Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714203897
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8714203897.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPopradsamosudcomJUDr.FrantiškomZelenýmvprávnejvecižalobcuC.I.,I.Z.,S.XXXX/

XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. O.. Z. G., W., D., A. XX, proti žalovanému M. Z.,
W..S.., S. S. I., P. T. X/A, U.: XX XXXXXX, práv. zast. I. &. Z. W. D., S..X..F.., E.. S.. C. XX, Z., v konaní
o náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, sumu
vo výške 12.047,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.5.2017 do zaplatenia, náhradu
za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.410,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 % s tým, že o výške
tejto náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 3.4.2014 domáhala, aby zaviazal žalovaného zaplatiť jej

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 14.490,- eur s 5,25 % úrokom z omeškania
od 7.2.2014 do zaplatenia a náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 7.245,-
eur. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnila tým, že ako
účastníčka dopravnej nehody dňa 5.12.2005 utrpela ťažký úraz, keď pri prechode cez vyznačený
priechod pre chodcov bola zrazená motorovým vozidlom značky Š. L.T. vedeným vodičkou W. X.. Voči
vodičke bolo vedené trestné konanie, ktoré bolo podmienečne zastavené a bola jej určená skúšobná
doba v trvaní troch rokov. Za škodu na zdraví zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového

vozidla.Prevádzkovateľmalsožalovanýmvčaseškodovejudalostiuzavretúpoistnúzmluvuopovinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu. Nároky žalobkyne na náhradu škody sú kryté týmto
poistením. V dôsledku úrazu utrpela komplikovanú zlomeninu ramennej kosti vpravo, zlomeninu oboch
kostí predkolenia, vpravo a vľavo s následkom ťažkého obmedzenia pohyblivosti lakťového kĺbu a
ťažkého a stredne ťažkého obmedzenia pohyblivosti kolenných kĺbov. Vo veci náhrady škody z ublíženia
na zdraví je na okresnom súde vedené konanie pod sp.zn. XXC XXX/XXXX. Následkom úrazu je
narušená jej psychika. Z dôvodu vážnych duševných porúch vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov

(položka 255), psychiatrička A.. B. T. posudkom zo dňa 28.3.2013 ohodnotila sťaženie spoločenského
uplatnenia v počte 900 bodov. Rozhodným obdobím určenia hodnoty jedného bodu bol rok 2012,
v ktorom priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR dosiahla 805,- eur mesačne a
hodnota jedného bodu 16,10 eur. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia takto predstavujesumu 14.490,- eur. Dňa 19.12.2013 u žalovaného uplatnila z povinného zmluvného poistenia nárok na
náhradu škody. Oznámením zo dňa 6.2.2014 žalovaný nárok odmietol plniť. Listom zo dňa 19.12.2013
navrhla v zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. 437/2004 Z.z. uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia s návrhom na 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, čo pri
počte 900 bodov predstavuje sumu 7.245,- eur. Návrh odôvodnila invaliditou, vekom 47 rokov v čase
úrazu, rozsahom a závažnosťou následkov a nemožnosťou ich nápravy. V dôsledku úrazu je čiastočne
nesebestačnou, odkázanou na pomoc druhých a je natrvalo vylúčená z doterajšieho aj budúceho
plnohodnotného osobného rodinného a spoločenského života. Zranenia ju budú obmedzovať po celý

zvyšok života. Je narušená jej psychika, ktorá je predovšetkým spojená s úzkosťou, bezmocnosťou a
beznádejou. Pred úrazom bola pracovne a spoločensky aktívna, mala známosť. Po úraze je uzavretá,
náladová s nezáujmom o sexuálny život. Má problémy so spánkom, často sa budí na zlé sny, trpí
strachom z budúcnosti a depresiami. Z dôvodu hlbokej depresívnej poruchy je vedená v psychiatrickej
ambulancii odborného lekára. Následkom úrazu sa stala invalidnou s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %.

Na preukázanie svojich tvrdení navrhla vykonať jej výsluch ako strany v konaní, výsluch svedkyne
U.. G., predložila listinné dôkazy a to uznesenie Okresnej prokuratúry, lekársky posudok o sťažení
spoločenskéhouplatnenia,lekárskesprávy,uplatnenienárokunanáhraduškodyarozhodnutiesociálnej
poisťovne o priznaní invalidného dôchodku.
Na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a ako strana v konaní ďalej uviedla, že pred úrazom

pracovala v sociálnej poisťovni. V dôsledku úrazu bola tri roky práceneschopnou. Asi v roku 2008
nastúpila na svoje pôvodné pracovisko, avšak iba na čiastočný úväzok. V roku 2010 pracovnú činnosť
opätovne obnovila v plnom úväzku. V dôsledku úrazu bola 2 a pol roka intenzívne liečená, podrobila sa
8 operáciám nôh a ruky. Z dôvodu následkov úrazu bola nútená preorientovať sa na ľavú dominantnú
ruku. Pred nehodou nemala psychické problémy, tie sa začali prejavovať nespavosťou a plačlivosťou.

Žila a žije v spoločnej domácnosti s priateľom. Nespavosť sa prejavila na zhoršení jej zdravotného stavu.
Neustále myslela na dopravnú nehodu. Až na naliehanie známych sa rozhodla navštíviť odborného
lekára A.. B.. Ambulanciu navštevuje pravidelne, pravidelne berie lieky. V roku 2013 sa dostavila ku A.. T.
zaúčelomodbornéhovyšetreniaavyhotovenialekárskehoposudku.Doktorkanahliadladojejzdravotnej
dokumentácie, vyšetrenie trvalo cca 1 hodinu. Napriek snahe byť sebestačnou už nie je schopná

šoférovať,jeobmedzenávpohybe,stalasauzavretou,precitlivelou.Došlokutlmeniusexuálnehoživota.
Naposledy bola podrobená vyšetreniu posudkovou komisiou v roku 2016 s ponechaním invalidity v
rozsahu 60 %. Predmetom posudzovania nie je psychický stav.

2.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach a na pojednávaní uviedol, že uplatnený nárok má

súvisieť s následkami úrazu, ktorý utrpela dňa 5.12.2005. Nárok pokladá za účelový a zjavne
vykonštruovaný, pretože v inom konaní o náhradu škody vedenom pod sp. zn. 10C 132/2007 žalobkyňa
neuvádzala žiadne psychické problémy, pričom sa jedná o nárok s tým istým základom. V súdnom
konaní bolo vypracovaných viacero znaleckých posudkov bez toho, aby znalci konštatovali psychické
problémy žalobkyne. Žalobkyňa sa okrem iného v uvedených konaniach domáhala úhrady liečebných

nákladov, pričom predmetom pohľadávky neboli náklady za lieky na liečbu psychických problémov.
Vzhľadom k tvrdeniu žalobkyne o jej zhoršení psychického stavu až v roku 2011 má pochybnosť, či toto
zhoršenie nespôsobili iné skutočnosti než predmetná dopravná nehoda. Pre posúdenie zdravotného
stavu žalobkyne s diagnózou vážnej duševnej poruchy tak, ako je definovaná v posudku o bolestnom,
pre stanovenie takejto diagnózy je zdravotná dokumentácia nepostačujúcou. Musia byť preukázané

veľmi závažné a trvalé zmeny v osobnosti pacienta, o čom musia svedčiť závery odborných lekárov.
Spochybnil výšku uplatnenej hodnoty bodu stanovenej za rok 2013, pretože zdravotný stav žalobkyne
bolo možné ustáliť oveľa skôr ako v roku 2013. Navrhol skúmať, kedy došlo k ustáleniu zdravotného
stavu žalobkyne a v nadväznosti toho posúdiť možné premlčanie uplatnenia nároku. Invalidita bola
žalobkyni priznaná z dôvodu jej nepriaznivého fyzického zdravotného stavu, nie psychického. Preto vo

vzťahu k tejto položke nie je možné akceptovať 50 % navýšenie. Žalobkyni bola priznaná 60 % invalidita,
a preto navýšenie SSU o 50 % z tohto dôvodu neprichádza do úvahy. Vzhľadom k tomu, že v súvislosti s
dopravnou nehodou je vedené už iné konanie o náhradu škody na zdraví, navrhol spojiť veci na spoločné
prejednanie.

3.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán vypočutím žalobkyne, znalkyne
Ing. Miriam Kubicovej, svedkov MQ.. B. T., U.. A. G., oboznámením listinných dôkazov a to posudkov
o bolestnom, znaleckého posudku, uznesenia Okresnej prokuratúry v Poprade, lekárskych správ, listovžalobkyne a žalovaného, rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, žaloby žalobkyne vo veci XXC
XXX/XXXX zistil nasledovný skutkový stav:

4.Uznesením zo dňa 31.3.2006 Okresná prokuratúra v Poprade pod č. XPv X/XXXX podmienečne
zastavila trestné stíhanie obvinenej W. X. za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, 2 Tr.
zák., ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že dňa 5.12.2005 asi o 16.30 hod v Poprade
viedla motorové vozidlo značky Felícia po ceste číslo I/18, kde v blízkosti cirkevnej školy nedala
prednosť chodkyni C. I. prechádzajúcej vozovku cez vyznačený priechod pre chodcov. Túto zrazila

ľavou prednou časťou vozidla. Poškodená pri nehode utrpela vnútrokĺbnú zlomeninu dolného konca
ramennej kosti vpravo, zlomeninu oboch kostí pravého a ľavého predkolenia s posunom úlomkov a
pomliaždenie ihlicového nervu ľavého predkolenia s krátkodobou obrnou, s liečením po dobu najmenej 6
mesiacov.RozhodnutímSociálnejpoisťovneBratislavazodňa5.1.2007 žalobkynibolpriznanýinvalidný
dôchodokvsume6.502,-Skmesačne.Podľaodôvodneniarozhodnutiažalobkyňamápoklesschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a i. Dňa 12.7.2007

žalobkyňa podala pod č. k. XXC XXX/XXXX žalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví a zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia voči žalovanému Česká poisťovňa - Slovensko, a.s. s uplatnením
si náhrady škody vo výške 304.023,- Sk s príslušenstvom z titulu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia súvisiace s poškodením zdravia dňa 5.12.2005. Doposiaľ neprávoplatným rozsudkom zo dňa
26.9.2014 súd priznal žalobkyni náhradu škody z ublíženia na zdraví v celkovej sume 13.151,46 eur.

Dňa 28.3.2013 A.. B. T. vyhotovila lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
žalobkyne,ktorévzniklodňa5.12.2005úrazompriautonehode,kdekonštatujezačiatokliečbymesiacom
apríl 2012, stav ustálený k 16.4.2013, položka 255, diagnóza vážnej duševnej poruchy vzniknuté
pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií
(overené príslušným psychiatrickým pracoviskom), priradením počtu 900 bodov. Prílohou posudku

je psychiatrické vyšetrenie pacientky dňa 28.3.2013 s popisom vyšetrenia k udalosti dňa 5.12.2005,
objektívneho psychiatrického nálezu, záveru a bodového ohodnotenia priradením položky 255 s tým, že
v bodovom ohodnotení sú zahrnuté aj poruchy sexuálnych funkcií. Listom zo dňa 19.12.2013 žalobkyňa
predložilažalovanémulekárskyposudokA..B.T.suplatnenímnáhradyškodyvsume14.490,-eurstým,
že zároveň v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. navrhuje uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade

za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšením náhrady o 50 %, čo pri bodovom hodnotení 900
bodov predstavuje sumu 7.245,- eur. Žalobkyňa podanie zdôvodnila poukazom na svoj zdravotný stav,
vek, priznanie invalidného dôchodku. Listom zo dňa 6.2.2014 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi
žalobkyne ukončenie likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bez poskytnutia poistného plnenia
s odôvodnením, že nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou vozidla a

škodou na zdraví resp. trvalými následkami. Podľa lekárskej správy A.. W. A., žalobkyňa sa dňa
12.3.2012 podrobila psychiatrickému vyšetreniu z dôvodu dekompenzácie psychického stavu. Lekárska
správa obsahuje anamnézu od 5.12.2005. Lekárom bol prijatý záver hlbokej depresívnej poruchy,
pacientka psychostenická, reaktívna, dekompenzovaná. Podľa ďalších lekárskych správ z rokov 2012 -
2018 žalobkyňa opakovane navštevuje psychiatrickú ambulanciu A.. W. B. A. z dôvodu psychiatrických

kontrol. V lekárskej správe zo dňa 26.4.2016 je konštatovaná rekurentná depresívna porucha. Podľa
lekárskej správy zo dňa 5.4.2018 záver je nezmenený.

5.Dňa 13.3.2017 vyhotovila znalkyňa A.. A. D., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia , odvetvie
psychiatria pod č. 10 znalecký posudok o duševnom stave žalobkyne so záverom, že psychické

problémy žalobkyne sú jednoznačne spôsobené dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 5.12.2005.
Presný vznik psychických obtiaží sa z dostupnej dokumentácie zistiť nedá, avšak žalobkyňa od prvého
psychiatrického vyšetrenia dáva do súvisu psychické problémy s dopravnou nehodou. U vyšetrovanej
od roku 2012 ide o chronické, stále prítomné duševné ochorenie s nutnosťou kontinuálnej psychiatrickej
liečby s názvom rekurentná depresívna porucha. Ochorenie vyžaduje liečbu pod vedením psychiatra.

Znalkyňa sa nevyjadruje k otázke možného zhoršenia zdravotného stavu neskorým vyhľadaním
odbornej pomoci, avšak z ďalšieho priebehu liečby od roku 2012 do podania posudku sa prikláňa
skôr k názoru, že žalobkyňa si nespôsobila zhoršenie stavu neskorým vyhľadaním odbornej pomoci.
Od roku 2012 doposiaľ v klinickom obraze žalobkyne dominuje úzkostná osobnosť so zníženou
toleranciou záťaže. Znalkyňa k lekárskemu posudku A.. B. T. uviedla, že tento obsahuje celostný

počet bodov bez detailnejšieho rozpisu. Nepresne sú uvedené dátumy o započatí a ukončení liečby a
diskrepancia je tiež medzi stanovenou diagnózou MUDr. Caisovou a diagnózou stanovenou obvodnou
psychiatričkou. Znalkyňa vykonala finančný prepočet bodového ohodnotenia na sumu 12.047,- eur.
Znalkyňa onemocnenie žalobkyne klasifikovala pod položkou 254 s tým, že ohodnotenie sťaženiaspoločenského uplatnenia je ku dňu 27.1.2015, kedy žalobkyňa v ambulantnom psychiatrickom náleze
uviedla zmiernenie depresie pri liečbe a rovnako ambulantný psychiater konštatuje zlepšenie stavu, teda
subkompenzáciu, nie dekompenzáciu psychického stavu. Znalkyňa priradila v rámci bodového rozpätia

sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyne 45 % z maxima 780 bodov, čo predstavuje 351 bodov.
Ďalej konštatuje navýšenie počtu bodov na 702 s odkazom na ust. § 10 ods. 4 zák. 347/2004 Z. z.

6.Dožiadaným súdom bola vypočutá psychiatrička A.. B. T., ktorá ako svedkyňa uviedla, že na
presné okolnosti vyhotovenia lekárskeho posudku si nespomína. Vyšetrenie pacientky zdokumentovala

písomne. Pacientka sa podrobila psychiatrickému vyšetreniu ambulantnou formou. Podkladom posudku
bolo komplexné vyšetrenie, zdravotná dokumentácia. Žalobkyňa nebola jej pacientkou. Vyšetrenie
bolo zamerané na vyhodnotenie symptómov a syndrómov eventuálnej psychickej poruchy v súvislosti s
úrazom z roku 2005. Vyhodnotila aj poruchy sexuálnych funkcií. Aj keď podľa literatúry posttraumatické
poruchy majú vzniknúť do pol roka, je to individuálne. Zdravotný stav žalobkyne diagnostikovala ako
post traumatickú stresovú poruchu. Sťaženie spoločenského uplatnenia je posudzované vtedy, ak stav

pacienta je ustálený. Je možné polemizovať o tom, či počas dlhodobej liečby, ak nedôjde k zlepšeniu
alebo podstatnému zlepšeniu, je možné stav definovať ako ustálený. Tu posudzuje stav vždy ku dňu,
keď je pacient vyšetrený, a preto pri vyšetrení v roku 2013 vyhodnotila, akože ten stav je ustálený.
Jednoznačne sa nevyjadrila, kedy u žalobkyne mohol byť vyhodnotený zdravotný stav ako ustálený.
Psychické problémy pacientky súvisia s dopravnou nehodou. Pacientka absolvovala rehabilitačný pobyt.

Mala psychické problémy, ktoré však považovala za súčasť fyzických a ich pominutie predpokladala
po vyriešení fyzických problémov. Psychiatra navštívila až v roku 2012. V roku 2013 sa zdravotný stav
pacientky javil ako ustálený, no s potrebou ďalšej dlhodobej psychiatrickej starostlivosti. Poškodenie
intímneho sexuálneho života vyplýva z merita veci. Žalobkyňa je postihnutá v každodennom živote.
Fyzické limity môžu viesť k zhoršovaniu psychických symptómov, k pocitu zúfalstva, zbytočnosti a

depresiám. Nemala vedomosť o inej závažnej udalosti porovnateľnej s dopravnou nehodou, ktorá by
mala súvis s posttraumatickou stresovou poruchou. Ako hypotetickú hodnotila otázku, či by jej zdravotný
stav bol priaznivejší, ak by vyhľadala psychiatrickú starostlivosť skôr. Posttraumatická stresová porucha
môže viesť k zmenám osobnosti. K písomnej správe svedkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa sa podrobila
komplexnému psychiatrickému a sexuologickému vyšetreniu. Do položky 255 zahrnula aj bodové

ohodnotenie sexuálnej disfunkcie. Táto je závažným problémom ovplyvňujúcim kvalitu sexuálneho
spolunažívania v partnerskom vzťahu, ale aj súčasťou komplexu príznakov zistenej post traumatickej
stresovej poruchy. Samostatné bodové ohodnotenie sexuálnej disfunkcie nie je možné.

7.Svedkyňa U.. C. G. uviedla, že žalobkyňu pozná od r. 1988 a je s ňou v priateľskom vzťahu. Žalobkyňu

po dopravnej nehode sprevádzala do zdravotníckych zariadení, robila jej doprovod pri hospitalizácii.
Pred úrazom žalobkyňa bola spoločenská, rada chodila do spoločnosti, bola veselou, priateľskou. Po
nehode je ustráchaná, opatrná, čo sa prejavuje najmä pri prechode po chodníku, cez cestu. Zmenila štýl
obliekania prispôsobením sa zdravotnému stavu. Nevenuje sa už športovým aktivitám ako v minulosti.

8.Znalkyňa MUDr. Miriam Kubicová vo svojom výsluchu pred súdom zotrvala na záveroch obsiahnutých
v znaleckom posudku. Rozdiel medzi položkou 254 a 255 zdôvodnila tým, že aj keď u oboch ide
o závažné duševné poruchy, pri položke 255 je nutné overenie diagnózy príslušným psychiatrickým
pracoviskom buď psychiatrickou hospitalizáciou eventuálne overenie Ústavom súdneho inžinierstva.
Žalobkyňa bola vždy liečená iba ambulantne.

9.Svedkyňa A.. W. B. uviedla, že prevádzkuje súkromnú psychiatrickú ambulanciu. Žalobkyňa je jej
pacientkou. Prvýkrát sa do ambulancie dostavila v mesiaci marec 2012 s anamnézou - depresívna
porucha. Neskôr po oboznámení sa s okolnosťami prípadu zistila, že žalobkyňa trpí psychickými
problémami asi od roku 2005. V tomto roku žalobkyňa utrpela polytraumu. Neskôr diagnózu depresívna

porucha preklasifikovala na post traumatickú depresívnu poruchu. Po nasadení liečby antidepresívami
sa jej stav nezlepšoval, čo bolo zjavné hlavne sezónne. Zdravotný stav pacientky uzavrela ako
rekurentná post traumatická depresívna porucha. V priebehu liečby myslenie pacientky bolo upriamené
hlavne na okolnosti úrazu s plytkými remisiami zlepšenia psychického obrazu. Žalobkyňa vyhľadala
psychiatrickú pomoc až na nátlak okolia. Depresiu cítila od úrazového deja. Trpela nespavosťou,

strachom a tieto príznaky sa postupne zhoršovali. Psychický stav súvisí so somatickými problémami.
Jejpsychicképroblémysúfixované,centrovanéafokalizovanéprávenaokolnostiúrazu.Stálemástrach
chodiť cez prechody, má strach z áut, to všetko ju limituje v pracovnom, osobnom aj intímnom živote.
Pacientka sa počas 6 rokov borila s komplikáciami o zlomeninách, bolesťami, poruchami hybnosti.Podľa § 11 ods . 6 - 9 zákona č. 381/2001 Z.z.
Práva a povinnosti poisťovateľa

(6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o
škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
(7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného

na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie poistného plnenia.
(8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z
omeškania podľa osobitného predpisu. 15a)

(9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti
likvidačnému zástupcovi (§ 15a).
(10) Ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu15b) alebo prejednávanie priestupku,
oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo
kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, 15c) alebo

mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti.
(11) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo
byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie
zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma
presiahne 50 Sk.

(12) Poistnú zmluvu na to isté poistné obdobie nemožno uzavrieť u iného poisťovateľa.
(13) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť
zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť
poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia.
(14) Poisťovateľ je povinný poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím

poistného obdobia a) výšku poistného podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie,
b)dátumskončeniapoistnéhoobdobia,c)termín,doktoréhojemožnépodaťvýpoveďpríslušnejpoistnej
zmluvy podľa osobitného predpisu.15ca)

Podľa § 15 uvedeného zákona

(1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi /20/ a je povinný tento nárok preukázať. /21/

(2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie

nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. /22/

Podľa § 444 O.z., pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.
Podľa § 106 O.z.

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví.

(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní
niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.Podľa § 2 zákona č. 437/2004 Z.z.
(1)Bolesťjeujmaspôsobenápoškodenímnazdraví,jeholiečenímaleboodstraňovanímjehonásledkov.
(2) Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má

preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
(3) Na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou
z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na
zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len

"poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, 1)
d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví;
ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická
toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.
Podľa § 3 vyššie citovaného zákona,
(1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví,

priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
(2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

(3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za

iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

(4) Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa
pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na
zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

Podľa § 4 vyššie citovaného zákona
(1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
(2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7

a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č.
1 v II. a IV. časti.
(3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za
iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie
porovnať.

(4) Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také
zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený
má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.
Podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z.
(1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
(2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2
% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu

podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
(3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
nevzťahuje osobitný predpis.2)
(4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka.
(5)Vprípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,akýmjeuznanieinvalidity,4)môžesúdnáhraduzasťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
Podľa § 6 uvedeného zákona

(1) Poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady
ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinnéhozmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, 5) dohodu s
poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov.
(2) Dohoda o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia musí mať písomnú formu.

(3) Poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde,
ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa
neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

Podľa § 10 uvedeného zákona

Zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
(1) Posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe
č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí
závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.
(2) Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania sa vzťahuje na chronickú
formu ochorenia, ak v prílohe č. 1 v IV. časti nie je ustanovené inak.

(3)Aknásledkymožnonapraviťalebozmierniťjednoduchýmabežnýmlekárskymvýkonom,posudzujúci
lekár odporučí poškodenému takýto výkon.
(4) Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť
až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote
a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v

odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.

(5) Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím
bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už
v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov,

použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.
(6) Ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi
vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli
v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu
predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred

posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby.
(7) Pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku
sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov,

odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom.
(8) Ustanovenia § 9 ods. 7a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Podľa § 71 ods. 1, 8 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,

duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu

zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac

porovnateľné.
(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 73 ods. 1,2 uvedeného zákona
(1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca
vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie
od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

10.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že
žaloba je čiastočne dôvodná. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodnenie poskytuje,
ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb K sťaženiu spoločenského uplatnenia dochádza, ak následkom
úrazualeboinéhopoškodenianazdraví,prípadnezhoršenímichnásledkov,nastanúvzdravotnomstave

poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony.Či
a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav
poškodenéhozaustálený,tedavdobe,kedyjemožnévykonaťjehoposúdenie.Sťaženiespoločenského
uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. 10. 2011, sp. zn. 6 Cdo
146/2011)

11.Od vzniku škodovej udalosti dňa 5.12.2005 do započatia liečby psychických problémov v roku 2012
uplynula určitá doba, no nie je možné konštatovať, aby v tomto období došlo k ustáleniu zdravotného
stavu pacienta natoľko, aby bolo objektívne možné vykonať ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. To vyplýva tak zo znaleckého posudku Mudr. Kubicovej , ako aj z jej výpovede a výpovede
MUDr. Caisovej. Žalobkyňa od prvej návštevy psychiatra v roku 2012 sa pravidelne a disciplinovane

podrobovala liečbe, no napriek tomu pretrvávala dekompenzácia onemocnenia.
12.Pretože v prejednávanej veci došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne podľa skutkového
zistenia súdu prvého stupňa (vyplývajúceho zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Miriam Kubicovej
až v roku 2015, riadi sa výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia § 5 zákona č.
437/2004 Z.z. / rozhodujúci kalendárny rok 2014/, čo znamená, že výška tejto náhrady je 17.16 ,--

Eur za jeden bod.
13.V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa
premlčuje. Žalobcom uplatnený nárok, keďže ide o škodu na zdraví, sa premlčuje v dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehote (použitie objektívnej premlčacej doby tu neprichádza do úvahy).
Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu

zodpovedá / právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku). Súd v súlade s ustálenou súdnou
praxou vychádzal z názoru, že poškodený sa o škode vo forme sťaženie spoločenského uplatnenia
dozvedel v čase, keď sa v rámci liečby jeho zdravotný stav ustálil natoľko, že bolo možné objektívne
vykonaťjehoohodnotenieateda,žezískavavedomosťoškodespravidlazlekárskeho,resp.znaleckéhoposudku, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené (porovnaj rozsudok NS SR z 27.
januára2011sp.zn.3Cdo146/2010,rozsudokNSSRz28.februára
2011 sp. zn. 4 Cdo 152/2010 )./ NSSr. 6Cdo/226/13 /.

14.Nárok žalobkyne nie je premlčaný, pretože nie pred začatím konania , ale až v priebehu súdneho
konania jej pohľadávka dospela a stala sa splatnou. Súd nevychádzal z doby ustálenia zdravotného
stavu A.. B. T., pretože menovaná jednak sama zdravotný stav pokladala za ustálený dokonca neskôr,
ako vyhotovila lekársky posudok a tento údaj neupresnila ani vo svojej výpovedi. Procesná obrana
žalovaného spočívajúca vo vznesenej námietke premlčania nie je dôvodná.

15.Pri stanovení výšky sťaženia spoločenského uplatnenia súd rovnako vychádzal zo znaleckého
posudkuA..D..Tátovychádzalazpoložky254,čooprotipoložke255priradenejA..T.riadnymspôsobom
odôvodnila a vysvetlila, že pre položku 255 nie sú splnené zákonné predpoklady. Tu súd neuznal ani
právnu argumentáciu žalobcu odvolávajúcu sa na rozhodovaciu činnosť súdov. Citované rozhodnutia
nie je možné definovať ako ustálenú rozhodovaciu prax.
16.Nie je dôvodná obrana žalovaného spočívajúca v bezdôvodnom navýšení základného počtu bodov

v posudku znalkyne MUDr. Kubicovej bez príslušného zdôvodnenia. Znalkyňa na strane 13 a 14
posudku konštatuje skutočnosti, ktoré žalobkyňu diskvalifikujú v plnohodnotnom uplatnení sa v živote
a spoločnosti a na tieto skutočnosti aj poukázala vo svojej výpovedi. Úraz žalobkyňa utrpela vo veku
47 rokov.
17.Predmetom konania bola ďalej suma 7245,- eur , vyčíslená ako mimoriadne navýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia o 50 % z vyčísleného plnenia a úrok z omeškania zo sumy 14 490,- eur.
Zvýšená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. sa
poskytuje v prípadoch hodných osobitného zreteľa akým je uznanie invalidity. Žalobkyňa bola posúdená
na účely invalidity a bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o 60 %. Nie je právne významné, že priznanie invalidity nesúviselo s jej psychickým onemocnením.

Z uvedeného je zrejmé, že je splnený zákonný predpoklad pre priznanie mimoriadneho zvýšenia
náhrady za SSU. Otázkou zostalo posúdenie súdu, v akom rozsahu je uvedená mimoriadna náhrada
odôvodnená. Pracovná schopnosť žalobkyne z dôvodu úrazu nie je úplne znemožnená. Rovnako
sebaobslužnosť je aj po úraze zachovaná. Na druhej strane žalobkyňa čo sa týka spoločenského
a športového vyžitia, je zásadným spôsobom obmedzovaná, čo je nepochybne zrejmé zo záveru

znaleckého posudku znalca A.. A. D. a výpovede svedkyne U.. C. G.. Zranenie ju obmedzuje v
spoločenskom, rodinnom a sexuálnom živote. Prognóza vývoja jej zdravotného stavu nie je priaznivá.
Invalidnou sa stala v relatívne mladom veku. K fyzickým obtiažam sa pridružujú psychické problémy -
depresívna porucha. Je možné preto konštatovať, že u žalobkyne sa jedná o prípad hodný osobitného
zreteľa, ktorý odôvodňuje mimoriadne navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré súd navýšil

o 20 %, čo predstavuje 140,4 bodov x 17,16,- eur 2409,26 eur, po zaokrúhlení 2.410,- eur. V tomto
smere súd uznal obranu žalovaného za čiastočne dôvodnú.

18.V prevyšujúcej časti súd žalobu čo do istiny prevyšujúcej priznanú sumu, zamietol ako nedôvodnú.

19.O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 517 OZ, § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. a § 11 zák.
č. 381/2001 Z. z. Žalobca si uplatnil peňažné plnenie pôvodne od 7.2.2014. Žalobca si nárok na náhradu
škody, opäť s poukazom na predložený znalecký posudok MUDr. Kubicovej , uplatnil predčasne. Až
v roku 2015 došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne a podaným znaleckým posudkom v roku
2017 k vyčísleniu škody. Preto pri zohľadnení ust. § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení a

plynutí lehôt na prešetrenie poistnej udalosti a lehoty na plnenie je úrok z omeškania odôvodnený odo
dňa 27.5.2017.Povinnosťou žalovaného bolo v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov po doručení
posudku prešetriť nárok a v lehote ďalších 15 dní pristúpiť k plneniu. Žalovaný po doručení znaleckého
posudku MUDr. Kubicovej, z ktorého súd pri posúdení nároku vychádzal, listom zo dňa 11.5.2017 súdu
oznámil výsledok svojho „ šetrenia poistnej udalosti „ s negatívnym záverom. V lehote 15 dní nepristúpil

k plneniu a preto dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky. K
prvému dňu omeškania predstavuje zákonná výška úroku 5 % ročne.

20.V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

21.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255ods.2a262CSP.Žalobcamalvpomerekuplatnenej
a priznanej pohľadávke úspech v konaní v rozsahu 66,5 %, neúspech v rozsahu 33,5 %. Prislúcha mu
preto nárok na náhradu 33 %. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.