Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. október 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212204770
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2212204770.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: T. K., Z.. XX.XX.XXXX, A. Z. Č.. XX, zast.: JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., so sídlom Poľná
cesta 966/9, Dunajská Streda, proti žalovanému: D.. F.Q. B., Z.. XX.XX.XXXX, H. XXX, B. R. X.Ě., Č.
J., o zaplatenie 31.749,05 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 31.749,05 eur, úrok z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 31.749,05 eur od 01.01.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu žiadal žalobca zaviazať žalovaného
na povinnosť zaplatiť mu sumu 31.749,05 eur s príslušenstvom titulom plnenia z nájomnej zmluvy zo
dňa 14.12.2008.

2. V zmysle článku 16 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 1896/2006 podal žalovaný proti EPR na predpísanom

formulári odpor.

3. Súd nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie najmä výsluchom strán sporu, nájomnou zmluvou zo
dňa 14.12.2008 (č.l. 6), oznámením Okresného štátneho zastupiteľstva v Olomouci (č.l. 79), správou F..
P. G. o stave vibrolisovej linky a odhad ceny (č.l. 55), odstúpením od nájomnej zmluvy zo dňa 20.12.2010
(č.l. 57), súhlasom leasingovej spoločnosti TatraLeasing s.r.o. o prenechaní predmetu leasingu do
užívania tretej osobe zo dňa 22.11.2008 (č.l. 195) a zistil tento skutkový stav veci :

4. Dňa 14.12.2008 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom na strane jednej a žalovaným ako
nájomcom na strane druhej uzatvorená nájomná zmluva, ktorej predmetom bolo zariadenie na výrobu
betónových výrobkov špecifikovaný v čl. III. nájomnej zmluvy. V čl. VI. nájomnej zmluvy bolo dohodnuté
nájomné za užívanie predmetu nájmu v celkovej výške 132.775,68 eur (4.000.000,- Sk). Napriek
tomu, že nájomné podľa predchádzajúceho bodu malo byť zaplatené v dvoch splátkach najneskôr do
31.12.2009, do dnešného dňa žalovaný žalobcovi uhradil len sumu vo výške 101.026,75 eur, aj tú iba

v čiastkach a s výrazným oneskorením. Vzhľadom na uvedené žalobca žalovaného vyzval výzvou z
10.12.2010,abynedoplatoknanájomnomvovýške31.748,92euruhradilnajehoúčetuvedenývzáhlaví
nájomnej zmluvy do 7 dní od doručenia tejto výzvy.Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 14.12.2008 do 31.12.2009.

5. Žalovaný dňa 03.06.2013 na pojednávaní predniesol, že od nájomnej zmluvy dňa 20.12.2010 odstúpil,

nakoľko (nájomnú) „zmluvu vzhľadom na skutočnosť, že bol uvedený do omylu, keď predmetom zmluvy
je celkom iné zariadenie a v inej hodnote, než bolo prenajímateľom deklarované, považuje za absolútne
neplatnú.“ Žalovaný predniesol, že podal na Okresnom štátnom zastupiteľstve v Olomouci podnet z
dôvodu spáchania trestného činu podvodu.

6.Napojednávanídňa02.10.2017súdvzmysle§181ods.2C.s.p.uviedolpredbežnéprávneposúdenie
veci, odkazujúc na rozsudok NS ČR z 18.04.2006, sp. zn. 21 Cdo 826/2005, konkrétne na to, že zmluva,
pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitou vôľu so zámerom, aby tým vyvolal
u druhého účastníka omyl alebo aby tým využil jeho omylu, nie je neplatná podľa ustanovenia § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnej vôle alebo podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor so zákonom. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí

je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia § 49a občianskeho zákonníka, ktorého sa môže
úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy (§ 40a Občianskeho zákonníka).

7. Právny zástupca žalobcu akékoľvek uvedenie žalovaného do omylu vylúčil, na pojednávaní dňa
02.10.2017 uviedol, že ak žalovaný namieta relatívnu neplatnosť právneho úkonu - nájomnej zmluvy, tak

túto námietku vzniesol oneskorene. Žalobca preto uplatňuje námietku premlčania relatívnej neplatnosti
právneho úkonu.

8. Žalovaný na pojednávaní dňa 02.10.2017 zotrval na neplatnosti nájomnej zmluvy uvedením do omylu,
konanie v omyle potvrdil svedok G., žalovaný pripustil, že námietku relatívnej neplatnosti nájomnej

zmluvy uplatnil až v tomto súdnom konaní, avšak trestné oznámenie podľa neho podal ešte v roku 2010.

9. Podľa 37 Občianskeho zákonníka, (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § § 49a Občianskeho zákonníka, Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle

vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení

§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u

iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § § 663 Občianskeho zákonníka, Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, Ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlok omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa článku II bod 1 nájomnej zmluvy zo dňa 14.12.2008, predmetom tejto zmluvy je úprava práv
a povinností zmluvných strán v súvislosti s prenechaním predmetu nájmu určeného v článku III. tejto
zmluvy nájomcovi za odplatu za účelom užívania v dojednanej dobe, všetko za podmienok stanovených
v tejto zmluve.

Podľa článku III bod 1 nájomnej zmluvy zo dňa 14.12.2008, predmetom nájmu je strojnotechnologické
zariadenie na výrobu betónových výrobkov, ktoré pozostáva z týchto častí:
- Vibrolis ADLER 100 S s výstupným zariadením (6 poschodí), automatika, výrobné číslo A 0386-2002
- Paletizačný stroj ADLER 100 S, automatika
- Podávač ADLER, stôl s otočnými valcami, automatický posun
- Formy Chaudronnerie Savoyarde - 17 ks

- Miešacie centrum COUVROT typ 560, výrobné číslo 1732
- Ovládací pult

Podľa článku V bod 1 nájomnej zmluvy zo dňa 14.12.2008, nájom sa dojednáva na dobu určitú, od
14.12.2008 do 31.12.2009.

Podľa článku VI bod 1 nájomnej zmluvy zo dňa 14.12.2008, zmluvné strany sa dohodli na nájomnom za
užívanie predmetu nájmu uvedeného v článku III. ods. 1 tejto zmluvy za celé obdobie trvania nájmu v
celkovej výške bez DPH 4.000.000,- Sk (slovom: štyri milióny slovenských korún).

Podľa článku VI bod 2 nájomnej zmluvy zo dňa 14.12.2008. nájomné vo výške podľa ods. 1 tohto článku
bude zo strany nájomcu uhrádzané nasledovne:
Nájomné sa obdobie odo dňa uzavretia tejto zmluvy do 31.12.2008 a za I. a II. štvrťrok 2009 vo výške
2.200.000,- Sk (slovom dva milióny dvestotisíc slovenský korún) bude zo strany nájomcu zaplatené
vopred do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy, a to formou bezhotovostného prevodu

na bankový účet prenajímateľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy. Nájomné za III. a IV. štvrťrok 2009
vo výške 1.800.000,- Sk(slovom: jeden milión osemstotisíc slovenský korún) bude zo strany nájomcu
uhradené v celosti bezhotovostným prevodom na bankový účet prenajímateľa najneskôr do 31.12.2009.

10. K žalovaným namietanej neplatnosti nájomnej zmluvy z 14.12.2008:

10.1. Žalovaný tvrdí, že omyl je u nájomnej zmluvy podstatný, nakoľko sa týka totožnosti predmetu
nájmu - error in corpore (nie technologické zariadenie Adler, ale Sigma), s čím súvisia aj podstatné
vlastnosti predmetu nájmu - error in qualitate (výrobky Adler sú kvalitatívne na vyššej úrovni ako Sigma).

10.2. K definičným znakom právneho štátu patrí princíp právnej istoty a ochrany dôvery účastníkov
právnych vzťahov v právo. Súčasťou právnej istoty a ochrany dôvery účastníkov právnych vzťahov v
právo je taktiež rešpektovanie zásady "pacta sunt servanda".
10.3. Prijatie právneho názoru o tom, že podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy má bez
ďalšieho za následok neplatnosť zmluvy, by v svojich dôsledkoch znamenalo, že druhý účastník nemá

právo na dohodnuté plnenie, aj keby zmluvu uzavrel vážne a aj keby ju sám splnil (bol pripravený splniť);
ujma,ktorúbytýmutrpel,bymumohlabyťnahradenálenzdôvoduzodpovednostipodvodnekonajúceho
účastníka za bezdôvodné obohatenie nebo za škodu.

10.4. Uvedené následky však nemožno považovať z hľadiska zásady "pacta sunt servanda" za

zodpovedajúce. Uzavretú zmluvu by totiž nebolo treba splniť len preto, že konanie jedného z účastníkov
bolo ovplyvnené neprejavenou pohnútkou alebo poznamenané vnútornou výhradou (mentálnou
rezerváciou) o následnom výkonu práv a povinností zo zmluvy, hoci druhý z účastníkov k dojednaniu
záväzku pristúpil vážne a podvodné konanie nebol (v tej dobe) schopný rozpoznať. Požiadavka
na výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi (§ 3 odst.1

Občianskeho zákonníka) súčasne vyžaduje, aby právne následky mala z dôvodu právnej istoty len taká
vôľa, ktorá bola účastníkom zmluvy prejavená, a aby preto účel (zmysel) uzavretej zmluvy a ani jej
skutočný dopad do právnych vzťahov účastníkov nebol určovaný pohnútkou alebo vnútornou výhradou
(mentálnou rezerváciou) podvodne konajúceho účastníka, ale postojom druhého účastníka. Zmluva,pri ktorej uzavretí konal jeden z jej účastníkov podvodne, teda nemôže byť bez ďalšieho neplatná pre
nedostatok vážnej vôle (§ 37 odst.1 Občianskeho zákonníka) alebo z dôvodu rozporu so zákonom (§
39 Občianskeho zákonníka). Naopak, právom musí byť chránený druhý účastník a len na ňom môže

závisieť, či sa dovolá omylu, ktorý u neho podvodne konajúci účastník pri uzavretí zmluvy vyvolal alebo
ktorého podvodne konajúci účastník pri uzavretí zmluvy využil, a či tým uplatní tzv. relatívnu neplatnosť
zmluvy v zmysle ustanovení § 49a a § 40a Občianskeho zákonníka.

10.5. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že zmluva, pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov

úmyselne predstieral určitou vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl alebo aby tým
využil jeho omylu, nie je neplatná podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok
vážnej vôle alebo podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Podvodné
konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia
§ 49a občianskeho zákonníka, ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy (§ 40a
Občianskeho zákonníka). Uvedené závery súd opiera o rozsudok NS ČR z 18.04.2006, sp. zn. 21 Cdo

826/2005.

11. K žalobcovej námietke premlčania práva uskutočniť právny úkon to je dovolať sa relatívnej
neplatnosti nájomnej zmluvy:

11.1. K žalovaným namietanej neplatnosti nájomnej zmluvy pre omyl vo vôli konajúceho zhodne s
predchádzajúcim desiatym bodom treba doplniť, že ide o relatívnu neplatnosť podľa § 40a Občianskeho
zákonníka, ako i podľa § 267 Obchodného zákonníka. Relatívnej neplatnosti sa musí osoba dotknutá
touto neplatnosťou dovolať osobitným právnym úkonom uskutočneným v premlčacej dobe. Podľa §
391 ods. 2 Obchodného zákonníka plynie premlčacia doba práva uskutočniť právny úkon odo dňa,

kedy sa príslušný právny úkon mohol urobiť, t.j. v danom prípade odo dňa účinnosti nájomnej zmluvy
z 14.12.2008. Keďže žalovaný sa dovolal údajnej neplatnosti nájomnej zmluvy až prednesom na
pojednávanídňa03.06.2013,žalobcajehoprávopovažovalzapremlčanéauplatnilnámietkupremlčania
tohto práva.

11.2. K súvisiacej námietke žalovaného o včas uskutočnenom právnom úkone, to je že na žalobcu podal
na Okresnom štátnom zastupiteľstve v Olomouci podnet pre trestný čin podvodu, na žiadosť konajúceho
súdu mu toto štátne zastupiteľstvo oznámilo, že žalovaný podal podnet dňa 28.01.2013. To znamená,
že podnet podal žalovaný po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby, počítajúc od 14.12.2008, kedy bola
uzavretá nájomná zmluva.

11.3. Teda pokiaľ ide o žalovaným namietanú relatívnu neplatnosť nájomnej zmluvy, súd sa plne
stotožňuje s tvrdením žalobcu. Omyl na strane žalovaného preukázaný nebol, žalovaný nijako toto
tvrdenie nepreukázal. V súlade s § 49a Občianskeho zákonníka, „Právny úkon je neplatný, ak
ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie

rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny
úkon neplatným.“ Nakoľko dôkazné bremeno v konaní zaťažuje účastníka, na ktorého prospech má
byť tvrdenie ktoré preukazuje, bolo na ťarchu žalovaného preukázať že omyl bol vyvolaný žalobcom,
alebo o tomto omyle musel vedieť, k čomu nedošlo. Zároveň bolo potrebné stotožniť sa s argumentáciou

vyššej súdnej autority o relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Účinky neplatnosti právneho úkonu
nastávajúodpočiatku,extuncadochádzaknimažvtedykeďsastranatejtoneplatnostiúspešnedovolá.
Toto právo podlieha premlčaniu, ako správne argumentoval žalobca. Žalovaný mal možnosť dovolávať
sa neplatnosti tohto ustanovenia počas plynutia všeobecnej premlčacej doby v trvaní 4 rokov, keďže
ide o obchodnoprávny vzťah. Je nesporné, že v súlade s §40a Občianskeho zákonníka, neplatnosť z

dôvodu omylu konajúcej osoby, spadá pod kategóriu relatívnej neplatnosti a tiež je nesporné, že právo
dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti, je možné označiť za
právo na uskutočnenie právneho úkonu a tu platí súlade s § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, že
premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie,
ktorého neplatnosti sa žalovaný domáha, sa nachádzalo v nájomnej zmluve zo dňa 14.12.2008 od

počiatku,moholsarelatívnejneplatnostidotknutýzmluvnýúčastníkdovolávaťužmomentomjejplatného
uzatvorenia. Súd preto skonštatoval, že námietka premlčania žalobcu bola účinná.11.4. V prípade, že by si žalovaný aj uplatnil voči žalobcovi relatívnu neplatnosť právneho úkonu
v adhéznom konaní, mohol tak urobiť v zmysle § 112 OZ v premlčacej dobe, počítajúc v prípade
relatívnej neplatnosti právneho úkonu odo dňa uzatvorenia nájomnej zmluvy dňa 14.12.2008, teda v

čase podania trestného oznámenia dňa 28.01.2013 bolo toto právo od 14.12.2012 premlčané, preto
nemohla premlčacia doba počas trestného konania spočívať. Avšak v prípade, že si žalovaný uplatnil
v trestnom konaní nárok na náhradu škody, ide o uplatnenie iného právneho inštitútu ako je relatívna
neplatnosť právneho úkonu i o iné rozhodné skutočnosti, na ktoré sa prihliada.

11.5. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po
dobu konania neplynie. Inštitútom spočívania premlčacej doby sa zabezpečuje nemožnosť premlčania
práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde, prípadne u iného
príslušného orgánu. Riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní, ktoré by malo
za následok spočívanie premlčacej doby, nie je samotné podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje

požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť o náhradu škody v určitej výške (uznesenie
NS ČR z 24. 05. 2006, sp. zn. 25Cdo/2478/2004). Uvedenému názoru zodpovedá aj uznesenie ÚS
SR z 26. 10. 2011, sp. zn. II. ÚS 492/2011-14, v zmysle ktorého podľa judikatúry všeobecných súdov,
ako aj zo znenia § 46 ods.3 Trestného poriadku je jednou zo základných podmienok na vyslovenie
povinnosti nahradiť škodu, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej osobe - obžalovanému. Z

uvedeného vyplýva, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu
škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia. Princíp prezumpcie
neviny je vlastný trestnému právu, avšak pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom,
kto za vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce
pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Nejde tu teda vôbec o to, či sa škodca dopustil konania,

ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, ale len o to, či svojím (zavineným)
konaním spôsobil majetkovú stratu poškodeného. Teda subjektívna premlčacia doba nezačína plynúť
až okamihom nadobudnutia právoplatnosti trestného príkazu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13. 11.
2008 sp. zn. 21Cdo/2958/2007).

12. Keďže v zmysle článku VI bod 1. platne uzavretej nájomnej zmluvy z dohodnutého nájomného
vo výške 4.000.000 Sk, to je 132.775,68 eur, uhradil žalovaný sumu 101.026,75 eur, a neuhradených
ostalo 31.749,05 eur, pričom nájomné celkom bolo splatné do 31.12.2009, zaviazal súd žalovaného na
jeho úplné zaplatenie, spolu s úrokom z omeškania, počítajúc od 01.01.2010, kedy sa žalovaný dostal
do omeškania so splnením tohto peňažného záväzku, až do úplného zaplatenia. Záverom súd udáva,

že predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na nájomné, nájomná zmluva bola uzavretá na dobu
určitú od 14.12.2008 do 31.12.2009, týmto dňom zanikla, preto odstúpenie od zmluvy žalovaným zo dňa
20.12.2010 je právne bezvýznamné.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej

značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahusa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.