Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105200755
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5105200755.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: M. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, R., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s.
r. o., so sídlom Vajanského 1/2765, 010 01 Žilina, IČO: 36 851 906, proti odporcovi: REALITY LAURIN,
a. s., so sídlom Belanského 2725, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 369 616, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436
640, o zaplatenie 15.521,73 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 6C/8/2005-867 zo dňa 31. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

n e p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľa zo dňa 29.02.2016.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý a vo výroku o trovách
konania (v poradí druhý a tretí výrok) p o t v r d z u j e .

Rozsudku okresného súdu v poradí prvom výroku sa krajský súd n e d o t ý k a .

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 633,07
Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 633,07 Eur od 30.06.2005 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí prvý výrok). Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie
sumy 14.888,66 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 15.521,73 Eur od
01.09.2003 do 29.06.2005, vo výške 13 % ročne zo sumy 14.888,66 Eur od 30.06.2005 do zaplatenia a
vo výške 7 % ročne zo sumy 633,07 Eur od 30.06.2005 do zaplatenia zamietol (v poradí druhý výrok), o
trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (v poradí

tretí výrok).
Podstata rozsiahleho odôvodnenia rozsudku okresného súdu spočíva v nasledovných skutkových
zisteniach a právnych úvah:
Navrhovateľ sa pôvodným návrhom doručeným súdu dňa 17.01.2005 domáhal proti odporcovi a
ďalším dvom subjektom (Stavebná mechanizácia, s.r.o. - pôvodný odporca v rade 2/ a SWIMEA,
s.r.o. - pôvodný odporca v rade 3/ - poznámka odvolacieho súdu) zaplatenia sumy 15.521,73 Eur
(467.607,50 Sk) s 13 % ročným úrokom z omeškania z označenej sumy od 01.09.2003 do zaplatenia.

Po právoplatnom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho rozsudkom zo dňa
19.08.2010, č.k. 6Co/97/2010-291 (ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu zo dňa 06.11.2009,
č.k. 6C/8/2005-219 o zamietnutí návrhu navrhovateľa proti pôvodným odporcom v rade 2/ a 3/) okresný
súd v ďalšom konaní posudzoval oprávnenosť nároku uplatneného navrhovateľom len proti terajšiemuodporcovi. Navrhovateľ z hľadiska skutkového vymedzenia návrhu tvrdil, že v 70. rokoch minulého
storočia bol na parcele PK 644/2 (EN 1266) nachádzajúcej sa v kat. úz. A. Y. postavený objekt a
vybudované spevnené plochy bez právneho dôvodu a riadne uzavretej zmluvy. Odporca bez právneho

dôvodu užíva časť jeho parcely EN 1266, ktorú nadobudol osvedčením o dedičstve D 857/2003 po
svojom neb. otcovi, pričom odporca takto bez právneho dôvodu užíva časť vyššie označenej parcely v
rozsahu 2.177 m2, za čo požaduje od žalovaného za obdobie od 01.05.2003 do 31.12.2003 žalovanú
sumu, ktorá zodpovedá nájomnému 320,00 Sk/1 m2/1 rok. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia
reprodukoval závery svojho predchádzajúceho rozsudku zo dňa 06.11.2009, č.k. 6C/8/2005-219 i závery

rozsudku Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho zo dňa 19.08.2010, č.k. 6Co/97/2010-291,
ktorým bol rozsudok okresného súdu zo dňa 06.11.2009 vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa
voči odporcom v rade 2/, 3/ zamietnutý a vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ zrušený a vec v rozsahu
zrušenia vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako ďalej uviedol okresný súd v odôvodnení
rozsudku, v ďalšom konaní konal už len o návrhu navrhovateľa, ktorý smeroval proti odporcovi v
rade 1/ a na podklade záverov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie ohliadkou parcely KN-E 1266

nachádzajúcej sa v kat. úz. A. Y., zabezpečením aktuálneho LV XXXX kat. úz. A. Y. i zadovážením
znaleckého posudku č. 17/2013 vyhotoveného znalcom Ing. Jozefom Polkom a vypočutím tohto znalca.
Okresný súd tiež konštatoval, že doplnil dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu
Žilina zo dňa 30.05.2013, č.k. 16C/107/2005-711 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo
dňa 27.11.2013, č.k. 7Co/332/2013-758 i ďalšími rozhodnutiami vydanými v obdobnej veci v iných

konaniach vedených na Okresnom súde Žilina (napr. sp. zn. 8C/958/1992, 17C/30/1993, 13C/552/1993,
18C/54/1994, 2C/853/1999, 2C/162/2005, 2C/53/2006 a iné), doplnil dokazovanie znaleckým posudkom
č. 1/2015 vypracovaného znalcom Ing. Martinom Svrčekom a zároveň zopakoval dokazovanie listinnými
dôkazmi podľa zoznamu uvedeného v zápisnici o pojednávaní konanom dňa 31.03.2015.
Okresnýsúdvďalšejčastiodôvodneniarozsudkunaúvodprávnehoposúdeniaveciuviedol,žepovažuje

zapotrebnévrátiťsakdôvodomsvojhorozsudkuzodňa06.11.2009,ktorýmbolopoprvýkrátrozhodnuté
vo veci samej a ktorým súd návrh navrhovateľa na začatie konania proti odporcovi (v tom čase ako
odporcovi 1/) zamietol zásadne z dôvodu, že výkon práva navrhovateľa uplatneného v prejednávanej
veci považoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), a to z dôvodu, že
navrhovateľ si opakovane uplatňuje len sekundárne nároky, ktoré mu majú vyplývať zo skutočnosti, že

na pozemku v jeho vlastníctve sa nachádza stavba, resp. stavebné úpravy vo vlastníctve odporcu a
nesnaží sa protiprávny stav spôsobený existenciou stavby vo vlastníctve odporcu na cudzom pozemku
(vo vlastníctve navrhovateľa) odstrániť spôsobom podľa ust. § 135c OZ, čo vedie len k rozmnožovaniu
sporov o navrhovateľom uplatňovaných sekundárnych nárokoch. Súd v kontexte s uvedeným poukazuje
na to, že v následnom priebehu konania po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci samej - rozsudok

č. k. 6Co/97/2010-291 zo dňa 19.08.2010 nastala právna skutočnosť, ktorá viedla súd k tomu, že v
ďalšom svojom rozhodnutí o uplatnenom nároku navrhovateľa už jeho predchádzajúce úvahy a z nich
prameniace dôvody rozhodnutia vo veci samej - rozsudku zo dňa 06.11.2009 nebolo možné aplikovať
na skutkový stav existujúci v čase vyhlásenia nového rozhodnutia súdu vo veci, t. j. tohto rozsudku.
Pre rozsudok je totiž rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Onou právnou

skutočnosťou, ktorá zásadne ovplyvnila úvahy súdu v uvedenom smere je to, že, ako vyplýva z výpisu z
katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 02.09.2014, ku dňu 25.10.2010 došlo k zmene vlastníckeho
práva k dotknutej nehnuteľnosti parc. KN-E č. 1266, a to na základe darovacej zmluvy uzavretej
medzi navrhovateľom a súčasným v katastri nehnuteľnosti evidovaným vlastníkom F. G. (dotknutá
nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľnosti pôvodne ako parc. KN-E č. 1266 už medzičasom bola

práve na základe geometrického plánu vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Ing. Jozefom
Polkom zapísaná na LV č. XXXX ako parc. KN-C č.: 1165/119, 1165/120, 1356/27, 1356/29, 1356/30,
1356/148, 1356/149 a 1356/153). Navrhovateľ zmenou vlastníctva tak stratil možnosť podať návrh či už
v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ), resp. v zmysle ust. § 135c OZ, keďže na podanie takýchto návrhom
nedisponuje vecnou legitimáciou (keďže už nie je vlastníkom dotknutého pozemku) a z tohto dôvodu

zároveňnemôžebyťaniúčastníkomtakéhotokonaniazačatéhonanávrhinejvecnelegitimovanejosoby,
a preto opätovná úvaha súdu o nepriznaní ním uplatňovaného nároku v prejednávanej veci z pôvodných
dôvodov uvedených v rozsudku zo dňa 06.11.2009 tak stratila svoje opodstatnenie. Aplikujúc pôvodnú
argumentáciu pri súčasných vlastníckych pomeroch k pozemku pôvodne evidovanému ako parc. KN-E
č. 1266, by súd bez ohľadu na nedostatok vecnej legitimácie navrhovateľa iniciovať konanie či už podľa

ust. § 126 OZ, resp. 135c OZ , musel každý návrh na začatie konania, ktorým by si navrhovateľ voči
odporcovi uplatňoval akékoľvek nároky súvisiace s užívaním dotknutého pozemku odporcom v čase,
kedy bol ešte navrhovateľom jeho vlastníkom, zamietnuť. Navrhovateľ však už možnosť iniciovania
usporiadania vlastníckych vzťahov k dotknutému pozemku a na ňom stojacich stavieb vo vlastníctveiného subjektu, ako vlastníka pozemku, a to aj formou súdneho sporu, stratil. Preto mu ostalo len jediné
oprávnenie,atouplatňovaťsi"sekundárnezodpovednostné"nárokyvočiodporcovi,resp.inýmdoúvahy
pripadajúcimpasívnevecnelegitimovanýmsubjektom.Rovnakosúdzohľadniltiežto,žeodporcapocelý

čas konania uznával dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľom, sporným robil len navrhovateľom
uplatnený rozsah tohto nároku z hľadiska výmery ním užívanej časti dotknutého pozemku a formy tohto
užívania, ako aj výšky peňažnej náhrady zodpovedajúcej uplatnenému nároku na jeden m2.
Z uvedených dôvodov sa súd už bližšie nezaoberal skutkovým stavom, ktorý mu uložil zisťovať odvolací
súd v rozsudku č. k. 6Co/97/2010-291 zo dňa 19.08.2010, týkajúcim sa ozrejmenia histórie uskutočnenia

dotknutej stavby a vlastníckych vzťahov k tejto stavbe (ako aj stavebným úpravám) v súčasnosti
vo vlastníctve odporcu, a to aj napriek tomu, že súd tieto dôkazy zabezpečoval v čase, kedy o
zmene vlastníctva k dotknutému pozemku nemal vedomosť. Možno však konštatovať, že súdu sa ani
dožiadaním štátneho archívu nepodarilo zabezpečiť listinu, z ktorej by bez akýchkoľvek pochybností
vyplývalo, že na stavby vo vlastníctve odporcu stojace na dotknutom pozemku evidovanom v rozhodnom
čase ako parc. KN-E č. 1266, k. ú. A. Y., bolo vydané, či už stavebné povolenie, alebo kolaudačné

rozhodnutie. Okrem listín, ktoré mal k dispozícii súd už pred svojím rozhodnutím zo dňa 06.11.2009,
sa totižto podarilo zabezpečiť len listiny súvisiace so stavebným konaním pre objekty: "Dobudovanie
DMZ Žilina - Považský Chlmec" - terénne úpravy a oplotenie na pozemku parc. EN č. 1356/2, "Sklad
všeobecného materiálu DMZ Považský Chlmec" na pozemku parc. EN č. 1356/2 a "Inžinierske siete a
vodojem DMZ Považský Chlmec" na pozemku parc. EN č. 1356/2, pričom v čase vydania stavebného

povolenia parc. EN č. 1356/2 podľa výpisu z evidencie nehnuteľností z LV č. XXX (ktorý bol súčasťou
štátnym archívom zaslaných listín) bola v čase stavebných konaní vo výlučnom vlastníctve štátu. V
ďalšom nebolo v konaní preukázané, že by na predmetné stavby stojace na dotknutom pozemku
bolo vydané stavebné povolenie zo súhlasom vlastníka dotknutého pozemku a rovnako, že vlastníkovi
dotknutého pozemku bola poskytnutá akákoľvek náhrada akejkoľvek forme za obmedzenie jeho

vlastníctva. Navrhovateľ takéto prípadné skutočnosti na pojednávaní dňa 27.04.2012 poprel. Pokiaľ ide
o nadobudnutie dotknutých stavebných nehnuteľností na pozemku evidovanom v rozhodnom čase ako
parc. KN-E č. 1266, k. ú. A. Y. odporcom, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca už v čase
nadobúdania týchto nehnuteľností pri jeho založení (zrušením obchodnej spoločnosti REALITY LAURIN
v. o. s. bez likvidácie a zmenou jej právnej formy na akciovú spoločnosť) musel mať vedomosť o tom,

že stavby v jeho vlastníctve sú čiastočne stojace aj na dotknutom pozemku v tom čase vo vlastníctve
právneho predchodcu navrhovateľa (O. G.). Právny predchodca spoločnosti Stavebná doprava a. s. ako
jedného zo zakladateľov REALITY LAURIN v. o. s., t. j. Stavebná doprava a mechanizácia, š. p. totiž
s právnym predchodcom navrhovateľa viedli zásadne totožné spory len s uplatneným nárokom za iné
časové obdobie.

Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ je, že jednému z účastníkov sa dostalo
majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho nedošlo k
nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil niekto iný), a to na úkor toho, koho

majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Plnenie bez právneho
dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že
jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia
neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade
dochádza okamihom prijatia plnenia.

Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom konaní je
tak potrebné, aby navrhovateľ preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný a žalovaný subjekt je pasívne
vecne legitimovaný v takomto konaní.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej

povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.
Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. § 451
Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u
koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.
Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§

456 Občianskeho zákonníka) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Z hľadiska právnej kvalifikácie navrhovateľom v návrhu na začatie konania uplatňovaného nároku,
súd s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu (v rozsudku č. k. 6Co/97/2010-291
zo dňa 19.08.2010; § 226 O.s.p.) posúdil navrhovateľom uplatňovaný nárok, ako nárok na vydaniebezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ. Rovnakú právnu kvalifikáciu navrhovateľom
uplatňovaných totožných nárokov len za iné časové obdobie urobil Okresný súd Žilina v rozsudku č.
k. 16C/107/2005-711 zo dňa 30.05.2013, ktorý bol ako vecne správny potvrdený rozsudkom Krajského

súdu v Žiline 7Co/332/2013-758 zo dňa 27.11.2013 (o týchto rozhodnutiach má súd vedomosť zo svojej
činnosti, § 121 O.s.p.).
Navrhovateľ tak svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške 15.521,73 Eur
(467.607,50 Sk) vyvodzoval skutkovo z toho, že v čase rozhodnom (t. j. od 01.05.2003 do 31.12.2003,
kedy malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu) bez právneho dôvodu užíval jeho

vlastníctvo (v rozhodnom čase, keďže, ako už bolo vyššie uvedené, neskôr došlo k jeho prevodu na inú
osobu F. G.), konkrétne časť jeho pozemku, v rozhodnom čase evidovanom ako parc. KN-E č. 1266
v rozsahu výmery 2177 m2, k. ú. A. Y. zodpovedajúcej ploche oploteného areálu na Bytčianskej ul.
123 v Považskom Chlmci, na ktorej sa nachádza stavba vo vlastníctve odporcu evidovaná v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX, vedenom pre k. ú. A. Y., ako dielňa bez súpisného čísla stojaca na parc. KN-
C č. 1356/16 a okolo nej vytvorené spevnené plochy, ako aj samotné oplotenie vo vlastníctve odporcu.

Z vyššie cit. zákonných ustanovení O.s.p. vyplýva, že občiansko-právne konanie je ovládané zásadou
prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je
zásadne povinnosťou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okrem povinnosti tvrdenia podľa ust.
§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. majú účastníci dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva zaťažuje

toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, účastníkom
tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto
povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý
tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok
sporu, ktorý postihuje toho účastníka, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do

dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa
preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje účastníkov
konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou
situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav
zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne

rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj
v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,

t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Pokiaľtakideorozhodnéskutočnostitvrdenévkonanínavrhovateľom,zktorýchnavrhovateľvyvodzoval
vznik uplatneného právneho nároku, navrhovateľa v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že
v rozhodnom období bol vlastníkom dotknutého pozemku pôvodne evidovaný ako parc. KN-E č. 1266,

k. ú. A. Y., že odporca v rozhodnom období od 01.05.2003 do 31.12.2003 dotknutý pozemok užíval
akýmkoľvek spôsobom a v akom rozsahu (z hľadiska plochy dotknutého pozemku) a v akom rozsahu
tak došlo na strane odporcu k majetkovému prospechu.
Navrhovateľ výpisom z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. A. Y. preukázal, že
v rozhodnom období bol výlučným vlastníkom dotknutého pozemku pôvodne evidovaného ako parc.

KN-E č. 1266. Skutočnosť vlastníctva navrhovateľa od samotného začiatku konania medzi účastníkmi
sporná nebola.
Navrhovateľom tvrdený rozsah užívania dotknutého pozemku evidovaného v rozhodnom období ako
parc. KN-E č. 1266 bol medzi účastníkmi sporný. Odporca v konaní napokon nenamietal (vyplýva to
z jeho podaní zo dňa 13.08.2013 a zo dňa 27.01.2015 upresneného jeho právnym zástupcom na

pojednávaní dňa 24.03.2015), že ním užívaný rozsah pozemku evidovaného v rozhodnom období ako
parc. KN-E č. 1266 zodpovedá dnes v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. A. Y. evidovanej parc.
KN-C č. 1356/27 o výmere 581 m2, na ktorej stojí stavba v jeho vlastníctve, ďalej parc. KN-C č. 1356/148
o výmere 195 m2, ktorá je spevnenou plochou a bola využívaná ako obslužný a komunikačný priestor
(pozn. a to aj napriek tomu, že právny zástupca vo svojom záverečnom prednese zrazu namietal, že

túto časť dotknutého pozemku neužíval, avšak súd vzhľadom k obsahu jeho predchádzajúcich podaní
túto jeho námietku vyhodnotil ako účelovú) a častiam parciel KN-C č.: 1356/30 o výmere 8 m2, 1356/149
o výmere 6 m2 a 1356/153 o výmere 1 m2, na ktorých sa nachádza betónové oplotenie dotknutého
"areálu" (v ktorom sa mimo odporcu nachádzajú aj nehnuteľnosti vo vlastníctve iných osôb), ktoréhobetónové oplotenie je v tomto rozsahu jeho vlastníctvom. Možno tak konštatovať, že odporca robil
nesporným, že v rozhodnom období užíval rôznymi spôsobmi dotknutý pozemok pôvodne evidovaný v
katastri nehnuteľností ako parc. KN-E č. 1266 v rozsahu výmery 791 m2.

Súd pokiaľ sa týka otázky skutočnej výmery spornej časti dotknutého pozemku v rozhodnom čase
evidovaného ako parc. KN-E č. 1266, k. ú. A. Y., vymedzeného navrhovateľom v podanom návrhu o
rozsahu 2177 m2 (ako plochy dotknutého "areálu" ohraničenej betónovým oplotením), ako aj skutočnej
výmery jednotlivých, rôznym spôsobom užívaných, častí tejto plochy v rámci "areálu" nariadil vo veci
dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria,

pričom za znalca ustanovil Ing. Jozefa Polku. Súd pri svojom rozhodnutí tak v ďalšom vychádzal z
údajov, ako aj grafickej časti znalcom Ing. Jozefom Polkom podaného znaleckého posudku vrátane jeho
doplnení. Námietky navrhovateľa proti znaleckému posudku č. 17/2013 podaného znalcom Ing. Jozefom
Polkom vrátane jeho doplnkov zo dňa 14.02.2014 a zo dňa 31.03.2014, uvedené v podaní navrhovateľa
zo dňa 23.04.2014, súd považoval za nedôvodné a právne irelevantné z hľadiska prejednávanej veci.
Pokiaľ navrhovateľ v podaní zo dňa 23.04.2014 s odkazom na jeho námietky zo dňa 22.08.2013

namietal, že v znaleckom posudku a geometrickom pláne č. 17/2013 nie je uvedená plocha, ktorú
zaberajú oplotenia a spevnená plocha na pozemkoch parc. KN-C č.: 1356/29, 1356/30 a 1356/153, súd
konštatuje, že znalec tento nedostatok znaleckého posudku č. 17/2013 odstránil v jeho doplnku zo dňa
31.03.2014, v ktorom, ako už bolo vyššie konštatované, určil výmeru týchto plôch (pod oploteniami a
plôch zodpovedajúcich spevneným plochám) a súčasne tieto plochy aj riadne zakreslil v priloženom

znaleckom náčrte. Z pohľadu prejednávanej veci bolo nepodstatné, že tieto plochy znalec nevyčlenil
geometrickým plánom ako novovytvorené parcely registra "C", a to z dôvodu, že pre rozhodnutie súdu
bolpodstatnýúdajovýmeretýchtoplôch,pričomopriestorovejorientáciitýchtoplôchsimalsúdmožnosť
urobiť jednoznačný záver na ohliadke dňa 23.05.2012. Pokiaľ v ďalšom navrhovateľ v podaní zo dňa
22.08.2013 namietal, že spevnené plochy nie sú asfaltové, ale železobetónové, súd má za to, že z

hľadiska prejednávanej veci konštrukčné a najmä materiálové (či už zo živičných materiálov, alebo
železobetónu) vyhotovenie spevnených plôch na parcelách KN-C č.: 1356/29, 1356/30 a 1356/153 nie
je právne významné. Právne významným bolo práve to, že išlo nepochybne o, a to nie len dočasne,
spevnené plochy, ktoré sa v čase ohliadky dňa 23.05.2012 na dotknutom pozemku v rozhodnom čase
evidovanom ako parc. KN-E č. 1266 nachádzali. Súčasne pokiaľ ide o námietku navrhovateľa uvedenú

v podaní zo dňa 22.08.2013, že z hľadiska údaja o druhu pozemku uvedeného v znaleckom posudku č.
17/2013, resp. v geometrickom pláne č. 17/2013 ako parc. KN-C č. 1165/120 a parc. KN-C č. 1165/119
neboli znalcom uvedené správne údaje, súd túto námietku považoval za celkom irelevantnú, pretože
v danom prípade tieto časti dotknutého pozemku pôvodne evidovaného ako parc. KN-E č. 1266 sa
nachádzajú za oplotením dotknutého "areálu" a teda navrhovateľ sa vo vzťahu k týmto častiam pozemku

pôvodneevidovanéhoakoparc.KN-Eč.1266nedomáhalprotiodporcovižiadnehoplnenia(viďskutkové
vymedzenie návrhu na začatie konania). Napokon pokiaľ a týka námietky navrhovateľa uvedenej v
podaní zo dňa 23.04.2014, že k doplnku znaleckého posudku zo dňa 31.03.2014 pripojený znalecký
náčrt nemôže slúžiť ako podklad pre zápis údajov v katastri nehnuteľnosti, aj túto námietku navrhovateľa
súd považoval za právne irelevantnú, keďže dôvodom nariadeného dokazovania znalcom nebolo v

žiadnom prípade vytvárať akékoľvek podklady pre zápis údajov do katastra nehnuteľností, ale jeho
dôvodom bolo zabezpečiť podklad pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, t. j. o navrhovateľom
uplatňovanom nároku.
V ďalšom sa tak súd zaoberal otázkou, či vzhľadom k spornosti tejto otázky medzi účastníkmi konania,
navrhovateľ preukázal svoje tvrdenia, že odporca užíval aj ostatné časti pozemku pôvodne evidovaného

ako parc. KN-E č. 1266 v rámci plochy zodpovedajúcej dotknutému "areálu" (navrhovateľom v návrhu
na začatie konania uvedenej výmere 2177 m2, následne znalcom In. Jozefom Polkom zistenej plochy
o výmere 1278 m2 = súčet plôch novovytvorených parciel KN-C č. 1356/27, 1356/29, 1356/30,
1356/148, 1356/149 a 1356/153). Odporca tak namietal, že v rozhodnom období neužíval akýmkoľvek
spôsobom časti dotknutého pozemku pôvodne evidovanému ako parc. KN-E č. 1266 zodpovedajúce

novovytvoreným parcelám KN-C č. 1356/29, 1356/30 (mimo plochy tejto parcely zabranej oplotením -
8 m2), 1356/149 (mimo plochy tejto parcely zabranej oplotením - 6 m2) a 1356/153 (mimo plochy tejto
parcely zabranej oplotením - 1 m2) a súčasne ani v rozhodnom období akýmkoľvek spôsobom nebránil
navrhovateľovi v užívaní týchto častí dotknutého pozemku pôvodne evidovanému ako parc. KN-E č.
1266.

Pokiaľ sa tak týka spornej časti dotknutého pozemku pôvodne evidovaného ako parc. KN-E č. 1266
zodpovedajúcejparc.KN-Cč.1356/29,súdspoukazomnavýpoveďIng.AlojzaKurjakapredpovereným
príslušníkom PZ v konaní vedenom OR PZ, ÚJKP, oddelením skráteného vyšetrovania pod ČVS:
ORP-2534/1-OSV-ZA-2006 uvedenú v uznesení z tohto konania zo dňa 22.08.2007, ako aj jehovyjadrenie (ako štatutárneho zástupcu odporcu) na ohliadke vykonanej znalcom Ing. Martinom Svrčkom
dňa 04.12.2014, kde sa na otázku znalca, či je skutkový stav pozemku k obdobiu od 12/2003 rovnaký
alebo nie, zhodne s prítomným navrhovateľom vyjadril, že je rovnaký, dospel k záveru, že spevnená

plocha vymedzená v znaleckom náčrte znalca Ing. Polku ako plocha ohraničená bodmi c, d, e, f o výmere
70 m2 vytvorená z betónových panelov bola vytvorená odporcom (na jeho objednávku) prostredníctvom
spoločnosti Stavebná mechanizácia, s.r.o. z dôvodu rozšírenia manipulačných priestorov v "areáli" a
existovala už v rozhodnom období. Súd poukazuje na to, že už z prílohy k návrhu nájomnej zmluvy
odporcu danému navrhovateľovi zo dňa 01.10.2005 (príloha na č. l. 99 spisu) vyplýva zakreslenie tejto

časti parc. KN-C č. 1356/29 zodpovedajúcej komunikácii. Vytvorením predmetnej spevnenej plochy
odporcom na pozemku (v rozhodnom čase) vo vlastníctve navrhovateľa tak došlo zo strany odporcu bez
akéhokoľvek preukázaného právneho dôvodu (odporca ani existenciu takéhoto netvrdil) k prisvojeniu si
úžitkovej hodnoty tejto časti dotknutého pozemku pôvodne evidovaného ako parc. KN-E č. 1266.
Čo sa týka zostatku plochy časti dotknutého pozemku pôvodne evidovaného ako parc. KN-E č. 1266
zodpovedajúcejnovovytvorenejparc.KN-Cč.1356/29,t.j.vrozsahuzatrávnenýchplôchnatejtoparcele

vymedzených v znaleckom náčrte znalca Ing. Polku ako plocha ohraničená bodmi a, b, c, d o výmere
124 m2 a ako plocha ohraničená bodmi e, f, g, h o výmere 205 m2, súd konštatuje, že navrhovateľ
akýmkoľvek spôsobom nepreukázal (neprodukoval v tomto smere žiadny dôkaz), ktorým by preukázal,
že odporca mal v rozhodnom čase na týchto plochách umiestnené akékoľvek hnuteľné veci, ktorými či
už z titulu vlastníckeho, resp. iného, disponoval, alebo že by odporca akýmkoľvek iným spôsobom tieto

plochy využíval. Tvrdenia navrhovateľa prezentované v konaní sa zakladali na všeobecnej možnosti
využívania týchto plôch odporcom (či už ako odkladacia plocha pre hnuteľné veci, alebo prístupová
plocha pre údržbu a opravy betónového oplotenia), avšak táto možnosť bez preukázania jej realizácie
odporcom v rozhodnom období nemohla byť pre súd postačujúca, aby dospel k záveru o preukázaní
skutkových tvrdení navrhovateľa v tomto smere. Užívanie týchto plôch odporcom nemohla preukázať ani

ohliadka na mieste samom, a to vzhľadom k tomu, že ohliadka bola súdom uskutočnená až v značnom
časovom odstupe od rozhodného obdobia (takmer 9 rokov). Teda ak sa aj na týchto plochách v čase
ohliadky nachádzali hnuteľné veci, vzhľadom k námietke odporcu, že v rozhodnom čase spornú plochu
neužíval a ani sa na spornej ploche nenachádzali žiadne jeho hnuteľné veci, toto skutkové zistenie súdu
nemalo žiadnu relevanciu vo vzťahu k nároku navrhovateľa uplatnenému za rozhodné obdobie v roku

2003. Rovnako súd nemohol bez akéhokoľvek dôkazu konštatovať, že odporca predmetné plochy v
rozhodnom období využíval na údržbu alebo opravu betónového oplotenia, a to aj vzhľadom k tomu, že
ani nemožno logicky predpokladať, že by betónové oplotenie muselo byť každoročne udržiavané, resp.
opravované. K obdobným záverom je možné dospieť aj pokiaľ sa týka potreby údržby a opráv stavby vo
vlastníctve odporcu - dielne bez súp. č. stojacej aj na parcele KN-C č. 1356/27, ktorá hraničí s plochou

ohraničenou bodmi a, b, c, d, z ktorej by bolo potrebné takúto údržbu, resp. opravy predmetnej stavby
odporcom vykonávať. Navyše súd poukazuje na povinnosť navrhovateľa v zmysle ust. § 127 ods. 3 OZ
a tejto povinnosti zodpovedajúce právo odporcu vstupovať na dotknutý pozemok v rozhodnom čase vo
vlastníctve navrhovateľa. Ak by aj odporca (t. j. v prípade preukázania navrhovateľom) v rozhodnom
období za účelom údržby a opráv nehnuteľností v jeho vlastníctve vstúpil v nevyhnutnej miere a rozsahu

na dotknutý pozemok v rozhodnom období vo vlastníctve navrhovateľa, nekonal by bez právneho
dôvodu a z jeho strany by tak nemohlo dôjsť k bezdôvodnému užívaniu dotknutého pozemku. K zásadne
totožným záverom a z rovnakých dôvodov súd dospel aj ohľadom časti dotknutého pozemku pôvodne
evidovaného ako parc. KN-E č. 1266 zodpovedajúcej novovytvorenej parc. KN-C č. 1356/149 (mimo
plochy tejto parcely zabranej oplotením - 6 m2).

Pokiaľ sa tak týka spornej časti dotknutého pozemku pôvodne evidovaného ako parc. KN-E č. 1266
zodpovedajúcej parc. KN-C č. 1356/30 (mimo plochy tejto parcely zabranej oplotením - 8 m2) a súčasne
parc. KN-C č. 1356/153 (mimo plochy tejto parcely zabranej oplotením - 1 m2), súd konštatuje, že
navrhovateľ nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o tom, že by odporca akýmkoľvek spôsobom užíval
tieto časti dotknutého pozemku pôvodne evidovaného ako parc. KN-E č. 1266. Pokiaľ sa týka možného

užívania týchto častí z dôvodu prípadnej údržby alebo opráv betónového oplotenia, súd odkazuje na
svoju vyššie uvedenú argumentáciu uvedenú pri častiach dotknutého pozemku pôvodne evidovaného
ako parc. KN-E č. 1266 zodpovedajúcim novovytvoreným parcelám KN-C č.: 1356/29 a 1356/149.
Napokon ak ide o spevnenú plochu zodpovedajúcu ploche ohraničenej bodmi A, B, C, D z parc. KN-
C č. 1356/30 a ploche ohraničenej bodmi B, E, F, C z parc. KN-C č. 1356/153, odporca namietal, že

by túto spevnenú plochu vybudoval a bola v jeho vlastníctve, resp., že by v rozhodnom období, ako
aj v inom období na tejto ploche sa niekedy nachádzali akékoľvek hnuteľné veci v jeho dispozícii, či
už ako vlastníka, resp. inej oprávnenej osoby. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré boli uložené na tejto
spevnenej ploche, resp. v jej tesnej blízkosti v čase ohliadky súdu, odporca poprel, že by boli v jehovlastníctve a rovnako poprel, že by mal vedomosť o tom, ktorý subjekt (keďže v predmetnom "areáli" má
nehnuteľnosti vo vlastníctve, resp. v nájme viacero subjektov) tam tieto hnuteľné veci uložil. Navrhovateľ
nijakým spôsobom nepreukázal svoje opačné skutkové tvrdenia, pričom dôkazné bremeno (§ 120 ods.

1 O.s.p.) zaťažovalo v tomto prípade jeho.
Napokon v súhrne celej nezastavanej plochy dotknutého pozemku pôvodne evidovaného ako parc. KN-
E č. 1266 súd považuje za potrebné sa vyjadriť k argumentácii navrhovateľa, že odporca celú túto plochu
užíval v zásade tým spôsobom, že navrhovateľovi neumožnil vstup na dotknutý pozemok, a to z dôvodu
oplotenia tohto pozemku a jeho stráženia prostredníctvom psov. Podľa súdu nie je možné vychádzať z

toho, že vzhľadom k tomu, že sa dotknutá časť pozemku pôvodne evidovaného ako parc. KN-E č. 1266
nachádza v oplotenom "areáli", samo o sebe znamená, že túto časť v celom rozsahu užíval odporca.
Navrhovateľ opätovne nepreukázal, že v rozhodnom čase mu nebolo umožnené dostať sa na dotknutý
pozemok v rozsahu plochy v rámci "areálu", že vstup na dotknutý pozemok nebol voľný, ako tomu bolo
v čase ohliadky súdu. Súd poukazuje aj na to, že medzi účastníkmi bolo zásadne nesporné, že v danom
"areáli" sídlili, resp. sa pohybovali (osoby pasúce tam kone) v rozhodnom čase aj iné subjekty, ktoré

rovnako túto časť dotknutého pozemku v rámci "areálu" užívali. Ak navrhovateľ nepreukázal žiadnym
spôsobom, že mu odporca zamedzoval prístup do dotknutého "areálu", treba vychádzať z toho, že aj
navrhovateľ mal možnosť užívať túto nezastavanú plochu z dotknutého pozemku, prípadne si tak aj
týmto spôsobom zabezpečiť dôkaz o tom, kto konkrétne jeho pozemok a v ktorej časti užíva/užíval.
Súd tak v rovine odpovede na otázku, v akom rozsahu odporca užíval, resp. si privlastnil úžitkovú

hodnotu dotknutého pozemku v rozhodnom čase vo vlastníctve navrhovateľa, konštatuje, že tomu tak
bolo v preukázanom rozsahu jednotlivých častí dotknutého pozemku pôvodne evidovaného ako parc.
KN-E č. 1266 zodpovedajúcich ploche novovytvorených parciel KN-C č.: 1356/27 vo výmere 581 m2,
1356/29 vo výmere 70 m2, 1356/30 vo výmere 8 m2, 1356/148 vo výmere 195 m2, 1356/149 vo výmere
6 m2, a 1356/153 vo výmere 1 m2, teda z hľadiska celkovej výmery v rozsahu 861 m2.

Pokiaľ sa týka právneho dôvodu, na základe ktorého odporca vo vyššie uvedenom rozsahu užíval
dotknutý pozemok v rozhodnom období vo vlastníctve navrhovateľa, súd konštatuje, že odporca jednak
netvrdil a súčasne ani nijakým spôsobom nepreukázal, že takýmto titulom vôbec disponoval (uvedené
vyplýva aj zo snahy odporcu uzavrieť s navrhovateľom, či už nájomnú zmluvu, alebo kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej mal byť dotknutý pozemok). Možno tak konštatovať, že odporca užíval vo vyššie

uvedenom rozsahu užíval dotknutý pozemok v rozhodnom období bez právneho dôvodu, čím došlo
na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, a to na úkor vlastníka dotknutého pozemku, ktorým bol v
rozhodnom období navrhovateľ.
Súd tak vychádzal z toho, že účastníci majú v konaní vecnú legitimáciu. Nárok uplatnený navrhovateľom
tak vo vyššie uvedenom rozsahu dotknutého pozemku v rozhodnom období evidovaného ako parc. KN-

E č. 1266 tak súd považoval čo do základu preukázaný.
Pokiaľ ide o výšku navrhovateľom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd
mal za to, že odporca sa na úkor navrhovateľa obohatil vo výške zodpovedajúcej výške obvyklého
nájomného v danom čase a mieste, ktoré by v prípade existencie právneho dôvodu na užívanie
dotknutého pozemku vo vyššie uvedenom rozsahu musel nepochybne odporca navrhovateľovi uhradiť.

V konaní účastníci produkovali na preukázanie svojich tvrdení o obvyklej výške nájmu dôkazy, ktoré bolo
možné rozdeliť do viacerých skupín.
Prvou skupinou dôkazov boli vyjadrenia realitných kancelárií o nájomnom, a to realitnej kancelárie
R2 SK, s.r.o. a realitnej kancelárie Š & K Real Marcela Halaganová, ktoré produkoval navrhovateľ a
Stanislava Motyčíka MK-obchodno-realitnej agentúry, Profi Real, v. o. s., Jozefa Mikyšku "NICO", Ing.

Dušana Koptáka realitná kancelária PARADIS, ktoré produkoval odporca a Custom REAL, s. r.o., PR
REALITY, s. r.o., RealFin, s. r.o., Mgr. Andrey Lehotskej PortalReality, PEGIS s. r.o., ktoré boli podané
na výzvu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 16C/107/2005.
Druhou skupinou dôkazov, boli ponuky vlastníkov pozemkov na nájom pozemkov v k. ú. A. Y., a to
produkovaných navrhovateľom - ponuka Ing. V. U. a Urbárskeho spolku Pozemkové spoločenstvo

Považský Chlmec, návrh nájomnej zmluvy spoločnosti Stavebná mechanizácia, s.r.o. (pôvodný odporca
II.) adresovaný O. G., návrh nájomnej zmluvy odporcu adresovaný navrhovateľovi a návrh nájomnej
zmluvy spoločnosti Stavebná mechanizácia, s.r.o. adresovaný navrhovateľovi.
Treťou skupinou dôkazov boli nájomné zmluvy, a to: nájomná zmluva uzavretá medzi spoločnosťou
REZPA s.r.o. a navrhovateľom, nájomné zmluvy uzavretá medzi Ing. O. A., O. T. a V. W. ako

prenajímateľmi a spoločnosťou Stavebná mechanizácia, s.r.o. (pôvodný odporca II.) ako nájomcom,
nájomná zmluva medzi Ing. O. A. a V. N. ako prenajímateľmi a spoločnosťou Stavebná mechanizácia,
s.r.o., nájomná zmluva medzi Mestom Žilina a spoločnosťou TOPAS, spol. s r.o., nájomná zmluva
medzi odporcom a spoločnosťou Broch "Adler" Slovakia s.r.o., nájomná zmluva medzi odporcom aspoločnosťou SWIMEA s.r.o. (pôvodný odporca III.), podnájomná zmluva medzi spoločnosťou Stavebná
mechanizácia, s.r.o. a spoločnosťou SWIMEA s.r.o.
Poslednou skupinou dôkazov boli znalecké posudky znalcov Ing. Vyparinu, PhD., Ing. Bobuľu a Ing.

Svrčka.
Pokiaľ ide o prvú skupinu dôkazov, navrhovateľom produkované vyjadrenie realitnej kancelárie R2 SK,
s.r.o., v tomto prípade ponuka nájmu oploteného pozemku zo dňa 07.05.2007, súd nemohol vziať
do úvahy, a to vzhľadom k tomu, že jednak išlo o ponuku pozemku v k. ú. Z., t. j. v inom k. ú.
ako dotknutý pozemok a súčasne v inom období (rok 2007) ako v prejednávanej veci (rok 2003).

Odhliadnuc od uvedeného súdu sa javí nájomné v tejto výške 400,- Sk/m2/ročne ako nereálne, a to
s poukazom na kúpne ceny pozemkov v k. ú. A. Y. za realizované predaje, ako tieto boli uvedené v
spomínaných znaleckých posudkoch a ktoré sa v prepočte na m2 rovnali ročnému nájomnému na m2
v ponuke realitnej kancelárie R2 SK, s.r.o. Je tak nereálne, aby nehnuteľnosti mohli byť prenajímané
za ročné nájomné rovnajúce sa kúpnej cene iných porovnateľných nehnuteľností. Z rovnakých dôvodov
súd nemohlo prihliadať ani na ďalšie vyjadrenie realitnej kancelárie produkované navrhovateľom, a

to realitnej kancelárie Š & K Real Marcela Halaganová. Pokiaľ ide o vyjadrenia realitných kancelárií,
ktoré boli poskytnuté na výzvu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 16C/107/2005,
možno konštatovať, že ani tieto vyjadrenia nebolo možné zobrať do úvahy ako objektívne, keďže napr.
spoločnosť Custom REAL, s. r.o. sa vyjadrila, že nemá skúsenosti s prenájmom pozemkov v dotknutej
lokalite a jej vyjadrenie je tak len odhadom na základe skúseností s prenájmom v iných lokalitách,

pričom nájomné v týchto prípadoch zahŕňalo celý nájom vrátane zhodnotenia pozemkov drobnými
stavbami a nákladov spojených s údržbou a prevádzkou pozemkov, ďalej spoločnosť PR REALITY,
s.r.o. sa tak s ohľadom na výšku ceny ročného nájmu, ako aj obsahu vyjadrenia zjavne vyjadrovala
k cene nájmu vrátane nejakého objektu, teda nie čistého pozemku. Realitné kancelárie Mgr. Andrey
Lehotskej PortalReality a PEGIS s. r.o. sa vyjadriť k výške obvyklého nájomného v danej lokalite ani

vyjadriť nevedeli. S poukazom na v znaleckých posudkoch uvedené kúpne ceny realizovaných predajov
pozemkovvdanejlokalitesatakajvyjadreniatýchtorealitnýchkancelárií(vrátanespoločnostiRealFin,s.
r.o.) ohľadom nájomného zdali opäť ako nereálne za nájom porovnateľných nehnuteľností, ako dotknutej
nehnuteľnosti v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o vyjadrenia spomínaných realitných subjektov, ktoré
produkoval odporca, je možné konštatovať, že tieto sami o sebe sa javili ako konzistentné a vzhľadom aj

kužzmienenýmkúpnymcenámuvedenýmvznaleckýchposudkochakoprimerané,avšakichobjektivita
mohla byť spochybnená z dôvodu, že tieto vyjadrenia boli produkované na vyžiadanie odporcu. Preto
súd mohol objektivitu týchto vyjadrení posúdiť len v spojení s inými listinnými dôkazmi.
Čo sa týka ďalšej skupiny dôkazov, a to návrhov nájomných zmlúv (ponúk na uzavretie nájmu) možno
opätovnekdôkazomprodukovanýmnavrhovateľom-ponukaIng.V.U.aUrbárskehospolkuPozemkové

spoločenstvo Považský Chlmec - z rovnakých, ako v predchádzajúcom odseku uvedených k dôkazom
produkovaných navrhovateľom, dôvodov uviesť, že nájomné podľa týchto ponúk nebola reálnym
nájomným za nájom porovnateľnej nehnuteľnosti s nehnuteľnosťou, akou bola dotknutá nehnuteľnosť v
prejednávanej veci. Pokiaľ ide o ponuky spoločnosti Stavebná mechanizácia, s.r.o. a odporcu dané O.
G. a navrhovateľovi, vzhľadom k tomu, že nedošlo k uzavretiu nájmu a vzhľadom k tomu, že subjektmi

týchto zmlúv mali byť priamo účastníci konania, súd ani na tieto dôkazy prihliadať v kontexte otázky
obvyklého nájmu nemohol.
Pokiaľ ide o ďalšiu skupinu dôkazov, ktorými boli reálne podpísané nájomné zmluvy, súd k dôkazu
produkovanému navrhovateľom (k zmluve o nájme uzavretej medzi spoločnosťou REZPA s. r.o. a
navrhovateľom) považuje za potrebné uviesť, že k realizácii tejto zmluvy napokon nedošlo, pričom

predmetom nájmu nemala byť len pozemková nehnuteľnosť, ale aj nebytových priestorov, ktoré boli
tvorené prístreškom s riadne upravenými betónovými plochami. Čo je však povšimnutiahodné je to,
že spoločnosť REZPA s. r.o. sa v liste adresovanom právnemu zástupcovi odporcu vyjadrila, že
navrhovateľovi sa zdalo nájomné v roku 2005 vo výške 408,- Sk / m2 / ročne (teda o 58,- Sk / m2 /
ročne nižšie, ako navrhovateľ uviedol v návrhu na začatie konania ako obvyklé nájomné v roku 2004)

privysoké a následne odstúpil od zmluvy. Čo sa týka nájomnej zmluvy uzavretej medzi Mestom Žilina a
spoločnosťou TOPAS, spol. s r. o., súd nemohol na túto prihliadať, a to jednak z dôvodu, že išlo o nájom
pozemkov v iných katastrálnych územiach, čo je však podstatné, že išlo o nájom pozemkov úplne iného
charakteru (malometrážnych pozemkov o výmere do 10 m2 pre novinové stánky) a súčasne za nájom,
ktorý niekoľko násobne prekračuje kúpne ceny pozemkov v k. ú. A. Y. za realizované predaje, ako tieto

boli uvedené v spomínaných znaleckých posudkoch. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu medzi odporcom
a spoločnosťou Broch "Adler" Slovakia s.r.o., súd poukazuje na to, že nájom podľa tejto zmluvy bol
uzavretý na obdobie od 01.01.2006, teda na obdobie viac ako dva roky neskôr ako bolo rozhodné
obdobie v prejednávanej veci a súčasne zo zmluvy nie je ani zrejmé, či išlo čisto o nájomné za pozemok,resp. aj za iné prenajímateľom poskytované služby. Rovnako nájomné vo výške 200,- Sk/m2/ ročne
sa súdu javí byť vzhľadom na kúpne ceny pozemkov v k. ú. A. Y. za realizované predaje, ako tieto
boli uvedené v spomínaných znaleckých posudkoch, nie v obvyklej výške, keďže sa pohybuje za rok

vo výške zodpovedajúcej cca 1/2 kúpnej ceny porovnateľných pozemkov. Napokon ak ide o nájomné
zmluvy uzavreté medzi medzi Ing. O. A., O.I. a V. W. ako prenajímateľmi a spoločnosťou Stavebná
mechanizácia, s.r.o. ako nájomcom, medzi Ing. O. A. a V. N. ako prenajímateľmi a spoločnosťou
Stavebná mechanizácia, s.r.o., medzi odporcom a spoločnosťou SWIMEA s.r.o. (pôvodný odporca III.)
a medzi spoločnosťou Stavebná mechanizácia, s.r.o. a spoločnosťou SWIMEA s.r.o., súd poukazuje na

to, že vždy aspoň jedným z účastníkov týchto zmlúv boli odporca, resp. pôvodní odporcovia II. a III.,
a preto opätovne ich výpovedná hodnota je týmto relativizovaná a ich objektivitu možno posúdiť len v
spojení s inými listinnými dôkazmi.
Súd za dôkazy s najvyššou výpovednou hodnotou považoval vyššie zmenené znalecké posudky (pokiaľ
ide o znalecké posudky Ing. Vyparinu, PhD. a Ing. Bobuľu súdom hodnotené ako listinné dôkazy). Závery
všetkých troch znalcov o všeobecnej hodnote nájmu: znalca Ing. Vyparinu, PhD. za rok 2004 vo výške

17,64 Sk (0,59 eur) / m2 / ročne, znalca Ing. Bobuľu za rok 2004 vo výške 23,89 Sk (0,79 Eur) / m2 /
ročne a Ing. Svrčka za rok 2003 vo výške 16,47 Sk (0,55 Eur)/ m2/ročne, sa javia byť súdu konzistentné,
založené na údajoch zrealizovaných obchodov s porovnateľnými pozemkami v danej lokalite a v danom
období, a preto mal súd za to, že za dôkaz s najvyššou mierou objektivity je potrebné brať tieto dôkazy.
Súd sa nestotožnil s námietkami navrhovateľa zo dňa 16.02.2015 proti znaleckému posudku znalca Ing.

Martina Svrčka podaného v prejednávanej veci, keďže mal za to, že znalec sa logickým a dostatočným
spôsobom na pojednávaní dňa 24.03.2015 vyporiadal s námietkami navrhovateľa a podľa názoru súdu
obhájil svoj znalecký záver (aj napriek tomu, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu s použitím inej
metodiky - metódou na báze všeobecnej hodnoty pozemku, ako mu primárne určil súd - porovnávacou
metódou). Súd si tak z hľadiska vysporiadania s námietkami navrhovateľa k znaleckému posudku osvojil

vyjadrenie znalca na pojednávaní dňa 24.03.2015 a z tohto dôvodu tak nepovažuje za potrebné toto
vyjadrenie v odôvodnení tohto rozsudku bližšie opisovať rozvádzať. Preto súd vo veci ani nenariadil
kontrolné znalecké dokazovanie, pričom pri tomto rozhodnutí (§ 120 ods. 1 veta druhá O.s.p.) súčasne
prihliadal na to, že zásadne takmer rovnaké závery k danej otázke zaujali aj ďalší dvaja už spomínaní
znalci Ing. Vyparina, PhD. a Ing. Bobuľa. Pribratie ďalšieho znalca do konania sa tak súdu súčasne javilo

ako zjavne nehospodárne, a to aj s poukazom na nižšie uvedené dôvody rozhodnutia vo veci.
Napriek uvedeným záverom o výpovednej hodnote jednotlivých dôkazov produkovaných účastníkmi,
súd v danom prípade aj napriek znalcom určenej všeobecnej hodnote nájmu dotknutého pozemku
evidovaného v rozhodnom čase ako parc. KN-E č. 1266, k. ú. A. Y. vo výške 16,47 Sk (0,55 Eur)/m2/
ročne nemohol ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že spoločnosť Stavebná mechanizácia, s.r.o.

(pôvodný odporca II.) podľa výpisov z obchodného registra (na č. l. 22 a 101 spisu) ako personálne
prepojená spoločnosť s odporcom ponúkala navrhovateľovi, ako aj O. G. ako primerané nájomné vo
výške 33,- Sk/m2/ ročne za nájom dotknutého pozemku evidovaného v rozhodnom čase ako parc. KN-
E č. 1266 a vedľajšieho pozemku parc. KN-E č. 644/2, a to od 01.01.2004 (v následnom období dal
s účinnosťou odo dňa 01.06.2005 ponuku nájmu v tejto výške aj samotný odporca), resp. uzavrela

nájomné zmluvy s Ing. O. A., O.I. a V. W., ako aj V. N. nájomné zmluvy, ktorých predmetom bol
nájom pozemkov situovaných v dotknutom "areáli" parc. KN-E č.: 637/1 a 644/1 s účinnosťou od
01.01.2003, a to za nájomné vo výške 33,- Sk/m2/ ročne. Vzhľadom k tejto skutočnosti dospel súd k
záveru, že priznanie uplatneného nároku v prjednávanej veci navrhovateľovi čo do výšky len v sume
znalcom stanovenej všeobecnej hodnoty nájomného by bolo vo vzťahu k navrhovateľovi neprimerané

a nie v súlade so zásadami spravodlivosti, a preto súd považoval za správne v prejednávanej veci
priznať navrhovateľovi uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi vo výške
zodpovedajúcej rozsahu odplate za užívanie dotknutého pozemku evidovaného v rozhodnom čase
ako parc. KN-E č. 1266, k. ú. A. Y. vo výške 33,- Sk/m2/ ročne. Zásadne obdobný záver v spore
medzi navrhovateľom a odporcom o totožných nárokoch navrhovateľa len za iné časové obdobie urobil

aj Okresný súd Žilina v rozsudku č. k. 16C/107/2005-711 zo dňa 30.05.2013, ktorý bol ako vecne
správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline 7Co/332/2013-758 zo dňa 27.11.2013 (o tomto
má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.). Ak teda súd vychádzal z počtu dní rozhodného
obdobia od 01.05.2003 do 31.12.2003, t. j. z 245 dní, ďalej rozsahu výmery odporcom si prisvojenej
úžitkovej hodnoty dotknutého pozemku v rozsahu výmery 861 m2 a napokon výšky peňažnej náhrady

zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu za m2 ročne, t. j. sumy 33,- Sk, dospel k celkovej sume
peňažnej náhrady podľa cit. ust. 458 ods. 1 OZ vo výške 19.071,74 Sk (245 dní rozhodného obdobia /
365 dní v kalendárnom roku 2003 x 33,- Sk/m2/ rok x 861 m2 = 19.071,74 Sk), t. j. 633,07 Eur. Ku
dňu rozhodnutia súdu odporca peňažné plnenie vo výške uvedenej náhrady 633,07 Eur navrhovateľovineposkytol, a preto súd návrhu v časti o zaplatenie istiny v sume 15.521,73 Eur vyhovel čo do sumy
633,07 Eur, na ktorej zaplatenie odporcu zaviazal a vo zvyšnom rozsahu o zaplatenie sumy 14.888,66
Eur návrh zamietol.

Súd považuje za potrebné sa vyjadriť k nevykonaniu dokazovania výsluchom svedka Ing. O. O. na návrh
navrhovateľa, ktorého svedecká výpoveď by bola podľa navrhovateľa preukázala uzavretie nájomnej
zmluvy medzi ním ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom v dotknutom "areáli" a výšku
medzi nimi dojednaného nájomného. Súd však poukazuje na množstvo či už účastníkmi, resp. súdom
zabezpečených a vykonaných dôkazov v tomto smere, preto bol toho názoru, že ďalší jednotlivý dôkaz

by jeho vyššie uvedené závery zmeniť nemohol. V ďalšom súd poukazuje na to, že dôkazná povinnosť
účastníkapodľaust.§120ods.1O.s.p.nastupujeažposplnenípovinnostitvrdeniapodľaust.§101ods.
1 O.s.p., inak povedané, účastník je povinný predniesť v konaní konkrétne skutkové tvrdenia a na ich
preukázanie označiť (produkovať) dôkaz. Navrhovateľ v prípade tohto dôkazu neuviedol konkrétne, aký
konkrétny pozemok mal byť predmetom ním tvrdenej nájomnej zmluvy, neuviedol na aké obdobie táto
nájomná zmluva mala byť uzavretá a čo je podstatné, neuviedol výšku nájomného, ktoré malo byť týmto

dôkazom preukázané. Súdu sa javí, že navrhovateľ, vedomí si dôkaznej núdze, sa snažil "na slepo"
označiťdôkaz,ktorýbymuvkonaníhypotetickymoholpriniesťvyššírozsahúspechu,akotomunapokon
bolo. Pokiaľ týmto dôkazom v ďalšom navrhovateľ mienil preukázať existenciu panelovej spevnenej
plochy na parc. KN-C č. 1356/29, súd aj bez vykonania tohto dôkazu dospel k zisteniu rovnakej skutkovej
okolnosti, ako sa ju snažil navrhovateľ týmto dôkazom preukázať. Preto v tomto smere by vykonanie

tohto dôkazu bolo nadbytočné.
Z hľadiska uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 13 % ročne zo 15.521,73 Eur od
01.09.2003 do zaplatenia, súd návrh v časti tohto nároku v rozsahu týkajúceho sa istiny 14.888,66 Eur
zamietol z dôvodu zamietnutia uplatneného nároku na zaplatenie samotnej istiny vo výške 14.888,66
Eur. Ak nemá odporca, ako bolo uvedené, povinnosť zaplatiť istinu vo výške 14.888,66 Eur, nemohol

sa dostať s úhradou tejto ani do omeškania. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 13 % ročne z priznanej sumy 633,07 Eur od 01.09.2003 až do zaplatenia, súd tento
nárok posúdil v zmysle cit. ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995
Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 (podľa cit. ust. § 10a). Pokiaľ ide o otázku počiatku omeškania
súd nedal za pravdu navrhovateľovi, že k omeškaniu odporcu s jeho peňažným záväzkom podľa ust. §

451 ods. 1 OZ došlo dňa 01.09.2003. V uvedenom čase ešte ani k bezdôvodnému obohateniu odporcu
za obdobie od 02.09.2003 do 31.12.2003 ani len nedošlo. Súd poukazuje na to, že OZ neobsahuje
žiadne ustanovenie o čase plnenia (splatnosti) nároku vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia a ani medzi účastníkmi o tomto čase plnenia nedošlo k žiadnej dohode. Odporca tak v
zmysle ust. § 563 OZ bol povinný plniť navrhovateľovi deň po tom, čo ho tento o plnenie požiadal.

Navrhovateľ neprodukoval v konaní žiadny dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že odporcu vyzval na plnenie
skôr, ako bol odporcovi doručený návrh v tomto konaní. Preto tak za výzvu navrhovateľa ako veriteľa
odporcovi na plnenie podľa ust. § 563 OZ považoval súd v zmysle ust. § 41 ods. 3 O.s.p. až samotný
návrh navrhovateľa. Odporca tak bol povinný plniť navrhovateľovi deň po doručení návrhu. Súd však
konštatuje,ževspisesanenachádzažiadendokladotom,kedyodporcoviboldoručenýnávrhnazačatie

konania. Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 28.06.2005, pričom tak súd
vychádzal z toho, že najneskôr týmto dňom bol aj návrh navrhovateľa na začatie konania odporcovi
doručený. Dňom nasledujúcim, t. j. dňa 29.06.2005, mal odporca poskytnúť navrhovateľovi plnenie a
keďžektomunedošlo,Ďalšímdňom,t.-j.dňa30.06.2005saodporcadostalspnenímsvojhopeňažného
záväzku do omeškania. Súd má zo svojej činnosti vedomosť, že ku dňu 30.06.2005 bola základná

úroková sadzba NBS vo výške 3 % (§ 11 O.s.p.). Navrhovateľovi tak podľa už uvedeného ust. § 517 ods.
2 OZ vzniklo právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 6 % ročne (dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS) zo
sumy 633,07 Eur od 30.06.2005 do zaplatenia, pričom v tomto rozsahu súd návrhu v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania vyhovel a ďalej návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 13 %

ročne zo sumy 633,07 Eur od 01.09.2003 do 29.06.2005 a vo výške 7 % ročne zo sumy 633,07 Eur od
30.06.2005 do zaplatenia zamietol.
Napokon, ak sa odporca bránil, že už navrhovateľovi poskytol na uplatnený nárok peňažné plnenie v
celkovej výške 8.536,- Sk (283,34 Eur), súd túto námietku považoval za zavádzajúcu, a to s poukazom
na to, že jednak podľa odporcom predložených peňažných poštových poukazov (na č. l. 829 spisu)

tieto platby v prospech navrhovateľa nevykonal odporca, ale iný subjekt, a to spoločnosť Stavebná
mechanizácia, s. r.o. (pôvodný odporca II.) vo vlastnom mene a na vlastný účet, čo právny zástupca
odporcu aj na pojednávaní dňa 16.10.2009 (k uvedenému dňu zároveň aj ako právny zástupca
spoločnosti Stavebná mechanizácia, s.r.o.) uviedol. To isté uviedol právny zástupca odporcu aj v rámcivyjadrenia zo dňa 13.05.2005 v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod spis. zn. 5C/88/2004.
Okresný súd si v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vymienil rozhodnúť o náhrade trov konania do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu v časti o zamietnutí návrhu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok okresného súdu nerešpektuje ust. § 132 a nasl. O.s.p.,
a to vzhľadom k tomu, že podľa jeho názoru sú tu skutočnosti a dôkazy, ktoré bez jeho viny okresný

súd nevykonal, pretože všetky jeho návrhy na vykonanie dokazovania prednesené na pojednávaní
konanom dňa 31.03.2015 zamietol. Okresným súdom vykonané dôkazy boli nesprávne vyhodnotené
a vo veci vydal súd nesprávne rozhodnutie. Svojej dôkaznej povinnosti si bol vedomý, preto okrem
listinných dôkazov predložených prvostupňovému súdu od podania návrhu do vyhlásenia napadnutého
rozsudku predložil listinnými dôkazmi, s ktorými sa okresný súd v odôvodnení rozsudku zaoberal, preto
navrholvykonanieďalšíchdôkazov.Ďalšiedokazovaniemuvšakprvostupňovýsúdzamietol,podľaneho

neobstojí argumentácia súdu, že tieto dôkazy nepovažoval za potrebné vykonať, keďže nesmerovali
priamo k preukázaniu užívania pozemkov odporcom, ktoré boli v období od 01.05.2003 do 31.12.2003
v jeho podielovom spoluvlastníctve. Neobstojí ani argumentácia súdu o tom, že nie je možné hovoriť
o systematickom užívaní pozemkov žalovaným. Argumentácia odporcu v tomto smere bola len jeho
tvrdením, ktoré nebolo ničím preukázané. Pokiaľ sa prvostupňový súd oboznámil s návrhom nájomnej

zmluvy zo dňa 02.01.2004, ktorú zaslal pôvodný odporca v rade 2/ jeho matke O. G., ktorú však
nepodpísala, došlo tým k preukázaniu, že odporca nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX k. ú. A. Y. užíval,
t.j. na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko nie je na jeho strane splnená podmienka
uvedenávust.§455Občianskehozákonníka(vďalšomtexteužlen„OZ").Pokiaľodporcaargumentoval
nájomnou zmluvou zo dňa 01.01.2003 uzavretou s podielovými spoluvlastníkmi Ing. O. A. a V. N. s

pôvodným odporcom v rade 1/, tieto sú neplatnými právnymi úkonmi, pretože údajný nájomca Stavebná
mechanizácia, s.r.o. nevlastnila žiadnu stavbu umiestnenú na týchto pozemkoch, nemala žiadne právo
vecného bremena a teda nemôže súdu slúžiť ako dôkaz na preukázanie trhovej ceny nájomného v tom
období, za ktoré sa domáhal bezdôvodného obohatenia v tejto právnej veci. Tým, že prvostupňový súd
nevykonal ním navrhnuté dôkazy, najmä dôkazy preukazujúce, že odporcom k tým nehnuteľnostiam,

ktoré boli v žalovanom období v jeho vlastníctve, mu neboli doručené žiadne nájomné zmluvy, ako i
tým, že nebolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, prvostupňový súd porušil jeho právo na
spravodlivý súdny proces a zároveň mu bola postupom tohto súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza ako nadbytočné vykonanie najmä
kontrolného znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo, považoval jeho argumentáciu za

účelovú, nakoľko sám okresný súd konštatuje, že nie je možné použiť závery znaleckého posudku č.
1/2015 vypracovaného znalcom Ing. Martinom Svrčekom, ale výšku bezdôvodného obohatenia určil na
základe voľnej úvahy súdu. Neobstojí ani argumentácia prvostupňového súdu v jeho odôvodnení, pokiaľ
ňou poukazuje na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Žilina v inej právnej veci vedenej pod sp.
zn. 16C/107/2005, nakoľko pri vyhlasovaní rozsudkov v označenej veci nebolo vykonané dokazovanie

znalcom z odboru geodézia a kartografia, keďže znalecký posudok č. 17/2013 znalca Ing. Jozefa
Polku bol vypracovaný až dňa 30.07.2013. Z grafickej časti geometrického plánu tvoriaceho súčasť
znaleckého posudku č. 17/2013 možno vyvodiť záver, že plochu od betónového plota na parcele CKN
1356/149 až po betónový plot oddeľujúci parcelu CKN 1165/120 užíval vlastník stavby, t.j. odporca.
Neobstojí argumentácia odporcu, ktorú si osvojil i prvostupňový súd, že tieto nehnuteľnosti užívajú aj

iné osoby, nakoľko iba na základe súhlasu odporcu bol týmto inými osobám umožnený vstup na tieto
nehnuteľnosti. Zo zápisu na LV XXX k. ú. A. Y. je nepochybne zrejmé, že odporca v rozhodnom čase bol
výlučným vlastníkom stavieb, ktoré boli postavené z časti na jeho pozemku, resp. ktoré sú postavené i
na susediacich pozemkoch, konkrétne dielne postavenej na parcele CKN 1356/12, dielne postavenej na
parcele CKN 1356/26. Ďalej namietal záver prvostupňového súdu, že výška bezdôvodného obohatenia

bola určená na základe voľnej úvahy súdu sumou 33,0- Sk/1 m2, prvostupňový súd mal vziať do
úvahy všetky oznámenia realitných kancelárií nachádzajúcich sa v spise, ako i uznesenie Mestského
zastupiteľstva mesta Žilina za rok 2005, ktoré predložil na preukázanie trhovej ceny nájmu v žalovanom
období. Pokiaľ sa odôvodnenie napadnutého rozsudku zaoberá závermi znaleckých posudkov Ing.
Vyparinu, Ing. Bobuľu, ktoré boli predložené v právnej veci vedenej pod sp. zn. 16C/107/2009, mal

sa prvostupňový súd zaoberať znaleckými posudkami, ktoré boli vypracované v právnej veci sp. zn.
13C/552/1993, najmä znaleckým posudkom doc. Ing. Jána Svrčeka, CSc., ako i dodatkom k jeho
znaleckému posudku, v ktorých bola trhová cena parcele PK 644/2, ktorá je totožná s parcelou KNE
1266, určená vo výške 297,50 Sk/m2. Je preto nepochopiteľné, ako súdom ustanovený znalec Ing.Martin Svrček mohol dôjsť k záveru, že trhová cena pozemku v jeho vlastníctve bola v roku 2003 215,30
Sk/m2, t.j. o 82,20 Sk menej ako predtým zistená úradná cena v roku 1993, keď ceny všetkých vecí
sa plynutím rokov neustále zvyšujú. V závere odvolania navrhovateľ namietal i nezrozumiteľnosť a

nekonkrétnosť odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku i napriek tomu, že je veľmi rozsiahle. V
samom závere poznamenal, že napadnutý rozsudok v časti priznania úrokov z omeškania nemá oporu
v platnej právnej úprave. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že žalobu podal 17.01.2005, čo
znamená, že najneskôr od podania žaloby začala plynúť lehota, od ktorej bol odporca v omeškaní.
V doplnení odvolania opäť poukázal na nesprávnosť záverov znaleckého posudku č. 1/2015 i na

skutočnosť, že odporca v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6C/119/2008 (v ktorom
ako navrhovateľ sa domáha proti nemu zriadenia vecného bremena) navrhol náhradu za zriadenie
vecného bremena vo výške 10.848,48 Eur. Tiež poznamenal, že odporca (v postavení navrhovateľa)
vedie ďalšie súdne spory (na Okresnom súde Čadca i Okresnom súde Žilina) proti jeho dcére o zriadenie
vecného bremena.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s ním nesúhlasí. Mal za to, že prvostupňový súd vo veci
vykonal riadne dokazovanie, dôkazy dostatočne vyhodnotil a na základe zisteného skutkového stavu
dospel i ku správnemu rozhodnutiu. Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Odvolaciemu súdu bolo dňa 29.02.2016 doručené čiastočné späťvzatie žaloby, ktorým navrhovateľ vzal

svoj návrh proti odporcovi späť v rozsahu sumy 7.852,74 Eur s 13 % ročným úrokom z omeškania z
uvedenej sumy od 01.09.2003 do zaplatenia a navrhol v tejto časti konanie zastaviť.

Odporca písomným podaním doručeným súdu dňa 20.05.2016 oznámil, že nesúhlasí s čiastočným
späťvzatímžaloby,ktorýúkonnavrhovateľasmerujektomu,abyvyvolal„chaos",nepovažovalzaúčelné,

hospodárne a procesne správne, aby v tomto štádiu konania súd pripúšťal takéto čiastočné späťvzatie
návrhu.

Odvolací súd skôr, než pristúpil k preskúmaniu odvolaním napadnutého rozsudku, zaoberal sa podaním
zo dňa 29.02.2016, ktorým navrhovateľ vzal žalobu čiastočne späť o sumu 7.852,74 Eur s príslušným

úrokom z omeškania. V zmysle § 208 veta druhá O.s.p. nemohol toto čiastočné späťvzatie návrhu
pripustiť, nakoľko odporca s tým nesúhlasil.
Odvolací súd následne po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) v zamietajúcom
výroku i vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým

zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Neobstojí námietka navrhovateľa, že postupom okresného súdu (ktorým ďalšie dôkazy navrhovateľa -
nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania a vypočutie svedka Ing. O. zamietol) mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu navrhol po podaní znaleckého posudku č. 1/2015 znalca Ing.
Svrčeka (v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 16.02.2015 - poznámka odvolacieho súdu) vykonať

kontrolné znalecké dokazovanie iným znalcom. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 31.03.2015
(po vypočutí znalca Ing. Svrčeka na pojednávaní konanom dňa 24.03.2015 - pozn. odvolacieho
súdu) rozhodol, že dôkaz kontrolným znaleckým posudkom nevykoná. Ako vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku (st. 33) okresný súd uviedol podrobné argumenty, na základe ktorých sa
nestotožnil s námietkami navrhovateľa proti znaleckému posudku znalca Ing. Svrčeka a tiež argumenty,

prečo vo veci nebolo potrebné už nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie. Nakoľko tieto argumenty
okresného súdu sú vecné, logické a výstižné, odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožnil. To platí
zvlášť za situácie, kedy okresný súd priznal navrhovateľovi peňažný nárok (33,00 Sk/m2/rok) v rozsahu
presahujúcom znalcom stanovenú všeobecnú hodnotu nájomného (16,47 Sk/1 m2/rok). Okresný súd vodôvodnení rozsudku (str. 33 posledný odsek s pokračovaním na str. 34) podrobne vysvetlil, z akých
dôvodov považoval za spravodlivé priznať navrhovateľovi nárok vo výške 33,- Sk/ 1 m2/ rok za žalované
obdobie od 01.05.2003 do 31.12.2003. Tieto závery okresného súdu sú tak presvedčivé, že úvahy

odvolaciehosúdubybolivtomtosmereužlenopakovanímtoho,čouviedolprvostupňovýsúd.Čosatýka
návrhu navrhovateľa na vypočutie svedka Ing. O. (ktorý návrh okresný súd tiež zamietol), tento dôkaz
bol navrhnutý právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 31.03.2015 na okolnosť,
že označený svedok mal dosvedčiť skutočnosť, že bol nájomcom časti nehnuteľností (navrhovateľom
bližšie neoznačených) vo vlastníctve odporcu, ďalej dosvedčiť, že v roku 2003 existovala betónová

plocha (navrhovateľom bližšie nešpecifikovaná) a tiež by mal disponovať schopnosťami, na základe
ktorých by dokázal ohodnotiť výšku obvyklého nájomného. Okresný súd na tom istom pojednávaní
rozhodol, že tento dôkaz nevykoná, svoje argumenty k nevykonaniu tohto dôkazu podrobne uviedol
v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku (str. 34 ods. 2), ktoré odvolací súd vyhodnotil ako
presvedčivé a vyčerpávajúce.
Neobstoja ani odvolacie námietky navrhovateľa vo vzťahu k rozsahu, v akom odporca užíval bez

právnehodôvoduvžalovanomobdobípozemkypatriacenavrhovateľovi,ktorýrozsahokresnýsúdustálil
na výmeru 861 m2. Okresný súd v tomto smere správne vychádzal z vykonaných dôkazov, najmä z
ohliadky vykonanej dňa 23.05.2012 ako i zo znaleckého posudku č. 17/2013 vrátane jeho doplnkov
a grafickej časti, vypracovaného znalcom Ing. Jozefom Polkom a v neposlednom rade i z výsluchu
označeného znalca. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že vyššie

uvedené dôkazy poskytli prvostupňovému súdu jasný a dostatočný obraz o ploche užívanej odporcom i
v žalovanom období (nakoľko prevažnú väčšinu tejto plochy tvoria pozemky zastavané stavbami, resp.
spevnené plochy, ktoré stavby a plochy existovali i v žalovanom období - pozn. odvolacieho súdu).
Naviac možno konštatovať, že odporca v konaní sám robil nespornou skutočnosť, že v žalovanom
období užíval rôznym spôsobom pozemok vo vlastníctve odporcu (pôvodne evidovaný v katastri

nehnuteľností ako KN - E 1266) v rozsahu výmery 791 m2. Uvedená výmera podľa geometrického plánu
(tvoriaceho prílohu ZP č. 17/2013) predstavuje parcelu KN - C 1356/27 - 581 m2, KN - C 1356/148 - 195
m2, časť KN - C 1356/30 - 8 m2, časť KN - C 1356/149 - 6 m2 a časť KN - C 1356/153 - 1 m2. Vo všetkých
uvedených parcelách ide preukázateľne o plochy zastavané stavbou (KN - C 1356/27), spevnené plochy
užívanéodporcomakokomunikačnýpriestor(KN-C1356/148),resp.plochutvoriacuoplotenie(časťKN

- C 1356/30, 1356/149, 1356/153), ktoré odporca nesporne užíval i v žalovanom období. Pokiaľ okresný
súd pripočítal k výmere 791 m2 i spevnenú plochu ohraničenú v znaleckom náčrte znalca Ing. Polku
bodmi c, d, e, f, o výmere 70 m2 (plocha pozostávajúca z betónových panelov), správne v tomto smere
vychádzal z výpovede Ing. Alojza Kuriaka (štatutárny zástupca odporcu) v rámci vyšetrovacieho spisu
ČVS:ORP-2534/1-OSV-ZA-2006 (ako listinného dôkazu) i z vyjadrenia označenej osoby na ohliadke,

kde potvrdil (zhodne s navrhovateľom), že betónové plochy boli vytvorené odporcom a existovali aj v
žalovanom období. Námietka navrhovateľa, že zo znaleckého posudku č. 17/2013 (znaleckého náčrtu)
možno vyvodiť, že plochu od betónového plota na KN - C 1356/149 po betónový plot oddeľujúci KN -
C 1165/120 užíva odporca neobstojí nielen pre jej neurčitosť (navrhovateľ v odvolaní túto plochu nijako
bližšie nevymedzil), ale i z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo ničím preukázané toto tvrdenie

navrhovateľa, najmä tvrdenie, že bližšie nekonkretizovanú plochu mal užívať odporca i v žalovanom
období.
Čo sa týka námietok navrhovateľa k ustáleniu výšky bezdôvodného obohatenia na strane odporcu
v žalovanom období (33,- Sk/ 1 m2/rok)odvolací súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 31 - 34) veľmi dôsledne a precízne hodnotil jednotlivé skupiny

produkovaných dôkazov (vyjadrenie realitných kancelárii, ponuky vlastníkov pozemkov v k.ú. A. Y.,
jednotlivé nájomné zmluvy, ktorých predmetom boli pozemky tohto katastrálneho územia), keď tieto
dôkazy i správne vyhodnotil. Odvolávanie sa navrhovateľa (v doplnení odvolania) na znalecký posudok
doc. Ing. Jána Svrčeka, CSc. č. 66/1994 v znení dodatku č. 39/1995, ktorý mal byť vypracovaný v konaní
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/552/1993, je nenáležité jednak z dôvodu, že z

obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by navrhovateľ tento dôkaz do konania predložil a zároveň
z dôvodu, že znalecký posudok vypracovaný v roku 1994, resp. 1995 a ktorým posudkom sa mala
určiť výška bezdôvodného obohatenia za obdobie prvého polroku 1993 by nebol použiteľným dôkazom
pre predmetné konanie, v ktorom sa skúmala výška bezdôvodného obohatenia za obdobie o 10 rokov
neskoršie (01.05.2003 - 31.12.2003). Tvrdenie navrhovateľa, že nemôže byť objektívne stanovenie

všeobecnej hodnoty pozemku v znaleckom posudku č. 1/2015 vypracovaného znalcom Ing. Martinom
Svrčekom, pokiaľ túto hodnotu znalec určil za žalované obdobie sumou 7,14 Eur, resp. 7,74 Eur/1 m2/1
rok, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie vychádza z nesprávneho pochopenia záverov označeného
znaleckého posudku, nakoľko znalec v ňom určil hodnotu bezdôvodného obohatenia za žalovanéobdobie nie sumou 7,14 Eur, resp. 7,74 Eur/1 m2/1 rok, ale sumou 0,547 Eur/1 m2/1 rok. Poukazovanie
navrhovateľa na súdne spory, ktoré vedie odporca proti nemu, resp. jeho dcére a predmetom ktorých
je návrh odporcu na zriadenie vecného bremena k pozemkom v jeho vlastníctve, eventuálne toho času

už vo vlastníctve jeho dcéry je podľa záverov odvolacieho súdu právne nevýznamné, nakoľko náhrada
za zariadenie vecného bremena (ktorá podľa tvrdení navrhovateľa ešte ani nebola právoplatne určená)
nemá nijaký skutkový ani právny vzťah k otázke výšky bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie.
Odvolací súd nakoniec ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku navrhovateľa smerujúcu k záveru
napadnutého rozsudku o čiastočnom zamietnutí nároku navrhovateľa na úrok z omeškania, ktorý

požadoval už od 01.09.2003. Tvrdenie navrhovateľa, že odporca sa dostal do omeškania najneskôr
dňom podania žaloby, nie je správne. Okresný súd v tomto smere v odôvodnení rozsudku (str. 35)
podrobne uviedol skutkové okolnosti, na základe ktorých vyšiel zo záveru, že odporca sa dostal do
omeškania s plnením dlhu najneskôr dňa 30.06.2005, správne na prejednávaný prípad aplikoval ust. §
563 OZ, odvolací súd sa s týmito závermi okresného súdu v celom rozsahu stotožnil.

Odvolací súd na podklade vyššie uvedených zistení a právnych úvah rozsudok okresného súdu v
napadnutom výroku (v poradí druhý) i od tohto výroku v závislom výroku o trovách konania (v poradí
tretí) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Výroku rozsudku okresného súdu (v poradí prvý), ktorý podľa obsahu odvolania navrhovateľa nebol
týmto opravným prostriedkom napadnutý a proti ktorému nepodal odvolanie ani odporca sa krajský súd

týmto rozsudkom nedotkol.
Nakoľko okresný súd postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. si vymienil rozhodnúť o náhrade trov konania
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd
prvého stupňa (224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.