Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/176/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215554
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6413215554.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu Y.. R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. W. Q., T. XX, zastúpený advokátom JUDr. Samuelom
Baránikom, so sídlom v Bratislave I., Podjavorinskej 7, proti žalovaným 1/ C.. H. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. Q. - V., Č. XXX/X, 2/ R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Q. - V., Č. XXX/X, obaja zastúpení
Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Porges Palota, Horná 65A, IČO. 47
232 293, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Jána Krnáča, o návrhu žalobcu na uloženie
povinnosti žalovaným odstrániť stavbu zberného miesta s prísluš. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať

sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom v k. ú. V., Obec M. Q., CKN parc. č. 213 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 381 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX a CKN parc. č. 212 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, ktoré zásahy spočívajú
vo vypúšťaní splaškov, vo vstupe na pozemok za účelom údržby kanalizácie, v manipulácii s fekálnym
kalom a skladovaným hnuteľných vecí z a s t a v u j e .

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í na vlastné náklady spoločne a nerozdielne odstrániť z pozemkov

v k. ú. V., I. M. Q., s parc. č. CKN 213 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 381 m2, ktorý je zapísaný
na LV č. XXX a s parc. č. CKN 212 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, ktorý je zapísaný na
LV č. XXX, stavbu zberného miesta, ktorý je vybetónovaný objekt s otvorom cca 40 x 40 cm, s poklopom
a odtokom spolu s kanalizačnou prípojkou a trativodom do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom
trovy konania, vyplatené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu za ohliadku vo výške 10,16 €, v
lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom, upraveným v priebehu
konania domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva
žalobcu k pozemkom v k. ú. V., CKN parc. č. 213, zapísanej na LV č. XXX a CKN parc. č. 212,
zapísanej na LV č. XXX, ktoré zásahy spočívajú vo vypúšťaní splaškov vo vstupe na pozemok za účelom
údržby kanalizácie, v manipulácii s fekálnym kalom a skladovaním hnuteľných vecí. Zároveň sa domáhal

aj uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade na vlastné náklady odstrániť z pozemkov, ktoré sa
nachádzajú v k. ú. V., a to z CKN parc. č. 213 a CKN parc. č. 212 stavbu zberného miesta, ktorý je
vybetónovaný objekt s otvorom cca 30 x 40 cm s poklopom a odtokom spolu s kanalizačnou prípojkoua trativodom. Pokiaľ sa týka prvej časti horešpecifikovaného návrhu, v tej časti žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu na poslednom pojednávaní návrh zobral späť a konanie žiadal zastaviť.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu súd konanie, pokiaľ sa týka prvého odseku výroku, zastavil
(§ 96 ods. 1 OSP).

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu predmetom konania zostal nárok žalobcu, kde sa domáhal
uloženia povinnosti žalovaným odstrániť stavbu zberného miesta s príslušenstvom.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že navrhovateľ je vlastníkom
nehnuteľnosti CKN parc. č. 213 a 212, pričom žalovaní zasahujú do jeho vlastníckeho práva, žalobca
je obmedzovaný vo svojich vlastníckych právach a konanie žalovaných nemôže požívať právnu
ochranu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že
je vlastníkom predmetných nehnuteľností s poukazom na doložený list vlastníctva. Naopak žalovaní

nepreukázali svoje tvrdenia, kde deklarovali spochybnenie vlastníckych práv žalobcu, na preukázanie
ktorej skutočnosti však žiadny dôkaz nedoložili. Zároveň u viedol, že pokiaľ žalovaní tvrdili, že pozemok
bol vlastnený právnymi predchodcami žalovaného v 2. rade, ani túto skutočnosť nijakým spôsobom
žalovaní nepreukázali. Nepreukázali ani prípadné spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.
Tvrdenia, že majú iné oprávnenie užívať predmetné pozemky, a to na základe práva na dočasné

užívanie nehnuteľnosti, ani túto skutočnosť žalovaní nepreukázali listinami ani výsluchom svedkov.
Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že pokiaľ by aj takúto skutočnosť preukázali, tak sa jednalo o
právo dočasné, čiže kedykoľvek na základe vyžiadania vlastníka by mali povinnosť predmetný pozemok
vypratať. Zároveň uviedol,že znalecký posudok K.. Q., ktorý je súčasťou dedičského konania konštatuje,
že nehnuteľnosti sú podkanalizované z kúpeľne a kuchyne, pričom je uvedené, že záchod je riešený

latrínou, čiže sa jedná o suchý záchod a je to bez žumpy. Zároveň poukázal na svedeckú výpoveď
suseda, T. T., ktorý uviedol, že žumpa k predmetným nehnuteľnostiam bola budovaná po tom, ako
sa on tam nasťahoval, čiže po roku 1998, pričom bývalá vlastníčka predmetného pozemku uviedla,
že žumpa vznikla až po tom, ako sa nasťahovala do predmetnej nehnuteľnosti strana žalovaných.
Pokiaľ žalovaní tvrdili, že oni pred rokom 2001 nič nebudovali, nehnuteľnosti neužívali a boli prázdne,

nechodili tam, nepomáhali, tak právny zástupca žalobcu poukázal na konanie, ktoré sa viedlo na
tunajšom súde sp. zn. 6C 605/2001, kde nadobudli svoje nehnuteľnosti do BSM na základe 10-ročnej
dobromyseľnej držby a nepretržitého užívania. Jedná sa o nehnuteľnosti, ktoré teraz reálne užívajú.
Zároveň uviedol, že v konaní bol vypočutý svedok T. M., ktorý bol navrhnutý stranou žalovaných, ktorý
sa, pokiaľ sa týka predmetu konania, a to žumpy, že na jej budovaní sa podieľal aj odporca v 2. rade

a robilo sa to niekedy v r. 2001 - 2002. Právny zástupca žalobcu vyjadril presvedčenie, že odstránenie
stavby z cudzieho pozemku považujú za účelné, pretože nijakým spôsobom sa nenaruší funkčnosť a
hospodárska vlastnosť rodinného domu vo vlastníctve žalovaných, pretože na základe LV č. XXX je
zrejmé, že žalovaní majú veľkú záhradu, ktorá má výmeru viac ako 1000 m2, a preto majú možnosť
umiestniť na svoje pozemky žumpu alebo septik.

Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh žiadali zamietnuť, poukázali
na to, že žalobca presvedčivým a relevantným spôsobom neosvedčil žalobný návrh ako taký. Uviedol,
že z listinných dôkazov je zrejmé, že žumpa, ktorá sa nachádza na pozemku, ktorý je v súčasnosti vo
vlastníctve žalobcu, bola vybudovaná dávno predtým, ako tento pozemok nadobudol žalobca, pričom

žumpa bola vybudovaná v 70. rokoch minulého storočia, a preto na zriadenie takejto stavby nebolo
potrebné ani stavebné povolenie. Mal za to, že žalovaní dobromyseľne viac ako 10 rokov túto žumpu
využívali, žumpa bola postavená na pozemku, ktorý slúžil ako pozemok prechodný, a preto vecné
bremeno k predmetnej žumpe medzitým vydržali. Žalobca nadobudol predmetný pozemok až v r.
2012, a bol teda oboznámený, v akom stave predmetný pozemok kupuje. Právny zástupca žalovaných

uviedol, že nie je dôvod, aby súd rozhodol o odstránení stavby, nakoľko sa nejedná o čiernu stavbu
ani neoprávnenú stavbu, táto stavba bola vybudovaná so súhlasom vtedajších vlastníkov predmetného
pozemku, slúžila na funkčné využitie rodinného domu, ktorý momentálne vlastnia žalovaní. Vzhľadom
na to považujú návrh žalobcu za nedôvodný a žiadajú ho zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil
sa s výpismi z LV č. XXX, XXX, XXX, k. ú. V., s geometrickým plánom, s rozsudkom Okresného súdu
v Žiari nad Hronom sp. zn. 5C 58/12, s dedičským rozhodnutím po neb. R. M. 10D 1309/1998, po neb.R. M. 10D 538/2007, s rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 6C 205/2001, s časťou
znaleckého posudku č. 39/1999, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil.

Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavby, vodné toky a pozemné vody nie sú súčasťou
pozemku.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti, veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva ,
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo, zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva,
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 397 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.1991 nehnuteľnosť alebo jej časť možno
dohodou prenechať inému na dočasné užívanie.

Podľa § 397 ods. 2,3 toho istého zákona ten, komu bola nehnuteľnosť na dočasné užívanie

prenechaná, smie ju užívať len dohodnutým spôsobom, a ak nie je nič dohodnuté, obvyklým spôsobom,
zodpovedajúcim účelu, na ktorý nehnuteľnosť slúži. Za užívanie možno dohodnúť primeranú náhradu.

Podľa § 398 toho istého zákona užívanie sa skončí uplynutím doby, na ktorú bolo dohodnuté. Ak
nie je doba určená, skončí sa užívanie uplynutím doby, v ktorej sa dosiahol alebo mohol dosiahnuť

účel, na ktorý bola nehnuteľnosť do užívania prenechaná. Ak však sa nehnuteľnosť užíva v rozpore s
dohodnutým alebo obvyklým spôsobom, možno požadovať, aby sa užívanie skončilo ihneď.

Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Súdnu ochranu
vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci a

zapieracou žalobou. Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t. j. právo
vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto
žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Žaloba na vydanie veci
predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec, patriacu vlastníkovi asúčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi a pasívna legitimácia prislúcha osobe,
ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Zapieracia žaloba
chráni vlastníka pred každým iným zásahom do jeho oprávnení, než je zadržiavanie veci. Aj na túto

žalobu je aktívne legitimovaný vlastník. Pasívna legitimácia patrí osobe, ktorá ruší vlastníka vo výkone
jeho vlastníckeho práva iným spôsobom, než zadržiavaním veci.

Z predloženého výpisu z LV č. XXX, k. ú. V. súd zistil, že žalobca je okrem iného vlastníkom CKN parc.
č. 213 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 381 m2. Na uvedenej parcele je postavený aj rodinný

dom č. súp. 467. Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. V. súd zistil, že žalobca je okrem iného vlastníkom CKN
parc. č. 212 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2. Z ohliadky na mieste samom súd zistil,
že stavba zberného miesta, ktoré je vybetónovaný objekt s určitým otvorom s poklopom a odtokom, s
kanalizačnou prípojkou a trativodom sa nachádza na CKN parc. č. 212 a 213, ktoré sú vo vlastníctve
žalobcu, a tým je daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie danej žaloby.

Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. V. súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného
domu č. súp. 466, postavený na CKN parc. č. 211/1, a takisto aj ďalších parciel, a to CKN parc. č. 208/1
- záhrada o výmere 583 m2, CN parc.č. 210 - záhrada o výmere 130 m2, CKN parc.č. 211/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 151 m2, CKN parc. č. 211/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27
m2, CKN parc. 211/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, CKN parc. č. 224/2 - záhrady o

výmere 13 m2, ako aj CKN parc. č. 225/1 - záhrady o výmere 315 m2.

Z vykonanej ohliadky na mieste samom súd zistil, že stavba zberného miesta, ktorým je vybetónovaný
objekt s otvorom, s poklopom a odtokom spolu s kanalizačnou prípojkou a trativodom sa nachádza na
parc. č. 212, ktorá vlastne susedí s parcelou, na ktorej majú postavenú domovú nehnuteľností žalovaní,

pričom kanalizácia a trativod pokračuje na CKN parc. č. 213 vo vlastníctve žalobcu. Uvedené skutočnosti
sú zrejmé aj z predloženej informatívnej kópie mapy.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi účastníkmi táto skutočnosť ani sporná nebola, že
predmetná stavba zberného objektu, vybetónovaného zberného miesta s príslušenstvom sa nachádza

na parc. č. CKN 212, 213.

Súd po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 5C 58/2012 zo
dňa 14.11.2012 zistil, že došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva okrem iného k
CKN parc. č. 212 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. V.,

pričom nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu Y.. R. V., ktorý bol povinný vyplatiť
odstupujúcich podielových spoluvlastníkov. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa týka CKN parcely, táto
bola v podielovom spoluvlastníctve viacerých fyzických osôb.

Žalovaní v priebehu konania poukazovali na rôzne okolnosti a právne tituly, z dôvodu ktorých by bol

návrh žalobcu nedôvodný. Najprv poukazovali na tú skutočnosť, že zberná nádoba s príslušenstvom boli
zriadené v 70. rokoch minulého storočia a od tejto doby ich žalovaní, prípadne ich právni predchodcovia
užívali, pričom vyjadrili názor, že nadobudli právo, zodpovedajúce vecnému bremenu, a to na základe
vydržania. Následne v priebehu konania uviedli, že ich občianskoprávny titul na zriadenie týchto
stavieb existoval, nakoľko v čase ich zriadenia boli právnymi predchodcami žalobcu časti uvedených

nehnuteľností prenechané na dočasné užívanie v zmysle § 397 a 398 Občianskeho zákonníka, účinného
do 1.1.1992. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že ona s manželom túto
žumpu nestavali, nevedela sa vyjadriť, či ju stavali jej svokrovci, alebo či ju stavali svokrovi rodičia,
pričom dom, ktorý v súčasnej dobe je vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, postavili svokrovi rodičia a
následne tam býval svokor s manželkou. Uviedla, že pokiaľ sa týka odpadovej vody z kúpeľne z práčky

a z umývadiel, táto ide kanalizačnou rúrou z domu, čiže nejde do zbernej nádoby, do zbernej nádoby je
napojený len vývod z domu z WC. Z výpovede žalovaného v 2. rade vyplynulo, že pokiaľ sa týka zbernej
nádoby, tak toto sa stavalo v 70. rokoch, stavali to jeho rodičia, brat a švagor. Uviedol, že túto zbernú
nádobu (septik) on nestaval. Následne v priebehu ďalšej výpovede žalovaný v 2. rade uviedol, že keď
niečo bolo treba pomôcť, tak išiel pomôcť aj k tejto stavbe zbernej nádoby (septiku).

Súd v konaní vypočul svedka, T. M., ktorý konštatoval, že má vedomosť o zbernom mieste, uviedol, že
vie, že to je septik alebo niečo z toho dôvodu, že mu to predtým hovorila žalovaná v 1. rade. Svedok
uviedol, že videl svokra žalovanej v 1. rade R. M. spolu s jeho neb. synom E. M., ako to robili, bolo tov r. 2001 - 2002. Zároveň uviedol, že aj samotný žalovaný v 2. rade chodil so stavbou tohto zberného
miesta (septika) pomáhať. Svedok konštatoval, že nevie, že by si oni museli od niekoho povolenie na
túto stavbu pýtať, pretože vlastne on bol toho názoru, že tento pozemok bol obecný.

Súd v konaní vypočul aj svedka Y. F., o ktorého otca žalobca kupoval domovú nehnuteľnosť. Svedok
uviedol, že zberná nádoba (septik) sa budovala asi v r. 1972, pričom on mal vtedy 12 rokov. Svedok
konštatoval, že si myslí, že žalovaný v 2. rade pomáhal aj pri budovaní tejto zbernej nádoby. Septik mal
byť podľa svedka stavaný pre M..

Žalovaní predložili súdu čestné vyhlásenia K.. E. L., nar. XXXX, E. Č., nar. XXXX a Y.. H. T., nar. XXXX,
pričom z uvedených čestných prehlásení vyplynulo, že K.. E. L. ako chlapec chodieval do rodinného
domu č. súp. 466, pamätá sa, že sa tu nachádzalo splachovacie WC a bola už vybudovaná aj žumpa.
Jeho otec sa osobne podieľal na výstavbe. Ďalšie dve osoby, ktoré podali čestné vyhlásenie, sú dcéry
žalovaných,ktorézhodnepotvrdili,ževrodinnomdomesanachádzaloWCabolaajvybudovanážumpa,

ktorá bola za rodinným domom. Z čestného prehlásenia K. M., nar. XXXX vyplynulo, že v rodinnom dome
č. súp. 466 žil od r. 1978 do r. 1988, pričom má vedomosť o tom, že v tomto čase vo vnútri rodinného
domu sa nachádzalo splachovacie WC, pričom v tom čase už bola k rodinnému domu vybudovaná aj
žumpa.

V konaní bol vypočutý aj svedok, U. R., ktorý sa však nevedel vyjadriť k podstatným skutočnostiam,
ktoré by boli relevantné pre posúdenie návrhu žalobcu, nevedel sa vyjadriť, k čomu slúžila parcela č.
212, nevie, na čo sa táto parcela užívala, nezaujímalo ho, čo sa deje za jeho domom na parc. č. 212,
súhlas k ničomu žalovanej v 1. rade nedával, o nič sa nezaujímal. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či na
parc. č. 212 sa nachádza žumpa.

Súd v konaní vypočul aj svedka, T. T., ktorý uviedol, že jeho dom je na parc. č. 226/2, a na vedľajšej
parcele je záhrada. Svedok uviedol, že vie, kde sa nachádza v reáli parc. č. 212 a má vedomosť aj o
tom, že v jej dolnej časti sa nachádza septik. Svedok sa nevedel vyjadriť, kto uvedený septik staval,
konštatoval, že na terajšej adrese býva od r. 1998, pričom predtým býval v Q. F.. Poukázal na to, že

on keď cez túto parcelu chodieval, vtedy tam septik postavený ešte nebol, podľa neho bol postavený v
neskoršom období. Svedok sa nevedel vyjadriť, v koho vlastníctve bola parcela 212.

V konaní súd vypočul aj svedkyňu, E. Y., ktorá sa prezentovala ako osoba blízka k osobe žalobcu.
Svedkyňa uviedla, že má vedomosť, kde sa parcela 212 v reáli nachádza, uviedla, že táto parcela patrila

jej otcovi Š. Y., ktorý zomrel v r. XXXX a po ňom ju zdedila ona. Pokiaľ má vedomosť, otec nikomu
nedával súhlas a ani od nej nikto nič nežiadal. Pokiaľ sa týka pána F., tak tento pozemok len užíval,
parcela mu nepatrila. Svedkyňa konštatovala, že touto parcelou prechádza a je tam niečo prikryté, tak
to bude asi septik. Svedkyňa ďalej uviedla, že videla žalovaných, ako septik smolovali, a vtedy to asi
aj budovali. Bolo to vtedy, keď sa sem nasťahovali, asi v r. 2000 alebo 2002. Od nej nik súhlas ani od

jej otca nežiadal.

Pokiaľ sa týka tej skutočnosti, že právny zástupca žalovaných sa v konaní snažil preukazovať tú
skutočnosť, že v I. V.E. sa nachádza verejný vodovod, nenachádza sa tu obecná kanalizácia a
preukazovanie skutočnosti, kedy čo bolo v tejto súvislosti vybudované a či sa na parc. č. 212 nachádzajú

ešte aj iné septiky, súd konštatuje, že tieto skutočnosti pre posúdenie návrhu žalobcu neboli podstatné,
a preto v tejto časti nevykonával ani ďalšie dokazovanie.

Zobsahuznaleckéhoposudkuč.39/1999,vyhotovenýznalcomK..Y.Q.,ktorýsanachádzavpripojenom
spise Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp.zn. 10D 1309/1988, dedičské konanie po neb. R. M., zom.

X.XX.XXXX je zrejmé, že na str. 5 pod položkou 23 je konštatovaná kanalizácia do verejnej siete alebo
žumpy alebo septiku, alebo z kúpeľne jeden kus a z kuchyne jeden kus. Zároveň na str. 8 uvedeného
znaleckého posudku sa konštatuje vonkajšia úprava - vonkajší záchod, latrína, ktorá je umiestnená pri
rodinnom dome.

Vrámcikonaniabolosporné,kedybolazbernánádobaspríslušenstvomvystavaná.Vrámcikonaniaboli
prezentované rôzne názory účastníkov konania a tieto rozpory sa nepodarilo odstrániť ani výsluchom
svedkov. Súd však poukazuje na to, že podstatné pre posúdenie nároku žalobcu je to, či žalovaní
nadobudli právo, zodpovedajúce vecnému bremenu na základe vydržania. Súd je toho názoru, žežalovaní právo, zodpovedajúce vecnému bremenu na základe vydržania nenadobudli. Chýba tu
dobromyseľnosť zo strany žalovaných, ako aj zo strany ich právnych predchodcov. V priebehu konania
žalovaní poukázali na tú skutočnosť, že občianskoprávny titul v čase zriadenia týchto stavieb existoval,

nakoľko im nehnuteľnosti boli prenechané na dočasné užívanie. V rámci konania žalovaní nepreukázali,
kým im boli prenechané nehnuteľnosti na dočasné užívanie, a v ktorom časovom období, resp. komu
boli prenechané nehnuteľnosť na dočasné užívanie (ktorým právnym predchodcom žalovaných). Pokiaľ
by aj bolo preukázané dočasné užívanie, súd poukazuje na to, že nemohli by žalovaní nadobudnúť
právo zodpovedajú vecnému bremenu na základe vydržania, nakoľko nemohli byť dobromyseľní, že

im vec alebo právo patrí. Z výpovede samotnej žalovanej v 1. rade vyplynulo, že boli toho názoru, že
parc. č. 212 nikomu nepatrí, nemá vlastníka, a preto súhlas na stavbu septika žiadaný nebol. V konaní
žalovaní nepreukázali, pokiaľ sa týka ich tvrdeného titulu na vlastníctvo a užívanie zbernej nádoby
(septiku), že by toto bolo realizované na základe dohody s vlastníkom pozemku. Len v prípade, pokiaľ by
existovala dohoda s vlastníkom pozemku, tak mohlo by vzniknúť právo dočasného užívania pozemku,
pričom ak stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na cudzom pozemku, ktorý

je podľa tejto dohody oprávnený užívať len dočasne, stráca po uplynutí dohodnutej doby (prípadne
po inom spôsobe zániku práva) právo mať naďalej na tomto pozemku dočasne umiestnenú stavbu a
neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže podľa § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka domáhať odstránenia stavby. Vlastníkovi stavby, ktorého obligačné právo
mať na pozemku umiestnenú stavbu v dôsledku časového obmedzenia tohto práva zaniklo, nenáleží

námietka proti žalobe vlastníka pozemku, že má právo mať na pozemku stavbu. Tieto zásady sa uplatnia
aj v prípade, že právo, ktorého obsahom je dočasné umiestnenie stavby na pozemku, zanikne inak
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 240/1997).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu žalobcu vyhovel, nakoľko preukázal, že je vlastníkom

parc. č. 212 a 213, kde sa nachádza zberná nádoba, pričom žalovaní nepreukázali, že by vydržali právo,
zodpovedajúce vecnému bremenu, neboli dobromyseľní a nepreukázali ani právo dočasného užívania
nehnuteľností.

Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Súd vo veci vykonal ohliadku na mieste samom dňa 16.10.2014. Boli vynaložené trovy ohliadky v zmysle
špecifikácie z č.l. 104, a to za použitie služobného motorového vozidla vo výške 10,16 €. Vzhľadom na

to, že žalovaní v konaní neboli úspešní, súd ich zaviazal zaplatiť trovy konania, vyplatené z rozpočtových
prostriedkov tunajšieho súdu na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov, uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenie
ods. 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

S poukazom na väčší počet uplatňovaných nárokov, ako aj čiastočné späťvzatia v priebehu konania súd

rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.