadal dostatočne s námietkami žalovaného
uvedenými aj v predmetnom odvolaní. Žalovaný v odvolaní neuviedol iné, nové skutočnosti ako tie,
ktoré uvádzal v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnutie okresného súdu je logické a
presvedčivé, premisy v ňom zvolené a aj závery, ku ktorým na ich základe dospel sú prijateľné. Žalovaný
v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred

súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s uvedením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, v nadväznosti
na odvolacie námietky žalovaného.

9. Okresný súd správne na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný je pasívne
legitimovaný v predmetnom konaní. Odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje a v
podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti okresný súd správne poukázal na ust. § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka, ktorý upravuje súbeh nárokov spoločnosti a veriteľa spoločnosti na náhradu
škody voči konateľom spoločnosti. Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka umožňuje uplatňovať

nárok spoločnosti na náhradu škody voči štatutárnemu orgánu súdnou žalobou aj zo strany veriteľa, a
to v jeho vlastnom mene a na jeho vlastný účet, za predpokladu nemožnosti uspokojenia pohľadávky
veriteľa z majetku spoločnosti. Tento inštitút rozširuje zodpovednosť štatutárnych orgánov nielen vo
vzťahu ku spoločnosti a ku spoločníkom tejto spoločnosti, ale aj vo vzťahu k tretím osobám. Veriteľ
má možnosť obrátiť sa na konateľa spoločnosti vo vzťahu, ku ktorej veriteľ nemôže uspokojiť svoju

pohľadávku z jej majetku a vymáhať od neho vo svojom mene a na svoj účet za účelom uspokojenia jeho
pohľadávky všetky nároky, ktoré má spoločnosť voči vlastným konateľom - t.j. dokonca aj tie, ktorých
sa spoločnosť platne vzdala, alebo o ktorých uzatvorila s konateľom platnú dohodu o urovnaní. Nároky
veriteľov zostávajú zachované za každých okolnosti, teda aj v prípade vzdania sa nárokov spoločnosti
voči zodpovedným konateľom (ust. § 135a ods. 5 druhá veta Obchodného zákonníka). To znamená,

že ani v prípade, ak spoločnosť s konateľmi v súlade s podmienkami podľa ods. 4 uzavrie dohodu o
urovnaní, alebo ak sa voči nim platne vzdá nárokov na náhradu škody (v praxi sa tento jav niekedy
označuje ako „udelenie absolutória“), táto skutočnosť nezbavuje konateľov povinnosti náhrady škody;
udelením absolutória totiž nárok spoločnosti na náhradu škody nezaniká. Tento „spočívajúci“ nárok
„ožíva“ najneskôr v okamihu, keď ho za podmienok ustanovených v zákone začnú voči konateľom

uplatňovať veritelia spoločnosti. Veritelia sú zásadne povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti u
spoločnosti samej. Ak však svoju pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti (napr. spoločnosť
je platobne neschopná), majú možnosť obrátiť sa na konateľov a na účely uspokojenia svojich
pohľadávok voči spoločnosti vymáhať od nich vo svojom mene a na vlastný účet všetky nároky, ktoré
má spoločnosť ako dlžník voči vlastným konateľom (t.j. aj tie, ktorých sa spoločnosť platne vzdala, alebo

o ktorých uzavrela platnú dohodu o urovnaní; v prípade dohody o urovnaní bude predmetom nároku len
suma predstavujúca rozdiel medzi celkovou výškou pôvodného nároku spoločnosti a výškou konateľmi
skutočne uspokojeného nároku v dôsledku urovnania).10. Predpokladom uplatnenia nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi zo strany veriteľa
je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľ v štatutárnym orgánom. Podanie
takejto žaloby zo strany veriteľa je obmedzené do výšky jeho pohľadávky s príslušenstvom voči

spoločnosti. Na to, aby bol veriteľ ako žalobca v súdnom konaní úspešný, musí preukázať nielen
vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľom, ale aj existenciu svojej pohľadávky voči
spoločnosti a nemožnosť jej uspokojenia z majetku spoločnosti. Zákonná konštrukcia, teda predvída
prechod nároku zo spoločnosti na jej veriteľa, ku ktorému dochádza momentom jeho uplatnenia zo
strany veriteľa. Z gramatického aj systematického výkladu ods. 5 sa javí, že ak: a) veriteľ disponuje

pohľadávkou voči spoločnosti, b) túto pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti a c) uplatní
voči konateľom nárok (do tohto momentu patriaci) spoločnosti na náhradu škody, sám sa stáva
oprávneným subjektom, ktorému tento nárok hmotnoprávne patrí. Zohľadňujúc účel ods. 5 je potrebné
vychádzať z toho, že zmyslom takto koncipovanej právnej úpravy je práve garancia účinnej ochrany
práv a nárokov veriteľov za okolností, kedy je majetok spoločnosti zmenšený v dôsledku porušenia
povinnosti konateľov a nepostačuje na úhradu pohľadávok veriteľov. Z uvedeného teda vyplýva, že

nositeľom hmotnoprávneho nároku na plnenie voči konateľom spoločnosti je veriteľ, ktorý si nárok vo
vlastnom mene a na vlastný účet uplatní. Nositeľom hmotnoprávneho nároku voči konateľom sa veriteľ,
ktorýnemôžeuspokojiťsvojupohľadávkuzmajetkuspoločnosti,stávaokamihomuplatnenianárokuvoči
konateľom spoločnosti, pričom pôvodný nárok voči spoločnosti zaniká dňom zániku (napr. splnením)
nadobudnutého nároku veriteľa voči konateľovi.

11. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal existenciu pohľadávok smerujúcich voči spoločnosti P. I.
E. S., spol. s r. o., v ktorej je žalovaný konateľom od 17.04.2003, a zároveň preukázal aj nemožnosť
uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti P. I. E. S., spol. s r. o., z majetku tejto spoločnosti, ktorú
skutočnosť žalobca preukázal správou od exekútora, ako aj od žalovaného, ktorý potvrdil, že spoločnosť

je nemajetná. Z uvedeného dôvodu nie je relevantná námietka žalovaného, že v čase uzavretia kúpnych
zmlúv 01.07.2006 spoločnosť nebola nemajetná, ako aj námietka, že žalovaný v čase uzavretia zmlúv
nedisponoval žiadnou právoplatne priznanou pohľadávkou voči spoločnosti P.I.E.S., s. r. o. Podstatné
je, že žalobcovi pohľadávky, ako veriteľovi spoločnosti P.I.E.S., spol. s r. o., voči žalovanému (konateľovi
spoločnosti) reálne vznikli a nie je možné ich uspokojiť z majetku spoločnosti P.I.E.S., spol. s r. o., v

čase jeho vymáhania.

12. Aj keď v trestnom konaní vedenom žalovaný bol oslobodený spod obžaloby pre nepreukázanie
naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm.
a), ods. 4 Trestného zákona, uvedená skutočnosť nevylučuje automaticky naplnenie zákonných

predpokladov vzniku zodpovednosti konateľa za škodu v intenciách zákonných ustanovení Obchodného
zákonníka (§ 135a Obchodného zákonníka). Uvedená námietka žalovaného je právne irelevantná.

13. Námietka žalovaného, že žalovaný ako konateľ spoločnosti P. I. E. S., v súvislosti s posudzovaným
odpredajom motorových vozidiel rešpektoval a plnil rozhodnutie prijaté najvyšším orgánom spoločnosti,

a preto je vylúčená jeho zodpovednosť, je nedôvodná. Zbavenie sa zodpovednosti zo strany konateľa
v tomto prípade nebolo možné. Ak je totiž uznesenie valného zhromaždenia v rozpore so záujmami
spoločnosti a konateľ ho napriek tomu vykoná, nemožno hovoriť ani o tom, že konal s odbornou
starostlivosťou, a ani o tom, že konal v dobrej viere. Odborná starostlivosť zahŕňa nielen povinnosť
konať v súlade s právnymi predpismi, ale aj povinnosť skúmať vhodnosť pokynov z hľadiska záujmov

spoločnosti. Zodpovednosť konateľa v uvedenom prípade vznikla v dôsledku toho, že konateľ vykonával
uznesenie valného zhromaždenia, ktoré bolo v rozpore so zásadou zákazu zneužitia práva vyjadrenou v
§ 56a ods. 1 Obchodného zákonníka. Konateľ, teda svojim konaním podľa takéhoto pokynu sám porušil
ust. § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka. Proti uvedenému pokynu vo forme uznesenia sa mohol
konateľ účinne brániť využitím možnosti, ktoré mu zákon poskytuje v ust. § 131 ods. 1 (návrh na určenie

neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia pre rozpor s § 56a), resp. pravidelne by štandardnou
reakciou na udeľovanie pokynov valným zhromaždením, ktoré sú v rozpore so záujmami spoločnosti,
malo byť vzdanie sa funkcie (pri zachovaní odbornej starostlivosti optimálne priamo na rokovaní valného
zhromaždenia). Správne teda okresný súd vyhodnotil, že aj napriek zneniu § 135a ods. 3 druhej vety
Obchodného zákonníka, žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti P. I. E. S., spol. s

r. o., svojim konaním.

14. Okresný súd správne dospel k záveru, že žalovaný svojim konaním, a to uzavretím 5 kúpnych zmlúv
na odpredaj motorových vozidiel, kde žalovaný konal ako konateľ spoločnosti P. I. E. S., spol. s r. o.,porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, keď
nekonal s odbornou starostlivosťou pri predaji predmetných motorových vozidiel. Uvedené motorové
vozidlá boli odpredané za cenu, ktorá nezodpovedala ich skutočnej hodnote v čase odpredaja, t. j. ku

dňu 01.07.2006, ktorú skutočnosť mal okresný súd jednoznačne preukázanú z vykonaného znaleckého
dokazovania, a to zo znaleckého posudku č. 13/2005, ktorý vypracoval znalec S.. O. N.. Uvedené
motorové vozidlá boli odpredané spoločnosti KUHO - mix za celkovú kúpnu cenu 55 700,- Sk (1
848,90 Eur). Zostatková hodnota - technická hodnota predmetných motorových vozidiel však ku dňu
01.07.2006 podľa znaleckého posudku predstavovala sumu 12 931,- Eur. Správne teda okresný súd

ustálil výšku škody, ktorú spôsobil žalovaný svojím konaním v zmysle § 135a ods. 1 a nasl. Obchodného
zákonníka práve vo výške 11.082,10 Eur. Námietka žalovaného ohľadom nekorektného a nenáležitého
ustanovovania ceny 5 motorových vozidiel nie je relevantná. Znalec vypracoval predmetný znalecký
posudok na základe požiadavky okresného súdu a zotrval na svojich záveroch ohľadom stanovenia
zostatkovej hodnoty 5 motorových vozidiel aj pri jeho vypočutí na pojednávaní konanom dňa 21.04.2016.
Znalecvychádzalztechnickejzostatkovejhodnotypredmetnýchmotorovýchvozidielkudňu01.07.2006,

a to Peugeot J5 vo výške 2 004,- Eur, Tatra T XXX vo výške 1 645,- Eur, Ford
Focus Combi vo výške 4.749,- Eur, Volkswagen Passat vo výške 3.480,- Eur. Pri motorovom vozidle
Seat Inca znalec už zohľadnil tú skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo bolo havarované a
určil jeho zostatkovú hodnotu na sumu 1 053,- Eur. Žalovaný iný dôkaz ohľadom zostatkovej hodnoty
- technickej hodnoty motorových vozidiel okresnému súdu nepredložil, ktorý by preukazoval nižšiu

zostatkovú hodnotu motorových vozidiel. Námietka žalovaného ohľadom toho, že zisk pri motorovom
vozidle Avia A31 a Mercedes Benz Vito ev. číslo BB XXX AT nebol zohľadnený - odpočítaný v rámci
celkovej bilancie (súčtu) nie je dôvodná. Okresný súd pri stanovení výšky škody zohľadnil, resp. ustálil
technickú hodnotu iba 5 motorových vozidiel (12 931,- Eur), a to bez prihliadnutia na uvedené dve
motorové vozidlá (viď. bod 54 odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu).

15. Nie je dôvodná ani námietka žalovaného ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že žalobca bol v čase podania žalobného návrhu, t. j. ku dňu 23.12.2011
aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, nakoľko spoločnosť Black Patrol, s.r.o., Štúrova 9,
Breznouzavrelasožalobcomdohoduoodstúpeníodzmluvyopostúpeníkudňu21.11.2011.Odstúpenie

od zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej
strany. Nemožno však vylúčiť, aby sa účastníci dohodli na odstúpení od zmluvy aj vtedy, keď to zákon
neustanovuje alebo keď sa o tom vopred nedohodli. Takéto závery zaujala aj odborná verejnosť a
súdna prax. Nie je však prípustná paralelná aplikácia odstúpenia aj ako dohody, aj ako jednostranného
právneho úkonu už z dôvodu rozdielneho časového momentu nastúpenia jeho účinkov (porovnaj napr.

Vojčík, komentár k Občianskemu zákonníku 40/1964 Zb., § 48, alebo Fekete, I.: Občiansky zákonník I.
Komentár, Bratislava: Eurocodex, 2011, str. 387); porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 30.06.2009 sp. zn. 4Cdo/111/2008 alebo rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 20.07.2011, sp. zn.
6Sžo/229/2010). Preto záver okresného súdu ohľadom preukázania aktívnej legitimácie žalobcom je
správny a odvolací súd sa v plnom rozsahu s ním stotožňuje.

16. Námietku žalovaného, že okresný súd nerozhodol zákonom predpísaným a náležitým spôsobom o
skutkovej zmene žalobcu zo dňa 21.05.2012, ako aj o zmene týkajúcej sa výšky požadovaného nároku
zo dňa 15.04.2013, odvolací súd považuje za nedôvodnú. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmena žaloby je
prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje strane, aby modifikovala

svoj žalobný návrh. Zmena žaloby, je teda dispozičný procesný úkon žalobcu. Právna zástupkyňa
žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.03.2013 uviedla, že pokiaľ v písomnom podaní poukázali aj
na zákaz konkurencie, uviedli to len z toho dôvodu, aby poukázali na možný motív konania žalovaného,
avšak nepovažuje to za zmenu žaloby. Z uvedeného dôvodu okresný súd preto nemal dôvod rozhodovať
o skutkovej zmene žaloby, keď žalobca žiadnu skutkovú zmenu nenavrhol, nežiadal. Pokiaľ sa týka

pripustenej zmeny žaloby na pojednávaní konanom dňa 20.09.2012, taktiež nie je dôvodná námietka
žalovaného, že o uvedenej zmene žaloby okresný súd rozhodol neurčitým, nejasným a procesno-
právnym neprípustným spôsobom. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.09.2012, okresný
súd rozhodol o zmene žaloby priamo na pojednávaní tak, že zmenu žaloby pripustil v zmysle prednesu
právnej zástupkyni žalobcu vykonanom na uvedenom pojednávaní. Keďže na pojednávaní boli prítomný

právny zástupcovia účastníkov konania, okresný súd nebol povinný uznesenie vyhlásiť a nemusel ho ani
písomne vyhotovovať, a tým pádom ani doručovať prítomným stranám sporu (§ 168 ods. 2 a contrario
v nadväznosti na § 169 vtedy platného a účinného O.s.p.) Okresný súd postupoval pri zmene žaloby
v zmysle § 95 O.s.p. platného a účinného v čase pojednávania okresného súdu (dňa 20.09.2012) apostupom okresného súdu nebola odňatá možnosť žalovanému konať pred súdom, pretože postupom
súdu nedošlo k znemožneniu realizácii procesných práv a právom chránených záujmov na strane
žalovaného. Námietka žalovaného, že uznesenie nespĺňa všeobecné náležitosti a ani náležitosti o

zmene návrhu, je príliš formalistická.

17. Krajský súd konštatuje, že nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, že rozhodnutie
okresného súdu v napádaných výrokoch nespĺňa všeobecné ani osobitné požiadavky kladené na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože je nejasné, nedostatočné a nepreskúmateľné v rozsahu

zakladajúcom vadu konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Krajský súd po oboznámení sa
s napadnutým rozhodnutím okresného súdu konštatuje, že toto spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce
z ust. § 220 CSP, keď okresný súd uviedol, čoho sa žalobca domáhal, z akých dôvodov, aké boli
argumenty žalovaného, jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z
ktorých dôkazov vykonaných pred okresným súdom vychádzal ako z hodnoverných, a akými úvahami
sa riadil s tým, že vec tak skutkovo, ako aj právne vyhodnotil riadnym spôsobom. To, že napadnuté

rozhodnutie je riadnym spôsobom odôvodnené, vyplýva aj z judikatúry tak NS SR, ako aj Ústavného
súdu SR, podľa ktorej odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne, jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka konania na spravodlivý proces ( m. m. IV. ÚS 115/03, III.ÚS 209/04). Ani
judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument

účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu
ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval a podľa názoru
odvolacieho súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa.

18. Pokiaľ žalovaný namietal nepredvídateľný postup a rozhodnutie okresného súdu, a v tejto súvislosti
poukázal na § 181 ods. 1, 2 CSP s tým, že okresný súd nedodržal postup v zmysle tohto ustanovenia,
odvolací súd ani tieto argumenty žalovaného nepovažoval za dôvodné. Zo zápisnice o pojednávaní
konanomdňa15.08.2013,tedavčaseplatnostiaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadkujednoznačne

vyplýva, že súd podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. uviedol účastníkom konania (stranám sporu), ktoré
skutkové tvrdenia je možné považovať za zhodné, ktoré zostali sporné, a ktoré z navrhovaných dôkazov
budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná. Z obsahu uvedenej zápisnice citovaný postup podľa
ustanovenia § 181 ods. 2 CSP (bývalého ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p.) jednoznačne vyplýva a je
zjavný, preto žalovaný nedôvodne namieta prekvapivosť súdneho rozhodnutia.

19. Žalovaný v odôvodnení odvolania poukázal aj na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, a
to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Uvedená námietka je nedôvodná. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu ako aj
prípustnosť jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Odvolací súd považuje postup okresného

súdu, keď nevykonal navrhnuté dokazovanie zo strany žalovaného za správny a logický. Nemožno
sa stotožniť s názorom žalovaného, že okresný súd nevykonal dôkazy (výsluch svedkyne Ing. J. a
vyžiadanie účtovných dokladov žalobcu) potrebné za účelom preukázania ďalších okolnosti vylučujúcich
aktívnu legitimáciu žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené návrhy na doplnenie dokazovania
neboli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Rovnako ako okresný súd aj odvolací súd je toho názoru,

že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojej aktívnej legitimácie v predmetnom
konaní, svoje skutkové tvrdenia náležite oprel o predložené dôkazy, a preto navrhnuté dôkazy zo strany
žalovaného by boli nadbytočné a nehospodárne.

20. K námietke žalovaného ohľadom okolnosti vylučujúcej aktívnu legitimáciu žalobcu, s poukazom

na „§3 ods. 2 OZ“, odvolací súd udáva, že pravidlá zachovávania dobrých mravov sa neuplatňujú
v obchodných vzťahoch. V obchodných vzťahoch funkciu ochrany spravodlivosti plní ust. § 265
Obchodného zákonníka, podľa ktorého „výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu“. V podstate to znamená, že zákon za pomoci
procesnoprávnej úpravy zamedzí reálnej vymožiteľnosti výkonu práv v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní namietal, že výkon práva žalobcu odporuje
princípom a zásadám dobrých mravov, tak ako to má na mysli ust. § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
odvolací súd uvedenú námietku nepovažuje za dôvodnú. Postup súdu pri odopretí práva na ochranu,
má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z inýchdôvodov, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú
stranu, tzv. šikanózny výkon práva, prípadne, keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným
dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi stranami sporu, tak na postavení niektorého z

nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie
neprimerane oslabovať subjektívne práva strán sporu vyplývajúce im z právnych noriem. V danom
prípade však odvolací súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by konanie žalobcu v predmetnom
konkrétnom prípade bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. šikanou voči
žalovanému, a preto by mala byť žalobcovi súdom odopretá právna ochrana.

21. Čo sa týka hodnotenia námietky premlčania okresným súdom, odvolací súd nezistil relevantnosť
tohto odvolacieho dôvodu žalovaného. Pri hodnotení námietky premlčania, okresný súd dôsledne
postupoval v súlade s § 398 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri práve na náhradu škody plynie
premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je
povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu

povinnosti. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
(bod 53, 57) ohľadom premlčania a v podrobnostiach naň odkazuje. Začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby nie je možné počítať od vedomostí spoločníka L. C. (najneskôr ku dňu 31.07.2006),
tak ako to namieta žalovaný, a to z dôvodu, že nebolo v záujme L. C. ako spoločníka spoločnosti P.
I. E. S., spol. s r. o., uplatňovať si predmetnú škodu v mene tejto spoločnosti voči žalovanému ako

konateľovi, nakoľko aj L. C. konal v záujme novej spoločnosti PIES SK, s. r. o., ktorej sa stal taktiež
spoločníkom. Okresný súd správne poukázal aj na časovú os právnych úkonov, ktoré mali význam
pre danú vec, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že všetci spoločníci sa podieľali na realizácii úkonov v
priebehu 01.07.2006 do 19.07.2006, a preto je logické, že nebolo v záujme spoločníkov uplatniť si škodu
voči konateľovi spoločnosti. Subjektívnu premlčaciu dobu okresný súd správne posúdil od vedomosti

žalobcu, ktorý sa oboznámil s vyšetrovacím spisom dňa 20.05.2010, kedy zistil, že došlo ku škode a
kto za ňu zodpovedá. Žalobca podal na súd žalobu dňa 23.12.2011 a o zmenenej žalobe okresný
súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 20.09.2012. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nárok
žalobcu v zmysle § 397 Obchodného zákonníka (štvorročná lehota) nie je premlčaný v subjektívnej
premlčacej dobe a ani v objektívnej 10 ročnej premlčacej dobe, keďže k prevodu 5 motorových vozidiel

došlo dňa 01.07.2006.

22. Námietka žalovaného, že okresný súd určitým a preskúmateľným spôsobom neozrejmil, ako dospel
k číselným údajom 11 082,10 Eur, či 13 195,27 Eur, je nedôvodná. Okresný súd v postačujúcom rozsahu
v bodoch 59 a 54 vysvetlil ako dospel k namietaným číselným údajom. K uvedeným sumám je možné

dospieť jednoduchým matematickým prepočtom na základe skutočností a údajov uvedených okresným
súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie okresného súdu je v tejto časti dostatočne
preskúmateľné a presvedčivé.

23. Odvolací súd potvrdil aj závislý výrok, a to výrok o trovách konania, ktorým okresný súd priznal

žalobcoviprotižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu68%spoukazomnaust.§262ods.
1CSPa§255ods.2CSP.Odvolaniežalovanéhovtejtočastijenedôvodné. Odvolacísúdnezistilžiadne
pochybenie okresného súdu pri rozhodovaní o trovách konania, a to konkrétne pri výpočte pomeru
úspechu a neúspechu žalobcu v konaní. Je nepochybné, že žalobca bol úspešný v sume 11 082,10 Eur
a žalovaná suma ku dňu vydania rozhodnutia okresného súdu, t. j. ku dňu 20.03.2017 predstavovala

sumu 13 195,27 Eur. Okresný súd postupoval správne, keď ohraničil žalovanú sumu ku dňu 20.03. 2017,
teda ku dňu rozhodnutia okresného súdu, keď je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť, že žalobca sa
domáhal náhrady škody z titulu judikovaných súm pre žalobcu, voči spoločnosti P.I.E.S., s. r. o., tak ako
mu boli priznané v súdnych konaniach, ktoré predstavovali istinu a príslušenstvo. V danom prípade nie je
možné viazať hodnotu predmetu konania na dátum „až do zaplatenia“. Okresný súd, teda správne ustálil

(vyčíslil), že petit k tomuto dňu predstavuje celkovú sumu 13 195,27 Eur, a to za účelom vypočítania
pomeru úspechu a neúspechu v spore.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací

súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).25. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).