Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203816
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4213203816.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, zastúpený ERASMUS LEGAL s.r.o., so sídlom
Justičná9,Bratislava,IČO:36789615,protižalovanej:L..G.R.,bytomS.R.G.zastúpenáJUDr.Liborom
Hetmerom, advokátom, so sídlom Turecká č. 49, Nové Zámky, o zaplatenie 700 eur s príslušenstvom a
o vzájomnej žalobe žalovanej, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno (ďalej len
„súd prvej inštancie") zo dňa 18. januára 2016 č.k. 10C 66/2013-180 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
zo dňa 16. marca 2018 č.k. 10C/66/2013-217 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a dopĺňací rozsudok p o
t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, určil, že zmluvné podmienky
uvedené v § 3 Hlavy 10, § 9 Hlavy 6 a § 11 Hlavy 6 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s., sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. O náhrade trov konania rozhodol tak, že

o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanej sumu vo výške 155,42 eura do troch dní od právoplatnosti dopĺňacieho rozsudku. Žalovanej
priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že strany sporu uzavreli dňa 27. 12. 2006 úverovú
zmluvu - revolvingový úver s úverovým rámcom 20 000 Sk, ktorú navrhovateľ najskôr evidoval pod
číslom XXXXXXXXX, neskôr pod č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), ktorý bola odporkyňa
povinná splácať mesačnými splátkami vo výške 5% z dlžnej čiastky k 20. dňu v mesiaci. Je to zrejmé

z dokladov predložených žalobcom, t.j. z úverovej zmluvy, z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa
26. 02. 2010, z výpisu z účtu žalovanej, z variabilného symbolu, pod ktorým odporkyňa splácala úver.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia
a.s. (ďalej len ÚP) obsiahnuté na rube Úverovej zmluvy a na samostatnom liste (strana 2 a 3). Žalobca
vo svojich podaniach tvrdil, že úverový rámec bol zo sumy 20 000,- Sk navýšený dňa 22. 04. 2008
na sumu 35 000,-Sk (1 161,79 eura) a dňa 27. 11. 2008 na sumu 50 000,-Sk (1 659,70 eura). Dôkaz
o žiadosti žalovanej o navýšenie úverového rámca, ako ani oznámenie veriteľa o navýšení v súlade

s § 6 Hlavy 3 úverových podmienok, podľa ktorého spoločnosť je povinná novú výšku úverového
rámca klientovi oznámiť písomne, žalobca nepredložil. Nakoľko platné navýšenie úverového rámca
žalobca nepreukázal, súd dospel k záveru, že suma vyčerpaná nad úverový rámec 20 000 Sk bola
žalovanej poskytnutá bez právneho dôvodu. Žalovaná namietala, že so žalobcom uzavrela Zmluvu ospotrebiteľskom úvere a nie o revolvingovom úvere. Toto jej tvrdenie bolo vyvrátené jednak obsahom
úverovej zmluvy (mesačné splátky úveru neboli dohodnuté pevnou sumou, ale vo výške 5% z dlžnej
čiastky a v návrhu na uzavretie zmluvy sama žalovaná požiadala o úverový rámec 20 000,- Sk), jednak

výpisom z účtu žalovanej, z ktorého vyplýva, že finančné prostriedky jej neboli poskytnuté jednou sumou,
ale úverový rámec čerpala v období od 01. 02. 2007 do 22. 12. 2008 výbermi z bankomatu.
1.2. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná na základe úverovej zmluvy čerpala kreditnou
kartou sumu 2 006,38 eura a na úvere uhradila sumu 2 161,80 eura. Zo splátok žalovanej v uvedenej
výške žalobca na istinu (na sumu úveru bez úrokov vypočítanú ako rozdiel čerpaného úveru a

jednotlivých čiastkových súm zo splátok určených podielom na uhradenie istiny) započítal sumu 1
306,38 eura, na úrok z úveru (vyčíslený vždy z čerpaného a nesplateného úveru k príslušnému dátumu
vyúčtovania predpisu splátky na úhradu vypočítaný ako rozdiel medzi vyúčtovaným úrokom z úveru a
uhradenou časťou úroku z úveru) sumu 656,75 eura, na zmluvnú pokutu (vo výške 8% z čiastky s ktorej
úhradou je klient v omeškaní) sumu 85,15 eura, na kapitalizovaný úrok z omeškania do zosplatnenia
(správne zákonný úrok z omeškania) sumu 20,86 eura, na poplatky za výbery z bankomatu 38,94 eura

a na poplatky za výpisy z účtu 53,73 eura (poplatky za mesačné výpisy z účtu, výška ktorých je uvedená
v aktuálne platnom sadzobníku). Nakoľko žalovaná úver riadne nesplácala, žalobca ju vyzval listom zo
dňa 26. 02. 2010 na splatenie celého úveru v sume 1435,40 eura do 15 dní odo dňa spísania výzvy,
ktorú odovzdal na poštovú prepravu 02. 03. 2010. Výzve žalovaná nevyhovela ani čiastočnou úhradou.
1.3.Rozhodnutie po právnej stránke zdôvodnil ustanoveniami § 23a ods. 1, ods. 2 zákona číslo 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 2 písm. a/, písm. b/,
§ 3 ods. 1,. Ods. 2, ods. 5, ods. 6, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona číslo 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 54 ods. 1, ods. 2, § 100, § 101, § 107
ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 458 ods. 1 § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom do 31. 12. 2007 (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
1.4. Konštatoval spotrebiteľský charakter predmetnej úverovej zmluvy. Zmluvné podmienky podrobil
prieskumnej činnosti a dospel k záveru, že zmluvnú podmienku uvedenú v § 3 Hlavy 10 úverových
podmienok, upravujúcu výšku a podmienky zmluvnej pokuty, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 až ods. 3, ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Dôvodil tým, že ide o

vopred pripravený formulár tlačiva, ktorý nespĺňa náležitosti písomnej dohody, žalobca nepreukázal, že
táto zmluvná podmienka bola danom prípade individuálne dohodnutá so žalovanou, žalovaná ju nemala
možnosť ovplyvniť. Predmetná zmluvná podmienka, ako neprijateľná, je neplatná ako celok, nakoľko
jej moderácia je s poukazom na ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka nemožné. Z totožného
dôvodu vyhodnotil súd prvej inštancie aj zmluvné podmienky uvedené v § 6 Hlavy 6 a v § 11 Hlavy 6

úverových podmienok ako neprijateľné.
1.5. Samotnú úverovú zmluvu vyhodnotil súd prvej inštancie ako platne uzavretú, avšak bezúročnú a bez
poplatkov dôvodiac, že neobsahuje údaj o výške úroku z úverového rámca, ako aj údaj o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úroku a iných poplatkov. podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, a pre absenciu uvedenia týchto

poplatkov v zmluve o úvere (úroky, poplatky za výber z bankomatu a za poplatok za vedenie účtu), je
úver bez poplatkov a veriteľ ho nemôže od spotrebiteľa požadovať.
1.6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nemal preukázanú existenciu platného navýšenia
úverového rámca nad sumu 20 000 Sk. Navýšené finančné prostriedky žalovanej preto boli zo strany
žalobcu poskytnuté bez právneho dôvodu a ich čerpaním žalovaná získala bezdôvodné obohatenie.

Žalobca umožnil žalovanej čerpanie finančných prostriedkov v sume 2 006,38 eura, z ktorých žalovaná
uhradila od 03. 04. 2007 do 15. 02. 2013 sumu 2 161,80 eura. Nakoľko podľa tvrdenia žalobcu úverový
rámec mal byť navýšený dňa 22. 04. 2008 a 27. 11. 2008, súd prvej inštancie mal preukázané, že sumu
663,88 eura (20 000,- Sk), žalovaná uhradila. Z dôvodu, že žalobca nemá nárok na poplatky a úrok a
vyššie uvedené zmluvné podmienky sú neprijateľné, žalovaná má na úvere preplatok.

1.7. Podľa písomnej výzvy žalobcu zo dňa 26. 02. 2010 žalovaná mala dlžnú sumu 1435,30 eura uhradiť
do 15 dní odo spísania listu, t.j. do 13. 03. 2010. Premlčacia doba plynula od 14. 03. 2010 do 14. 03.
2013 na uplatnenie nároku žalobcu zo Zmluvy o revolvingovom úvere do výšky úverového rámca 20
000,- Sk, na vydanie bezdôvodného obohatenia z navýšeného úverového rámca od 14. 03. 2010 do
14. 03. 2012. Návrh bol doručený súdu dňa 25. 02. 2013, preto nárok uplatnený z platnej revolvingovej

zmluvy do výšky úverového rámca 20000,- Sk nie je premlčaný. Platbami v celkovej výške 2 161,80
eura žalovaná tento úver uhradila. Nárok z navýšeného úverového rámca nad 20 000,- Sk do 50 000,-
Sk je však premlčaný, nakoľko uzavretie dohody o navýšení úverového rámca vykonaným dokazovaním
preukázané nebolo a preto plnenie v rozsahu širšom, ako bolo účastníkmi konania dohodnuté v Zmluveo revolvingovom úvere, je plnením bez právneho dôvodu, ktoré právo sa premlčuje v dvojročnej
premlčacej dobe. Podľa názoru súdu prvej inštancie, právny nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní
je dôvodný v sume 663,88 eura (20 000,- Sk) z titulu úverovej zmluvy a v sume 1 342,50 eura z titulu

bezdôvodného obohatenia (2 006,38 eura - 663,88 eura). Nakoľko vyčerpala peňažné prostriedky vo
výške 2 006,38 eura žalobcovi uhradila v sume 2 161,80 eura, súd konštatoval, že žalobcovi žiadnou
sumou nedlhuje, ba má preplatok v sume 155,42 eura. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
1.8. O trovách konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
1.9. V priebehu konania na súde prvej inštancie si žalovaná vzájomnou žalobou uplatnila nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 155,42 eura. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom
tejto vzájomnej žalobe vyhovel a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovane sumu 155,42 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
1.10. Po právnej stránke dopĺňací rozsudok zdôvodnil ustanoveniami § 225 ods. 1, ods. 2 Civilného
sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).

1.11. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná na základe úverovej zmluvy
čerpala od žalobcu kreditnou kartou sumu 2 006,38 eura a na úvere uhradila sumu 2161,80 eura.
Platbami v celkovej výške 2 161,80 eura žalovaná tento úver uhradila v celom rozsahu a vznikol jej
preplatok v sume 155,42 eura, ktorý žalobca od nej získal titulom bezdôvodného obohatenia, a to z
dôvodu, že žalovaná mu zaplatila viac ako mu dlhovala. Žalobca prijal toto plnenie, hoci naň nemal

právny nárok. Z daného dôvodu súd vzájomnej žalobe žalovanej, vyhovel. Poukázal, že žalobca dané
tvrdenia o bezdôvodnom obohatení, ktoré si v konaní žalovaná proti nemu uplatnila, žiadnym spôsobom
nepoprel, teda v zmysle príslušných ustanovení CSP, sú tieto tvrdenia pravdivé a nie sú rozporné, a i
preto sa súd prve inštancie s týmito tvrdeniami žalovanej stotožnil.
1.12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanej úspešnej

v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Celkový úspech žalovanej spočíva v
tom, že jej protinávrhu súd v celom rozsahu vyhovel.

2. Rozsudok v zamietajúcej časti, ako aj dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním
žalobca. Namietal vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. b/, súd prvej inštancie neúplne

zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 205 ods. 2 písm. c/, písm. d/, písm.
f/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. účinný do 30. 06. 2016).
2.1. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že poplatky, ktoré si žalobca uplatnil, neboli

v zmluve riadne dohodnuté. Uviedol, že tieto poplatky boli dohodnuté v úverových podmienkach (§ 1
Hlavy 6) a v sadzobníku, ktorý mal byť súčasťou zmluvy, v ktorom bola určená aj výška úroku a to 1,79%
mesačne. Sadzobník poplatkov bol súdu prvej inštancie predložený. Ďalej žalobca uvádza, že žalobca
si uplatnil výnimku z povinnosti uvádzať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“),
nakoľko ide o revolvingový úver, žaloba z objektívnych dôvodov nemohol zmluve uviesť presný údaj o

RPMN. Žalovanábolainformovanáovýškeúrokovejsadzby,ospôsobevýpočtuRPMNprostredníctvom
príručky pre držiteľa úverovej karty, ktorú žalovaná obdržala pri podpise zmluvy spolu s úverovou kartou.
Neinformovanie spotrebiteľa o údajoch uvedených v § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch zákon
nesankcionuje neplatnosťou príslušnej zmluvy a ani tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov
2.2. Žiada zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie, resp. jeho žalobe vyhovieť.

2.3. V odvolaní k dopĺňaciemu rozsudku žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. h/, písm. f/ CSP).
2.4. Dôvodil tým, že voči žalovanej si uplatňujme úrok a poplatky (poplatok za výpis z účtu a poplatok za
výber z bankomatu), ktoré vyplývajú zo zmluvy, pričom daný zmluvný úrok (úrok z úveru) a poplatky sú

zahrnuté v mesačnej splátke. Výška mesačnej splátky je jednoznačne uvedená v bode 32 zmluvy a je v
nej obsiahnutý práve zmluvný úrok, poplatky a časť istiny. Poukázal, že z ustanovenia § 4 ods. 5 zákona
o spotrebiteľských úveroch (258/2001) nevyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
výšku úrokovej sadzby. Táto bola uvedená v Sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý je súčasťou kreditnej
karty - príručky pre držiteľa a ktorá je podľa § 2 Hlavy 1 úverových podmienok neoddeliteľnou súčasťou

úverových podmienok. Výška úrokovej sadzby je 1,79% mesačne. Žalobca si uplatňuje voči žalovanej
úrokyapoplatky,ktorésúuvedenévúverovejzmluve(bod32zmluvy),resp.vpríslušnýchdokumentoch,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým, zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
2.5. Ďalej uviedol, že zmluva je celistvá, bola uzavretá v písomnej forme na jednej listine, určitým,

slobodným a vážnym prejavom vôle žalovanej. Neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné
podmienky. Jednotlivé ustanovenia zmluvy nemusia byť nutne uvedené v jednom dokumente za
predpokladu, že sú vyhotovené písomne v inom dokumente alebo zachytené na inom trvalom nosiči.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.- 11. 2016 vo veci C-42/15.
Keďže v danom prípade zmluva obsahuje jednoznačné a presné odkazy na úverové podmienky, ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sú preto súčasťou písomne uzavretej úverovej zmluvy a jednotlivé
ustanovenia predmetných úverových podmienok sú platné. V tejto súvislosti poukázal tiež na súdne
rozhodnutia.
2.6. V súvislosti s rozhodnutím o vzájomnej žalobe uviedol, že na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu, keďže plnenia, ktoré obdržal od žalovanej, vyplývajú z predmetnej úverovej zmluvy. Tieto
tvrdenia nie sú skutkovými tvrdeniami, sú iba jej právnym tvrdením. Preto žalobca nebol povinný a ani

nebolo potrebné popierať tvrdenia žalovanej o bezdôvodnom obohatení. Navyše z daného sporu, keď
si žalobca uplatňuje voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy vo výške 7100 eur a súčasne žalovaná
podala vzájomnú žalobu, je zrejmé, že tvrdenia o bezdôvodnom obohatení, sú sporné.
2.7. Navrhuje zmeniť dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie a vzájomnú žalobu žalovanej zamietnuť a
priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a dopĺňací rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 700 eur, z titulu
nesplateného úveru poskytnutého žalovanej.

11.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, určil neprijateľné zmluvné podmienky
dôvodiac, že žalobcom poskytnutý úver žalovanej je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve
absentuje výška úroku z úveru, rozdelenie splátok na splátku istiny, úroku. Keďže žalovaná zaplatila na
úvere, ktorý je bezúročný a bez poplatkov viac, ako jej žalobca poskytol, nevzhliadol dôvod na vyhoveniežalobe žalobcu. Následne dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanej zaplatiť sumu 155,42 eura z titulu bezdôvodného obohatenia, t.j. rozdiel, o ktorý zaplatila
žalovaná na úvere žalobcovi viac, ako mala.

11.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a s dopĺňacím rozsudkom sa nestotožnil
žalobca, ktorý tieto rozhodnutia napadol odvolaním.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, ako veriteľ, a žalovaná, ako dlžníčka, uzavreli dňa 27. 12.
2006 Úverovú zmluvu - kreditná karta Home Credit, na základe ktorej jej žalobca poskytol úverový

rámec 20 000 Sk, s výškou mesačnej splátky 5% z dlžnej sumy. Predmetná úverová zmluva žiadne
ďalšie údaje neobsahuje. Je pravdou, že pod dohodnutými (formulárovými) podmienkami je uvedené,
že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky. Tieto úverové podmienky žalobca
k úverovej zmluve aj pripojil.

13. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/, c/, g/ zákona o spotrebiteľských úveroch (258/2001 Z.z. v znení účinnom

ku dňu 27. 12. 2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí, obsahuje najmä
sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. a/), cenu tovaru alebo poskytnutej
služby (písm. c/), ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
zabezúročnýabezpoplatkov.Podľaods.5tohtoustanovenia,odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13.1. Z citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyplývajú
podstatné náležitosti, ktoré zmluva o úvere musí obsahovať. Je nepochybné, že predmetné ustanovenie
zákona je potrebné aplikovať v danej veci, nakoľko žalobca poskytol žalovanej kreditnú kartu s úverovým
rámcom 20 000 Sk. Vychádzajúc analogicky z ustanovenia § 1 ods. 3 tohto zákona (zákon sa nevzťahuje
ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou

iným spôsobom, ako na kreditnú kartu), je nevyhnutné konštatovať, že predmetný zákon sa na kreditnú
kartu a úverový rámec, ktorý žalobca žalovanej poskytol, vzťahuje.
13.2. Podrobiac prieskumnej činnosti predmetnú úverovú zmluvu, odvolací súd, zhodne so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že predmetný úver je nevyhnutné vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov.
Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že zmluva nemusí obsahovať výšku úroku z úveru. Ustanovenie §

4 ods. 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch upravovalo ako podstatnú náležitosť cenu tovaru
alebo poskytnutej služby, pod ktorou podmienkou je potrebné rozumieť práve odplatu za poskytnutý
úver, t.j. úrok z úveru. Predmetná zmluva však tento údaj vôbec neobsahuje a spotrebiteľ v danom
prípade (žalovaná) vôbec nemusel byť informovaná o tom, za akú cenu jej žalobca predmetný úver
poskytol a akú sumu mu za poskytnutie tohto úveru musí zaplatiť. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že

predmetnýúrokjeuvedenývsadzobníku,ktorýjeneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy.Akovyplýva
z predmetnej zmluvy, jej neoddeliteľnou súčasťou sú iba úverové podmienky, ktoré taktiež výšku úroku
vôbec neobsahovali. Tvrdenie, že predmetný sadzobník je taktiež neoddeliteľnou súčasťou úverovej
zmluvy, žalobca súdu prvej inštancie vôbec nepreukázal, keď ani k samotnej žalobe, ku ktorej pripojil
úverovú zmluvu, sadzobník poplatkov nepripojil. Za situácie, že by sadzobník mal byť jej neoddeliteľnou

súčasťou, musel by byť buď na jednej listine so zmluvou, alebo by musel byť neoddeliteľne spojený
so zmluvou. V danom prípade žalobca túto skutočnosť nepreukázal. S poukazom na ustanovenie § 5
zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nemal žalobca právo od žalovanej
požadovať úrok z úveru (o výške ktorého ani nebola informovaná), ani žiadne poplatky, nakoľko žiadne

v zmluve o úvere uvedené neboli. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie o tom, že úver, ktorý žalobca žalovanej poskytol, je bezúročný a bez poplatkov.
13.3. Odvolací súd iba poukazuje ďalej na skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje
ustanovenieoročnejpercentuálnejmierenákladov(ďalejlen„RPMN“),ktorousasícesúdprvejinštancie
vôbec nezaoberal, avšak odvolateľ ju v podanom odvolaní uvádza a vysvetľuje a aj z tohto dôvodu je

nevyhnutné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko to priamo ustanovenie §
4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, stanovuje. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť
tvrdeniu žalobcu, že nie v každom prípade je možné RPMN určiť. Najmä nie je možné túto výšku určiť
pri revolvingovom úvere. V tomto smere tvrdenie žalobcu nespochybňuje. Nestotožnil sa však s jeho
výkladom ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého, ak nemožno určiť

RPMN, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzavretia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite,
ak je stanovený (písm. a/) a o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva
uzavretá a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená (písm. b/) a o postupe a spôsobe
zániku alebo ukončenia zmluvy. Žalobca v konaní nepreukázal, že by písomne informoval žalovanú oročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch, ktoré od žalovanej požaduje. Vzhľadom na absenciu tohto dôkazu,
je preto predmetný úver bezúročný a bez poplatkov, a to s aplikáciou ustanovenia § 4 ods. 5 tohto
zákona. Predloženie informácie s názvom „Vaša nová Peňaženka vždy plná peňazí“ (č.l. 32 spisu) a

v ktorej je uvedený sadzobník poplatkov a odmien, okrem iných informácií, nie je možné považovať za
neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ktorým mali byť dohodnuté podmienky poskytnutia úveru, a to konkrétne
výška úrokovej sadzby. Taktiež, bez preukázania doručenia tejto písomnej informácie žalovanej, nie je
možné konštatovať ani splnenie povinnosti žalobcu, uvedenej v ustanovení § 3 ods. 6 písm. b/ zákona
o spotrebiteľských úveroch.

13.4. Na základe týchto skutočností, odvolací súd jednoznačne dospel k záveru, že žalobca si nesplnil
svoje zákonné povinnosti, uviesť v úverovej zmluve jej podstatné a obligatórne náležitosti, nesplnil si ani
svoju povinnosť podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto záver súdu prvej inštancie
o tom, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, je správny. Odvolací súd sa s týmto záverom
v plnom rozsahu stotožnil.

14. Súd prvej inštancie žalobu zamietol po tom, ako dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, dôvodiac, že žalovaná na predmetnom úvere, ktorý je žalobca poskytol v celkovej sume 2
006,38 eura zaplatila celkom sumu 2 161,80 eura, teda zaplatila viac, ako mala a žalobcovi žiadny
nárok na zaplatenie istiny nevznikol. Odvolací súd, stotožniac sa s týmto záverom súdu prvej inštancie,
iba poukazuje na skutočnosť, že tento záver súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania skutočne

vyplýva. Tak čerpanú sumu žalovanou, ako aj ňou uhradenú sumu žalobcovi, žiadna zo strán sporu
nespochybnila. Odvolací súd preto taktiež v tejto časti nemá žiadne výhrady voči napadnutému rozsudku
a aj v tejto časti sa s ním stotožnil.

15. Následne súd prvej inštancie po tom, ako v priebehu konania sa žalovaná vzájomnou žalobou

domáhala vydania sumy 155,42 eura z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu na jej úkor, a súd
prvej inštancie rozsudkom vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov a po zistení, že žalovaná na
predmetnom úvere zaplatila viac, ako mala, toto bezdôvodné obohatenie žalobcu žalovanej priznal.
15.1. Žalobca v podanom odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku iba opätovne konštatoval splnenie
všetkých podmienok pre platné uzavretie zmluvy, opätovne zopakoval, že v príručke pre držiteľa

karty je výška úrokovej sadzby uvedená a preto si svoju povinnosť splnil, keďže podľa jeho názoru,
jednotlivé ustanovenia úverovej zmluvy nemusia byť nutne uvedené v jednom dokumente. Výšku
bezdôvodného obohatenia nerozporoval, iba uviedol, že toto nie je skutkovým tvrdením, ale iba právnym
tvrdením a keďže sa domáhal zaplatenia sumy 700 eur a žalovaná podala vzájomnú žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia, je toto bezdôvodné obohatenie žalobcu sporné.

16. Odvolací preskúmal aj toto napadnuté rozhodnutie a v plnom rozsahu sa s ním stotožnil. Zároveň
sa stotožnil aj s odôvodnením tejto časti rozhodnutia, uvedenej v dopĺňacom rozsudku, na tieto dôvody
ďalej iba poukazuje. Iba dodáva, že skutočne bolo v priebehu konania po tom, ako súd vyhlásil úver za
bezúročný a bez poplatkov, preukázané, že žalovaná na predmetnom úvere zaplatila o sumu 155,42

eura viac, o ktorú sumu sa žalobca bezdôvodne obohatil a preto je povinný toto obohatenie žalovanej
vydať. K tomuto odvolací súd nemá viac čo dodať a aj v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedené
dôvody tohto rozhodnutia.

17. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami

žalovaného uvedenými v odvolaní.
17.1. Odvolateľ v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že úrok z úveru bol
uvedený v sadzobníku poplatkov, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
17.1.1. K tejto námietke sa odvolací súd vyjadril už v bode 13.2. tohto rozsudku, kedy podrobne
zdôvodnil, prečo túto námietku odvolateľa neakceptoval. Odvolací súd zotrváva na tomto svojom závere

a preto túto námietku vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.
17.2. Ďalej v odvolaní sa žalobca venuje otázke absencie RPMN. Aj k tejto námietke už odvolací súd
zaujal stanovisko a to v bode 13.3. tohto rozsudku. Dodáva iba, že súd prvej inštancie sa otázkou
RPMN nezaoberal, keďže však ju odvolateľ v podanom odvolaní uviedol, odvolací súd aj k tejto námietke
vyslovil svoje stanovisko a na toto ďalej iba poukazuje. Námietku odvolateľa v tomto smere vyhodnotil

ako účelovú a neopodstatnenú.
17.3. V odvolaní k dopĺňaciemu rozsudku, žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že si voči
žalovanej uplatňuje úrok a poplatky, ktoré vyplývajú zo zmluvy. Namieta tiež, že ustanovenie § 4 ods.5 zákona o spotrebiteľských úveroch (258/2001 Z.z.) neupravuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať výšku úrokovej sadzby.
17.3.1. Aj k tejto námietke zaujal odvolací súd už svoje stanovisko, ktoré vyššie uviedol. Dodáva iba,

že podstatné a obligatórne náležitosti zmluvy o úvere zákon číslo 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy (27. 12. 2006) upravoval v ustanovení § 4 ods. 2, ods. 3, pričom v ods. 5 je iba
upravené, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola podrobená prieskumnej
činnosti tak súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom v tomto konaní, skutočne neobsahuje žiadny

úrok a ani poplatky. Námietka žalobcu, že táto výška je uvedená v príručke ku kreditnej karte, neobstojí,
nakoľko zákon výslovne uvádza, že túto náležitosť musí obsahovať samotná zmluva o úvere. Odvolací
súd ďalej poukazuje na svoje zdôvodnenie v bode 13. tohto rozsudku. Námietku odvolateľa vyhodnotil
ako účelovú a neopodstatnenú.
13.3.2. Odvolací súd k námietkam odvolateľa iba dodáva, že tak ním citované rozhodnutia Súdneho
dvora EU, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, či Krajského súdu v Trnave, deklarujú

jednoznačnú ochranu slabšej strany v prípade spotrebiteľských úverových zmlúv, ktorým je spotrebiteľ.
Preto aj zákonná úprava jednoznačne upravuje, ktoré obligatórne náležitosti musí zmluva (nie iné
listinné dokumenty, či informácie na iných médiách), obsahovať a to najmä a práve z dôvodu ochrany
spotrebiteľa. Ak totiž v zmluve o úvere vôbec nie je zmienka o výške úroku, spotrebiteľ nemá žiadne
informácie o tom, koľko musí veriteľovi za ním poskytnutý úver zaplatiť. Ak v zmluve absentuje i údaj o

RPMN, potom skutočne spotrebiteľ nevie akú cenu má za poskytnuté finančné prostriedky zaplatiť, čo
je neprípustné. Veriteľ, v danom prípade žalobca, nepreukázal súdu ani splnenie podmienky uvedenej
v ustanovení § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, že písomne informoval spotrebiteľa (v
prípade neuvedenia RPMN v zmluve) o výške úrokovej sadzby. Príručku ku kreditnej karte nie je
možné považovať bez ďalšieho preukázania o tom, že skutočne bola žalovanej doručená za takúto

informácie, navyše predmetná príručka bola vyhotovená nie iba konkrétne pre žalovanú, ale pre veľký
počet záujemcov o tento produkt žalobcu. Z týchto dôvodov preto odvolací súd námietky odvolateľa
vyhodnotil ako účelové a neopodstatnené.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a dopĺňací

rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).