Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200051
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8015200051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň

JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu ALL Sped, s.r.o., so
sídlom Pri mlyne 5, Prešov, právne zastúpeného BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA,
s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 03. novembra 2014 na základe všeobecnej správnej žaloby,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V administratívnom konaní Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava (ďalej len „správca
dane“) začal dňa 18.10.2010 u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010.

2. Dňa 17.12.2010 vykonal správca dane ústne pojednávanie so žalobcom za účelom žiadosti o
vyjadrenie sa k dokladom predloženým k daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2010 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXX/
XXX/XXXXX/XX/S. zo dňa 17.12.2010).

3. Listom č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa 02.03.2011 správca dane požiadal Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky listom č. X/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/Q. zo dňa 24.03.2011 vyhovelo žiadosti správcu dane a
lehotu na vykonávanie daňovej kontroly predĺžilo o 6 mesiacov, t. j. do 18.09.2011. O tejto skutočnosti

bol žalobca upovedomený správcom dane listom č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa 04.04.2011.

4. Dňa 05.04.2011 uskutočnil správca dane so žalobcom ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo
vyjadrenie sa k podkladom predloženým v daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2010 (zápisnica č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa
05.04.2011).

5. Rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa 02.05.2011 správca dane podľa § 25a ods. 1 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.511/1992Zb.“)prerušilkontrolunazistenieoprávnenostinároku
na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2010 vykonávanú u žalobcu z dôvodu,že začalo konanie o skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, t. j. z dôvodu podania žiadosti o
medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty. Kontrola na zistenie
oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2010 sa prerušuje do dňa

obdŕžania odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií.

6. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ďalej vyplýva, že správca dane podal príslušným
daňovým subjektom žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a to:

- V. - žiadosť č. XXX/XXX/XXXXX/XX/S. zo dňa 30.11.2010, informácia o stave vybavenia žiadosti č.
XXXX/XXXX zo dňa 09.03.2011, odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií č.
X/XXX/XXXXX-XXXXX/XX/L. zo dňa 05.05.2011,
- Y. - žiadosť č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa 11.03.2011, odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu
daňových informácií č. XXXXX/XXXX zo dňa 09.05.2011,
- A. - žiadosť č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa 05.03.2011, odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu

daňových informácií č. X/XXX/XXXX-XXXXX/XX/P. zo dňa 06.09.2011,
- Y. - žiadosť č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa 15.03.2011, urgencia správcu dane zo dňa 18.06.2011,
odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. XXXXXXX/XXXX zo dňa
28.06.2012,
- P. - žiadosť č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa 14.04.2011, urgencia žiadosti zo dňa 18.06.2012,

25.06.2013, 12.02.2014, odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXX/XX/L. zo dňa
03.03.2014.
Správca dane podal žiadosti o medzinárodnú výmenu daňový informácií aj vo vzťahu k ďalším daňovým
subjektom týkajúcich sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia.

7. Listom č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/S. zo dňa 14.03.2014 správca dane oznámil žalobcovi, že
dňa 03.03.2013 pominuli prekážky, pre ktoré sa kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2010 u žalobcu prerušila.

8. Správca dane listom č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/S. zo dňa 24.03.2014 oboznámil žalobcu so

zistenými skutočnosťami pri kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010.

9. Dňa 06.05.2014 spísal správca dane protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/S. z kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie august 2010 a zároveň listom zo dňa 06.05.2014 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu
a na jeho prerokovanie. Žalobca sa k protokolu vyjadril a toto vyjadrenie doručil správcovi dane dňa
04.06.2014. Z dôvodu vyjadrenia sa žalobcu k protokolu vypracoval správca dane dodatok k protokolu
z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie
august 2010 zo dňa 23.06.2014.

10. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal dňa 01.07.2014 dodatočný platobný
výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/S. ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992
Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za

zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 28.431,55 eur a určil vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie
obdobie august 2010 v sume 50.689,04 eur.

11. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie písomným podaním zo dňa
30.07.2014, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím.

II.

12.Preskúmavanýmrozhodnutímč.XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXXzodňa03.11.2014žalovanýna
základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení

neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodol podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku tak, že potvrdil rozhodnutieDaňového úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/ S. zo dňa 01.07.2014, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č.
511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 Daňového poriadku nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet

za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 28 431,55 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 50 689,04 Eur.

13. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty v odvolaní podanom
proti rozhodnutiu správcu dane namietal porušenie ústavou garantovaného práva na prerokovanie vecí

bez zbytočných prieťahov, zneužitie inštitútu daňovej kontroly a jej prerušenia a porušenie § 15 ods.
17 a 18 zákona č. 511/1992 Zb. a to tým, že daňová kontrola trvala 44 mesiacov, z toho bola 33
mesiacov prerušená. Ďalej namietal opakované zmeškanie trojmesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti
pri medzinárodnej výmene daňových informácii a jej niekoľkonásobné prolongovanie, zmeškanie
procesnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly nielen 6-mesačnej, ale aj 12-mesačnej a zneužitia
inštitútu prerušenia daňovej kontroly v praxi. Vo veci spochybnenia dodania tovaru pre cyperského

odberateľa, talianskeho odberateľa a bulharského odberateľa namietal, že nemôže byť zodpovedný
za nepravdivné tvrdenie a konanie zahraničného odberateľa v kontrolovanom zdaňovacom období
08/2010. S označenými odberateľmi komunikoval a spolupracoval. Namietal časový odstup medzi
kontrolovaným zdaňovacím obdobím a dátumom vykonania dožiadania na základe medzinárodnej
výmeny daňových informácii. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia a export komodity zdokladoval. Výpis z

elektronického systému mýtnych transakcií GPS nespochybniteľne a verifikovane preukázal skutočnosť,
akými dopravnými prostriedkami a kedy bol tovar prepravovaný. Sám správca dane potvrdil, že
nemá pochybnosti o preprave tovaru, ďalej namietal že, nekontaktnosť a nespoluprácu zahraničných
odberateľov s finančnou správou v ich daňovom domicile nemožno pripísať na jeho ťarchu. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011 skutočnosti

vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 z.z.“) tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených
ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy, týkajúce sa jeho
dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. S poukázaním na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo
dňa 12.01.2006 v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03 žalobca uviedol, že nárok na

odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je predchádzajúca alebo následná
transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ dane nevie, alebo nemôže vedieť. Každá
transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený
predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Namietal, že správca dane nesprávne právne posúdil
ustanovenie § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 a §

13 ods. 1 písm. c/ tohto zákona. V súlade s ustanovením § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje
inak. V tomto prípade zákon ustanovuje inak, pretože ustanovenie § 43 ods. 1 citovaného zákona
predstavuje odchýlenie sa od tejto právnej úpravy. V tomto prípade bol tovar preukázateľne, čo bez
akýchkoľvek pochybností vyplynulo z výsledkov dokazovania, odoslaný alebo prepravený z tuzemska

do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet. To znamená,
že ustanovenie § 19 v spojení s ustanovením § 13 zákona č. 222/2004 Z.z. sa neuplatní. Správca dane
nezdôvodnil skutočnosť, že prepravná spoločnosť P. má v účtovníctve dve faktúry za prepravu tovaru
vyhotovené pre cyperskú spoločnosť V. a že v odpovedi medzinárodnej výmeny daňových informácii
rumunská daňová správa potvrdila, že spoločnosť P. vykonala v období august 2010 dve prepravy

pre spoločnosť V.. Navyše podľa informácií rumunskej daňovej správy aj prepravná spoločnosť D.
potvrdila prepravu tovaru pre spoločnosť Y. a predložila 12 faktúr vystavených na základe 12 objednávok
spoločnosti Y.. Podľa názoru žalobcu tieto dôkazy dostatočne vyvracajú závery správcu dane, že tovar
bol daný zahraničným odberateľom na území Slovenskej republiky v priestoru spoločnosti W.
14. Žalovaný konštatoval, že po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností zistil tento skutkový

stav:
Správca dane vykonal podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. (od 01.01.2012 Daňový poriadok)
u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie august 2010, o ktorej vyhotovil Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Zat zo dňa 06.05.2014. Správca dane

konštatoval nesplnenie podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu, ktoré zákon č. 222/2004 Z. z. vymedzuje v § 43 ods. 1 a následné porušenie § 69 ods.
1 citovaného zákona nadväzne na § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. c/.15. Citoval ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c, § 19 ods. 1, § 43 ods. 1, § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z. Dôvodil, že na základe kontrolných zistení za zdaňovacie obdobie august 2010 správca dane
znížil základ dane za dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1, 2 a 4

zákona č. 222/2004 Z. z. v riadku 16 daňového priznania o sumu 416 424,11 Eur a zároveň zvýšil
základ dane za dodanie tovaru a služieb podľa § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. v riadku 03 daňového
priznania o sumu 416 424,11 Eur, zároveň zvýšil daň za dodanie tovaru a služby o sumu 79 120,59 Eur
a vydal dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ S. zo
dňa 01.07.2014, ktorým nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2010 v

sume 28 431,55 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 50
689,04 Eur. Správca dane neuznal žalobcom uplatnené oslobodenie od dane z fakturovaných dodávok
tovarov z faktúr vystavených v zdaňovacom období august 2010 týmto odberateľom:
- Y. za fakturovaný tovar základový olej ROMOL vo fakturovanej sume 176 876,59 Eur,
- V. za fakturovaný tovar základový olej ROMOL, fakturovaná suma 34 093,02 Eur,
- Y. za fakturovaný tovar základový olej ROMOL vo fakturovanej sume 205 454,50 Eur.

16. Dôvodil, že žalobca uzavrel dňa 27.01.2010 kúpnu zmluvu s Y., predmetom ktorej bolo dodanie
základového oleja - číslo colného sadzobníka XXXXXXXX. Podľa článku II. Bodu 2.1 predmetnej zmluvy
predmet kúpy je dodaný vyskladnením s odovzdaním objednaného množstva základového oleja do
železničných cisterien dopravcu pre kupujúceho, prípadne do autocisterien dopravcu pre kupujúceho.

Na základe kontrolných zistení správca dane konštatoval, že žalobca ako platiteľ v prípade dodávok
tovaru pre deklarovaného zahraničného odberateľa Y. I. P. porušil ustanovenie § 43 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z. z. tým, že nesplnil zákonnú podmienku pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru
do iného členského štátu, pretože nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol prepravený a dodaný
deklarovanému zahraničnému odberateľovi Y. I. P.. Žalobca za účelom preukázania oslobodenia od

dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. pre zahraničného odberateľa Y. I. P. predložil dodacie
listy a písomné prehlásenia o dodaní tovaru do Európskej únie. Na predložených dodacích listoch je
miesto výkladky tovaru uvedené bližšie nešpecifikované miesto K. P., a zároveň uvedený ako prepravca
subjekt N. R. N. L., tiež bez uvedenia bližšej identifikácie. Talianska daňová správa v odpovedi na
žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácii uviedla, že spoločnosť Y. I. P. nenadobudla

žiadny tovar od žalobcu a nepriznáva sa k podpisom na predajných dokladoch. Zároveň z prijatej
odpovede talianskej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácii vyplynulo,
že v súvislosti s predmetnými obchodmi neboli nájdené žiadne prepravné doklady, faktúry z predaja
a platby. V uvedenom prípade členský štát deklarovaného odberateľa nepotvrdil ani dodanie tovaru,
ani prepravu tovaru pre spoločnosť Y. I. P.. Žalobcom predložené faktúry kúpna zmluva, písomné

prehlásenia o preprave tovaru do iného členského štátu a dodacie listy v nadväznosti na zistenia
získané medzinárodnou výmenou daňových informácii nepreukázali, že tovar bol pripravený a dodaný
zahraničnému odberateľovi Y. I. P.. Písomné prehlásenia o dodaní tvaru do Eúropskej únie predložené
žalobcom nie sú v kontexte uvedených zistení vierohodnými dokladmi preukazujúcimi prepravu tovaru
do iného členského štátu a zakladajúce oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.

17. Citoval ustanovenie § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a uviedol, že žalobca nesplnil podmienku
pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru v tuzemsku do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že tovar nebol dodaný na faktúrach deklarovanej osobe identifikovanej
pre daň v inom členskom štáte. Žalobca bol povinný uplatniť postup podľa ustanovenia § 69 ods. 1

zákona č. 222/2004 Z. z. a ustanovenia § 19 ods. 1 tohto zákona, ktoré zároveň citoval.

18. Ďalej uviedol, že uplatnené oslobodenie od dane z fakturovaných dodávok tovaru správca dane
neuznal ani v prípade dodávok tovaru deklarovaných pre zahraničných odberateľov V. I. C. a Y.
Q.-V. a konštatoval porušenie ustanovenia § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na

ustanovenie § 19 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona. Dodávky
tovaru deklarované uvedeným zahraničným odberateľom na základe zisteného skutkového stavu boli
nepohyblivé dodávky t. j. dodávky tovaru bez odoslania alebo prepravy, pri ktorých je podľa § 13 ods.
1 písm. c/ citovaného zákona miestom dodania tuzemsko, a preto žalobca ako platiteľ bol povinný
vyhotoviť faktúry za dodanie tovaru pre zahraničných odberateľov daňou z pridanej hodnoty.

19. Dôvodil, že dodávka tovaru fakturovaná žalobcom ako platiteľom odberateľovi V. I. C. bola súčasťou
viacerých po sebe nasledujúcich dodávok tovaru uskutočnených za úhradu v rámci reťazového obchodu
medzi zdaniteľnými osobami W., s.r.o. P. - N., Slovenská republika, žalobcom, spoločnosťou V. I. C.a odberateľom spoločnosti V. I. C. v Q. (uvedený na CMR zo dňa 30.08.2010). Takisto aj dodávka
tovaru fakturovaná žalobcom odberateľovi Y. Q.-V. bola súčasťou viacerých po sebe nasledujúcich
dodávok uskutočnených za úhradu v rámci reťazového obchodu medzi zdaniteľnými osobami W., P.,

žalobcom, Y. Q.-V. a odberateľmi spoločnosti Y. Q.-V. v Q. (uvedený na CRM). Tovar fakturovaný
pre odberateľa V. a pre odberateľa Y. bol dodaný v priestoroch spoločnosti W. kde títo odberatelia
nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník; preprava tovaru bola predmetom iného zmluvného
vzťahu medzi V. a jeho odberateľom z Q. a medzi Y. Q.-V. a jeho odberateľmi z Q.. Pri posúdení
predmetných dodávok správca dane aplikoval rozhodnutie Súdneho dvora ES v prípade EMAG Handel

Eder OHG proti Finanzlandesdirektion fur Kärnten, sp. zn. C-245/04.

20. Konštatoval, že žalobca uzavrel dňa 19.01.2010 kúpnu zmluvu s V. I. C., predmetom ktorej
bol predaj základového oleja zatriedeného v nomenklatúre colného sadzobníka Colného riaditeľstva
SlovenskejrepublikyakotovarXXXXXXXX.PodľačlánkuIV.3.tejtozmluvyvyskladnenímaodovzdaním
predmetnej kúpy do autocisterien, prípadne železničných cisterien kupujúceho, kupujúci nadobúda

k nemu vlastnícke právo a zároveň týmto momentom prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo
škody na predmete kúpy. Žalobca za účelom preukázania oslobodenia od dane podľa § 43 zákona
č. 222/2004 Z. z. dodávok tovaru fakturovaných pre zahraničného odberateľa V. I. C. predložil
medzinárodné nákladné listiny CMR a písomné prehlásenia o dodaní tovaru do Európskej únie. Na
predložených medzinárodných nákladných listoch CMR nie je v riadku 24 (tovar prevzal) potvrdené

prevzatie tovaru príjemcom. Predmetný tovar mal byť prepravený na K. resp. do Q., na predložených
listoch je spoločnosťou W., s. r. o. potvrdené odovzdanie tovaru a zároveň v riadku „odberateľ“
dodacieho listu uvedené V.. Žalobca k predmetným dodávkam predložil tiež osvedčenia o analýze, na
ktorých je ako kupujúci uvedená spoločnosť V. I. C. K. a miesto určenia K.. Z odpovede cyperskej
daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácii vyplýva, že spoločnosť V. I.

C. udržuje na K. iba kanceláriu. Spoločnosť nevykonáva na K. zdaniteľné transakcie a nedeklarovala
žiadne intrakomunitárne nadobudnutia týkajúce sa tovaru prijatého na K.. Spoločnosť nepodala daňové
priznania. Zároveň z prijatej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácii
vyplynulo, že predmetný tovar nebol prijatý na K., tovar bol spoločnosťou V. I. C. ďalej predaný
bulharskej spoločnosti T. J., ktorá bola v období august 2010 jediným európskym odberateľom, ktorému

spoločnosť V. INF. C. v období august 2010 uskutočnila intrakomunitárne dodanie tovaru. Podľa
informácii cyperskej daňovej správy je spoločnosť V. I. C. zmiznutým obchodníkom. Podľa záznamov
systému VIES bolo spoločnosti V. I. C. zrušené identifikačné číslo pre daň, dňa 31.12.2010. Zároveň z
odpovedi rumunskej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácii týkajúcej
sa preverenia prepravy predmetného tovaru, ktorú mala vykonať spoločnosť SC A. P.. P.. K. K.., P.. F.

M. XA, T. P., D. vyplýva, že spoločnosť P. A. P. vykonala v období august 2010 spolu dve prepravy pre
spoločnosť V. I. C., spoločnosť P. A. P. za obdobie august 2010 eviduje vo svojom účtovníctve spolu dve
faktúry za prepravu tovaru pre spoločnosť V. I. C., preprava tovaru bola objednaná spoločnosťou na K..
Z informácie rumunskej daňovej správy zároveň vyplynulo, že vozidlá s evidenčným číslom Q P ktoré
boli podľa faktúr a medzinárodných nákladných listov CMR predložených žalobcom použité na prepravu

tovaru vlastnila spoločnosť P. A. P.. Podľa rumunskej daňovej správy tovar bol naložený v P. (Slovenská
republika) a vyložený na parkovisku v Y. (D.), kde bol tovar premiestnený na iné, rumunskou daňovou
správou bližšie nešpecifikované vozidlá na základe žiadosti samotnej V. I. C.. Rumunská daňová správa
skonštatovala, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutočnosť, že niektoré doklady spoločnosti P.
A. P. boli zadržané kriminálnymi vyšetrovateľmi, nebolo možné skonštatovať, že predmetná preprava

tovaru zo Slovenska bola reálne uskutočnená. Podľa záznamov systému VIES bolo spoločnosti P. A. P.
zrušené identifikačné číslo pre daň dňa 1.8.2010 a následne opätovne pridelené dňa 10.11.2010.

21. Ďalej uviedol, že žalobca uzavrel dňa 12.02.2009 kúpnu zmluvu s Y. Q.-V. predmetom ktorej
bol predaj základového oleja zatriedeného v nomenklatúre colného sadzobníka Colného riaditeľstva

Slovenskej republiky ako tovar XXXXXXXX. Podľa článku IV.3. tejto zmluvy vyskladnením a odovzdaním
predmetnej kúpy do autocisterien, prípadne železničných cisterien kupujúceho, kupujúci nadobúda k
nemu vlastnícke právo a zároveň týmto momentom prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody
na predmete kúpy. Žalobca za účelom preukázania oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004
Z. z. dodávok tovaru fakturovaných pre zahraničného odberateľa Y. Q.-V. predložil medzinárodné

nákladné listy CMR, dodacie listy a písomné prehlásenia o dodaní tovaru do Európskej únie. Na
predložených medzinárodných nákladných listoch CMR nie je v riadku 24 (tovar prevzal) potvrdené
prevzatie tovaru príjemcom. Podľa údajov v riadku 02 (príjemca) medzinárodných nákladných listov
CMR príjemcom tovaru mala byť spoločnosť Y. Q.-V. Q.. Podľa údajov uvedených v riadku 03 ( miestovykladania tovaru) medzinárodných nákladných listov CMR mal byť tovar vyložený na adrese D. I.
P.., Q., D.. Podľa medzinárodných nákladných listov CMR predložených žalobcom mal byť predmetný
tovar prepravený do D.. V súvislosti s predmetnými dodávkami tovaru pre zahraničného odberateľa

Y. Q.-V. žalobca predložil osvedčenia o analýze, na ktorých je ako kupujúci uvedená D. I. P., D. a
zároveň ako miesto určenia uvedené D.. Žalobca predložil k predmetným dodávkam tiež dodacie listy
na ktorých je spoločnosťou W., s.r.o. potvrdené odovzdanie tovaru a zároveň v riadku „odberateľ“
dodacieho listu uvedené D.. Z odpovede bulharskej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu
daňových informácii vyplynulo, že spoločnosť Y. Q.-V. je zmiznutým obchodníkom. Bulharská daňová

správa nemohla potvrdiť priznanie nadobudnutia tovaru spoločnosťou Y. Q.-V., nebolo možné preveriť
spôsob objednania tovaru, zabezpečenie prepravy tovaru, platby a miesto naloženia a vyloženia tovaru,
predaj tovaru a ani nasledujúcich odberateľov. Spoločnosť Y. Q.-V. bola bulharskou daňovou správou
deregistrovaná na daň z pridanej hodnoty. Podľa záznamu systému VIES bolo spoločnosti Y. Q.-V.
zrušené identifikačné číslo pre daň, dňa 4.1.2011. Z odpovede rumunskej daňovej správy na žiadosť
o medzinárodnú výmenu daňových informácii vo veci preverenia prepravy predmetného tovaru, ktorú

mala vykonať P. D. I. P. vyplynulo, že spoločnosť Y. Q.-V. si u spoločnosti P. D. I. P. za obdobie august
2010 objednala celkom 12 prepráv základového oleja na trase P. (Slovenská republika) - D. (Q.).
Táto spoločnosť predložila celkom 12 faktúr za prepravu vyhotovených pre spoločnosť Y. Q.-V., pričom
prepravné trasy uvedené na predmetných faktúrach za prepravu tovaru sú odlišné od prepravných trás
uvedených na objednávkach prepravy, resp. faktúry za prepravu tovaru sú bez identifikácie fakturovanej

prepravnej trasy.

22. Poukázal na článok 28ca písm. a/ prvý odsek Šiestej smernice podľa ktorej bez toho, aby
boli dotknuté iné ustanovenia Spoločenstva a za podmienok, ktoré samy stanovia na tento účel pre
zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie výnimiek uvedených ďalej v texte ako aj na zabránenie

akémukoľvek úniku, vyhýbaniu sa či zneužitiu, členské štáty oslobodia: a/ dodávky tovaru ako sú
definované v článku 5 a 28 a (5) a/, expedovaného transportovaného prostredníctvom alebo v
mene dodávateľa alebo osoby nadobúdajúcej tovar mimo územia, referovaného v článku 3, ale v
rámci spoločenstva, ktorý je dodaný pre inú zdaniteľnú osobu, alebo nezdaniteľnú právnickú osobu
pôsobiacu ako osoba v členskom štáte inom ako je ten, ktorý je obchodným štátom pre expedovanie

alebo transport tovaru. V tejto súvislosti dôvodil, že výkladom tohto článku sa zaoberal Európsky
súdny dvor zo dňa 27.9.2007 vo veci C-409/04, ktorý v bode 1 judikoval, že článok 28a ods. 3 prvý
pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek Šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“
uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovarov v rámci
Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy,

keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že
tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu
alebo tejto prepravy fyzicky opustí územie členského štátu dodania. Z uvedeného vyplýva, že ak
sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od dane z pridanej hodnoty je nevyhnutné v daňovom
konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na

nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V zmysle predložených kúpnych zmlúv, odberateľských a
dodávateľských faktúr, medzinárodných nákladných listov, vedených záznamov, zahraniční odberatelia
V. I. C., Y. Q.-V. nadobudli vlastnícke právo k dodávanému tovaru vyskladnením a odovzdaním tovaru
do autocisterien odberateľa. Odovzdanie tovaru do autocisterien prepravcu zabezpečených odberateľmi
sa podľa predložených odberateľských faktúr, dodávateľských faktúr, dodacích listov a medzinárodných

nákladných listov CMR uskutočnilo v priestoroch spoločnosti W., s.r.o. P. - N.. To znamená, že právo
nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na zahraničných odberateľov V. I. C. a Y. Q.-V. v priestoroch
dodávateľa žalobcu, t. j. v P. - N.. Uvedený zahraniční odberatelia nadobudli právo nakladať s tovarom
ako vlastník na území Slovenskej republiky, preto žalobca bol povinný uplatniť postup podľa ustanovenia
§ 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 citovaného zákona. Na

základe zistenia skutkového stavu fakturované dodávky boli nepohyblivé dodávky, t. j. dodávky tovaru
bez odoslania alebo prepravy, pri ktorých je podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. miestom
dodania tuzemsko, a preto žalobca ako platiteľ bol povinný vyhotoviť faktúru za dodanie tovaru pre
zahraničného odberateľa s daňou z pridanej hodnoty.

23. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní žalovaný uviedol, že nezistil porušenie ústavou
garantovaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca neuviedol ako a čím
správca dane porušil ustanovenie § 15 ods. 17 a 18 zákona č. 511/1992 Zb. a v čom spočíval
neprimeraný (neproporcionálny) zásah správcu dane smerujúci proti žalobcovi. Dňa 15.10.2010 správcadane doručil žalobcovi upovedomenie o výkone kontroly č. XXX/XXX/XXXXX/XX/S. zo dňa 13.10.2010.
Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie
august 2010 bola začatá podľa ustanovenia § 15 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v deň uvedený v

upovedomení, t. j. dňa 18.10.2010. Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní správca dane požiadal
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré jeho žiadosti vyhovelo a lehotu na vykonanie kontroly
predĺžilo o šesť mesiacov, t. j. do 18.09.2011. Následne správca dane o uvedenej skutočnosti písomne
upovedomil žalobcu podaním zo dňa 04.04.2011, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12.04.2011.

Z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii správca dane vydal dňa 02.05.2011
rozhodnutie o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
05.05.2011. Týmto dňom bola daňová kontrola prerušená. Poukázal na ustanovenie § 25a ods. 5 zákona
č. 511/1992 Zb., podľa ktorého ak je konanie prerušené, lehoty neplynú. V čase od začatia kontroly, t. j.
od 18.10.2010 do dňa prerušenia daňovej kontroly, t. j. do dňa 05.05.2011 uplynulo 199 dní, t. j. kontrola

bolavykonávaná199dní.Poprijatíposlednejodpovedekžiadostiamomedzinárodnúvýmenuinformácii
(dňa 03.03.2014) pominuli prekážky, pre ktoré sa prerušila kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 u žalobcu
a nasledujúcim dňom, t. j. 04.03.2014 správca dane pokračoval vo výkone predmetnej kontroly. O tejto
skutočnosti bol žalobca oboznámený písomným podaním zo dňa 23.03.2014. Pominutím prekážok

správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Daňová kontrola bola ukončená v deň určený
vo výzve na prerokovanie protokolu dňa 25.06.2014. V čase od pominutia prekážok na výkon daňovej
kontroly, t. j. od 04.03.2014 do ukončenia daňovej kontroly do dňa 25.06.2014 vrátane, uplynulo 115 dní.
Od začiatku kontroly, t. j. od 18.10.2010 do dňa prerokovania protokolu s vylúčením času prerušenia
výkonu daňovej kontroly, kedy lehoty neplynuli, uplynulo 314 dní, t. j. kontrola na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu bola vykonaná celkom 314 dní. Z uvedeného vyplýva, že
správca dane vykonal kontrolu v zákonnej lehote.

24. Dôvodil, že administratívnu spoluprácu členských štátov a spoluprácu proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty upravuje Nariadenie Rady Európskych spoločenstiev č. 904/2010 zo dňa

07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Podľa
článku 10 tohto Nariadenia žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako
je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Podľa článku 12 tohto Nariadenia
pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne
informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne

schopný odpovedať. V priebehu výkonu kontroly správca dane požiadal Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky, oddelenie medzinárodnej administratívnej spolupráce, o zaslanie žiadosti o medzinárodnú
výmenu daňových informácií do iných členských štátov. K jednotlivým žiadostiam o medzinárodnú
výmenu daňových informácii uviedol tieto skutočnosti:
- Žiadosť č. XXX/XXX/XXXXX/XX/S. zo dňa 30.11.2010 o medzinárodnú výmenu daňových informácii

do iného členského štátu - K. za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa dodávok tovaru do
iného členského štátu pre zahraničného odberateľa V. I. C. - dňa 09.03.2011 prijal správca dane e-
mailovú informáciu č. 5536/2011 z oddelenia medzinárodnej administratívnej spolupráce, že Cyperská
daňová správa nestihne vybaviť predmetnú žiadosť v požadovanom termíne. Odpoveď na žiadosť o
medzinárodnú výmenu daňových informácii správca dane prijal dňa 05.05.2011.

- Žiadosť č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa 17.03.2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácii do
iného členského štátu - N. republika za účelom preverenia skutočnosti týkajúcich sa dodávok tovaru do
iného členského štátu pre zahraničného odberateľa G. G. N., s.r.o. - odpoveď na predmetnú žiadosť o
medzinárodnú výmenu daňových informácií správca dane prijal dňa 01.06.2011.
- Žiadosť č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa 22.03.2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácii do

iného členského štátu- C. za účelom preverenia skutočnosti týkajúcich sa dodávok tovaru do iného
členského štátu pre zahraničného odberateľa E. „L.“- odpoveď na predmetnú žiadosť o medzinárodnú
výmenu daňových informácii správca dane prijal dňa 6.6.2011.
- Žiadosť č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa 15.03.2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácii
do iného členského štátu - A. za účelom preverenia skutočnosti týkajúcich sa dodávok tovaru do iného

členského štátu pre zahraničného odberateľa Y. I. P. - odpoveď na predmetnú žiadosť o medzinárodnú
výmenu daňových informácii správca dane prijal dňa 29.06.2012.
- Žiadosť č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa 15.03.2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácii do
iného členského štátu - D. za účelom preverenia skutočnosti týkajúcich sa dodávok tovaru do inéhočlenského štátu pre zahraničného odberateľa A. P.- odpoveď na predmetnú žiadosť o medzinárodnú
výmenu daňových informácii správca dane prijal dňa 06.09.2011.
- Žiadosť č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa 14.04.2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácii do

iného členského štátu - D. za účelom preverenia skutočnosti týkajúcich sa dodávok tovaru do iného
členského štátu pre zahraničného odberateľa P. I. P. -správca dane urgoval odpoveď na predmetnú
žiadosť e-mailovou poštou dňa 18.06.2012, dňa 25.06.2013 a dňa 12.02.2014, ale na uvedené urgencie
nedostal spätnú informáciu. Odpoveď na predmetnú žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových
informácii správca dane prijal dňa 3.3.2014.

- Žiadosť č. XXX/XXX/XXXXX/XX/S. zo dňa 05.12.2010 o medzinárodnú výmenu daňových informácii
do iného členského štátu - N. republika za účelom preverenia skutočnosti týkajúcich sa dodávok tovaru
do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa U. Q. - odpoveď na predmetnú žiadosť o
medzinárodnú výmenu daňových informácii správca dane prijal dňa 16.06.2011.
- Žiadosť č. XXX/XXX/XXXX/XX/S. zo dňa 11.03.2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácii do
iného členského štátu - Q. za účelom preverenia skutočnosti týkajúcich sa dodávok tovaru do iného

členskéhoštátu prezahraničnéhoodberateľaY.Q.-V. - odpoveďnapredmetnúžiadosťomedzinárodnú
výmenu daňových informácii správca dane prijal dňa 09.05.2011.

25. Ďalej uviedol, že z doručených odpovedí na uvedené žiadosti je zrejmé, že dĺžku prerušenia daňovej
kontroly ovplyvnila najmä odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácii týkajúca

sa spoločnosti P. D. I. P., ktorá bola správcovi dane doručená dňa 03.03.2014. Opakované urgencie
na vybavenie žiadosti zo dňa 18.06.2012, 25.06.2013 a 12.02.2014, na ktoré rumunská daňová správa
nereagovala, preukazujú, že správca dane v predmetnej veci konal.

26. K námietke žalobcu vo vzťahu k zneniu článkov 8 a 10 Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č.

1798/2003 zo dňa 07.10.2003 kde žalobca namietal zmeškanie 3-mesačnej lehoty na vybavenie žiadosti
v rámci medzinárodnej výmeny informácií, žalovaný uviedol, že Nariadenie Rady (články 7-10) upravuje
vzťahy medzi žiadaným a žiadajúcim ortgánom pri medzinárodnej výmene daňových informácií, pričom
okrem trojmesačnej lehoty na poskytnutie informácií si môžu žiadaný a žiadajúci orgán dohodnúť
i iné časové lehoty ako sú ustanovené v článku 8. Vzhľadom na početné obchody deklarované s

rôznymi zahraničnými odberateľmi je časová náročnosť kontroly opodstatnená a nevyhnutná. Námietku
porušenia princípu právnej istoty žalobca nekonkretizuje. Namietanie všetkých procesných lehôt v rámci
výkonu daňovej kontroly v druhom bode odvolania nie je opodstatnené, čo potvrdzuje i sám žalobca, keď
v treťom bode odvolania uvádza, že je síce pravdou, že daňová kontrola bola v čistom časovom meradle
vykonaná v rámci zákonnej predĺženej procesnej lehoty, ale de facto trvala 44 mesiacov. Žalobca

nekonkretizoval ani právnu úpravu Európskej únie, ani článok, ktoré by potvrdzovali nezákonnosť
skutkového stavu, keď prerušenie daňovej kontroly je dlhšie ako jej reálne vykonávanie. Ani takýto
skutkový stav, príčinou ktorého boli objektívne okolnosti, nebol nezákonný.

27. K námietkam žalobcu, že nemôže byť zodpovedný za nepravdivé tvrdenie a konanie zahraničného

odberateľa, za platenie dane a komunikáciu odberateľov s vlastnými finančnými správami, nedisponuje
prostriedkami ako si overiť plnenie daňových povinnosti iných daňových subjektov a už vôbec nie
zahraničných v ich domicile, že v konkrétnom zdaňovacom období s označenými odberateľmi
komunikovalakosobchodnýmipartnermiajspolupracovalžalovanýuviedol,žetransparentnéobchodné
vzťahy, komunikáciu a spoluprácu s obchodnými partnermi vo všeobecnosti preukazuje obchodná

dokumentácia, ktorá zaznamenáva prípravu, priebeh a konečnú realizáciu obchodnej transakcie a
preukazuje obsah faktúr a dokladov o preprave. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do
záznamov DPH nie je splnená podmienka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie.
Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že zdaniteľný
obchod (služba) bol uskutočnený. Žalobca mal možnosť aj po oboznámení sa s obsahom protokolu

z kontroly, kedy mu bol výsledok kontroly už známy predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Na ústnom pojednávaní dňa 25.06.2014 predmetom ktorého bolo prerokovanie protokolu z kontroly,
nepredložil žiadne listinné dôkazy (okrem splnomocnenia). Aj po doručení napadnutého dodatočného
platobného výmeru žalobca mal ešte možnosť predložiť relevantné dôkazy spolu s odvolaním. Správca
dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia veľmi podrobne uviedol konkrétne významné dôkazy,

ktoré zakladali neuznanie uplatneného oslobodenia v prípadoch faktúr vystavených pre deklarovaných
odberateľov. Za významný dôkaz, okrem výsledku medzinárodnej výmeny informácií a dokladov
predložených žalobcom, podporujúci záver žalovaného, že žalobca neunieslol dôkazné bremeno, je
ústne pojednávanie vykonané dňa 17.12.2010, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu U.. Do zápisniceuviedol na otázky správcu dane vo veci faktúr vystavených pre odberateľa V. I. C. tieto vyjadrenia:
prepravu tovaru si zabezpečil sám odberateľ, tovar na základe predmetných faktúr bol naložený v
priestoroch spoločnosti J. P.-N., kde bol aj tovar zo strany žalobcu nadobudnutý, predpokladáme, že

tovar bol vyložený na mieste uvedenom na dodacích listoch, ktoré predloží, za žalobcu vybavovala
objednávky pani Y. a za odberateľa predpokladá, že tovar objednal zástupca spoločnosti V. I. C.. B.
nevedel konkretizovať meno osoby, ktorá za odberateľa podpísala zmluvu a na otázku správcu dane kto
konkrétne a kedy inicioval nadviazanie obchodných vzťahov odpovedal, že S. Q.. Na otázku správcu
dane akým spôsobom si overil dôveryhodnosť spoločnosti V. I. C. odpovedal, že tieto skutočnosti

neoverujú, nakoľko obchodné podmienky sú dodanie tovaru až po 100% zaplatení. Neoveruje si ani
finančnú situáciu spoločnosti, majiteľa, prípadne históriu. Z jeho pohľadu je to nezistiteľné. Nevedel
uviesť meno ani funkciu osoby odberateľa, ktorá podpísala zmluvu, miesto podpísania zmluvy (uviedol,
že s najväčšou pravdepodobnosťou v jeho priestoroch v U.. K preukázaniu sa osoby oprávnenej prevziať
tovar na prepravu uviedol, že totožnosť vodičov sa nepreveruje, že je len telefonické oznámenie o čase
príchodu a čísle ŠPZ vozidiel. Na takmer totožné otázky správcu dane na ústnom pojednávaní dňa

05.04.2011 uviedol žalobca podobné odpovede v súvislosti s faktúrami vystavenými pre odberateľa Y.
Q.-V.. Z uvedených vyjadrení žalobcu je zrejmé, že konateľ žalobcu nemal vedomosti o súvisiacich
obchodných činnostiach, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2
ods. 1 Obchodného zákonníka), ani o subjektoch v spolupráci s ktorými tak koná. Zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 17.12.2010 je významným dôkazom, ktorý neguje tvrdenie žalobcu uvedené v bode

4 odvolania, že s označenými odberateľmi komunikoval a ako s obchodnými partnermi spolupracoval.
V kontexte tejto zápisnice je námietka žalobcu, že nemôže byť zodpovedný za nepravdivé tvrdenie
a konanie zahraničného odberateľa je relevantná, pretože sám potvrdil, že si neoveruje ani finančnú
situáciu spoločnosti, ani majiteľa, ani históriu obchodného partnera.

28. Citoval ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf/97/2009, v ktorom je uvedené, že najvyšší súd
opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého
obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie
obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán v obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť, nielen

o rozsahu činností ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o
subjektoch spolupráce s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej
spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva v zmysle
§ 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov
uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zákona o

správe daní oprávnené.

29. K námietke žalobcu, že výpisy z elektronického systému mýtnych transakcií GPS nespochybniteľne
preukazujú dopravné prostriedky a čas prepravy tovaru, žalovaný konštatoval, že záznamy z
elektronického systému výberu mýta o pohybe vozidiel správca dane posúdil a vyhodnotil v kontexte

všetkých získaných dôkazov. Záznamy sú dôkazom len pohybu vozidiel v čase uskutočnenia prepravy
po vymedzených spoplatnených úsekoch ciest a diaľníc Slovenskej republiky, ale nie dodania a prepravy
tovaru do iného členského štátu ( následný pohyb vozidiel a tovaru mimo územia Slovenskej republiky
nepreukazujú).VprípadezahraničnýchodberateľovV.I.C.aY.Q.-V.jevšakrozhodujúcouskutočnosťou
zistenie správcu dane, že fakturovaný tovar bol dodaný v tuzemsku v priestoroch spoločnosti W., s.r.o.

Považuje za relevantné dôkazy tohto zistenia kúpne zmluvy zo dňa 12.02.2009 a 19.01.2010 ako aj
zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 17.12.2010, keď žalobca potvrdil vydanie tovaru v mieste P.- N.,
t. j. v Slovenskej republike, čo korešponduje s obchodnými zmluvami a so skutkovým stavom zisteným
správcom dane. Poukázal na to, že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zakladala neuznanie uplatneného
oslobodenia od dane fakturovaných dodávok tovaru pre zahraničných odberateľov neboli právne

vzťahy žalobcu týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, ale kontrolné zistenie,
že dodávky tovaru deklarované pre zahraničných odberateľov boli dodané v tuzemsku. Z hľadiska
prihliadnutia na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo, vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo
a v ich vzájomnej súvislosti, t. j. čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu bolo potrebné uviesť v
odôvodnení rozhodnutia všetky zistené skutočnosti, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

nevyplýva záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo veci právneho vzťahu s jeho dodávateľom
W., s.r.o. a vo veci právnych vzťahov spoločnosti W., s.r.o. so subdodávateľmi.30. K námietke žalobcu, že tovar bol preukázateľne, čo bez akýchkoľvek pochybnosti vyplynulo z
výsledkov dokazovania, odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a že tovar bol naložený do cisterien prepravných

spoločnosti, pričom k prevodu vlastníckeho práva základového oleja nedošlo na území Slovenska, ale v
zahraničí žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je v rozpore s vyššie uvedeným skutkovým stavom zisteným
správcom dane vrátane výsledkov medzinárodnej výmeny daňových informácii, v rozpore s kúpnymi
zmluvami zo dňa 12.02.2009 a 19.01.2010, ako aj v rozpore so zápisnicami a ústnom pojednávaní
zo dňa 05.04.2011, 17.12.2010, keď žalobca potvrdil vydanie tovaru v jeho priestoroch v P.- N., čo

korešponduje s obchodnými zmluvami. Právo nakladať s tovarom ako vlastník nadobudli deklarovaní
zahraniční odberatelia V. I. C. a Y. Q.-V., v súlade so zmluvou vyskladnením a odovzdaním objednaného
množstva základového oleja do autocisterien dopravcu v priestoroch spoločnosti W., s.r.o. P.-N., v
ktorých došlo súčasne k nadobudnutiu tovaru dodávateľom. Podľa § 13 ods. c/ zákona č. 222/2004 Z.
z. miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy je miesto kde sa tovar
nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, t. j. tuzemsko. Predložené medzinárodné nákladné

listyCMRneodrážaliskutkovýstav,ktorýfyzickynastalvrámcidodaniadodávoktovaruprezahraničných
odberateľov a ktorý bol zistený na základe medzinárodnej výmeny daňových informácii. Pri posúdení
dodávok tovaru pre odberateľa V. I. C. a odberateľa Y. Q.-V. správca dane zároveň aplikoval rozhodnutia
Súdneho dvora ES v prípade EMAG Handel Eder OHG proti Finanzlandesdirektion fur Kärten, sp. zn.
C-245/04,ktorýpojednávaoproblematikereťazovýchobchodovvsúvislostisvýkladomŠiestejsmernice

Rady 77/388/EHS zo dňa 17.5.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
daní z obratu- spoločný systém dane z pridanej hodnoty jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a
doplnenej smernicou Rady 95/7/ES zo dňa 10.5.1995, a najmä jej článku 8 ods. 1 týkajúceho sa miesta
dodávky tovarov. V rámci reťazového obchodu len jedna dodávka tovaru v rámci jedného zmluvného
vzťahu môže byť pohyblivou dodávkou, ktorej miesto je možné určiť tam, kde sa tovar nachádza, kde sa

začína jeho preprava a všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé, to znamená, že miesto dodania majú
v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Len dodávka, ktorá je
pohyblivou dodávkou, môže byť oslobodená od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. Podľa § 13
ods. 1 písm. c/ citovaného zákona miestom dodania tovaru ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo
prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Dodávka tovaru

fakturovaná žalobcom odberateľovi V. I. C. bola súčasťou viacerých po sebe nasledujúcich dodávok
tovaru uskutočnených za úhradu v rámci reťazového obchodu medzi zdaniteľnými osobami W., s.r.o.,
žalobcom, V. I. C. a odberateľom spoločnosti V. I. C. v Q.. Takisto aj dodávka tovaru fakturovaná
žalobcom ako platiteľom odberateľovi Y. Q.-V. bola súčasťou viacerých po sebe nasledujúcich dodávok
tovaru uskutočnených na úhradu v rámci reťazového obchodu medzi zdaniteľnými osobami W., s.r.o.,

žalobcom, Y. Q.-V. a odberateľmi spoločnosti Y. BUC.-V. v Q.. Keďže dodávky tovaru uskutočnené medzi
žalobcom ako platiteľom a zahraničnými odberateľmi V. I. C. a Y. Q.-V. neboli založené na zaslaní alebo
preprave považujú sa za nepohyblivé dodávky a miestom takýchto dodávok je miesto, kde sa tovar
nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, čo je aj v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. b/ Šiestej
smernice v zmysle ktorej, ak sa tovar neodosiela ani neprepravuje, za miesto dodania sa považuje

miesto, kde sa tovar nachádza v čase predmetnej dodávky, t.j. v danom prípade tuzemsko. Žalobca bol
povinný pre vyššie uvedených zahraničných odberateľov vyhotoviť v súlade s § 69 ods. 1 a § 19 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z. z. faktúru za dodanie tovaru s daňou s pridanej hodnoty.

31. Ďalej argumentoval že výklad Šiestej smernice Rady 77/388/EHS poskytovaný prostredníctvom

rozsudkov Európskeho súdneho dvora je považovaný právom členských štátov Európskej únie za
všeobecne záväzný, pretože predmetný výklad tvorí neoddeliteľnú súčasť právnej normy. Európsky
súdny dvor svojimi rozhodnutiami špecifikuje už prijaté právne predpisy komunitárneho práva a
interpretačne dotvára existujúce právo. Povinnosti Európskeho súdneho dvora zabezpečovať dohľad
nad jednotným výkladom a aplikáciou komunitárneho práva vo všetkých členských štátoch preto

zodpovedá povinnosť členských štátov aplikovať komunitárne právo správne, t. j. tak ako učil Európsky
súdny dvor.

32. K námietke žalobcu, že správca dane nezdôvodnil skutočnosť, že prepravná spoločnosť SC A. P. má
v účtovníctve 2 faktúry za prepravy tovaru vyhotovené pre cyperskú spoločnosť V. I. C. a že z odpovede

na medzinárodnú výmenu daňových informácii rumunská daňová správa potvrdila, že táto spoločnosť
P. A. P. vykonala v období august 2010 dve prepravy V. I. C. a že podľa informácii rumunskej daňovej
správy prepravná spoločnosť D. I. potvrdila prepravu pre spoločnosť Y. Q.-V. a predložila 12 faktúr
vystavených na základe 12 objednávok spoločnosti Y. Q.-V. a že tieto dôkazy vyvracajú závery správcudane, že tovar bol dodaný zahraničným odberateľom na území Slovenskej republiky v priestoroch
spoločnosti W., s.r.o. žalovaný uviedol, že skutočnosť, že tovar dodal žalobca zahraničným odberateľom
na území Slovenskej republiky v priestoroch spoločnosti W., s.r.o. potvrdil konateľ žalobcu na ústnom

pojednávaní dňa 17.12.2010, keď potvrdil, že prepravu tovaru si zabezpečil sám odberateľ na vlastné
náklady, že tovar bol podľa predmetných faktúr naložený v priestoroch spoločnosti J. P.-N. kde bol aj
tovar zo strany žalobcu nadobudnutý. Vydanie tovaru zabezpečili pracovníci dodávateľa, teda žalobcu
v priestoroch spoločnosti v P.-N.. Toto vyjadrenie konateľ žalobcu korešponduje aj s kúpnou zmluvou
zo dňa 19.01.2010 a to článku IV.2.

33. Ďalej žalovaný dôvodil, že žalobca uviedol len čiastočne zistenia rumunskej daňovej správy,
ktorá tiež konštatovala, že vzhľadom na skutočnosť, že niektoré doklady spoločnosti P. P. boli
zadržané kriminálnymi vyšetrovateľmi, nebolo možné skonštatovať, že predmetná preprava tovaru
zo Slovenska bola aj reálne uskutočnená. Podľa záznamov systému VIES spoločnosti P. A. P. bolo
zrušené identifikačné číslo pre daň dňa 01.08.2010 a opätovne pridelené až dňa 10.11.2010. Zároveň

podľa informácie rumunskej daňovej správy spoločnosť D. I. predložila celkom 12 faktúr za prepravu
vyhotovených pre spoločnosť Y. Q.-V., pričom prepravné trasy uvedené na predmetných faktúrach
za prepravu tovaru sú odlišné do prepravných trás uvedených na objednávkach prepravy, faktúry za
prepravu tovaru sú bez identifikácie fakturovanej prepravnej trasy.

34. Žalovaný považuje za relevantné dôkazy toho, že tovar bol daňovým subjektom dodaný zahraničným
odberateľom na území Slovenskej republiky v priestoroch spoločnosti W., s.r.o., kúpne zmluvy zo
dňa 12.02.2009 a 27.01.2010 (správne 19.01.2010) ako aj zápisnicu o ústnom pojednávaní zo
dňa 17.12.2010, keď žalobca potvrdil vydanie tovaru v jeho priestoroch v P.-N., čo korešponduje
so skutkovým stavom zisteným správcom dane a písomnými dôkazmi. Správca dane počas výkonu

kontroly dbal na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti zistil čo
najúplnejšie a v priebehu výkonu daňovej kontroly použil všetky prostriedky, ktorými bolo možné
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Dôkazy, ktoré
žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly vo forme dokladov a vyjadrení ako aj dôkazy získané
správcom dane tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V odôvodnení
dodatočného platobného výmeru správca dane podrobne uviedol a vyhodnotil všetky skutočnosti,
ktoré boli podkladom rozhodnutia, úvahy ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov ako aj použitie právnych
predpisov na ktorých základe správca dane rozhodoval. Pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade
s ustanovením § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb.

35. Konštatoval, že povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. žalobca
nesplnil. Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2010 nepreukázal.

III.

36. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a
namietal, že jeho rozhodnutie je v rozpore so zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a
o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ako aj zákonom č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný napadnutým rozhodnutím a procesným postupom

ukrátil žalobcu na jeho právach. Za principiálnu námietku považoval skutočnosť, že daňová kontrola
trvala 44 mesiacov, z toho bola skoro 34 mesiacov prerušená. Správca dane začal dňa 18.10.2010
u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010. Dňa 04.04.2011 zaslal upovedomenie, že
daňovú kontrolu nie je možné ukončiť v lehote do 6 mesiacov od jej začatia. Následne expedoval dňa

02.05.2011 rozhodnutie o prerušení kontroly z dôvodu, že požiadal o medzinárodnú výmenu daňových
informácií. Správca dane obdržal odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácii
dňa 03.03.2014 a dňa 04.03.2014 expedoval oznámenie o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly.
Daňovákontrolabolaukončenádňa25.06.2014.Správcadaneprerušildaňovúkontrolu,pritomsamotné
prerušenie trvalo nepochopiteľne skoro 34 mesiacov. Daňová kontrola bola teda prerušená dlhší časový

interval ako bol čistý čas jej vykonávania. Takýto postup daňových úradníkov v rámci výkonu daňovej
kontroly považuje za porušenie ústavou garantovaného práva na prerokovanie vecí bez zbytočných
prieťahov. Správca dane v danom prípade zneužíval inštitút daňovej kontroly a jej prerušenia, čo
hraničí až s perzekúciou žalobcu zo strany správcu dane. Podľa jeho názoru samotná skutočnosťpredimenzovanej dĺžky daňovej kontroly vyvoláva automaticky nezákonnosť dodatočného platobného
výmeru a rozhodnutia žalovaného. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného
prostriedku, ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu,

predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej sféry daňového subjektu zo strany orgánu
daňovej správy. Cieľ daňovej kontroly nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní je potrebné uplatňovať požiadavku primeranosti
(proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich proti daňovým subjektom, čo v danom prípade
správca dane nedodržal.

37. Poukázal na článok 8 Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 1798/2003 zo dňa 07.10.2003
o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktorým sa zrušuje Nariadenie EHS
č. 218/92, podľa ktorého pri medzinárodnej výmene daňových informácii žiadaný orgán postupuje
informácie uvedené v článku 5 a 7 tak rýchlo ako je to len možné, najneskôr v lehote 3 mesiacov po
dni prijatia žiadosti. V prípade, ak dožiadaný orgán už požadovanú informáciu má, sa časová lehota na

vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii skracuje na maximálne jeden mesiac. Je síce
pravdou, že podľa článku 9 citovaného nariadenia v určitých zvláštnych skupinách prípadov môžu byť
medzi žiadaným a žiadajúcim orgánom dohodnuté iné časové lehoty, ako sú ustanovené v článku 8 to
však nebol daný prípad. Podľa článku 10 citovanej komunitárnej legislatívy, pokiaľ žiadaný orgán nie je
schopný odpovedať na žiadosť do konečného termínu, písomne okamžite informuje žiadajúci orgán o

dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvádza kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Je zrejmé,
že v danom prípade uvedená 3-mesačná lehota na vybavenie žiadosti v rámci medzinárodnej výmeny
informácii bola opakovane zmeškaná a bola niekoľkonásobne prolongovaná. Považuje konanie správcu
dane za porušenie princípu právnej istoty a všetkých procesných lehôt v rámci výkonu daňovej kontroly.
VkontexteprávnejúpravyEurópskejúnievžiadnomprípadeneobstojí3,5rokatrvajúcadaňovákontrola,

ktorá je 34 mesiacov prerušená, keďže v komunitárnom práve platí 3-mesačná lehota na vybavenie
žiadosti pri medzinárodnej výmene informácii. Správca dane zaslal 8 žiadostí o medzinárodnú výmenu
daňových informácii, z toho v 5 prípadoch nebola žiadosť vybavená v rámci 3-mesačnej lehoty. Správca
dane však dožiadaný orgán urgoval iba v prípade dožiadanej rumunskej finančnej správy. Podľa jeho
názoru, ak správca dane nevedel daňovú kontrolu finalizovať v reálnom čase, mal daňovú kontrolu

ukončiť a žalobcovi vrátiť nadmerný odpočet DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie.

38. Namietal zmeškanie procesnej lehoty vykonania daňovej kontroly a dôvodil, že podľa § 15 ods.
17 a 18 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane má vykonať daňovú kontrolu v zákonnej procesnej
lehote 6 mesiacov. V odôvodnených prípadoch môže 6-mesačnú lehotu primerane predĺžiť, najviac

o pol roka na 12 mesiacov a to odvolací orgán, čiže Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
Konštatoval,žesprávcadanezmeškalvdanomprípadenielen6-mesačnú,aleaj12-mesačnúpredĺženú
lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola v danom prípade sa začala dňa 18.10.2010 a
bola ukončená dňa 25.06.2014. Je síce pravdou, že bola daňová kontrola v čistom časovom meradle
vykonaná v rámci zákonnej predĺženej procesnej lehoty, ale de facto trvala 44 mesiacov. Poukázal na

to, že počas daňovej kontroly neplynie ani lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a že správca
dane mu takto zadržiaval nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie august 2010 vo výške 28
431,55 Eur vyše 3,5 roka.

39. Ďalej uviedol, že správca dane spochybnil dodanie komodity základového oleja v 3 prípadoch a to pri

dodaní tovaru pre cyperského odberateľa V. I. C. v celkovej fakturovanej sume 34 093,02 Eur, dodanie
tovaru pre talianskeho odberateľa Y.. S.r.l. v celkovej fakturovanej sume 176 876,59 Eur a dodanie tovaru
pre bulharského odberateľa Y. Q.-V. v celkovej fakturovanej sume 205 454,50 Eur. Spochybnil dodanie
komodity v týchto prípadoch s odôvodnením, že podľa záveru bulharskej daňovej správy je spoločnosť
Y. Q.-V. zmiznutým obchodníkom, spoločnosť V. I. C. nepriznala nadobudnutie tovaru na K. spoločnosť

Y. I. S.r.l. poprela nadobudnutie tovaru od žalobcu. Namietal, že nemôže byť zodpovedný za nepravdivé
tvrdenia a konanie zahraničného odberateľa. Ako právny subjekt a obchodná spoločnosť zodpovedá
výlučne za vedenie vlastného účtovníctva a vlastnú daňovú agendu a nezodpovedá za platenie daní
a komunikáciu odberateľov s vlastnými finančnými správami. Nedisponuje totiž prostriedkami ako si
preveriť plnenie daňových povinnosti iných daňových subjektov a už vôbec nie zahraničných v ich

domicile. Je toho názoru, že zdokladoval uskutočnenie zdaniteľného plnenia a export komodity pre
zahraničných odberateľov. Pritom ani správca dane nespochybňuje samotný predaj komodity. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí uvádza, že transparentné obchodné vzťahy, komunikáciu a spoluprácu s
obchodnými partnermi vo všeobecnosti preukazuje obchodná dokumentácia. Uviedol pritom, že v rámcivýkonu daňovej kontroly mal správca dane k dispozícii kompletnú obchodnú dokumentáciu a to zmluvy,
faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy, ktoré jednoznačné a nespochybniteľne preukázali
obchodnú spoluprácu žalobcu s obchodnými partnermi.

40. Žiadal vykonať dôkaz vo forme výstupných údajov z elektronického mýtneho systému. Správca
dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že od spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s.
zabezpečil dôkazy a to detailné výpisy z mýtnych transakcií za vozidlá, ktoré boli uvedené na faktúrach
za dodanie tovaru do iného členského štátu pre odberateľov V. I. C., Y. I. P.. a Y. Q.-V.. Pritom správca

dane konštatoval, že na základe záznamov z elektronického systému výberu mýta o pohybe vozidiel
vznikli správcovi dane pochybnosti o pohybe predmetných vozidiel použitých na prepravu tovaru na
území Slovenskej republiky. Sám správca dane a žalovaný potvrdili, že nemajú pochybnosti o preprave
tovaru. Správca dane pritom mohol objektivizovať skutkový stav danej veci aj vykonaním ďalšieho
dôkazu žiadosťou o predloženie tachografov, dokladov o kúpe pohonných látok, evidenciou záznamov a
diaľničných poplatkov. Žalovaný mal kompetenciu si tieto dôkazy zaobstarať sám vo vlastnej réžii, resp.

uložiť zaobstaranie týchto dôkazov správcovi dane, čo vyplýva z ustanovenia § 48 ods. 2 zákona č.
511/1992 Zb. Žalovaný a správca dne v tomto bode porušili ustanovenie § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992
Zb. podľa ktorého je správca dane povinný vykonať v daňovom konaní dokazovanie čo najúplnejšie a
nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov

41. Ďalej namietal, že nekontaktnosť a nespoluprácu zahraničných odberateľov s finančnou správou v
ich daňovom domicile nemožno pripísať na ťarchu žalobcu. V tomto zmysle vyznieva aj súdna judikatúra,
podľa ktorej v rámci reťazenia predaja tovarov každý subjekt zodpovedá za svoj úsek dodávateľsko -
odberateľského mechanizmu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.3Sžf
1/2011 zo dňa 15.03.2011 podľa ktorého skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1

písm. a/ zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu.
Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy
týkajúcesajehododávateľaadodávateľovýchsubdodávateľov.Tietoskutočnostinemôžutvoriťdôkazné
bremeno daňového subjektu a daňový subjekt ani nemôže na základe týchto skutočností znášať
dôkaznú núdzu. Taktiež poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 10.01.2006

v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen Ltd), c-355/03 (Fulcrum Electronics Ltd) a C-484/03 (Bond
House Systems Ltd), podľa ktorého nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci
dodávok je predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ
dane nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter
jednotlivých transakcii nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

42. Ďalej namietal, že správca dane nesprávne právne posúdil ustanovenie § 69 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c/ citovaného
zákona. V súlade s ustanovením § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo
službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade zákon

ustanovuje inak, pretože ustanovenie § 43 ods. 1 citovaného zákona predstavuje odchýlenie sa od
tejto právnej úpravy. V zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 citovaného zákona oslobodené od dane je
dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň
v inom členskom štáte. V danom prípade bol tovar preukázateľne, čo bez akýchkoľvek pochybností

vyplynulo z výsledkov dokazovania odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu
predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet. To znamená že ustanovenie § 19 v spojení
s ustanovením § 13 zákona č. 222/2004 Z. z. sa neuplatní. Tovar bol naložený do cisterien prepravných
spoločností, pričom k prevodu vlastníckeho práva základového oleja nedošlo na území Slovenska,
ale v zahraničí, čo dokazujú aj následné predložené medzinárodné prepravné listy (CMR). Správca

dane pritom nezdôvodnil skutočnosť, že prepravná spoločnosť P. A. P. má v účtovníctve dve faktúry za
prepravu tovaru vyhotovené pre cyperskú spoločnosť V. I. C. a že z odpovedí na medzinárodnú výmenu
daňových informácii rumunská daňová správa potvrdila, že spoločnosť P. A. P. vykonala dve prepravy
pre spoločnosť V. I. C.. Navyše podľa informácii rumunskej daňovej správy aj prepravná spoločnosť D.
potvrdilaprepravutovaruprespoločnosťY. apredložila12faktúrvystavenýchnazáklade12objednávok

tejto spoločnosti. Podľa názoru žalobcu tieto dôkazy dostatočne vyvracajú závery žalovaného, že tovar
bol dodaný zahraničným odberateľom na území Slovenskej republiky v priestoroch spoločnosti W.,s.r.o.
Navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s dodatočným platobným výmerom správcu
dane zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.IV.

43. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo daň 10.03.2015 v ktorom vzhľadom k totožnosti
odvolacích námietok žalobcu s jeho žalobnými námietkami odkázal na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

V.

44. O žalobe žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k.: 5S/3/2015-91 zo dňa 20. januára
2016, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 03. novembra
2014 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX/S. zo dňa 01. júla 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.

45. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn.: 8Sžf/51/2016 zo dňa 23. augusta 2018 tak, že rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. k.: 5S/3/2015-91 zo dňa 20. januára 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil

prvostupňovému súdu vo veci opätovne rozhodnúť a zaoberať sa meritórnymi námietkami žalobcu
uvedenými v žalobe, ktorými sa vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného a správcu dane
doteraz nezaoberal.

VI.

46. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v
prechodných ustanoveniach v § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Keďže konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v súlade s § 491 ods.

1 SSP správny súd ďalej v konaní pokračoval podľa ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).

47. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

48. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

49. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

50. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

51. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom

prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

52. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobcovi a žalovanému predvolania na pojednávanie
boli riadne a včas doručené dňa 25.01.2019. Účastníci konania sa nariadeného pojednávania

nezúčastnili a svoju neprítomnosť neospravedlnili. Z uvedených dôvodov správny súd rozsudok vo
veci vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 SSP vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez
odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.53. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo,
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

54. Žalobca v žalobe ako podstatnú námietku uviedol, že v danom prípade správca dane porušil ústavou
garantované jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a to tým, že daňová kontrola trvala 44 mesiacov, z toho bola skoro 34 mesiacov
prerušená, teda trvala dlhší časový interval, ako bol čistý čas vykonávania. Tento postup považuje za

porušenie tohto ústavou garantovaného práva.

55. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že daňová kontrola na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu začala u žalobcu dňa 18.10.2010 na základe
oznámenia správcu dane zo dňa 13.10.2010, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 15.10.2010. Daňová
kontrola sa mala týkať zdaňovacieho obdobia august 2010 a začala podľa zákona č. 511/1992

Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov). Písomným podaním
zo dňa 02.03.2011 správca dane požiadal Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, odbor výkonu
daňovej kontroly o predlženie lehoty na výkon daňovej kontroly u žalobcu z dôvodu, že požiadal
miestne príslušných správcov dane o preverenie skutočnosti týkajúcich sa nákupu, následného predaja
a prepravy tovaru uvedeného na kontrolovaných faktúrach a zároveň požiadal Daňové riaditeľstvo

Slovenskej republiky o medzinárodnú výmenu daňových informácií obchodných partnerov v členských
štátov Európskej únie, s ktorými žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období obchodoval. Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky listom zo dňa 24.03.2011 oznámil správcovi dane, že vyhovuje jeho
žiadosti o lehotu na vykonávanie daňovej kontroly predlžuje o 6 mesiacov, t. j. do 18.09.2011. Následne
z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane vydal dňa 02.05.2011

rozhodnutie o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 05.05.2011.
Týmto dňom bola daňová kontrola prerušená. Dňa 03.03.2014 bola správcovi dane doručená posledná
odpoveď k žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a to z členského štátu Rumunsko. Dňom
04.03.2014 správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly a o tejto skutočnosti oboznámil

žalobcu oznámením zo dňa 04.03.2014, ktoré mu bolo doručené dňa 25.03.2014. Daňová kontrola bola
ukončená v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu z daňovej kontroly, t. j. dňa 25.06.2014.
Samotný výkon daňovej kontroly (okrem doby, kedy bola kontrola prerušená) trval celkom 314 dní.

56. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) nadobudol účinnosť dňa 01.01.2012. Podľa
§ 165 ods. 4 Daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona,
sa dokončí podľa doterajších predpisov, ktorým je zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov.

57. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov v daňovom konaní sa postupuje v súlade so
všeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,chrániasazáujmyštátuaobcíadbásapritomnazachovanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom
konaní.

58. Podľa § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane postupuje v daňovom konaní v
úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije
len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

59. Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo
v daňovom konaní vyšlo najavo.

60. Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom
konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre

určenie alebo vybratie dane.

61. Podľa § 2 ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní
rovnaké práva a povinnosti.62. Podľa § 2 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov právom a i povinnosťou všetkých daňových
subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

63. Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje
základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti
a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej
daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa

§ 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia
dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného
zákona alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona alebo kontrola použitia
tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

64. Podľa § 15 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane doručí daňovému subjektu
písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia
daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane
daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej

kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej
kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom
daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.
Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje
sa 40 deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonávať daňovú kontrolu,

správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6, o tomto postupe je správca
dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10,
12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak
daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné
doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len

do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§15 ods. 10).

65. Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov správca dane ukončí daňovú kontrolu do 6
mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej
vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o 6 mesiacov, a ak ide

o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčíslujú rozdiel základu dane podľa osobitného
zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným
orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

66. Podľa § 25a ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak

sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie
rozhodnutia.

67. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžf/51/2016 zo dňa
23.08.2018, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove, v rámci jednotlivých etáp daňového

konania sa môžu vyskytnúť okolnosti, ktoré ovplyvňujú jeho plynulý priebeh a znemožňujú v konaní
pokračovať. Podľa povahy týchto okolností môže ísť o dočasnú nemožnosť alebo trvalú nemožnosť
pokračovať v daňovom konaní a v tej súvislosti zákon umožňuje (okrem možnosti/povinnosti zastavenia
konania) prerušiť konanie. Rozhodnutie o prerušení daňového konania je čisto procesným rozhodnutím,
a preto ho nemožno napadnúť daňovou žalobou na krajskom súde. Prerušením konania sa daňové

konanie s definitívnou platnosťou nekončí, rozhodnutie o prerušení konania nemožno zo zákona
napadnúť ani odvolaním. Počas prerušenia daňového konania neplynú procesné lehoty. Znamená to,
že neplynú lehoty na vydanie rozhodnutie v daňovom konaní alebo na ukončenie daňovej kontroly.
Toto nie je ani dôvod na prijatie opatrení proti nečinnosti. Počas doby prerušenia daňovej kontroly
správca dane nebude oprávnený u kontrolovaného daňového subjektu vykonávať kontrolné úkony a

nebude oprávnený od neho vyžadovať súčinnosť, ktorou je výkon daňovej kontroly charakterizovaný.
Dôležité je aj to, aby sa inštitút prerušenia daňovej kontroly nezneužíval na jej faktické predĺženie
prostredníctvom vyžiadania súčinnosti u daňového subjektu v procesných formách, ktoré sa môžu
realizovať tak počas daňovej kontroly ako aj mimo nej a to v období, keď je výkon daňovej kontrolyformálno-právne prerušený. V zmysle § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov je lehota na
vykonanie daňovej kontroly najviac 1 rok odo dňa ich začatia. Táto však neplynie v prípade prerušenia
daňovej kontroly, ktorá najmä v prípade žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií môže trvať aj

niekoľko mesiacov. Ustanovenie čl. 46 ods. 2 Ústavy SR pripúšťa zákonné obmedzenie práva na súdny
prieskumzákonnostirozhodnutíorgánovverejnejsprávy,čojerealizovanéprostredníctvom§248O.s.p.
a § 78 Daňového poriadku, nemôže však súvisieť s rozhodnutím týkajúcim sa základných práv a slobôd.

68. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správca dane v priebehu prerušenia daňovej kontroly

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za
obdobie august 2010 podal žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií do iných členských
štátov a to na základe Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom
v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie“).

69. Podľa čl. 7 bod 1 nariadenia na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie

uvedené v čl. 1, vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov.

70. Podľa čl. 9 bod 1 nariadenia na žiadosť žiadajúceho orgánu mu žiadaný orgán oznamuje akékoľvek
relevantnéinformácie,ktorézískaalebomá,rovnakoajvýsledkyadministratívnychvyšetrovanívpodobe
správ, vyhlásení a ostatných dokumentov alebo ich overených kópií alebo výpisov z nich.

71. Podľa čl. 10 nariadenia žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v čl. 7 a 9 tak rýchlo, ako je
to len možné, no najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú
informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na 1 mesiac.

72. Podľa čl. 11 nariadenia v niektorých osobitných kategóriách prípadov si môžu žiadaný a žiadajúci
orgán navzájom dohodnúť iné lehoty ako sú ustanovené v čl. 10.

73. Podľa čl. 12 nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej
lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy

bude pravdepodobne schopný odpovedať.

74. Z ustanovenia zákona o správe daní a poplatkov, ako ani z vyššie citovaných ustanovení nariadenia
nevyplýva taký postup správcu dane, že ak nevie daňovú kontrolu finalizovať v reálnom čase, má daňovú
kontrolu ukončiť a vrátiť daňovému subjektu nadmerný odpočet DPH za kontrolovanú zdaňovacie

obdobie tak, ako to tvrdí žalobca.

75. Ústavný súd Slovenskej republiky sa v doterajšej rozhodovacej činnosti zaoberal a posudzoval
otázku porušovania základných práv a slobôd daňového subjektu v súvislosti s prerušením daňovej
kontroly. V uznesení III.ÚS 726/2016-20 Ústavný súd konštatoval, že ako orgán ochrany ústavnosti

konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy neposkytuje ochranu pred formálnou nezákonnosťou, ale len
pred takou nezákonnosťou, ktorá materiálne poškodzuje individuálnu sféru sťažovateľa tvorenú jeho
základnými právami a slobodami. Prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže
spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia
správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu

právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz
skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému
rozhodnutiu. Takto ponímané ústavno-právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé
vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku, a preto
nie sú samy osebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

76. Správny súd na základe týchto skutočnosti uzatvára, že námietka žalobcu o porušení jeho
základných práv a slobôd zo strany správcu dane a žalovaného je nedôvodná. Daňová kontrola bola
správcom dane vykonaná v súlade so zákonom, t. j. v zákonom stanovenej lehote podľa § 15 ods. 17
zákona o správe daní a poplatkov.

77. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) z fakturovaných dodávok tovaru z
faktúr vystavených v zdaňovacom období august 2010 odberateľom Y.. v celkovej fakturovanej sume176.876,59 eura, V. I. C. K. v celkovej fakturovanej sume 34.093,02 eura a Y. Q.-V. Q. v celkovej
fakturovanej sume 205.454,50 eura a to za dodávku základového oleja ROMOL.

78. Správca dane na základe zistení a preverovaných skutočností v rámci daňovej kontroly konštatoval,
že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu podľa zákona o DPH a to ustanovenia §43 ods. 1 a následné porušenie § 69 ods. 1
zákona v spojení s § 19 ods. 1, § 13 ods. 1 písm. c) zákona.

79. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH miestnom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez
odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa miesto nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

80. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

81. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

82. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo služby v tuzemsku, je povinný

platiť daň.

83. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a preskúmavaným rozhodnutím
žalovaného sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že správca dane spochybnil dodanie komodity
základového oleja len s odôvodnením, že podľa záverov bulharskej daňovej správy je spoločnosť Y. Q.-

V. zmiznutým obchodníkom, spoločnosť V. I. C. nepriznal nadobudnutie tovaru na K. a spoločnosť Y. I.
P.. poprela nadobudnutie tovaru od žalobcu, a teda že nemôže byť zodpovedný za nepravdivé tvrdenie
a konanie zahraničného odberateľa.

84. Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý

vedie daňové konanie.

85. Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

86. Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a
ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne
podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

87. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení,

vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

88. Žalobca na základe výzvy správcu dane má predložiť dôkazy a doklady, ktorými nepochybne

preukáže splnenie podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa §43 zákona o DPH tak, ak
to deklaroval v podanom daňovom priznaní. Uskutočnenie dodania služby, vznik daňovej povinnosti
a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke predložením
obchodnej dokumentácie ako je zmluva, faktúra, dodací list, medzinárodný nákladný list, ale je potrebné
uskutočnenie dodanie tovaru deklarovať aj po stránke obsahovej (reálnym preukázaním dodania

fakturovaného plnenia). Dôkazné bremeno leží na žalobcovi, ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných záznamov vedených daňovým subjektom.Dôkazné bremeno je teda primárne na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži
len na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na

oslobodenie od dane uznaný.

89. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektov, nespája sa to so vznikom jeho
dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie

dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžf/93/2014).

90. Žalobca síce v rámci daňovej kontroly predložil doklady - zmluvu, faktúru, dodací list, písomné
prehlásenia o dodaní tovaru do Európskej únie, nepredložil však ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali, že
k dodaniu tovaru aj reálne došlo tak, ako je to deklarované v predložených dokladoch, a že žalobca
splnil podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Konateľ žalobcu

na ústnom pojednávaní dňa 17.12.2010 (zápisnica č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/S.) vo svojej výpovedi ku
skutočnostiam týkajúcich sa predložených faktúr pre odberateľa V. I. C. sám nedokázal bez akýchkoľvek
pochybností objasniť okolnosti obchodného vzťahu s odberateľom, keď uviedol, že:
- predpokladá, že tovar bol vyložený na mieste uvedenom na dodacích listoch,
- predpokladá, že tovar objednával zástupca spoločnosti V. I. C.,

- nevedel konkretizovať osobu, ktorá za odberateľa podpísala zmluvu,
- neoveroval si dôveryhodnosť odberateľa ani jeho finančnú situáciu.

91. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Sžf/66/2016 vo vzťahu k dôkaznému
bremenu pri DPH vyplýva, že „daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú

zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v
reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii
v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti.

92. Správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že správca dane nesprávne právne posúdil

ustanovenie § 69 ods. 1 zákona o DPH v spojení s § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. c) tohto zákona,
a že tovar bol preukázateľne, čo bez akýchkoľvek pochybnosti vyplynulo z výsledkov dokazovania,
odoslaný a prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru
alebo na ich účet, a teda že tovar bol naložený do cisterien prepravných spoločností, pričom k prevodu
vlastníckeho práva základového oleja nedošlo na území Slovenska ale v zahraničí.

93. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca uzavrel dňa 27.01.2010 kúpnu
zmluvu s odberateľom Y. predmetom ktorej bolo dodanie základového oleja. Podľa čl. 2 bodu 2.1 tejto
zmluvy predmet kúpy je dodaný vyskladnením a odovzdaním objednaného množstva základového oleja
do železničných cisterien dopravcu pre kupujúceho, príp. do autocisterien dopravcu pre kupujúceho.

Taktiež z predložených kúpnych zmlúv s odberateľmi V. I. C. a Y. Q.-V. zo dňa 19.01.2010 a
12.02.2010 čl. IV.3 tejto zmluvy vyskladnením a odovzdaním predmetu kúpy do autocisterien, príp.
železničných cisterien kupujúceho, kupujúci nadobúda k nemu vlastnícke právo a zároveň týmto
momentom prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody na predmete kúpy. Skutočnosť, že tovar
dodal žalobca týmto odberateľom na území Slovenskej republiky (priestory spoločnosť W..), potvrdil

aj konateľ žalobcu na ústnom pojednávaní zo dňa 17.12.2010 (zápisnica č. XXX/XXX/XXXXX/XX/S.),
v ktorej potvrdil, že prepravu tovaru si zabezpečil sám odberateľ na vlastné náklady, a že tovar na
základe predmetných faktúr bol naložený v priestoroch P. - N.. Rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú
správca dane neuznal uplatnenie oslobodenia od dane fakturovaných dodávok tovaru pre zahraničných
odberateľov žalobcu, neboli právne vzťahy žalobcu týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových

subdodávateľov, ale zistenie, že dodávky tovaru deklarované pre zahraničných odberateľov boli dodané
v tuzemsku.

94. Námietku žalobcu, že správca dane mal k dispozícii výpisy z elektronického mýtneho systému
Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktoré preukazovali pohyb vozidiel použitých na prepravu tovaru na

území Slovenskej republiky, na základe čoho správca dane konštatoval, že nemal pochybnosti o pohybe
týchto vozidiel, považuje správny súd za irelevantnú, pretože na základe vyššie uvádzaných skutočností
sú výpisy z elektronického systému mýtnych transakcií iba jedným zo získaných dôkazov, ktoré správca
dane vyhodnocuje v rámci daňovej kontroly v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Tak, ako touvádzal žalovaný aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, záznamy z mýtneho systému sú dôkazom
iba pohybu vozidiel v čase uskutočnenia prepravy po vymedzených spoplatnených úsekoch ciest a
diaľnic Slovenskej republiky, nepreukazujú však dodanie a prepravu tovaru do iného členského štátu.

95. Preprava tovaru do iného členského štátu nebola preukázaná ani z odpovedí získaných správcom
dane na základe podaných žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií, čo vyplýva z obsahu
administratívneho spisu žalovaného. Vo vzťahu k odberateľovi Y. I. P. talianska daňová správa uviedla,
že táto spoločnosť nenadobudla žiadny tovar od žalobcu, nepriznala sa k podpisom na predajných

dokladoch, neboli nájdené žiadne prepravné doklady súvisiace s predmetným obchodom, nepotvrdilo
sa dodanie tovaru, ani preprava tovaru pre spoločnosť Y. I. P.. Vo vzťahu k odberateľom V. I. C. a Y. Q.-
V. preprava tovaru bola predmetom samostatného zmluvného vzťahu medzi V. I. C. a odberateľom z Q.
(preprava SC A. P.) a Y. Q.-V. a odberateľom z Q. (prepravca P. D. I. P.). Rumunská daňová správa na
základe zistených informácií o prepravcovi P. konštatovala, že nie je možné konštatovať, že preprava
tovaru zo Slovenska bola reálne uskutočnená. Vo vzťahu k prepravcovi P. D. I. P., ktorý prepravoval

tovar pre spoločnosť Y. Q.-V., rumunská daňová správa konštatovala, že prepravné trasy na faktúrach
za prepravu tovaru sú odlišné od prepravných trás uvedených na objednávkach prepravy, resp. faktúry
za prepravu sú bez identifikácie prepravnej trasy. Takto zistené pochybnosti správcu dane žalobca v
daňovom konaní neodstránil a nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na oslobodenie
od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.

96. K argumentácii žalobcu rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 12.01.2006 v spojených
prípadoch C-354/03 (Optigen Ltd.), C-355/03 (Fulcrum Electronics Ltd.) a C-484/03 (Bond House
Systems Ltd.), podľa ktorých nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok
je predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ

dane nevie alebo nemôže vedieť, správny súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného
ani z dodatočného platobného výmeru správcu dane nevyplýva tvrdenie, že v reťazci dodávok bola
nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom. Žalovaný posúdil dodávky tovaru pre odberateľa
V. I. C. a odberateľa Y. Q.-V. ako dodávky v rámci reťazového obchodu. Konštatoval, že dodávka tovaru
fakturovaná žalobcom odberateľovi V. I. C. bola súčasťou viacerých po sebe nasledujúcich dodávok

tovaru uskutočnených za úhradu v rámci reťazového obchodu medzi zdaniteľnými osobami W., s.r.o.,
žalobcom J. P., s.r.o., spoločnosťou V. I. C. a odberateľom spoločnosti V. I. C. v Q. (uvedený v CMR zo
dňa 30.08.2010). Takisto aj dodávka tovaru fakturovaná žalobcom odberateľovi Y. Q.-V. bola súčasťou
viacerých po sebe nasledujúcich dodávok tovaru uskutočnených za úhradu v rámci reťazového obchodu
medzi zdaniteľnými osobami W., s.r.o., žalobcom J. P., s.r.o., spoločnosťou Y. Q.-V. a odberateľmi

spoločnosti Y. Q.-V. v Q. (uvedení na CMR). Keďže dodávky tovaru uskutočnené medzi žalobcom a
zahraničnými odberateľmi V. I. C. a Y. Q.-V. neboli založené na zaslaní alebo preprave, považujú sa za
nepohyblivé dodávky a miestom takýchto dodávok je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho
dodanie uskutočňuje, čo je aj v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. b) Šiestej smernice, v zmysle ktorej, ak
sa tovar neodosiela ani neprepravuje, za miesto dodania sa považuje miesto, kde sa tovar nachádza v

čase predmetnej dodávky, t. j. v danom prípade tuzemsko. Žalobca bol povinný pre spoločnosť V. I. C.
a spoločnosť Y. Q.-V. vyhotoviť v súlade s § 69 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona o DPH faktúru za dodanie
tovaru s daňou z pridanej hodnoty.

97. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že správca dane a žalovaný

postupovali v konaní v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. a na základe skutkových zistení, ktoré
v konaní vyšli najavo, rozhodli v súlade s hmotnoprávnymi predpismi. Správnu žalobu preto ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

98. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP.

Žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu
k žalovanému nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať po žalobcovi nahradiť
žalovanému trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od

doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.