Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoPr/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415203607
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5415203607.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne: Mgr. Gabriela
Koppalová, miesto podnikania Martin, V. Žingora 1675/49, IČO: 43 733 905, proti žalovanej: N. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom T. XX, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners,
s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, o neplatnosť okamžitého

skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín,
č.k. 6Cpr/4/2015- zo dňa 26. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dňa
20. 07. 2015 dané žalovanou žalobkyni, doručené žalobkyni 31. 07. 2015, je neplatné, p o t v r d z u j e .

Vo výroku II. o nároku na náhradu trov I. stupňového konania m e n í tak, že žalobkyni nárok na
náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa 20. 07. 2015 dané žalovanou žalobkyni, doručené žalobkyni dňa 31. 07. 2015 je neplatné a
súčasne vzhľadom na plný úspech vo veci uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 %. Mal preukázané, že medzi žalobkyňou ako zamestnávateľom a žalovanou ako

zamestnancom bola uzavretá na dobu neurčitú pracovná zmluva s určeným nástupom do práce (05.
05. 2014), ako aj druhom práce a miestom výkonu práce. Dňa 31. 07. 2015 bolo žalobkyni doručené
v poradí druhé okamžité skončenie pracovného pomeru z 20. 07. 2015 pre nevyplatenie mzdy za
mesiac máj 2015 v lehote splatnosti, ani v dodatočnej lehote, proti ktorému podala 22. 09. 2015
žalobu o určenie jeho neplatnosti v zákonom stanovenej dvojmesačnej prekluzívnej lehote podľa §
77 Zákonníka práce. V poradí prvé okamžité skončenie pracovného pomeru z 24. 06. 2015 pre
nevyplatenie mzdy za mesiac apríl 2015 bolo žalobkyni doručené 17. 07. 2015. Aj proti nemu sa

žalobkyňa domáhala určenia jeho neplatnosti v konaní sp. zn. 5Cpr/4/2015, v ktorom bola 21. 11. 2016
právoplatne rozsudkom jej žaloba zamietnutá, pretože súd dospel k záveru, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je platné a pracovný pomer preto skončil 17. 07. 2015. V čase podania žaloby
v tomto spore pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou teda už neexistoval. V prípade žalôb
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O. s.
p. platného v čase podania žaloby neskúmal (rozhodnutie NS ČR 21Cdo 1951/2009), pričom od 01.

07. 2016, t. j. od nadobudnutia účinnosti CSP ide o žalobu, pri ktorej naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, pretože to vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na nemožnosť skúmania
naliehavého právneho záujmu sa zaoberal dôvodnosťou žaloby po jej vecnej stránke, pričom dospel kzáveru, že je namieste jej vyhovieť. Pretože pracovný pomer medzi stranami sa preukázateľne skončil
17. 07. 2015 a okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou zo dňa 20. 07. 2015 je neplatné,
pretože ním nebolo možné skončiť už neexistujúci pracovnoprávny vzťah. Vznik sporu zavinila žalovaná,

pretože k druhému okamžitému skončeniu pracovného pomeru nedošlo pre popretie doručenia prvého
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňou, ale preto, že išlo o dva rozdielne právne úkony
pre nevyplatenie mzdy za rozdielne mesiace. Preto nemôže byť na neprospech žalobkyne, že na
druhé okamžité skončenie pracovného pomeru reagovala podaním žaloby o určenie jeho neplatnosti.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na plný úspech žalobkyne vo veci

jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadala ho zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá a priznaný jej nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp. bude zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mala za to, že zo súdom prvej inštancie uvádzaného rozhodnutia NS

ČR sp. zn. 21Cdo 487/99 vyplýva opak názoru súdu prvej inštancie, pretože podľa neho, ak rozviazal
pomer medzi pracovníkom a organizáciou niekto, kto nebol účastníkom tohto právneho vzťahu, môže
sa pracovník (organizácia) žalobou podľa § 80 písm. c/ O. s. p. domáhať, aby bolo určené, že toto
rozviazanie pracovného pomeru je neplatné, ak má na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože
v takomto prípade neplatnosť skončenia pracovného pomeru nemôže byť predmetom sporu podľa §

77 ZP. Samotné oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru z 20. 07. 2015 nespôsobilo
žiadne právne účinky, keďže pracovný pomer už neexistoval, a teda žalobkyňa nemá naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti uvedeného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Inak pri danom
skutkovom stave vzniká situácia, že jeden pracovný pomer skončil dvakrát, poukazujúc na právoplatné
rozhodnutievkonanísp.zn.5Cpr/4/2015.Vprípadepotvrdeniarozsudkusúduprvejinštancieodvolacím

súdom žiadala podľa ust. § 257 CSP nepriznať náhradu trov konania žalobkyni vzhľadom na existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v tom, že žalobkyňa jej tvrdila, že prvé oznámenie
o skončení pracovného pomeru nikdy nedostala a aj keď dostala obálku, v nej sa list s obsahom o
okamžitom skončení pracovného pomeru nenachádzal, ktoré tvrdenie žalobkyňa v spore za účinnosti
CSP ani nepopierala. Keďže list neposielala doporučene, ani s doručenkou, v prípade súdneho sporu

by nevedela relevantne preukázať jej doručenie, čo žalobkyňa vedela, aj zneužila, a preto nemala inú
možnosť ako znova podať oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

5. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že naliehavý právny
záujem na podaní žaloby podľa § 77 Zákonníka práce sa nevyžadoval ani v čase jej podania počas
platnosti § 80 písm. c/ O. s. p., keďže jej podanie predpokladala hmotnoprávna úprava, ani v čase
rozhodovania súdu podľa § 137 písm. d/ CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať aj, aby sa
rozhodovalo o určení právnej skutočnosti, ako to vyplýva z osobitného predpisu, t. j. §-u 77 Zákonníka

práce.
Tvrdenie žalovanej, že na strane žalobkyne musí byť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru vychádzajúc z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo 487/99
neobstojí, keďže uvedené rozhodnutie sa vzťahuje na stav, kedy výpoveď z pracovného pomeru
zamestnancovi dala iná organizácia ako tá, s ktorou bol v pracovnoprávnom vzťahu.

6. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vyporiadajúc sa s odvolacími námietkami žalovanej krajský
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil.

7. Krajský súd sa však nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že spor zavinila žalovaná,

keďže v poradí druhé okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ ZP učinila
po tom, čo už na základe prvého okamžitého skončenia pracovného pomeru tento zanikol, a to z
dôvodu, že žalobkyňa popierala (až do doručenia jej listu z 31. 08. 2015 žalovanej 02. 09. 2015), že ho
doručená listová zásielka obsahovala. Keďže žalovaná nevedela preukázať opak, t. j. že ho obyčajnálistová zásielka obsahovala, nemala inú možnosť na bránenie svojho práva, ako podať v poradí druhé
okamžité skončenie pracovného pomeru a keďže v tej dobe už pominula jednomesačná prekluzívna
lehota na podanie okamžitého skončenia pracovného pomeru za mesiac apríl (§ 69 ods. 3 ZP), ako

dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla nevyplatenie mzdy za mesiac máj, tak ako
tieto skutočnosti vyplývajú z jej odvolania v konaní 5Cpr/4/2015.
V uvedenom vidí krajský súd dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, z ktorého dôvodu
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP vo výroku II. zmenil tak, že v spore úspešnej
žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, pričom z rovnakých dôvodov jej

nepriznal ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).