Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Fígerová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417211964
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417211964.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: E. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T. N. XX, XXX XX F.,
právne zastúpená: Advokátska kancelária HPP s. r. o., IČO: 36 867 489, so sídlom Záhradnícka 30, 821
08 Bratislava, proti žalovanému: K.. U. O., W.. XX.XX XXXX, M. F. I. X, XXX XX F., o uloženie povinnosti
prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalobcovi sa priznáva vrátenie súdneho poplatku vo výške 92,80 euro, ktorý mu bude vrátený

prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.07.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť prejavu vôle, ktorý spočíva v uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a
žalovaným ako predávajúcim v znení navrhnutom v žalobnom petite.

2. Pred prvým pojednávaním, podaním doručeným súdu dňa 28.03.2017, zobral žalobca žalobu zo dňa
25.07.2017 v celom rozsahu späť z dôvodu, že z vyjadrenia žalovaného zo dňa 01.03.2018 a údajov
zapísaných v katastri nehnuteľností je zrejmé, že pôvodný vlastník vyššie uvedeného spoluvlastníckeho
podielu R. F. odstúpil od zmluvy, ktorou predmetný spoluvlastnícky podiel previedol na žalovaného, čo
mal R. F. oznámiť príslušnému okresnému úradu dňa 29. 12. 2017 (t. j. až po začatí tohto konania).
V dôsledku tohto odstúpenia od zmluvy sa R. F. opätovne stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu,

ktorý pôvodne previedol na žalovaného pri porušení zákonného predkupného práva žalobkyne. Navrhol
konanie zastaviť, rozhodnúť o vrátení zaplateného súdneho poplatku a priznať mu 100 % trov právneho
zastúpenia. Nepodložené tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení ohľadne jeho údajnej komunikácie so
žalobcom odmietol ako nepravdivé a neopodstatnené. Ak by aj mala byť pravda to, čo uvádza žalovaný,
nijako by to nespochybnilo dôvodnosť žaloby, nakoľko predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu na
pozemkoch ani podľa týchto tvrdení nebolo žalobcovi ponúknuté v zákonom určenej forme (t. j. písomne)

a zákonom určenou osobou (t. j. vtedajším spoluvlastníkom pozemkov R. F.). Žaloba, ktorou sa žalobca
domáha nárokov z porušeného predkupného práva, preto bola podaná dôvodne.

3.Nakoľkodôvodtohtokonaniaodpadolaspoluvlastníckevzťahykuvedenýmpozemkombolinavrátené
do pôvodného stavu, žiada žalobca konanie zastavil. Zároveň požadoval, aby súd v súlade s ust. § 256
ods. 1 CSP uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne

a k jej späťvzatiu došlo výlučne z dôvodu, že pôvodný vlastník sporného spoluvlastníckeho podielu R. F.
odstúpil od zmluvy so žalovaným, čím sa obnovil pôvodný právny stav ohľadne spoluvlastníctva vyššieuvedených pozemkov. Je potrebné zdôrazniť, že k odstúpeniu od zmluvy mohlo dôjsť len v dôsledku
porušenia určitej zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a zjavne aj s jeho súhlasom, nakoľko inak by
okresný úrad nezapísal spätne R. F. ako vlastníka spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch do katastra

nehnuteľností. Nevyhnutnosť zastavenia tohto konania teda vyvolal a procesne zavinil žalovaný, ktorý
preto musí znášať vzniknuté trovy.

4. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, súd v súlade s § 145 ods. 1 C.s.p.
konanie zastavil.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu

trov konania v plnej výške má žalovaný, nakoľko podľa názoru súdu žalobca procesne zavinil zastavenie
konania v danej veci. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska,
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom preklade, ale vo vzťahu ku príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Kritérium

procesného zavinenia je treba posudzovať z procesného hľadiska, a to vzťahu medzi tým, čoho sa
žalujúca strana sporu v spore dožadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočností, pre ktoré
žalujúca strana potom vzala žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené. Ak nie je osvedčené, že
späťvzatiežaloby boloodôvodnenéneskorším chovanímžalovaného,ktorýsacelkom,čivrelevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobného návrhu, tak nie je dosť dobré možno vyvodzovať súvislosť a

teda ani procesné zavinenie medzi jeho chovaním vo vzťahu ku žalobnému nároku.

11.Žalobcapodaldňa25.07.2017žalobu,obsahomktorejboljehonárokakopodielovéhospoluvlastníka
nehnuteľnosti vyplývajúci mu z jeho pohľadu z porušenia jeho predkupného práva. Domáhal sa
voči žalovanému uloženia povinnosti prejavu vôle, ktorý spočíva v uzavretí kúpnej zmluvy medzi

žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim o veľkosti spoluvlastníckeho podielu v 1 k
nehnuteľnostiam uvedených v žalobnom návrhu. Kúpna zmluva medzi žalovaným ako kupujúcim a R.
F. ako predávajúcim - pôvodný podielový spoluvlastník so žalobcom, bola uzavretá dňa 04.01.2017.
Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 30.03.2017. Z obsahu vyjadrenia
žalovaného ku žalobnému návrhu a odvolaniu z 05.03.2018 vyplýva, že R. F. odstúpil od kúpnej

zmluvy písomne dňa 19.06.2017, teda pred podaním žaloby na súd, žalovaný sa o tom dozvedel dňa
21.06.2017. Listinu - odstúpenie od kúpnej zmluvy R. F. predložil na kataster nehnuteľnosti podaním z
29.12.2017. Žalovaný v čase rozhodovania súdu o zastavení konania nie je v dôsledku odstúpenia od
kúpnej zmluvy už aktuálnym spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu, nakoľko odstúpenie od kúpnej
zmluvy akceptoval.

12. Ak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel
ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho
podielu na tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu
uvedenej v § 40a OZ. Keďže v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov

ustanovenie § 140 OZ neobsahuje osobitnú úpravu, nič nebráni tomu, aby sa aj na tieto vzťahy použila
všeobecná právna úprava o predkupnom práve nachádzajúca sa v § 602 a nasl. OZ. V prípade
porušenia predkupného práva je teda nutné pripustiť aj možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať
sa alternatívne práva, vyplývajúceho mu z ustanovenia § 603 ods. 3 OZ. Oprávnený spoluvlastník zpredkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri
zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu

predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby.
Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri
kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). O tento druhý spôsob ide v prejednávanej
veci medzi sporovými stranami. Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne
pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 OZ je z právnej

povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa a preto zo zákona
nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo
porušené.

13. Súd vyhodnotil, že dôvod tohto súdneho konania síce odpadol, ale nie v dôsledku postupu
žalovaného v tomto konaní, ktorý predkupné právo žalovanej neporušil, a tiež nie v dôsledku toho, že

on odstúpil od kúpnej zmluvy s R. F.. Žalobca si ako nárok vyplývajúci mu z porušenia predkupného
práva zvolil postup - nahradenie prejavu vôle a nie domáhania sa určenia relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy. Dôsledky voľby postupu žalobcu sú z hľadiska výsledku súdneho konania v prípade úspechu
žalobcu iné. Kým pri podaní žaloby na určenie relatívnej neplatnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy v
prípade vyhovenia žaloby sa obnoví pôvodný právny stav, teda žalobca bude opäť len spoluvlastník v

1; pri uplatnení nároku na nahradenie vôle k uzavretiu právneho úkonu, by sa v prípade vyhovenia
žaloby stal vlastníkom v celom rozsahu. R. F. nie je stranou sporu v sporovom konaní o nahradenie
prejavu vôle. Dôvod konania síce odpadol, ale obnovil sa pôvodný právny stav, ktorý žalobca v
žalobe nežiadal obnoviť. Z uvedeného nie je pre posúdenia procesného zavinenia žalovaného bez
ďalšieho dôvodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, keď akceptoval

odstúpenie od zmluvy od pôvodného spoluvlastníka - R. F.Í.. Tiež nie je možné tvrdiť, že k odstúpeniu
od zmluvy mohlo dôjsť len v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a zjavne
s jeho súhlasom a nevyhnutnosť zastavenia konania vyvolal a procesne zavinil žalovaný. Žalovaný vo
vzťahu ku žalobcovi neporušil žiadnu právnu povinnosť vyplývajúcej mu z spoluvlastníckeho vzťahu
medzi pôvodnými spoluvlastníkmi. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že žalovaný nezavinil

procesne zastavenie konania tak ako to tvrdil žalobca, a preto žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu 100 %.

14. Keďže žalobca zobral svoju žalobu späť pred prvým pojednávaním, súdny poplatok za žalobu
zaplatený vo výške 99,50 euro sa mu vracia krátený o minimálnu sumu 6,70 euro podľa § 11 ods. 3 a 4

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a § 364 C.s.p.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.