Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417215070
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417215070.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom X. Vieska XXX, o zaplatenie 930,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10Csp/146/2017- 68 zo dňa 12. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
930,78 eur, úrok vo výške 44,93 eur, úroky z omeškania vo výške 0,69 eur, úrok z omeškania vo

výške 5,00 % ročne z istiny 930,78 eur od 22.08.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5,00 % ročne z nezaplatených úrokov 44,93 eur od 22.08.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní
po právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 9 odsek 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 -4, § 53
ods. 1 a 5, § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho

mal za preukázané, že dňa 05.05.2016 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 308125. Jej predmetom bola pôžička - bezúčelový úver
vo výške 1 100,- eur pri dohodnutých 60 mesačných splátkach po 25,49 eura, splatných 17. dňa
kalendárneho mesiaca a s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 13,9 %, RPMN 17,79 %, priemernej
hodnoty RPMN 32,03 % a celkovej čiastky k zaplateniu 1 584,40 eur. Poplatok za poskytnutie úveru
predstavoval 55,- eur. K zmluve boli pripojené aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.04.2016

a obchodné podmienky pre úvery občanom účinné od 01.05.2016. Súd mal za preukázané, že podaním
zo dňa 16.06.2017 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok úveru, na základe
úverovej zmluvy zo dňa 05.05.2016, čo prestavovalo 40,59 eura a to spolu so zmluvnou pokutou vo
výške 15,- eur najneskôr do 21.06.2017 s upozornením, že v opačnom prípade žalobca ho požiada o
zaplatenie celej svojej pohľadávky podľa § 565 OZ. Ďalším podaním zo dňa 21.08.2017 žalobca oznámil
žalovanému predčasnú splatnosť celého úveru, ktorý bol zároveň vyzvaný na zaplatenie celého dlhu 1

036,46 eur s príslušenstvom, najneskôr do 31.08.2017. Podľa predloženého výpisu čerpania, splátok
a úhrad súd zistil, že žalovaný čerpal pôžičku vo výške 1 100,- eur, a splatil sumu 305,88 eur, z
čoho bolo započítaných na úrok 136,66 eur, istinu 169,22 eur, čím nesplatená istina ku dňu 20.04.2017
predstavovala 930,78 eur s príslušenstvom.

1.2 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v prevažnej časti. Uviedol, že ide o

spor zo spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 05.05.2016 a spotrebiteľský charakter veci vyplýva z povahy
účastníkov právneho vzťahu, pretože žalobca vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaný v postaveníspotrebiteľa. Poukázal na to, že na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský
úver 1100,-eur a žalovaný mal povinnosť poskytnutý spotrebiteľský úver splatiť v 60 splátkach po
25,49 eura mesačne, teda mal uhradiť celkovo 1 584,40 eura. V skutočnosti však uhradil sumu 305,88

eura. Posudzujúc uvedenú zmluvu súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa náležitosti
uvedené v § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona. Keďže žalovaný si prestal plniť svoje povinnosti platiť
dojednané splátky v určenom rozsahu, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru listom
zo dňa 21.08.2017, ku ktorému dňu výška žalovanej istiny predstavuje sumu 930,78 eur s vyčísleným
príslušenstvom a to úroku vo výške 44,93 eur a úroku z omeškania 0,69 eur. Súd prvej inštancie preto z

vyššie uvedených dôvodov žalobe vyhovel. V zostávajúcej časti, t.j. v časti, v ktorej žalobca požadoval
zaplatenie úroku vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 930,78 eura od 22.08.2017 do zaplatenia
bola žaloba zamietnutá, pretože išlo o úrok z omeškania po zosplatnení úveru, čo vzhľadom na aktuálnu
a jednotnú rozhodovaciu činnosť nie je prípustné a v podrobnostiach súd poukazuje na právnu vetu
vyslovenú rozsudkom Krajského súdu v Prešove 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, s ktorou sa súd
stotožňuje v plnom rozsahu a poukazuje na ňu ako na svoju vlastnú. Dodal, že žalobca si uplatňoval

aj úrok z omeškania z nezaplatených úrokov, čo za bežných okolností nie je možné, no s poukazom
na právny názor vyslovený rozsudkom Najvyššieho súdu ČR 33Cdo2041/2008 zo dňa 22.júla 2010,
podľa ktorého je možné, aby sa strany dohodli, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny, o čo
ide aj v súdenej veci, tak v takom prípade je možné požadovať úroky z omeškania z nezaplatených
úrokov. V bode 6 odôvodnenia ďalej súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.

júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s

protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege
artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné
nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53

ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka.

1.3 V dôsledku omeškania žalovaného so splnením peňažného dlhu prisúdil súd žalobcovi aj uplatnené
úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., pričom počiatok úrokov z omeškania bol určený dňom, ktorý nasleduje po dni
po zosplatnení úveru, teda od 22.08.2017. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262

ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej
časti, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku do zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal

nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a poukázal na to, že sa s argumentmi súdu
prvej inštancie nestotožňuje. Žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, §
497 Obchodného zákonníka konštatujúc, že z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných
prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úroky trvá až do doby vrátenia úveru. Akcentoval
na to, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru

a jednak na úrok z omeškania. Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, preto
je rozhodujúce ako sa strany dohodli v zmluve. Zdôraznil, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu
nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil, pričom návrh zákona 106/2014
Z.z. obsahoval navrhovanú zmenu, podľa ktorej sa v § 53 ods. 9 sa na konci pripája táto veta:
„Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565.

Rozhodujúcou skutočnosťou je, že táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a zákon
č. 106/2014 Z. z. ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie odopierajúce
veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahuje. V tomto kontexte poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017, rozhodnutie Krajského súduv Nitre č.k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 7.12.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
29.11.2017 č.k. 43Co/23/2017- 92. V poslednom citovanom rozhodnutí je okrem iného uvedené, že
rozhodovacia prax a aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej

pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ sú dohodnuté úroky
odmenouzapoužívanieistiny,úrokyzomeškaniapredstavujúzákonnúsankciuzaomeškaniasplatením
istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne dohodnuté
tak, ako vyplýva z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o
trovách konania, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa

§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou dňa12.09.2017 domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 930,78 eura, úroku 44,93 eura, úroku z omeškania vo výške 0,69 eura,
úroku vo výške 13,90% ročne z nezaplatenej istiny od 22.08.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo

výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 930,78 eura od 22.08.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 44,93 eur od 22.08.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým,
žesožalovanýmuzavreldňa05.05.2016zmluvuospotrebiteľskomúvereč.308125.Jejpredmetombola
pôžička - bezúčelový úver vo výške 1 100,- eur pri dohodnutých 60 mesačných splátkach po 25,49 eura.
Žalovaný si prestal plniť svoje povinnosti platiť dojednané splátky v určenom rozsahu, preto podaním zo

dňa16.06.2017žalobcavyzvalžalovanéhokzaplateniuomeškanýchsplátokúveru,nazákladeúverovej
zmluvy zo dňa 05.05.2016. Následne v dôsledku nečinnosti žalovaného, žalobca pristúpil k vyhláseniu
predčasnejsplatnostiúverulistomzodňa21.08.2017,kuktorémudňuvýškažalovanejistinypredstavuje
sumu 930,78 eur s vyčísleným príslušenstvom a to úroku vo výške 44,93 eur a úroku z omeškania 0,69
eur.

9. Do vyhovujúceho výroku súdneho rozhodnutia žalobca odvolanie nepodal, preto predmetom
odvolacieho konania bol iba zamietajúci výrok v časti nepriznania úroku vo výške 13,90 % ročne zo
sumy 930,78 eura od 22.8.2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie sa pri odôvodnení tejto časti nároku
žalobcu stotožnil s právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co/190/2014

zo dňa 30.06.2015, na ktorý súčasne poukázal vo svojom odôvodnení. Odvolací súd s týmto záverom
súdu prvej inštancie nesúhlasil, pretože dôvody, pre ktoré súd vo zvyšku žalobu zamietol považuje
za nesprávne. Je nepochybné, že aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ust.
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade medzi zmluvnými stranami bola uzavretá

zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom žalovanému žalobca
poskytol bezúčelový úver vo výške 1.100 eur. Postupne sa žalovaný dostal do omeškania, zvyšok
úveru neuhradil, preto žalobca pristúpil dňa 21.8.2017 k zosplatneniu úveru. Je zrejmé, že pre
určenie zmluvných práv a povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu samotnej zmluvy akoaj Všeobecných obchodných podmienok. Nepochybne však jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú
súdnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 497 Obchodného
zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré

nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Zmluvný úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani
omeškanie dlžníka, ktoré navyše zakladá vznik nových sankčných záväzkov.

10. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu na úrok vo výške 13,9 % ročne zo sumy 930,78
eura od zosplatnenia vychádzal z toho, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť

jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. Takto
si veriteľ môže uplatňovať po zosplatnení úveru iba zákonný úrok z omeškania. V tomto smere odvolací
súd poukazuje v prvom rade na to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti nie je možné zistiť, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcom poskytnuté finančné prostriedky
sa úročia iba do konca predčasnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie v tomto smere neuviedol akým
právnym predpisom sa riadil, keď prijal záver, že žalobca a žalovaný si dohodli úrok do splatenia dlhu iba

počas existencie úverovej zmluvy a po zosplatnení celej sumy zostatku úveru nepatrí žalobcovi zmluvný
úrok.

11. V danom prípade došlo k splatnosti úveru, teda poskytnutých finančných prostriedkov na základe
zmluvy o úvere z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas. Ak by od momentu

predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná
odplata(odmena)azaposkytnutiefinančnýchprostriedkovbyuždlžníkneplatilžiadnusumu.Predčasná
splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že úroky
dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník
a ani iný právny predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky.

Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide
o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne
užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so
splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevrátil.

12. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či žalobca vo Všeobecných obchodných podmienkach
má úpravu týkajúcu sa nároku na zaplatenie úrokov po celú dobu užívania istiny dlžníkom. Odvolací
súd zároveň poukazuje na to, že Obchodný zákonník i Občiansky zákonník rešpektujú autonómiu
vôle strán pri úprave následkov i v prípade odstúpenia od zmluvy. Požiadavka vrátiť poskytnuté
prostriedky (dlžnú sumu), aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej čiastky úveru aj po zosplatnení úveru

je preto opodstatnená, v opačnom prípade by sa veriteľ využijúc oprávnenie dané mu zákonom, ktoré
je dôsledkom porušenia povinností dlžníka dostal do horšieho postavenia ako mal pred porušením
povinností dlžníkom. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou
súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zmluvné úroky sú odplatou za
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je

povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to
či už v lehote alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu
za omeškania so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2
OZ). Pritom platí, že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa
21.8.2014).

13. Odvolací súd dodáva, že nepriznanie úrokov po realizácii oprávnenia veriteľa na zosplatnenie úveru
z dôvodov porušovania povinnosti dlžníkom nie je odstránením nerovnováhy medzi spotrebiteľom
a dodávateľom (poskytovateľom úveru), ale dostáva poskytovateľa úveru do horšieho postavenia,
aké mal pred využitím oprávnenia na „zosplatnenie úveru“. Naopak porušenie povinnosti dlžníka z

úverovej zmluvy vedúce k realizácii oprávnenia veriteľa od zmluvy odstúpiť alebo úver zosplatniť ho
dostáva do výhodnejšieho postavenia (nemusí ďalej veriteľovi plniť úroky), keď si vlastne dlžníci zlepšia
„porušovaním povinnosti“ svoje postavenie v úverovom vzťahu.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c )

CSP zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania a vec podľa § 391
ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne
zaoberať vecou samou, oboznámi sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu a vo veci
opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolaciehosúdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).