Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. január 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13Csp/290/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117225245
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117225245.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore navrhovateľa Y. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Košice, Q. XX,
právne zast. Advokátka kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466,
proti odporcovi: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692,
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

I. Odporca je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa vyplývajúceho z dohody
o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom a právnym
predchodcom odporcu dňa 18.5.2012.

II. Navrhovateľovi ukladá povinnosť podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach

zo mzdy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom a právnym predchodcom
odporcu dňa 18.5.2012 do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Priznáva navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 100%.

IV. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sume
33 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa vyplývajúceho z dohody
o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom a právnym
predchodcom odporcu dňa 18.5.2012 a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Svoj návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že právny predchodca odporcu spoločnosť T. F.,
E..L.., ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek uzavrel s navrhovateľom
ako spotrebiteľom vystupujúcim v pozícii spoludlžníka dňa 18.5.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej mali byť spotrebiteľovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 10.750 EUR. Čo sa
týka samotného splácania úveru v predmetnej zmluve sa uvádza, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi
poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných 120 mesačných

splátkach po 137,66 EUR. Dňa 6.10.2016 došlo medzi právnym predchodcom odporcu a odporcom
k uzavretiu zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej všetky práva a povinnosti veriteľa
vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy prešli na odporcu. Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere bol aj
bod 4.8 úverovej zmluvy - dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka, na základe ktorej momentálne dochádza
k výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu, čím neustále každým mesiacom dochádza
k zjavne nezákonným a neprimeraným zásahom do majetku navrhovateľa. Odporca sa domáha u

zamestnávateľa navrhovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova
2, 812 72 Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 151 866 (ďalej ako zamestnávateľ navrhovateľa), výkonuzrážok z jeho mzdy na základe žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 4.4.2016 a následného listu odporcu
zo dňa 14.12.2016 označeného ako oznámenie zmeny čísla účtu, ktorú doručil na mzdové oddelenie
zamestnávateľanavrhovateľa.Odporcaodôvodnilsvojužiadosťexistenciouúdajnéhodlhunavrhovateľa

voči odporcovi z predmetnej zmluvy o úvere, pričom zamestnávateľovi navrhovateľa zároveň predložil
predmetnú úverovú zmluvu, v ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá. Na základe uvedenej
žiadosti zamestnávateľ navrhovateľa reálne začal s výkonom zrážok zo mzdy a tieto aj naďalej vykonáva
v prospech odporcu a podľa jeho pokynov, o čom svedčí aj potvrdenie zamestnávateľa navrhovateľa o
vykonaných zrážkach zo mzdy.

2. Navrhovateľ poukázal na to, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná a preto je neplatná
podľa § 53 ods. 5 OZ. Ďalej svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil aj tým, že
zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemal možnosť
navrhovateľ odmietnuť, považuje za neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ.

3. Dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia odôvodňoval navrhovateľ tým, že predmetná dohoda
o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v
čoho dôsledku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom spotrebiteľskom
vzťahu. Takáto zmluvná podmienka je platná jedine v tom prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami

individuálne dojednaná. Individuálnosť dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná v zmysle
Občianskeho zákonníka len vtedy, ak má spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah tejto zmluvnej
podmienky. Navrhovateľ svoje tvrdenia o tom, že v prejednávanom prípade nedošlo k individuálnemu
dojednaniu zmluvnej podmienky opiera najmä o to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, bola
vopred predformulovaná a predložená navrhovateľovi bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti

akýchkoľvek úprav zo strany navrhovateľa. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej
podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma zmluvnými
stranami, a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa
za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach zo mzdy resp.
vymôcť si prípadnú zmenu jej plnenia. V uvedenom prípade nemal navrhovateľ pritom reálnu možnosť

akokoľvek disponovať s obsahom predmetnej dohody, resp. nemal možnosť zmeniť jej obsah ani ju
odmietnuť.Takétokonaniejevpriamomrozporesozmyslomaúčelomprijatejprávnejúpravynaochranu
práv spotrebiteľov, ku ktorej došlo v súvislosti s existenciou Smernice Rady č. 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ si takýmto spôsobom neprimerane zhoršil svoje
postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby mal možnosť uzatvorenia takejto dohody odmietnuť.

Týmto, na základe svojej neobmedzenej vôle, môže veriteľ vymáhať od dlžníka v budúcnosti dlh, ktorý
reálne neexistuje, resp. aj plnenie, na ktoré nemá veriteľ žiaden nárok. Bez akéhokoľvek obmedzenia
tak stavia navrhovateľa do pozície, kedy tento stráca právo disponovať s jeho príjmom ako s vlastným
majetkom, a to bez platného právneho základu.

4. Zároveň navrhovateľ poukázal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj na to, že predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom v zmysle § 551 ods. 1 OZ nakoľko táto
neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, čím nie je naplnená
požiadavkaurčitostiprávnehoúkonu.Zároveňnavrhovateľpoukázalajnato,žeaksavykonávajúzrážky
vyššie než pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené atribúty určitosti

právneho úkonu a podľa § 37 ods. 1 OZ je takýto právny úkon, ktorý nie je určitý, je neplatný.

5. Navrhovateľ poukázal ďalej na to, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere a predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy ako neinformovaný spotrebiteľ bez právnického vzdelania, nedokázal
vyhodnotiť túto zmluvnú podmienku a poukázať na to, že je neprijateľná, ani nedokázal rozoznať

nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
tak umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa v podobe jeho mzdy aj z nekalých zmluvných podmienok
alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V zmysle
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy poskytovateľ úveru alebo veriteľ sám určuje výšku dlžnej sumy,
túto predkladá platiteľovi mzdy za účelom vykonávania zrážok a to aj v prípade plnení z neprijateľnej

zmluvnej podmienky. Dlžník tieto zrážky nemôže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to
kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že on ako spotrebiteľ je v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či vyjednávacej pozície v
rámci kontraktácie Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil nerovnováhu naúkor spotrebiteľa a dôvodnosť jeho zvýšenej ochrany ex offo. Poukázal na článok 6 Smernice Rady
93/13EHSz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,ktoréhoúčelomjebránenie
uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať

aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečovanej
dohodou o zrážkach zo mzdy alebo neumožnenie vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za
účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Navrhovateľ taktiež poukázal na článok
4 a 14 Smernice Rady 87/102 EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu

takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu
súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami
preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej Smernice alebo neumožňuje v
tejto súvislosti vydať predbežné (neodkladné) opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

6. Navrhovateľ ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že obdobná dohoda o zrážkach zo mzdy o
akej ide aj v prejednávanom prípade, bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, okrem
iného aj komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúceho.

7. Z uvedených dôvodov mal navrhovateľ za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
neprijateľnúzmluvnúpodmienkuobsiahnutúvspotrebiteľskomprávnomvzťahu,ktorejobsahspotrebiteľ
nemohol reálne ovplyvniť a preto je nutné považovať ju ex lege za neplatnú. Mal za to, že na základe
takto neplatnej zmluvnej podmienky, nemôže dochádzať k realizácii zrážok zo mzdy navrhovateľa v
prospech odporcu.

8. Navrhovateľ v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ďalej poukázal na to, že predmetná
zmluva o úvere neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy tak ako vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2
písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010, v žiadnom zo svojich ustanovení predmetná
zmluva neobsahuje celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ na základe predmetnej zmluvy zaplatiť tak

ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ďalej neobsahuje
údaje, resp. nečlení splátky úveru na termíny, istiny, úroku a iných poplatkoch, tak ako to vyžaduje
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného je tak potrebné na
predmetnú úverovú zmluvu hľadieť ako na bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko táto neobsahuje viacero
obligatórnych náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch.

9. Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že dňa 11.5.2012 došlo zo strany dlžníka k podaniu
návrhu na uzavretie zmluvy a to tým, že podal žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutú v bode 3
predmetnej úverovej zmluvy, ktorou sa domáhal poskytnutia úveru v sume 15.000 EUR. Dlžník tak
navrhoval, aby medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej veriteľ

poskytne dlžníkovi finančné prostriedky v sume 15.000 EUR. Dňa 18.5.2012 veriteľ tento návrh prijal,
pričom za prijatie návrhu je potrebné považovať bod 4 predmetnej úverovej zmluvy. K prijatiu návrhu na
uzavretie zmluvy však zo strany veriteľa nedošlo bez výhrad, teda bez akýchkoľvek dodatkov a zmien,
nakoľko zo strany veriteľa došlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy tak, že výška dohodnutého úveru
mala dosahovať len sumu 10.750 EUR. Takéto prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny v zmysle ust. § 44

ods. 2 OZ, je potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý však dlžník nikdy neprijal a to
už vôbec nie písomne tak ako to pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere predpokladá zák. č. 129/2010 Z.z.
Na základe uvedeného je navrhovateľ toho názoru, že v predmetnom prejednávanom prípade nedošlo k
platnému uzavretiu úverovej zmluvy. Tým, že predmetná úverová zmluva je z vyššie uvedeného dôvodu
neplatná, jej strany boli povinné vrátiť všetko, čo si navzájom plnili a to bezodkladne. Nakoľko k vzniku

bezdôvodného obohatenia došlo dňa 18.5.2012, kedy zo strany odporcu došlo k poskytnutiu finančných
prostriedkov dlžníkovi a tým došlo na strane dlžníka k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor veriteľa,
svojnároksimoholuplatniťnajneskôrdo18.5.2015.Kpodaniužaloby,ktorousiveriteľsvojnárokuplatnil
na súde, došlo ak 15.11.2016 na Okresnom súde Košice II, pričom toto konanie prebieha pod sp.zn.
11Csp/69/2016. Aj napriek uvedenému, že v prejednávanom prípade došlo k premlčaniu nároku veriteľa

voči dlžníkovi, sa odporca prostredníctvom zrážok zo mzdy domáha tohto plnenia.

10. Navrhovateľ sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal jeho nariadenia
z dôvodu, že žiadny iný inštitút ako inštitút neodkladného opatrenia, navrhovateľovi v danom prípadenepomôže a nezabráni vykonávaniu zrážok z jeho mzdy (na základe neplatnej dohody o zrážkach zo
mzdy). Zároveň navrhovateľ poukázal na fakt, že Slovenská právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi
ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť mimosúdne zásah do majetku

spotrebiteľa spôsobený zrážkami zo mzdy, aj keď veriteľ je súkromnou osobou. Na základe zrážok
zo mzdy vykonávaných na základe takejto dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky by tak dochádzalo pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka,
kým sa odporca nerozhodne výkon takýchto zrážok sám ukončiť.

11. Navrhovateľ na preukázanie svojho nároku na vydanie neodkladného opatrenia predložil súdu
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel dlžník Y. U. s veriteľom T. F., E..L.. dňa 18.5.2012.
Z uvedenej zmluvy súd zistil, že ako spoludlžník je uvedený navrhovateľ Y. F., nar. X.X.XXXX.
Súčasťou uvedenej zmluvy o úvere je aj v bode 4.8 dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavreli
dlžník a spoludlžník s právnym predchodcom žalobcu. Navrhovateľ ďalej predložil súdu písomné
predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi jeho mzdy Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,

ktorú zaslal odporca jeho zamestnávateľovi dňa 4.4.2016. Ďalej predložil navrhovateľ oznámenie
odporcu zamestnávateľovi navrhovateľa dňa 14.12.2016, v ktorom uviedol, že bola na neho postúpená
pohľadávka voči navrhovateľovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým ako súčasný veriteľ
žiadal o pokračovanie vo vykonávaní zrážok zo mzdy dlžníka (navrhovateľa) na základe zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2017 súd zistil,

že zamestnávateľ potvrdil, že vykonáva zo zrážok zo mzdy navrhovateľa mesačne po 137,66 EUR na
základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú mu predložil odporca. K 31.10.2017 mu vykonal zrážky zo
mzdy vo výške 2.615,54 EUR.

12. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd

môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

14. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, písm.d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17.Podľaustanovenia§328ods.1CSPaksúdnepostupovalpodľa§327,nariadineodkladnéopatrenie,

ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

18. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

19. Podľa ustanovenia § 328 ods. 3 CSP uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

20. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

21. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom pre nariadenie

neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obava, že
exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania
je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto v návrhu musí uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúcepotrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň musí uviesť
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

22. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a jej relevanciu
posudzuje súd v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť
bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však
bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť

bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku
považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa žalobkyňa nedomáhala ochrany prostredníctvom
neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Úpravou
pomerov neodkladným opatrením zákon umožňuje rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré je v záujme
účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických osôb, ak je potrebný okamžitý zásah súdu. Súd
musí zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorej zo strán.

Navrhovateľ sa neodkladným opatrením domáha ochrany svojich práv pred neoprávneným zásahom
do svojho majetku, ku ktorému dochádza zrážkami z jeho mzdy, pričom nemá iné právne ani faktické
možnosti zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa od ostatných
zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale
ide o prostriedok na splácanie veriteľovej pohľadávky, keďže na jej základe sa pohľadávka veriteľa

postupne aj uspokojuje zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré dlžník s veriteľom dohodol a ktoré vykoná
platiť jeho mzdy a dohodnuté zrážky pravidelne vypláca veriteľovi do úplného zaplatenia veriteľovej
pohľadávky. Za situácie, keď otázka platnosti, respektíve neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
nie je vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu, je potrebné zabezpečiť ochranu práv navrhovateľa
nariadením neodkladného opatrenia.

23. Ako vyplýva z obsahu spisu navrhovateľ a právny predchodca odporcu uzavreli spotrebiteľskú
zmluvu, pričom navrhovateľ namieta neprijateľnosť podmienok upravených v spotrebiteľskej zmluve
resp. namieta absenciu niektorých náležitostí vyžadovaných v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch pre zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na skutočnosť, že

navrhovateľ namieta platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, je teda spochybnený samotný hmotnoprávny
základ nároku veriteľa (odporcu) voči navrhovateľovi ako spoludlžníkovi. Navrhovateľ osvedčil
predloženými listinnými dôkazmi základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j.
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, predložil doklady o tom, že z jeho mzdy mu zamestnávateľ vykonáva
zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej vo vyššie citovanej zmluve o

úvere. Cieľom neodkladného opatrenia je zabezpečiť ochranu pred neoprávneným zásahom do majetku
navrhovateľa, ku ktorému dochádza zrážkami z jeho mzdy, pričom navrhovateľ nemá iné právne
ani faktické možnosti zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok. Na základe uvedeného súd v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

24. Súd prvej inštancie ďalej dodáva, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je typickou formulárovou
zmluvou,ktorejzneniebolovopredpripravenézostranyodporcuakododávateľaúverunazabezpečenie
ktorého slúžia. Na základe takto uzatvorenej dohody následne odporca požiadal listami zamestnávateľa
navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu

ukladalo povinnosť plniť. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom. Preto je právo navrhovateľa ohrozené, pretože zrážky zo mzdy sú určené aj na plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je

nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese
zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/2013/EHS jej užitočného úžitku. Inštitút dohody o

zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne
riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom,
ktorý umožňuje s obídeným súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len
hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozbavzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje
nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento
inštitút obchodník aktivuje. V danom prípade do úvahy prichádza aj ochrana spotrebiteľa podľa § 3 ods.

3 a 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z
konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia alebo v prípade neprijateľnosti
dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Je potrebné uviesť, že navrhovateľ sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach
zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom

reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo
mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj
prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia
spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým
tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla

podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ
sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Takto
je dlžník vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

25. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Na základe tohto ustanovenia súd uložil navrhovateľovi povinnosť
podať žalobu vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 18.5.2012 do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

26. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade súd vyhovel
návrhu navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia, preto mu priznal právo na náhradu trov
konania proti odporcovi vo výške 100%.

27. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 EUR z podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa položky 1c/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch, pretože poplatník (navrhovateľ) je od poplatku oslobodený ako spotrebiteľ a súd jeho návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.