Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222345
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116222345.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: Q. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
W. XX, XXX XX F., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, Svidník, proti žalovanému: AB 2 B. V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX,
Holandské kráľovstvo, právne zastúpený Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o. so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o zaplatenie 358,35 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12Csp/147/2016-42 zo dňa 03.04.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok v zamietavom výroku čiastočne tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej zamietavej časti sa rozsudok potvrdzuje.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov

konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 5 a 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že z rozsudku súdu č.k. 12C/266/2015-57 zo dňa 12. 5. 2016 mal súd
zistené, že žalovaná v tomto konaní žalobkyňa, bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobcovi, v tomto
konaní žalovanému, respektíve jeho právnemu predchodcovi, sumu 28,60 EUR spolu s úrokom z

omeškania, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. V predmetnej veci sa žalobca, v tomto konaní
žalovaný, domáhal zaplatenia na žalovanej sumy 386,95 EUR spolu s úrokom z omeškania a svoju
žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou dňa 14. 1.
2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo výške 576 EUR. Žalovaná, v tejto právnej veci žalobkyňa, namietala, že zmluva neobsahuje
výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov a pre absenciu týchto údajov je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Vo veci 12C/266/2005 súd vyzval žalobcu, v tomto

konaní právneho predchodcu žalovaného, aby súdu predložil listinné dôkazy preukazujúce, ako bola
posudzovaná schopnosť spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver, na čo žalovaný žiadnym spôsobom
nereagoval, a preto vzhľadom na nepreukázanie skutočnosti, že by konal s odbornou starostlivosťoupodľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd toto považoval za hrubé
porušenie svojich povinností a úver posúdil za bezúročný a bez poplatkov.

4. V danej právnej veci sa žalobkyňa domáha v postavení spotrebiteľa voči žalovanému zaplatenia
sumy 358,35 EUR z dôvodu, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/266/2015 vtedajšiemu
žalobcovi, terajšiemu žalovanému, nepriznal túto sumu s príslušenstvom. Z toho žiadnym logickým
výkladom nemožno dospieť k záveru, akého porušenia práv a povinností na žalobkyni sa žalovaný
dopustil ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými právnymi predpismi. Pokiaľ súd

v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/266/2015 zamietol v časti nárok súčasného žalovaného, vtedy
žalobcu, nemožno to považovať bez ďalšieho za úspešne uplatnenie porušenia práv alebo povinnosti
ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi.

5. Je potrebné poukázať na to, že účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľov je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol

uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol
úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti.

6. Navyše pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného finančného zadosťučinenia súd prihliadal aj na tú
skutočnosť, že dotknutým rozsudkom č.k. 12C/266/2013-57, súdom bola konštatovaná po právnom

posúdení skutočnosť, z procesného hľadiska „neuneseniu dôkazného bremena“, teda že úver je
bezúročný a bez poplatkov, z dôvodov neskúmania bonity spotrebiteľa (nemožno opomenúť to, že
bonitu spotrebiteľ si mohol ustrážiť aj sám pokiaľ, by bol obozretne vstupoval do tohto právneho úkonu)
napokon žalobkyňa ani nepopierala, že išlo o úver za účelom kúpy spotrebného tovaru, ktorý „zrejme
nevyhnutne“ potrebovala, aj za cenu ohrozenia svojej finančnej nezávislosti, čo však nepreukázala.

7. V danej právnej veci žalobca, v tomto konaní žalovaný, nemohol ani len predpokladať, aký bude
záver tohto konania a v tomto smere sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ vidí
žalobkyňa nezákonnosť konania žalovaného v tom, že bola na ňu podaná žaloba, v dôsledku čoho
musela znášať stav „chodiť po súdoch“, za čo požaduje finančné zadosťučinenie, tu sa súd domnieva že

nemožno sankcionovať skutočnosť, ak ktokoľvek sa domáha svojho práva, majúc za to, že dôvodne, na
nestrannom a nezávislom súde a pritom je toto právo ústavným právom garantovaným mu ustanovením
čl. 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd.

8. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne po posúdení týchto konkrétnych dôvodov zamietol ako

nedôvodnú, majúc zato, že dostatočnú satisfakciu spotrebiteľka mala poskytnutú tým, že úver bol
posúdený ako bezúročný a bez poplatkov.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku.

10. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právneho posúdenie veci súdom prvej inštancie. V konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 12C/266/2015, bola ako spotrebiteľka úspešná v rozsahu
358,35 eura, z dôvodu hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z., zo strany veriteľa, terajšieho žalovaného. Zistenia súdu a právoplatný rozsudok vo veci

Okresného súdu Prešov, sp. zn. 12C/266/2015, z 12.5.2016 súd prvej inštancie v súdenej veci neguje.
Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k zisteniu, že veriteľ,
terajší žalovaný, nemohol ani len predpokladať, aký bude záver konania. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení

rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke.

13. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv apovinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto

konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

15. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne

reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk

európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

16. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných

smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

17. Odvolací súd konštatuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/266/2015
žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie povinnosti tak, ako to má na mysli ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa sa v konaní aktívne bránila, poukazovala na

skutočnosť, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z rozsudku č.k. 12C/266/2015-57 zo dňa 12.05.2016
je zrejmé, že súd úver poskytnutý žalobkyni právnym predchodcom žalovaného vyhodnotil ako
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu porušenia povinnosti dodávateľa vyplývajúcej mu z ust. § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kedy dodávateľ pri vstupe do zmluvného vzťahu
so žalobkyňou - spotrebiteľkou neskúmal náležite jej bonitu. Nemožno mať preto pochybnosti o tom,

že žalobkyni podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa voči žalovanému vznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

18. Aj vtedy, ak určité plnenie požadované žalobou nie je priznané, zamietnutie žaloby ohľadne tohto
plnenia nie je možné z procesnej stránky hodnotiť inak ako úspech spotrebiteľa. S poukazom na vyššie

uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na porušenie povinností dodávateľa
v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na
všeobecnom súde v konaní sp. zn. 12C/266/2015, je nárok na primerané finančné zadosťučinenie v
zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa daný.

19. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, k tejto odvolací súd uvádza, že nie
je dôvodná. Právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému
uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Aj keď je právo na zaplatenie primeranéhofinančného zadosťučinenia majetkovým právom, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe v
zmysle § 100, § 101 Občianskeho zákonníka, je potrebné uviesť, že táto začína plynúť momentom
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo konštatované porušenie práv spotrebiteľa resp. povinností

dodávateľa. Nakoľko rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 12C/266/2015-57 nadobudol právoplatnosť
dňa 22.06.2016, je zrejmé, že trojročná premlčacia doba v čase podania žaloby o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia (02.11.2016) ešte neuplynula.

20. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje za primeranú

sumu 100 Eur. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať
reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy porušovania
spotrebiteľských práv, suma finančného zadosťučinenia vo výške 100 Eur je plne opodstatnená s
ohľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade spotrebiteľke nielen reálne hrozilo, že žalovaný
sa od nej na základe zmluvy bude domáhať plnení nad rámec istiny, na ktoré nárok nemal, ale k
takémuto postupu reálne pristúpil formou podania žaloby, kedy bol jeho nárok v časti prevyšujúcej sumu

istiny úveru súdom v konaní sp. zn. 12C/266/2015 právoplatne zamietnutý. Takto priznané finančné
zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou
satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože
Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu

práva alebo povinnosti dôjde. Na strane druhej žalobkyňa ničím právne významným nepreukázala, aby
na jej strane existovali skutočnosti odôvodňujúce priznanie finančného zadosťučinenia v sume vyššej
ako 100 Eur.

21. Žalobca je obchodníkom aj za stavu, že tento len kúpil majetok jeho právneho predchodcu (Home

Credit Slovakia, a.s.) a bol to žalobca, kto pristúpil k uplatneniu práva voči žalobkyni na súde v konaní
sp. zn. 12C/66/2015, a to aj práva, na ktoré nárok nemal. Musí preto znášať odradzujúce inštitúty proti
nečestnostiam voči spotrebiteľom.

22. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku postupom podľa § 388 CSP čiastočne

zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100
Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok v
prevyšujúcej zamietavej časti potvrdil.

23. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania odvolací súd uvádza, že v záujme spravodlivého

rozhodnutia o trovách konania, v ktorom rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku
alebo od úvahy súdu, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v ust. § 142 ods. 3 umožňoval
súdu, aby len čiastočne úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania; základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta sa v takom prípade vypočítala z výšky súdom priznaného plnenia.

24. Nový procesný poriadok, ktorý je potrebné aplikovať na rozhodovanie o trovách predmetného
konania podľa § 470 ods. 1 CSP obdobnú úpravu neobsahuje.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, pripadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Požiadavka na spravodlivé rozhodnutie súdu v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP i v časti trov konania si podľa
názoru odvolacieho súdu vyžaduje, aby súd v takomto type sporov naďalej (i po 30.06.2016) prihliadal

na skutočnosť, že výška priznaného plnenia nezávisela od žalobcu, ale od úvahy súdu.

28. Samotný úspech strany v konaní nie je možné hodnotiť mechanicky len porovnaním toho, akú
sumu si ako primerané finančné zadosťučinenie žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu
bola v konečnom rozhodnutí priznaná. Hodnotenie úspechu v konaní by malo byť prísne individuálne

s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu vzťahujúcu sa k samotnému uplatnenému nároku ako aj
na všetky relevantné okolnosti prípadu. Pri mechanickom prístupe k hodnoteniu úspechu v konaní by
veľmi jednoducho mohlo dôjsť k porušeniu základného princípu, na ktorom stoji civilné sporové konanie.Preto je potrebné vykladať ust. § 255 ods. 1 CSP práve v súlade so základnými princípmi civilného
sporového konania.

29. Pre absenciu výslovnej právnej úpravy v novom procesnom poriadku je uvedený postup možný v
zmysle čl. 4 ods. 2 CSP, keď neodporuje princípom, na ktorých je Civilný sporový poriadok založený.

30. V predmetnom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom z rozsudku

súdu prvej inštancie je zrejmé, že takýto nárok žalobkyni vznikol a jej žaloba bola dôvodná. Žalovaný
je osobou zodpovednou za protiprávny zásah do spotrebiteľských práv žalobkyne a je povinný uhradiť
žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v dôsledku
jeho protiprávneho konania. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že žalobkyňa bola v konaní úspešná,
účinnesadomohlaochranysvojichpráv.Žalobkyňasiuplatnilanároknafinančnézadosťučinenievsume
358,35 Eur. Stanovenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia v danej veci však záviselo od

úvahy súdu. Spravodlivému usporiadaniu vecí preto zodpovedá len také rozhodnutie, kedy je žalobkyni
priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
Konkrétna výška náhrady trov konania sa v danom prípade odvíja od súdom priznanej sumy, nie od
sumy uplatnenej žalobou.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1, čl. 2
ods. 1, čl. 4 ods. 2 CSP rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu voči žalovanému.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).