Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010498
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817010498.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 30. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : P. X. , nar. XX.XX.XXXX v V., okres
Prievidza, trvale bytom P., Y. č. XX/XX,
t.č. bytom P., R.. Š. č. X/XX,

j e v i n n ý , ž e

1) s U. E. v presne nezistený deň v období od 01. septembra 2016 do 07. septembra 2016 v čase
medzi 17.00 hodinou až 19.00 hodinou v Obci O. P. vzali z bytu na B. ulici číslo XX/XX jeden kus LCD
televízor čiernej farby značky SAMSUNG s uhlopriečkou 102 centimetrov, model H. a to tak, že po tom,
ako vošli do bytu, ktorý patril rodičom U. E., strážil pri vchodových dverách bytu, či nejdú rodičia U.

E., počkal na U. E., kým nevynesie televízor z bytu, zabezpečil uzamknutie dverí pri odchode a tento
televízor na žiadosť U. E. mu aj pomohol odpredať inej osobe, čím spôsobil poškodenej B. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. ulica číslo XX/XX, O. P. škodu vo výške 242,79 eur,

2) s U. E. dňa 08. septembra 2016 v presne nezistenom čase po 22.00 hodine vzali v Obci O.
P. z bytu na B. ulici číslo XX/XX krabičku so zlatými šperkami obsahujúcu konkrétne jeden kus dámsky

prsteň v kombinácii s červeným a žltým zlatom o hmotnosti 1,97 gramov v hodnote 70,92 eur, jeden kus
dámsky prsteň zo žltého zlata s bielym očkom o hmotnosti 2,54 gramov v hodnote 91,44 eur, jeden
kus dámsku obrúčku zo žltého zlata o hmotnosti 4,49 gramov v hodnote 161,64 eur a jeden kus
pánsku obrúčku zo žltého zlata o hmotnosti 5,09 gramov v hodnote 183,24 eur a to tak, že po tom,
ako sa nemohli dostať do vchodu, mu U. E. dal „stupáka“, aby sa dostal do vchodu cez pootvorené okno,
kde mal ísť po krabičku so zlatom, následne vošiel za pomoci pravých kľúčov, ktoré mal od U. E. do bytu
a po tom, čo sa U. E. dostal tiež do bytu, mu tam podal krabičku s uvedenými prsteňmi, pričom taktiež

dával pozor pri vchodových dverách, či nepôjdu rodičia U. E. a následne po opustení bytu prijal od U.
E. jeden z uvedených prsteňov v ten deň vzatých, konkrétne jeden kus dámsky prsteň zo žltého zlata
s bielym očkom o hmotnosti 2,54 gramov v hodnote 91,44 eur, pričom aj pomohol časť prsteňov U. E.
založiť do záložne na svoje meno, čím spôsobil poškodenej B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
ulica číslo XX/XX, O. P. škodu odcudzením spolu vo výške 507,24 eur,

t e d a

v bodoch 1), 2)

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

t ý m s p á c h a lv bodoch 1), 2)

pokračovací prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods.1 Trestného zákona číslo

300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 56 ods.1,2 Trestného zákona k
peňažnému trestu vo výške vo výške 400 (štyristo) eur.
Podľa § 57 ods.3 Trestného zákona pre prípad zmarenia uloženého peňažného trestu stanovuje sa mu
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku sa poškodená B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. P.,
B. č. XX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. X., vypočul poškodenú
B. E., svedkov U. E., L. U., U. V., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a

s odpisom registra trestov.

Obžalovaný P. X. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej
činnosti. Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní pokiaľ sa týkalo skutkov pod bodmi 1),
2) poprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že poškodeného pozná, lebo je to jeho bratranec, ktorý

býva na F. v P. a bol ho aj tam niekoľkokrát navštíviť, pričom uviedol, že aj v O. P. bol s U. E.
asi trikrát. Pokiaľ sa týkalo skutku pod bodom 1), obžalovaný uviedol, že mu volal U. E., že chce predať
televízor, aby mu zabezpečil odvoz. On preto zohnal kamaráta, aby ich odviezol do O. P.. Potom z P.
odišli do O. P., kde spolu s U. E. z auta vystúpili a odišli do bytu v O. P., kde U. E. z bytu zobral
televízor, on zamkol byt a odišli s televízorom do auta. On potom v aute cez internet zistil, kto

má záujem o kúpu televízora. Následne potom na základe inzerátov zistil, kto má záujem o televízor,
následne potom volal predmetnej osobe, ktorá chcela televízor kúpiť. S touto osobou sa dohodol, že
sa stretnú na ihrisku v P., po príchode na ihrisko sa tam už záujemca o kúpu televízora nachádzal.
On potom zobral televízor a odniesol ho predmetnej osobe, kde sa s touto osobou dohadoval ohľadne
ceny, pričom viackrát sa vrátil k autu za U. E., aby sa dohodli na cene. Televízor potom predmetnej

osobe predal za sumu 250 eur, ktoré odovzdal U. E., ktorý mu následne dal 20 eur. Obžalovaný nevedel
vysvetliť, prečo on predával a zisťoval osobu, ktorá chce kúpiť televízor, keď televízor chcel predať
U. E.. Pokiaľ sa týkalo skutku pod bodom 2), obžalovaný uviedol, že ho U. E. opätovne požiadal, aby s
ním išiel do O. P., pričom mu neuviedol, prečo tam chce ísť. Uviedol, že s U. E. tam išiel taxíkom, U. E.
nemal kľúče, preto mu U. E. dal „stupáka“, aby sa dostal do vchodu cez pootvorené okno, kde mal ísť

potom do bytu pre krabičku so zlatom, následne mu U. E. otvoril za pomoci pravých kľúčov dvere, on
vošiel do bytu a po tom, čo sa U. E. dostal tiež do bytu mu tento podal krabičku s prsteňmi, nasadli do
taxíka a odišli preč, pričom U. E. mu z krabičky dal jeden prsteň, ktorý on následne založil do
záložne, pričom aj U. E. ďalší prsteň založil. Na záver svojej výpovede uviedol, že podľa jeho názoru,
on nekradol, on s U. E. chodil z toho dôvodu, že U. E. mu dlhoval peniaze a

on chcel, aby mu ich U. E. vrátil.

Poškodená B. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že k spáchaniu trestnej činnosti
sa nevie vyjadriť, pretože tam nebola prítomná. Uviedla, že v septembri 2016 jej manžel povedal,
že mu policajti oznámili krádež. Keď prišla do bytu v O. P. zistila, že chýba televízor, následne zistila,

že jej chýbajú zlaté predmety. Uviedla, že syn v tom čase býval s otcom v P., preto nahlásila všetko na
Polícii, následne potom zistila od syna U. E., že on jej zobral kľúče od bytu v O. P.. Na záver svojej
výpovede uviedla, že potom sa syna pýtala, prečo to urobil, na čo jej syn povedal, že veci zobral kvôli
peniazom a že s ním bol obžalovaný. Na záver poškodená uplatnila nárok na náhradu škody, uviedla,
ktoré veci jej boli vrátené.Svedok U. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa pozná,
lebo sú vzdialení príbuzní, je mu to vzdialený V.. Uviedol, že obžalovaný v tom čase vedel, že býva v
P. na sídlisku F., nevedel uviesť,

či obžalovaný vedel, že matka má byt aj v O. P.. Pokiaľ sa týkalo skutku pod bodom 1), svedok uviedol,
že volal predmetného dňa U. V., aby ho zaviezol do O. P.. Po príchode do P. ho U. V. s obžalovaným
odviezol do O. P. na ulicu B.. Svedok uviedol, že obžalovanému povedal, že chce zobrať televízor
rodičom a bol s ním dohodnutý, že mu tento televízor pomôže predať. Svedok uviedol, že po tom, čo
z auta vystúpili, on s obžalovaným odišli do predmetného bytu, on otvoril dvere bytu pravými kľúčmi,

ktoré predtým zobral matke a obžalovanému povedal, aby dával pozor, že keby išli jeho rodičia,
aby mu to povedal. Potom on z bytu zobral televízor, obžalovaný zamkol dvere a predmetný televízor
odviezli do auta. Po príchode k autu tento televízor dali do auta, obžalovaný potom zabezpečil predaj
televízora v P. na ihrisku, pričom po predaji televízora mu obžalovaný dal peniaze a obžalovanému
dal nejaké peniaze z dôvodu, že mu dlhoval peniaze a následne potom odišli do Mesta P.. Pokiaľ
sa týkalo skutku pod bodom 2), svedok uviedol, že predmetného dňa spolu s obžalovaným opätovne

odišiel do O. P. a to taxíkom, po príchode do Obce O. P. vystúpili pred predmetnou bytovkou, avšak
nemohol sa dostať do vchodu bytovky, preto dal obžalovanému tzv. „stupáka“, aby sa dostal do vchodu
cez pootvorené okno, povedal mu, kde mal ísť v byte po krabičku so zlatom, následne on potom vošiel
za pomoci pravých kľúčov do bytu, potom mu obžalovaný dal krabičku so zlatom, nevedel uviesť, aké
zlato sa tam nachádzalo, potom odišli z bytu preč, odišli do P. a zlato založili do záložne a z dôvodu,

že obžalovanému dlhoval peniaze, z peňazí, ktoré mu boli vyplatené v záložni, dal nejaké peniaze aj
obžalovanému.

Svedok U. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy začiatkom mesiaca
september 2016 mu volal kamarát U. E., že potrebuje, aby mu pomohol čosi odviezť z Obce O. P.. On

preto s motorovým vozidlom išiel do Mesta P., bolo to nejako v podvečer, pričom do vozidla nastúpil U. E.
s nejakým kamarátom, ktorého predtým nepoznal, poznal ho len z videnia, že pochádza z Obce
U.. On potom U. E. s obžalovaným odviezol do O. P. na ulicu B., pričom na pokyn U. E. auto odstavil na
okraji ulice B. pri bytovkách. Ďalej uviedol, že počas celej doby sa nehovorilo, že sa má odviesť nejaký
televízor. Potom z vozidla vystúpil U. E. s obžalovaným a odišli preč, on zostal v aute, pričom to bolo

asi 150 metrov od auta, keď vstúpili do bytovky. Po chvíli sa obaja vrátili a mali so sebou televízor, on s
autom odišiel preč, pretože nikto mu nehovoril o tom, že sa má odviezť televízor, potom sa s autom vrátil
späť, pričom obžalovaný s U. E. tento televízor naložili do kufra auta a povedali, aby ich odviezol na
ihrisko v Obci P., čo on aj urobil. Svedok uviedol, že si pamätá, že po ceste ohľadne televízora zo svojho
mobilu volal obžalovaný. Na záver svojej výpovede svedok uviedol, že na ihrisku potom obžalovaný

vystúpil z auta, z kufra vzal televízor a dal ho nejakému chalanovi, potom sa obžalovaný vrátil späť do
auta a on obžalovaného a U. E. odviezol do Mesta P..

Svedok L. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že on mal na internetovej stránke
inzerát, že kúpi televízor s uhlopriečkou 100 centimetrov, pričom predmetného dňa mu niekto volal na

mobilný telefón, že má pre neho predmetný televízor, pričom sa dohodli, že sa stretnú okolo 20.00 až
21.00 hodiny na ihrisku v P.. Ďalej uviedol, že on na ihrisko v stanovený čas prišiel na svojom osobnom
motorovom vozidle, pričom tam prišiel aj obžalovaný na osobnom motorovom vozidle. Následne potom
obžalovaný z vozidla vystúpil a s televízorom prišiel k nemu a predstavil sa menom Š., či bol ešte
niekto vo vozidle, svedok uviesť nevedel. Na záver svojej výpovede svedok uviedol, že obžalovaný mu

odovzdal televízor značky SAMSUNG o uhlopriečke 102 centimetrov a on dal obžalovanému
sumu 250 eur, ktorú obžalovaný požadoval a následne sa rozišli, pričom on dal televízor
do kufra, kde sa televízor poškodil.

V spise sa nachádzajú aj listinné dôkazy a to odborné vyjadrenia z L. s.r.o. ohľadne ohodnotenia

odcudzených vecí, doklady k odcudzeným veciam, záložné zmluvy, z ktorých vyplýva, kto, kedy a kde
odcudzené veci založil.

Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný poprel spáchanie trestnej
činnosti, z konania je jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodenej B. E., výpoveďami svedkov U. E.,

L. U., U. V., ako aj listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že
obžalovaný spoločne s U. E. v období od 01. septembra 2016 do 08. septembra 2016
prišli do bytu v Obci O. P. a vzali z bytu na B. ulici číslo XX/XX, jednak jeden kus LCD televízor čiernej
farby značky SAMSUNG s uhlopriečkou 102 centimetrov, model H. XX, jednak krabičku sozlatými šperkami obsahujúcu konkrétne jeden kus dámsky prsteň v kombinácii s červeným
a žltým zlatom o hmotnosti 1,97 gramov v hodnote 70,92 eur, jeden kus dámsky prsteň zo žltého zlata
s bielym očkom o hmotnosti 2,54 gramov v hodnote 91,44 eur, jeden kus dámsku obrúčku zo

žltého zlata o hmotnosti 4,49 gramov v hodnote 161,64 eur a jeden kus pánsku obrúčku zo žltého
zlata o hmotnosti 5,09 gramov v hodnote 183,24 eur, ktoré následne predali, resp. založili do záložne.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že obrana obžalovaného je len účelová. Z prevedeného dokazovania
jednoznačne vyplynulo z výpovede samotného obžalovaného, ako i z výpovede svedka U. E., že U.
E. dlhoval peniaze obžalovanému. Tvrdenie obžalovaného, že zabezpečoval odvoz do O. P. ohľadne

odvezenia televízora je jednoznačne vyvrátené výpoveďou svedka U. V., pričom z výpovede samotného
svedka U. E. vyplýva, že keď s obžalovaným prišiel k bytu, tohto upozorňoval, aby dával pozor, či
neprichádzajú do bytu jeho rodičia (hoci zo samotnej výpovede obžalovaného vyplýva, že vedel, že U. E.
býva v Meste P.), čo muselo u obžalovaného vzbudiť pozornosť, že sa dopúšťa trestnej činnosti, pričom
aj z výpovedí svedkov U. V., L. U. vyplýva, že celý predaj televízora zabezpečoval obžalovaný,
teda, obrana obžalovaného, že o ničom nevedel je len účelová. Taktiež obrana obžalovaného, pokiaľ

sa týkalo skutku pod bodom 2) bola jednoznačne vyvrátená výpoveďou svedka U. E., ktorý vo svojej
výpovedi popísal celý priebeh deja, ako sa skutok stal a nepriamo z konania obžalovaného usvedčujú
aj listinné dôkazy a to najmä záložné zmluvy, keď obžalovaný spolu s U. E. ihneď odcudzené veci
založili do záložne. Súd preto konanie obžalovaného tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke
objektívnej kvalifikoval ako pokračovací prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k §

212 ods.1 Trestného zákona, pretože obžalovaný si spoločným konaním so svedkom U. E. prisvojili
cudzie veci tým, že sa ich zmocnili a spôsobili tak malú škodu poškodenej B. E.. Pokiaľ obhajoba
namietala,žeuobžalovanéhosajednálenopriestupkyspáchanéjednotlivýmikonaniamiobžalovaného,
pretože každý skutok nedosahuje malú škodu, teda každý z týchto skutkov nenapĺňa znaky skutkovej
podstaty určitého trestného činu (prečinu krádeže, ale len priestupku), pričom obhajoba poukazovala

na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Urto 5/2015, sp. zn. 3Urto 6/2014, s poukazom na
ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pred týmto rozhodnutím, súd poukazuje na to, že v danom
prípade súd nemôže prihliadať na rozhodnutie určitého senátu Najvyššieho súdu SR, pretože kolégium
Najvyššieho súdu SR vo svojom rozhodnutí konštatovalo, že pri pokračovacom trestnom čine sa
jednotlivé škody spočítavajú, preto súd toto konštatovanie zo strany obhajoby bral ako účelové, pretože

obhajoba sa snažila konanie obžalovaného maximálne riešiť ako priestupok proti majetku, pričom pri
páchaní pokračovacej trestnej činnosti najnovšie rozhodnutia kolégia Najvyššieho súdu SR (takéto
rozhodnutie kolégia Najvyššieho súdu SR teda jednoznačne zjednotil prax v oblasti rozhodovania v
takýchto otázkach) jednoznačne uvádza, že pri pokračovacom trestnom čine sa jednotlivé pokračovacie
skutkyohľadneškodyspočítavajú.Pokiaľobhajobatedanamieta,ženebolanaplnenáskutkovápodstata

trestného činu kladeného obžalovanému za vinu, resp. že obžalovaný nemal úmysel spáchať trestný
čin, súd v danom prípade vzhľadom na prevedené dokazovanie poukazuje na tú skutočnosť, že zo
samotnej výpovede obžalovaného vyplýva, že vedel, kde býva svedok U. E., t.j. v Meste P., napriek
tomu U. E. pomáhal odcudzovať veci tak, ako to je uvedené v obžalobe, pretože ako sám uviedol,
svedok U. E. mu dlhoval peniaze, teda podľa názoru súdu, obžalovaný konal v priamom úmysle

pomôcť U. E. pri odcudzovaní vecí, teda konal ako spolupáchateľ pri páchaní trestnej činnosti a teda
musel si byť obžalovaný vedomý aj toho, že odcudzením vecí môže byť škoda aj vyššej výšky, ako
bola obžalovanému kladená za vinu. Pokiaľ obhajoba poukazovala na porušenie práv obžalovaného v
prípravnom konaní, súd musel konštatovať, že súd pri rozhodovaní na tieto dôkazy vôbec neprihliadal.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem štátu na ochrane majetku fyzických osôb. Súd u
obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť, ani priťažujúcu okolnosť. Motívom konania u obžalovaného
bola snaha bezpracne získať finančné prostriedky.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Trinásťkrát

bol riešený v priestupkovom konaní a to prevažne v oblasti cestnej dopravy. Doposiaľ súdne trestaný
nebol.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia §

56 ods.1,2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, peňažný trest v dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby vo výške 400 eur a pre prípad zmarenia uloženého peňažného trestu stanovil
mu súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace.Súd mal za to, že takto uložený peňažný trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu
obžalovaného a splní aj svoj prevýchovný účel.

Poškodená B. E. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, avšak škodu, ktorú jej spôsobil
samotný obžalovaný riadne nedokladovala, niektoré veci jej boli vrátené, preto ju súd s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.