Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/281/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415209972
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415209972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: SWAN, a. s.,
so sídlom Borská 6, Bratislava, IČO: 47 258 314, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: N. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX/A, H., o
zaplatenie 216,15 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV č. k. 8 C 417/2015-101 zo dňa 26.septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdzuje.
Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 80,25

€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 26,75 € od 24.9.2013 do zaplatenia, 8,5 %
ročne zo sumy 26,75 € od 23.10.2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 26,75 € od 26.11.2013 do
zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca na základe objednávky
služieb MAX Multimedia uzatvoril so žalovanou dňa 16.11.2011 Zmluvu o pripojení "MAX", na základe
ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej verejnú elektronickú komunikačnú službu MAX

Multimedia a zároveň uzatvoril so žalovanou na základe Objednávky služieb MAX multimedia Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.9.2012 a žalovaná sa zaviazala platiť za poskytnuté služby
dohodnutú cenu. Nakoľko žalovaná cenu za poskytnuté služby nezaplatila, žalobca listom zo dňa
10.1.2014 od zmluvy odstúpil. Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 23.9.2013 fakturoval žalovanej
sumu 26,75 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 22.10.2013 fakturoval žalovanej sumu 26,75
€, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.11.2013 fakturoval žalovanej sumu 26,75 €,, a faktúrou
č. 1140142024 žalobca vyfakturoval žalovanej sumu 346 €, ktorá pozostáva z položky označenej ako

"peňažná náhrada škody" v sume 229 € a "poplatku za nevrátenie zariadenia STB" v sume 135,90 €
z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej vrátiť po skončení platnosti Zmluvy zariadenie Set-up-
Box, pričom žalobca v žalobe súdu oznámil, že si neuplatňuje peňažnú náhradu škody v sume 229 €, ale
uplatňuje si poplatok za nevrátenie zariadenia STB v sume 135,90 €. Z preberacieho protokolu súd zistil,
že žalovaná prevzala od žalobcu zariadenie G. - G.-F.. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 10.1.2014 súd
zistil, že žalobca v ňom oznamuje žalovanej, že z dôvodu neuhradenia splatných záväzkov odstupuje
od zmluvy, a tiež, že odstúpenie od zmluvy nadobudne účinnosť dňom doručenia tohto oznámenia o

odstúpení od zmluvy. Zároveň ho vyzval na vrátenie zariadenia, ktoré prevzal v súvislosti s užívaním
služby, a to F. XXXXA, v opačnom prípade mu bude účtovať zmluvnú pokutu vo výške 135,90 €.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12
písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "zákon č. 351/2011 Z.z."),§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka , § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb) , keď v konaní mal preukázané,
že žalobca na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 16.11.2011 a Zmluvy o poskytovaní verejných služieb

zo dňa 12.9.2012 poskytol žalovanej dohodnuté elektronické komunikačné služby, žalovaná však za
ne fakturovanú sumu vo výške 80,25 € v lehote splatnosti nezaplatila (čím sa zároveň dostala do
omeškania), súd dôvodne podanej žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu spolu s úrokmi z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške

8,5 % resp. 8,25 % ročne z jednotlivých fakturovaných súm, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
vystavených faktúr.
1.3. V zamietajúcej časti svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v rámci žalovanej sumy uplatnil
aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 135,90 € za nevrátenie zariadenia. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že žalobca si túto zmluvnú pokutu uplatnil v zmysle v zmysle čl. 10 bod 10.3. v spojení s čl. 4. bod
4.1. písm. o) Všeobecných podmienok , keď zmluvná pokuta bola viazaná na nevrátenie zariadenia

zo strany žalovanej do 15 dní od skončenia platnosti Zmluvy. Žalobca priložil k žalobe odstúpenie
od zmluvy zo dňa 10.1.2014, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že odstúpenie od zmluvy aj
doručil žalovanej. Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný adresný (adresovaný) právny úkon sa stáva
perfektným (účinným) až jeho doručením adresátovi (čo sa napokon aj výslovne v samotnom odstúpení
od zmluvy konštatuje). Keďže žalobca doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanej žiadnym spôsobom

nepreukázal a nepreukázal ani iný spôsob zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb (na čo bola
viazaná povinnosť žalovanej vrátiť prevzaté zariadenie, a na nevrátenie ktorého bola viazaná žalovaná
zmluvná pokuta), nemohol súd jeho žalobe v tejto časti (v časti žalovanej zmluvnej pokuty v sume 135,90
€) vyhovieť. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že v odstúpení od zmluvy žalobca vyzval
žalovanú na vrátenie iného zariadenia (F. XXXXA) ako žalovaná prevzala na základe preberacieho

protokolu (G. - G.-F.).
1.4. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s §255 ods. 2 C. s. p.,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny
216,15 € s príslušenstvom, súd priznal žalobcovi sumu 80,25 € s príslušenstvom; t.j. čistý úspech vo

veci tak svedčí žalovanej v pomere 25,74%, a teda nárok na náhradu trov konania by patril žalovanej.
Nakoľko však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku a to v zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
ktorý žiadal aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukázal na odôvodnenie rozsudku v zamietajúcej časti, na

čl. 2 bode 2.1 Zmluvy o pripojení „MAX“ zo dňa 16.11.2011, na bod 6.1 Zmluvy o poskytnutí verejných
služieb zo dňa 12.09.2012, čl. 4.1, čl. 13.1, čl. 13.3 , čl. 13.4 , čl. 13.6Všeobecných obchodných
podmienok a nesúhlasil s právnym posúdením platnosti skončenia Zmluvy, keď súd prvej inštancie
pri posudzovaní platnosti skončenia Zmluvy vychádzal zo skutočnosti, že žalovanej nebola zásielka
žalobcu, ktorej obsahom bolo Odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.01.2014, doručená, keď žiadnymi inými

skutočnosťami sa súd nezaoberal. Žalobca nesúhlasil s týmto posúdením, nakoľko účinky odoslania
zásielky upravujú vyššie uvedené ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok a súd nesprávne
posúdil platnosť ukončenia Zmluvy. Súd taktiež nezohľadnil povinnosť, ktorá žalovanej vyplývala z
Všeobecných obchodných podmienok, na základe, ktorých mu bola povinná oznámiť každú zmenu
adresy, na ktorú jej má zasielať zásielky. Žalobca doručoval všetky zásielky na adresu, ktorú žalovaná

uviedla v Zmluve a v zmysle čl. 13.4 Všeobecných obchodných podmienok sa zásielky zaslané na
adresu uvedenú v zmluve považujú za doručené do dispozičnej sféry žalovanej. Žalobca je toho názoru,
že nemôže byť sankcionovaný za to, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, ktoré mala voči
žalobcovi. Záverom vo svojom odvolaní poukázal nato, že listom zo dňa 10.01.2014 vyzval žalovaného
k úhrade dlžnej sumy a k vráteniu zariadenia F. XXXXA s príslušenstvom a zároveň odstúpil od zmluvy,

na základe ktorej boli žalovanej poskytované verejné služby. Nakoľko sa predmetné oznámenie o
ukončení Zmluvy nepodarilo žalovanej doručiť a zásielka sa vrátila žalobcovi v stave „adresát neznámy“,
aplikuje sa fikcia doručenia v zmysle čl. 13 Všeobecných obchodných podmienok, v dôsledku ktorej je
Odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.01.2014 potrebné považovať za doručené dňom 17.01.2014, z čoho
vyplýva že dňom 17.01.2014 nastalo platné ukončenie zmluvy.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila.
4. Odvolací preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.5. Predmetom odvolacieho konania je výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti
zaplatenia sumy 135,90€ s príslušenstvom, ktorú si žalobca v žalobe uplatnil ako náhradu škody z
titulu porušenia povinnosti žalovaného spočívajúcej v nevrátení zariadenia G.-G.-F., keď výšku škody

súvisiacej s obstaraním samotného zariadenia preukazoval faktúrou č. 20110071. V Odstúpení od
zmluvy zo dňa 10.1.2014 (č.l. 23 spisu) si túto sumu ale uplatnil ako zmluvnú pokutu v zmysle v zmysle
čl. 10 bod 10.3. v spojení s čl. 4. bod 4.1. písm. o) Všeobecných podmienok , keď zmluvná pokuta bola
viazaná na nevrátenie zariadenia zo strany žalovanej do 15 dní od skončenia platnosti Zmluvy.
6. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na základe objednávky služieb MAX Multimedia

uzatvoril so žalovanou dňa 16.11.2011 Zmluvu o pripojení "MAX", na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytovať žalovanej verejnú elektronickú komunikačnú službu MAX Multimedia, keď podľa bodu 2.1
zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb
spoločnosti SWAN, a.s. platné a účinné od 5.9.2011. Žalovaná prevzala dňa 28.11.2011 od žalobcu
zariadenie G. - G.-F.. Zároveň uzatvoril žalobca so žalovanou na základe Objednávky služieb MAX
multimedia Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.9.2012 podľa § 44 zákona č. 351/2011

Z.z. o elektronických komunikáciách, keď podľa bodu 2.1 zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanej
poskytovať verejnú komunikačnú službu za cenu, spôsobom a za podmienok uvedených v zmluve a
vo Všeobecných podmienkach na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, a.s. platné a
účinné od 1.2.2012. Žalovaná sa na základe uvedených zmlúv zaviazala platiť za poskytnuté služby
dohodnutú cenu.

6.1. Odvolací súd mal na rozdiel od súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním, (ktoré vykonal súd
prvej inštancie) za preukázané, že došlo k platnému odstúpenie od zmluvy a to listom zo dňa 10.01.2014
nakoľko sa predmetné oznámenie o ukončení Zmluvy nepodarilo žalovanej doručiť a zásielka sa
vrátila žalobcovi v stave „adresát neznámy“, bolo potrebné aplikovať fikcia doručenia v zmysle čl. 13
Všeobecných obchodných podmienok, v dôsledku ktorej je Odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.01.2014

potrebné považovať za doručené dňom 17.01.2014, z čoho vyplýva že dňom 17.01.2014 nastalo platné
ukončenie zmluvy. Vzhľadom na uvedené otázku odstúpenie od zmluvy súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil.
7. Aj vzhľadom na platné odstúpenie od zmluvy, ale odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu
dospel k záveru, že pokým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu v časti zaplatenia sumy 135,90€

s príslušenstvom rozhodol vo výroku vecne správne a to z nasledujúcich dôvodov.
8. V prípade uplatneného nároku titulom náhrady škody odvolací súd poukazuje na to, že podľa bodu
1.18. Všeobecných podmienok platných a účinných od 5.9.2011 ako aj podmienok platných a účinných
1.2.2012 predmetné zariadenie, ktoré žalovaný doposiaľ nevrátil, je vo vlastníctve žalobcu, keďže
v Zmluvách nie je dojednané nič iné. Žalobca tak má možnosť domáhať sa vydania tejto veci tzv.

vindikačnou žalobou (vydanie veci od vlastníka). Až keby nebol s touto žalobou úspešný (napríklad
preto, že predmetné zariadenie neexistuje, bolo zničené, poškodené), vznikol by mu nárok na náhradu
škody. Pokiaľ však možno žalovať priamo na vydanie tohto zariadenia (ako hnuteľnej veci), nemožno
tu hovoriť o vzniku škody na majetku žalobcu, bez preukázania toho, že predmetné zariadenie nebolo
zničené. Nárok žalobcu na náhradu škodu by potom mohol vzniknúť až potom, ak by nebolo možné

toto zariadenie dostať od žalovaného späť.
9. Uplatnený nárok nie je možné priznať ani titulom zmluvnej pokuty a to pre absenciu dohody o zmluvnej
pokute, ktorá by spĺňala náležitosti podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. V Zmluve o pripojení
"MAX" zo dňa 16.11.2011 , Všeobecných podmienkach na poskytovanie verejných služieb spoločnosti
SWAN, a.s. platných a účinných od 5.9.2011, v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa

12.9.2012 ani vo Všeobecných podmienkach na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN,
a.s. platných a účinných od 1.2.2012, ktoré boli založené do spisu žalobcom absentuje akékoľvek
ustanovenie o dohodnutej zmluvnej pokute. Nadovšetko Všeobecné podmienky ktoré boli založené
žalobcom ani nemajú ustanovenie bodu 4.1 písm. o), na ktoré sa žalobca odvoláva v Odstúpení od
zmluvy.

9.1. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti v zmysle § 186 C.s.p. známe, že Všeobecné
podmienky na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, a.s. platné a účinné od 1.6.2014
v bode 10.3. majú ustanovenia o zmluvnej pokute, ktoré odkazujú na porušenie povinností podľa
bodu 4.1 písm. o) na ktoré odkazuje žalobca v Odstúpení do zmluvy. Odvolací súd ale zastáva
názor, že nie je možné postupovať podľa Všeobecných podmienok, ktoré nadobudli platnosť v období

potom, ako žalobca odstúpil od zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že ak nárok na zmluvnú pokutu vznikol
ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, tak nárok na zmluvnú pokutu
nezaniká, ale je obmedzený len na doby platného odstúpenia od zmluvy a preto nie je možné zmluvnú
pokutu odvodzovať od Všeobecných obchodných podmienok, ktoré nadobudli platnosť a účinnosťpo tom ako došlo k odstúpenie od zmluvy. Nadovšetko odvolací súd aj naďalej zotrváva na tom,
že ani v tomto prípade by zmluvná pokuta nebola platne dojednaná. Ustanovenie § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka výslovne vyžaduje pre platné dohodnutie zmluvnej pokuty písomnú formu

takéhoto právneho úkonu. Nedostatok tejto formy je sankcionovaný neplatnosťou v súlade s § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluvná pokuta by aj v tomto prípade bola založená
výlučneustanoveniamiVšeobecnýchpodmienok.Niejevylúčené,abyboliprávaapovinnostiúčastníkov
zmluvy, dokonca i spotrebiteľskej, upravené i v obchodných či zmluvných podmienkach alebo iných od
samotnej zmluvy odlišných súčastiach zmluvnej dokumentácie, avšak súčasťou takejto dokumentácie

nesmú byť zmluvné dojednania, pre platnosť ktorých sa na základe zákona alebo dohody účastníkov
vyžaduje písomná forma. Zachovanie písomnej formy je možné iba vtedy, ak príslušný právny úkon
je zachytený na listine, ktorá bola účastníkmi právneho úkonu podpísaná. Pre úplnosť odvolací súd
dodáva, že Všeobecné Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od
obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby

do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj
napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno
priznaťprávnuochranuatakétonetransparentnédojednaniepodstatnéhozmluvnéhodojednaniajeteda

tiežvrozporesdobrýmimravmi.Vrámcispotrebiteľskýchzmlúvdojednaniazakladajúcezmluvnúpokutu
(podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných
podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej t.j. listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis.
(pozri nález ÚS ČR z 11. 11. 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11; Uznesenie NS SR z 30.11.2011, sp.zn 2 Cdo
245/2010).Výnimku predstavujú iba špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim

ako je napr. zmluva o preprave osôb a pod.
18. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.) aj keď z časti z iných dôvodov.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).