Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6Er/1515/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5400899098
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Novotná
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2018:5400899098.3

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul.
29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484 (vec sa týka jej pobočky Čadca, Štúrova 2078, Čadca), proti
povinnému: C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie
22.759,58 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Božíkovej Ághovej, so
sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Jaskový rad 79, trovy exekúcie vo výške 126,90 eur do troch
dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.02.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania,

keďže povinný zomrel ako nemajetný, a to dňa XX.XX.XXXX. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn.
7D/117/2017 vyplýva, že dedičské konanie po povinnom bolo zastavené, keďže povinný zanechal len
nepatrný majetok, pričom tento bol vydaný jeho manželke, ktorá sa postarala o jeho pohreb.
2. V zmysle § 235 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v aktuálne účinnom znení (ďalej len „EP“)
v aktuálne účinnom znení, exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa

doterajších predpisov.
3. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.01.2002, súd exekúciu zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekúciu súd zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu
(§ 58 ods. 1 EP).
4. Samotná smrť povinného nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a teda nie je dôvodom na jej
zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP. S poukazom na závery vyplývajúce z dedičského konania

(povinný zanechal len nepatrný majetok, ktorý bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb a
dedičské konanie bolo preto zastavené) však možno konštatovať, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. Táto okolnosť je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h) EP. Súd preto rozhodol o zastavení exekúcie.
5. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie pri jej zastavení, a to v celkovej výške 240,35
eur. Tieto pozostávajú z hodinovej odmeny vo výške 39,84 eur, paušálnej odmeny vo výške 99,60

eur a náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške 49,50 eur, za poplatky vo výške 5,52 eur, za
telekomunikačné výdavky vo výške 3,- eur, za administratívny materiál vo výške 3,- eur a za archiváciu
vo výške 12,- eur a z 20% DPH z odmeny.
6. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie
(§ 200 ods. 2 EP).
7. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený (§ 203 ods. 2 EP).8. V zmysle § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) v aktuálne účinnom znení, v
exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších
predpisov.

9. V zmysle § 14 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnostisaurčujea)podľapočtuhodínúčelnevynaloženýchnaexekúciu,paušálnousumouzajednotlivé
úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za
každú aj začatú hodinu. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur).

10. V zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto
úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
d) doručenie exekučného príkazu

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní
g) každé zisťovanie bydliska povinného
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného
i) každé zisťovanie účtu povinného

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
11. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri
odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké
náhrady a poplatky.

12. Súd súdnemu exekútorovi priznal ním uplatnenú časovú odmenu za 6 hodín účelne vynaložených na
exekúciu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, a to za prevzatie a prípravu vrátane prvej konzultácie
s oprávneným v rozsahu 30 min., za výzvu na predloženie o vyhlásení majetku v rozsahu 30 min., za
opakované vyhotovovanie výzvy v rozsahu 60 min., za návrh na uloženie poriadkovej pokuty v rozsahu
30 min., za žiadosť o poskytnutie súčinnosti v rozsahu 30 min., za informáciu o stave konania v rozsahu

30 min., za žiadosť o zriadenie EZP v rozsahu 30 min., za výzvu na úhradu pohľadávky v rozsahu 30
min., za prihlásenie pohľadávky do dedičského konania v rozsahu 30 min. a za vypracovanie návrhu
na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie v rozsahu 60 min., t.j. spolu za 6 začatých hodín vo výške
39,84 eur (6 x 6,64 eur).
13. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za doručovanie príkazov na začatie exekúcie

a exekučných príkazov prikázaním pohľadávky z účtu v banke jedenástim bankám, keďže z exekučného
spisu nevyplýva, že súdny exekútor predtým, ako doručoval predmetné príkazy, zisťoval či má povinný u
nich vedený účet. Súd pritom poukazuje na ustanovenie § 95 ods. 1 písm. a) EP, podľa ktorého exekútor
poverenývykonanímexekúcieprikážetejbanke,ktorávedieúčetpovinného,abypodoručenípríkazuna
začatie exekúcie vykonala potrebné opatrenia. Pokiaľ teda súdny exekútor príkazy na začatie exekúcie

a exekučné príkazy zasielal rôznym bankám bez predchádzajúceho zistenia, či povinný má u nich
vedený účet, súd takéto úkony považuje za neúčelné (zbytočné). Nemožno totiž ukladať oprávnenému
povinnosť, aby súdnemu exekútorovi uhrádzal trovy exekúcie za úkony, ktoré neboli nevyhnutné a v
danom prípade zjavne nadbytočné. Súd preto nepriznal exekútorovi ani náhradu poštovných výdavkov
vynaložených v súvislosti s doručovaním uvedených príkazov bankám.

14. Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za vyúčtované „doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie“, za „doručenie exekučného príkazu“, a za „doručenie upovedomenia o spôsobe
exekúcie“. Z pripojeného exekučného spisu č. EX 1325/00 mal totiž súd preukázané, že súdny exekútor
uvedené písomnosti doručoval prostredníctvom pošty, za čo mu patrí náhrada hotových výdavkov (§
22 ods. 1 vyhlášky).

15. Súd po takto vykonaných úpravách priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu, v zmysle § 14
ods. 1 písm. b), v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32
eura), 3 x za zisťovanie platiteľa mzdy povinného (9,96 eura), 4 x za zisťovanie účtu povinného (13,28
eura), a 2 x za zisťovanie majetku povinného (6,64 eura), t.j. v celkovej výške 33,20 eur.
16. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v ním uplatňovanej

výške. Z pripojeného exekučného spisu č. EX 1325/00 vyplýva, že súdny exekútor doručoval
prostredníctvom pošty v roku 2000 jednu doporučenú zásielku a jednu doporučenú zásielku do vlastných
rúk s opakovaným doručením, v roku 2001 jednu doporučenú zásielku do vlastných rúk s opakovaným
doručením, v roku 2002 tri doporučené zásielky, v roku 2009 päť doporučených zásielok do vlastnýchrúk s opakovaným doručením, a v roku 2012 pätnásť doporučených zásielok. Keďže súdny exekútor
nezdokladoval výšku poštovného súd vychádzal z tzv. Poštového poriadku, podľa ktorého bola v roku
2001 cena doporučenej zásielky vo výške 0,69 eura a cena doporučenej zásielky do vlastných rúk s

opakovaným doručením vo výške 0,89 eura, v roku bola cena takejto zásielky vo výške 0,96 eura, v roku
2002 bola cena doporučenej zásielky vo výške 0,73 eura, v roku 2009 bola cena doporučenej zásielky
do vlastných rúk s opakovaným doručením vo výške 1,60 eur, a v roku 2012 bola cena doporučenej
zásielky vo výške 1,40 eur. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v celkovej výške
33,73 eur (0,69 + 0,89 + 0,96 + [3 x 0,73] + [5 x 1,60] + [15 x 1,40]). Iné poštovné výdavky nemal súd

preukázané.
17. Taktiež súd nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré mal vynaložiť na archiváciu vo
výške 12,- eur, telekomunikačné výdavky vo výške 3,- eur a náklady na administratívny materiál vo výške
3,- eur, keďže súdny exekútor nijakým spôsobom nezdokladoval (nepreukázal) výšku, príp. účelnosť
takýchto výdavkov v predmetnom exekučnom konaní. Súd však priznal exekútorovi náhradu poplatkov
za poskytnuté služby vo výške 5,52 eur.

18. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
- odmena 73,04 eura
- náhrada hotových výdavkov
o poštovné 33,73 eura
o poplatky 5,52 eura

- DPH 20% z odmeny 14,61 eura

SPOLU: 126,90 eura
19. Súd v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta EP uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie,
keďže v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie.
20. V súvislosti s posúdením hospodárnosti a účelnosti jednotlivých úkonov vykonaných súdnym
exekútorom súd uvádza, že úkony, ako aj priznané hotové výdavky, boli nevyhnutné pre riadne
vykonávanie exekúcie zo strany súdneho exekútora. Je zrejmé, že súdny exekútor, ktorý žiadal priznať
odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony vykonané počas exekučného konania, nemohol

dôvodne predpokladať, že exekúcia bude z dôvodu nemajetnosti povinného zastavená. Súd preto
konštatuje, že v danom prípade bol oprávnený zaviazaný na úhradu len nevyhnutných trov exekúcie.
21. Trovy exekúcie vo výške 126,90 eur je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote
troch dní od doručenia tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia a voči výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať
odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 58 ods. 5 EP a § 357
písm. m) CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods.1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Proti výroku II. tohto uznesenia v časti o výške trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2
a contrario CSP).