Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916208301
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7916208301.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu, v spore žalobcu: T.. T. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. E., M. Č..X, proti žalovaným: 1. V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Y. XX, 2. C. V.,
nar. 04.08.1960, trvale bytom Z. E., I. XXXX/X, o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov zo dňa 17. marca 2017, sp. zn. 12C/252/2016-32

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 17. marca

2017 č. k. 12C/252/2016-32 žalobu zamietol (výrok I.) a stranám náhradu trov konania nepriznal (výrok
II.).

2. Rozhodol tak o návrhu na obnovu konania doručenom súdu 19.4.2016 vo veci vedenej na
Okresnom súde Trebišov sp. zn. 10C/43/2008. Žalobca návrh odôvodnil tým, že rozsudok Okresného
súdu Trebišov zo dňa 2.12.2011 č. k. 10C/43/2008-108 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach z 11.4.2016 sp. zn. 3Co/1005/2014-183 je kontumačným rozhodnutím. Uviedol, že pri zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných ohľadne sporných nehnuteľností
nebolo súdom prvej inštancie zohľadnené, že k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
došlo už pred začatím súdneho konania, a to písomnou dohodou medzi ním a právnou predchodkyňou
žalovaných. Uvedené skutočnosti sú podľa žalobcu preukázané rozhodnutím Štátneho notárstva v
Trebišove vo veci D 1064/75, Dohodou o zriadení práva osobného užívania k predmetnej nehnuteľnosti
z 29.3.1977 a Notárskou zápisnicou Štátneho notárstva v Trebišove N 480/83.

3. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 470 ods. 1, 2, 3, 4 CSP spolu s § 228 ods. 1 písm. a), b), §
228 ods. 3, § 229 písm. b), § 230 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 397 písm.
a), b), § 399, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 404 písm. a), b), § 409, § 411 ods. 1, 2, § 413 ods. 1, § 414
CSP. Dospel k záveru, že žaloba žalobcu na obnovu konania vo veci Okresného súdu Trebišov sp.
zn. 10C/43/2008 (podaná dňa 19.04.2016) bola podaná po uplynutí troch rokov od doby keď nadobudol
právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trebišov z 02.12.2011 sp. zn. 10C/243/2008-108 (rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2012). Dôvodil, že žalobca síce podal žalobu pred uplynutím

trojročnej lehoty počítanej odo dňa keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Košiciach
z 28.01.2016 sp. zn. 3Co/1005/2014 -183, ktorým bolo odmietnuté odvolanie žalovaného proti rozsudku
súdu prvej inštancie. Súd však zdôraznil, že právna úprava umožňuje neúspešnej strane v konaní
podať žalobu o obnovu konania len do troch rokov odo dňa právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, t.j.podľa príslušných ustanovení OSP a CSP lehota na podanie žaloby o obnovu konania začína plynúť
právoplatnosťou meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ proti meritórnemu rozhodnutiu vo veci
samej podal neúspešný účastník odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty, v takom prípade nemôže byť

začiatkom plynutia na podanie žaloby o obnovu konania právoplatnosť uznesenia odvolacieho súdu,
ktorým odvolanie neúspešnej strany odmieta z dôvodu jeho oneskoreného podania. Neúspešná strana
by totiž mohla podávať odvolania proti právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej aj po troch rokov
od nadobudnutia právoplatnosti takže, ak by začiatkom lehoty na podanie žaloby o obnovu konania
mal byť deň právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu, tak by začiatok tejto lehoty bol ponechaný

na ľubovôľu neúspešného účastníka. Zároveň k dôkazom, o ktorých žalobca tvrdil, že ani on ani
súd ich nemali k dispozícií počas trvania konania vo veci sp. zn. 10C/43/2008 (a ktorými mali byť
preukázané nové skutočnosti oproti zisteniam v pôvodnom konaní, ktoré môžu podľa žalobcu privodiť
zmenu právoplatného meritórneho rozhodnutia súdu), súd konštatoval, že ide o dôkazné prostriedky,
ktoré už súd mal k dispozícií v čase konania a rozhodovania vo veci sp. zn. 10C/43/2008, alebo
existencia a obsah ktorých bol žalobcovi po dobu celého konania vo veci sp. zn. 10C/43/2008 známy.

4. Súd stranám náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobca nemal v konaní úspech a žalované vznik
trov nepreukázali.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

g) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Opakovane uviedol skutočnosti,
ktorými odôvodňoval svoj návrh na obnovu konania, t.j. dôvody, pre ktoré považoval rozhodnutie
10C/43/2008 za nesprávne a rozporné so zákonom. Mal za to, že vynesené rozhodnutie súdu prvej
inštancie má skutkové a hmotnoprávne vady, pričom za skutkovú vadu považuje to, že doteraz súdom
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené. Hmotnoprávnou vadou napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu je, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadril názor, že trojročná lehota
neuplynula počítajúc ju od reálneho doručenia rozsudku 10C/43/2008, ku ktorému podľa neho malo
dôjsť 18.4.2014.

6. K podanému odvolaniu sa žalované vyjadrili písomne tak, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé
a zavádzajúce a v tejto veci bolo už v roku 2008 po dlhoročných prieťahoch právoplatne súdom
rozhodnuté.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie
je možné vyhovieť.

8. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. marca 2019 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 12.3.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1,3 CSP.

10. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. g/ a h/ CSP, t.j. že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom odvolací súd uvádza nasledovné :

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádzauplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým spôsobom poučené o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval

na daný prípad.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.

§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,pretoodvolacísúdrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387ods.1CSPpotvrdil.

16. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho

odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že návrh na obnovu konania bol
podaný po uplynutí zákonom určenej trojročnej objektívnej lehoty.

19. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

20. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu. Je ňou prelomený princíp záväznosti a

nezmeniteľnostiprávoplatnéhorozhodnutiaakojednejzozárukprávnejistoty,apretojuzákonumožňuje
len v mimoriadnych prípadoch z mimoriadnych dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. § 397 CSP.

21. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo

správne.Návrhomnaobnovukonaniasanemožnodomáhaťnápravyprípadnýchpochybenípriprávnom
posudzovaní vecí alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

22. Podmienkou pre skúmanie, či dôvody obnovy konania sú alebo nie sú dané (podmienkou
prípustnosti žaloby na obnovu konania), je však a okrem iného aj splnenie ďalšej podmienky, ktorou je
podanie žaloby na obnovu konania v lehote ustanovenej v zákone (§ 403 CSP a predtým v § 230 O.s.p.).

23. Podľa § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 31.6.2016), návrh na obnovu
konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel
o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

24. Podľa § 230 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku
možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a/ v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,b) § 228 ods. 1 písm. a/ alebo b/ , ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c/,

d) § 228 ods. 1 písm. d/,
e) § 228 ods. 1 písm. e/.

25. Podľa § 230 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, navrátenie lehoty na obnovu konania nie je
prípustné.

26. Podľa § 228 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť
návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným

finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

27. Rovnako podľa § 403 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) žaloba na
obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania,
mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ju mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania
sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Za splnenia podmienok podľa

§ 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania,
ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr
podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré
v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm.
c) až e) (§404 CSP).

28. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu
konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná;
jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď
mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je trojročná, a

začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí
trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu konania podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods.
2 O.s.p. (§ 404 CSP). Obe lehoty (subjektívna aj objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich
predĺžiť ani skrátiť.

29. Zachovanie zákonných lehôt, ktoré predtým Občiansky súdny poriadok a teraz Civilný sporový
poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje, je objektívnou podmienkou prípustnosti
žaloby na obnovu konania. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt, pričom subjektívna trojmesačná lehota
plynie v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia
návrhu na obnovu konania je posledný deň trojročnej lehoty, počítanej od právoplatnosti napádaného

rozhodnutia.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že dôvod, pre ktorý sa žalobca domáha obnovy konania, nie je dôvodom na
ktorý by sa vzťahovalo ust. § 230 ods. 2 O.s.p. (§ 404 CSP), t.j. nejedná sa o prípad kedy je prípustné
podať žalobu na obnovu konania aj po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

31. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žaloba žalobcu na obnovu konania vo veci
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/43/2008 bola podaná po uplynutí troch rokov od doby keď
nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trebišov z 02.12.2011 sp. zn. 10C/243/2008-108.Tento meritórny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2012 a žaloba o obnovu konania bola
podaná dňa 19.04.2016, teda viac ako štyri roky od právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

32. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v zmysle citovaných ustanovení
OSP a CSP lehota na podanie žaloby o obnovu konania začína plynúť právoplatnosťou meritórneho
rozhodnutia vo veci samej, ktorým je rozsudok Okresného súdu Trebišov z 02.12.2011 sp. zn.
10C/243/2008-108. Za správnu považuje odvolací súd aj úvahu, že pokiaľ proti meritórnemu rozhodnutiu
vovecisamejpodalneúspešnýúčastníkodvolaniepouplynutíodvolacejlehoty,vtakomprípadenemôže

byť začiatkom plynutia na podanie žaloby o obnovu konania právoplatnosť uznesenia odvolacieho súdu,
ktorým odvolanie neúspešnej strany odmieta z dôvodu jeho oneskoreného podania. Neúspešná strana
by totiž mohla podávať odvolania proti právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej aj po troch rokov od
nadobudnutia právoplatnosti takže, ak by začiatkom lehoty na podanie žaloby o obnovu konania mal byť
deň právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu, tak by začiatok tejto lehoty bol ponechaný na ľubovôľu
neúspešného účastníka.

33. Pokiaľ žalobca tvrdí, že k doručeniu rozsudku 10C/43/2008 malo dôjsť dňa 18.4.2014 (od ktorého
doručenia počíta trojročnú lehotu), odvolací súd poukazuje na to, že týmto jeho tvrdením sa už zaoberal
Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3Co/1005/2014, v ktorom rozhodoval o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 10C/43/2008-108 zo dňa 2.12.2011. Dospel

k záveru, že odporcovi bola v konaní ustanovená opatrovníčka v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p.
(boli splnené podmienky formulované v tomto ustanovení) a rozsudok Okresného súdu Trebišov, č.
k. 10C/43/2008-108 bol účinne doručený žalobcovi (v konaní 10C/43/2008 odporcovi), cestou jeho
opatrovníčky dňa 23.1.2012. Dňom 7.2.2012 mu preto uplynula 15 dňová lehota na podanie odvolania
voči rozsudku a preto Krajský súd v Košiciach odvolanie odporcu odmietol. V dôsledku uvedeného

rozsudok Okresného súdu Trebišov z 02.12.2011 sp. zn. 10C/243/2008-108 nadobudol právoplatnosť
dňa 10.02.2012.

34. Podľa § 413 ods. 1 písm. a/ CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola
podaná oneskorene.

35. V danom prípade žalobca podal žalobu na obnovu konania po uplynutí trojročnej lehoty od
právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, obnovy konania ktorého sa domáha, teda žaloba bola podaná
oneskorene, preto boli splnené podmienky na odmietnutie žaloby na obnovu konania v zmysle § 413
ods. 1 písm. a/ CSP.

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej
inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný preto
nemá nárok na náhradu trov konania. Žalované boli v odvolacom konaní plne úspešné, preto majú nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi, avšak v odvolacom konaní
im preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).