Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 19Er/524/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315206929
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Dub
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315206929.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/
A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD, so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716 proti povinnému D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., O. XX/X o vymoženie 1558,66 eur s príslušenstvom a o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. Michal Brožina, Exekútorský úrad Svidník, so sídlom Stropkovská 633/3, 089
01 Svidník, predložil dňa 03.06.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech
oprávneného PRO CIVITAS s.r.o. proti povinnému o vymoženie 1558,66 eur s prísl., a to na základe

návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015 a exekučného titulu. Oprávnený sa týmto návrhom na
vykonanie exekúcie domáha voči povinnej vymoženia sumy 1558,66 eur, úroku vo výške 23 % ročne zo
sumy 1558,66 eur odo dňa 18.03.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
1558,66 eur odo dňa 18.03.2015 do zaplatenia, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške
2886,83 eur, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 0 eur, dlžných poplatkov vo výške 0
eur, poplatkov za rozhodcovské konanie vo výške 34,51 eur, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom

konaní vo výške 189,6 eur a trov exekúcie.

Exekučný titul v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava zo dňa 13.01.2014, sp. zn. PV-C/1011/0042.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2014 a vykonateľnosť dňa 04.03.2014.

Oprávnený predložil súdu spolu s návrhom i zmluvu o úvere zo dňa 11.02.2008 spolu s Obchodnými
podmienkami poskytnutia úveru, na základe ktorej vznikol záväzok povinného voči spoločnosti Poštová
banka, a.s. IČO: 31340890, Prievozská 2/B, Bratislava.
Dňa 15.12.2010 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou
Poštová banka a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED
so sídlom Larnaca, Cyprus. Následne dňa 24.02.2011 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok

medzi obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a obchodnou
spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv
vyplývajúcich zo zmluvy voči povinnému.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov vznp. (ďalej len „Exekučný poriadok“),

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhuna vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 41 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 45 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014 (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa ustanovenia § 40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do
31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať

zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci,
ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v
inom rozhodcovskom konaní.

Ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Pod súladom treba
rozumieť nielen súlad formálnych náležitostí, ale aj to, či na základe exekučného titulu možno
vykonať exekúciu, teda, či tu nie sú zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Takým je práve ustanovenie § 44 zákona o rozhodcovskom

konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať i materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
ktorý je v tomto prípade exekučným titulom z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. V prípade,
ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto nedostatky predstavujú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na základe takého exekučného titulu.

Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom
a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Vyššie citované zákonné
ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul (a návrh na
vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), a to nie len z hľadísk

uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj, nakoľko exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok, z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 ods. 2 zák. č. rozhodcovskom konaní. Súd je povinný
v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko
prípadné takého konštatovanie by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrh, ex offo

( stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo 34842/2009-100).

Podľa§52ods.1ObčianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiaZmluvyoúverezodňa11.02.2008/
ďalej len Zmluva o úvere/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - Zmluvy o úvere, a to oprávneného ako dodávateľa
v zmysle definície podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a povinného ako spotrebiteľa v zmysle

definície spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd túto zmluvu o úvere vyhodnotil ako
spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa. Zároveň je potrebné na ich zmluvný vzťah
aplikovať aj ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to aj ustanovení o povinnej
RPMN v prípade, ak má byť úver poskytovaný s poplatkami a úrokmi.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu
ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským

súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný a táto je v rozpore s
príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami

smernice 93/13/EHS a z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere zo dňa 11.02.2008, a to Poštovej
banky, a.s. ako dodávateľa v zmysle definície podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS a

povinného ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady
93/13/EHS z 05.04.1993, súd túto zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií
spotrebiteľa.V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou
obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú dodávateľ - Poštová banka, a.s. v rámci svojej podnikateľskej

činnosti používala v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru
súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou,
ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS, nakoľko sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené

dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom
prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej
súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky zmluvy.

Skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá v Článku 3 ods. 6 zmluvy o
úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, nakoľko v rozhodcovskej doložke je uvedené,
že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov ako aj zo zmlúv budú rozhodované pred Stálym
rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.. Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým

zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná
v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Nakoľko sa súd
pri posudzovaní exekučného titulu vo vzťahu k vydaniu poverenia zaoberal exekučným titulom v súlade
s ust. 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto nie je pre
spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami smernice 93/13/EHS a z týchto

dôvodov žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súd, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 374 odsek 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.