Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/280/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316212611
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316212611.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu
JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: I. W., narodený XX.X.XXXX,
bytom O. č. XXX, proti žalovanej: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie č. 4, zastúpený: AK Antol, s.r.o., Kupeckého 2542/72, Pezinok, IČO: 47 257 024, v mene
ktorej koná Mgr. Pavol Antol, advokát a konateľ, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o

nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
č.k. 15C/309/2016-13 zo dňa 1. augusta 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zamestnávateľovi

žalobcu Index Nosluš, s.r.o., Prešovská 38, 821 02 Bratislava, IČO: 35 804 441, uložil povinnosť zdržať
sa zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je
zakotvená priamo v zmluve o úvere č. 4849761811 zo dňa 19.05.2011 a to až do skončenia konania
vo veci samej o určenie neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere č. 4849761811 zo dňa
19.05.2011. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods.
1,2, § 327 ods. 1, § 328 ods. 1, 2 § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333, § 335 ods. 1 Civilného

sporového poriadku a vecne tým, že žalobca podal žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha určenia,
že ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy ukotvené v článku 3, bod 4 zmluvy o úvere č. 4849761811
zo dňa 19.05.2011, ako aj ustanovenie rozhodcovskej doložky v článku 3, bod 5 zmluvy sú neprijateľné
zmluvné podmienky spotrebiteľskej úverovej zmluvy a preto sú neplatné. Žiadal ďalej aby bolo určené,
že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré by mala v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch obsahovať a preto ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Súčasne žalobca

požiadal i o vydanie neodkladného opatrenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého
uznesenia a súd prvej inštancie mu v celom rozsahu vyhovel. Žalobca, ktorý žiada nariadiť neodkladné
opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej
úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len
v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda
za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu

do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej
úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie.
Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem.
Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto
súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného
opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Neodkladné opatrenie nie je

konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu do doby, než súd vydá
vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základnéskutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa
teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie žalobcu.

To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia
žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov
strán sporu, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, ktorá obsahoval

aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a v predložených listinných dôkazoch, mal súd prvej
inštancie za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako
aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu o svoj majetok - finančné prostriedky,
ktoré sú zrážané z jeho mzdy. Zrážky, ktoré vykonáva zamestnávateľ žalobcu z jeho príjmu (suma vo
výške 312,70 eura) ho dostávajú do devastačnej finančnej situácie, nakoľko len základné a nevyhnutné
mesačné výdavky na bežný život žalobcu a aspoň čiastočné platby pre veriteľov, presahujú jeho príjmy

a zamedzujú tomu, aby mohol vykonávať voči ostatným veriteľom aspoň čiastočné úhrady jeho dlhov.
V danom prípade nejde len o obavu, že by k ohrozeniu a neoprávnenému zrážaniu z príjmu žalobcu,
len mohlo dôjsť, ale v danom prípade ide o reálne existujúcu skutočnosť, nakoľko k nemu už došlo
a naďalej aj k nemu dochádza (výplatná páska za obdobie 5/2016). Dané neodkladné opatrenie má
zabrániť ďalším možným dispozíciám s finančnými prostriedkami žalobcu, aby nedošlo k situácii, že

suma, ktorá bola zo strany žalovanej poskytnutá žalobcovi, bude z jeho stany bezdôvodne a bez
právneho opodstatnenia mnohonásobne preplatená, čím by na strane žalovanej došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodné, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko týmto
zabráni, aby nedošlo k zhoršeniu finančnej situácie žalobcu, a tým aj jeho životným podmienkam.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a žiadala, aby bolo napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenené a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý,
keďže uznesenie je nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie
má aj inú vadu, ktorá mala za následok takéto rozhodnutie. V zmysle § 325 ods. 2 CSP

možno neodkladným opatrením ukladať povinnosti len stranám sporu. Uznesením bola pritom uložená
povinnosť nie strane sporu, ale zamestnávateľovi žalobcu a z dôvodu, že platný právny predpis uloženie
neodkladného opatrenia inému subjektu ako strane sporu nepozná, je to nesprávne a nezákonné. Preto
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť. Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/372/2016 zo dňa 18.07.2016, ktorý k uvedenej problematike zaujal

jednoznačné rovnaké stanovisko. Žalobca tiež musí preukázať opodstatnenosť nároku vo veci samej.
Musí preukázať, že jeho nárok obstojí a že tu nejde o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie
práva. Má povinnosť preukázať dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, bez ktorej by boli ohrozené práva účastníkov, teda musí osvedčiť, že bez nariadenia
neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná alebo dokonca neodstrániteľná. Túto

náležitosť žalobca však nepreukázal. Návrh žalobcu pritom neobsahuje dostatočné naplnenie týchto
náležitostí a tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza len z tvrdení žalobcu, čo je nesprávne
a neodôvodnené, keď napriek ďalším dostupným skutkovým okolnostiam svedčiacim v prospech
žalovanej tieto ignoroval a na ne v rozhodnutí neprihliadol. Súd prvej inštancie rozhodol bez jasných,
presných a konkrétnych tvrdení o tom, kedy a v akom rozsahu, na aký úver boli realizované zrážky

z jeho mzdy, aké plnenia a kedy boli žalovanej poskytnuté. V konaní je nepochybné, že účastníci
uzatvorili zmluvu o úvere č. 4849761811 zo dňa 19.05.2011, na základe ktorej bola žalobcovi poskytnutá
suma 2.000,- eur. Žalobca sa zaviazal túto splácať v mesačných splátkach po 55,- eur a súčasťou
zmluvy o úvere bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, keď žalobca nesplácal dohodnutú mesačnú
splátku v sume 55,- eur. Dohodou o zrážkach zo mzdy si žalovaná uplatnila svoj nárok vyplývajúci

zo zmluvy vo výške 55,- eur mesačne, ktorý nárok nie je možné považovať za spochybnený. Preto je
tvrdenie žalobcu nelogické, nesprávne a účelové a jeho cieľom je znemožniť žalovanej uspokojenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere, ako i dohoda o zrážkach bola uzavretá v súlade
so všetkými právnymi predpismi, najmä s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách, ako i v súlade s ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. Okresný súd tvrdenia žalobcu nevyhodnotil ako nedostatočné a rozhodol o nariadení
neodkladného opatrenia, no akékoľvek odôvodnenie absentuje. Čo sa týka zrážok v sume 312,70
eura, ktoré majú byť pre žalobcu devastačné, tieto nepreukázal ani sám žalobca. Tu nie je zrejmé,
k akému porušeniu práv žalobcu dochádza vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu, neuviedol to anisúd prvej inštancie. V danom prípade došlo k uplatneniu dohody o zrážkach zo mzdy a súd nemal
rezignovať na preverenie všetkých dostupných informácií prípadu, čo by bol zákonný a logický postup.
Postup súdu prvej inštancie je neobjektívny a tendenčný, keďže prihliadol len na tvrdenie žalobcu.

Opomenul, že žalobca sa dobrovoľne zaviazal plniť splátky úveru a dôvody, o ktorých tvrdí, že mu bránia
splácať oprávnené nároky žalovanej si spôsobil sám žalobca a žalovaná nie je za ne zodpovedná.
Preto nie je možné súhlasiť, aby súd prihliadol len na argumenty žalobcu a na ochranu žalovanej
nereflektoval.Poukázalďalejnato,žežalobcajeminimálneodseptembra2014vomeškanísosplátkami
a tieto si neplní. Dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade s § 53 OZ, v súlade s ustanoveniami Zákon

o ochrane spotrebiteľa a v súlade s § 551 OZ. Súd neuviedol, aké konkrétne právo žalobcu bolo
ohrozené a prečo je nutné nariadiť neodkladné opatrenie, nezaoberal sa otázkou, čo v prípade, ak
žalobca nebude v konaní úspešný a dôjde ku škode na strane žalovanej. Tiež neuviedol, v čom spočíva
konkrétna obava, na základe ktorej by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Dôvodil ďalej, že aj
príslušné ustanovenia smernice 208/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského právneho poriadku

výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských zmlúv. Žiaden predpis Európskej únie nezakazuje a
nezakazoval zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalobca
porušil ustanovenia zmluvy o úvere týkajúce sa splácania jeho záväzku, tým sa dostal do omeškania a
žalovaná pristúpila k realizácii zabezpečovacieho inštitútu a uplatnila si u zamestnávateľa výplatu zrážok
zo mzdy v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy, pričom výška zrážok zo mzdy je priamo regulovaná

zákonnými ustanoveniami a v tomto prípade je výška zrážky stanovená v zmysle zmluvy, zrážky
rovnakej, aká bola dohodnutá výškou mesačnej splátky v zmysle zmluvy o úvere. Žalovaný si teda
realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy iba uplatnil svoje práva plynúce mu zo zmluvy o úvere. Pritom
výška zrážok bola rovnaká, ako výška mesačných splátok, na platenie ktorých sa žalobca zaviazal v
zmluve o úvere. Poukázal tiež na to, že žalobca nijakým spôsobom nespochybňuje svoju povinnosť

splatiť žalovanej vzniknutý dlh a súčasne poukázal na potrebu zisťovania, či je daný naliehavý právny
záujem na vydaní tohto neodkladného opatrenia (§ 80 písm. c) OSP).

3. Žalobca tiež neodôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca tieto skutočnosti v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal a preto na zdržanie sa vykonávania zvážok

nie je právny nárok. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa zdržaním vykonávania zrážok
zo mzdy zabráni ďalšiemu zhoršeniu postavenia žalobcu, keďže aj tak bude povinný platiť pravidelné
mesačné splátky. Nie je to žalobca, koho práva sú ohrozené alebo poškodené, ale naopak. Momentálne
je výrazne poškodená žalovaná, ktorej sa nespláca pohľadávka, hoci si splnila všetky povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere. Nariadené neodkladné opatrenie neprimerane zasahuje do práv

žalovanej ako veriteľa a to do jej práva na uspokojenie jej peňažnej pohľadávky a uskutočnený zásah
považuje za neodôvodnený a účelový, bez logického a skutkového základu pre rozhodnutie. Žalovaná
poukázala na to, že nie je preukázaná bezprostredne hroziaca ujma, ktorá žalobcovi hrozí, keďže z
jeho mzdy sú uskutočňované zrážky v rovnakej výške, aká je výška jeho splátok úveru. Poukázala
na to, že žalovaná je v danom prípade banková inštitúcia, ktorá má na území Slovenskej republiky

20-ročnú tradíciu a jej konanie je neustále pod dozorom príslušných štátnych orgánov. Z toho dôvodu
je žalovaná presvedčená, že celý kontraktačný postup bol zákonný a v súlade s platnou a účinnou
zákonnou úpravou v čase uzavretia zmluvy o úvere. Poukázala tiež na to, že rozhodcovská doložka
je uzavretá v súlade s platným právnym poriadkom (uvedené sa nariadeného neodkladného opatrenia
netýka, preto sa odvolací súd uvedenou otázkou vo svojom rozhodnutí bližšie nezaoberal). Na základe

týchto skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej bližšie písomne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 - zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 -
Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom beznariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je dôvodné.

6. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15C/309/2016 je
spor žalobcu voči žalovanej vyplývajúci z úverovej zmluvy č. 4849761811 uzavretej účastníkmi
dňa 19.05.2011, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a súčasne návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smerujúci k tomu, aby zamestnávateľ žalobcu počas tohto sporu nevykonával
z jeho mzdy zrážky v prospech žalovanej vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je ukotvená

priamo v zmluve o úvere. Nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobca domáha predovšetkým preto,
že zo mzdy sú mu vykonávané neprimerané zrážky vo vzťahu k jeho záväzku voči žalovanej, pretože
predmetnú úverovú zmluvu považuje po dodržaní zákonných náležitostí úverovej zmluvy za nesúladnú
so zákonom, čo má za následok, že ide o úver bez úrokov a poplatkov. Pretože zrážky z jeho mzdy,
ktoré sú vykonávané, presahujú zákonom prípustný rámec čo do výšky, nemôžu sa podľa tohto dohody
vykonávať.

7. Súd prvej inštancie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný na Okresný súd
Galanta dňa 06.07.2016 vyhovel a uložil zamestnávateľovi žalobcu Index Nosluš, s.r.o., Prešovská 38,
Bratislava zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej na základe predmetnej
dohody. Zo záveru prvej inštancie, nepopretého ani odvolateľom vyplýva, že vzťah medzi účastníkmi

založený zmluvou o úvere, na ktoré sa viaže predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, je vzťahom
spotrebiteľským.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a

dané skutkové okolnosti odôvodňujúce rozhodnutia súdu prvej inštancie s prihliadnutím na to, že právo
žalobcu považoval za osvedčené a za týchto okolností vykonávanie zrážok z jeho mzdy v dohodnutom
rozsahu nebolo možné preto, aby nedošlo k situácii, že suma, ktorá bola zo strany žalovanej poskytnutá
žalobcovi bude mnohonásobne preplatená.

9. V danom prípade odvolací súd vychádzal zo skutkových okolností tak, ako ich z vykonaného
dokazovania zistil súd prvej inštancie a zhrnul v preskúmavanom uznesení, ako sú popísané vyššie.
K zmene skutkových okolností do rozhodnutia odvolacieho súdu neprišlo, naviac v zmysle citovaného
ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prevej
inštancie.

10. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP
neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326.

13. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou
funkciou je dočasne upraviť pomery strán, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne

preukázaný, avšak musí byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.

14. Neodkladné opatrenie je zásadne prípustné iba v dvoch prípadoch a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ajiného obsahu ako vypočítava Civilný sporový poriadok a môže nariadiť aj viaceré druhy neodkladných
opatrení. Neodkladným opatrením možno strane uložiť povinnosti, ktoré sú demonštratívne vymedzené
v § 325 ods. 2 CSP.

15. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Novoprijatý inštitút neodkladných a iných opatrení radikálne mení a nahrádza doterajšiu koncepciu

predbežných opatrení v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok.

17. Civilný sporový poriadok vo svojich ustanoveniach neobsahuje možnosť, aby neodkladné opatrenie
bolo vydané proti inému, ako proti strane sporu. Neobsahuje právnu úpravu zakotvenú v pôvodných
ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, kedy bolo možné neodkladné opatrenie nariadiť i vo
výnimočných prípadoch aj voči tretiemu subjektu (napríklad zamestnávateľ žalobcu, katastrálny, daňový

úrad a iné). V dôsledku uvedených skutočností potom i predmetné neodkladné opatrenie, kde bola
povinnosť nariadená zamestnávateľovi žalobcu, bolo vydané mimo rámec zákona č. 160/2015, pretože
ním bola uložená povinnosť tretiemu subjektu. Odvolateľ v odvolaní na túto skutočnosť poukazoval a
bolo potrebné na ňu ako dôvodnú v odvolacom konaní prihliadnuť, pretože odvolací súd ju považuje
za dôvodnú, keďže Civilný sporový poriadok nedáva súdu možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči

zamestnávateľovi strany sporu, t.j. voči zamestnávateľovi žalobcu.

18. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam potom nebolo možné považovať rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktorý povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej uložil
zamestnávateľovižalobcu,zasúladnésplatnouprávnouúpravouatakodvolacísúdodvolaniežalovanej

považoval za dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

19.Odvolacísúdvychádzalztoho,žetunebolipodmienkyaninapotvrdenie,aninazrušenierozhodnutia
súdu prvej inštancie, pretože povinnosť zdržať sa nakladania s určitými právami (vykonávania

zrážok)bola uložená tretiemu subjektu, ktorý nie je stranou v konaní (zamestnávateľovi žalobcu)
a Civilný sporový poriadok takúto možnosť neustanovuje, pretože takáto možnosť uložiť uvedené
povinnosti je daná len voči strane sporu. Súd prvej inštancie preto prekročil rámec možného uloženia
povinnosti daný mu ustanovením § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda rozhodol nad rámec
práv daný zákonom.

20. Odvolací súd sa z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti civilného sporového konania, ale i z dôvodu
neprejudikovania práv žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s obdobným cieľom, avšak s iným
výrokom, nezaoberalsaďalšíminámietkamižalovanejobsiahnutýmivodvolanívzáujmeneprejudikovať
vzájomné práva a povinnosti strán tohto sporu.

21. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil a o trovách účastníkov nerozhodoval, pretože tu nejde o konečné rozhodnutie vo
veci a o nich rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, v rámci ktorého konania bolo
rozhodované o tomto neodkladnom opatrení (§ 262 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 CSP).