Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoSr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215701
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1517215701.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. O.,
D.. X.X.XXXX, N. C. XXX, Z., 2/ I. O., nar. XX.X.XXXX, N. P. Č.. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Martin
Olos, advokát, so sídlom Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, proti žalovaném: CONCRETE SK, s.r.o.,
IČO: 45 625 697, so sídlom Pribylinská 4, Bratislava, zastúpený JUDr. Peter Bartoš, advokát, so

sídlom Martina Granca 3, Bratislava, o rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9.10.2018, č.k.
24Csr/2/2017-432, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku ktorým súd priznal žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100%, p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči spoločne a
nerozdielne zaviazaným žalobcom 1/, 2/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I) a priznal žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti uznesenia (výrok II).

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 144, § 145 ods.1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že po začatí konania žalobcovia podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 16.7.2018 zobrali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konania zastaviť.
Späťvzatie žaloby zdôvodnili tým, že rozhodnutie súdu je nadbytočné, keďže rozhodcovské konanie
bolo ex lege zastavené, preto nie je potrebné samostatne rozhodovať o námietke nedostatku právomoci

rozhodcovského súdu. Žalovaný najskôr so späťzatím žaloby žalobcami nesúhlasil, vychádzajúc z
toho, že rozhodcovské konanie neprebiehalo pred stálym rozhodcovským súdom, preto aplikácia § 54c
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) nebola podľa jeho názoru správna,
preto žiadal, aby súd vo veci meritórne rozhodol. Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 2.10.2018 žalovaný so späťvzatím žaloby žalobcami súhlasil, a to z dôvodu zistenia, že konanie na
Okresnom súde Bratislava V vedené pod sp.zn. F. XXX/XXXX bolo právoplatne zastavené uznesením

zo dňa 11.7.2018, č.k. 23Cr 20/2017-45, a to pre nezaplatenie súdneho poplatku. Z uvedeného vyvodil,
že žalobcovia nemajú záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku sp.zn. F. XXX/XXXX a zrejme sa
chcú podrobiť jeho výrokovej časti. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie konanie zastavil.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., vychádzajúc z
toho, že k zastaveniu konania nedošlo v dôsledku správania žalovaného, preto vyvodil, že zastavenie

konania procesne zavinili žalobcovia 1/ a 2/ a nárok na náhradu trov tak vznikol žalovanému. Súd prvej
inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcov 1/ a 2/, že nezavinili zastavenie konania. Stotožnilsa s argumentáciou žalovaného, že v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. F. XXX/XXXX
vystupoval v pozícii rozhodcovského súdu ad hoc rozhodca L.. O. S. podľa ust. § 8 ods. 1 ZoRK, t.z. v
rozhodcovskomkonanímalprávomockonaťarozhodnúťrozhodcovskýsúdpodľa§3ods.2ZoRK,preto

nesúhlasil s argumentáciou žalobcov, že rozhodcovský súd po podaní žaloby zanikol. Dal do pozornosti,
že rozhodcovské konanie môže prebiehať buď pred ad hoc rozhodcom, alebo pred rozhodcovským
súdom. Pričom jedným zo spôsobov ustanovenia rozhodcovského súdu podľa ust. § 6 ods. 3 ZoKR je, že
rozhodcu ustanovuje vybraná právnická osoba, pričom pojem právnická osoba nie je totožným s pojmom
zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že základnú rozhodcovskú zmluvu podľa §

4 ods. 3 písm. a) ods. 4 ZoRK podpísal žalobca 1/, preto mal za to, že existencia rozhodcovskej zmluvy
a právomoc rozhodcovského súdu je nespochybniteľná. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie
ustálil, že k zastaveniu konania došlo z dôvodov na strane žalobcov, preto priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní náhrady trov konania žalovanému podali
v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. V odvolaní
uviedli, že súd prvej inštancie výrok o náhrade trov konania založil na nesprávnom právnom posúdení.
Spôsob odôvodnenia daného výroku považovali za neprípustný, nakoľko sa v ňom súd prvej inštancie
len stotožnil s argumentáciou žalovaného. Tvrdili, že nespôsobili zastavenie konania, nakoľko po podaní

návrhu došlo ex lege k vzniku významných právnych skutočností, ktoré spôsobili, že podaný návrh
sa stal bezpredmetným. Žalobný návrh bol doručený súdu prvej inštancie ešte v roku 2016, následne
zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu nesplnil podmienky podľa R. a z uvedeného dôvodu zanikol a
bol zrušený k 31.12.2016. Rozhodcovské konanie bolo zastavené z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok
nebol doručený do 31.12.2016, preto rozhodnutie vo veci samej by bolo už nadbytočným. Dôvodili, že

žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko v roku 2016 nemali inú právnu možnosť domôcť sa ochrany, než
podať návrh na vyslovenie nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Mali za to, že z argumentácie
súdu prvej inštancie nevyplýva, akým správaním za daných právnych okolností zavinili zastavenie
konania. Skutočnosť, že v dôsledku prijatia novely ZoKR prestali mať záujem na požadovanom určení,
nemožno hodnotiť ako ich procesné zavinenie na potrebe späťvzatia žaloby a následnom zastavení

konania. Nakoľko rozhodcovský súd po podaní návrhu k 31.12.2016 zanikol a rozhodcovské konanie
bolo po podaní návrhu zastavené zo zákona, mali za zrejmé, že nezavinili zastavenie konania, nakoľko
tieto zásadné nové skutočnosti vyplynuli až po podaní žaloby, bez možnosti ovplyvniť ich. Na základe
uvedených skutočností žiadali, aby odvolací súd uznesenie súd prvej inštancie vo výroku o priznaní trov
konania zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje s výrokom napadnutého uznesenia v časti náhrady trov
konania. Uviedol, že v prejednávanej veci došlo k späťvzatiu žalobného návrhu žalobcami 1/ a 2/,
ktorí poukázali na údajné ex lege zastavenie rozhodcovského konania. Z dôvodu, že rozhodcovské

konanie neprebiehalo pred stálym rozhodcovským súdom, nepovažoval argumentáciu žalobcov 1/ a 2/
za správnu. Predmetné rozhodcovské konanie prebiehalo pred rozhodcovským súdom podľa § 7 ods. 1
ZoKR pred ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, ktorý bol určený priamo podľa § 8 ods. 1 ZoKR v
rozhodcovskej doložke uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti CONCRETE
SK, s.r.o.. Vybraná právnická osoba určená v rozhodcovskom konaní podľa § 6 ods. 3 ZoKR bola

ROYALDEVELOPMENT-RSRD,zzpoakoprávnynástupcaspoločnostiROYALDEVELOPMENT,spol.
s r.o. na základe zmluvy o predaji časti podniku z 20.11.2013. Podľa názoru žalovaného rozhodcovské
konanie môže podľa ZoKR prebiehať pred ad hoc rozhodcom alebo pred stálym rozhodcovským súdom
a rozhodcovským súdom je tak vždy fyzická osoba rozhodcu, resp. rozhodcov. Mal za to, že súd prvej
inštancie správne posúdil zavinenie na zastavení konania výlučne z procesného hľadiska. Vzhľadom

k tomu, že žalobcovia zavinili zastavenie konania, patrí mu nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné.8. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 18.12.2016
domáhali, aby súd rozhodol tak, že v plnom rozsahu vyhovie námietke nedostatku právomoci

rozhodcovského súdu a rozhodcovské konanie vedené Rozhodcovským súdom F. W. - F., R., Z. Z. Z.
XXX, XXX XX C. pod sp. zn. RD/152/2016 zastaví. Žalobcovia dňom 16.7.2018 zobrali žalobu v celom
rozsahu späť dôvodiac tým, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu podľa zverejnených informácií nesplnil
podmienky podľa ZoRK v znení zákona č. 125/2016 Z.z. účinného od 1.1.2017, zanikol a bol ku dňu
31.12.2016zrušený.Malizato,žerozhodcovskékonanieboloexlegezastavené,nakoľkorozhodcovský

rozsudok nebol doručený pred 31.12.2016, z čoho vyvodili, že nie je potrebné samostatne rozhodovať
o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie konanie zastavil a priznal
nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%, majúc za to, že zastavenie konania
procesne zavinili žalobcovia 1/ a 2/.

9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada
úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu
tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov
konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania

zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo
vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre

možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj
ustálenejjudikatúre-vdoslovnomjazykovomzmysle,alevovzťahupríčinnejsúvislosti,vktorompríčinou
je správanie účastníka konania, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, I. ÚS 196/09). Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je

vyjadrená v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p. a znamená, že v zásade strana sporu, ktorá zavinila trovy
konania, je povinná ich nahradiť.

12. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že v danom prípade zavinili zastavenie predmetného konania žalobcovia 1/ a 2/, pretože z dôvodu

ich úkonu (späťvzatia žaloby) už vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté. Je preto dôvodné, aby
žalobcovia 1/ a 2/ znášali trovy konania protistrany. Odvolací súd vzhľadom na odvolaciu argumentáciu
žalobcov skúmal, či žalobcami uvádzanú skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku zmeny
právnych predpisov, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodnil
aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. spočívajúcu v nepriznaní trov konania žalovanému. Odvolací súd

dáva do pozornosti, že použitie ust. § 257 C.s.p. prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná a predpokladá existenciu výnimočných
okolností prípadu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, v charaktere určitých
druhov konania, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Jedným z rozhodujúcich kritérií je to,

aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo
dobrým mravom. Preskúmaním veci sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že
k zrušeniu rozhodcovského rozsudku nedošlo a rozhodcovské konanie nebolo zastavené z dôvodu
uvedenom v § 54c ZoKR. Podľa § 54c ods. 2 veta prvá ZoKR rozhodcovské konania vedené pred stálym
rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych

predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený
účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Citované ustanovenie sa
tak vzťahuje len na konania vedené pred stálym rozhodcovským súdom, nie na konania vedené pred
rozhodcovskýmsúdom.Nakoľkovprejednávanejvecirozhodcovskékonanienebolovedenépredstálymrozhodcovským súdom podľa § 12 a nasl. ZoKR ale pred rozhodcovským súdom v súlade s § 7 ZoKR,
ktorým sa rozumie jediný rozhodca L.. O. S., nebolo možné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 54c
ZoKR. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd ustálil, že odvolacia argumentácia žalobcov 1/ a 2/ nebola

spôsobilá zmeniť správnosť záverov súdu prvej inštancie a odchýliť sa tak od zásady zodpovednosti za
zavinenie, nakoľko v prejednávanej veci nedošlo k zmene právnych predpisov vzťahujúcich sa na danú
vec, preto nebol daný dôvod na postup podľa ust. § 257 C.s.p., podľa ktorého by nebolo spravodlivé
priznať žalovanému náhradu trov konania.

13. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo výroku
o trovách konania) ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.

2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá
súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).