Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Čech

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116012475
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116012475.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.
februára 2018 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b ) Tr. poriadku obžalovanú menom S. K. S., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom K.,
M. K. XX, o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov pre skutok kvalifikovaný ako
prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mala spáchať tak, že

- ako zodpovedná osoba spoločnosti M., N.. V.. Q.., so sídlom K., W.. N. č. X, IČO: XX XXX XXX,
ktorá nebola schopná si plniť svoje splatné záväzky, zmarila, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho
veriteľa vystupujúceho pod obchodným menom J., N.. V.. Q.., so sídlom G., W.. Y. XXX/XX, IČO: XX
XXX XXX v zastúpení konateľa spoločnosti F.. X. N., ktorý si na základe objednávky č. Q. zo dňa
04.04.2014 objednal dodanie služieb týkajúcich sa prenájmu bilboardov, pričom za tieto služby bola
spoločnosťou J. vystavená faktúra č. XXXXXXXX na sumu 396,- Eur s dátumom splatnosti 18.07.2014,

ktorá bola uhradená len čiastočne, pričom nebola vyplatená suma 36,- Eur, ďalej ako zodpovedná osoba
spoločnosti S. S. N.. V.. Q.., so sídlom K., W.. N. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, ktorá nebola schopná si plniť
svoje splatné záväzky, zmarila, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa vystupujúceho pod
obchodným menom J., N.. V.. Q.., so sídlom G., W.. Y. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX v zastúpení konateľa
spoločnosti F.. X. N., ktorý si na základe objednávky č. Q. zo dňa 20.06.2014 objednal dodanie služieb
týkajúcich sa prenájmu bilboardov, pričom za tieto služby bola spoločnosťou J. vystavená faktúra č.

XXXXXXXX na sumu 150,- Eur s dátumom splatnosti 18.07.2014, faktúra č. XXXXXXXX na sumu 126,-
Eur s dátumom splatnosti 19.08.2014, faktúra č. XXXXXXXX na sumu 126,- Eur s dátumom splatnosti
19.09.2014, faktúra č. XXXXXXXX na sumu 24,- Eur s dátumom splatnosti 13.11.2014, faktúra č.
XXXXXXXX na sumu 126,- Eur s dátumom splatnosti 20.11.2014, faktúra č. XXXXXXXX na sumu 126,-
Eur s dátumom splatnosti 29.12.2014, na základe objednávky č. H. zo dňa 17.10.2014 objednal dodanie
služieb týkajúcich sa prenájmu bilboardov, pričom za tieto služby bola spoločnosťou J. vystavená faktúra
č. XXXXXXXX na sumu 156,- Eur s dátumom splatnosti 13.11.2014, na základe objednávky č. Q. zo

dňa 24.03.2014, objednávky č. Q. zo dňa 07.05.2014, objednávky č. H. zo dňa 07.10.2014 objednal
dodanie služieb týkajúcich sa prenájmu bilboardov, pričom za tieto služby boli spoločnosťou J. vystavené
zálohové faktúry, ktoré uhradil a neskôr požiadal o zmenu prelepu plagátov, pričom tieto služby bola
spoločnosťouJ.vystavenéfaktúrač.XXXXXXXXnasumu265,20Eursdátumomsplatnosti04.12.2014,
faktúra č. XXXXXXXX na sumu 312,- Eur s dátumom splatnosti 05.12.2014 a faktúra č. XXXXXXXX
na sumu 96,- Eur s dátumom splatnosti 20.11.2014, pričom za tieto služby celkovo v sume 1.543,20

Eur nezaplatila s tým, že uhrádzala iné platby iným veriteľom s neskoršou lehotou splatnosti, konkrétne
spoločnosti D. N.. V.. Q.., faktúru č. XXXXXX vo výške 102,- Eur s dátumom splatnosti 24.09.2014,
faktúru č. XXXXXXX vo výške 2.217,60 Eur s dátumom splatnosti 23.10.2014, faktúru č. XXXXXXX
vo výške 1.386,00 Eur s dátumom splatnosti 23.10.2014, faktúru č. XXXXXXX vo výške 485,10 Eur s
dátumom splatnosti 23.10.2014, taktiež spoločnosti V. N.. V.. Q.. faktúru č. XXXXXXXX vo výške 140,40
Eur s dátumom splatnosti 23.10.2014, ako aj faktúru č. XXXXXX evidovanú na fyzickú osobu M. vo
výške 240,- Eur s dátumom splatnosti 23.10.2014, čím tak pre spoločnosť J., N.. V.. Q.., so sídlom G.,

W.. Y. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, spôsobila škodu v sume 1.281, 77 Eur,pretože tento skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú spoločnosť s obchodným menom J., N.. V.. Q.. so sídlom
G., W.. Y. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej S. K. S., svedka Z.. V.E.
K., znalkyne F.. H. H., svedka - poškodeného K. H., svedkyne Y. G., ako aj listinnými dôkazmi uvedenými
v ďalšom texte, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaná S. K. S. spáchanie skutku poprela a v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásila, že
sa cíti byť nevinná. Vo svojej výpovedi uviedla, že jej spoločnosť sa zaoberá poskytovaním reklamných
služieb, pričom takto fungovala cca osem až desať rokov. S billboardovými firmami v minulosti
spolupracovala už niekoľkokrát a nielen so spoločnosťou J., pričom nebolo jej zámerom niekoho

zvýhodňovať. Z týchto firiem nikoho nepozná osobne a všetka komunikácia prebiehala telefonicky a
emailom. Každej zo spoločností uhrádzala jej záväzky podľa toho, ako sa momentálne dalo. Poukázala
na to, že každá firma je živý organizmus a sú v spoločnostiach obdobia, kedy sa čaká na úhradu
vyrobených tovarov alebo poskytnutých služieb. Keď mala k dispozícii dostatok finančných prostriedkov
snažila sa vyplácať všetkých veriteľov.

Obžalovaná ďalej uviedla, že v spoločnosti bola vedená evidencia došlých faktúr, pričom tieto sa
zapisovali podľa dňa, kedy boli do firmy doručené, ale viackrát sa stalo, že v čase, kedy reálne boli
doručené, už dávnejšie skončila doba ich splatnosti. Čo sa týka ich splácania, tak v prípade, ak mala
na účte napr. 250,- Eur a mala dve splatné faktúry, jednu na 126,- Eur a druhú na 450,- Eur, tak logicky
uhradila tú faktúru na 126,- Eur, aj keď došla neskôr, pretože len na jej úhradu mala finančné prostriedky.

Platby realizovala vždy bankovým prevodom. Evidenciu si viedla sama na základe skúseností. Samotné
podávanie daňového priznania jej spracovávala účtovníčka.
U spoločnosti D. si objednala citylighty, teda reklamné plochy na autobusových zastávkach, pričom táto
spoločnosť vyžadovala zaplatenie zálohovej faktúry a preto buď koncom septembra, alebo začiatkom
októbra na základe vystavenej zálohovej faktúry túto vyplatila, aby mali citylighty zabezpečené na

november, keďže tieto boli prenajaté za účelom propagácie volieb. Niektoré spoločnosti vyžadovali
platbu vopred, iné nie. K faktúram spoločnosti V. a fyzická osoba M., ktoré mali byť uhradené predtým,
než boli splatné faktúry spoločnosti J. obžalovaná uviedla, že tieto zrejme prišli skôr a ona mala finančné
prostriedky, tak ich uhradila.
Keď sa stala konateľkou spoločnosti M., N..V..Q.. vedela, že spoločnosť je v predĺžení, ale mala

konkrétne plány s touto spoločnosťou, keďže chcela ďalej rozvíjať reklamnú činnosť. Momentálny stav
spoločnosti mohol byť nepriaznivý a v kase neboli peniaze, ale spoločnosť mala veľmi veľa pohľadávok
a niektoré už boli v štádiu ich vymáhania na súde podanými žalobami.

Svedok Z.. V. K. vypovedal zhodne v prípravnom konaní ako na hlavnom pojednávaní, že nevie uviesť

ako dlho bol konateľom spoločnosti M., N..V..Q.. Obžalovaná bola poverená na to, že môže túto
spoločnosť zastupovať a taktiež robiť aj nové objednávky. K zmene v osobe konateľa spoločnosti došlo z
dôvodu iných aktivít, nevedel sa venovať tejto spoločnosti. Nepamätá si presne, z akého dôvodu nedošlo
k zaplateniu za dodané služby od spoločnosti J., N..V..Q.., ale stalo sa, že sa riešili reklamačné veci.
Možno aj v tomto prípade to tak bolo.

Svedok - poškodený K. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní v podstatnej zhode ako v prípravnom
konaní, kedy uviedol, že je riaditeľom pobočky spoločnosti J., N..V..Q.. I. H.. Spoločnosť J., N..V..Q..
spolupracovala so spoločnosťou M., N..V..Q.., kde túto spoločnosť zastupovala obžalovaná, ktorá
dňa 04.04.2014 uzavrela so spoločnosťou J., N..V..Q.. objednávku č. Q. o prenájme billboardov od

01.07.2014 do 31.07.2014. Spoločnosť J., N..V..Q.. vystavila faktúru č. XXXXXXXX za prenájom 3 ks
billboardov na sumu 396,- Eur. Spoločnosť M., N..V..Q.. vyplatila len časť tejto sumy a to 360,- Eur
dňa 25.11.2014. Zvyšná časť sumy 36,- Eur doposiaľ nebola uhradená. Obžalovaná dňa 20.06.2014
už ako konateľka za spoločnosť S. S.O. N..V..Q.. uzavrela so spoločnosťou J., N..V..Q.. objednávku
č. Q. o prenájme billboardov v období od 01.07.2014 do 31.12.2014. J., N..V..Q.. za tieto služby

vystavila faktúru č. XXXXXXXX na sumu 150,- Eur s dátumom splatnosti dňa 18.07.2014, faktúruč. XXXXXXXX na sumu 126,- Eur s dátumom splatnosti dňa 19.08.2014, faktúru č. XXXXXXXX na
sumu 126,- Eur s dátumom splatnosti dňa 19.09.2014, faktúru č. XXXXXXXX na sumu 126,- Eur s
dátumom splatnosti dňa 20.11.2014, faktúru č. XXXXXXXX na sumu 126,- Eur s dátumom splatnosti dňa

29.12.2014, faktúru č. XXXXXXXX vo výške 24,- Eur. Doposiaľ za uvedené služby nebolo zaplatené.
Dňa 17.10.2014 bola spoločnosti J., N..V..Q.. zaslaná z emailu [email protected]. objednávka prenájmu
reklamnej plochy č. H. od spoločnosti S. S. N..V..Q.., kde kontaktná osoba bola obžalovaná. Obdobie
prenájmu bolo od 17.10.2014 do 31.10.2014. J., N..V..Q.. na základe tejto objednávky vystavila faktúru
č. XXXXXXXX na sumu 156,- Eur s dátumom splatnosti 13.11.2014, avšak doposiaľ nebola uhradená.

Taktiež boli vystavené objednávky číslo Q. zo dňa 24.03.2014, objednávka číslo Q. zo dňa 07.05.2014 a
podľa objednávky číslo H. zo dňa 07.10.2014 obžalovaná dohodla prenájom billboardov od spoločnosti
J. N..V..Q.. K týmto objednávkam vystavili faktúru č. XXXXXXXX na sumu 265,- Eur splatnú dňa
04.12.2014, faktúru č. XXXXXXXX na sumu 312,- Eur splatnú dňa 05.12.2014 a faktúru č. XXXXXXXX
na sumu 96,- Eur splatnú dňa 20.11.2014. Tieto faktúry neboli uhradené. Spoločnosti J., N..V..Q.. vznikla
škoda vo výške 1 543,20 Eur. Pohľadávka bola postúpená na vymáhanie spoločnosti O. N..V..Q.., ale

bezúspešne.
Na hlavnom pojednávaní poškodený ďalej uviedol, že so spoločnosťou M., N..V..Q.. spolupracovali len
v roku 2014, pričom komunikácia prebiehala z väčšej miery telefonicky, resp. emailom. On osobne
nekomunikoval s obžalovanou ohľadom objednávok. O reklamáciách zo strany spoločnosti M., N..V..Q..
nemá vedomosť. Pokiaľ je klient nespokojný s kvalitou služby, obracia sa na toho, s kým dojednával

podmienky dodania služby a tým je v jeho prípade kolegyňa - obchodníčka, menom Y. G..

Svedkyňa Y. G. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti J., N..V..Q.. ako obchodná
zástupkyňa. V roku 2014 realizovali reklamnú kampaň pre spoločnosť M., N..V..Q.., resp. S. S.
N..V..Q.. Síce ona osobne v rámci tejto obchodnej činnosti s obžalovanou nekomunikovala, pretože

s ňou komunikovala jej asistentka S. N., ktorá už v spoločnosti J., N..V..Q.. nepracuje, ale bola
informovaná o všetkých aktivitách svojej asistentky. O žiadnych reklamáciách spoločnosti M., N..V..Q..
alebo spoločnosti S. S. N..V..Q.. k výlepom billboardov či iných záznamoch o takejto reklamácii nemá
vedomosť. Zdôraznila však, že ak by došlo k akejkoľvek reklamácii zo strany klienta, táto by bola
operatívne riešená a bol by hľadaný spôsob jej vybavenia, resp. bol by hľadaný konsenzus. Ak však

takáto reklamácia nie je podaná v čase realizovanej kampane, tak ju nepovažujú za opodstatnenú.
Hlásenie o takejto reklamácii je realizované najčastejšie telefonicky, kedy klient kontaktuje buď ju alebo
iného pracovníka, pričom o takejto reklamácii spíšu záznam a následne je vyslaný lepič na náhradný
výkon prác.
V reakcii na vyjadrenie obžalovanej, podľa ktorej nekvalitný výlep bol predmetom jednej reklamácie,

ale vo viacerých prípadoch išlo o nedodržanie termínu výlepu, svedkyňa Y. G. uviedla, že v zmysle
obchodných podmienok je ich povinnosťou realizovať výlep v priebehu prvých troch kalendárnych dní
mesiaca, pričom povinnosťou klienta je dodať všetky podklady potrebné pre tento výlep päť pracovných
dní pred požadovaným prvým dňom výlepu a to z toho dôvodu, že je potrebné zabezpečenie špedície
plagátov po území SR a taktiež lepiči si musia pripraviť tieto plagáty na výlepy. Ďalším vplyvom, ktorý

môže ovplyvniť čas výlepu je počasie, ktoré nedokážu ovplyvniť a čo je uvedené aj v obchodných
podmienkach. V prípade, ak došlo k oneskorenému výlepu a klient túto skutočnosť namieta, vždy sa
snažia o konsenzus a o kompenzovanie tohto oneskorenia. Klient však nemôže reagovať tak, že bez
toho, aby ich kontaktoval sa rozhodne neuhradiť platbu za poskytnuté služby s tým, že podľa jeho názoru
bol výlep realizovaný oneskorene.

Súd ďalej prečítaním oboznámil znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 19.10.2015 vypracovaný v
predmetnej trestnej veci znalkyňou F.. H.Í. H., zo záverov ktorého vyplynulo, že spoločnosť M., N..V..Q..,
neskôr premenovaná na S. S. N..V..Q.., spracováva účtovníctvo formou programového vybavenia.
Prevažná časť dosiahnutých zdaniteľných príjmov spoločnosti M., N..V..Q.. (S. S. N..V..Q..) v roku

2014 sa týka tržieb za predaj tovaru a tržieb za poskytované služby v oblasti reklamy. V roku 2014
je hodnota majetku tejto spoločnosti vyčíslená z hlavnej účtovnej knihy k 31.12.2014 a to vo výške
120.133,- Eur, z toho pohľadávky z obchodného styku 120.029,- Eur. Účtovný hospodársky výsledok
je vykázaný záporný - strata, a to vo výške - 16.109,- Eur. Spoločnosť M., N..V..Q.. (S. S. N..V..Q..)
vykázala ku dňu splatnosti jednotlivých skúmaných faktúr taký stav finančných prostriedkov, ktorý

umožňovaluhradiťfaktúryvčaseichsplatnosti,okremfaktúrč.XXXXXXXXač.XXXXXXXX,ktorépodľa
zisteného stavu finančných prostriedkov bolo možné uhradiť až 21.10.2014, kedy bol vykázaný stav
finančných prostriedkov vo výške 759,43 Eur. Hodnota uhradených dodávateľských faktúr s neskoršou
lehotou splatnosti je minimálne vo výške 19.172,- Eur. Presný zoznam uhradených faktúr za skúmanéobdobie nemožno spracovať, hodnota je vypočítaná matematicky zo zostatkov účtu XXX O. uvedených
v hlavnej účtovnej knihe za rok 2014. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplynulo, že majetok (rolba)
spoločnosti M., N..V..Q.. (S. S. N..V..Q..) účtovaný na účte XXXXX v nadobúdacej hodnote 1.991,64 Eur

bol predaný a to faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 14.09.2014 vystavenou odberateľovi E. K. XX v hodnote
5.000,- Eur (údaje bez DPH). Dňa 19.11.2014 bola táto pohľadávka postúpená tretej osobe p. K. S. a
výnos z postúpenia činil 1.000,- Eur. Majetok účtovaný na účte XXXXX N. (plot) v nadobúdacej hodnote
2.435,98 Eur bol predaný a to faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 14.10.2014 vystavenou D. K. v hodnote
500,- Eur (údaje bez DPH). Faktúra bola dňa 21.10.2014 uhradená v plnej výške v hotovosti. Všetky

pohyby majetku ako aj s tým súvisiaci finančný tok bol v predložených podkladoch riadne zaúčtovaný.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa F.. H. H., ktorá v celom rozsahu zotrvala na záveroch
ňou vypracovaného znaleckého posudku. Ďalej uviedla, že podľa účtovných uzávierok v roku 2013 mala
spoločnosť M., N..V..Q.. záporné vlastné imanie a v roku 2014 už nenadobudla taký majetok, aby sa
jej vlastné imanie dostalo do kladných čísiel. Tiež sa vyjadrila, že spoločnosť M., N..V..Q.. k 31.12.2013

vykázala v súvahe záporné vlastné imanie vo výške -1.771,- Eur. Poukázala na súpis neuhradených
záväzkov, ktorý tvorí prílohu č. 3 znaleckého posudku, kde sú uvedené jednotlivé spoločnosti, teda
veritelia. Tieto neuhradené záväzky sú za obdobie od roku 2009 do konca roku 2014. K tomu, či
spoločnosť M., N..V..Q.. mala v období od 23.10.2014 do 31.12.2014 viac ako jedného veriteľa po
dobu dlhšiu ak 30 dní sa nevedela vyjadriť. Tiež uviedla, že pri znaleckom skúmaní nemala k dispozícii

knihu došlej pošty a vychádzala z účtovnej dokumentácie, v ktorej bolo uvedené, kedy bola faktúra v
účtovníctve zaevidovaná.
K prednesenej výhrade obžalovanej, že v znaleckom posudku neboli zohľadnené pohľadávky
spoločnosti, ktoré boli živé, keďže niektoré z nich boli vymáhané prostredníctvom súdu, znalkyňa
uviedla, že nebolo jej úlohou skúmať, či spoločnosť má vymožiteľné pohľadávky, keďže takáto otázka

jej položená nebola.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola jedenkrát súdne trestaná, pričom sa na ňu hľadí
ako keby nebola odsúdená. Zo správy S. K. o povesti obžalovanej súd zistil, že obžalovaná nebola
priestupkovo riešená. Podľa správy OO PZ K. - N. o povesti obžalovanej, táto sa v mieste bydliska

správa slušne, u susedov má dobrú povesť.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov je zrejmé, že spoločnosť S. S. N..V..Q..,
predtým od 27.04.2005 do 06.05.2014 spoločnosť M., N..V..Q.., má v predmete činnosti aj reklamnú,
propagačnú a inzertnú činnosť. Jediným spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti je Z. H.. Zároveň

z neho vyplýva, že v období od 27.04.2005 do 06.05.2014 bol konateľom spoločnosti Z.. V. K. a v období
od 07.05.2014 do 30.12.2014 S. S..

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka K. súd zistil, že táto voči obžalovanej neeviduje žiadne
pohľadávky. Zároveň v období roka 2014 neeviduje žiadne pohľadávky ani voči spoločnosti S. S.

N..V..Q.. Zo správy Daňového úradu K. vyplýva, že v roku 2014 u spoločnosti S. S. N..V..Q.. nebola
vykonaná daňová kontrola. Podľa správy Okresného úradu K., katastrálny odbor, tento neeviduje
vlastníctvo obžalovanej S. K. S. ani vlastníctvo spoločnosti S. S. N..V..Q.. Zároveň, od roku 2014
neeviduje žiadny prevod nehnuteľností obžalovanej a uvedenej spoločnosti na iné osoby. Podľa lustrácie
v evidencii vozidiel spoločnosť S. S. N..V..Q.. nevlastní žiadne motorové vozidlo.

_________________________________________________________________

Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac jednotlivé dôkazy jednotlivo ako aj v ich
vzájomnom súhrne dospel súd k záveru, že skutok sa síce stal, ale tento nie je trestným činom. Pritom
sa súd riadil nasledovnou právnou úvahou.

Obžaloba kvalifikovala konanie obžalovanej ako prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1
Tr. zákona. Obligatórnym znakom objektívnej stránky uvedeného trestného činu, ako to vyplýva zo
zákonného znenia tohto ustanovenia, je tá skutočnosť, že páchateľ zmarí, a to hoci aj len čiastočne
uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného svojho veriteľa na úkor ostatných. Zmarením

uspokojenia veriteľa je možné rozumieť nemožnosť veriteľa dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z
majetku dlžníka. Čiastočným zmarením je potrebné rozumieť skutočnosť, že veriteľ nemôže dosiahnuť
úplné uspokojenie svojej pohľadávky, ktoré by inak dosiahol. V prejednávanom prípade však súd nezistil,
že by obžalovaná svojím konaním ako konateľka spoločnosti M., N.. V.. Q.. (ďalej len M.) zmarila, resp.čiastočne zmarila uspokojenie svojho veriteľa, v tomto prípade spoločnosti J., N.. V.. Q.. (ďalej len J.).
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tomuto veriteľovi spoločnosť M. uhrádzala iné pohľadávky,
konkrétne ide o faktúry č. XXXXXXXX, splatnú dňa 29.04.2014, ktorá bola uhradená 28.04.2014,

faktúru č. XXXXXXXX, splatnú dňa 21.04.2014, splatenú dňa 11.07.2014, faktúru č. XXXXXXXX, splatnú
dňa 18.06.2014, splatenú dňa 11.07.2014, faktúru č. XXXXXXXX, splatnú dňa 21.10.2014 a splatenú
dňa 23.10.2014, faktúru č. XXXXXXXX, splatnú dňa 10.11.2014, splatenú dňa 23.10.2014, faktúru č.
XXXXXXXX, splatnú dňa 10.11.2014 a splatenú dňa 23.10.2014, či faktúru č. XXXXXXXX, splatnú
dňa 10.11.2014, splatenú už 23.10.2014. V prípade týchto faktúr zaplatila spoločnosť obžalovanej

spoločnosti J. celkovo 2.646,- Eur. Uvedená skutočnosť vyplýva zo sumára z č.l. 476. Z uvedeného je
zrejmé, že obžalovaná nemarila uspokojovanie pohľadávok veriteľa, ale časť z nich riadne uhrádzala a
to niektoré aj pred lehotou splatnosti.

Keďže účelom ustanovenia § 240 Tr. zákona je ochrana veriteľa v čase, ktorý bezprostredne predchádza
podaniu návrhu na konkurz, skúmal súd otázku, či v prípade spoločnosti M. boli splnené podmienky

na vyhlásenie konkurzu tejto spoločnosti. Z dôkazov predložených obžalobou však súd nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že spoločnosť M., neskôr s obchodným menom S. S., N.. V..
Q.. bola v úpadku a teda v platobnej neschopnosti, resp. predĺžení. Jedným z predpokladov pre konkurz
je existencia úpadku dlžníka, včítane potrebnej mnohosti konkurzných veriteľov, ako to definuje § 1
ods. 1, ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, resp. iných zákonom stanovených

podmienok uvedených v § 2 ods. 1 tohto zákona. Ako to vyplýva z výpovede znalkyne F.. H. H., táto
neskúmala v znaleckom posudku, či v období od 23.10.2014 do 31.12.2014 mala spoločnosť M., N..
V.. Q.. viac ako jedného veriteľa. Rovnako v obžalobe nebol navrhnutý ako svedok žiaden z prípadných
veriteľov, okrem zástupcu spoločnosti J.. Nebolo pritom žiadnym z dôkazov preukázané, že spoločnosť
M. je v úpadku.

Ako už súd vyššie uviedol, objektom žalovaného trestného činu je nárok veriteľa na uspokojenie jeho
pohľadávky v zmysle zásad konkurzného a reštrukturalizačného konania. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že nárok spoločnosti J. bol sčasti uhradený a vo vzťahu k neuhradeným faktúram
mal poškodený postupovať v zmysle Obchodného zákonníka pri vymáhaní ich zaplatenia. Súd je

toho názoru, že trestné konanie pri obchodných sporoch je prostriedkov ultima ratio, teda posledným
najkrajnejším prostriedkom brániacim použitiu prostriedkov trestného práva na oblasť súkromno -
právnych vzťahov, ak ide o také porušenie vzťahov, ktoré môžu byť riešené v civilnom konaní.

Súd tiež poukazuje na subjektívnu stránku žalovaného trestného činu, pri ktorom sa vyžaduje úmyselné

zavinenie a teda úmyselné zvýhodnenie iných veriteľov na úkor jedného z veriteľov. Z výpovede
obžalovanej vyplynulo, a táto jej obrana nebola vyvrátená, že ak aj platila iným veriteľom v čase kedy boli
splatné faktúry spoločnosti J., nerobila tak v úmysle zvýhodniť týchto veriteľov. Činila tak len z dôvodu,
že v tom čase mala dostatok finančných prostriedkov len na úhradu nižších súm faktúrovaných inými
veriteľmi a z toho, že vyplatila faktúry týmto spoločnostiam (D., N.. V.. Q.., V., N.. V.. Q..), nezískala

žiadnu obchodnú výhodu, či iný prospech pre seba, či ňou riadenú spoločnosť.

Vychádzajúc z uvedeného, keďže neboli naplnené znaky žalovanej skutkovej podstaty, a konanie
obžalovanej nebolo možné podriadiť pod inú skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených
v osobitnej časti Trestného zákona, súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil, pretože podľa názoru súdu

nenapĺňalo jej konanie znaky žalovaného trestného činu.

Poškodená spoločnosť J. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v sume 1.543,20 Eur.
Pretože však súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil, musel v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr.
poriadku poškodenú spoločnosť s jej nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.