Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Matyiová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117213688
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117213688.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s.,
so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti žalovanej A. o zaplatenie
968,96 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13Csp/113/2017-57 z 21.2.2018 Okresného súdu
Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlen„súd“)napadnutýmrozsudkomžalobuzamietolastranámsporunáhradu
trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu
sumu 968,96 € s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 15.1.2007 do zaplatenia. Uplatnenej
pohľadávke zodpovedal podľa skutkového vymedzenia žaloby peňažný záväzok žalovanej zo zmluvy
o úvere č. 8653958506 z 22.6.2006, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou,

a.s. ako veriteľom a žalovanou v hmotnoprávnom postavení dlžníka, na základe ktorej Poštová banka
a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume 30.000,-Sk, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu
s dohodnutými úrokmi a poplatkami. Celková výška nákladov za poskytnutý úver bola v sume 16.902,27
Sk. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu prestala takto dohodnuté splátky úveru platiť, a z toho dôvodu
Poštová banka listom uplatnila právo na okamžité zosplatnenie celého úverového záväzku, následkom
čoho sa stal celý úver, vrátane príslušenstva, predčasne splatný ku dňu 15.1.2007.

3. Súd zo žalobcom priloženej zmluvy o úvere zistil, že Poštová Banka, a.s. ako veriteľ uzavrela so
žalovanou ako dlžníčkou dňa 24.6.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca
žalobcu žalovanej úver vo výške 995,81 € (30.000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť formou
50 mesačných splátok vo výške 33,79 € (1.018,- SK). Celková výška nákladov na poskytnutý úver
bola vo výške 561,25 € (16.908,27 SK), RPMN bola vo výške 11,32 %. Dátum prvej platby bol
stanovený do 22.7.2006 a dátum každej ďalšej platby k 22. dňu v mesiaci. Ďalej súd zistil, že spoločnosť
INVEST-KAPITAL, a.s. a spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. dňa 11.9.2008 uzavreli zmluvu

o postúpení pohľadávok. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že ani v zmluve samotnej a ani v
prílohe k nej nie je nijako špecifikovaná pohľadávka voči žalovanej, t. j. nie je uvedené či predmetom
odplatného prevodu pohľadávok medzi spoločnosťami bola aj pohľadávka voči žalovanej, ktorá je
predmetom tohto konania a naviac žalobca nepredložil žiadnu inú zmluvu o postúpení pohľadávok, ktoráby preukazovala jeho aktívnu legitimáciu v konaní. Po právnom posúdení podľa § 149, § 150 ods. 1, §
153 ods. 1, 2, 3 , § 154 CSP súd konštatoval, že žalobca nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je
jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného

bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie
povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry
sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi.

Žalobca bol povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré
v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností,toznamenásneunesenímdôkaznéhobremena.Nepriaznivéprocesnédôsledky(neúspech
v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného súd uzavrel, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky, nakoľko
súdu nepredložil zmluvy o postúpení pohľadávok, na ktoré sa odvolával v žalobe, preto nepreukázal, že
je aktívne legitimovaný v konaní. Súd preto žalobu zamietol.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola v celom rozsahu úspešná

žalovaná, ktorej však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd a žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
a/, b/ d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel
v celom rozsahu. Vytkol súdu, že ho nevyzval na preukázanie aktívnej legitimácie, že nevytýčil vo veci
termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP a v neposlednom rade, že vo veci nevytýčil

pojednávanie. Mal za to, že týmto postupom mu súd absolútne odňal možnosť konať pred súdom a
vôbec poznať právne posúdenie veci, s ktorým sa oboznámil až na základe doručeného prekvapivého
rozsudku vo veci. Takýto postup nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania. Ak by
bol žalobca oboznámený oboznámený s tým, že súd mieni žalobu zamietnuť bez ďalšieho z dôvodu
absencie aktívnej vecnej legitimácie, bol by zmluvu o postúpení pohľadávok predložil už v konaní pred

súdom prvej inštancie. Vyjadril názor, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné a v tejto súvislosti
poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, citoval napr. z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn.
IV. ÚS 1551/08, nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08, sp. zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn. II. ÚS
86/06, sp. zn. II. ÚS 380/13, z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 25/2007. V ďalšej časti
odvolania žalobca argumentuje skutočnosťami absolútne nesúvisiacimi s konkrétnou prejednávanou

vecou, keď poukazuje na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby,
resp. aplikáciu ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.

6. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné
(§§ 355 až 358 CSP), s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 14.2.2019
na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích

dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné. Odvolací
súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením
prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že pre civilné
sporové konanie (o aké ide aj v prejednávanej veci) platí zásada prejednávacia, znamenajúca, že
tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je vecou sporových strán, ktoré majú jednak
povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti, ale rovnako navrhovať pre ne dôkazy, teda majú povinnosť
tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Z ustanovenia § 132 ods. 1, 3 CSP sa vyvodzuje tzv. dôkazné bremeno

akoprocesnázodpovednosťstránsporuzavýsledokkonania.Dôkaznébremenoakoinštitútprocesného
práva postihuje tú stranu, v ktorej záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva
bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal ako pravdivú. Rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musí strana preukázať) zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na sporný
vzťah aplikovaná.

11. Žalobca vo svojich odvolacích námietkach tvrdil (na rozdiel od súdu prvej inštancie), že je vo
veci aktívne legitimovaný. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva subjektu - žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo 205/2009 z 29.6.2010). Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby žalobca svoju aktívnu legitimáciu v
konaní súdu preukázal platným postúpením pohľadávky. Súd prvej inštancie preto postupoval správne,
ak vo veci skúmal otázku aktívnej legitimácie žalobcu a dospel k správnemu záveru, že v danom prípade

sa žalobcovi nepodarilo preukázať svoju aktívnu legitimáciu.

12. Žalobca v rámci písomného odvolania síce pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú
medzi ním ako postupníkom a postupcom BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Bratislava a zmluvu o
postúpení pohľadávok uzavretú medzi postupcom INVEST-KAPITAL, a.s. Bratislava a postupníkom

BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Bratislava (odvolací súd poznamenáva, že druhá uvedená zmluva
o postúpení pohľadávok bola pripojená k žalobe), ale zmluva o úvere, ktorá je podkladom pre nárok
uplatnenýžalobou,bolanesporneuzavretámedziveriteľomPoštovoubankou,a.s.ažalovanou.Žalobca
ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že táto pohľadávka proti žalovanej
bola z Poštovej banky a.s. postúpená na žalobcu, resp. akým spôsobom žalobca túto pohľadávku

získal. Naviac treba zdôrazniť, že bolo povinnosťou žalobcu už k samotnej žalobe priložiť doklad
preukazujúci, že pohľadávku získal (§ 132 ods. 3 CSP), k čomu nepostačuje zmluva o postúpení
pohľadávky uzavretá medzi postupcom INVEST-KAPITAL, a.s. Bratislava a postupníkom BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Bratislava a ani následná zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Bratislava, pretože z obsahu spisu nevyplýva, komu (a či vôbec)

postúpila Poštová banka a.s. pohľadávku voči žalovanej. Pri zastúpení žalobcu advokátskou kanceláriou
je absurdné tvrdenie uvedené v odvolaní, že ak by bol žalobca oboznámený s tým, že súd mieni
žalobu zamietnuť bez ďalšieho z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie, bol by zmluvu o
postúpení pohľadávok predložil už v konaní pred súdom prvej inštancie. Ako bolo už vyššie uvedené, je
povinnosťou strany predložiť dôkazy priamo so žalobou bez toho, aby ho na to súd bol povinný vyzývať

a v zmysle § 160 CSP súd nemá poučovaciu povinnosť ak je strana zastúpená advokátom. Odvolací
súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ani k odvolaniu žalobca nepripojil dôkaz preukazujúci postúpenie
predmetnej pohľadávky z Poštovej banky, a.s. na subjekt, od ktorého ju prípadne mohol nadobudnúť
žalobca.

13. Odvolateľ teda neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako
žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi. Odvolacia
námietka žalobcu, že súd mohol vytýčiť vytýčiť termín predbežného prejednania nároku, aby sa predišloprekvapivému rozsudku, resp. že mal vytýčiť pojednávanie, je len účelová a v kontexte už uvedeného
nedôvodná. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobcu v odvolaní sú
neopodstatnené, preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil.

14. Žalobca ako odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaná bola síce v odvolacom konaní
plne úspešná, ale žiadne preukázateľné trovy jej v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.