Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. december 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204678
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716204678.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom: Mgr. Nina Kollárová v právnej veci navrhovateľa: A. Z., E..

XX.XX.XXXX, I. S. XX, XXX XX Z., štátny občan SR proti odporcom: 1/ A. Š., E.. XX.XX.XXXX, J. I.
J. XX, XXX XX K. S., štátny občan SR, 2/ maloletý S. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. J.W. XX, XXX XX K. S.,
štátny občan SR, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych veci a rodiny v Poprade
o zapretie otcovstva k maloletému S.Á. Z., E.. XX.XX.XXXX s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 20.05.2016 návrh na zapretie otcovstva k maloletému S. Z.,

E.. XX.XX.XXXX.

2. Návrh odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
Odporkyňa podala dňa 13.03.2016 návrh na úpravu práv a povinností k maloletému S. Z., konanie je
vedené pod sp. zn. 14P/72/2016. V tomto konaní vystupuje ako otec maloletého dieťaťa a je zapísaný
akootecmaloletéhodieťaťavrodnomliste.Do01.01.2016ajbývalvspoločnejdomácnostisodporkyňou
1/ a maloletým dieťaťom. Staral sa o maloletého aj o odporkyňu 1/. Bývali v rodinnom dome odporkyne

1/. Zo spoločnej domácnosti bol vyhnaný rodičmi odporkyne 1/. Odporkyňa 1/ mu opakovane povedala,
že nie je otcom dieťaťa. Najprv to bral ako istý afekt matky dieťaťa, ktorá sa mu chce týmto spôsobom
pomstiť. Ale keď to zopakovala po piatykrát, nadobudol podozrenie, že nie je otcom dieťaťa. Je ochotný
podstúpiť znalecké dokazovanie, aj napriek nákladom s tým spojenými, hlavne preto, aby sa odstránili
akékoľvek pochybnosti. Nemá problém starať sa maloletého, má ho rád, záleží mu na ňom, ale tvrdenia
matky sa ho dotýkajú a myslí si, že všetci zúčastnení majú právo na jednoznačný záver týkajúci sa
otcovstva k maloletému S.. Následne v písomnom podaní zo dňa 18.05.2017 navrhovateľ uviedol, že je

ochotný zložiť preddavok na znalecké dokazovanie a žiada, aby súd do konania pribral znalca z odboru
analýzy DNA.

3. Odporkyňa 1/ sa k návrhu nevyjadrila.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne 1/, prednesom kolízneho opatrovníka a
oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

5. Na pojednávaní odporkyňa 1/ uviedla, že maloletý je synom navrhovateľa. Nevie, aký má dôvod,
keďže počas spolužitia s ním nemala iný vzťah.6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ a odporkyňa 1/ sú v rodnom liste zapísaní
ako rodičia. V tomto konaní žiadne nové skutočnosti nevyšli najavo, aj vzhľadom na to, že navrhovateľ
sa nedostavil na pojednávanie. Na druhej strane si však navrhovateľ neplní vyživovaciu povinnosť voči

maloletému, kde podal aj odvolanie proti rozsudku 14P/72/2016-87 zo dňa 07.07.2017. Na základe
tohto rozsudku bol maloletý zverený do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu
mesačne sumou 100,- eur počnúc dňom 01.01.2016. Taktiež bol zaviazaný zaplatiť zaostalé výživné od
01.01.2016 do 30.06.2017 vo výške 1.800,- eur k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Otec si má plniť vyživovaciu povinnosť, aj keď prebieha konanie o zapretie otcovstva. Je v záujme

maloletéhodieťaťa,abysiotecplnilsvojepovinnostiaotecjestálezapísanývrodnomlisteakobiologický
otec maloletého dieťaťa, čím prejavil vlastne svoju vôľu.

7. Uznesením č. k. 9C/205/2016 - 37 zo dňa 07.05.2018 v spojení s opravným uznesením č. k.
9C/205/2016 - 41 zo dňa 08.08.2018 uložil súd navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy
dôkazu vo výške 500,- eur do 7 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Poprad.

8. Podľa § 253 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak strana v lehote určenej súdom preddavok
nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

9. Navrhovateľ preddavok na trovy dôkazu nezložil, preto súd v zmysle § 253 ods. 3 Civilného sporového

poriadku ním navrhnuté znalecké dokazovanie nevykonal a nariadil pojednávanie.

10. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 06.12.2018 uviedol, že odporkyňa 1/ a navrhovateľ sú
uvedenívrodnomlistedieťaťaakorodičia.Jetovecnemennáavtomtokonanínenastaliinéskutočnosti,
ktoré by naznačovali niečo iné. Poukázal na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 14P/72/2016, kde už bol

navrhovateľ zaviazaný ako na platenie riadneho výživného, tak aj na platenie zaostalého výživného.
Bol riadne zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa. Bol a je teda považovaný za otca. Uvedenú
skutočnosť začal namietať až následne. Z uvedených dôvodov majú za to, že návrh by mal byť
zamietnutý.

11. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

12. Navrhovateľ a odporkyňa 1/ sú zapísaní v rodnom liste ako rodičia maloletého dieťaťa - S. Z., E..
XX.XX.XXXX. Od 01.01.2016 nežijú v spoločnej domácnosti. Právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu
č. k. 14P/72/2016 - 87 zo dňa 07.07.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

9Cop/25/2017 zo dňa 07.12.2017 bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol
zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne od 01.01.2016 k rukám matky vždy do
15. dňa v mesiaci vopred a zároveň bol zaviazaný na zaplatenie nedoplatku na výživnom za obdobie od
01.01.2016 do 30.06.2017 v sume 1.800,- eur k rukám matky v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

13. Podľa § 90 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) ak nie je otcovstvo určené
podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

14. Podľa § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom

alebo pred súdom.

15. Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že
by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

16. Podstatou povinnosti tvrdenia je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej.
Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje
do procesného neúspechu toho účastníka, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych
skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v

právnej norme.
Každého z účastníkov zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná
povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkaznébremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Nesplnenietejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník,
ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť

17. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý
neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich

tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie.

18. Navrhovateľ zálohu na trovy znaleckého dokazovania nezložil, žiadne iné tvrdenia ani dôkazy
v konaní nepredostrel. S poukazom na uvedené právne a teoretické východiská súd uzatvára, že
navrhovateľ neuniesol svoje bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce dôkazné bremeno, keď v návrhu
na začatie konania uviedol len pochybnosť o otcovstve vzhľadom na údajné vyjadrenie odporkyne 1/ o

tom, že nie je otcom maloletého dieťaťa (čo odporkyňa 1 na pojednávaní poprela s tým, že maloletý je
synom navrhovateľa) a dostatočnými dôkazmi nepreukázal, že zapretie otcovstva uplatnené v návrhu
je dôvodné, teda že je vylúčené, aby mohol byť otcom dieťaťa; súd preto návrh zamietol.

19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku vo výroku II. a žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.