Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311200745
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4311200745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ErikyMadarászovejačlenovsenátu

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: V. G., nar. X.XX.XXXX, bytom
E. ulica č. XX, XXX XX B., zast. JUDr. Svetlanou Kšiňanovou, PhD., advokátkou, so sídlom Rázusova
2, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1. M. K., bytom XXX XX L. č. 261, 2. Ján Roman - MÁRIA, 935 76
Sazdice č. 12, IČO: 43174272, o zaplatenie 25.246,3512 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v
1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Levice, č. k. 11C/18/2011 - 374 zo dňa 2. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku v sume 13.144,246 eura
s príslušenstvom a s úrokom z omeškania vo výške 0,02% denne zo sumy 2500,- eur p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a trovách štátu z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanýmv1.a2.radezaplatiťžalobkynispoločne
a nerozdielne sumu 15.644,246 eura a úrok z omeškania 0,02 % denne zo sumy 15.644,246 eur od
4.4.2012 do zaplatenia a žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť úrok z omeškania 0,02 % denne zo sumy
15644,246 eur od 9.12.2011 do 3.4.2012, všetko do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Druhým
výrokom konanie proti žalovaným v 1. a 2. rade v časti o zaplatenie 9602,1052 eur a v časti o zaplatenie

úroku z omeškania 0,02 % denne zo sumy 9601,754 eur od 19.1.2011 do zaplatenia zastavil. Ďalším
výrokom žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žalobkyňa a štát majú proti žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2 V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 631, § 633, § 634 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal z dokazovania za preukázané, že žalobkyňa ako

objednávateľka a žalovaní v 1.a 2.rade ako zhotovitelia uzavreli zmluvu o dielo v septembri 2008 ústnou
formou. V čase uzavretia zmluvy nebola žalobkyňa ani žalovaná v 1. rade podnikateľkou a žalovaný
v 2. rade bol podnikateľom, ktorý v predmete podnikania mal len časť prác, ktoré boli predmetom
rekonštrukcie (maliarske a natieračské práce). Daný právny vzťah vzniknutý medzi stranami posúdil
súd prvej inštancie právnou úpravou zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka podľa § 631 O.z.,
ktorý vymedzuje podstatné náležitosti - určenie diela (predmetu zmluvy), dohoda o odmene, vykonanie
diela na vlastné nebezpečenstvo. Ďalej uviedol, že dňa 27.5.2009 strany sporu uzavreli písomne

Zmluvu o dokončení začatých prác na rozsiahlej rekonštrukcii bytu, v ktorej potvrdili rozsah prác tak,
že predmetom diela je kompletná rekonštrukcia kúpeľne, oprava omietok, vystierkovanie celého bytu
a jeho vymaľovanie bielou farbou, výmena vnútorných dverí vrátane zárubní, nakoľko má žalobkyňa v
byte atypické dvere, výmena kuchynskej linky a sporáka, vykachličkovanie kuchyne a oprava omietok,prebrúsenie parkiet v obidvoch izbách a dodanie i montáž zasúvacích dverí na skrine a v chodbe bytu a
nakoniec aj výmena vchodových dverí do jej bytu. Po rozbehnutí prác sa ukázalo, že rozsah prác bude
nutné rozšíriť o opravu trhliny v stene medzi obývačkou a susedovou izbou, o postavenie kusa priečky

medzi jej spálňou a kuchyňou, o zriadenie nového rozvodu elektrického prúdu v byte a výmenu parkiet
za laminátovú podlahu v obývačke a v spálni. V uvedenej písomnej zmluve sa strany sporu dohodli na
definitívnomukončenípráck30.6.2009anatom,žekuvedenémudňubudúpredloženéžalobkynivšetky
príslušné účty a záručné listy na nakúpené predmety, prehľad vykonaných prác s príslušnými cenami
a finálne vyúčtovanie. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade práce na rekonštrukcii

bytu neskončili do uvedeného termínu, čo zdôvodnili predovšetkým vzniknutými nedorozumeniami s
advokátom žalobkyne, ktorý im znemožnil do bytu vstúpiť. Poukázal na zistenie, že žalovaní v 1. a 2.
rade nepredložili žalobkyni listiny, ktoré sa zaviazali v zmysle písomnej zmluvy k 30.6.2009 predložiť.
Žalovaní v 1.a 2. rade prevzali od žalobkyne preddavky na rekonštrukčné práce v celkovej sume 25
246,35 eura. Faktúru za vykonané práce žalovaní v 1. a 2.rade žalobkyni nevystavili.

1.3 Súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o výške ceny diela bola medzi stranami sporná a
vzhľadom k tomu, že dielo nebolo dokončené, súd považoval za nutné zistiť, aké práce vykonali
žalovaní v 1. a 2. rade pri rekonštrukcii bytu žalobkyne, aká je cena jednotlivých prác, ktoré boli
žalovanými v 1. a 2. rade vykonané - podľa jednotlivých miestností bytu, zistiť, aký materiál a aké
vybavenie bytu dodali žalovaní v 1. a 2. rade pri rekonštrukcii bytu žalobkyne, v akom množstve

a za akú cenu. Preto v konaní ustanovil znalkyňu, pričom zo znaleckého posudku Ing. Kataríny
Vyšehradskej mal preukázané, že celkove všeobecná hodnota stavebných prác vykonaných žalovanými
ako zhotoviteľmi vrátane materiálu predstavuje 9601,754 eur. Žalovaní v 1.a 2. rade nesúhlasili so
stanovenou všeobecnou hodnotou a rozsahom prác uvedených v znaleckom posudku. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že žalovaní ešte pred nariadením znaleckého dokazovania podrobne uviedli, aké

práce vykonávali, aký materiál použili a znalkyňa mala možnosť sa s obsahom ich výpovedí oboznámiť,
ako aj s predloženou fotodokumentáciu a cenovou ponukou, ktorú predložili, a ktoré tvoria súčasť
súdneho spisu. Poukázal aj na to, že žalovaní v 1.a 2.rade sami nepredložili žiadne relevantné doklady,
ktorými by preukázali cenu nimi zakúpeného materiálu, cenu likvidácie odpadu aj dovozu. Nepredložili
ani faktúry im vystavené za práce a materiál v súvislosti s rozvodom elektriny v byte. Súd nepovažoval

za dôvodné doplniť dokazovanie výsluchom svedka L., ktorý by mohol byť vypočutý o rozsahu prác,
keďže žalovaní nezdôvodnili, čo konkrétne by svedok mal potvrdiť a sami sa k rozsahu prác podrobne
vyjadrili. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by sa strany
sporu dohodli na tom, že celková suma za práce a materiál v kúpeľni s WC a v špajzi bude činiť 250.000
Sk. Žalovaná v 1.rade uviedla, že bola o tom medzi stranami zmluva a že na základe nej žalobkyňa

poskytla žalovaným 250.000 Sk, avšak žalobkyňa s týmto nesúhlasila a žalovaná v 1. rade svoje tvrdenia
ničím nepreukázala.

1.4 S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že skončením stavebných prác v
byte žalobkyne (žalobkyni kľúče žalovaní hodili do schránky), v ktorých žalovaní v 1.a 2. rade od júla

2009 nepokračujú, odpadol právny dôvod, na základe ktorého boli preddavky na stavebné práce a
materiál v sume 15.644,246 eura žalovaným zaplatené ( všeobecná hodnota stavebných prác vrátane
materiálu v sume 9601,754 eura a žalobkyňa ako preddavky na stavebné práce vrátane materiálu
žalovaným zaplatila sumu 25.246,3512 eura). Žalovaným v 1. a 2. rade v tejto výške vzniklo na úkor
žalobkyne bezdôvodné obohatenie plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Súd preto

zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 15.644,246 eura spoločne a nerozdielne.
Ďalej poukázal na to, že žalovaný v 2. rade sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom
9.12.2011, pretože 8.12.2011 žalovaný v 2. rade prevzal žalobu, čím bol preukázateľne vyzvaný
žalobkyňou na splnenie žalovanej sumy a žalovaná v 1. rade sa dostala do omeškania dňom 4.4.2012,
pretože si prevzala žalobu dňa 3.4.2012. Súd prvej inštancie preto stanovil žalovaným v 1. a 2. rade

povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť úrok z omeškania 0,02 % denne zo sumy 15.644,246 eur od 4.4.2012 do zaplatenia
a žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť úroky z omeškania 0,02 % denne zo sumy 15.644,246 eur
od 9.12.2011do 3.4.2012. Vo zvyšnej časti súd žalobu čo do uplatneného úroku z omeškania voči
žalovaným v 1. a 2. rade zamietol. Úrok z omeškania žalobkyni priznal v percentuálnej výške 0,02 %

denne, čo predstavuje 7,3 % ročne a nepresahuje zákonný úrok z omeškania podľa nar. vlády č. 87/1995
Z.z. v čase, keď sa dostali žalovaní v 1. a 2. rade do omeškania. Keďže žalobkyňa vzala žalobu späť
proti žalovaným v 1. a 2. rade v časti o zaplatenie 0,3512 eur, ako aj v časti o zaplatenie 9601,754 eura
s úrokom z omeškania 0,2 % denne zo sumy 9601,754 eur od 19.1.2011 do zaplatenia, súd konanie vtejto zastavil. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa a štát
majú proti žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to,
že žalobkyňa bola procesne úspešná čiastočne, ale procesne neúspešná bola len v nepatrnej časti a k

späťvzatiu žaloby z jej strany došlo len z dôvodu, že výška plnenia závisela od znaleckého posudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní v 1.a 2.rade, ktorí
uviedli, že nesúhlasia s výškou priznanej sumy žalobkyni. Žiadali ju znížiť na sumu 2.500 eur, nakoľko

dohodnuté práce vykonali kvalitne a takmer v celom rozsahu. Poukázali na to, že dokončenie prác im
nebolo umožnené advokátom žalobkyne. Namietali, že žalobkyňa neuviedla pravdu ohľadom pôvodnej
dohody rozsahu prác a taktiež neuviedla správne skutočný rozsah prác v jej byte. Žalobkyňa mala zatajiť
pôvodne spísanú dohodu o vykonaní a rozsahu prác. Ďalej žalovaní namietali, že neboli pozvaní na
obhliadku bytu za účelom vypracovania odhadu, napriek tomu, že žiadali o zasielanie predvolávaní na
emailovú adresu, pretože cez pracovný týždeň nemajú možnosť kvôli zamestnaniu si prebrať poštu.

Znalkyňa sa preto nedostala ku kompletným informáciám a vypracovala odhad len na základe toho, čo
priznala žalobkyňa.

3. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá poprela tvrdenie žalovaných, že dokončenie
diela im neumožnil jej predchádzajúci advokát, pričom vo vzťahu k podanej žalobe je irelevantné.

Dohodnutý termín žalovaní nedodržali, čo bolo riadne v konaní preukázané. K ich tvrdeniu, že žalobkyňa
neuviedla rozsah prác pravdivo poukázala na to, že strany sporu sa v konaní veľmi podrobne vyjadrili k
rozsahu vykonaných prác. Keďže nebolo z výsluchov strán sporu možné špecifikovať v celom rozsahu
vykonané práce a stanoviť ich cenu, bolo nariadené znalecké dokazovanie. Žalovaní pritom v konaní
nevedeli špecifikovať ani práce samotné a ani cenu týchto prác a to napriek tomu, že ako zhotovitelia

by mali byť odborne spôsobilou osobou, ktorá vie presne práce špecifikovať, tak rozsah ako aj ich cenu.
K námietke žalovaných, že znalec vypracoval odhad na základe toho čo žalobkyňa priznala, poukázala
na to, že žalovaní nechodili na pojednávania, nepreberali si poštu, neprišli na obhliadku, nevyjadrili sa v
stanovenej lehote k vykonaným dôkazom a spôsobovali prieťahy v konaní. Žalovaní v odvolaní neuviedli
žiadne nové skutočnosti a ani žiadne dôkazy pre svoje doterajšie tvrdenia, preto navrhla, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

4. Žalovaní k vyjadreniu žalobkyne uviedli, trvajú na tom, že žalobkyňa zatajila Dohodu o vykonaní prác.
Uviedli, že v konaní navrhli vypočutie svedka, ktorý sa vedel tiež vyjadriť k rozsahu prác a k tomu, ako
sa rekonštrukcia robila a ako sa menili požiadavky žalobkyne.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219

ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne
a odvolanie žalovaných v 1. a 2.rade nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom vyhovujúcom výroku v sume 13 144,246 eura s príslušenstvom a s úrokom z omeškania
vo výške 0,02% denne zo sumy 2500 eur ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo vzťahu
k výroku o trovách konania a trovách štátu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.b) CSP.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7.1 Predmetom konania v zmysle žaloby bolo zaplatenie sumy 25 246,3512 eura zo strany žalovaných

v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Žalobkyňa dôvodila, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzavretiu zmluvy o dielo na rekonštrukciu jej bytu na ul. E.. K uzavretiu zmluvy o dielo došlo najskôr
ústnou formou v septembri 2008 s tým, že túto rekonštrukciu žalovaní v 1. a 2. rade uskutočnia
do decembra 2008 a neskôr došlo k podpísaniu zmluvy o dokončení začatých prác, ktorú zmluvu
podpísali všetky strany sporu. Na základe tejto zmluvy mali žalovaní v 1. a 2. rade povinnosť dokončiť

začaté práce do 30.6.2009. Rekonštrukcia bytu najskôr spočívala v rozsahu rekonštrukcie kúpeľne,
výmeny atypických dverí, omietky, výmeny kuchynskej linky, obkladov a iných prác súvisiacich s úpravou
ostatných priestorov. Žalobkyňa postupne dala žalovaným v 1. a 2. rade sumu 25.246 eur. Tieto
práce dokončené do uvedeného termínu neboli. Žalobkyňa preto vyzvala žalovaných v 1. a 2. rade nadokončenie prác v podaniach zo dňa 3.7.2009 a 27.9.2009. Ani na jednu výzvu žalobkyne žalovaní
nereagovali a práce dokončené neboli. Vyhotovila fotodokumentáciu bytu, v akom stave byt bol a
následne aj po vykonaných prácach žalovanými. Suma 25.246 eur, ktorú žiada žalobkyňa zaplatiť od

žalovaných v 1. a 2. rade predstavuje výšku poskytnutých záloh zo strany žalobkyne žalovaným v 1. a
2. rade. Uviedla, že žiada o zaplatenie celej tejto sumy z opatrnosti, nakoľko zo strany žalovaných v 1.
a 2. rade nebol predložený žiaden súpis prác, ani žiadne vyúčtovanie.

7.2 Žalobkyňa najskôr v konaní vzala žalobu späť v časti o zaplatenie 0,3512 eura. Následne zmenila

žalobu tak, že ju rozšírila o uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 25.246 eur od
19.1.2011 do dňa zaplatenia. Na základe znaleckého dokazovania bola v konaní ustálená cena prác a
materiálu vo výške celkove 9601,754 eura, preto žalobkyňa vzala preto žalobu späť v časti o zaplatenie
9601,754 eura aj s úrokom z omeškania 0,2 % denne zo sumy 9601,754 eur od 19.1.2011 do zaplatenia.
Žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu
15.644,246 eura s 0,02 % úrokom z omeškania denne zo sumy 15.644,246 eur od 19.1.2011 do dňa

zaplatenia.

8. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalobkyňou, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie,
ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, vec správne posúdil po právnej stránke, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil. Žalovaní v 1. a 2. rade v odvolaní predovšetkým namietali, že nebol správne posúdený rozsah
prác a ich cena, a preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnej výške. V konaní však žalovaní v
rámci svojej procesnej obrany predložili ako listinné dôkazy len ich súpis - cenovú ponuku na práce
( bez uvedenia rozsahu prác) a náklady na materiál do kúpeľne ( čl. 111, 112), pričom cenu materiálov
použitých v rámci rekonštrukcie bytu žiadnym iným spôsobom nezdokladovali. K celkovému rozsahu

prác vykonaných žalovanými sa v konaní vyjadrila žalobkyňa i žalovaní. Keďže súd prvej inštancie iba
na základe prednesov strán sporu a predložených listín nemohol ustáliť cenu vykonanej rekonštrukcie,
správne v konaní ustanovil znalca. Znalkyňa Ing. Katarína Vyšehradská následne v znaleckom posudku
č. 17/2016 vyčíslila cenu jednotlivých prác, ktoré boli žalovanými v 1. a 2. rade vykonané ( suma 5223
eur), aký materiál a vybavenie bytu dodali žalovaní v 1. a 2. rade ( suma 3482 eur) a ďalších prác

- odvoz sutiny v sume 446 eur, celkovo teda hodnota stavebných prác predstavovala sumu 9151,754
eura. Žalovaní namietali, že znalecký posudok vychádzal iba z rozsahu prác uvedených žalobkyňou,
pretože žalovaní sa ohliadky nezúčastnili. S uvedeným konštatovaním sa však odvolací súd nestotožnil,
pretože v znaleckom posudku je uvedené, že rozsah stavebných prác skutočne vykonaných žalovanými
pri rekonštrukcii bytu bol určený znalcom na základe výsledkov miestnej obhliadky, pričom pôvodný

stav bytu bol určený jednak z výsledkov miestnej obhliadky ako aj z fotodokumentácie zo spisu (str. č.
113-142). Znalkyňa vyhotovila na jednotlivé miestnosti rozpočty s výkazom výmer, kde boli podrobne
uvedené jednotlivé práce s výmerami a jednotkovými cenami. Skutočne vykonané stavebné práce
potom znalkyňa rozdelila do troch skupín, a to práce vykonané podľa ústnej dohody žalobkyne a
žalovaných; práce vykonané nad rámec ústnej dohody žalobkyne a žalovaných; práce, vykonanie

ktorých bolo vyvolané realizáciou dohodnutých rekonštrukčných prác.

9. S poukazom na vyššie uvedené je potrebné urobiť záver, že žalovaní v rámci svojej procesnej
obrany súdu prvej inštancie nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázali svoje tvrdenia
o tom, že rozsah nimi vykonaných prác bol iný, ako je uvedený v znaleckom posudku. Civilný sporový

poriadok v ust. § 149 CSP uvádza, že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Z uvedeného vyplýva,
že prostriedky procesného útoku, prostriedky procesnej obrany a koncentrácia konania sú právnym
inštitútom sporového konania. Realizuje sa nimi prejednacia zásada, na ktorej je sporové konanie

postavené. Skutkové zistenia súdu sú (v zásade) limitované tým, čo strany tvrdia ( formálna pravda) a
súd (až na výnimky) nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Úspech v spore závisí od
správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu.

10. Rovnako aj tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade, že žalobkyňa mala zatajiť pôvodne spísanú dohodu

o vykonaní a rozsahu prác je len nimi nepreukázané tvrdenie, pretože práve žalovaní ako zhotovitelia
diela sú povinní vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí
obsahovať označenie predmetu diela, a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho
zhotovenia ( § 632 OZ). Túto povinnosť si však žalovaní nesplnili. V konaní to bola práve žalobkyňa,ktorá predložila Zmluvu o dokončení začatých prác zo dňa 27.5.2009 a ktorej spísanie iniciovala práve
ona sama vzhľadom na nečinnosť žalovaných v tomto smere. Žalovaní mali následne objednávateľovi
( žalobkyni) predložiť súpis vykonaných prác spolu s konečným vyúčtovaním, k čomu tiež nedošlo. V

zmysle ustanovenia § 633 ods. 1 OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v
dohodnutom čase. Ani túto povinnosť však žalovaní nesplnili a sami uznali, že dielo nedokončili včas ( do
30.6.2009) a nereagovali ani na výzvy žalobkyne na následné dokončenie rekonštrukcie bytu. Tvrdenie
žalovaných, že dokončenie rekonštrukcie bytu im nebola umožnená pôvodným právnym zástupcom
žalobkyne považoval odvolací súd za irelevantné, pretože z písomnej výzvy JUDr. Imricha Hurinského

( zástupcu žalobkyne) zo dňa 3.7.2009 vyplýva, že vyzval žalovaného v 2.rade na dokončenie prác
súvisiacich s rekonštrukciou bytu do 15.7.2009, žalovaného v 2.rade však zostal nečinný.

11. Žalovaní v odvolaní tiež namietali, že neboli pozvaní na obhliadku bytu za účelom vypracovania
znaleckého posudku, pretože znalkyňa im doručovala predvolanie cestou pošty, ktorú nemajú možnosť
si prebrať kvôli pracovným povinnostiam, a preto žiadali súd o zasielanie pošty cestou emailu. Odvolací

súd ani túto námietku žalovaných nepovažoval za dôvodnú, pretože z obsahu spisu vyplýva, že súd
prvej inštancie im predvolania na pojednávania doručoval poštou a následne aj formou emailu, na ktorý
žalovaný v 2.rade tiež nereagoval. Iba sporadicky si žalovaní prevzali predvolanie na pošte a prvýkrát
žalovaný v 2.rade požiadal o doručovanie formou emailu až dňa 25.5.2016, keď sa mu súd snažil doručiť
už vypracovaný znalecký posudok spolu s predvolaním na pojednávanie. Nemožno preto konštatovať,

že by na strane žalovaných došlo k porušeniu ich procesných práv tým, že sa nezúčastnili ohliadky bytu,
pretože práve žalovaní svojou nečinnosťou a nedostavovaním sa na pojednávania spôsobovali prieťahy
v danej veci.

12. Žalovaní svojím odvolaním napadli rozsudok prvej inštancie len v prvom vyhovujúcom výroku nad

sumu 2500 eur, pretože túto sumu považovali za dôvodnú. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie
uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku v sume 13 144,246 eura
s príslušenstvom a s úrokom z omeškania vo výške 0,02% denne zo sumy 2500 eur potvrdil a to s
poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobkyňa a štát majú proti
žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to s poukazom na § 255
ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie však nepostupoval správne, keď rozhodol jedným výrokom o trovách
konania vo vyhovujúcej časti a o trovách konania v časti, v ktorej konanie zastavil.

14. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťujeporovnanímžalobnejžiadosti(petitu)avýrokurozhodnutia,ktorýmsavovecirozhodlo.Užalobcu
ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,
t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok

na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana
nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je
sčasti úspešná a sčasti neúspešná. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov
(napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia
žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov

konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania
zavinila. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil

zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca.

15. Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedenému dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého

rozhodnutia vo výroku o trovách konania, keď zistil, že súd prvej inštancie na daný prípad nesprávne
aplikoval ustanovenia o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie jedným výrokom rozhodol o všetkých
trovách konania, pričom správne mal rozhodnúť dvomi samostatnými výrokmi, v ktorých mal zohľadniť
samostatne úspech vo veci, ako aj mieru, ktorou strany sporu zavinili zastavenie konania. Preto odvolacísúd napadnutý výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov konania strán sporu ako aj štátu s poukazom na
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku strán a štátu na náhradu trov konania v zmysle

vyššie uvedeného. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie aj riadne odôvodní v zmysle požiadaviek
kladených na súdne rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).