Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205596
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Dulovičová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914205596.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRimavskáSobotasamosudkyňouJUDr.AdrianouDulovičovouvprávnejvecinavrhovateľa:

N.. I. Ľ., Y.. XX.X.XXXX, E. L. G. XX, XXX XX L. G., zast. JUDr. Dušanom Kazárom, advokátom
so sídlom Ul. Čsl. armády 25, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi: Základná škola s materskou
školou P.E.Dobšinského, Teplý Vrch 57, 980 23 Teplý Vrch, zast. doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD.,
advokátom so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 964,72 eur ako nedoplatok na náhrade mzdy z titulu
neplatného skončenia pracovného pomeru so 6,5 % úrokom z omeškania počnúc dňom 3.12.2013 do
zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania a to 35,08 eur a právnemu zástupcovi navrhovateľa

trovy právneho zastúpenia vo výške 637,80 eur, tieto na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie náhrady mzdy z titulu neplatného
skončenia pracovného pomeru vo výške 964,72 eur s prísl., pričom v návrhu uviedol, že právoplatným
rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. 8Cpr/2/2012 zo dňa 3.4.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 17CoPr/7/2013 zo dňa 20.11.2013 bolo určené, že okamžité
skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo doručené odporcom navrhovateľovi podľa ustanovenia § 68
ods. 1, písm. b Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny je neplatné. Toto

okamžité skončenie pracovného pomeru bolo odporcom doručené navrhovateľovi dňa 29.10.2012 a od
nasledujúceho dňa, teda 30.10.2012 odporca prestal navrhovateľovi prideľovať prácu napriek tomu, že
navrhovateľ listom zo dňa 30.10.2012, ktorý bol odporcovi aj doručený, tomuto oznámil, že s okamžitým
skončením pracovného pomeru nesúhlasí a že trvá na ďalšom zamestnávaní. Celkový čas, za ktorý si
navrhovateľ uplatnil náhradu mzdy je teda od 30.10.2012 vrátane do 29.7.2013 vrátane. Z oznámenia
odporcu o výške a zložení platu z 1.1.2012 s účinnosťou od 1.1.2012 funkčný plat navrhovateľa v čase
neplatného skončenia pracovného pomeru bol vo výške 940,50 eur. Navrhovateľovi za toto obdobie

takto patrí náhrada mzdy vo výške 8519,22 eur, odporca mu však vyplatil iba sumu 7216,50 eur, čo
vyplýva z výplatného lístka za december 2013 a neskôr vo februári 2014 mu ešte vyplatil sumu 338,-
eur, teda zostáva uhradiť ešte 964,72 eur, ktorú napriek výzvam navrhovateľa doteraz neuhradil.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, pretože s účinnosťou od
1.1.2013bolvsúladesplatnouprávnouúpravouodporcomstanovenýplatnavrhovateľavcelkovejvýške
810,50 eur a toto oznámenie o zmenenej výške platu prevzal navrhovateľ osobne a voči jeho obsahu

nič nenamietal. Keďže navrhovateľ vychádzal ešte z pôvodného výmeru z roku 2012, má odporca zato,
že nárok navrhovateľa na doplatenie sumy je neopodstatnený.Na pojednávaní navrhovateľ trval na podanom návrhu, pričom uviedol, že naďalej je zamestnaný u
odporcu, považoval svoj nárok na doplatenie náhrady mzdy za odôvodnený, pričom je pravdou, že listom
zo dňa 4.12.2013 žiadal od odporcu oznámenie, v akej výške mu patrí plat podľa novej legislatívy.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu a keďže súdmi bolo určené,
že došlo k neplatnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, patrí
navrhovateľovi náhrada mzdy za žalované obdobie. Z oznámenia odporcu o výške a zložení platu
z 1.1.2012 s účinnosťou od 1.1.2012 vyplýva, že funkčný plat navrhovateľa bol v čase neplatného

skončeniapracovnéhopomeruvovýške940,50eurakeďžejepotrebnévychádzaťzplatuzamestnanca,
ktorý je aktuálny v čase, kedy tento nárok vzniká, potom je potrebné vychádzať z tohto oznámenia o
výške a zložení funkčného platu. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie odporcu k podanému návrhu, najmä o
oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 9.12.2013, toto považuje za bezpredmetné a to s
poukazom na § 29 zákona č. 553/2003 Z. z., v zmysle ktorého pri vyplatení náhrady mzdy sa vychádza
z funkčného platu aktuálneho v čase vzniku nároku a nie z priemernej náhrady.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, pretože má zato,
že odporca už uhradil navrhovateľovi všetky jeho nároky vyplývajúce z jeho neplatného skončenia
pracovného pomeru. Nie je totiž možné zamestnávateľovi odňať právo upraviť plat zamestnanca počas
trvania pracovného pomeru, k čomu došlo aj v tomto prípade a to oznámením odporcu o výške a zložení

funkčného platu navrhovateľa zo dňa 9.12.2013, kedy v zmysle platných zákonov a vykonávacích
predpisov bol pre navrhovateľa zo strany odporcu s účinnosťou od 1.1.2013 určený funkčný plat a tarifný
plat podľa § 7 zákona v členení platová tarifa podľa § 7 ods. 10 zákona vo výške 653,50 eur a zvýšenie
platovej tarify podľa § 7 ods. 11 zákona vo výške 157,- eur, teda plat spolu vo výške 810,50 eur. Odporca
potom podľa týchto platových výmerov uhradil navrhovateľove nároky, teda žiadal návrh navrhovateľa

zamietnuť.

Právny zástupca navrhovateľa k tomuto uviedol, že v zmysle platnej judikatúry náhrada mzdy pri
neplatnom skončení pracovného pomeru nemá charakter odmeny pre zamestnanca, ale ide o jeho
nárok jednoznačne vyplývajúci z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Oznámenie

zamestnávateľa o výške a zložení funkčného platu je zo dňa 9.12.2013, pričom so spätnou účinnosťou
od 1.1.2013 došlo teda k zníženiu funkčného platu navrhovateľa a preto považuje takýto postup odporcu
za účelový.

Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu účastníkov, oboznámením sa s obsahom návrhu,

výzvy právneho zástupcu navrhovateľa adresovanej odporcovi na náhradu mzdy, odpovedí odporcu,
oznámenia odporcu o výške a zložení funkčného platu navrhovateľa zo dňa 1.1.2012, mzdových
listov navrhovateľa, písomného vyjadrenia odporcu, oznámenia o výške a zložení funkčného platu
navrhovateľa zo dňa 9.12.2013, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu 8Cpr/2/2012 tunajšieho
súdu a po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu č. 8Cpr/2/2012 zo dňa 3.4.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici 17CoPr/7/2013 právoplatnými dňom 5.12.2013, bolo určené, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 29.10.2012, ktoré bolo dané navrhovateľovi odporcom a ktoré bolo doručené
navrhovateľovi dňa 29.10.2012, je neplatné. Odo dňa 30.10.2012 prestal odporca navrhovateľovi

prideľovať prácu a to napriek tomu, že navrhovateľ listom zo dňa 30.10.2012, ktorý bol toto istého dňa
odporcovi aj doručený, tomuto oznámil, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a že
trvá na ďalšom zamestnávaní.

Celkový čas, za ktorý si navrhovateľ uplatňuje náhradu mzdy je od 30.10.2012 do 29.7.2013. Z

oznámenia odporcu o výške a zložení platu zo dňa 1.1.2012 s účinnosťou od 1.1.2012 bol funkčný plat
navrhovateľa v čase neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 940,50 eur, avšak odporca
namiesto náhrady mzdy, ktorá patrila navrhovateľovi za uvedené obdobie vo výške 8519,22 eur doteraz
uhradil navrhovateľovi: v decembri 2013 sumu 7216,50 eur a vo februári 2014 sumu 338,- eur.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnancanaďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 29 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na
zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa

tohto zákona.

(2) Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1,
obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4
ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v
čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(3) Ak sa pri výpočte peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z
priemerného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z funkčného platu odpočítaním
súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku
na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie a preddavku na daň z

príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci,
za ktorý sa tento čistý funkčný plat zisťuje.

Navrhovateľovi za uvedené obdobie, teda od 30.10.2012 do 29.7.2013 patrí náhrada mzdy vo výške
8519,22 eur a to nasledovne: za október 2012 za dva dni 86,55 eur, za mesiace november 2012 až jún

2013 za každý mesiac po 940,50 eur, spolu za osem mesiacov 7524,- eur a za mesiac júl 2013 za 20
pracovných dní a sviatok 908,67 eur. Odporca mu však vyplatil, tak ako to už bolo uvedené, len sumu
7216,50 eur a neskôr ešte sumu 338,- eur, teda k úhrade zostáva žalovaná suma.

Súd poukazuje na to, že v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak
osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1 cit. zákona
obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4
ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v
čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Keďže sa jedná o nárok navrhovateľa vyplývajúci z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru
s odporcom, náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru nemá charakter odmeny pre
zamestnanca. V zmysle hore uvedených zákonných ustanovení je potom potrebné vychádzať pri tomto
nároku navrhovateľa pri výpočte náhrady mzdy z oznámenia odporcu o výške a zložení funkčného platu

navrhovateľa zo dňa 1.1.2012 a nie z druhého oznámenia zo dňa 9.12.2013, ktorým odporca následne
upravil plat navrhovateľa a to naviac so spätnou účinnosťou od 1.1.2013.

Zo všetkých týchto dôvodov preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie tejto sumy navrhovateľovi.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi,
ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Priznané trovy konania navrhovateľa predstavujú náhradu ušlej mzdy navrhovateľa
v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaniach súdu v dňoch 4.11.2014 v sume 16,68 eur podľa
navrhovateľom predloženého potvrdenia zamestnávateľa a v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa

21.4.2015 je náhrada vo výške 18,40 eur (hodinový plat navrhovateľa vo výške 4,17 eur, resp. 4,60 eur
x 4 hodiny). Ďalej súd zaviazal odporcu na náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa, ktorý bol v
konaní zastúpený advokátom. V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení sú trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v tomto konaní nasledovné: prevzatie a príprava veci za 51,45 eur, podanie
návrhu za 51,45 eur, účasť na pojednávaní súdu dňa 4.11.2014, ktoré bolo odročené vo výške 1-iny z

51,45 eur, teda 12,86 eur a účasť na pojednávaní súdu dňa 21.4.2015 za 51,45 eur + režijný paušál
za rok 2014 3 x po 8,04 eur, teda 24,12 eur + režijný paušál za rok 2015 za 8,39 eur, teda spolu trovy
právneho zastúpenia sú vo výške 199,72 eur. Náhrada za stratu času v súvislosti s účasťou právneho
zástupcunavrhovateľanapojednávanísúdudňa4.11.2014nacesteBanskáBystrica-RimavskáSobotaa späť za 16 polhodín po 13,40 eur, je 214,40 eur a v súvislosti s účasťou na pojednávaní právneho
zástupcu navrhovateľa dňa 21.4.2015 za 16 polhodín po 13,98 eur, je 223,68 eur. Takto spolu trovy
právneho zastúpenia navrhovateľa sú vo výške 637,80 eur, ktoré je podľa § 149 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku odporca povinný uhradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v 2 vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže navrhovateľ podať návrh na
vykonanie exekúcie.