Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/189/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201980
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816201980.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu N. N., nar. XX.X.XXXX,
Š., R. XXX, zast. Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, Advokátska kancelária, Rožňava, Šafárikova 8,
proti žalovanej Pohotovosť s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarínou
Hegedüšovou, advokátkou, Bratislava, Majerníkova 3/A, IČO: 42 185 190, o zaplatenie 196,00 eur istiny
s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 5C/39/2016-63 z 12.3.2018 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok a žalobu z a m i e t a.

Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 196,00 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 16.3.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a II. zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100% s tým, že o výške trov
bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Z predloženej zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi 15.12.2011 mu vyplynulo, že žalovaná
poskytla žalobcovi úver vo výške 200,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 196,-

eur, t.j. spolu 396,- eur v mesačných splátkach po 33,- eur. V zmluve nie je uvedené RMPN ani
ďalšie náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Z potvrdenia o splátkach a pokutách mu vyplynulo, že
žalobca žalovanej zaplatil sumu 396,- eur. Súd posúdil ako predbežnú otázku neprijateľných zmluvných
podmienok pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy a zistil, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a to z dôvodov podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. Vychádzajúc z § 53 ods. 1, 2 a 4
Obč. zák., čl. 6 bod 1 Smernice rady č. 93/13 EHS, urobil záver, že odkaz na Všeobecné podmienky
je uvedený na konci formulára zmluvy o pripojení, nápadne menším písmom nápadne menším písmom

ako ostatné dojednania, že takéto dojednanie vzbudzuje dojem nepodstatnej časti zmluvy, na úrovni
poznámky. Poukázal na to, že Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.
Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve a ktoré vo
Všeobecných obchodných podmienkach, je iba zdanlivá, keď obe listiny vo "formulárovej" podobe
pripravuje zmluvný partner a spotrebiteľa. Uviedol, že s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile
zmluvného partnera a spotrebiteľa , je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi len sťaží možnosť

domôcť sa zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. Tá skutočnosť, že „žalobca“ ukryl dohodu
o zmluvnej pokute vo Všeobecných obchodných podmienkach , bez toho, aby v samotnej zmluve mal
možnosť požadovať zmluvnú pokutu spotrebiteľa čo len upozorniť, má za následok, že nemožno mu
jeho nárok priznať pre rozpor s dobrými mravmi. Teda by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby okremnezaplatenej istiny zaplatil aj ďalšie náležitosti. Súd dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavretá medzi účastníkmi je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. b) (správne mal uviesť písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované cit. ust., t.j. výšku, počet a

termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia a, že v zmluve je uvedená mesačná splátka 33.- eur, je tam uvedený počet splátok 12, pričom v
zmluve nie je uvedené z čoho splátky pozostávajú a v akej výške. Z uvedeného nevyplýva, aká je výška
splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalovaná totiž do

spotrebiteľskej zmluvy uviedla celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Zdôraznil,
že okrem toho v zmluve chýba dojednanie o výške úrokov z úveru a výška RMPN. Súd považoval
neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku ako to má mysli
§ 53 ods. 5 Obč. zák. Navyše súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j.
ak neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2, okrem aj písm. k), a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
tak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených skutočností mu vyplynulo, že žalobca
mal žalovanej zaplatiť len poskytnutý úver vo výške 200,- eur, pričom v skutočnosti zaplatil sumu 396,-
eur. Citujúc znenie § 451 ods. 1 a § 107 ods. 1, 2 Obč. zák., nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný,
pretože bol uplatnený v subjektívnej a objektívnej lehote. Poukázal na to, že žalovaná na základe

spotrebiteľského právneho vzťahu prijala od žalobcu nad rámec poskytnutého úveru peňažné plnenie,
ktoré jej vzhľadom na absenciu údaju u RPMN nepatrilo (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.). Žalovaná
mala vedomosti o tom, že v čase uzavretia zmluvy o úvere, náležitosťou zmluvy má byť aj údaj o RPMN,
napriek tomu tento údaj v zmluve o úvere chýba. Konštatoval, že pre začiatok planutia subjektívnej
premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu

a kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne /preukázateľne/ zistí skutkové okolnosti, na základe
ktorýchmôžepodaťžalobuovydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto
skutočnostiach mohol dozvedieť skôr. Vzhľadom k tomu, že v zmluve o úvere nie je uvedená doba,
v ktorej mal žalobca splatiť úver, nemohol konštatovať, že žalobca žalobu na vydanie bezdôvodného

obohatenia podal po uplynutí premlčacej lehoty. Potom ako žalobca prestal úver splácať, dostával
upomienky a zaplatení ďalších splátok a potom sa obrátil o právnu pomoc a na základe toho podal aj
žalobu. Výrok o trovách konania oprel o § 255 ods. 1 C.s.p. a neúspešnú žalovanú zaviazal nahradiť
žalobcovi trovy tohto konania.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., t.j. že súd nedostatočne rozsudok odôvodnil (najmä tým, že sa
nevysporiadal s argumentáciou žalovanej a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu), čím odňal
žalovanej možnosť konať pred súdom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. V odvolaní namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva, na nález Ústavného súdu SR I.ÚS 226/03 z 12.5.2004, na povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie, ktoré je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutie súdu, ktoré sa vysporiada i so všetkými námietkami účastníka. Ďalej vo vzťahu k námietke

premlčania, citujúc znenie § 451 Obč. zák., zastávala názor, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, že žalobca plnil na základe platne uzavretej
zmluvy o úvere, že predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú a
rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol, že k bezdôvodnému
obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej a subjektívnej

premlčacej lehote. Citujúc znenie § 100 Obč. zák., poukázala na účel právnej úpravy inštitútu premlčania
v občianskoprávnych vzťahoch, na subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu, t.j. možnosť domáhať sa
vydania bezdôvodného obohatenia v 2 -ročnej subjektívnej premlčacej a 3-ročnej objektívnej premlčacej
lehote. Žalovaná poukázala na to, že požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy o úvere č. 705801438 sa
stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 27.9.2014, nakoľko posledná

splátka premlčaná v subjektívnej premlčacej lehote bola uhradená dňa 27.9.2012. Žalobca svoj návrh
na súde uplatnil až 27.9.2015, čo nie je sporné. Žalovaná mala za to, že žalobcovi zo zmluvy o
úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 15.6.2012, vzhľadom k skutočnosti, že od
15.6.2012 (uhradením istiny vo výške 200,00 eur) mal žalobca vedomosť o bezdôvodnom obohatení,nakoľko žalovanej uhrádzal sumy nad rámec istiny, ktorým sa hradili úroky a poplatky. Rovnako sú
premlčané v subjektívnej premlčacej lehote aj splátky: 11.3.2011 - 30,00 eur, 11.1.2012- 33,00 eur,
11.1.2012 - 33,00 eur, 11.1.2012 - 33,00 eur, 21.2.2012 - 33,00 eur, 1.6.2012 - 33,00 eur, 15.6.2012

- 33,00 eur, 17.7.2012 - 33,00 eur, 24.9.2012 - 3,00 eur, 27.9.2012 - 132,00 eur, spolu 396 eur.
Citujúc znenie § 107 ods. 1 Obč. zák., poukázala na to, že skutočná vedomosť žalobcu o tom,
kto na jeho úkor získal majetkový prospech a v akej výške, predstavuje vedomosť o rozhodujúcich
skutkových okolnostiach. Citujúc znenie § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. zdôraznila, že vedomosť obsahu
práva je ovládaná zásadou „neznalosť práva neospravedlňuje“, že znalosť práva sa u jeho adresátov

nevyvrátiteľne predpokladá. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje požadované údaje potrebné na
strane žalobcu vziať v okamihu podpisu zmluvy a podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným
právnym úkonom. Poukázala na to, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bol vyhlásený
v Zbierke zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy pre každého, koho
sa týka a preto treba vychádzať z toho, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy sa dozvedel, že ak v
zmluvách chýbajú obligatórne náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z., že úver je bezúročný

a bez poplatkov, že žalobca sa dozvedel reálne, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
dňom, v ktorom zaplatil sumu nad rámec istiny, že rovnaký názor týkajúci sa vedomostí o bezdôvodnom
obohatení spotrebiteľa zastáva aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 1Cdo/67/2011, ako aj 5Cdo/121/2009.
Ďalej poukazovala na záver Najvyššieho súdu SR v jeho rozhodnutí 3Cdo/160/2017, ktorý uviedol, že
pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal je vždy

rozhodujúce zistenie skutkového stavu (teda nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie). V tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/67/2011 a tiež názor Krajského súdu v Nitre v
rozhodnutí 6Co/562/2015 a na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 17Co/372/2015 z 27.4.2016.
Mala za nesporné, že žalobca sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení dňom uhradenia sumy nad rámec
istiny podľa nevyvrátiteľnej právnej domnienky uvedenej v § 2 zák. č. 1/1993 Z.z. Uviedla, že nárok

žalobcu je premlčaný v subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe v celom rozsahu. Navrhla rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadala náhradu trov konania, ktoré jej
vznikli , vrátane trov odvolacieho konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zastával názor, že sa s právnymi a vecnými argumentmi žalovanej

v odvolaní nestotožňuje, že sú účelové a neopodstatnené. Zdôraznil, že žalovaná musí v danom
prípade preukázať a poukázať na tie pasáže rozhodnutia, z ktorých má za to, že je napadnuté
rozhodnutienepresvedčivéanepreskúmateľné,žesúdprvejinštancierozhodnutieodôvodnildostatočne
presvedčivo a vyrovnal sa v odôvodnení so všetkými právnymi argumentmi, ktoré žalovaná počas
konania namietala vo svojom písomnom vyjadrení. Zároveň súd zhodnotil aj všetky dôkazy predložené

napodporusvojichtvrdenížalobcom.Uviedoltiež,ktoréznichpovažovalzapreukázané,akýmiúvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal. Vo vyjadrení k
odvolaniu žalobca opakoval skutočnosti uvedené pred súdom prvej inštancie, že spotrebiteľská zmluva
nespĺňa základné zákonné náležitosti, hlavne ročnú percentuálnu mieru nákladov a iných náležitosti
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznil, že predložil súdu dôkazy, z ktorých je jednoznačné,

že finančné prostriedky odovzdal a dostal potvrdenie o ich prijatí a že jeho nárok je opodstatnený, že
súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z predložených originálnych listinných dôkazov. Citujúc znenie §
107 ods. 1, 2 Obč. zák., opakoval, že nárok ním uplatnený nie je premlčaný z dôvodu, že neuplynula
ani subjektívna ani objektívna premlčacia doba, že o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na
jeho úkor zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa dozvedel krátko pred podaním žaloby, že žalovaná je

povinná pri poskytovaní úveru z vlastných zdrojov postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri
dodržaní všeobecne záväzných noriem a v súlade s dobrými mravmi. K argumentom žalovanej ohľadom
námietky premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedol, že z argumentov žalovanej je
zrejmé, že podľa jej výkladu znalosť právnej kvalifikácie u spotrebiteľa nie je dôležité, že v reálnom
živote bežný spotrebiteľ má vedomosť len o tom, že uzatvoril zmluvu o úvere s poskytovateľom úveru

a že na jeho účet má splácať jednotlivé splátky podľa zmluvy, že inak bude postihnutý sankciami.
Poukázal na to, že v citovaných rozhodnutiach - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho
súdu ČR uvádzané v odvolaní, v ktorých súdy riešili začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v
skutkovo a právne odlišných prípadoch. Poukázal na to, že nešlo o prípady, kedy na strane oprávneného
subjektu stál spotrebiteľ a so žalobcom nesúhlasí a tvrdí, že k určeniu skutočnosti začiatku plynutia

subjektívnej premlčacej doby je potrebné posúdiť existenciu skutočnej vedomosti o bezdôvodnom
obohatení, v prípade subjektívnej premlčacej doby je ich začiatok viazaný na skutočnú vedomosť
oprávneného (spotrebiteľa) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho
úkor obohatila, že slová, keď sa oprávnený dozvie je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnenáosoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v § 107 ods. 1 Obč. zák., že nie
je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by
sa to mohla alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť, že uvedený základný

predpoklad je potvrdený v desiatkach rozhodnutí súdov, vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,
Najvyššieho súdu ČR. Poukázal ďalej na to, že dôvodom, prečo v prípade zmluvy o spotrebiteľskom
úvere prichádza k bezdôvodnému obohateniu na strane poskytovateľa úveru je práve a výlučne to, že
zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje v presne špecifikovaných prípadoch fikciu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Teda bez toho, aby ktokoľvek (či už spotrebiteľ alebo hoci aj sudca) vedel, že

na zmluvu o úvere sa vzťahuje táto fikcia, by nebolo možné v žiadnom prípade hovoriť o skutočnej
vedomosti o bezdôvodnom obohatení (vedomosť by mohla byť len prezumovaná). V prípade, ak
spotrebiteľ (alebo ktokoľvek iný) informáciu o uplatnení fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti na zmluvu
o úvere nemá, potom sa jeho skutočná vedomosť obmedzuje na vedomosť o existencii zmluvy o úvere, v
ktorejbolidohodnutézmluvnépodmienky,ktorébymalibyťdodržiavané-t.j.najmäplniťsplátkyvpresne
určenej výške a lehotách na účet veriteľa. Ďalej, o.i. zdôraznil, keďže bezdôvodné obohatenie nevzniká

priamo z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, ale z dôvodu uplatnenia zákonnej fikcie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti, že ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, že sa dá
naň nazerať ako na bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu. Navrhol
rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a zaviazať žalovanú povinnosťou zaplatiť mu náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 375 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
podľa § 388 C.s.p. zmenil, lebo neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozsudku.

7. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ ide o posúdenie námietky premlčania
vznesenej v spore pri výklade § 107 ods. 1, 2 Obč. zák., čím je naplnený odvolací dôvod pre zmenu
rozsudku podľa § 388 C.s.p.

8. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru
poskytnutých žalobcovi z dôvodov, že v predmetnej spotrebiteľskej zmluve absentoval údaj o RPMN.

9. Žiada sa však uviesť, že v prejednávanom spore súd vec nesprávne právne posúdil, nesprávne vyložil
ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, že zmluva neobsahovala všetky náležitosti

vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pokiaľ konštatoval, že v zmluve
je uvedená mesačná splátka 33,00 eur a je tam uvedený počet splátok 12, pričom v zmluve nie je
uvedené, že z čoho splátky pozostávajú a v akej výške, že z uvedeného súdu nevyplynulo, aká je výška

splátok istiny a aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, že žalovaná do
spotrebiteľskej zmluvy uviedla celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky.

10. Odvolací súd poukazuje na súdnu prax a najnovšiu judikatúru - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
prezentovanú napr. v uznesení 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018 (k výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.

129/2010 Z.z.).

11. Podľa záveru Najvyššieho súdu SR uvedeného v uznesení 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018
eurokonformnýmvýkladompredmetnéhoustanoveniazákonač.129/2010Z.z.,ktorýjevdanomprípade
nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zák. č.

129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresnýrozpisplánovanejamortizácie
dlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľust.§9ods.
2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Je teda zrejmé, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky,
teda uvedeným ustanovením sa neustanovuje povinnosť požadované informácie vo vzťahu ku každej
položke (t.j. istiny, úrokov a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie súhrnne ku splátke, ktorá
zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.12. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že uvedením len celkovej výšky mesačnej splátky od prvej po
poslednú v úverových zmluvách, nedošlo k porušeniu § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., preto

odvolací súd považoval námietku žalobcu v tomto smere za dôvodnú.

13. Podstatným dôvodom pre zmenu rozsudku je skutočnosť, že súd vec nesprávne právne posúdil,
pokiaľ vyvodil záver, že žalovanou vznesená námietka premlčania je nedôvodná , vychádzajúc z tej
skutočnosti, že vzhľadom k tomu, že v zmluve o úvere nie je uvedená doba, v ktorej mal žalobca

splatiť úver, že nemožno konštatovať, že žalobca žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia podal
po uplynutí premlčacej lehoty, vychádzajúc zo subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1, 2 Obč.
zák.

14. Súd v prejednávanom spore použil správny právny predpis § 107 ods. 1, 2 Obč. zák. pre posúdenie
uplatnenej námietky premlčania žalovanou, avšak na zistený skutkový stav ho nesprávne aplikoval.

15. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

16. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

17. K otázke začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v sporoch o vydanie bezdôvodného
obohatenia na základe žalôb podaných spotrebiteľmi sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí

3Cdo/169/2017 z 10.1.2018. V tomto rozhodnutí najvyšší súd odkázal na svoje rozhodnutie
1Cdo/67/2011, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho
úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže

podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach
mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok,
vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu
začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Oprávnený sa dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z
ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného,
subjektívna (ako aj objektívna) premlčacia doba začala plynúť dňom poslednej uhradenej splátky, t.j.
17. apríla 2014, keďže v tento deň žalobkyňa mala vedomosť o tom komu plnila a v akom rozsahu,
a to bez ohľadu na to, či mala znalosti o právnej kvalifikácii svojho nároku. Zmluvu uzavrela podľa

zák. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tento bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR a dňom jeho
uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy pre každého, koho sa týka. Treba preto vychádzať z toho,
že žalobkyňa už v čase uzavretia zmluvy a počas trvania celého zmluvného vzťahu mala vedomosť
o tom, kedy sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže táto skutočnosť bola vo vyššie
citovanom zákone vymedzená v § 11. To, kedy získala informácie o právnej stránke možnosti domáhať

sa vydania bezdôvodného obohatenia, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej
premlčacej doby relevantné.

18.Vychádzajúcajzvyššiecitovanejsúdnejpraxevprejednávanomsporejerozhodné,kedysapôvodný
žalobca skutočne preukázateľne dozvedel a zistil a to skutkové okolnosti, na základe ktorých mohol

podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o obsahu
bezdôvodného obohatenia, o osobe obohateného bez ohľadu na to, že o týchto skutočnostiach sa
mohol dozvedieť aj skôr. Oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil, keď získa znalosti zo skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie.

19. V prejednávanom spore je rozhodné zistenie vo vzťahu k poskytnutému spotrebiteľskému úveru,
kedy došlo zo strany žalobcu k úhrade tej ktorej poslednej splátky, keďže v tento deň žalobca mal
vedomosť o tom, komu plnil a v akom rozsahu a to bez ohľadu na to, či mal znalosti o právnej kvalifikáciisvojho nároku. Zmluvu uzavrel podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tento bol
vyhlásený v Zbierke zákonov SR a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známym pre
každého, koho sa týka.

20. Treba preto vychádzať z toho, že žalobca už v čase uzavretia zmluvy a počas trvania celého
zmluvného vzťahu mal vedomosť o tom, kedy sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže
táto skutočnosť bola v citovanom zákona vymedzená v § 11 a to kedy získal informácie o právnej
stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, nie je pri posudzovaní okamihu

začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantné. Z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne
vyložil právny predpis - plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty, odvolací súd s odkazom
aj na súdnu prax dospel k záveru, že nárok žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je premlčaný.

21. V prejednávanom spore nie je sporné, že posledná splátka zo zmluvy o úvere bola žalobcom

uhradená vo výške 132,00 eur 27.9.2012, že touto splátkou došlo k úhrade celej istiny uhradenej
nad rámec poskytnutého úveru, ktorý možno považovať za úver bez úrokov a poplatkov, týmto dňom
došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej a v tomto čase sa žalobca dozvedel o tom, že
bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej vzniklo, ktorá subjektívna premlčacia lehota začala plynúť
dňom tejto poslednej úhrady uvedenej splátky. So zreteľom na dátum podania žaloby, t.j. 16.3.2016, 2-

ročnásubjektívnapremlčacialehotapočítanáodsplatnostiposlednejsplátky,uplynula27.9.2014.Keďže
žalobca žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia podal na súde 16.3.2016, podal ju tak po uplynutí
2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, v dôsledku čoho je jeho nárok premlčaný.

22. Z uvedeného dôvodu neostávalo odvolaciemu súd iné, ako rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

24. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).