Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. september 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207963
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8114207963.10

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov: X./. U. U., E.. G.,
O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX K. XX, X./. Z. Z., E.. G., O.. XX.XX.XXXX, V. X. U. XX, XXX XX Š., X./. R.
G., O.. XX.XX.XXXX, V. Š.É. XXXX/X, XXX XX P., všetci žalobcovia právne zastúpení: Mgr. Oto Saloky,
advokát so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PIGSERVICE, s.r.o., so sídlom 082 53
Petrovany 474, IČO: 36 470 929, právne zastúpený: JUDr. Marek Sahuľ, advokát so sídlom Hlavná 111,

080 01 Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. z a s t a v u j konanie v časti o nároku žalobkyne v 1. rade zaplatenie sumy 142,56 EUR a 5,5 %
- tného ročného úroku z omeškania zo sumy 71,28 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia,

II. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 235,03 EUR a 5,25 % - tný ročný úrok
z omeškania zo sumy 117,51 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne v 1. rade voči žalovanému z a m i e t a ,

IV. žalobkyňa v 1. rade n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania

n e p r i z n á v a ,

V. z a s t a v u j ekonanie v časti o nároku žalobkyne v 2. rade zaplatenie sumy 142,56 EUR a 5,5 %
- tného ročného úroku z omeškania zo sumy 71,28 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia,

VI. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 235,03 EUR a 5,25 % - tný ročný úrok

z omeškania zo sumy 117,51 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

VII. v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne v 2. rade voči žalovanému z a m i e t a ,

VIII. žalobkyňa v 2. rade n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania

n e p r i z n á v a ,

IX. z a s t a v u j ekonanie v časti o nároku žalobcu v 3. rade zaplatenie sumy 142,56 EUR a 5,5 % -
tného ročného úroku z omeškania zo sumy 71,28 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia,

X. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 235,03 EUR a 5,25 % - tný ročný úrok

z omeškania zo sumy 117,51 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

XI. v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu v 3. rade voči žalovanému z a m i e t a ,XII. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 3. rade vo rozsahu 80 %
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 19.03.2014 po pripustení jej zmeny (rozšírenia) uznesením zo dňa
23.08.2016navrhližalobcovia,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťkaždémuzožalobcovsumu
2.430 EUR a 5,5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.215 EUR od doručenia žaloby do zaplatenia.
V rámci pojednávania konaného dňa 05.09.2018 žalobcovia navrhli, aby súd uložil žalovanému vydať
bezdôvodné obohatenie za obdobie od 19.03.2012 do 18.03.2016 vo výške 1,412 EUR za m2, čo po

prepočte predstavuje pre každého so žalobcov sumu 2.287,44 EUR a 5,5 % - tný ročný úrok z omeškania
zo sumy 1.143,72 EUR odo dňa doručenia žaloby do zaplatenia. Súd tento návrh, podľa jeho obsahu,
posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby a v časti predstavujúcej rozdiel medzi pôvodne uplatnenou
sumou a sumou uplatnenou na pojednávaní dňa 5.9.2018, konanie zastavil.

2. V rámci žaloby poukázali žalobcovia na to, že žalovaný užíva časť parcely M.-N. Č.. XXX/XX o
výmere XXX m2 (diel XX, oplotená časť parcely), časť parcely M.-N. Č.. XXX/XX o výmere XXX m2
(diel XX, oplotená časť parcely) a časť parcely M.-N. Č.. XXX/XX o výmere XXX m2 (diel XX, oplotená
časť parcely), teda celkovo užíva výmeru X.XXX m2. Žalobcovia poukázali na to, že užívaním ich
nehnuteľnosti žalovaným ho sú úplne obmedzení vo výkone svojho vlastníckeho práva bez právneho

dôvodu a aj napriek výzvam im žalovaný za obmedzenie vlastníckeho práva neposkytol žiadnu náhradu,
z toho dôvodu sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohacuje, pričom bezdôvodné obohatenie spočíva
v nezmenšení majetku žalovaného, ku ktorému by došlo pokiaľ by boli nehnuteľnosti prenajaté za
obvyklý nájom. V rámci podanej žaloby žalobcovia vychádzali z výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré
predstavuje nájomné v sume 1,50 EUR za 1 m2. V rámci pojednávania konaného dňa 05.09.2018 ale

nárok upravili v zmysle znaleckého posudku C.. D. na výšku 1,412 za 1 m2.
Každý so žalobcov je podielovým spoluvlastníkom predmetných parciel v podiele 1/3-iny a jednotlivé
diely záberu žalovaným sú vyčlenené a graficky znázornené na základe geometrického plánu Združenia
geodetov, Konštantínova 6, Prešov (F. P.) zo dňa 30.09.2013.

3. Žalobcovia v rámci výsluchu pred súdom poukázali na to, že predmetné parcely zdedili po svojich
právnych predchodcoch, pričom majú informácie o tom, že v obci Petrovany sa pozemky predávajú aj
za 30 EUR za m2.

4. Konateľ žalovaného poukázal na to, že nikdy netvrdil, že je vlastníkom predmetných pozemkov.

Uviedol, že v roku 2001 kúpili stavby, ktoré následne zrekonštruovali a ešte predtým tam postavili
oplotenie, keďže je to podmienkou pre fungovanie inseminačnej stanice. Poukázal na to, že pokiaľ
žalobcovia tvrdili, že nemajú prístup k svojim pozemkom, tak týmto ponúkal kľúče od brány, aby tam
mali prístup a aby mohli svoje pozemky užívať, avšak zároveň uviedol, že tieto pozemky by bolo
asi ťažko obhospodarovať, keďže sú tam napr. kamene, asfalt ešte z obdobia, keď tam fungovalo

poľnohospodárske družstvo. Taktiež uviedol, že je množstvo činiteľov, ktoré znižujú hodnotu týchto
pozemkov, nakoľko sa jedná o pôvodné močarisko a je tam svahovitý terén, sú tam ruiny po starej
maštali a násyp kameňa a asfaltu.

5. Žalobcovia súdu predložili znalecký posudok C.. D. č. XXX/XXXX, ktorý bol vypracovaný v konaní

vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 8C/196/2011 pre účely určenia hodnoty vecného bremena,
týkajúceho sa parciel ktoré sa nachádzajú taktiež v areáli pôvodného poľnohospodárskeho družstva,
pričom v rámci tohto posudku je taktiež položka označená ako „rekapitulácia nájmu“, v rámci ktorej je
uvedený nájom za rok vo výške 1,412 EUR za m2.

6.NadruhejstranežalovanýpredložilsúduposudokC.K.F.C.,Y.F.,B.X,M.Č..X/XXXX,ktoréhoúlohou
bolo okrem iného taktiež určiť výšku nájomného k parcelám, ktoré sa nachádzajú v areáli bývalého
Poľnohospodárskeho družstva Petrovany. Z tohto posudku (čl. 227 spisu) vyplýva, že nájomné za rok
2012 predstavovalo sumu 0,149 EUR za m2 a za rok 2013 0,144 EUR za m2.7. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

8. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho

podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov pozemok na účely tohto zákona je taký
pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou
na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske
účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske

účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia,
pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu.

9. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

10. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Súd v prejednávanej veci nemal za sporné, že žalovaný užíva parcely, ktoré sú vo vlastníctve

žalobcov v rozsahu X.XXX m2, resp. že žalobcovia nemajú prístup k týmto parcelám, keďže areál, v
ktorom sa nachádza stavba žalovaného je oplotený, podľa jeho vlastného vyjadrenia aj musí byť na
základe príslušných predpisov oplotený, keďže tam prevádzkuje inseminačnú stanicu kancov.
Súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na to, že identickú vec riešil v konaní vedenom pod
sp. zn. 14C/277/2008 a v rámci tejto veci vykonal aj ohliadku na mieste samom, teda je mu zrejme,

ako je budova vo vlastníctve žalovaného situovaná a ako je oplotený celý areál. V rámci citovanej veci
súd rozhodol rozsudkom zo dňa 25.10.2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 06.03.2018, pričom v tejto veci súd priznal bezdôvodné obohatenie reprezentované trhovým
nájomným za obdobie od roku 2006 až 2008, a to vo výške 0,192 EUR za m2, pričom posudok v tejtoveci vypracoval C.. M. L., ako kontrolný znalecký posudok oproti pôvodne vypracovanému posudku,
pričom aj odvolací súd konštatoval, že tento posudok je úplne komplexný, je relevantný pre dané
konanie, keďže pri určení nájomného vychádzal z porovnávacej metódy, ktorá je najpresnejšou pre

účely určenia trhovej hodnoty nehnuteľností a znalec v tejto veci okrem iného poukázal na to, že:
„Priemyselný areál pozostáva z viac ako 25 parciel s viac ako 50 súkromnými podielovými vlastníkmi,
pričom prevažná časť parciel má šírku päť až desať metrov a dĺžku 150 až 200 metrov. Tento tvar a
stav pozemkov výrazne obmedzuje realizáciu stavebných zámerov a využitie takýchto parciel je veľmi
sťažené. Stávajúce prípojky inžinierskych sieti vedú cez parcely viacerých vlastníkov a aj prípadné

ďalšie prípojky by sa v súčasnosti nemohli realizovať pre nevysporiadané vlastnícke vzťahy. Podobným
problémom sú prístupové cesty. Prístupové cesty v priemyselnom areáli k jednotlivým budovám vedú
tiež cez pozemky viacerých vlastníkov a využívajú ich rôzni užívatelia.
Pozemky priečne križujú stávajúce budovy, prístupové cesty a prípojky inžinierskych sieti. Tvar a
rozdelenie pozemkov budú aj v budúcnosti obmedzovať stavebné zámery pri výstavbe nových budov,
prístupových ciest a inžinierskych sieti, pokiaľ nebudú vytvorené ucelené parcely s prístupom z obecnej

cesty a s možnosťou napojenia prípojok inžinierskych sieti z distribučných rozvodov vedených po
obecných pozemkoch. Situáciu navyše komplikuje rozdielne vlastníctvo budov a pozemkov pod nimi. Ale
odhliadnuc aj od súčasného vlastníckeho stavu, keď budovy a pozemky majú rôznych vlastníkov, reálna
hodnota pozemkov pri ponuke na realitnom trhu by sa približovala k hodnote stanovenej porovnávacou
metódou.

V závere svojho posudku znalec C.. L. (pozn. prvotný znalec v tejto veci) zhodnotil stanovenú všeobecnú
hodnotu pozemkov vo vzťahu k aktuálnemu stavu na realitnom trhu a voči ponukám pozemkov v
realitných kanceláriách. Aktuálny stav na realitnom trhu so stavebnými pozemkami v obci P. sa najlepšie
dá posúdiť podľa zreálnených ponúk realitných kancelárií. Všeobecná hodnota pozemkov je vždy nižšia
ako ponuky realitných kancelárii, pretože cena sa môže postupom času znižovať a aj pri konečnom

jednaní sa môže ešte znížiť a je potrebné odpočítať aj náklady spojené s províziou realitnej kancelárie
a nákladov za vklad do katastra. Pozemky na výstavbu rodinných domov sa pohybujú v súčasnosti
v rozpätí od 15 do 22 EUR za 1 m2, pozemky v priemyselných parkoch od 25 do 35 EUR za 1
m2. Ponuku na pozemok na bežnú priemyselnú výstavbu znalec v ponukách nenašiel. Všetky tieto
ponuky sú ale celistvé pozemky vo výmerách od 500 do 2 000 m2 a v priemyselnom parku od 10

000 do 20 000 m2 s prístupom z obecnej cesty a s možnosťou priameho napojenia na inžinierske
siete z obecných rozvodov. Hodnotené pozemky v bývalom poľnohospodárskom areáli sa s ponukami v
realitných kanceláriách nedajú vôbec porovnávať z dôvodu, že spomínaný tvar, stav pozemkov, prípojky
inžinierskych sieti a prístupové cesty vedúce cez parcely viacerých vlastníkov a množstvo súkromných
podielových vlastníkov parciel neumožňujú ich umiestnenie na realitný trh.

Z uvedenej analýzy vyplýva, že stanovenie hodnoty pozemkov porovnávacou metódou aj napriek
výraznej cenovej odchýlke od pozemkov uvedených v ponukách realitných kancelárií je vzhľadom k
druhu a vlastnostiam hodnotených pozemkov reálne a zodpovedá ich umiestneniu na realitný trh.“

13. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že vo vzťahu k jeho klientovi je potrebné aplikovať

ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, keďže žalovaný
prevádzkuje inseminačnú stanicu (chov kancov určených na reprodukciu), čo je poľnohospodárska
činnosť a podľa jemu dostupných informácií je obvyklé nájomné poľnohospodárskej pôdy v tejto lokalite
20 EUR za hektár, čo predstavuje 0,002 EUR za 1 m2 ročne.

14. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že, z dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003 Z. z. vyplýva,
že zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku ani
druh pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku.
Táto právna úprava rozlišuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na
poľnohospodárke účely pri prevádzkovaní podniku. Cieľom zákona bolo stabilizovať dlhodobý nájom

poľnohospodárskej pôdy a ide o právnu normu, ktorá dopĺňa všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy
špeciálnymi ustanoveniami a to osobitne pre nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom
pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku vrátane nájmu podniku alebo jej
časti. Úmyslom zákonodarcu v danom prípade bolo poskytnúť zvýšenú ochranu nájomným vzťahom
pre zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov vzhľadom na

podporu hospodárneho využívania potenciálu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a za účelom intenzívnej
ekonomickej podpory výrobcov.
Súd poukazuje zároveň na § 2 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho
pozemku, z ktorého vyplýva, že poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumiepoľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991,
avšakvzmysle§2ods.2písm.b)cit.zákonasazapoľnohospodárskypozemoksanepovažujepozemok
v zastavanom území obce, ktorými sú aj predmetné pozemky. Podľa dôvodovej správy k zákonu č.

140/2014 Z.z. dôvodom prijatia tejto úpravy v Slovenskej republike bola potreba popri doterajšej právnej
úprave prijať zákon, ktorý bude regulovať nadobúdanie poľnohospodárskych pozemkov a zamedzí
ich špekulatívnym nákupom, následnej zmene druhu pozemku a možnému zneužívaniu vlastníctva
vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním neprimeraného nájomného. Cieľom vyššie
uvedenej právnej úpravy bolo, aby vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy mohli nadobúdať aj fyzické

osoby, ktoré spĺňajú predpoklady, ktoré táto právna úprava zadefinovala. S cieľom naviazať na ústavnú
konformnosť na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tejto ústavnej normy nielen
vyvlastnenie, ale aj akékoľvek nútené obmedzenie vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere
a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Právna úprava nadobúdania
vlastníckeho práva k poľnohospodárskej pôde predstavuje zásah do obsahu vlastníckeho práva jej
doterajšieho vlastníka, pretože výrazne zúžila okruh osôb, na ktoré bude môcť svoju pôdu previesť.

Avšak práve pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, boli z tejto ochrany vyňaté. Zákon č.
140/ 2014 Z.z. sa nevzťahuje na všetky poľnohospodárske pozemky. Z jeho pôsobnosti sú vyňaté
záhrady,poľnohospodárskepozemkynachádzajúcesavzastavanomúzemíobcezobrazenomvkatastri
nehnuteľností a pozemky s malou výmerou (do 2 000 m2), aj keď sa nachádzajú mimo zastavaného
územia obce. Z poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce

sú z pôsobnosti zákona vyňaté tiež tie pozemky, ktoré sú podľa predpisov o územnom plánovaní
určené na iné než poľnohospodárske využitie (najmä na výstavbu), ako aj pozemky, ktorých možnosť
poľnohospodárskeho využívania je nad obvyklú mieru obmedzená napríklad v záujme ochrany prírody a
krajiny alebo vodných zdrojov a pozemky priľahlé k stavbám, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria
so stavbou funkčný celok. S uvedenými závermi sa stotožnil aj odvolací súd vo veci 14 C 277/2008 a

taktiež prijal záver, že je namieste priznať žalobcom primerané trhové nájomné.

15. V súvislosti s výškou nájomného súd poukazuje na to, že žalovaný súdu predložil znalecký posudok
Inštitútu znalcov súdneho inžinierstva, teda znaleckej organizácie, ktorá je v rámci Slovenskej republiky
najkompetentnejším orgánom pre vypracovanie znaleckého posudku pre účely tohto konania, pričom

z prehľadu vývoja nájomného za obdobie rokov 2008 až 2013 (čl. 227 spisu) vyplýva, že výška nájmu
jednoznačne klesala, a teda že nájomné vo výške 0,149 EUR za m2 za rok 2012, resp. nájomné za rok
2013 vo výške 0,144 EUR za m2 predstavuje nepochybne trhové nájomné, ktorého výšku je potrebné
použiť pre účely tohto konania. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na použitie znaleckého posudku C.. D.,
tento bol vypracovaný pre účely určenia hodnoty vecného bremena, a preto má súd za to, že ho nie je

možné použiť pre toto konanie, navyše znalecký posudok C.Z., ako aj znalca C.. L., ktorý bol použitý
v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 14C/277/2008 jednoznačne z hľadiska určenej výšky
korešpondujú a zohľadňujú všetky špecifiká predmetnej parcely tak, ako to už bolo vyššie konštatované
a za situácie, že neboli navrhované žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd vychádzal
citovaného z posudku Inštitútu znalcov súdneho inžinierstva.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené závery (bod 14. tohto rozsudku) nie je na mieste ani aplikácia
znaleckého posudku C.. V. U. č. XX/XXXX, teda určenie nájomného pre účely výšky nájomného
poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona 504/2003 Z.z., ale súd vychádzal z už uvedenej výšky
nájomného za rok 2012 vo výške 0,149 EUR za m2 a za roky 2013-2016 z nájomného vo výške 0,144

EUR za m2. Žalobcovia si uplatnili nájomné za obdobie od 19.03.2012 do 18.03.2016, preto nájomné
za uvedené obdobie predstavuje:
- obdobie od 19.03.2012 do 31.12.2012, t.j. 288 dní, čo pri dennom nájomnom 0,0004082 (0,149 : 365
dní = 0,0004082) predstavuje 0,0175616 a výmere 1.215 m2 sumu nájomného 142,84 EUR (288 x
0,0004082 x 1.215),

- obdobie od 01.01.2013 do 18.03.2016, t.j. 1.173 dní, čo pri dennom nájomnom 0,0003945 (0,144 : 365
dní = 0,0003945) predstavuje 562,24 (1.173 x 0,0003945 x 1.215),
- celkový nárok 705,08 (142,84 + 562,24) : 3 = 235,03.

17. Súd má teda za nepochybne preukázané, že žalovaný užíva, resp. obmedzuje žalobcov v užívaní

predmetných parciel bez akéhokoľvek právneho dôvodu, preto sa na úkor žalobcov bezdôvodne
obohacuje. Z tohto dôvodu preto súd priznal každému zo žalobcov po 235,03 EUR a taktiež zákonný
úrok z omeškania v zmysle návrhu žalobcov, teda z časti nároku, ktorý bol uplatnený pôvodnou žalobou,
teda nárok za obdobie od 19.03.2012 do 18.03.2014, čo predstavuje sumu 117,51 EUR, avšak nie vovýške 5,5 % ročne tak, ako si to žalobcovia uplatnili v žalobe, ale v zákonnej výške 5,25 % ročne, keďže
žalovaný sa dostal do omeškania najskôr dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby, ktorá mu v tejto
veci bola doručená dňa 02.05.2014, teda žalovaný sa dostal do omeškania dňa 03.05.2014, kedy bola

úroková sadzba 5,25 % ročne, a preto súd priznal žalobcom úrok z omeškania zo sumy 117,51 EUR od
03.05.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, a to jednak ohľadom
žalovanej istiny, ako aj výšky uplatneného úroku z omeškania.

18. Súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ právny zástupca žalobcov v rámci pojednávania konaného

dňa 29.4.2015 poukázal na to, že pri vypracovaní žaloby vychádzal z konania vedeného tunajším súdom
pod sp. zn. 29C/97/2012, tak súd poukazuje na to, že aj keď v tejto žalobe bol uplatnený nárok vo výške
1,51 EUR za m2, súd v konečnom rozhodnutí rozhodol tak, že priznal nárok výške 0,38 EUR za m2,
ktorý strany sporu akceptovali a žalobcovia v prevyšujúcej časti zobrali žalobcovia žalobu späť, teda z
pôvodne žalovanej sumy 821,44 EUR bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 613,64 EUR zastavené a
vyhovené bolo v časti o zaplatenie sumy 207,8 EUR, pričom keďže na strane žalobcov boli 4 subjekty,

každému z nich bola priznaná suma 51,95 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie 2 rokov.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

20. O trovách konania medzi stranami sporu súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Žalobcovia boli v konaní pomerne neúspešnejší, preto nemajú nárok na náhradu trov
konania. Nárok na náhradu trov konania má v rozsahu 80 % žalovaný, keďže úspech žalobcov

predstavoval 10 % a neúspech 90 %. Vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade však súd náhradu trov konania
nepriznal, keďže sa jedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (preukaz ZŤP so sprievodcom),
ktorá poberá invalidný dôchodok, čo súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie
trov pomerne úspešnejšiemu žalovanému. Obdobne súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v 2. rade, ktorá je taktiež invalidnou dôchodkyňou a poberá iba invalidný

dôchodok. Vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 80 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).