Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117225245
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117225245.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Y. F., nar. X.X.XXXX, bytom V.,
Q. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti
žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, Vajnorská 100/A, o

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 13Csp 290/2017-25 z
8.1.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie s tým, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného
skončenia sporu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 2501666987
uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 18.5.2012.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) uznesením uložil žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo
mzdy žalobcu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 2501666987 uzavretej
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 18.5.2012. Žalobcovi uložil povinnosť
podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č.
2501666987 uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 18.5.2012 do 30 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Ďalším výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania

proti žalovanému vo výške 100 % a posledným výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33 € na účet Okresného súdu Košice
I do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca skutkovo
odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou a.s. uzatvoril dňa 18.5.2012

ako spoludlžník zmluvu o úvere (ďalej len „zmluvu“) č. 2501666987, na základe ktorej bol dlžníkovi Y.
U. poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 10.750 €, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných 120-ich
mesačných splátkach po 137,66 €. Dňa 6.10.2016 došlo medzi právnym predchodcom žalovaného a
žalovaným k uzavretiu zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej všetky práva a povinnosti
veriteľa vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy prešli na žalovaného. Súčasťou predmetnej zmluvy
o úvere bol aj bod 4.8 úverovej zmluvy - dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka, resp. spoludlžníka, na

základe ktorej momentálne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného, čím
neustále každým mesiacom dochádza k zjavne nezákonným a neprimeraným zásahom do majetku
žalobcu. Žalovaný sa domáha u zamestnávateľa žalobcu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky so
sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 151 866 (ďalej ako zamestnávateľ
žalobcu) výkonu zrážok z jeho mzdy na základe žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 4.4.2016, ktorú
odôvodnil existenciou údajného dlhu žalobcu voči žalovanému z predmetnej zmluvy o úvere. Na základe

uvedenej žiadosti zamestnávateľ žalobcu reálne začal s výkonom zrážok zo mzdy a tieto aj naďalej
vykonáva v prospech žalovaného a podľa jeho pokynov, o čom svedčí aj potvrdenie zamestnávateľažalobcu o vykonaných zrážkach zo mzdy. Žalobca poukázal na to, že predmetnú dohodu o zrážkach zo
mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne
dojednaná, a preto je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Ďalej svoj návrh na vydanie neodkladného

opatrenia odôvodnil aj tým, že zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej
uzatvorenie nemal možnosť odmietnuť, považuje za neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ.

3. Podľa žalobcu predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, bola vopred
predformulovaná a predložená mu bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav

z jeho strany. Táto spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v
dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom spotrebiteľskom
vzťahu. Spotrebiteľ si ňou neprimerane zhoršil svoje postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby
mal možnosť uzatvorenia takejto dohody odmietnuť. Touto dohodou o zrážkach zo mzdy, môže veriteľ
na základe svojej neobmedzenej vôle, vymáhať od dlžníka v budúcnosti dlh, ktorý reálne neexistuje,
resp. vymáhať aj plnenie, na ktoré nemá veriteľ žiaden nárok. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia

žalobcu do pozície, kedy tento stráca právo disponovať so svojím príjmom ako s vlastným majetkom,
a to bez platného právneho základu. V zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy poskytovateľ
úverualeboveriteľsámurčujevýškudlžnejsumy,tútopredkladáplatiteľovimzdyzaúčelomvykonávania
zrážok, a to aj v prípade plnení z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dlžník tieto zrážky nemôže priamo
voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo

sporný právny vzťah. Obdobná dohoda o zrážkach zo mzdy o akú ide aj v prejednávanom prípade,
bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka aj komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
predávajúceho. Žalobca argumentoval aj tým, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým
právnym úkonom v zmysle § 551 ods. 1 OZ nakoľko neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o

zrážkach zo mzdy zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Poukázal aj
na to, že ak sa vykonávajú zrážky vyššie než pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím
nie sú splnené atribúty určitosti právneho úkonu a podľa § 37 ods. 1 OZ je takýto právny úkon, ktorý
nie je určitý, neplatný.

4. Žalobca vyjadril názor, že tento spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bezpoplatkový,
pretože úverová zmluva neobsahuje viacero obligatórnych náležitostí vyžadovaných zákonom o
spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. j/, k/, f/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Naviac, s poukazom na
ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, má za to, že v prejednávanom prípade nedošlo k platnému
uzavretiu úverovej zmluvy, preto jej strany boli bezodkladne povinné vrátiť si všetko, čo si navzájom

plnili. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo dňa 18.5.2012, kedy zo strany žalovaného došlo k
poskytnutiu finančných prostriedkov dlžníkovi, čím na strane dlžníka vzniklo bezdôvodné obohatenie
na úkor veriteľa, ktorý si svoj nárok mohol uplatniť najneskôr do 18.5.2015. K podaniu žaloby, ktorou
si veriteľ svoj nárok uplatnil na súde, došlo až 15.11.2016 na Okresnom súde Košice II, kde konanie
prebieha pod sp.zn. 11Csp/69/2016. Žalobca zdôraznil, že aj napriek premlčaniu nároku veriteľa voči

dlžníkovi, sa žalovaný prostredníctvom zrážok zo mzdy domáha tohto plnenia.

5. Žalobca argumentoval, že žiadny iný inštitút ako nariadenie neodkladného opatrenia nemôže zabrániť
vykonávaniu zrážok z jeho mzdy (na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy). Zároveň poukázal
na fakt, že právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a

výšku dlhu a zastaviť mimosúdne zásah do majetku spotrebiteľa spôsobený zrážkami zo mzdy, aj keď
veriteľ je súkromnou osobou. Na základe zrážok zo mzdy vykonávaných na základe takejto dohody o
zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, by tak dochádzalo pravidelne každý mesiac k
neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým sa žalovaný nerozhodne výkon takýchto zrážok sám
ukončiť.

6. Žalobca na preukázanie svojho nároku na nariadenie neodkladného opatrenia predložil zmluvu o
úvere č. 2501666987, ktorú uzavrel dlžník Y. U. s veriteľom Poštová banka, a.s. dňa 18.5.2012 a v
ktorej ako spoludlžník figuruje žalobca. Súčasťou zmluvy o úvere je aj v bode 4.8 dohoda o zrážkach
zo mzdy, ktorú uzavreli dlžník a spoludlžník s právnym predchodcom žalobcu. Žalobca ďalej preukázal

písomnú výzvu žalovaného zo 4.4.2016 na vykonávanie zrážok zo mzdy doručenú platiteľovi jeho mzdy
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako aj potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z
23.11.2017, že vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu mesačne po 137,66 € na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorú mu predložil žalovaný a k 31.10.2017 mu vykonal zrážky zo mzdy vo výške 2.615,54 €.7. Súd po právnom posúdení veci podľa ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 328 ods.
1, 2, 3, § 329 ods. 1 CSP nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu. Konštatoval, že

dohoda o zrážkach zo mzdy sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie
pohľadávkyveriteľanielenzabezpečuje,aleideoprostriedoknasplácanieveriteľovejpohľadávky,keďže
na jej základe sa pohľadávka veriteľa postupne aj uspokojuje zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré dlžník
s veriteľom dohodol a ktoré vykoná platiť jeho mzdy a dohodnuté zrážky pravidelne vypláca veriteľovi
do úplného zaplatenia veriteľovej pohľadávky. Za situácie, keď otázka platnosti, respektíve neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy nie je vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu, a je spochybnený
samotný hmotnoprávny základ nároku veriteľa voči žalobcovi ako spoludlžníkovi, je potrebné zabezpečiť
ochranu práv žalobcu pred neoprávneným zásahom do jeho majetku zrážkami zo mzdy, ktorým nemá
možnosť fakticky ani právne zabrániť, nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil základné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď predložil zmluvu o úvere č. 2501666987
ako aj doklady, že z jeho mzdy mu zamestnávateľ vykonáva zrážky na základe dohody o zrážkach

zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere. Súd uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je typickou
formulárovou zmluvou, ktorej znenie bolo vopred pripravené žalovaným ako dodávateľom úveru na
zabezpečenie ktorého slúžia. Na základe takto uzatvorenej dohody následne žalovaný požiadal listami
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,
ktoré by mu ukladalo povinnosť plniť. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek

odsúhlasenia súdom. Preto je právo žalobcu ohrozené, pretože zrážky zo mzdy sú určené aj na
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).
Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje

nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto
preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice
93/2013/EHS jej užitočného úžitku. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím

prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného
plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť
na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť
spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či
pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je

značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. V danom prípade do úvahy
prichádza aj ochrana spotrebiteľa podľa § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa
spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane
neodkladného opatrenia alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením
dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd uviedol, že žalobca

sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo
disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej
pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len
tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to
s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez
predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku
s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku,
či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka
a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Takto je dlžník vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu

veriteľa.

8. V súlade s § 336 ods. 1 CSP uložil súd žalobcovi povinnosť podať v lehote do 30 dní od právoplatnosti
uznesenia žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z
právnych vzťahov vyplývajúcich z dohody o zrážkach zo mzdy, prípadne zo zmluvy o úvere.

9. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.10. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa položky 1c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
tvoríprílohuzákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapodľa§2ods.2cit.zákona,pretožepoplatník

(žalobca) je ako spotrebiteľ od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel.

11. Povinnosť žalovanému a zamestnávateľovi žalobcu súd určil do právoplatného skončenia vo veci
samej v zmysle § 330 ods. 1 CSP.

12. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a/, b/ d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alternatívne, aby uznesenie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov konania. Namietal, že nie je
jasné, z akého dôvodu uložil súd žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy, keď neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami. Vyjadril názor, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu
a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, navyše
samotný žalobca žiadal, aby mu súd neukladal povinnosť podať žalobu vo veci samej. Argumentoval,
že predmetné uznesenie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Poukázal na viaceré rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Nález Ústavného
súdu Českej republiky a konštatoval, že nedostatočným odôvodnením súd porušil práva žalovaného
vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces.
Zdôraznil, že v prípade ak by žalobca plnil riadne a včas svoj záväzok voči právnemu predchodcovi
žalovaného, tento zabezpečovací inštitút by nebol býval uplatnený. Žalobca si sám svojím konaním,

resp. opomenutím konania alebo nekonaním, spôsobil uplatnenie zabezpečovacieho inštitútu zo zmluvy
tým, že porušil zmluvné podmienky vyplývajúce mu zo zmluvy, ku ktorým sa sám, slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne zaviazal. Dôvodil, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti,
avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu.
Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá

zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím
ich rozsahu. Zdôraznil, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a aj
ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne a uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru napadnuté uznesenie spĺňa parametre riadne a dostatočne
odôvodneného rozhodnutia, súd výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia
a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie nevykazuje znaky arbitrárnosti či svojvôle
a spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Upriamil pozornosť na to, že účelom inštitútu dohody o

zrážkach zo mzdy nie je trestať dlžníkov v prípade, ak sa dostanú do omeškania, pričom ani veriteľ na
ukladanietrestovniejeoprávnený.Nariadenianeodkladnéhoopatreniasažalobcadomáhazdôvodu,že
predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku tvoriacu
súčasť spotrebiteľského vzťahu, a preto je neplatná. Je pritom irelevantné, v dôsledku akých skutkových
okolností došlo k predloženiu dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu. Podstatné je, že

výkon zrážok zo mzdy prebieha na podklade neplatného titulu - neprijateľnej zmluvnej podmienky, na
základe ktorej sa navyše žalovaný domáha aj plnení, na ktoré nemá akýkoľvek právny nárok. Poukázal
na to, že žalovaný v odvolaní nijakým spôsobom nenapáda závery konajúceho súdu o neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, ale len „nevýchovnosť“ napádaného rozhodnutia. Tieto subjektívne názory
žalovaného, nemajúce oporu v akomkoľvek právnom predpise, sú právne irelevantné. Odvolanie

neobsahuje akékoľvek právne argumenty týkajúce sa nesprávnosti napádaného rozhodnutia, ale len
subjektívne pocity žalovaného.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné a napadnuté uznesenie je vecne správne, preto uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.15. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné
a opodstatnené vtedy, ak a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah af/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Súd teda môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo
zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe
návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí

súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Neodkladné opatrenie v
prejednávanej veci má len dočasný charakter a jeho účelom je zamedziť výkonu zrážok zo mzdy žalobcu
do doby, než bude rozhodnuté vo veci samej.

17. Ide o zabezpečovací prostriedok, ktorým sa upravujú pomery strán sporu a ide o stav, ktorý neznesie
odklad. Pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je potrebné zisťovať
všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale
musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž

rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

18. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať
aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo
strany jeho navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa

má poskytnúť ochrana.

19. Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalobca osvedčil
naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov najmä vzhľadom na jeho tvrdenie, že zrážky zo mzdy
sú vykonávané na premlčaný dlh.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie
pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky,
keďže na jej základe sa pohľadávka veriteľa postupne aj uspokojuje zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré
dlžník s veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ jeho mzdy a dohodnuté zrážky pravidelne vypláca

veriteľovi, a to až do úplného zaplatenia veriteľovej pohľadávky. Žalobca ako spoludlžník úveru sa musel
podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke vo formulárovej zmluve bez toho, aby s
ním žalovaný túto podmienku individuálne dohodol.

21. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky

siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom.
V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia.
Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje,
platiteľ mzdy vykonáva zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť tieto zrážky priamo zastaviť.
Dlžník je tak vystavený konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

22. Odvolací súd akcentuje aj tú skutočnosť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné
podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa

v euronekomformnom procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy
zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na
ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).23. Na zdôraznenie uvedeného odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej
komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS
z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v

tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu
vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá ako zabezpečovací
prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky neboli predmetom posúdenia súdu, alebo
inej objektívnej inštitúcie, vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe
takejto dohody nie je prijateľná, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných
zmluvných podmienok. Už len skutočnosť, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával

zrážky zo mzdy, osvedčila právo žalobcu.

25. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody,
je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko napraviteľný
stav, teda že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo

mzdy žalobcu finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje. K
odvolacej námietke, podľa ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy legitímnym inštitútom a predstavuje
zákonný prostriedok zabezpečenia úveru, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie, ani odvolací
súd, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nespochybnil. Nariadením neodkladného opatrenia len prišlo k
obmedzeniuuplatneniatohtoinštitútudoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej,nakoľkovýkon

práv z uvedenej dohody sa vzťahuje k pohľadávke, ktorá je spochybnená a oprávnenosť ktorej bude
predmetom súdneho konania vo veci samej, v ktorom sa trvale vyriešia sporné otázky medzi stranami.

26. Odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa sa podľa jeho aktuálneho znenia zakazuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky

dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Hoci toto ustanovenie nebolo platné a účinné v čase
podpisu zmluvy o úvere, jednoznačne poukazuje na vôľu zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľovi
voči súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok zo mzdy a iných príjmov

27. Keďže časové trvanie právnych účinkov neodkladného opatrenia obmedzil súd do právoplatného

skončenia sporu vo veci samej, keď žalobcovi uložil povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne
žalovanému neprimeraná ujma, ani nedôjde k neprípustnému zásahu do jeho práv a oprávnených
záujmov nad nevyhnutnú mieru, a z hľadiska zásady proporcionality podľa názoru odvolacieho súdu
žalovaný môže znášať takéto dočasné obmedzenie. So zreteľom na všetky tieto dôvody, odvolací súd

stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. Odvolací súd dodáva, že na návrh môže súd zrušiť neodkladné opatrenie v prípade, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP). Z ust. § 335 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie

nariadené po začatí konania vo veci samej, súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta
alebo zamieta alebo ktorým sa konanie vo veci samej zastavuje.

29. Práva žalovaného ako osoby dotknutej neodkladným opatrením sú chránené tiež ust. § 340 ods. 1
CSP, podľa ktorého ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu, než preto,

že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ
je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo o trovách neodkladného
opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.