Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. január 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817212896
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817212896.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci žalobcu: I. C.,

narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX I., zastúpený: JUDr. Anna Žedényiová, advokát, so
sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín proti žalovanému: N.. G. P., narodený XX.X.XXXX, bytom V.
XXX/XX, XXX XX Y. o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza z 25.10.2017, č.k. 17C/16/2017-11 sa z r u š u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 6.000,- eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5%
ročne od 29.6.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia zaplatiť 6.000,- eur s úrokom z omeškania z tejto
sumy v sadzbe 8% ročne od 29.6.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tvrdil, že so žalobcom
uzavrel zmluvu, poskytol mu pôžičku, ktorú však žalovaný v dohodnutom čase nevrátil. Proti platobnému
rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom žiadal, aby mu žalobca poskytol súčinnosť na splnenie jeho
záväzku, keďže so žalobcom sa chcel dohodnúť na predĺžení lehoty splatnosti, keďže chcel refinancovať
svoj dlh v banke, no žalobca na jeho správy a telefonáty nereagoval. Proti doručenému platobného
rozkazu podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, preto súd platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3

CSP zrušil. Následne sa na pojednávaní žalovaný proti uplatnenému nároku bránil tvrdeniami o tom,
že (i) so žalobcom sa pôvodne ústne dohodol na tom, že spolu v dohodnutých podieloch zoberú úver v
banke, čo sa im aj podarilo; (ii) tento úver bol splácaný žalobcom a bol zabezpečený záložným právom
na nehnuteľnosť žalovaného a ručením jeho syna, čo mu však nevyhovovalo; (iii) preto sa so žalobcom
ústne dohodol, že celý tento úver preberie na seba, za čo mu žalobca vyplatí určitú čiastku s tým, že úver
potom sám žalovaný dospláca; (iv) na to však potreboval zbaviť sa dlhu na daniach 5 600 eur, a preto sa
so žalobcom dohodol, že mu na splatenie tohto daňového dlhu požičia 6 000 eur; (v) žalovaný v banke

prepis dlhu na svojho syna vybavil, no žalobca na jeho výzvy na vykonanie dohodnutého prevzatia dlhu
nereagoval a dlh v banke žalobca ďalej spláca.
2. Medzi stranami nebol sporný a vyplynul i z vykonaného dokazovania, a to zo žalobcom predložených
listín: zmluva o pôžičke (čl. 3 - 4), hotovostný vklad (čl. 5), nasledovný skutkový stav. 29.3.2017 sa
žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dohodli, že žalobca žalovanému poskytne pôžičku 6000 eur,
a to vkladom na účet žalovaného s tým, že pôžička je splatná 28.6.2017. Žalobca 6000 eur vložil na
dohodnutý účet žalovaného 29.3.2017.

3. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Žalobca prenechal žalovanému 6000 eur
s dohodou, že mu ich vráti do 28.6.2017, čo žalovaný neurobil. Preto súd žalobe v časti uplatnenejistiny vyhovel. Nevrátením 6000 eur do 28.6.2017 žalovaný podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka svoj dlh nesplnil, a preto sa dostal do omeškania, čo má pri peňažnom dlhu za následok
to, že podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je povinný popri zaplatení istiny zaplatiť aj úrok z

omeškania od 29.6.2017, a to v sadzbe podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorého výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto úroková sadzba predstavovala
29.6.2017 0 % ročne. Preto je žalovaný povinný zaplatiť úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne, v ktorej

súd žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti v sadzbe úrokov z omeškania 3 % ročne súd žalobu zamietol.
4. Voči žalobcom uplatnenému nároku nebola dôvodná obrana žalovaného spočívajúca na tvrdeniach,
podľa ktorých mu žalobca neposkytol súčinnosť na splnenie jeho záväzku, keďže so žalobcom sa chcel
dohodnúť na predĺžení lehoty splatnosti z dôvodu, že chcel refinancovať svoj dlh v banke, no žalobca na
jeho správy a telefonáty nereagoval. Takéto konania žalobcu nemožno považovať za omeškanie veriteľa
podľa § 522 prvá veta Občianskeho zákonníka, keďže nejde o neprijatie riadne ponúknutého plnenia

alebo neposkytnutie súčinnosti potrebnej na splnenie dlhu. Z týchto tvrdení nevyplynulo, že by žalovaný
žalobcovi ponúkal vrátenie 6000 eur alebo že by žalobca neposkytol súčinnosť na splnenie dlhu, keďže
súčinnosťou veriteľa nemožno považovať jeho povinnosť vyhovieť dlžníkovi v predĺžení splatnosti dlhu
alebo vôbec začať rokovať o predlžení splatnosti dlhu. Preto súd k týmto tvrdeniam žalovaného ani
nevykonal dokazovanie. I keby boli tieto tvrdenia preukázané, nemali by žiaden vplyv na dôvodnosť

žalobcom uplatneného nároku.
5. Voči žalobcom uplatnenému nároku nebola dôvodná obrana žalovaného spočívajúca na tvrdeniach,
podľa ktorých sa mal so žalobcom ústne dohodnúť na tom, že na seba preberie splácanie pôvodne
spoločného dlhu. Obsahom ústnych dohôd žalobcu a žalovaného boli záväzky, z ktorých mali vyplynúť
povinnosti oboch zmluvných strán spočívajúce v ich povinnosti urobiť budúce právne úkony - dohody

s bankou, ktorých výsledkom malo byť to, že jediným dlžníkom úveru bude žalovaný a žalobca mu
za to zaplatí odplatu zodpovedajúcu jeho čiastke úveru. Takto dohodnuté zmluvné povinnosti strán
neboli v žiadnom vzťahu s dohodnutou povinnosťou žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku,
ktorá bolo samostatným právnym úkonom dohodnutým v písomnej forme. Okrem toho obsahom týchto
dohôd boli záväzky, ktoré treba posúdiť ako zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 50a ods. 1

Občianskeho zákonníka, keďže ich zrejmým obsahom boli povinnosti strán k ich budúcim právnym
úkonom. I keby boli tieto tvrdenia žalovaného preukázané, nielenže z obsahu dohôd nemožno vyvodiť
žiaden vplyv na záväzok žalovaného vrátiť poskytnutú pôžičku, ale aj pre nedostatok písomnej formy by
ich nebolo možné považovať za platné, keďže takéto právne úkony na svoju platnosť vyžadujú písomnú
formu. Preto súd k týmto tvrdeniam žalovaného ani nevykonal dokazovanie. I keby boli tieto tvrdenia

preukázané, nemali by žiaden vplyv na dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.
6. Zamietnutie žaloby sčasti sadzby úroku z omeškania 3 % ročne, pri tom, že žalobe bolo vyhovené
sčasti o zaplatenie istiny 6000 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 8 % ročne treba považovať za
nepatrný neúspech žalobcu, ktorý má za následok to, že o náhrade trov konania treba rozhodnúť podľa §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci

a nie podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Pri takejto nepatrnej a prakticky nekvantifikovateľnej časti neúspechu si nemožno predstaviť pomerné
rozdelenie náhrady trov konania. Preto súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania podľa § 255
ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa
jeho doručenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáhal.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.