Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/132/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209209882
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1209209882.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v sporovej veci

žalobkyne: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou Melničák a
Semančíková, s.r.o. Miletičova 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Národná diaľničná spoločnosť a.s.,
IČO: 35 919 001, Dúbravská cesta 14, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného
1/: Collonade Insurance S.A., Rue Jean Piret 1, L- 2350 Luxemburg, Luxembursko, konajúca
prostredníctvom Collondade Insurance S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 50 013
602, Moldavská cesta 8 B, Košice, (predtým QBE poisťovňa, a.s. Štúrova 27, Košice), žalovaný 8/ P.
M., nar. XX.XX.XXXX, F. O. XX,V., zastúpený advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o.,

Kýčerského 7, Bratislava o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 14 405,33 Euro spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 12 247,16 Euro od 26.06.2009 až do zaplatenia a s 5,0 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
2 158, Euro od 02.04.2019 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

III. Súd priznáva pôvodnému žalovanému v 8. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 26. 6. 2009 domáhala pôvodne proti žalovaným:
1/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., 2/ Slovenská republika zastúpená
2
17C/132/2009

Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, 3/ Hlavné mesto SR Bratislava, 4/

Bratislavský samosprávny kraj, 5/ Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, 6/ Krajský úrad pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave, 7/ Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Bratislave, 8/ P. M. o zaplatenie sumy 12 247,16 euro. V žalobe uviedla, že dňa 28. 6.
2007 bola účastníčkou dopravnej nehody, ktorá sa stala v Bratislave na zjazde z diaľnice D1 v smere
od Trnavy ku kruhovému objazdu pod Prístavným mostom. Pri uvedenej dopravnej nehode žalovaný
8/ schádzajúc z diaľnice D1 v smere od Trnavy ku kruhovému objazdu pod Prístavný most, nedal
prednosť v jazde žalobkyni jazdiacej na kruhovom objazde, následkom čoho došlo k zrážke vozidiel

žalobkyni a žalovaného 8/. Predmetná dopravná nehoda bola vyšetrovaná Krajským riaditeľstvom
Policajného zboru v Bratislave, Krajským dopravným inšpektorátom, odborom dopravných nehôd, ktoré
uznesením zo dňa 12. 6. 2008 pod číslom konania M. - XXX/ D.- XXXX rozhodlo o zastavení trestného
stíhania žalovaného 8/ podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vo veci prečinu ublíženia nazdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktoré bolo odôvodnené nasledovne: „vykonaním neodkladných
a neopakovateľných úkonov na mieste dopravnej nehody, výsluchom účastníkov dopravnej nehody
bolo zistené, že vodička V. sa pred výjazdom do križovatky správne riadila dopravným značením D1a

- hlavná cesta a ustanovením § 19 ods. 1 zákona číslo 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách a vodič M. sa pred vjazdom do križovatky správne riadil ustanovením § 19 ods. 2 zákona
číslo 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, nakoľko vchádzali do križovatky po ceste
neoznačenej dopravným značením, sprava z pohľadu vodičky V.. Skutkový stav dopravného značenia v
čase dopravnej nehody v interakcii so stavebnotechnickým riešením danej križovatky bol bez použitia

zvislého dopravného značenia C1 resp. C2 značne neprehľadný a nevhodný. Na základe odborného
vyjadrenia z odboru dopravného inžinierstva KDI KR PZ v Bratislave možno konštatovať, že v čase
dopravnej nehody vodorovné dopravné značenie použité na vozovke na vjazde do križovatky teda
v smere diaľnice D1 svojím významom neukladalo povinnosť dať prednosť v jazde, nakoľko sa v
uvedenom prípade nejedná v zmysle vyhlášky číslo 225/2004 Z.z. o vodorovnú dopravnú značku V5b
ale o kombináciu dopravného značenia V5a so symbolom A 31- "iné nebezpečenstvo". Nakoľko na

uvedenej križovatke v čase dopravnej nehody na zjazde z diaľnice D1 chýbalo zvislé dopravné značenie
C1 - "daj prednosť v jazde", respektíve C2 - "stoj, daj prednosť v jazde", bola jednoznačne preukázaná
závada v dopravnom značení“.

2/ Uznesením zo dňa 28. 3. 2011, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX súd konanie voči žalovaným 2/, 4/, 6/ a 7/

podľa § 96 O. s. p. zastavil a uznesením zo dňa 28.03.2011, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX súd pripustil do
konania ako žalovaného 9/ obchodnú spoločnosť LEASE Plan Slovakia B.V., organizačná zložka, IČO:
31 797946, so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava z dôvodu, že ide o prevádzkovateľa motorového
vozidla ktorým bola škoda spôsobená. Súd zároveň podľa vtedy platného ustanovenia § 95 O. s. p.
pripustil zmenu žalobného petitu nasledovného znenia: Žalovaní 1/, 3/, 5/, 8/, 9/ sú povinní spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 12 247,16 euro spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa
26. 6. 2009 až do zaplatenia ako aj náhradu trov konania, ktorých výška bude vyčíslená v písomnom
vyhotovení rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť
ostatných žalovaných.

3/ Uznesením zo dňa 28. 2. 2012, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX súd zrušil uznesenie, ktorým bol do
konania pripustený ako žalovaný 9/ obchodná spoločnosť LEASE Plan Slovakia B.V., organizačná
zložka, IČO: 31 797946, so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava z
3
17C/132/2009

dôvodu, že uvedená obchodná spoločnosť bola dňom 31. 8. 2010 vymazaná z obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I.

4/ Čiastočným rozsudkom Okresný súd Bratislava II zo dňa 26. 5. 2015, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX

určil, že nárok žalobkyne je dôvodný vo vzťahu k žalovanému 1/, vo vzťahu k žalovaným 3./,5./ a 8./
žalobu zamietol s tým, že o výške škody a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
Na odvolanie žalovaného 1/ a intervenienta na strane žalovaného 1./ Krajský súd v Bratislave svojim
rozsudkom č.k. XCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 13.09.2018 čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil.

5/ V ďalšom konaní preto na prejednanie zostalo ustálenie výšky škody, ktorú je povinný žalovaný
1/ žalobkyni zaplatiť. Súd sa opätovne oboznámil s obsahom doposiaľ vykonaného dokazovania,
ktoré doplnil o výsluch zástupcov strán sporu, oboznámil sa s obsahom Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 10/2016 zo dňa 10.10.2018, lekárskeho posudku o bolestnom a

sťažení spoločenského uplatnenia, správ o ambulantnom vyšetrení zo dňa 23.01.2008, 23.07.2008,
05.03.2008, 25.11.2008 a 14.05.2013, lekárskeho nálezu zo dňa 21.01.2008, lekárskeho potvrdenia zo
dňa 18.04.2008, správ z hospitalizácie, prepúšťacích správ, potvrdenia Sociálnej poisťovne o poberaní
nemocenského, mzdových listov žalobkyne, potvrdenia zamestnávateľa ako aj ďalším obsahom
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

6/ Žalobkyni boli ako následok dopravnej nehody zo dňa 28. 6. 2007 diagnostikované nasledovné
zranenia:
- zlomenina druhej časti stehennej kosti vpravo s posunom úlomku do strany a skrátením končatiny,- tržná rana v záhlavovej oblasti hlavy (bez uvedenia presnej lokalizácie rany, rana bola chirurgicky
ošetrená - zošitá,
- odreniny na ľavom predkolení,

- otras mozgu,
- možné podvrtnutie krčnej chrbtice (podľa dokumentácie založený Schanzov golier).

Pre uvedené zranenia bola práceneschopná od 28.06.2007 do 31.03.2008 a od 28.05.2009 do
31.05.2009. Za uvedené obdobie jej boli vyplatené nemocenské dávky v celkovej výške 4 457,13 €

nasledovne:
- 196,44 € - vyplatil zamestnávateľ - Slovenské Elektrárne a s. ako náhradu príjmu pri dočasnej
práceneschopnosti za obdobie od 28.06.2007 do 07.07.2007 vo výške 196,44 €
- 3 993,69 € - vyplatené Sociálnou poisťovňou za obdobie od 28.06.2007 do 31.01.2008
- 196,44 € vyplatil zamestnávateľ - Slovenské Elektrárne a s. ako náhradu príjmu pri dočasnej
práceneschopnosti za obdobie od

- 70,56 € vyplatené Sociálnu poisťovňou za obdobie od 28.05.2008 do 31.05.2008.

Žalobkyni tak vznikla škoda v celkovej výške 14 405,33 euro, ktorá suma ktorá pozostáva z
nasledovných položiek:
- bolestné vo výške 4 110,16 euro, keď podľa lekárskeho posudku o bolestnom vypracovanom U.. W.

V., ošetrujúcim lekárom a overeným U..

4
17C/132/2009

U. M., zástupcom primára úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta,
Banská Bystrica, celková sadzba bodového ohodnotenia za bolesť je 330 bodov a suma za 1 bod
podľa oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR číslo 208/2007 Z.z. v spojení s opatrením Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 1116 5/OL zo dňa 19. 4. 2007, ktorým sa ustanovuje výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2007 je 357,22

SK/11,85 euro,
- sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4 359,26 euro, keď podľa lekárskeho posudku o
sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného U.. W. V. ošetrujúcim lekárom a overeným U.. U.
M., zástupcom primára úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta, Banská
Bystrica, celková sadzba bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je 350 bodov

a suma za 1 bod podľa oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR číslo 208/2007 Z.z. v spojení s
opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 1116 5/OL zo dňa 19. 4. 2007, ktorým
sa ustanovuje výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2007 predstavovala 375,22 SK/12,45 euro,
- škoda na majetku vo výške 82,98 euro zaplatená za odtiahnutie poškodeného motorového vozidla, keď

hodnota poškodeného motorového vozidla bola navrhovateľke zaplatená prostredníctvom havarijného
poistenia,
- škoda spočívajúca v strate na zárobku vo výške 5 852,93 € euro, keď navrhovateľka bola
práceneschopná od 28. 6. 2007 do 31. 3. 2008 (278 kalendárnych dní) a v čase od 18. 5. 2009 do 31.
5. 2009 (14 kalendárnych dní). Jej priemerný zárobok pred vznikom práceneschopnosti za obdobie od

28.06.2007 do 31.03.2008 - 6,59 € x22,5 hodín (3 pracovné dni á 7,5 h) = 148,28 € = 1 074,17 € x
9 mesiacov = 9 667,53 €, za obdobie od 18.05.2009 do 31.05.2009 - 6,59 € x 75 h (10 pracovných
dní á 7,5 h) = 495,25 €. výška priemerného zárobku, ktorý by za uvedené obdobie žalobkyňa dosiahla
predstavuje 10 310,06 € . Rozdiel medzi priemerným zárobkom, na ktorý by žalobkyni vznikol nárok
počas dočasnej práceneschopnosti a vyplateným nemocenským pretavuje 5 852,93 €.

7/ Uznesením zo dňa 02.04.2019, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX súd podľa § 139 CSP pripustil zmenu
petitu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 14 448,16 € spolu s
9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 247,16 € od 26.06.2009 až do zaplatenia a spolu s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 201 € od 01.04.2019 až do zaplatenia a to všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.
Na pojednávaní konanom dňa 27.05.2019 súd pripustil ďalšiu zmenu petitu nasledujúceho znenia:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 14 405,33 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy
12 247,16 € od 26.06.2009 až do zaplatenia a s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 158€ od 02.04.2019 až do zaplatenia a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v pomere 100 %.

8/ Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, vznášajú sám.

5

17C/132/2009

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch;, ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu. Za ušlý zisk treba považovať všetko, čo poškodenému ušlo, to znamená jednak

náklady, ktoré musel v dôsledku škodovej udalosti vynaložiť, ale okrem toho aj majetkový prospech,
ktorý by sa určite dostavil, keby sa táto udalosť nestala.
Vznik škody musí byť jednoznačne v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorý svojím konaním
musí naplniť všetky zodpovednostné predpoklady nároku na náhradu škody: a) porušenie právnej
povinnosti, b) vznik (existencia) škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a

vznikom škody, d) zavinenie.
Podľa ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení účinného od 01.08.2004
náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto
náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
(zák.č. 38/1993 Z.z.)

Podľa § 85 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má
nároknaúrazovýpríplatokodprvéhodňadočasnejpracovnejneschopnosti,ak nároknanáhradupríjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského
z nemocneného poistenia.

Podľa § 86 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, úrazový príplatok sa poskytuje za dni.
Podľa § 87 cit.zák. suma úrazového príplatku je
a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto
dočasnej pracovnej neschopnosti

b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného alebo choroby z povolania.

9/Vykonanýmdokazovanímužvpredchádzajúcomkonaní,ktoréboloprávoplatneskončenéčiastočným
rozsudkom zo dňa 26. 5. 2015, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, bolo preukázané splnenie všetkých

zodpovednostných predpokladov nároku náhradu škody žalobkyni. Žalovaný 1/ porušil svoje povinnosti
správcu komunikácie podľa § 9a ods. 2 zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, v dôsledku
porušení svojich povinnosti došlo na strane žalobkyne ku škode na zdraví, majetku ako aj ku škode
spočívajúcej v strate na zárobku. Medzi porušením právnej povinnosti žalovaného 1/ a škodou na strane
žalobkyne je nepochybne vzťah príčiny a následku. Žalobkyňa do spisu založila všetky potrebné listinné

doklady (posudok o bolestnom a ssu, faktúra za odťah vozidla, mzdové listy, potvrdenia o vyplatení
nemocenských dávok počas PN), na základe ktorých bola výška škody vyčíslená sumou 14 405,33 €,
ktorú žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nerozporoval.

10/ V priebehu konania vydal Ústavný súd Slovenskej republiky Nález sp. zn. PL.ÚS 10/2016 zo dňa

10.10.2018 , ktorým vyslovil, že ustanovenie § 466 Občianskeho zákonníka nie je v súlade s článkom
12 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy SR dňom vyhlásenie nálezu
6
17C/132/2009vZbierkezákonovSR, t.j.dňom30.01.2019strácaustanovenie§446Občianskehozákonníkaúčinnosť.
Ak Národná rada SR neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou SR, stráca po šiestich

mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

11/ Podľa § 41a ods.3 zák.č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov, stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe
nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených, ak však išlo len

o ich zmenu alebo doplnenie platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo
doplnením. Uvedené zákonné ustanovenie je podľa názoru samotného Ústavného súdu SR potrebné
vykladať tak, že stratou účinnosti, prípadne platnosti právneho predpisu alebo jeho časti na základe
nálezu Ústavného súdu SR sa obnovuje nielen platnosť, ale aj účinnosť skoršieho právneho predpisu
v znení platnom pred napadnutou zmenou alebo doplnením. Ohľadne hmotnoprávnych účinkov nálezu
Ústavného súdu existujú rôzne právne názory. Za účelom zjednotenia rozporných výkladov jednotlivých

senátov Ústavného súdu SR sa touto problematikou zaoberalo aj plénum Ústavného súdu SR, ktoré vo
výroku svojho uznesenia sp. zn.: PL. ÚS 1/06 konštatovalo, že hmotnoprávne účinky nálezu Ústavného
súdu SR o nesúlade napadnutého právneho predpisu s Ústavou SR zverejneného v Zbierke zákonov
pred právoplatným skončením konania pred všeobecným súdom, v ktorom sa má napadnutý právny
predpis aplikovať, „nastávajú pre všetkých účastníkov tohto konania ex tunc,“ k čomu dodáva, že

následkom nálezu Ústavného súdu SR o nesúlade právnych predpisov by malo byť, že všeobecný súd
napadnutý právny predpis nebude pri rozhodovaní vo veci aplikovať.

12/ V nadväznosti na citovaný Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 10/2016 zo dňa 10.10.2018 súd
náhradu za stratu na zárobku posudzoval podľa ustanovenia § 466 Občianskeho zákonníka účinného do

31.07.2004, podľa ktorého náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného
je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.

13/ Škoda žalobkyne spočívajúca v strate na zárobku predstavuje sumu 5 852,93 € euro, keď je
práceneschopnosť trvala od 28. 6. 2007 do 31. 3. 2008 (278 kalendárnych dní) a následne od 18. 5.

2009 do 31. 5. 2009 (14 kalendárnych dní). Jej priemerný zárobok pred vznikom práceneschopnosti
za obdobie od 28.06.2007 do 31.03.2008 - 6,59 € x 22,5 hodín (3 pracovné dni á 7,5 h) = 148,28 € =
1 074,17 € x 9 mesiacov = 9 667,53 €, za obdobie od 18.05.2009 do 31.05.2009 - 6,59 € x 75 h (10
pracovnýchdníá7,5h)=495,25€.Výškapriemernéhozárobku,ktorýbyzauvedenéobdobiežalobkyňa
dosiahla predstavuje 10 310,06 €. Rozdiel medzi priemerným zárobkom, na ktorý by žalobkyni vznikol

nárok počas dočasnej práceneschopnosti a vyplateným nemocenským predstavuje potom 5 852,93 €.

14/ Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
O výške úrokov z omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s

§ 3 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z.

15/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni
nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému 1/.

7
17C/132/2009

16/ Vo vzťahu k žalovanému 8/ súd rozhodol o trovách konania tak, že mu priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže voči nemu bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa

navrhla rozhodnúť podľa § 257 CSP a žalovanému trovy konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa
nepriznať s prihliadnutím na konanie žalovaného 8./, ktorý po dopravnej nehode navštívil žalobkyňu v
nemocnici a spôsobenie škody oľutoval. Žalobkyňa mala teda z jeho správania za to, že žalovaný 8/ za
vzniknutú škodu zodpovedá preto voči nemu podala žalobu. Súd sa s týmto odôvodnením nestotožnil,
osobitne, ak bola žalobkyňa počas celého konania zastúpená advokátskou kanceláriou. Podľa súdu

by nebolo spravodlivé, ak by súd žalovanému 8/ náhradu trov konania nepriznal len dôvodov, že sa
žalobkyni za vzniknutú škodu ospravedlnil, resp. sľúbil finančnú satisfakciu. Už v čase podania žaloby
bolo trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona uznesením Krajského
riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajským dopravným inšpektorátom, odborom dopravných nehôd zo dňa12.06.2008 č.k. M.-XXX/ODN-XXXX zastavené. Znaleckým dokazovaním v prípravnom konaní bolo
zistené, že dopravné značenie na úseku, kde k dopravnej nehode došlo, nebolo vyhotovené v takej
konfigurácii a vyhotovení, že by vodičovi P. M. - žalovanému 8/ ukladalo povinnosť dať prednosť v jazde

žalobkyni.

17/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
8

17C/132/2009

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).