Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200555
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2015200555.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci navrhovateľa: W.. G.
K., bytom B. XX, Z., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Andrej Vlk, s.r.o., so sídlom
Gallayova 21, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor, so sídlom Krajinská
cesta 5053/13, Piešťany, za účasti: R.. V. H., bytom Q. X, Z., zastúpeného opatrovníčkou R.. Z. N., bytom
Q. X, Z., zastúpenou spoločnosťou Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., Gogoľova 18,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. V 394/15-03 zo dňa 2. júna
2015, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sp/22/2015-160

zo dňa 19. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sp/22/2015-160 zo dňa
19. októbra 2018 vo výroku, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor,
č. V 394/15-03 zo dňa 2. júna 2015 mení tak, že rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, katastrálny
odbor, č. V 394/15-03 zo dňa 2. júna 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sp/22/2015-160 zo dňa

19. októbra 2018 vo výroku, ktorým odporcovi náhradu trov konania nepriznal mení tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 693,90 Eur na účet
právneho zástupcu Advokátska kancelária Andrej Vlk, s.r.o., Bratislava do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sp/22/2015-160 zo dňa
19. októbra 2018 vo výroku, ktorým zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania opatrovníčky R.. Z.
N. mení tak, že opatrovníčke R.. Z. N. náhradu trov konania nepriznáva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sp/22/2015-160 zo dňa
19. októbra 2018 vo výroku, ktorým zaviazal navrhovateľa na náhradu súdneho poplatku, zrušuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 162,71 Eur na
účet právneho zástupcu Advokátska kancelária Andrej Vlk, s.r.o. Bratislava do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ ) podľa § 250q ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v konaní podľa tretej hlavy piatej časti OSP potvrdil rozhodnutie
odporcu č. V 394/15-03 zo dňa 2. júna 2015, ktorým podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. okatastri nehnuteľností zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy evidovanej pod č. V 394/15 podaný
navrhovateľom dňa 19. februára 2015. Podaný návrh na vklad bol zamietnutý z dôvodu zrejmej
skutočnosti, že záložná zmluva bola podpisovaná v čase, keď právna spôsobilosť záložcu bola

obmedzená, vyjadrením manželky záložcu bola spochybnená existencia zmluvy o pôžičke, bol popretý
súhlas manželky záložcu so záložnou zmluvou, záložná zmluva bola uzavretá vo forme, v akej boli
predložené obdobné záložné zmluvy vedené vo vkladovom konaní č. V 392, 393/2015 ktoré boli
zamietnuté ako antidatované, záložná zmluva trpela formálnou chybou, keď v jej záhlaví nebola uvedená
manželka záložcu. Zároveň odporca zohľadnil skutočnosť, že záložná zmluva bola uzavretá dňa 1.

januára 2011 a návrh na vklad bol na Okresnom úrade Piešťany podaný dňa 19. februára 2015, t. j. po
uplynutítrochrokovoduzavretiazáložnejzmluvy,čomalozanásledoknástupnevyvrátiteľnejdomnienky
odstúpenia od zmluvy podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

II.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na odôvodnenie rozhodnutia odporcu, podľa ktorého

prílohou návrhu navrhovateľa bola zmluva o zriadení záložného práva uzavretá v Bratislave dňa 01.
januára 2011 týkajúca sa nehnuteľností zapísaných na LV č. 1473 k. ú. Borovce, pričom platnosť
úkonu záložcu R.. V. H. bola spochybnená, vzhľadom na skutočnosť že v čase podpisu predmetnej
zmluvy záložca zrejme trpel Alzhaimerovou chorobou, v dôsledku čoho bol rozsudkom okresného súdu
Bratislava č. k. 1Ps/5/2011 - 387 zo dňa 2.7.2013 „zbavený svojprávnosti“ (obmedzený v spôsobilosti na

právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom presahujúcim sumu 500 Eur
mesačne).Spôsobilosťzáložcukprávnymúkonombolaprávoplatnýmsúdnymrozhodnutímobmedzená
až v dobe po uzatvorení záložnej zmluvy zo dňa 1. januára 2011, pričom dôkazná situácia vyplývajúca z
obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava I neumožňuje prijatie jednoznačného záveru o tom, do akej
miery bola jeho schopnosť vykonávať právne úkony v tom čase obmedzená, resp. či v čase podpísania

zmluvy bol alebo nebol schopný posúdiť následky svojho konania.

Konštatovanie odporcu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia o neplatnosti zmluvy pre
obmedzenie právnej spôsobilosti záložcu (bez určenia neplatnosti zmluvy rozhodnutím súdu)
nepovažoval krajský súd za opodstatnené, rovnako ako poukaz na nesúhlas manželky, ktorá si právo

dovolať sa neplatnosti právneho úkonu pre absenciu jej súhlasu v zmysle § 145 ods. 1 a § 40a
Občianskeho zákonníka relevantným spôsobom neuplatnila.

K právnej domnienke odstúpenia od zmluvy ako dôsledku jej nepredloženia na zápis do katastra
nehnuteľností v trojročnej lehote krajský súd uviedol, že záložné právo k nehnuteľnostiam v zmysle §

151e ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká zápisom do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia
príslušného orgánu o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. K vecne právnej
účinnosti zmluvy je teda potrebné rozhodnutie príslušného orgánu - okresného úradu tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odsek 2 pre prípad nepodania návrhu
na rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností v lehote troch rokov od uzavretia záložnej

zmluvy ustanovuje vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že účastníci od zmluvy odstúpili. K vzniku tejto
domnienky dochádza zo zákona, bez potreby akéhokoľvek úkonu účastníkov zmluvy smerujúceho k
odstúpeniu od zmluvy, ako aj bez ohľadu na to, či účastníci o takýchto následkoch nepodania návrhu
na zápis v zákonom stanovenej lehote mali vedomosť.

Krajský súd mal za to, že hoci vykonávacia vyhláška č. 461/2009 Z.z. ku katastrálnemu zákonu, na
rozdielodpredchádzajúcejprávnejúpravy,priamoneupravujepovinnosťrozhodujúcehoorgánuskúmať,
čibolnávrhnavkladpodanývlehotetrochrokovoduzavretiazmluvy,takátopovinnosťmuvyplýva(resp.
v čase rozhodovania odporcu vyplývala) z ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, veta druhá,
podľa ktorého pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré

by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Takouto právnou skutočnosťou je podľa krajského súdu práve
nastúpenie nevyvrátiteľnej domnienky o odstúpení zmluvných strán od zmluvy.

Za nedôvodnú považoval krajský súd argumentáciu navrhovateľa právnym názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý by mal vyplývať z rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/184/2005, 2Cdo/124/2003 a

5Cdo/153/2009, ktoré neriešili problematiku zápisu záložného práva, ale práva vlastníckeho na základe
zmlúv o prevode vlastníctva nehnuteľností a záväznosti prejavov vôle účastníka právneho úkonu voči
jeho právnym nástupcom. Poukázal na opačný právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v
neskorších rozhodnutiach, napr. sp. zn. 2Sžo/248/2010, 2Sžo/285/2009 a 1Sžo/66/2008, v zmyslektorých je cieľom akejkoľvek zmluvy vyvolanie vecne právnych následkov, podmienkou vzniku ktorých je
v prípade zmluvy o prevode vlastníckeho alebo iného majetkového práva k nehnuteľnostiam právoplatné
rozhodnutie správy katastra nehnuteľností o povolení vkladu takéhoto práva do katastra nehnuteľností.

Beztakéhotorozhodnutiaštátnehoorgánukvecneprávnymnásledkomvyplývajúcimzozmluvynedôjde
- zmluva nenadobudne vecne právnu účinnosť. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu preto je
potrebné považovať za rozhodnutie, ktoré má na mysli ustanovenie § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka
s následkami uvedenými v ods. 2 tohto ustanovenia.

Krajský súd na základe obsahu predloženého spisového materiálu nemal pochybnosti o tom, že záložná
zmluva bola uzavretá dňa 1. januára 2011 a návrh na vklad bol na Okresnom úrade Piešťany podaný
dňa 19. februára 2015, t. j. po uplynutí troch rokov od uzavretia záložnej zmluvy, čo malo za následok
nástup nevyvrátiteľnej domnienky podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko právnym účinkom
odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (§ 48 ods. 2) je zrušenie zmluvy od začiatku,
je podľa krajského súdu zrejmé, že žiadne okolnosti uzavretia záložnej zmluvy, či postupu správneho

orgánu vo veci neboli spôsobilé privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie o jeho návrhu na
povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. Podľa krajského súdu odporca zamietnutím návrhu na
vklad vo veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie odôvodnil síce stručne, ale dostatočne jasne a
zrozumiteľne.

O trovách konania v konaní úspešného odporcu rozhodol krajský súd s poukazom na skutočnosť, že
tento účastník sa práva na ich náhradu voči navrhovateľovi vzdal, opatrovníčke účastníka správneho
konania R.. V. H. (zastávajúcej v konaní argumentačné pozície procesne úspešného odporcu) priznal s
analogickým použitím ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP náhradu trov konania
pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia 904,72 Eur, zároveň postupom podľa § 2 ods. 4

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol o poplatkovej povinnosti v konaní neúspešného
navrhovateľa vo výške podľa položky 10 písm. e/ sadzobníka súdnych poplatkov.

III.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie

a žiadal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zruší a vec mu
vráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok náhradu trov konania.

V súvislosti so závermi o nemožnosti zápisu vkladu vlastníckeho práva vzhľadom na nepredloženie
návrhu na zápis v zákonom stanovenej lehote uviedol, že rešpektuje existenciu rozhodnutí senátov

správneho kolégia NS SR, ktorými argumentoval krajský súd, na druhej strane konštatoval, že táto
rozhodovacia prax senátov správneho kolégia najvyššieho súdu sa vymyká z dlhodobého vývoja
postojov právnej doktríny a rozhodovacej praxe súdov v rámci bývalého Československa. Mal za to,
že senáty občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu dlhodobo v rámci analýzy hmotného práva
dospievajú k záverom diametrálne odlišným od záverov prezentovaných krajským súdom. Poukázal

v tejto súvislosti napr. na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/184/2005 a 5Cdo/153/2009, v
ktorých bol vyslovený záver, že „rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133 ods.
2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-

právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným
prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“

Navrhovateľ v tejto súvislosti upozornil na jednotiaci prvok uvedených rozhodnutí senátov
občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorým je striktné rozlišovanie medzi pojmami „účinok“ a

„následok“, pričom zmluva dňom podpisu oboma zmluvnými stranami nadobúda účinnosť, t. j. je účinná,
ale na rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra viaže len vecno-právny následok,
nie účinok. Navrhovateľ zdôraznil, že rozlišovanie medzi týmito dvoma pojmami, ktoré nie je možné
zamieňať, je dôležité pri interpretácii § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý operuje s pojmom
„účinný“.

Ďalejnavrhovateľpoukázalnajednotnosťprávnejdoktrínyvnázore,žeúčinnosťzmluvyvovšeobecnosti
znamená skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať chcené právne následky. Právny následok
účinnosti spočíva najmä vo vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu, resp. nejakého práva čipovinnosti. Vo všeobecnosti má účinnosť zmluvy obligačný charakter daný vôľou zmluvných strán, ak
právny predpis neustanovuje inak. Pri kúpnej zmluve, ktorou sa prevádza vlastníctvo nehnuteľnosti,
vznikajú pre účastníkov obligačné účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy záväzný,

už jej uzatvorením. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Prípady, kedy
na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (príp. iným vecným právam) je potrebné
rozhodnutie správy katastra o vklade (intabulácii) tohto práva, nepatria svojou povahou pod právny
režim ustanovenia § 47 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva alebo iného
vecného práva k nehnuteľnosti do katastra ide totiž o založenie vecno-právnych účinkov zmluvy, nie o

jej záväzkovo-právne (obligačné) účinky.

Navrhovateľ s dôrazom na uvedené právne závery uzavrel, že z hľadiska právnej istoty a
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je nesmierne dôležité, aby došlo k odstráneniu dvojkoľajnosti
rozhodovania senátov jednotlivých kolégií najvyššieho súdu a zjednoteniu rozhodovacej praxe.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca ani aktuálna opatrovníčka ďalšieho účastníka R.. V. H. nevyjadrili.

IV.
Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v
zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom

súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250l ods. 2 OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2
a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je nutné vyhovieť.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. mája 2019 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá OSP a § 250l ods. 2 OSP.

Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalov
správnomkonaní;ideoprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosoba,ktorásacítibyťrozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný
nakonaniesizadovážildostatokskutkovýchpodkladovprevydanierozhodnutia,čizistilvoveciskutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi

a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V.
Úlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu a posúdiť, či tento
vo vzťahu k navrhovateľovi postupoval v súlade so zákonom, keď zamietol návrh navrhovateľa zo
dňa 19.2.2015 na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 1473 k. ú. Borovcena základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 1.1.2011 medzi R.. V. H. ako záložcom
a navrhovateľom ako záložným veriteľom, na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa z titulu
poskytnutej pôžičky na základe zmluvy zo dňa 1.1.2011, pričom najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa

pohľadávka zabezpečuje je suma 10 000,00 Eur.

V začatom správnom konaní vydal odporca dňa 3. marca 2015 rozhodnutie o prerušení konania za
účelom prešetrenia skutkového stavu v súvislosti s návrhom na zápis poznámky, doručeným pod č.
P1/126/11, súčasťou ktorého bola kópia predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Piešťany

č. 1 Ps 5/2011-79 ktorým bol R.. V. H. uložený zákaz nakladať s určenými nehnuteľnosťami do skončenia
súdneho sporu vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.

Záložca R.. V. H. bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Ps/5/2011-387 zo dňa 27. februára
2012, v spojení s odvolacím rozhodnutím obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladať
s finančnými prostriedkami a majetkom v rozsahu prevyšujúcom 500 Eur mesačne a za opatrovníčku

mu bola ustanovená manželka R.. E. H.. Podľa odôvodnenia rozsudku R.. V. H. pravdepodobne trpel
Alzhaimerovou chorobou už od roku 2010 (znalecký posudok a závery znalca uvádzané na str. 3
rozsudku Okresného súdu Bratislava I 1Ps/5/2011-387 zo dňa 27.2.2012).

Manželka a v tom čase opatrovateľka, R.. E. H., vo vyjadrení k rozhodnutiu o návrhu na vklad záložného

práva, doručenom odporcovi dňa 23.3.2015 prehlásila, že o predmetnej zmluve nemá vedomosť,
odmietla tvrdenie v nej uvedené, že so zmluvou súhlasila a považovala ju za absolútne neplatnú
vzhľadom na to, že sa javí ako dodatočne vypracovaná a podpísaná. V neskoršom prípise zo dňa 20.
apríla 2015 uviedla, že nemá vedomosť ani o pôžičke, ktorú by záložný veriteľ, inak jej zať, poskytol jej
manželovi a že návrh na zbavenie R.. H. právnej spôsobilosti podala jej dcéra, manželka navrhovateľa,

z dôvodu, že R.. H. od roku 2010 trpel Alzheimerom, preto navrhovateľ musel mať o tejto skutočnosti
vedomosť.

Uznesením č. k. 20Sp/22/2015-17 krajský súd odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu
odmietol ako oneskorene podané, toto bolo v odvolacom konaní zrušené uznesením NS SR sp. zn.

6Sžo/219/2015 zo dňa 26. októbra 2016 z dôvodu porušenia práva navrhovateľa na spravodlivý súdny
proces a krajskému súdu bolo uložené vec meritórne prejednať.

Rozsudkom č. k. 20Sp/22/2015-64 zo dňa 21. apríla 2017, vydaným v neprítomnosti strany navrhovateľa
(bez ohľadu na žiadosť účastníka o odročenie pojednávania z dôvodu zvolenia právneho zástupcu

deň pred pojednávaním a potrebnú dobu prípravy na pojednávanie, vyhodnotenú ako obštrukčné
konanie), krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil, keď na základe
vykonaného dokazovania nemal pochybnosti o tom, že záložná zmluva bola uzavretá dňa 1. januára
2011 a návrh na vklad bol na Okresnom úrade Piešťany podaný dňa 19. februára 2015, t. j. po uplynutí
troch rokov od uzavretia záložnej zmluvy, čo malo podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka za následok

nástup nevyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že účastníci zmluvy od zmluvy odstúpili. V odvolacom
konaní NS SR uznesením sp. zn. 2Sžr/19/2017 zo dňa 13. júna 2018 tento rozsudok zrušil z dôvodu
porušenia základných práv navrhovateľa vrátane práva na prístup k súdu.

Krajský súd následne prejednal vec za prítomnosti účastníkov, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej

v ich písomných podaniach vo veci a v obsahu preskúmavaného rozhodnutia a po oboznámení sa s
obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporcu dospel napadnutým rozsudkom
k rovnakému záveru o nedôvodnosti opravného prostriedku navrhovateľa.

VI.

Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na
rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

VII.
Súdy oboch stupňov pri svojom rozhodovaní vychádzali z objektívne preukázanej skutočnosti, že
spôsobilosť záložcu R.. V. H., nar. XX. V. XXXX, na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými
prostriedkami a majetkom presahujúcim sumu 500 Eur mesačne bola právoplatne obmedzená a

súčasne za opatrovníčku mu bola ustanovená jeho manželka R.. E. H. až v dobe po uzatvorení záložnej
zmluvy zo dňa 1. januára 2011, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Ps/5/2011-387 zo
dňa 27. februára 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/285/2012-454 zo
dňa 12. marca 2013. Krajský súd považoval za zásadné to, že dôkazná situácia vyplývajúca z obsahu
uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava I neumožňuje prijatie jednoznačného záveru o tom,

do akej miery bola schopnosť záložcu vykonávať právne úkony v čase uzavretia záložnej zmluvy s
navrhovateľom obmedzená, resp. či v čase podpísania zmluvy záložca bol alebo nebol schopný posúdiť
následky svojho konania. Odporca svoje rozhodnutie oprel aj o záver, že záložná zmluva je neplatná,
nakoľko bola podpisovaná v čase, keď právna spôsobilosť záložcu bola obmedzená, bez toho, aby
tento záver podrobnejšie právne odôvodnil. Ohľadne možnosti námietky relatívnej neplatnosti právneho

úkonu (záložnej zmluvy) pre nesúhlas manželky záložcu, krajský súd uviedol, že takáto námietka nebola
v zákonom stanovenej premlčacej lehote vznesená s čím sa najvyšší súd stotožňuje.

Najvyšší súd sa však nestotožňuje s názorom krajského súdu a odporcu v otázke povinnosti zohľadniť
pri rozhodovaní o návrhu na vklad skutočnosť, že uplynutím trojročnej lehoty v zmysle § 47 ods. 2

OSP nastala právna domnienka odstúpenia od zmluvy, resp. že zápis záložného práva do katastra
nehnuteľností predstavuje prípad v zmysle úpravy § 47 ods. 1 OZ, teda zápis do katastra nehnuteľností
je podmienkou nadobudnutia účinnosti zmluvy o záložnom práve.

Za súčasného stavu právnej teórie a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou treba prisvedčiť

navrhovateľovi, že platné právo nepozná prípad, v ktorom by bolo potrebné k súkromnoprávnej zmluve,
akou predmetná záložná zmluva nepochybne je, rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby zmluva
nadobudla účinnosť, t. j. aby sa účastníci takej zmluvy mohli domáhať plnenia zo zmluvy. Vo vzťahu k
účinkom súkromnoprávnych zmlúv je dôvodné odlišovať obligačno-právne účinky od vecno-právnych.
Obligačno-právne účinky takýchto zmlúv nastávajú na základe prejavu vôle účastníkov, rozhodnutím

katastrálneho orgánu nastávajú len vecno-právne účinky, ktoré je potrebné od obligačno-právnych
účinkov dôsledne odlišovať. Neobstojí preto názor, že rozhodnutím o vklade vznikajú nielen vecno-
právne účinky, ale aj obligačno-právne účinky, nakoľko obligačno-právne účinky jednoznačne nastali
podpísaním predmetnej záložnej zmluvy a záložná zmluva bola účinná momentom jej podpisu. Iba
vecno-právne účinky (vznik záložného práva) nastanú až právoplatnosťou rozhodnutia odporcu o

povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností.

V súvislosti s argumentáciou krajského súdu, ktorý poukazoval aj na názory prezentované v
rozhodnutiach najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 2Sžo/248/2010, 2Sžo/285/2009 a 1Sžo/66/2008je nutné dodať, že uvedené rozhodnutia sa týkali prípadov vkladu vecných práv k nehnuteľnostiam
(vlastníckeho práva a vecného bremena), v období kedy platila vykonávacia vyhláška ku katastrálnemu
zákonu č. 79/1996 Z.z., ktorá v ustanovení § 36b ods. 1 písm. b/ zakotvovala povinnosť správneho

orgánu skúmať, či bol návrh na vklad podaný v trojročnej lehote od uzavretia zmluvy, čo bolo
evidentne považované za rozhodujúcu skutočnosť. Zrejme aj v dôsledku vyššie uvedeného vývoja aj
ustálenej rozhodovacej praxe došlo k zmene právnej úpravy spočívajúcej v tom, že v súčasnosti platná
vykonávacia vyhláška ku katastrálnemu zákonu č. 461/2009 Z.z. už neupravuje povinnosť správneho
orgánu skúmať, či bol návrh na vklad podaný v lehote troch rokov od uzavretia zmluvy.

Krajský súd a rovnako tak aj odporca založili svoje rozhodnutie na predpoklade, že podmienkou
nadobudnutia účinnosti predmetnej záložnej zmluvy je v zmysle § 47 OZ jej vklad do katastra
nehnuteľností, na základe návrhu podaného v lehote do troch rokov od uzavretia zmluvy. Nakoľko v
období 1.1.2011 - 1.1.2014 k podaniu takéhoto návrhu nedošlo, považovali za preukázané splnenie
právnej domnienky v zmysle § 47 ods. 2 OZ, že účastníci od zmluvy odstúpili. Ako bolo vyššie uvedené,
najvyšší súd nepovažuje za dôvodné aplikovať na konanie o predloženom návrhu na zápis záložného

práva právnu úpravu § 47 OZ, preto aj argumentácia poukazujúca na nedodržanie lehoty podľa § 47 ods.
2 Občianskeho zákonníka zakladá dôvod na zmenu rozsudku krajského súdu a zrušenie rozhodnutia
odporcu pre nesprávne právne posúdenia veci.

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporcu znova rozhodnúť o návrhu na vklad záložného práva

predloženompodč.V394/15-03dňa19.2.2015,pridôslednomzohľadneníprávnejúpravyapožiadaviek
stanovených na rozhodovanie katastrálneho orgánu v konkrétne stanovenom rozsahu uvedenom v prvej
vete § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a zároveň s prihliadnutím „aj na skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“.

V tejto súvislosti nedá najvyššiemu súdu nepripomenúť, že predmetom vkladového konania je záložná
zmluva, ktorá je zo svojej podstaty akcesorickým záväzkom, existujúcim výlučne v súvislosti s
existenciou hlavného záväzku, vo vzťahu ku ktorému má zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu.
Preukázanie existencie hlavnej (zabezpečovanej) pohľadávky sa javí relevantným vzhľadom na
námietky predchádzajúcej opatrovníčky záložcu (podanie doručené NS SR 30.3.2016, č. l. 28 súdneho

spisu), ktorá okrem iného spochybňovala pravosť podpisu záložcu a súlad vôle s jej prejavom, aj
v nadväznosti na informáciu o podaní trestného oznámenia na neznámeho páchateľa. Rovnako v
podaní doručenom Okresnému úradu Piešťany dňa 22.4.2015 spochybňovala pravosť podpisu záložcu,
existenciu zmluvy o poskytnutí pôžičky, ako aj skutočnosť, že návrh na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony bol na Okresný súd podaný ich dcérou a manželkou záložného veriteľa práve z dôvodu,

že najmenej od januára 2010 záložca trpel Alzheimerovou chorobou, pričom z toho vyvodila že záložný
veriteľ musel mať ku dňu podpisu záložnej zmluvy vedomosť o zdravotnom stave záložcu.

Odporca v svojom rozhodnutí vyslovil zatiaľ nedostatočne odôvodnený záver o neplatnosti záložnej
zmluvy z dôvodu, že ju záložca podpisoval v čase keď jeho právna spôsobilosť bola obmedzená, čo

majú potvrdzovať predložené dokumenty, a zároveň aj vzhľadom na spochybnenie existencie zmluvy
o úvere. Tento záver krajský súd odmietol, s argumentáciou, že k obmedzeniu spôsobilosti na právne
úkony v stanovenom rozsahu došlo až po dátume podpisu záložnej zmluvy. Odporcovi je v tejto súvislosti
potrebné vytknúť, že nedostatočne zisťoval skutočnosti, rozhodujúce pre záver o neplatnosti zmluvy a
tento nedostatočne odôvodnil, krajskému súdu to, že svoju argumentáciu vo vzťahu k otázke platnosti

právneho úkonu obmedzil len na posudzovanie, či ku dňu podpisu predmetnej zmluvy bola spôsobilosť
na právne úkony obmedzená v príslušnom rozsahu rozhodnutím súdu v konaní začatom dňa 8.3.2011.

Záver o platnosti záložnej zmluvy vyslovený na základe skúmania (v zmysle § 31 katastrálneho zákona)
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom, sa javí ako

rozhodujúci pre ďalší postup v konaní odporcu.

Treba zdôrazniť, že katastrálny orgán je povinný postupovať dôsledne podľa osobitnej úpravy
katastrálneho zákona, zároveň rešpektujúc všeobecnú úpravu správneho konania v zmysle správneho
poriadku, s prihliadnutím na dodržiavanie ústavou a medzinárodnými zmluvami garantovaných práv

účastníkov konania. Je dôvodné očakávať, že nové rozhodnutie bude vydané po zabezpečení si
všetkých potrebných podkladov na základe, čo najúplnejšieho a najpresnejšieho zistenia skutočného
stavuveci,vsúladesozásadoumateriálnejpravdy,akojednouzozákladnýchzásadsprávnehokonania.Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok vo veci samej zmenil podľa § 250ja ods. 3 OSP tak, že
rozhodnutie odporcu č. V 394/15-03 zo dňa 2. júna 2015 zrušil ako nedostatočne odôvodnené a vydané
na základe nesprávneho právneho posúdenia aplikovateľnosti § 47 Občianskeho zákonníka ako a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom najvyššieho súdu.

VIII.
Logickým dôsledkom zmeny výroku rozhodnutia vo veci samej a vrátenia veci správnemu orgánu
na ďalšie konanie je aj zmena rozhodnutia o trovách, pôvodne založeného na závere o procesnom

neúspechu navrhovateľa. O trovách konania preto rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 a §
250l ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 OSP tak, že výrok napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktorým nepriznal (procesne úspešnému) odporcovi trovy konania, zmenil tak,
že procesne úspešnému navrhovateľovi priznal proti odporcovi náhradu trov prvostupňového konania v
uplatnenej výške 693,90 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, príprava odvolania proti rozsudku krajského súdu zo dňa 21. apríla

2017) vo výške 2 x 139,83 Eur + 2 x režijný paušál vo výške 8,39 Eur, jeden úkon právnej služby (účasť
na pojednávaní bez prejednania veci dňa 14.09.2018) vo výške 38,36 Eur + režijný paušál vo výške 9,21
Eur, jeden úkon právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 12.10.2018) vo výške 153,50 Eur + režijný
paušál vo výške 9,21 Eur. Zároveň mu priznal nárok na cestovné náhrady a náhrada za stratu času
(cesta na pojednávania dňa 14.09.2018 a 12.10.2018 z Bratislavy do Trnavy a späť) podľa predloženej

špecifikácie v celkovej výške 187,18 Eur.

Vzhľadom na osobitosť právnej úpravy rozhodovania o trovách konania pri súdnom prieskume
rozhodnutí správnych orgánov podľa druhej a tretej hlavy piatej časti OSP, ktorá v ustanovení § 250k
ods. 1 upravuje rozhodovanie o trovách konania len z pohľadu úspešnosti navrhovateľa, nebolo možné

priznať náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania R.. V. H., v zastúpení opatrovníčky R.. Z. N.,
ktorá bola zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o. Preto najvyšší
súd rozsudok krajského súdu v tejto časti zmenil tak, že opatrovníčke ďalšieho účastníka R.. V. H. R..
Z. N. náhradu trov konania nepriznal.

Čo sa týka uloženia povinnosti navrhovateľovi, zaplatiť súdny poplatok, podľa § 2 ods. 4 veta druhá
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (v znení účinnom v
čase podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu) je poplatníkom ten, kto podal opravný
prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Keďže navrhovateľ bol v
konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu úspešný, najvyšší súd pristúpil aj

k zrušeniu rozsudku krajského súdu vo výroku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný na náhradu súdneho
poplatku.

IX.
O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd postupom v zmysle § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP v

spojení s § 246c ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 OSP rozhodol tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi
priznalnároknanáhradutrovprávnehozastúpeniavdôvodneuplatnenomrozsahu162,71Eur.Priznaná
náhradapozostávazodmenyzajedenúkonprávnejslužby(odvolanieprotirozsudkuzodňa12.10.2018)
v sume 153,50 Eur a 1x paušálnej náhrady 9,21 Eur.

Náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania je odporca povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.