Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. júl 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010370
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716010370.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného E. S.,

pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní dňa 09. 07. 2018 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku R. S. E. S., X.. XX. XX. XXXX v G., trvale G., Š. XXX/XX,
oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 3Pv/524/15/6611 zo dňa 24. 06. 2016,
ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorý

mal spáchať na tom skutkovom základe, že dňa 03. 10. 2015 v čase okolo 23.40 h v meste G., okres G.
na Š. N. v blízkosti obytného domu č XX po predchádzajúcom verbálnom konflikte s J. E., nar XX. XX.
XXXX nasadol so svojho osobného motorového vozidla zn. FordFusion, ev. č. G. XXX L., VIN: W., ktoré
bolo odstavené na parkovisku vedľa miestnej komunikácie, kde týmto vozidlom ako vodič prešiel na
miestnu komunikáciu a následne vozidlo úmyselne nasmeroval na J. E., nar. XX. XX. XXXX a H. E., nar.
XX. XX. XXXX, ktorí stáli v tom čase na chodníku, pričom títo sa snažili prichádzajúcemu vozidlu vyhnúť,
avšak toto ich zasiahlo prednou kapotou do oblasti nôh, kde po tomto náraze E. S. vozidlo zabrzdil z

chodníka vycúval na miestnu komunikáciu a následne ako vodič tohto osobného motorového vozidla
toto opätovne úmyselne rozbehol a nasmeroval na osoby nachádzajúce sa na chodníku, pričom opäť
vrazil prednou kapotou vozidla do nôh E. E., ktorý v dôsledku nárazu spadol na chrbát kde E. S. vozidlo
zabrzdil,zchodníkavycúvalnamiestnukomunikáciuanáslednezmiestavosobnommotorovomvozidle
odišiel na neznáme miesto, čím spôsobil E. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., B. XXX/XX, zranenia
a to pomliaždenie záhlavia a ľavého lakťa, ktoré zranenia si nevyžiadali práceneschopnosť, J. E., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., B. XXX/XX a H. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., B. R. XXX/XX
nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, pričom skutku sa dopustil napriek tomu,

že mu bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu G. pod č. p ORPZ-ZV-ODI4-130/2014-
S zo dňa 02. 12. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 03. 06.
2015, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov a pokuta vo výške 700,-
Eur pre priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so

sídlom J. M. X, XXX XX L. - mestská časť J., IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 24. 06. 2016na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/524/15/6611 obžalobu na E. S. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s
prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Obžalovaný E. S. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravili
vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení obžalovaný uviedol, že to tak nebolo, poškodení
prišli na miesto činu s lopatami a krompáčmi, on s mamou ako prví volali policajnú hliadku, oni boli pod
vplyvom alkoholu, prišli im búchať na dvere, chceli vyvolať bitku. Auto šoféroval potom jeho brat, nikoho
nezrazil. Tam sa strhla veľká bitka, prišli aj policajti, on sa ale s nikým nebil, pochytil sa len jeho brat,

policajti ho potom nejako ukľudnili. Vtedy v aute sedel jeho brat E. H., ktorý šoféroval, on si sadol na
miesto spolujazdca, a vzadu v aute ešte sedel jeho brat A. H.. Oni potom išli na internáty schovať auto,
aby im ho nerozbili, boli tam ešte aj poškodení pod vplyvom alkoholu, nevedel už ale uviesť, či tam v tom
čase, keď išli odniesť auto, boli ešte aj policajti, ale strážili to tam. Tie internáty sú na Š. N., čo je vedľajšia
ulica vzdialená asi 100 až 200 metrov. Auto schovali a išli naspäť domov, pešo, schovať sa. Brata A. H.
tiež zadržala polícia, ale asi až potom, ako odstavili auto. Nevedel uviesť, prečo policajti neprišli fotiť to

auto, či je nejako poškodené, keď sa ním malo naraziť do poškodených. Keď policajti utíšili tú bitku, tak s
bratmi išli odviesť to auto, vonku vtedy bolo ešte viacero ľudí, ale nevedel už presne uviesť, kto. On išiel
do auta tiež, pretože poškodení ostali vedľa v dome piť u svojej neteri, bratia ho nechceli nechať samého
v byte s mamou, aby ich poškodení náhodou zase nenapadli. Báli sa preto, lebo úplne na začiatku im
prišli poškodení búchať na dvere s krompáčmi a lopatami a volali ich do bitky. Keď sa potom pešo vracali

domov od auta, tak poškodení ešte vykrikovali, že ho dostanú do basy, boli tam vtedy ešte aj policajti.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že poškodení E. bývajú v P. L., alebo v P. G., E. E.Á. býva na
Š. N., ale ostatní bývajú v P. G., iba oni odtiaľ prišli na miesto činu. Po tom, ako odstavili auto, na aute
nebolo nič poškodené, ani kapota, ani nárazník, ani predné svetlá, on sa pýtal, prečo neprišli policajti

alebo znalec fotiť, keď po náraze by na vozidle ostali nejaké stopy.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený E. E., ktorý po zákonnom poučení vypovedal, že z
toho nechcel robiť nič, obžalovaný je jeho synovec, oni sa predtým trošku pohádali, stalo sa čo sa stalo,
a nechcel by, aby mal z toho zle, mal v ten večer aj vypité, možno to auto nešoféroval obžalovaný, síce

na polícii vravel, že to bol obžalovaný, ale mal dosť vypité a nie je si istý, či to bol teda obžalovaný,
alebo nie. On nebol ani na ošetrení, nechcel ani ošetrenie, ani nič. Je pravda, že to auto tam chodilo,
raz ho aj zrazilo, synovi prešlo po nohe, ale nebol si istý, či ho šoféroval obžalovaný. On mal potom
nejaké zranenia, ale nešiel na ošetrenie, keďže je to jeho synovec, ani nevolal políciu. Vtedy tam bol
obžalovaný, aj jeho synovia, aj H., jeho aj A. H. udrel, potom spadol a nepamätal si, čo bolo ďalej. On

ani nechcel vypovedať na polícii, ale policajti ho zobrali do auta na výsluch.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na hlavnom pojednávaní
na odstránenie rozporov vo výpovediach poškodeného prečítaná časť jeho výpovede z prípravného
konania, týkajúca sa motorového vozidla, a kto ho mal šoférovať, na čo poškodený uviedol, že to vozidlo

ho zrazilo, ale nevedel, či to bol obžalovaný, vtedy mal vypité, nič z toho nechcel robiť, nechcel ani
vypovedať, všetko odmietol, predtým bola hádka, obžalovaný je jeho synovec, preto z toho nič nechcel
robiť.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že vtedy, keď ho policajti zobrali na výsluch, mal vypité. Pred

incidentom sa bil s A. H., potom mu tiekla aj krv z úst a ruky. Kapota auta mu nespôsobila zranenia
záhlavia a ľavého lakťa, jeho to auto zrazilo a on hneď spadol na zem, nebolo to ale žiadnou kapotou.
Býva v P. L., v G. bol preto, že ho tam viezla nevesta, išiel ku sestre na návštevu, kde popíjali, potom
išiel von pred bytovku, kde bol ten incident, išiel von porozprávať sa so synovcami, tam v G. sa tak žije,
že sú vonku, je jedno aký je čas.

Poškodený J. E. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že vtedy už bola tma, bol
večer okolo polnoci, to auto neregistroval a nebol si istý, kto ho šoféroval. Zrazu sa tam zjavilo auto,
narazilo do otca, poškodeného E. E., a zdrhlo het. Doňho nenarazilo, on chcel otca odstrčiť, aby ho
auto nezrazilo, ale nestihol to, a auto potom ušlo preč. Potom aj niekto volal políciu. Pred tým po sebe

vykrikovali, bol tam vonku aj obžalovaný, ale len po sebe pokrikovali, ale nebili sa, kričali tam po sebe
viacerí, aj cudzí ľudia, to je také cigánčisko, tam keď je nejaký krik, tak sú hneď všetci vonku. To auto
zrazu prišlo, narazilo a ušlo preč. Nevedel ale uviesť, kde bol v tom čase obžalovaný. Vtedy tam bol on,jeho brat, jeho otec, H., boli tam aj ďalší ľudia. Oni sa spolu bavili a to auto vtedy narazilo a ušlo preč.
E. H. bol v tom čase niekde pri nich.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na hlavnom pojednávaní na
odstránenie rozporov vo výpovediach poškodeného prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného
konania, na čo poškodený uviedol, že obžalovaného E. S. povedal preto, lebo bol naňho nahnevaný,
mal na neho nervy, chcel sa mu pomstiť. To auto narazilo do otca, ako ho chceli odsotiť, tak trošku
narazilo aj doňho, ale jemu sa nič nestalo, otec padol na zem a udrel si hlavu. On tak vypovedal preto,

lebo bol na obžalovaného nahnevaný, aj stále je, vymyslel si to, oni sú bratranci, ale do dnes sa s ním
nerozpráva a stále sa naňho hnevá.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že jemu pri tom incidente žiadne zranenie nevzniklo. V čase
incidentu bol pod vplyvom alkoholu, vypili sa dve fľašky alkoholu a asi dve pivá s určitými ľuďmi, netackal
sa, ale mal vypité.

Poškodený H. E. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že vtedy bola tma, boli opití,
prišli do G., tam sa niečo popilo a strhla sa šarvátka, to bolo všetko. Bolo tam okolo 40 až 50 cigáňov,
bolo tam veľa ľudí, vodiča vozidla nevidel, to bola rýchlovka. Nepamätal si, či tam jazdilo vozidlo, veľa
si z toho nepamätal, potom bol len otec na zemi.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na hlavnom pojednávaní na
odstránenie rozporov vo výpovediach poškodeného prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného
konania, na čo poškodený uviedol, že on vtedy povedal, že chce vypovedať to isté, čo prvýkrát, preto to
tam policajt písal. Nevedel, či sa to tak stalo, mal vtedy okno, na druhý deň sa pýtal, čo sa vlastne stalo,

oni mu povedali čo, preto vypovedal to isté, čo aj ostatní.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že jemu vtedy neboli spôsobené žiadne zranenia, nevedel
ani, či mu auto prešlo po nohách, necítil takú bolesť.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok E. H., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že vozidlo
šoféroval on, E. sa už v ten deň telefonicky vyhrážal, oni potom prišli do G. na bitku. Auto v ten deň
šoféroval on, oni sa na to auto hádzali, on s autom musel ísť preč, zaparkoval ho pri internátoch, ktoré
sú vzdialené asi 150 až 300 metrov. V aute bol on, obžalovaný bol vedľa neho ako spolujazdec, a v aute
bol ešte brat A. H.. Keď vtedy odchádzali, boli tam aj poškodení, aj iní ľudia, poškodení boli pod vplyvom

alkoholu, boli agresívni, keď oni odchádzali, poškodení stáli von na dvore. On vtedy aj vravel E. E., aby
to nechal tak, aby dohovoril aj svojím synom, keďže on bol najstarší člen rodiny. Potom, ako preparkovali
auto, tak sa pešo vrátili domov, poškodení tam ešte ostali až do rána. Keď s autom odchádzali, boli tam
aj policajti, boli tam, aj keď sa už pešo vrátili. To, čo tvrdili E., je klamstvo, žiadne auto do nich nenarážalo,
on do nich tiež nenarážal, bol triezvy, nič nepil, oni sa hádzali o to auto a kričali, že E. S. dostanú do basy.

Svedok A. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že problém bol vtedy medzi
ním a poškodeným J. E., nevedel uviesť, prečo do toho zatiahli jeho brata, obžalovaného E. S.. Problém
mal teda on a J. E., on poškodeného vyfackal a si to vyriešili. V ten deň tam prišli E., on sa vonku
rozprával s E. E., po čase prišla polícia, tí ho zobrali, keď sa vracal z polície naspäť, tak ho do auta

zobrali jeho brat E. H. a obžalovaný, aby nevznikol ďalší konflikt. Auto odstavili inde, na Š. ulici, pretože
oni sa hádzali na auto, búchali po kapote. On vtedy sedel v aute vzadu, E. H. šoféroval, vpredu vedľa
neho sedel obžalovaný. Keď odtiaľ s autom odchádzali, tak nevedel uviesť, či tam boli policajti, ale keď
sa pešo vracali naspäť, bola tam potom aj záchranka aj policajti.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že narušené vzťahy medzi ich rodinami trvajú už dlho, mladý E.
mal styk s jeho družkou, a tie narušené vzťahy sú už asi 5 až 6 rokov, hlavne teda medzi ním a E..

Svedok E. E. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že bol doma, večer prišli do
G., všetci boli pod vplyvom alkoholu, mysleli si, že to bol obžalovaný, že on šoféroval, ale asi to nebol

on. V ten večer mal jeho otec s obžalovaným konflikt, hádali sa, bola tam aj bitka, prišli tam aj bratranci.
Prebehlo to rýchlo, bola to trma-vrma, bolo tam veľa ľudí. Oni si mysleli, že to bol obžalovaný, mali ale
vypité, mali medzi sebou nezhody. Nebol to ale obžalovaný, a ku skutku už nevedel viac uviesť.Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na hlavnom pojednávaní
na odstránenie rozporov vo výpovediach svedka prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného
konania, na čo svedok uviedol, že to bol svedok E. H., toho videli vystupovať z auta. Jeho výpoveď na

hlavnom pojednávaní pravdivá, vtedy tak vypovedal, lebo si mysleli, že to bol obžalovaný, a mali medzi
sebou nezhody. Nevedel uviesť, prečo vtedy vypovedal inak.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedok na hlavnom pojednávaní
vypovedal pravdu.

Svedok H. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že oni sedeli doma, popíjali, bola
tam nejaká roztržka medzi E. a už nevedel uviesť, s kým. On prišiel za nimi a povedal, aby tam išli.
Boli všetci potužený alkoholom, on si toho veľa nepamätal. Obžalovaný E. S. tam nebol, ani nevidel,
žeby niekoho napadol, ani ho nevidel, žeby šoféroval. Niekto v aute bol, ale nebol to obžalovaný. On len
videl, že auto buchlo do E., ale jeho to nezaujímalo. Nevidel, kto vystúpil z auta, ani kto ho šoféroval,

on sa tam bavil s kamarátmi.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na hlavnom pojednávaní
na odstránenie rozporov vo výpovediach svedka prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného
konania, na čo svedok uviedol, že aj pri tom výsluchu na polícii mal vypité, nevidel nič také, tam bola

trma-vrma, čo iní vraveli, to už nevedel uviesť. Nevedel k tomu viac povedať, vtedy pri výsluchu bol opitý,
pričom pravdivá je jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že je pravda, že poškodení E. majú narušené vzťahy s inými
Rómami z komunity, a často medzi nimi dochádza ku konfliktom. Tiež je pravda, že komunita bývajúca

v tom rodinnom dome nadmerne požíva alkoholické nápoje.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní sú súhlasom prokurátorky a
obžalovaného prečítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania.

Svedkyňa H. J. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že využíva právo nevypovedať
v zmysle § 130 Trestného poriadku, pretože obžalovaný E. S. je jej synovec.

Svedkyňa L. S. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný
E. S. je jej syn, využíva právo v zmysle § 130 ods. 1 Trestného poriadku a odmietla vypovedať.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky
o duševnom stave obžalovaného, a znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného, ktorý bol
vypracovaný v rámci iného trestného stíhania obžalovaného.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Jany Bahledovej v podstate vyplýva, že obžalovaný E. S. v
čase páchania trestnej činnosti mal neporušené rozpoznávacie a ovládacie zložky svojho konania, preto
konal a uvažoval logicky a cielene. Je psychiatricky liečený pre schizofrénne ochorenie, ktoré je už
dlhodobejšie lepšie zaliečené, v remisii, jeho úsudok nie je a ani nebol choromyseľne narušený, preto
sa ochorenie na jeho vtedajšom rozhodovaní a správaní nepodieľalo. Obžalovaný trpí schizofréniou,

ktorá je ale dobre zaliečená, v remisii, a plne chápe zmysel trestného konania. Psychiatrická liečba
je dostatočne účinná. Znalkyňa nezistila závislosť od alkoholu, ani iných omamných a psychotropných
látok. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný,
preto znalkyňa nenavrhla uloženie žiadnej formy ochrannej liečby.

V podstate identické závery ohľadne vyšetrenia duševného stavu obžalovaného vyplynuli aj zo
znaleckého posudku MUDr. Jána Vongreja a MUDr. Martina Somoru.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov,a to: evidenčná karta vozidla (č.l. 134), evidenčná karta vodiča (č.l. 135),

hlásenie o dopravnej nehode (č.l. 137), fotodokumentácia z miesta činu (č.l. 138), vyčíslenie liečebných
nákladov (č.l. 141), správy na obžalovaného a odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 151 - 156, 162),
rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/124/2011 (č.l. 154 - 157), trestný rozkaz Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 2T/110/2014 (č.l. 160 - 161), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 244 - 245).Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu v podstate to, že mal po predchádzajúcom slovnom konflikte
nasadnúť do svojho motorového vozidla, a toto nasmeroval na poškodených, a vozidlom ich mal
zasiahnuť. Všetci vypočutí svedkovia, a najmä aj všetci poškodení, na hlavnom pojednávaní ale
vypovedali, že obžalovaný E. S. motorové vozidlo nešoféroval, navyše poškodení J. E. a H. E.
vypovedali, že im neboli spôsobené žiadne zranenia. Taktiež vysvetlili, prečo v prípravnom konaní

vypovedali, že motorové vozidlo mal šoférovať obžalovaný, a to z dôvodu, že boli na neho nahnevaní.
Ako vyplynulo zo všetkých výpovedí na hlavnom pojednávaní, medzi rodinou poškodených a rodinou
obžalovaného už dlhšiu dobu prevládajú vzájomné konflikty. Možno teda uzavrieť, že nikto z vypočutých
poškodených a svedkov neuviedol, že motorové vozidlo šoféroval obžalovaný, súd preto po takto
vykonanom dokazovaní všetky dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov musel
vyhodnotiť tak, že boli v prospech obžalovaného, potvrdzujúc tak jeho verziu výpovede, že skutok

uvedený v obžalobe.

Na margo výpovedí poškodených a svedkov na hlavnom pojednávaní súd len konštatuje, že v prípade
splnenia zákonných podmienok nie je vylúčený prípadný postup orgánov činných v trestnom konaní s
poukazom na § 346 Trestného zákona.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti sú potom podľa názoru súdu tak závažné dôvodné pochybnosti,
ktoré nemôžu viesť k uznaniu viny obžalovaného, práve naopak, súd po takto vykonanom dokazovaní
nemal inú možnosť, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, a to z dôvodu podľa § 285 písm. c)
Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Záverom súd už len poznamenáva, že aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným
rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Súd
v tomto prípade na základe vykonaného dokazovania, ako za dôsledného rešpektovania zásady in
dubioproreo oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody poškodený- Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. Vzhľadom k tomu, že súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, musel poškodeného
v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.