Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/108/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711201391
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2711201391.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcovi
v l. rade: G. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX A., štátny občan SR, proti odporcovi v 2.
rade: Q. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX A., štátny občan SR, proti odporcovi v 3. rade:
J. A., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX A., štátny občan SR, o zaplatenie XX XXX,XX eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie čiastočne a to o istinu vo výške 1 433,64 eur a úroky z omeškania vo výške 11,99 %
ročne za obdobie od 23.11.2011 do 31.1.2014 v sume 2 738,40 eur z a s t a v u j e.

II. Odporcovia v 1., 2. a 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 569,46 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3 569,46 eur od 1.2.2014 do zaplatenia s tým, že plnením
jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plnenia ostatných odporcov, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odporcom súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

IV. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

V. Súd u r č u j e, že zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere z 26.8.2005 uzavretej medzi dodávateľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a odporcami v 1. a 2.
rade ako dlžníkmi a odporcom v 3. rade ako ručiteľom
- v čl. II bode 7, podľa ktorej veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho
medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky,

- v čl. II. v časti mimoriadny medziúver, podľa ktorej za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi
poplatok vo výške 3 500 Sk a poplatok za biankozmenku vo výške 500 Sk a podľa ktorej za vedenie
úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov,
pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 400 Sk je splatný podľa platného Sadzobníka
poplatkov s prvou splátkou úrokov,
- v čl. VII. v bode 1 veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať aj okamžité splatenie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru, vrátane príslušenstva v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností

uvedených v čl. XIX. „Všeobecných podmienok“
- v čl. VII. v bode 2 pod písm. i) veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami,
v čl. VII. pod bodom 5 odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa
splatiť príslušenstvo pohľadávky. Odstúpením od tejto zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy
uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom, resp. treťou osobou.
v čl. VII. od bodom 6 odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne

dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávkyv čl. VII. pod bodom 7 odstúpením od tejto zmluvy zaniká, a to dňom doručenia oznámenia druhej
zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby
zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri zmene adresy sa dodatočne

klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na
pošte z tohto dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný alebo je neznámy sa zásielka
považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.
v čl. VII. pod bodom 8 po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3%
úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5% p.a. úrok

z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.
v čl. VII. pod bodom 9 v prípade splnenia podmienok pre odstúpenie od tejto zmluvy má veriteľ právo
zúčtovať nasporenú sumu na účte zmluve o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver
poskytnutý so sumou poskytnutého medziúveru a dlžných úrokov. Zúčtovanie nasporenej sumy
neovplyvňuje stav omeškaných splátok úrokov medziúveru a nie je považované za ich úhradu
v čl. VII. pod bodom 10 v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a

poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII tejto zmluvy

sú zmluvnými podmienkami neprijateľnými a neplatnými.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 7.3.2011 návrh, ktorým navrhol zaviazať odporcov v 1.

až v 3. rade zaplatiť navrhovateľovi 11 276,44 eur s 11,99 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11
173,44 eur od 1.3.2011 do zaplatenia. Požadoval odporcoch zaplatiť aj trovy konania.

Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že odporcovi v 1. a 2. rade poskytol na základe Zmluvy o stavebnom
sporení č. XXXXXXX X XX a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 26.8.2005

mimoriadny medziúver vo výške 14 273,39 eur. Odporcovia v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia
cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,99 % ročne pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 83,15 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 71,37 eur a po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami

vo výške 124,91 eur. Navrhovateľ uviedol, že odporca v 3. rade prevzal na seba ručením povinnosť
uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja odporcovia v 1. a v 2. rade. Odporcovia 1/ a 2/ neplnili svoje
povinnosti a navrhovateľ ich upomínal na riadne a včasné uhrádzanie splátok a vkladov, odporcovia v
1. a 2. rade ani po upomienkach dlžné splátky neuhradili. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej
povinnosti odporcami v 1. a 2. rade navrhovateľ poukázal na čl. V. zmluvy, v dôsledku omeškania v

splácaní, odstúpil navrhovateľ dňa 19.10.2010 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere s odkazom na čl. VI. a VII. zmluvy a vyzval odporcov v 1. a 2. rade na vrátenie poskytnutých
úverových prostriedkov v 7-dňovej lehote. Odporcovia v 1. a 2. rade neplnili a odporca v 3. rade ako
ručiteľ taktiež neplnil. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zostatok jeho pohľadávky je vo výške 11 276,44
eur k 28.2.2011 a úrok z omeškania je vo výške 11,99 % ročne zo sumy 11 173,44 eur od 1.3.2011 do

zaplatenia.

Navrhovateľ predvolaný na pojednávanie riadne a včas sa naň nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a
vyslovil súhlas, aby sa pojednávanie konalo i v jeho neprítomnosti.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. a rozhodol bez účasti navrhovateľa a prihliadol
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Odporcovia v 1. a 3. rade sa k veci pre nariadením dokazovania nevyjadrili. Uviedli, že pri podpise
zmluvy s navrhovateľom podnikateľmi neboli. Úver si brali za účelom rekonštrukcie domu.

Odporca v 3. rade uviedol, že podpisoval v súvislosti s úverom, čerpaným odporcami 1/ a 2/ ručiteľskú
listinu. Už by to nikdy neurobil, nemá s odporcami 1/ a 2/ nič spoločné. Odporcovia 1/ a 2/ majú majetok,
v dome bývajú štyri rodiny, ktoré nech úver splácajú.Pred otvorením pojednávania vo veci samej a nariadením dokazovania vzal navrhovateľ návrh čiastočne
o istinu vo výške 505,56-eur a o úrok z omeškania vo výške 11,99% ročne za dobu od 1.3.2011
do 22.11.2011 v sume 885,12-eur späť. O čiastočnom späťvzatí súd rozhodol uznesením č. k.

3C/108/2011-64 dňa 20.8.2013 tak, že konanie v časti, o ktorú bol návrh späťvzatý konanie čiastočne
podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.10.2013.

Podaním zo dňa 28.2.2014 vzal navrhovateľ opäť návrh čiastočne späť s odôvodnením, že odporcovia
vykonali od 23.11.2011 celkom 54 úhrad v sume 4.172,04-eur. Z úhrad odpočítal navrhovateľ na

zaplatenie istiny čiastku 1433,64-eur na sumu 9.337,24-eur a na úroky a úroky z omeškania za dobu
od 23.11.2011 do 31.1.2014 vo výške 2738,40-eur. Zmluvné úroky a úroky z omeškania navrhol priznať
celkovo vo výške 11,99% ročne z 9.337,24-eur od 1.2.2014 do zaplatenia. O návrhu na čiastočné
zastavenie konania súd rozhodol vo výroku tohto rozsudku.

Predmetom konania po čiastočných späťvzatiach návrhu zostal návrh navrhovateľa na zaplatenie

9.337,24-eur s 11,99% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2014 do zaplatenia, o ktorom navrhovateľ
tvrdil, že mu patrí ako pohľadávka voči odporcom titulom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere z úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a ručiteľského záväzku
odporcu 3/.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 26.8.2005,
Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby s účinnosťou od 1.1.2009,
odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa zo dňa 19.10.2010, výpisom z účtu odstúpeného
medziúveru, výzvou zo dňa 10.3.2011, výsluchom odporcov, a zistil tento skutkový stav veci:

Oboznámením sa zo Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 26.8.2005 súd
z nej vyvodil, že účastníkmi zmluvy boli navrhovateľ na strane veriteľa a odporcovia 1/ a 2/,
spoludlžníci. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXX X 02 vo výške 14
273,38 eur (430 000 Sk) a po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej
bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako

aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení (ďalej súd bude uvádzať v texte iba
„Všeobecné podmienky") sa mimoriadny medziúver menil na stavebný úver pod číslom Y. X XX vo
výške 258 000 Sk (8 564,03 eur) s tým, že presná výška bude rozdielom cieľovej sumy a nasporenej
sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

Úver sa poskytoval za účelom :
a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu,
b) výstavbu, prístavbu, nadstavbu, vstavbu alebo na stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového
domu alebo na stavebné úpravy bytu,
c) modernizáciu bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo na udržiavacie práce na nich,

d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového
domu,
e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom,
f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových
priestorov na byt,

g) prestavbu nebytových priestorov na byt,
h) úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,
i) úhradu záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách a) až h), teda z dôvodov, ktoré sú
vymenované v § 11 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, podľa ktorého cieľovú sumu, ak jej
súčasťoujeajposkytnutýstavebnýúver,môžestavebnýsporiteľpoužiťnafinancovaniebytovýchpotrieb

v Slovenskej republike (ďalej len „stavebný účel"), ktorými je účel uvedený pod písm. a/ až h/.

Navrhovateľ ďalej v zmluve v čl. II. - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho
úveru, v časti mimoriadny medziúver uviedol podmienku podľa ktorej zmluva o sporení musí byť
uzatvorená v novej rýchlej tarife a základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru je uzatvorenie

zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie tejto zmluvy. Podľa zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere medziúver sa poskytoval do pridelenia cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení, po pridelení ktorej sa mimoriadny medziúver zúčtuje bez zvláštneho
prehlásenia s nahotovenými prostriedkami zmluvy o stavebnom sporení (nasporená suma a stavebnýúver). V zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je stanovená povinnosť dlžníka
poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 2 150 Sk mesačne
pri výške úrokovej sadzby 2 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení. Odporcovia v 1.

a 2. rade - dlžníci sa zaviazali splatiť poskytnutý medziúver vrátane úroku, ktorý bol ku dňu uzatvorenia
zmluvy vo výške 6,99 % ročne a podľa znenia článku súhlasili s tým, že navrhovateľ môže upraviť
kedykoľvek úrok podľa situácie na finančnom trhu. Za spracovanie medziúveru navrhovateľ vyrúbil
poplatok odporcom v 1. a 2. rade vo výške 3 000 Sk a v prípade, ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku,
tak za vydanie biankozmenky odporcom si navrhovateľ v zmluve stanovil vyrúbenie poplatku vo výške

500 Sk (16,60 eur), ktoré si navrhovateľ podľa zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zaúčtovalspôsobom,žepriprvejvýplatemimoriadnehomedziúveru celkovávýškasaznižovalaosumár
poplatkov. Podľa zmluvy je ustanovené, že za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi
poplatok podľa Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou poplatkov vo výške 400 Sk. Podľa zmluvy v
ďalších rokoch bol poplatok za vedenie úverového účtu splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov.
Podľa zmluvy ak dlžník neuhradí poplatok za vedenie účtu, zvýši sa o sumu neuhradených poplatkov

pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení celková výška stavebného úveru a predĺži sa
aj doba splatnosti úveru.

Zozmluvyďalejsúdzistil,žedoprideleniacieľovejsumyzmluvyostavebnomsporenímalidlžnícisplácať
úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2 505 Sk, splatných do

15. dňa mesiaca. Podľa bodu 4 čl. II zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola prvá
splátka úrokov splatná prvého v mesiaci nasledujúcom po vyplatení, resp. po mesiaci, v ktorom bola
vykonaná prvá výplata medziúveru v prípade, ak sa medziúver vypláca po častiach a vyplatené čiastky
mimoriadnehomedziúverusaúročiaododňavyplatenia.Podľabodu7navrhovateľ/podľazmluvyveriteľ/
si vyhradil právo uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné

úroky a poplatky.

V časti stavebný úver sa dlžník zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške
4,70 % ročne pravidelnými splátkami vo výške 3 763 Sk.

Podľa čl. III. odporca v 3. rade ako ručiteľ prebral písomným vyhlásením voči navrhovateľovi /veriteľovi/
povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

V zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v časti V práva a povinnosti zmluvných strán
navrhovateľ uviedol, že sa dlžník zaväzuje nevypovedať zmluvu o stavebnom sporení pred pridelením

cieľovej sumy, odporca v 1. a 2. rade sa zaviazal všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp.
stavebného úveru hradiť riadne a včas a odporcovi je uložených viacero povinností, ako nepreviesť
práva a povinnosti zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere na inú osobu bez
písomného súhlasu veriteľa, písomne žiadať navrhovateľa o súhlas na všetky zmeny a doplnky k
zmluve, písomne a bez zbytočného odkladu ho informovať o všetkých zmenách skutočností, týkajúcich

sa odporcu v 1. a 2. rade, najmä o zmene výšky príjmu, majetkových pomeroch, bydlisku, zmenách
týkajúcich sa založenej nehnuteľnosti, zmeny osobného stavu a všetkých zmien týkajúcich sa osôb a
majetku prípadne iných skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotu zábezpeky, ktorou bol záväzok
dlžníka zabezpečený. Oproti tomu navrhovateľ /veriteľ/ najmä pri splnení zákonných predpokladov
a „Všeobecných podmienok" sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver, právo bolo nevypovedateľné, bol

oprávnený automaticky uspokojiť neuhradené poplatky a náklady podľa „Všeobecných podmienok" a
iné poplatky a náklady podľa „Sadzobníka" zo zaplatených mesačných splátok.

V Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v článku VI., nazvanom „Omeškanie
splácania" je uvedené, že ak je dlžník v omeškaní so splátkou povinného mesačného vkladu na zmluvu

o stavebnom sporení, má právo navrhovateľ účtovať si úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
zameškaných splátok, 3 % pri stavebnom úvere a 5 % úrok v prípade s omeškaním platenia viac ako
dvoch splátok nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok.

V čl. VII zmluvy je riešené odstúpenie od zmluvy , ktoré je za podmienok tam uvedených dané iba

veriteľovi, t.j. navrhovateľovi. Veriteľ mal právo pri odstúpení od zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere požadovať aj okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru,
vrátane príslušenstva v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. „Všeobecných
podmienok" a bol oprávnený odstúpiť aj od zmluvy o stavebnom sporení. V čl. VII. bod bodmi 5. až10. navrhovateľ v zmluve v súvislosti s jeho odstúpením od zmluvy uviedol, že odstúpením od zmluvy
nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku vrátane jej príslušenstva, nezanikajú
zabezpečovacie zmluvy, nezaniká právo veriteľa požadovať úroky až do zaplatenia celej pohľadávky,

odstúpením od zmluvy zmluva zaniká dňom doručenia oznámenia druhej strane a všetky oznámenia
veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte. Podľa zmluvy aj po
odstúpení má navrhovateľ /veriteľ/ právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú
úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a zúčtovať nasporenú sumu na účte zmluvy o stavebnom sporení
so sumou poskytnutého medziúveru a dlžných úrokov. Podľa zmluvy zúčtovanie nasporenej sumy

neovplyvňuje stav omeškaných splátok úrokov medziúveru a nie je považované za ich úhradu, v prípade
splnenia podmienok pre odstúpenie od zmluvy o medziúvere má právo veriteľ zúčtovať nasporenú sumu
na účte zmluvy o stavebnom sporení na základe ktorej bol medziúver poskytnutý sumou poskytnutého
medziúveru a dlžných úrokov a zúčtovanie nasporenej sumy neovplyvňuje stav zameškaných splátok
úrokov medziúveru a nie je považované za ich úhradu, podľa čl. VIII. sa predlžuje 4. ročná premlčacia
lehota pri odstúpení odporcom od zmluvy na 10 rokov, veriteľ má právo použiť peňažné prostriedky

peňažné prostriedky na všetkých účtoch dlžníka k započítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok, ktoré
má voči dlžníkovi, t.j. aj pohľadávok nesplatných alebo premlčaných. V čl. VII. zmluvy sa odkazuje na
právne predpisy SR, ktorými sa vzťah účastníkov spravuje, a to na zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník, Občiansky zákonní a zákon č. 310/1992 Zb o stavebnom sporení v znení noviel.

Súd výzvou zo dňa 10.3.2011 vyzval navrhovateľa, aby špecifikoval žalovanú sumu, najmä v akej časti
táto pozostáva z neuhradených splátok úveru a akú časť tvorí ostatné príslušenstvo, t.j. úroky, úroky z
omeškania, poplatky a vysvetlil ako boli vypočítané (pri úrokoch z akej sumy, za aké obdobie, % sadzba),
resp. na základe ktorých ustanovení zmluvy boli uplatnené.

Reakciou na výzvu súdu bolo podanie navrhovateľa zo dňa 15.3.2011 tým, že zaslal súdu výpis z účtu
odstúpeného medziúveru.

Výpisomzúčtuodstúpenéhomedziúveruodporcusúdzistil,žeúčetbolvedenýkčísluzmluvyXXXXXXX
X XX, meno dlžníka je G. I., výška poskytnutého úveru je uvedená v sume 14 157,21 €, poplatok

za spracovanie úveru bol 99,58 € a poplatok za zmenku 16,60 €, dátum účinnosti odstúpenia bol
11.11.2010. Účet je vedený odo dňa 7.9.2005, kedy bol odporcovi v 1. rade účtovaný poplatok za
spracovanie úveru v sume 99,58 €, súčasne poplatok za vedenie účtu 13,28 € a poplatok za zmenku
16,60 €, následne bol v ten istý deň odporcovi v 1. rade vyplatený medziúver vo výške 11 418,71 € a
dňa 23.3.2006 bol odporcovi vyplatený medziúver vo výške 2 738,50 eur. Následne boli v období od

7.9.2005 do 19.10.2010 účtované poplatky za vedenie účtu, úroky za úver, poplatky za upomienky a
za predžalobné upomienky a úroky z omeškania a od 31.10.2010 do 19.2.2014 boli účtované úroky a
úroky z omeškania. Odporca v 1. rade celkovo vložil na účet v období od 7.9.2005 do 19.2.2014 sumu
10 587,75 eur.

Súdu boli na dôkaz predložené Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby s
účinnosťou od 1.1.2009. Súd sa podmienkami v znení od 2009 nezaoberal, nakoľko zmluva bola
uzatvorená v roku 2005 a preto bolo pre ňu možné použiť len podmienky platné od augusta 2005.

Podaním navrhovateľa nazvaným „odstúpenie od zmluvy" zo dňa 19.10.2010 adresovaným všetkým

odporcom oznamoval navrhovateľ odporcom, že v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 26.8.2005 a zároveň požaduje okamžité
vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, ktorých dlžná suma ku dňu 19.10.2010 predstavuje sumu
11 527,65 eur. Predmetné podanie sa vrátilo odporcovi v 1. rade s označením na doručenke - zásielka
neprevzatá v odbernej lehote. Ostatní odporcovia si odstúpenie od zmluvy prevzali.

Výsluchom odporcu v 1. rade mal súd preukázané, že od navrhovateľa získal úver za účelom doriešenia
bývania, nie na podnikateľské účely. Pri uzatváraní zmluvy nedohadoval výšku splátky, ani úrok, ani
úrok z omeškania, ani koľko bude sporiť, koľko poplatkov bude hradiť, údaje všetky dala do zmluvy Prvá
stavebná sporiteľňa. Pri výpovedi dodal, že mu nebolo doručené odstúpenie od zmluvy, v čase keď mu

bolo doručované, t.j. v októbri 2010 bol vycestovaný za prácou v Banskej Bystrici.

Pri výsluchu odporkyňa v 2. rade uviedla, úver čerpali spolu s odporcom 1/, ktorý je aj v súčasnosti
jej manželom, svoj záväzok poctivo spláca. Z jej účtu odchádza pravidelne okolo 16. dňa v mesiaciplatba vo výške 83,15 € mesačne a suma 71,37 € mesačne, jedna čiastka odchádza na splátku zo
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a druhá splátka je na sporenie. Nevedela uviesť, koľko finančných
prostriedkovnavrhovateľovisplatila.Pokiaľsatýkapodmienokzmluvy,pridržiavalasavýpovedeodporcu

1/.

Vo výsluchu odporca v 3. rade uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bol ručiteľom odporcov v 1. a 2. rade,
navrhovateľovi nič neuhradil, žiadal odstúpiť od ručiteľského záväzku.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o stavebnom sporení č. 310/1992 Zb. v znení platnom v čase uzavretia
úveru, t.j. v znení do 31.12.2005 (ďalej len „zákon o stavebnom sporení") účelom stavebného sporenia
je financovanie bytových potrieb z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného
sporenia, podľa ods. 2 zákona fond stavebného sporenia tvoria
a) vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len „stavebný sporiteľ"),
b) úroky,

c) príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „štátna prémia"),
d) splátky úverov,
e) iné zdroje.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o stavebnom sporení stavebným sporením sa rozumie : a) prijímanie vkladov

od stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom (ďalej len „stavebný úver")
a podľa ods. 2 stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné
sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu) (ďalej len „stavebná
sporiteľňa").

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o stavebnom sporení stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o
stavebnom sporení alebo v ktorej prospech je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o stavebnom sporení stavebné sporenie vzniká uzatvorením zmluvy o

stavebnom sporení medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou.

Podľa § 8 ods. 2 zákona o stavebnom sporení cieľová suma sa skladá a) z vkladov od stavebného
sporiteľa, b) z úrokov, c) zo štátnej prémie, d) zo stavebného úveru, e) z iných zdrojov.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o stavebnom sporení po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný
sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru.

Podľa § 8 ods. 4 zákona o stavebnom sporení stavebný sporiteľ môže a) uplatniť nárok na stavebný
úver, b) vklad vybrať a použiť ho bez nároku na stavebný úver, c) sporiť ďalej.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o stavebnom sporení stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží
zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru,
ods. 2 výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane
úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1), a iných zdrojov.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o stavebnom sporení cieľovú sumu, ak jej súčasťou je aj poskytnutý stavebný
úver, môže stavebný sporiteľ použiť na financovanie bytových potrieb v Slovenskej republike (ďalej len
„stavebný účel"), a to na
a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu,

b) výstavbu, prístavbu, nadstavbu, výstavbu alebo na stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového
domu alebo na stavebné úpravy bytu,
c) modernizáciu bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo na udržiavacie práce na nich,
d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového
domu,

e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom,
f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových
priestorov na byt,
g) prestavbu nebytových priestorov na byt,h) úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,
i) úhradu záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách a) až h),
ods. 4 záväzky stavebných sporiteľov vyplývajúce z poskytnutia stavebného úveru musia byť

zabezpečené podľa osobitných predpisov. (§151a až 151md a § 546 až 558 Občianskeho zákonníka)

Podľa § 12 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o stavebnom sporení z fondu stavebného sporenia stavebná
sporiteľňa podľa zmluvne dohodnutých podmienok uspokojuje tieto nároky stavebných sporiteľov po a)
výplaty vkladov zo zmlúv o stavebnom sporení, pri ktorých vznikol nárok na poskytnutie stavebného

úveru, b) výplaty vkladov zo zmlúv o stavebnom sporení zrušených počas sporenia, c) poskytnutie
úverov stavebným sporiteľom, ktorým nárok na stavebný úver vznikol,
ods.2písm.a)dočasnevoľnézdrojefondustavebnéhosporeniamôžestavebnásporiteľňapoužiťlenna
a) poskytovanie stavebných úverov za komerčných podmienok na stavebné účely stavebným
sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky
na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú, alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení v čase uzavretia zmluvy, t.j.
v znení do 31.3.2006 (ďalej len „Občiansky zákonník") spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1).
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Spotrebiteľská zmluva o práve užívať budovu alebo j e j časť v časových úsekoch určenú dobu (2).

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.

Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 547 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť
ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.

Podľa § 548 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci
ho na to veriteľ písomne vyzval, ods. 2 ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by
mal proti veriteľovi dlžník.

Podľa§517ods.1a2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivýchplnení, ods.2akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004
Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje, ods. 2 na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52

až 60 Občianskeho zákonníka), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú

úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške, ods. 2 pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa
týka ročného obdobia.

Podľa §503ods.1,2a3Obchodnéhozákonníkazáväzokplatiťúrokyjesplatnýspolusozáväzkomvrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú, ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky,
ods. 3 dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky

je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovujezmluva
alebo tento alebo iný zákon.Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto
zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe

nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd právny záver:

Navrhovateľ a odporca v 1. a 2. rade ako dlžníci podpísali dňa 26.8.2005 Zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere. Odporca v 3. rade podpísal zmluvu ako ručiteľ. Skutočnosti neboli
medzi účastníkmi rozporné a súd si ich na základe zhodných tvrdení účastníkov osvojil. Navrhovateľ
v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, navrhol v zmysle § 80 písm. b) O.s.p. aby sa

rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Navrhovateľ je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou
tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej a navrhovateľ v návrhovom
konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na plnenie zo záväzkového vzťahu všeobecne charakterizovanom v
ustanovení § 488 OZ ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od

dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Svoje tvrdenia vyvodil z právneho vzťahu, ktorým
bola písomne uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, uzavretá na jednej
strane s veriteľom navrhovateľom a odporcami na druhej strane, z ktorej odporca v 1. a 2. rade boli
dlžníkmi a odporca v 3. rade ručiteľom, ktorému z ručiteľského záväzku vyplývala povinnosť v prípade,
že dlžník nesplní svoj záväzok plniť na požiadanie veriteľom záväzok za dlžníka. Navrhovateľ svoj

uplatnený nárok odôvodňoval na základe predloženej predmetnej zmluvy.

Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy súd kvalifikoval sporný vzťah ako vzťah z úveru ako
absolútnehoobchoduaďalejdospelkzáveru,žeuvedenázmluvajeúverovouzmluvouaspotrebiteľskou
zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu, aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti

z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach
zmluvy. Nejedná sa pritom o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (výnimka podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských
zmlúv.

Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Súd má za to, že navrhovateľom v
zmluve prejavená vôľa, uplatňovať na vzťah účastníkov inštitúty obchodného práva namiesto inštitútov
upravených v kódexe o občianskych právach nie je pre spotrebiteľa prijateľné. Ustanovenie § 54
ods. 1 OZ súd vykladá tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva

sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou
konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo.
Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje na zmysel a cieľ tejto smernice, ktorou je
ochrana spotrebiteľa, premietnuté do ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu

postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (§ 54 ods. 1 OZ). Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatváral
navrhovateľ, ktorý je bankou a je podnikateľom, inak podľa § 52 ods. 2 zákona č. 150/2004 Z.z.
dodávateľom, osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. O tom svedčí aj výpis z Obchodného registra, kde je pri obchodnom mene navrhovateľa

uvedený predmet podnikania, činnosti prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov
stavebným sporiteľom (stavebný úver) a ďalšie činnosti, ktoré ustanovuje zákon o stavebnom sporení
v § 2 zákona o stavebnom sporení. Zmluvu o stavebnom sporení, v rámci ktorej bola uzavretá aj
zmluva, od ktorej navrhovateľ odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie požadované po odporcoch,uzatváral odporca v 1. a 2. rade v súvislosti s riešením svojho bývania, za účelom opravy svojho domu,
čo vyplynulo z výpovede odporcu v 1. a 2. rade a odporca v 1. rade a v 2. rade sledoval uzavretím
zmlúv s navrhovateľom možnosť danú mu právnou úpravou v § 1 ods. 1, zákona o stavebnom sporení

č. 310/1992 Zb. v platnom znení do 31.12.2005. Za tohto zistenia je treba priznať v zmysle 52
ods. 3 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, odporcovi v 1. a 2. rade postavenie
spotrebiteľa.

Z uvedeného súd vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmlúv s navrhovateľom boli odporcovia v 1. a 2.

rade spotrebiteľmi, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadovali ako fyzické osoby, nepodnikatelia, na
súkromné účely podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o stavebnom sporení. Z ustanovení § 4 ods. 1 písm.
a) zákona o stavebnom sporení, § 8 ods. 1 zákona o stavebnom sporení /stavebné sporenie vzniká
uzatvorením zmluvy o stavebnom sporení medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou a § 8
ods. 2 zákona o stavebnom sporení v cieľovej sume je pod písmenom b) zahrnutá aj zložka stavebného

úveru, podľa § 8 ods. 4 zákona o stavebnom sporení stavebný sporiteľ môže a) uplatniť nárok na
stavebný úver, § 9 ods. 1, 2 cit. zákona získať ako stavebný sporiteľ stavebný úver a v nadväznosti na
ustanovenie§52ods.2a3OZvyplývaspotrebiteľskýcharakterzmluvyoúvere,leboodporcoviav1.a2.
rade pri uzatváraní zmluvy o stavebnom sporení požadovali poskytnúť aj medziúver ako súčasť zmluvy
o stavebnom sporení. Ako bolo v konaní zistené, hlavným zámerom odporcov v 1. a 2. rade bolo cez

stavebné sporenie získať medziúver úver na nepodnikateľské účely a iba za tým účelom využili ponuku
navrhovateľa na poskytnutie medziúveru. Pri závere o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o stavebnom
sporení a v rámci tohto právneho vzťahu uzavretej zmluvy o úvere súd vychádzal aj z dôvodovej správy k
zákonu č. 150/2004 Z.z. podľa ktorej: „Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne,
sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia

s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu
stanovuje obsah týchto zmlúv, a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často
predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v
návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť."
Zákonodarca zákonom č. 150/2004 Z.z. sledoval dosiahnuť cieľ ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc

zo zámerov Európskej únie o ochrane spotrebiteľa kodifikovanej v Smernici Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je v uvedenom zákone vyjadrené v § 879e ods.
3 a 4. Podľa požiadaviek vyššie uvedenej smernice spočíva ochrana spotrebiteľa najmä v neplatnosti
individuálne nedohodnutých zmluvných ustanovení, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachmedzidodávateľomaspotrebiteľom,atovneprospechspotrebiteľa.Ochranaspotrebiteľa

do vnútroštátneho práva bola premietnutá okrem zákona o ochrane spotrebiteľa aj do ustanovení § 53
ods. 3 a 4 zákona č. 150/2004 Z.z.

Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
C-243/08 - Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora

vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo.
V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú /
adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvoril navrhovateľ s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ

zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporcom v 1. a 2. rade spotrebiteľom a
vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporca ako fyzická osoba - spotrebiteľ
nemal možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohol vyjednávať a mohol predložený návrh
navrhovateľom na uzavretie zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v rámci zmluvy o
stavebnom sporení buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva neobsahuje

neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ.

Pri posudzovaní zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zisťovaní platnosti zmluvy
vychádzal súd z ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Jednou
z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o

mimoriadnom úvere a stavebnom úvere je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprimeranú
podmienku, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /§ 53 ods. 1 OZ/, inak tiež označované za neprijateľnú
podmienku. Navrhovateľ sa domáha peňažného plnenia zo zmluvy, ktorého výšku peňažného plnenia(po čiastočnom späťvzatí) v sume 9 337,24 eur odvodil z listinného dôkazu označeného ako Výpis z účtu
odstúpeného medziúveru od 7.9.2005 do 19.2.2014, z ktorého súd zistil, že v ňom navrhovateľ vykázal
poskytnutý úver vo výške 14 157,21 eur, suma navrhovateľom vyplatená v dvoch termínoch, vo výške

11 418,71 eur dňa 7.9.2005 a vo výške 2 738,50 eur vyplatená dňa 23.3.2006 a vklady odporcu v 1. rade
celkovo vo výške 10 587,75 eur za obdobie od 7.9.2005 do 19.2.2014 navrhovateľ zaúčtoval odporcovi
v 1. rade poplatok za spracovanie úveru v sume 99,58 €, poplatok za zmenku 16,60 €, poplatky za
vedenie účtu, poplatky za upomienky a za predžalobné upomienky, úroky za úver a úroky z omeškania.
Navrhovateľ za trvania úverového vzťahu vždy z vkladu odporcu v 1. rade na úverový účet odporcu

odúčtovával najprv úroky alebo poplatky za vedenie účtu a poplatky za upomienky.

K 19.10.2010 uviedol navrhovateľ sumu 3 233,41 eur ako čiastočné vyrovnanie medziúveru a vykázal
dlžnú sumu z odstúpenia od zmluvy 11 373,13 eur. Navrhovateľ považoval za deň odstúpenia od
zmluvy s odporcom v 1. rade deň 19.10.2010 a aj po tomto dni až do 19.2.2014 účtoval odporcovi
v 1. rade úrok 6,99 %, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Tento spôsob, aký zvolil navrhovateľ

pri nakladaní peňazí dlžníka je podľa zmluvy upravený v čl. II bode 7, podľa ktorého mal spotrebiteľ
súhlasiť, že veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru
prednostne sankčné úroky a poplatky. Navrhovateľ, ako sám uviedol a ako súd zistil z Výpisu z účtu
odstúpeného medziúveru ako veriteľ nesplnil povinnosť poskytnúť úver do dlžníkom žiadanej výšky,
pretože s odporcom v 1. rade požadovanej sumy 14 273,385 eur (430 000 Sk), s ktorými by mohol

dlžník reálne disponovať, navrhovateľ poskytol dlžníkovi za účelom, na ktorý požadoval úver iba 14
157,21 eur (426 500,10 Sk). Súd má za to, že podmienka v čl. II bode 7 spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu. Domnelé právo navrhovateľa obsiahnuté v
tomto článku a bode umožňovalo navrhovateľovi vytvoriť stav, že istina, ktorá sa skutočne dostala do
dispozície dlžníka pripísaním na jeho účet sa neznižovala a umožnila navrhovateľovi vytvoriť stav, kedy

podľa čl. VII. pristúpil navrhovateľ k odstúpeniu od zmluvy, teda zmluva je nastavená tak, že odporca
v 1. rade plnil iba na príslušenstve pohľadávky, na úrokoch a na poplatkoch za vedenie účtu a platil za
upomienky.

Hrubú nerovnováhu danú navrhovateľom do zmluvy spôsobuje v právach a povinnostiach účastníkov

a v neprospech spotrebiteľa aj to, že zmluva obsahuje v čl. VII bodoch 1 až 10 podmienky a
jednotlivo uvedených ustanovení pod písmenami, ktoré dávajú právo odstúpiť od nej iba navrhovateľovi
- dodávateľovi a je tak v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky

o odstúpení, táto zmluvná podmienka je nejasná a nezrozumiteľná. Dodávateľ dal do zmluvy čl. VII
bod 1 výraz „niektorá zo skutočností", čo súd považuje za neurčité, nezrozumiteľné a v zmysle § 37
ods. 1 OZ neplatné. Podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a zhoršuje
postavenie odporcov. Na uvedené nadväzuje aj čl. VII. Bod 2 písm. i), dáva sa možnosť dodávateľovi

za akékoľvek porušenie zmluvy odstúpiť od zmluvy.

V čl. VII bod 5 až 8 vidí neprijateľnosť podmienky súd v tom, že navrhovateľ si istí použitím ustanovenia
§ 349 ods. 1 Obchodného zákonníka v zmluve možnosť v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka
(znenie : Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie

od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných
ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi
zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju
povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy) zachovať si právo na úroky a poplatky aj po ukončení zmluvy
odstúpením. V zmysle Obchodného zákonníka § 344 zmluva pri odstúpení zaniká dňom doručenia, na

rozdiel od dôsledkov plynúcich pri odstúpení od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
kedy sa zmluva zrušuje od počiatku. Podmienka je pre odporcov neprijateľná z dôvodu, že je pre nich
výhodnejšiaúpravaodstúpeniaobsiahnutávustanoveníObčianskehozákonníka,podmienkaspôsobuje
hrubú nevyváženosť v právach a povinnostiach účastníkov v prospech dodávateľa. Veriteľ má pri
odstúpení od zmluvy zachované všetky svoje práva a odporcovia žiadne.

V kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, čl. VII bod 9 a 10, ktoré predpokladajú zúčtovanie
poplatkovapríslušenstvabezichkonkretizácie,zhoršujesapostaveniežalovanýchspotrebiteľov.Veriteľ
pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitútysúkromného práva. Takéto zmluvné podmienky, uprednostňovanie úhrady príslušenstva a pripustenie
práva na odstúpenie od zmluvy iba jednou stranou zmluvy sú podmienkami podľa § 53 ods. 4 OZ
neprijateľnými a sú podľa § 53 ods. 4 zákona OZ neplatné. Na celý právny vzťah súd aplikoval

ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľov (odporcov 1/ a 2/) výhodnejší oproti
ustanoveniam Obchodného zákonníka, ktorý pri odstúpení od zmluvy a pri započítavaní zo splátok
použil navrhovateľ. Podľa OZ mal postupovať aj navrhovateľ (dodávateľ) v čase uzavretia zmluvy medzi
účastníkmi, pôsobiaci na trhu s jeho podnikateľskými aktivitami pri poskytovaní bankových služieb
pomerne dlhú dobu. Musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky

ich používania pre odporcov. Bolo preto povinnosťou navrhovateľa predkladať podmienky zmluvy s
odbornoustarostlivosťouoprotineznalémuodporcoviv1.-3.rade.Navrhovateľmuselvedieť,žezmluvné
podmienky svojím obsahom a účelom odporujú Občianskemu zákonníku a že sa v zmysle § 54
ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa a že je podľa objektívneho práva neprípustné, aby sa spotrebiteľ vopred vzdal
svojich práv, ktoré mu priznáva Občiansky zákonník alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie

tým, že sa mu namiesto na istine z jeho vkladov odpočítava najprv úrok a poplatky a istina, dlh, ktorý
sa má v prvom rade znižovať v nadväznosti na výšku príslušenstva zostáva nemenný. Spotrebiteľovi
sa pri navrhovateľom nastavených podmienkach istina neznižuje, vytvára stav v jeho neprospech a
zmluva je v tejto časti nevyvážená a nevyváženou je aj v stanovení práva iba pre navrhovateľa,
premietnutého do podmienok na odstúpenie od zmluvy. Žiadne podmienky zmluvy medzi dodávateľom a

spotrebiteľom neboli individuálne vyjednané, ale sú stanovené dodávateľom v režime typovej (adhéznej)
zmluvy a ide vždy o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú pre rozpor s občiansko-právnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv neplatné, ak je jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ.

Z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od

začiatku ruší ex tunc, teda od počiatku, na rozdiel od úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.
Zánikom zmluvy (odstúpením) zanikajú všetky aj vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného
záväzku závislé. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, peňažné prostriedky, ktoré podľa
zmluvy obdržal odporca v 1. a 2. rade a dlžil ich ku dňu odstúpenia od zmluvy sú potom bezdôvodným
obohatením na úkor navrhovateľa. V tomto prípade ide o majetkový prospech získaný plnením z

právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie
bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa
bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho
sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne

neustanovuje.

Navrhovateľ mal voči odporcovi v 1. a 2. rade pohľadávku zo záväzkového vzťahu, vzniknutého tým, že
odporcovi v 1. a 2. rade poskytol/požičal finančné prostriedky. V konaní mal súd výpisom z účtu odporcu
v 1. rade preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi v 1. rade peňažné prostriedky vo výške 14

157,21 eur. Odporca v 1. a 2. rade sa zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení 83,15
eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy a vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné
mesačné vklady vo výške 71,37 eur. Súd zistil, že odporca v 1. a 2. rade celkom od 7.9.2005 po tom,
čo mohol reálne disponovať finančnými prostriedkami po poukázaní navrhovateľom vo výške 14 157,21
eur, uhradil navrhovateľovi a po pripísaní istiny úveru na jeho účet v dňoch 7.9.2005 do 19.2.2014

postupne vklady celkom vo výške 10 587,75 eur. Zo súčtu vkladov odporcu v 1. a 2. rade súd zistil,
že odporca v 1. a 2. rade zaplatil sumu 10 587,75 eur, čím sa znížila istina úveru na 3 569,46 eur.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a
tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a
povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si

majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Súd vzhľadom na zrušenie zmluvy v dôsledku
odstúpenia navrhovateľa podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka (,,OZ") uložil odporcom v 1.-3.
rade povinnosť titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ na zaplatenie peňažného plnenia
navrhovateľovi v sume 3 569,46 eur ako rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške
14 157,21 € a sumou 10 587,75 eur, ktorú odporcovia v 1. a 2. rade už uhradili.

V konaní bolo výpoveďou odporcu 3/ a zmluvou preukázané, že odporca 3/ ručil za záväzok dlžníka
odporcu1/a2/,čoodporca3/potvrdilsvojímpodpisomnazmluve.Ručeniejezabezpečovacímprávnym
inštitútom, teda pre občiansko-právny vzťah platí ustanovenie § 555 Občianskeho zákonníka, žezáväzok dať zábezpeku možno splniť okrem iného i spôsobilými ručiteľmi. Právny vzťah vzniknutý z
ručenia je vzťahom akcesorickým, závislým svojou existenciou na hlavnom obligačnom záväzku, závisí
odexistenciezáväzkudlžníkanaurčitéplnenieveriteľoviRučenímsaposilňujeveriteľovapozíciatým,že

k hlavnému dlžníkovi pristupuje ďalšia osoba ako dlžník vedľajší. Z ručenia vzniká i záväzok subsidiárny,
ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ nie je na plnenie veriteľovi povinný popri dlžníkovi, ale až po
ňom. Obsahom právneho vzťahu vzniknutého z ručenia je právna povinnosť ručiteľa uspokojiť veriteľov
nárok, pohľadávku, pokiaľ nárok nesplní dlžník dobrovoľne, riadne a včas a z obsahu právneho vzťahu
ručenia vyplýva ručiteľovi aj oprávnenie domáhať sa voči dlžníkovi, aby mu vydal to, čo za neho veriteľovi

splnil.

V záväzkovoprávnom vzťahu sa odporca 3/ ako ručiteľ v písomnej forme zaviazal navrhovateľovi, že
uspokojí jeho pohľadávku, ak dlžník, odporcovia 1/ a 2/ voči nemu nesplnia záväzok. Z výpovede
odporcu 3/ bolo preukázané, že ani na výzvy navrhovateľa dlh za odporcov 1/ a 2/ neplnil. V konaní
nebolo zistené, žeby ručiteľský záväzok odporcu 3/ zanikol. Súd mal za to, že odporca 3/ titulom ručenia

za záväzok odporcov 1/ a 2/ je povinný uspokojiť tú časť pohľadávky, ktorá bola po práve navrhovateľovi
priznaná v súdnom konaní, s tým, že v prípade plnenia jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia
zaniká povinnosť plniť druhým odporcom.

Navrhovateľom požadovaný úrok z omeškania vo výške 11,99 % ročne za oneskorené plnenie

peňažného dlhu je v rozpore s vykonávacím predpisom, ktorým je nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v
znení účinnom od 1.2.2013, podľa ktorého ustanovenia § 3 ods. 1 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania zo sumy 9 337,24
eur od 1.2.2014. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ

v súvislosti s vykonávacím predpisom a to Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky bola ku dňu 1.2.2014 vo výške 0,25 % ročne a preto súd priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania v zákonnej výške t.j. 5,25 % ročne od žiadaného dňa, t.j. od 1.2.2014 do zaplatenia zo súdom
priznanej sumy 3 569,46 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Súd tak nemohol priznať úrok z omeškania v
sume 12,49 %, nakoľko jeho výška prekračuje výšku úrokov z omeškania, ktorú je možné priznať podľa

predpisovObčianskehozákonníka,uvedenúvýškuniejemožnézvýšiťanidohodoustrán,nakoľkohorná
hranica výšky úroku z omeškania nie je závislá od vôle strán účastníkov.

Súd nepriznal navrhovateľovi úrok z úveru. Navrhovateľ sa sám rozhodol pre odstúpenie od zmluvy, aj
keď existujú inštitúty, ktoré zmluvu od začiatku nerušia, napríklad výpoveď. Súd označil ustanovenie

zmluvy o odstúpení obsiahnuté v čl. VII za neurčité, pretože nie je jasné, aké poplatky sa odstúpením
od zmluvy ,,zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí"). Súd aj pre prípad určitosti klauzuly o
odstúpení považoval za relevantné ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré bráni nevýhodnejšiemu
dojednaniu dôsledkov odstúpenia od zmluvy, než ako upravuje Občiansky zákonník a ten je pre
odporcov priaznivejší. Klauzula o odstúpení je preto podľa súdu neplatná pre rozpor so zákonom

(§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ). Z uvedených dôvodov súd žalobu o úroky zo zrušenej zmluvy za
poskytnutie medziúveru zamietol. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení
Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho
zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane
platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami

ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej
medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom
zákonníku.

Pokiaľ sa týka časti rozhodnutia, podľa ktorého súd návrh zamietol, ide o nepriznanie nárokov

navrhovateľa na poplatky za upomienky, za poplatky za vedenie účtu, poplatku za zmenku a za
spracovanie úveru. Poplatky si navrhovateľ započítal z plnení už na začiatku právneho vzťahu, už pri
prvej splátke. Súd taktiež posúdil ako neprijateľnú podmienku, podľa ktorej je navrhovateľ oprávnený
účtovať na ťarchu odporcu v 1. a 2. rade poplatky za upomienky. Poplatky za upomienky ani poplatky
za vedenie účtu neboli s odporcom v 1. a 2. rade individuálne dojednané a neboli obsiahnuté priamo

v zmluve ale iba v Sadzobníku poplatkov, ktorý odporca v 1. a 2. rade ani nepoznal. Navyše nie je
ani žiadnym spôsobom ohraničený počet upomienok, ktoré je navrhovateľ oprávnený zaslať a teda
je len na vôli navrhovateľa koľko upomienok vyúčtuje pričom by mohol upomienky zasielať a účtovať
aj každý deň čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa.Takýto poplatok umožňuje široký a nejasný výklad, pritom je na vôli navrhovateľa koľko upomienok
odporcovi zašle. V tomto prípade nastala situácia, že navrhovateľ zasielal odporcovi upomienky takmer
každý mesiac pričom postupne výšku poplatku za upomienku neúmerne zvyšoval. Taktiež poplatok za

vedenie účtu neprimerane stúpal. Podľa názoru súdu výška týchto poplatkov je neprimerane vysoká
a súd považuje za neprijateľné, aby odporca v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky
navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou a
žiadnym spôsobom nie je navrhovateľ obmedzený v tom, koľko upomienok vyúčtuje čo je jednoznačne
v neprospech spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv

spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška týchto poplatkov nie je ničím odôvodnená, keďže
niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré navrhovateľ v skutočnosti zaplatil. Preto súd návrh aj v tejto
časti za vyúčtované upomienky a poplatky za vedenie účtu zamietol v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Súd zamietol taktiež poplatok za zmenku, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by bola
odporcovi vystavená zmenka, a preto nie je možné účtovať odporcovi v 1. rade za uvedenú službu
poplatok.

Zmluvnú podmienku, uvedenú v zmluve o úvere týkajúcu sa poplatku za vedenie úverového účtu, ktorá
má zaväzovať odporcu v 1. a 2. rade, v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa, na zaplatenie odplaty za
vedenie úverového účtu súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Vedením úverového účtu banka
realizuje svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí finančných prostriedkov, úverov klientom a slúži banke

na sledovanie stavu plnenia na svojich účtoch zo strany dlžníka. Účet si banka vedie vo svoj prospech a
nie v prospech dlžníka, ktorý nie je odkázaný na prehľad o stave splácania úveru. Banka teda dlžníkovi
neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Banka ako dodávateľ
finančnej služby musí poznať účel vedenia úverového účtu a musela vedieť, že ide o neprijateľnú
podmienku, spôsobujúcu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poznať aj právny následok neplatnosti
takejtoneprijateľnejpodmienkypodľa§53ods.4ObčianskehozákonníkaPrávnyúkonbanky,zaťažujúci
spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení od veriteľa neobdržal
je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym
úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s

dobrými mravmi. Pohľadávkou sa rozumie subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať
od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od
dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel avšak vždy iba v
súlade s platným právom. Pohľadávka navrhovateľa na poplatok za vedenie úverového účtu nemôže
zaväzovať dlžníka v neplatnom záväzkovom vzťahu, iba z platného záväzkového vzťahu je dlžník

osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase. Odporcov neplatný
právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu
nemožno ani navrhovateľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového účtu. Preto súd v tejto
časti návrh ako nedôvodný zamietol. Názor ako u poplatku za vedenie úverového účtu zastáva súd aj u
poplatku za biankozmenku a aj za poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 99,58 eur.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemohol akceptovať to, že navrhovateľ započítal časť splatenej sumy
na upomienky a poplatky za vedenie úverového účtu, na ktoré navrhovateľ nemá právny nárok a preto
súd aj tieto sumy započítal na istinu úveru v súlade s ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy podľa ktorého bol veriteľ povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to

neodporovalo dohode alebo povahe pohľadávky. Plnenie v splátkach sa podobá čiastočnému plneniu a
je na vôli dlžníka, aby on určil, na čo sa má splátka započítať, či na istinu alebo na príslušenstvo a nie na
vôli veriteľa, aby určoval čo zo splátky najprv započíta na svoju pohľadávku. Dlžník má vždy záujem, aby
sa jeho dlh znižoval najprv na istine, pretože s tým súvisí aj výška pohľadávky čo do jej príslušenstva.

Ako už bolo spomenuté, z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odstúpením od
zmluvy sa zmluva od začiatku ruší ex tunc, teda od počiatku, zánikom zmluvy (odstúpením) zanikajú
všetky aj vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé, preto súd nepriznal
navrhovateľovi ani nárok na vedľajšie záväzky účtované odporcovi v 1. a 2. rade vo výpise z účtu
uvedené v čl. VII v bode 8, podľa ktorej po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom

úvere 3 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri
medziúvere 5 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.V konaní bolo výpoveďou odporcu v 3. rade a zmluvou o úvere preukázané, že odporca v 3. rade ručil
za záväzok dlžníka/odporcu v 1. a 2. rade, čo odporca v 3. rade potvrdil svojím podpisom na zmluve.
Ručenie je zabezpečovacím právnym inštitútom, teda pre občiansko-právny vzťah platí ustanovenie

§ 555 Občianskeho zákonníka, že záväzok dať zábezpeku možno splniť okrem iného i spôsobilými
ručiteľmi. Právny vzťah vzniknutý z ručenia je vzťahom akcesorickým, závislým svojou existenciou na
hlavnom obligačnom záväzku, závisí od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi Ručením
sa posilňuje veriteľova pozícia tým, že k hlavnému dlžníkovi pristupuje ďalšia osoba ako dlžník vedľajší.
Z ručenia vzniká i záväzok subsidiárny, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ nie je na plnenie

veriteľovi povinný popri dlžníkovi, ale až po ňom. Obsahom právneho vzťahu vzniknutého z ručenia je
právnapovinnosťručiteľauspokojiťveriteľovnárok,pohľadávku,pokiaľnároknesplní dlžníkdobrovoľne,
riadne a včas a z obsahu právneho vzťahu ručenia vyplýva ručiteľovi aj oprávnenie domáhať sa voči
dlžníkovi, aby mu vydal to, čo za neho veriteľovi splnil.

Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu navrhovateľa zníženého o pomernú časť

jeho neúspechu. O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods. 2
prvá veta Os.p. a žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Súd vychádzal z toho, že sa
navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 11 276,44 eur, a po čiastočnom späťvzatí pre správanie odporcov
(uhradili svoj záväzok) sa domáhal sumy 9 337,24 eur, z toho mu súd priznal sumu 3 569,46 eur a do
zvyšku tejto sumy (o 5 767,78 eur) návrh zamietol. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 38,23 % a

u odporcov 61,77 %, čo znamená, že čistý úspech odporcov je 23,54 %. Keďže si úspešní odporcovia
náhradu trov konania neuplatnili, súd rozhodol, že sa im napriek ich úspechu v konaní náhrada trov
konania nepriznáva.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.Podľa § 251 ods. l O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.