Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111219564
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4111219564.5

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1. H.. S. S., bytom A., F. X. XX, 2. W. S., bytom
A., F. X. XX, zastúpení JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom Bratislava, Šafárikovo
námestie 2, proti žalovanému: Debt Collector, s. r. o., so sídlom Nitra, Mostná 72, IČO: 36 748 919,
zastúpený JUDr. Lukáčová & partners, s. r. o., so sídlom Nitra, Mostná 72, IČO: 47 237 244, za účasti

intervenienta P.. G. X., bytom A., P. XXXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária Stoklasa & Stoklasová,
s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 25, o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/133/2011-548 z 3. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí žaloby a výrokov o náhrade trov
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu žalobcov na prerušenie konania napadnutý rozsudok z
r u š u j e a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 9C/133/2011-548 z 3. októbra 2017, zamietol žalobu. Ďalším výrokom
zamietol návrh žalobcov 1. a 2. na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod č. k. Rvp/998/2017.
Žalovanému a intervenientovi priznal právo na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 137 písm. c/, § 162 ods. 1 a § 164 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že záložné

právo k nehnuteľnostiam nevzniklo, alternatívne záložné právo k nehnuteľnostiam zaniklo. Žalobu
odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. I., obec A., okres A.
zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu A., katastrálny odbor, pričom na LV došlo k zapísaniu
poznámky záložného práva v prospech žalovaného a oznámenie o konaní oprávnenia nakladať s vyššie
uvedenými nehnuteľnosťami ako aj z dôvodu absencie ich súhlasu so zriadením záložného práva, ktorý
vyžadoval zákon v zmysle účinného pred rokom 2013. Mali za to, že záložné právo k nehnuteľnostiam

nevzniklo, alternatívne že zaniklo zánikom spoločnosti DONAU BAU s r.o., čím zanikli aj ich záväzky.
Konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby má význam pre toto konanie a potom aj konanie pred
Ústavným súdom SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práv žalobcov rozsudkami Okresného súdu
Nitra, Krajského súdu v Nitre a Najvyššieho súdu SR v súvislosti s konaním o neplatnosť dobrovoľnej
dražby a z uvedeného dôvodu žiadal i konanie prerušiť.

4. Dovolanie žalobcov bolo odmietnuté iba z procesných dôvodov a bez rozhodnutia Ústavného súdu
SR nie je možné konštatovať, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem, keď v čase zapísania naLV ako vlastníci nehnuteľností platilo predbežné opatrenie, ktoré zakazovalo žalovanému viesť výkon
záložného práva, i keď po ukončení konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby sa môže javiť strata
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, avšak pre poskytnutie ochrany práv žalobcov,

nie je možné žalobu zamietnuť iba z dôvodu, že nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, pretože by došlo k odňatiu práva žalobcov konať pred súdom. Poukázali na absenciu súhlasu
žalobcov v záložnej zmluve zo zradením záložného práva ako vlastníkov nehnuteľnosti, pretože v
záverečnej časti zmluvy chýbajú podpisy žalobcov. Z obchodného zákonníka platného v čase uzavretia
zmluvy je nesporné, že záložca ak nebol vlastníkom zálohu, nemohol udeliť súhlas so zriadením

záložného práva k nej. V zmluve je uvedená ako vlastník nehnuteľnosti spoločnosť DONAU BAU, ktorá
nebola vlastníkom a zároveň nezabezpečila súhlas záložcov so zriadením záložného práva. Namietali
aj neurčitosť zmluvy v časti označenia zmluvných strán, ako aj vlastníkov nehnuteľnosti, u ktorých
absentuje prejav vôle k zriadeniu záložného práva, ktoré z uvedených dôvodov platne nevzniklo. Ďalej
poukázali aj na vtedajšieho veriteľa a jeho odstúpenie od zmluvy, na základe čoho sa zmenil aj právny
titul zabezpečovanej pohľadávky na bezdôvodné obohatenie, ktoré nebolo zabezpečovaným záväzkom,

pričom úverová ani záložná zmluva neobsahujú ustanovenia oprávňujúce viesť výkon záložného práva
aj po dostúpení od zmluvy. Je preukázané, že došlo k premlčaniu záložného práva a taktiež, že došlo k
neplatnosti postúpenia pohľadávky. Pohľadávka nie je v zmluvách dostatočne individualizovaná, pričom
prílohy k zmluve netvoria jej nedeliteľnú súčasť. Na Krajskom súde v Bratislave prebieha ďalšie konanie,
v ktorom sa žalovaný domáha zaplatenia pohľadávky, ktoré nie je skončené. V súvislosti s realizáciou

dražby došlo k nezvratnému stavu na strane žalobcov a jedinou možnosťou ochrany ich vlastníckeho
práva je konanie pred Ústavným súdom o ústavnej sťažnosti.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť pre absenciu naliehavého právneho záujmu a poukázal na
predchádzajúce súdne konanie, v ktorom sa riešila platnosť a existencia úverovej záložnej zmluvy.

Žalobcovia podali návrh na registráciu záložnej zmluvy, kde určujú, kto je dlžníkom, z akého
právneho vzťahu ako aj účel zabezpečovanej pohľadávky, pričom ďalšie tvrdenia boli posudzované
v predchádzajúcom súdnom konaní a záložné právo už bolo vykonané. Navrhol konanie neprerušiť
vzhľadom na hospodárnosť konania, pretože ani prerušením konania by sa neodstránil nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

6. Intervenient navrhol žalobu zmietnuť pre absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení,pričomvinomsúdnomkonanísaužsúdzaoberalotázkouplatnostiaexistenciezáložnéhopráva,
ako otázkou predbežnou. Žalobcovia sa snažia iba oddialiť vyriešenie akejkoľvek otázky, ktorá by im
umožňovala užívať nehnuteľnosti, ktorých už nie sú vlastníci a v prípade prerušenia konania by došlo

k ďalším prieťahom.

7. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 03.10.2017 č. k. 9C/111/133/2011-548 pri právnom posúdení
podľa § 137, § 162 ods. 1 a § 164 CSP doplnil dokazovanie, z ktorého zistil, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/155/2011 o neplatnosť dobrovoľnej dražby na základe žaloby

žalobcov proti žalovanému ako navrhovateľovi dražby a dražobníkovi Aukcio s.r.o., a proti žalovanej
P.. G. X., o ktorej žalobe súd rozhodol tak, že ju zamietol. Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby konanej dňa 19. 07. 2011, súd zistil, že dňa 24. 09.1992 bola veriteľom Slovenská
štátna sporiteľňa Bratislava, pobočka Nitra, a dlžníkom DONAU BAU s.r.o., zastúpenej žalobcom 1.,
G.. W. W. bola uzavretá zmluva, na základe ktorej bola dlžníkovi poskytnutá suma 3 500 000,- Kčs

pri úrokovej sadzbe 3 % so splatnosťou do 20. 08. 1996, pričom v zmluve sú uvedení G.. W., G.. W.
S., G.. B. X. a manželka W. a U. X. a jeho manželka P.. Dňa 24. 09. 1992 bola uzavretá zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi veriteľom Slovenská štátna sporiteľňa v Bratislave,
pobočka Nitra a spoločnosťou DONAU BAU s.r.o., zastúpenou U.. W. a žalobcom 1. a spoludlžníčkou -
žalobkyňou 2., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v kat. úz. A., patriace do BSM žalobcov, v tom čase

zapísané na LV č. XXX. Návrh na registráciu záložnej zmluvy podali žalobcovia, ktorí návrh podpísali
24. 09. 1992. Dňa 04. 12. 1995 Slovenská sporiteľňa od zmluvy odstúpila a následne došlo k postúpeniu
pohľadávky, nadobúdateľom je žalovaný.

8. Ďalej súd posudzoval konanie o dražbe, na základe ktorej nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva

intervenient - P.. X., pričom skonštatoval, že odstúpením od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti
zmluvných strán s výnimkou práv uvedených v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka - práva a povinnosti
týkajúce sa zabezpečenia záväzku. K tomu, že k zániku dlžníka spoločnosti DONAU BAU malo dôjsť aj k
zániku záväzku uviedol, že zmyslom zabezpečenia je, aby veriteľ ktorý nemôže plniť pre zánik právnickejosoby výmazom z obchodného registra, mal nárok na zabezpečenie uspokojenia tretími osobami
zabezpečené pohľadávky, pričom k prvému postúpeniu pohľadávky došlo výmazom z obchodného
registra. K posúdeniu nepravej spätnej retroaktivity uviedol, že žalovaný mohol navrhnúť vykonanie

dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách napriek tomu, že zmluva bola uzavretá dňa
24. 09. 1992, žalobkyňa 2. potvrdila platnosť podpisov na úverovej, záložnej zmluve a návrhu na vklad
záložného práva a mala vedomosť o konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave. Krajský súd v Nitre
rozsudkom č. k. 25Co/300/2015-721 z 11. novembra 2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.

9. Prvoinštančný súd konštatoval, že sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného ako
aj právneho zástupcu intervenienta v súvislosti s existenciou a skúmaním naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, čo je základnou podmienkou každej určovacej žaloby. Na základe uvedeného
dospel k záveru, že naliehavý právny záujem daný nie je. Spornosť, neistota, ochrana práv žalobcov,
čo je základom určovacej žaloby v konaní, nebola preukázaná. Ak po rozhodovaní o určovacej žaloby

je potrebné, aby prebiehalo ešte iné konanie, či už na plnenie, a podobne, nie je daný naliehavý právny
záujem, pretože sa neodstráni spornosť nárokov tak, ako v predmetnej veci. V tomto smere poukázal na
konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/155/2011 o žalobe o neplatnosť dobrovoľnej
dražby, kde sa súd ako predbežnou otázkou zaoberal aj platnosťou vzniku záložného práva na základe
predmetnej zmluvy, čo bolo základom realizácie záložného práva. Žalobcovia zotrvali na podanej žalobe

napriek vysloveniu predbežného právneho názoru súdom. Ďalej súd poukázal na to, že v konaní sp.
zn. 19C/155/2011 súd posudzoval argumenty žalobcov prezentované aj v tomto konaní a náležite sa
s nimi vysporiadal.

10. V súvislosti s návrhom na prerušenie konania súd uviedol, že je zjavne nedôvodný, pretože

rozhodovanie o ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom SR nemá význam pre toto konanie, navyše
ustanovenie § 162 ods. 1 CSP sa nevzťahuje na daný prípad, teda že by v danom prípade malo ísť o
obligatórne prerušenie konania z uvedených dôvodov.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému

ako aj intervenientovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí, že záložné právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. úz. I., a to pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a

stavba - rodinný dom so súp. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. XXX/X, zapísané v časti „C“ LV č.
XXX, kat. úz. I. ako: T. I., s. r. o., so sídlom A., G.: XX XXX XXX podľa úv. Zm. XX/XXXXXX-X; V XXX/XX;
XXX/XX, podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky Z XXXX/XX - XXXX/XX, na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam č. XX/XXXXXX-X, označenej ako dodatok č. 1 k Úverovej zmluve č.
XXXXXX-X z 24. 09. 1992 nevzniklo alebo alternatívne, že zaniklo, prípadne, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadali prerušiť
konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom
súde SR pod č. k. Rvp 998/2017. Odvolanie odôvodnili s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a
h/ CSP, v dôsledku čoho je rozsudok súdu prvej inštancie arbitrárny a zjavne neodôvodnený.

13. Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke naliehavého právneho
záujmu. Žaloba bola podaná v súlade s § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“), pričom bol a stále je daný naliehavý právny záujem a taktiež sú naplnené
všetky predpoklady uvádzané v napadnutom rozsudku ako je spornosť, právna neistota, ktoré sa mali
rozhodnutím súdu odstrániť. K žalobe priložili dôkazy preukazujúce neexistenciu záložného práva z

dôvodu, že nevzniklo platne, resp. zaniklo. Právne usporiadanie vzťahov je preukázané priloženými
dôkazmi. Rozhodnutím súdu sa sleduje zmena právneho postavenia žalobcov ako záložných dlžníkov
voči žalovanému ako záložnému veriteľovi, čo sa prejaví v určení platnosti či neplatnosti výkonu
záložného práva predajom nehnuteľnosti na dražbe. Poukázali na vydané neodkladné opatrenie, ktorým
bolo žalovanému uložené, aby nenakladal so spornými nehnuteľnosťami nachádzajúcimi. Žalovaný

aj napriek nariadenému neodkladnému opatreniu vykonal 19. 07. 2011 dražbu, v dôsledku čoho
podali žalobu o neplatnosť dražby vedenej pod sp. zn. 19C/155/2011. Konštatovali, že súd prvej
inštancie svojim postupom zmaril preventívny charakter určovacej žaloby, a to tým, že nekonal včas,
riadne a bez prieťahov, keď prvé pojednávanie nariadil na 04. 07. 2017, teda až po tom, ako boloprávoplatne rozhodnuté konanie vedené pod sp. zn. 19C/155/2011 (odvolací súd rozsudkom č. k.
25Co/300/2015-721), aj napriek tomu, že konanie nebolo prerušené ani zastavené.

14. Z procesného postupu súdu prvej inštancie sa javí, že súd čakal na rozhodnutie v konaní vedenom
pod sp. zn. 19C/155/2011, v ktorom bol prvoinštančný rozsudok vydaný č. k. 19C/155/2011-639 z 12.
novembra 2014 a odvolací rozsudok č. k. 25Co/300/2015-721 dňa 11. novembra 2015. Vychádzajúc
z aplikačnej praxe mal súd prvej inštancie primárne rozhodnúť o platnosti, resp. existencii záložného
práva. Vzhľadom k takémuto postupu súdu v predmetnom konaní nastala absurdná situácia, kedy

zamieta žalobu podanú 28. 06. 2011 (podaná skôr ako bola vykonaná dražba) po tom, ako žalovaný
vykonal dražbu a súdy rozhodli o jej platnosti bez toho, aby vykonali dokazovanie k otázke platnosti
či neplatnosti záložného práva a by sa vysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi a skutkovou
a právnou argumentáciou strán. Svoje rozhodnutie súd opiera iba o skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vedenom pod sp. zn. 19C/155/2011. Navyše v konaní
o neplatnosť dobrovoľnej dražby súd iba skonštatoval, že žalobcovia záložné zmluvy podpísali a nevidí

žiadne vady písomného vyhotovenia zmlúv a z tohto dôvodu je zmluva platná. Ďalšie podmienky vzniku,
resp. zániku záložného práva súd neskúmal. V predmetnom konaní poukazujú na podstatné obsahové
a formálne chyby záložných zmlúv, poukazujú na ďalšie významné skutočnosti - odstúpenie veriteľa
od úverovej zmluvy, premlčanie záložného práva, premlčanie práva veriteľa na výkon záložného práva,
neplatnosť postúpenia pohľadávok, predkladajú vyjadrenie Slovenskej sporiteľne, a. s., ktorá ako veriteľ

vyhodnotila neplatnosť záložných zmlúv po odstúpení veriteľa od úverovej zmluvy z dôvodu, že je
potrebné vyhotoviť dodatky k záložnej zmluve a argumentujú, že záložné právo nevzniklo pre absenciu
oprávnenia spoločnosti DONAU BAU spol. s r. o., nakladať s nehnuteľnosťami a pre absenciu súhlasu
žalobcov so zriadením záložného práva potrebného podľa § 151d ods. 1 OZ pred 01. 01. 2003 a
v tejto súvislosti poukázali na zánik spoločnosti DONAU BAU spol. s r. o., ako dlžníka z úverovej

zmluvy. S uvedenými skutočnosťami sa súd nevysporiadal, v dôsledku čoho zaťažil konanie vadou
zakladajúcou porušenie práva na spravodlivý proces tým, že súd odňal stranám možnosť konať pred
súdom. Zdôraznili, že rozhodnutie súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vedené pod
sp. zn. 19C/155/2011 nemá pre predmetné konanie právny význam.

15. Súd prvej inštancie vytvoril absolútne protizákonný stav, ktorým zmaril spôsobilý a prípustný spôsob
ochrany práv žalobcov, porušil právo žalobcov na riadne prejednanie veci pred nestranným a nezávislým
súdom, právo na prístup k súdu, právo na konanie bez zbytočných prieťahov a odňal im možnosť
konať pred súdom. Súd nijako nezdôvodnil význam rozhodnutia o neplatnosti dobrovoľnej dražby sp.
zn. 19C/155/2011 na toto konanie o určenie, že záložné právo nevzniklo, alternatívne, že zaniklo,

zakladajúci dôvod na zamietnutie žaloby o určenie, že záložné právo nevzniklo, resp. že zaniklo
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie porušil základné zásady civilného
sporového konania uvedené v čl. 2 ods. 2, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 11 ods. 4, čl. 15 ods. 1, čl. 16 a čl. 17 CSP.
Porušil tiež právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, princíp rovnosti strán sporu podľa
čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, právo na prejedanie veci spravodlivo, verejne a v primeranej lehote nezávislým

a nestranným súdom podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. Ďalej namietali správnosť druhého výroku napadnutého rozsudku, ktorým sú prvej inštancie zamietol
návrh žalobcov na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti vedenej na Ústavnom súde SR pod č. k. Rvp 998/2017. Súd prvej inštancie len konštatoval,

že rozhodovanie o ústavnej sťažnosti nemá význam pre toto konanie. Uvedený záver považujú za
arbitrárny, nezákonný a absolútne nedôvodný. Z obsahu ústavnej sťažnosti žalovaný z 24. 05. 2017
jednoznačne vyplýva, že žalobcovia ňou namietajú porušenie ich základných práva a slobôd konaním
a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/155/2011 z 12. novembra 2014, Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 25Co/300/2015-721 z 11. novembra 2015 a rozhodnutím Najvyššieho súdu v Nitre sp. zn. 8 Cdo

130/2016 z 22. februára 2017, a to práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR, práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, právo na rovnosť účastníkov podľa čl. 47
ods. 3 Ústavy SR. Uvedené konanie má význam pre predmetné konanie z dôvodu, že pokiaľ Ústavný
súd SR rozhodne o predmetnej ústavnej sťažnosti žalovaných kladne, zruší napadnuté rozhodnutie v

konaní pod sp. zn. 19C/155/2011, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby a vec vráti na ďalšie konanie, a to bez ohľadu na jeho právoplatnosť. V novom konaní bude súd
opätovnerozhodovaťoplatnosti,resp.neplatnostidobrovoľnejdražby,atedaajoplatnostinadobudnutia
vlastníckeho práva intervenienta k nehnuteľnostiam, čo vychádzajúc z tvrdení súdu prvej inštancie dáodpoveď aj na otázku, či záložné právo, ktoré bolo základom realizácie záložného práva platne vzniklo.
S poukazom na uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcov na prerušenie
konania z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie návrhu žalobcami vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci súdom prvej inštancie a odnímajúce tak možnosť žalobcom konať pred súdom.

17. Žalobcovia namietajú aj nesprávnosť III. a IV. výroku napadnutého rozsudku o trovách konania,
ktorým súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania žalovanému aj intervenientovi. Rozhodnutie
v uvedenej časti považujú za arbitrárne, prísne formalistické, keď súd neprihliadol na skutočnosti ako je

vysoký vek žalobcov, ich dôchodcovský stav a preukázaný zlý zdravotný stav. Zo znaleckého posudku
č. 33/2013 vypracovaného P.. T. X. bolo preukázané, že žalobca 1. v dôsledku dražby nehnuteľnosti
utrpel mozgový infarkt s trvalými následkami na jeho živote a zdraví. Je odkázaný na sprievod inej
osoby, ktorou je zväčša žalobkyňa 2. Žalobca 1. je ťažko zdravotne postihnutá osoba vlastniaca preukaz
ZŤP. Poukazujúc na skutočnosti uvedené v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov priloženej k
odvolaniu, ako aj samotnom v odvolaní žiadajú súd, aby na tieto skutočnosti prihliadol ako na dôvody

hodné osobitného zreteľa v súvislosti s aplikáciou § 257 CSP. V nadväznosti na uvedené dávajú
do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že súd prvej inštancie nerozhodol o žiadosti žalobcov o
oslobodenie od súdnych poplatkov z 22. 06. 2017, ktorá bola spolu s prílohami odoslaná na poštovú
prepravu dňa 27. 06. 2017. Do rozhodnutia rozsudkom vo veci samej súd o predmetnej žiadosti
nerozhodol, čím odňal žalobcom právo na spravodlivý proces a možnosť konať pred súdom.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal rozsudok v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k

záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti zrušiť
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanieanovérozhodnutie.Pokiaľideoodvolaniesmerujúceprotivýrokuozamietnutíprerušenia
konania odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

19.Odvolacísúdzobsahusúdnehospisuzistil,žežalobcoviasažaloboudoručenousúduprvejinštancie
dňa 28. 06. 2011 domáhali určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz.
I., a to pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom so
súp. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. XXX/X, zapísané v časti „C“ LV č. XXX, kat. úz. I. ako: T.
Colector, s. r. o., so sídlom Nitra, IČO: 36 748 919 podľa úv. Zm. 34/334023-3; V XXX/XX; XXX/XX, podľa

Zmluvy o postúpení pohľadávky Z XXXX/XX - XXXX/XX, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam č. XX/XXXXXX-X, označenej ako dodatok č. 1 k Úverovej zmluve č. XXXXXX-X z
24. 09. 1992 nevzniklo alebo alternatívne, že zaniklo. Zároveň sa domáhali nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby nenakladal s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami. Súd
prvej inštancie uznesením č. k. 9C/133/2011-100 z 14. júla 2011, návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia vyhovel a uložil žalovanému, aby s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe nenakladal,
a to formou výkonu záložného práva, to znamená, aby ich nepredal spôsobom určeným v zmluve o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 24. 09. 1992 a aby ich nepredal na dražbe, a to až
do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/133/2011.
Vecnú správnosť uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil odvolací súd uznesením č. k.

7Co/111/2011-171 z 5. októbra 2011. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný dovolanie, ktoré Najvyšší
súd SR uznesením sp. zn. 5 Cdo/36/2012 z 15. mája 2012 odmietol. Žalobcovia sa návrhom na
prerušenie konania domáhali, aby súd prvej inštancie prerušil konanie z dôvodu, že prebieha konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie uznesením
č. k. 9C/133/2011-277 z 9. októbra 2012 návrh na prerušenie konania zamietol a vecnú správnosť

uznesenia potvrdil aj odvolací súd uznesením č. k. 9Co/9/2013-292 z 31. januára 2013 a dovolací
súd následne odmietol aj podané dovolanie uznesením sp. zn. 5 Cdo/213/2013 z 11. septembra 2013.
Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/133/2011-390 z 29. novembra 2013 nepripustil vstup P.. G.
X. ako vedľajšieho účastníka do konania. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 9Co/125/2014-405 z
21. februára 2014 zmenil napadnuté uznesenie tak, že vstup P.. G. X. ako vedľajšieho účastníka do

konania pripúšťa. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadli žalobcovia dovolaním, ktoré Najvyšší
súd SR uznesením sp. zn. 5 Cdo 258/2014 z 15. decembra 2016 dovolanie zamietol. Dňa 31.
05. 2017 žalobcovia doručili súdu prvej inštancie Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, ktorou
sa domáhali vyslovenia porušenia základných práv a slobôd rozhodnutím Okresného súdu Nitra č. k.19C/155/2011-639 z 12. novembra 2014, rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/300/2015-721 z 11.
novembra2015auzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Cdo130/2016z22.februára2017.Následne
súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom zo dňa 03.10.2017 č. k. 9C/133/2011-548

tak, že žalobu zamietol a zamietol aj návrh žalobcov na prerušenie konania.

20. Dňa 22. 02. 2019 doručili žalobcovia odvolaciemu súdu podanie, v ktorom uviedli, že Ústavný súd
SR nálezom č. k. II. ÚS 60/2018-77 z 14. júna 2018, rozhodol o sťažnosti žalobcov tak, že Krajský
súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 25Co/300/2015 z 11. novembra 2015, porušil základné právo

RNDr. S. S. a W. S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj ich právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný
súd SR zároveň zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/300/2015 z 11. novembra 2015,
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vychádzajúc z uvedeného nálezu Krajský súd v Nitre rozsudkom
č. k. 25Co/172/2018-896 z 28. novembra 2018, zmenil pôvodný rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.
19C/155/2011-639 z 12. novembra 2014 tak, že určil, že dobrovoľná dražba nehnuteľností konaná dňa

19. 07. 2011 dražobníkom auctio s.r.o., so sídlom A., O. XX, na návrh Debt Collector s.r.o., so sídlom
Nitra, Mostná 72, oznámená dražobníkom na základe oznámenia o dražbe zn. 2011-3-1D2 z 08. 06.
2011, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. I., zapísané na LV č. XXX ako parc.
č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
a stavba rodinný dom so súpis. č. XXX postavená na parc. č. XXX/X, je neplatná. Rozsudok Krajského

súdu v Nitre č. k. 25Co/172/2018-896 z 28. novembra 2018, nadobudol právoplatnosť dňa 10. januára
2019. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/172/2018-896 z 28. novembra 2018 v spojení s
Nálezom ÚS SR č. k. II ÚS 60/2018-77 zo dňa 14.06.2018, došlo k zmene pôvodného rozhodnutia
Okresného súdu Nitra vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a to tak, že bola s konečnou
platnosťou určená absolútna neplatnosť vykonanej dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností ako

právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva intervenienta P.. G. X.. Z uvedeného dôvodu H.. S.
S., rod. S. a W. S., rod. T. sú opäť bezpodielovými spoluvlastníkmi v 1/1 predmetných nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. I. (A.). Vzhľadom na právoplatné určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby vo veci 19C/155/2011 možno konštatovať absolútnu nesprávnosť záveru súdu prvej
inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu, ktorý podľa súčasného právneho stavu neobstojí.

Ďalej poukázali opätovne na skutkový stav veci a zotrvávajú na svojej argumentácii. Záverom uviedol, že
Vzhľadom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.06.2018, spis. zn. II. ÚS 60/2018-77, ktorým Ústavný
súdSRrozhodoloústavnejsťažnostižalobcuv1.radeav2.rade,žalobcoviaberúspäťodvolanievčasti
prerušenia konania až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom
súde SR pod č. k. Rvp 998/017, nakoľko tento návrh je už v súčasnosti nedôvodný.

21. K podaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobcovia sa snažia zbaviť
svojho splatného záväzku, ktorý je zabezpečený záložným právom, ktoré je kataster povinný opätovne
zapísať. Navyše sa súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/155/2011 o neplatnosť dražby
podrobne zaoberal okrem iného vznikom a platnosťou úverovej aj záložnej zmluvy. žalobcovia záložnú

zmuvu podpísali a boli si vedomí, čo podpisujú. Aj naďalej trvá na nedostatku naliehavého právneho
záujmu žalobcov. S poukazom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

23. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

24. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania smerujúceho proti zamietajúcemu
výroku vo veci samej dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne. Žalobcovia správne namietali,

že sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s dôkazmi, ktoré boli priložené k žalobe preukazujúc
pravdivosť ich tvrdení a taktiež s dôkazmi neskôr predloženými v priebehu konania. Súd prvej inštancie
nevykonal žiadne dokazovanie a v priebehu konania vydával len procesné rozhodnutia bez toho, aby
zisťoval skutkový stav veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že sa súdprvej inštancie obmedzil len na posúdenie výsledku konania vedeného pred Okresným súdom Nitra pod
sp. zn. 19C/155/2011 a z dokazovania vykonaného v tomto konaní následne vychádzal aj pri právnom
posúdení v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/133/2011. V podstate za jediný dôvod vedúci k zamietnutiu

podanej žaloby žalobcov v danom spore považoval súd prvej inštancie na strane žalobcov nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP, ktorý však aj s
poukazom na obsah Nálezu ÚS SR č. k. II ÚS 60/2018-77 zo dňa 14.06.2018, ako aj rozhodnutia KS v
Nitre zo dňa 28.11.2018 č. k. 25Co/172/2018-896 na strane žalobcov je v tomto spore daný (existuje).
Súd prvej inštancie postavil svoju argumentáciu odôvodňujúcu zamietnutie žaloby výlučne na konaní

vedenom pod sp. zn. 19C/155/2011 bez toho, aby vykonal vlastné zisťovanie a dokazovanie skutkového
stavu. S uvedenými námietkami sa stotožňuje aj odvolací súd a považuje ich za dôvodné v tom smere,
že súd prvej inštancie takýmto procesným postupom zaťažil konanie vadou nepreskúmateľnosti, vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci, čím zároveň porušil právo žalobcov na spravodlivý proces.

25. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí. ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. ktoré
dôkazy vykonal, z. ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec pras ne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá. aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 234 ods. 1 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

26. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,
pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom tohto
ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či
čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu

medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo
skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné
zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a
povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti
služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).

Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery,
ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné.

27. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd
skúmal,čikonanievpredmetnejvecitakoutovadounetrpí.Osobitnesazameralnaskúmanie,čivkonaní
(ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada
konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

28. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd
ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §

220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.29. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Judikatúra nevyžaduje, aby na
každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie,
ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka
vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie
je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,

ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

30.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu

v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

31. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že
rozhodnutiesúduprvejinštancievykazujevadyvzmysle§389písm.b/CSP,ateda,žerozhodnutiesúdu
prvej inštancie je nepreskúmateľné. K uvedenému záveru súd dospel poukazujúc na viacero procesných

nedostatkov v konaní pred súdom prvej inštancie.

32.Odvolacísúdpreskúmanímdôvodnostipodanéhoodvolaniadospelkzáveru,ženapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie vykazuje znaky nepreskúmateľnosti, keď súd prvej inštancie riadne neodôvodnil
právne závery, ku ktorým dospel, keď nevykonal dokazovanie tak, ako mu to ukladá Civilný sporový

poriadok a obmedzil sa v súvislosti s podstatnými skutkovými závermi na výsledok dokazovania z
iného konania - vedeného Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 19C/155/2011 o neplatnosť dražby
a nevysporiadal sa s dôkazmi predloženými v tomto konaní. V tomto smere odvolací súd zároveň
poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 60/2018-77 z 14. júna 2018, ktorým Ústavný súd
rozhodol tak, že Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 25Co/300/2015 rozsudkom z 11.

novembra 2015 porušil základné právo H. S. a W. S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalším výrokom rozsudok Krajského súdu v Nitre v konaní
vedenom pod sp. zn. 25Co/300/2015 rozsudkom z 11. novembra 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 25Co/172/2018-896 z 28. novembra 2018, zmenil pôvodný

rozsudokOkresnéhosúduNitra č.k.19C/155/2011-639z12.novembra2014tak,žeurčil,žedobrovoľná
dražba nehnuteľností konaná dňa 19. 07. 2011 dražobníkom auctio s.r.o., so sídlom Nitra, Kmeťkova
30, na návrh Debt Collector s.r.o., so sídlom Nitra, Mostná 72, oznámená dražobníkom na základe
oznámenia o dražbe zn. 2011-3-1D2 z 08. 06. 2011, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce
savkat.úz.I.akoparc.č.XXX/XzáhradyovýmereXXXm2,parc.č.XXX/Xzastavanéplochyanádvoria

o výmere XXX m2 a stavba rodinný dom so súpis. č. XXX postavená na parc. č. XXX/X, je neplatná.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. januára 2019. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z konania vedeného pod sp. zn. 19C/155/2011, ktoré bolo v
čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v predmetnej veci právoplatne skončené zamietnutím žaloby v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 25Co/300/2015 rozsudkom

z 11. novembra 2015, ktoré následne Ústavný súd SR v dôsledku podanej ústavnej sťažnosti žalobcov
citovaným Nálezom zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie, je potrebné, aby sa
súd prvej inštancie vecou opätovne zaoberal, pričom vykoná dokazovanie tak, ako mu to ukladá Civilný
sporový poriadok a zistené skutkové závery následne správne právne posúdi, svoje rozhodnutie náležiteodôvodní,atovzmysle§220CSP,abybolopreskúmateľnéajvprípadnomodvolacomkonaní.Vďalšom
konaní súd prvej inštancie prihliadne aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ktorý zmenil pôvodný
rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 19C/155/2011-639 z 12. novembra 2014. Právne závery súdu prvej

inštancieuvedenévodôvodnenínapadnutéhorozsudku,ktorésaopierajúvsúčasnostiužorozhodnutie,
ktoré bolo odvolacím súdom zmenené, nemôžu s ohľadom na zistený skutkový a právny stav obstáť.
Zmena právneho stavu, ktorá nastala v konaní vedenom 19C/155/2011 je významnou skutočnosťou
majúcou vplyv na právne posúdenie predmetnej veci, ktorú je potrebné v ďalšom konaní zohľadniť.

33. Keďže sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku viac menej obmedzil na konštatovanie záverov
z iného konania (bez vykonania riadneho dokazovania), v ktorom sa v dôsledku Nálezu Ústavného súdu
SR zmenil právny stav, musí súd prvej inštancie vec opätovne posúdiť, a to následne po tom, ako vykoná
dôkazy mu predložené.

34. Podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde

o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

35. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

36.Vsúvislostisnamietanýmvýrokom,ktorýmsúdprvejinštanciezamietolnávrhnaprerušeniekonania,
dospel odvolací súd k potrebe zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti výroku a zároveň aj k
zastaveniu konania v tejto časti, a to z dôvodu, že dňa 22. 02. 2019 doručili žalobcovia odvolaciemu
súdu podanie, v ktorom okrem iného poukázali na to, že konanie vedené na Ústavnom súde SR pod

č. k. Rvp 998/2017 bolo skončené vydaním nálezu č. k. II. ÚS 60/2018-77 z 14. júna 2018, v dôsledku
čoho zobrali svoje odvolanie voči neprerušeniu konania späť.

37. Odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom k tomu, že bolo právoplatne skončené konanie, ktorého
výsledok mal byť dôležitý pre rozhodnutie v predmetnej veci, zároveň tým odpadol aj dôvod, pre ktorý sa

žalobcovia domáhali prerušenia konania. Keďže dôvody, pre ktoré súd o prerušení konania rozhodoval
zanikli a zároveň žalobcovia svoje odvolanie v tejto časti zobrali späť, rozhodol odvolací súd tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
zrušil a konanie v tejto časti zastavil, nakoľko nevzhliadol žiadne dôvody pre jeho trvanie v tejto časti.

38. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti
uznesenia.

39. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 1, 3 a § 255 ods. 1, 2 CSP).

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).