Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010305
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8717010305.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2017, v trestnej
veci obž. R. M. R. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona a iné,
o odvolaní obžalovaného a o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad
sp. zn. 4T/31/2017 zo dňa 06.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obž. R. M. R. vinným z prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1,
písm. c/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 21.10.2016 v poobedňajších hodinách v byte svojej priateľky Q. J., nachádzajúcom sa v C. R.
XXXXX, okres W., v ktorom spoločne žili, po ich predchádzajúcej hádke a po uzamknutí vchodových
dverí bytu, vulgárne nadával a opakovane sa vyhrážal zabitím poškodenej Q. J., pričom rozprával v

španielskom jazyku, ktorému poškodená rozumie, pričom v tom čase bol v silnom žiarlivostnom afekte,
do ktorého sa priviedol potom, čo na starom profile poškodenej na sociálnej sieti Facebook uvidel, že
poškodená je na fotografiách so svojím manželom, s ktorým je v rozvodovom konaní, v dôsledku čoho sa
poškodená s plačom snažila vymazať predmetné fotografie, čo sa jej nedarilo, obvinený svoj stav afektu
naďalej stupňoval a začal sa biť päsťami po hlave, hlavu si bil o stenu, o nábytok, na čo si poškodená šla
zapáliť cigaretu na balkón, pričom jej obvinený neustále opakovane vulgárne nadával, pýtal sa jej, či si z

neho robí srandu, a následne ju kopol do brucha v dôsledku čoho sa poškodená začala brániť a v rámci
fyzického kontaktu udrela obvineného do oblasti oka, a taktiež obvinený pred jej matkou a ich synom
po ich príchode následne poškodenú začal oboma rukami škrtiť, pričom jej chcela pomôcť jej matka,
ktorej v tom bránil a následne odpadol a rýchlou zdravotnou službou bol prevezený do Nemocnice v
Poprade, kde odmietal ostať a po návrate s poškodenou do jej bytu, keď poškodená chcela ísť rovno
k jej rodičom, lebo sa ho bála, ju ťahal za ruku, pretože nechcel aby odišla a opätovne sa jej vyhrážal

zabitím tak, že jej povedal, že ju nezabije on ale ju príde zabiť žena zo Španielska, čím svojím konaním
vzbudil u poškodenej Q. J. obavu o jej život a zdravie.

Za to mu uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia
slobody vo výmere 13 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho súd na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 3 Tr. zákona súd vyslovil, že neukladá ochranné liečenie, pretože vzhľadom na osobu
páchateľa je zrejmé, že jeho účel nemožno dosiahnuť.

Zároveň podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd prvého stupňa oslobodil obžalovaného R. M. R. spod
obžaloby Okresného prokurátora Poprad č. 2Pv 573/16/7706 zo dňa 11.04.2017 pre skutok, ktorý mal
spáchať tak, že

dňa 24.10.2016 v čase medzi cca 19.00 hodinou až 22.05 hodinou v byte svojej priateľky Q. J.,
nachádzajúcom sa v C. R. XXXXX, okres W., v ktorom spoločne žili, po predchádzajúcej hádke s Q. J.,
v dôsledku ktorej menovaná začala plakať a na ukľudnenie jej podal bližšie nešpecifikované utlmujúce
lieky, v dôsledku ktorých poškodená zaspala a nevnímala okolie, využil túto situáciu a obnažený šiel k
maloletému R., narodenému XX.XX.XXXX, ktorý je jeho synom, ktorého má s Q. J. a ktorý trpí detskou
mozgovou obrnou, v dôsledku čoho má vážne zdravotné ťažkosti tak fyzického ako aj psychického

charakteru, o čom obvinený vedomosť, mal a ktorý v tom čase spal vo vedľajšej izbe na posteli a začal
sa dotýkať jeho pohlavných orgánov, v dôsledku čoho sa maloletý R. zobudil a zbadal, ako ho obvinený
chytá za jeho pohlavný úd a taktiež neverbálne naznačuje orálny styk, čo ho vyľakalo a kopol obvineného
do oblasti brucha, potom sa rýchlo snažil postaviť z postele a následne ušiel z bytu do spoločných
priestorov bytového domu a telefonicky privolal svoju babku V. A., ktorej o uvedenej skutočnosti povedal,

ktorým mal spáchať zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, na hlavnom pojednávaní podal obžalovaný proti

výroku o vine a výroku o treste odvolanie, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu v dodatočne písomne
predložených dôvodoch zdôvodnil s tým, že jeho odvolanie smeruje proti výroku, ktorým bol uznaný
vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, pričom namietal, že súd prvého stupňa mal skutok,
z ktorého ho uznal vinným vyhodnotiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, navyše podľa

odvolateľa neexistuje ani reálna dôvodná obava, že čin spáchal na chránenej osobe, ani príčinná
súvislosť medzi jeho konaním a následkom.

Odvolateľ ďalej uviedol, že podľa jeho názoru je celé obvinenie postavené na svedeckých výpovediach
svedkov Q. J., V. A. a R. R., ktorí sú navzájom prepojení v blízkom príbuzenskom pomere, a ktorých

svedecká výpoveď je nehodnoverná, pričom žiadny iný priamy dôkaz, ktorý by údajné vyhrážky
obžalovaného proti poškodenej Q. J. potvrdzoval, neexistuje. Odvolateľ poukázal na to, že poškodená
Q. J. vo výpovedi priznala svoju psychickú a emočnú nestabilitu, pričom dodala, že si v siedmom
týždni tehotenstva chcela podrezať žily, no úmyselne si spôsobila len povrchové rany s cieľom neublížiť
si, lebo išlo len o výstražné konanie a že v čase medzi 21.10.2016 až 24.10.2016 bola utlmená,

skoro vôbec nejedla a dňa 23.10.2016 bola pod vplyvom marihuany. Znalecký posudok vypracovaný
na túto poškodenú podľa odvolateľa preukázal, že jej osobnosť je vysoko senzitívna, s narušeným
sebaovládaním, labilitou a infantibítiou a boli u nej identifikované diskrétne zábrany presne reprodukovať
prežité skutočnosti. Okrem toho odvolateľ poukázal aj na to, že poškodená Q. J. nadmerne požívala
alkoholické nápoje spolu s obžalovaným, a že sa dokáže v prípade hroziaceho útoku sama ubrániť, lebo

ovláda základy sebaobrany, je majsterkou v kickboxe, a preto odvolateľ považoval za nehodnoverné,
aby sa nedokázala ubrániť pred jeho fyzickým útokom. Ďalej dodal, že bola to práve poškodená Q.
J., kto ho fyzicky atakoval úderom na obočie, ktoré mu roztrhla, začal krvácať a panikáriť. V podanom
odvolaní obžalovaný ďalej uviedol, že mal monokel, o čom predložil súdu k nahliadnutiu fotografiu,
ktorá bola vyhotovená väzenskou strážou po jeho eskortovaní do cely v ústave na výkon väzby. Podľa

obžalovaného, znalecký posudok V.. Q.. Q. L. preukázal, že obžalovaný nie je z psychiatrického hľadiska
pre spoločnosť nebezpečný, neprejavuje navonok znaky agresívneho správania, no trpí závažnými
kardiovaskulárnymi ochoreniami a mal by byť pod stálym lekárskym dohľadom. Okrem toho odvolateľ
dodal,žemedzinímapoškodenouišlookonfliktnývzťah,ktorýbolsprevádzanýsústavnýmihádkami,no
nikdy neboli použité vyhrážky smrťou, ktoré by vzbudzovali dôvodnú obavu o život poškodenej, pričom

po jeho umiestnení do väzby s ním poškodená bola aj naďalej v kontakte, napísala mu list, podľa ktorého
naďalej k nemu cíti silný emočný vzťah.Odvolateľ namietal aj výpoveď svedkyne V. A., ktorá mala byť svedkom hrubých urážok adresovaných
obžalovaným poškodenej a namietal, že táto svedkyňa neovláda ani základy španielskeho jazyka,
preto, podľa jeho názoru nemohla porozumieť komunikácii medzi ním a poškodenou a túto komunikáciu

vyhodnotiť ako vyhrážanie sa poškodenej smrťou. Odvolateľ poukázal aj na to, že svedkyňa na neho
podala trestné oznámenie o deň neskôr ako on podal trestné oznámenie na ňu z dôvodu zamykania
v byte a obmedzovania osobnej slobody, a podľa odvolateľa z výpovede svedkyne je zrejmé, že sa
ho chcela zbaviť, bola proti jeho vzťahu s poškodenou a ponúkala mu letenky, aby odcestoval do
Španielska.

Záverom svojho odvolania obžalovaný vytkol okresnému súdu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku,
podľa jeho názoru, neobsahovalo vyhodnotenie povahy a závažnosti konania obžalovaného a absolútne
nerozlišovalo vyhrážanie od prejavov, keď boli použité len silné slová a hlbšie neskúmal opodstatnenosť
a pravdivosť znakov pre naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a keďže doposiaľ
neboli vyvrátené pochybnosti, či došlo k spáchaniu skutku tak ako uviedla poškodená, pri aplikácii

zásady „in dubio pro reo“ navrhol, aby ho odvolací súd spod podanej obžaloby aj v plnom rozsahu
oslobodil.

Proti tomuto rozsudku, a to v neprospech obžalovaného, proti výroku, ktorým bol obžalovaný spod
podanej obžaloby oslobodený, proti výroku o treste a proti výroku o ochrannom liečení podal ihneď

po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne písomne
odôvodnil.

Okresný prokurátor namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávne
zisteného skutkového stavu, že oslobodzujúci výrok je výsledkom nesprávneho vyhodnotenia dôkazov,

pretože súd prvého stupňa prihliadal len na výňatky z jednotlivých dôkazov, pričom v procese hodnotenia
dôkazov jednostranne len vybral niektoré tvrdenia znalcov, a ich pospájaním vytvoril sumár svedčiaci
výlučne v prospech obžalovaného, s tým, že nie je zrejmé, prečo spochybňujúc znalecký posudok
znalkyne W.. P. B., W.., následne jej závery použil ako smerodajné a podstatné v tom, že poukazovala
na nie najvhodnejšie vedenie výsluchu maloletého poškodeného.

Podľa názoru tohto odvolateľa, súd prvého stupňa bez akýchkoľvek relevantných a zmysluplných
dôvodov, s ohľadom na špecifiká osobnosti maloletého poškodeného plynúce z jeho postihnutia
konštatoval nezákonnosť jeho výpovede v prípravnom konaní, a to aj napriek tomu, že tak znalkyňa
doc. W.. V. X., W.. ako aj znalkyňa W.. P. B., W.. potvrdili vhodnosť a správnosť podmienok výsluchu a

jeho vedenia. Podľa tohto odvolateľa, znalkyňa W.. P. B., W.. len prezentovala názor potreby akéhosi
„jemnejšieho“ prístupu k výsluchu maloletého poškodeného, no nespochybnila predmetný úkon v takom
smere, aby súd na základe tohto jej vyjadrenia logicky mohol dospieť k záveru, že výsluch bol vykonaný
neprocesne. Odvolateľ vytkol okresnému súdu aj to, že v tomto smere plne absentovali úvahy súdu k
tvrdeniam znalkyne doc. W.. V. X., W.. k tomu, že všetky podmienky na správne vykonanie výsluchu

maloletého poškodeného boli zachované, a to o to viac, že práve táto znalkyňa sa mala vyjadriť,
že vyjadrovanie maloletého bolo adekvátne a bolo primerané jeho postihnutiu, v dôsledku ktorého
maloletý poškodený nebol schopný súvisle vypovedať, ale bol schopný odpovedať na otázky. Preto
tento odvolateľ nepovažoval za jasné, akú súvislú a spontánnu výpoveď maloletého poškodeného
prvostupňový súd mal na mysli. Odvolateľ poukázal aj na to, že maloletý poškodený ako osoba trpiaca

postihnutím je vzhľadom na svoje postihnutie bezbrannejšia a je potrebné k nej pristupovať prísne
individuálne a v takomto smere hodnotiť aj jeho výpoveď, čo potvrdzovalo aj znalecké dokazovanie,
lebo v opačnom prípade by nebolo možné ani len trestne stíhať páchateľa za trestný čin, ktorého sa mal
dopustiť voči osobe, ktorá pre postihnutie resp. pre nedostatok veku, nie je schopná súvisle a spontánne
k tomu, čo sa malo stať, vypovedať, čo odvolateľ považoval za absolútne neprijateľné. Poukazujúc na

to, že maloletý poškodený zhodne od začiatku /teda odkedy o konaní obžalovaného povedal svedkyni V.
A./, stále tvrdil to isté, teda že ho obžalovaný chytal na intímnych miestach a naznačoval orálny styk, pri
poznatkoch o osobnosti maloletého poškodeného, a taktiež na neschopnosť maloletého poškodeného
vytvárať rôzne konštrukcie, pri ktorých je potrebné použiť logické myslenie, na jeho neschopnosť
hovoriť o niečom, čo nie je pravda, na čo by mal byť inou osobou nahovorený, považoval odvolateľ

za nezdôvodnený záver prvostupňového súdu o nehodnovernosti výpovede maloletého poškodeného.
Odvolateľ poukazoval aj na to, že výpovede svedkýň Q. J. a V. A. vierohodnosti výpovede maloletého
poškodeného nasvedčujú aj v tom, že maloletý poškodený im nikdy neklamal a aj znalkyne W.. P.
B., W.. a doc. W.. V. X., W.. sa zhodli v tom, že maloletý poškodený nemá sklony ku vedomémuklamstvu a vymýšľaniu si. Na rozdiel od prvostupňového súdu, odvolateľ považoval výpoveď maloletého
poškodeného za dôkaz použiteľný a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujúci obžalovaného.

V ďalšej časti svojho odvolania okresný prokurátor oponoval záverom znaleckého posudku doc. W.. V.
X., W.., ktorá na jednej strane ako jediná uviedla, že maloletý jej pri psychologickom vyšetrení poprel, že
by medzi ním a obžalovaným k niečomu došlo, že mal vypovedať pri tomto vyšetrení rozporne, pričom
na druhej strane ale potvrdila, že výpoveď maloletého do znaleckého posudku celú neprotokolovala.
Odvolateľ poukazoval na to, že v jej znaleckom posudku v časti vyšetrenia sú zaznamenané len akési

poznámkyzačatépomlčkou,párviet,vpodstatnenesúvislýtextnevytvárajúciobrazovlastnomvyšetrení
znalkyňou maloletého poškodeného, čo je v príkrom rozpore s tým, čo tvorí obsah výpovede maloletého
privyšetreníW..P.B.,W..aV..K.,akoajsosamotnouvýpoveďoumaloletéhopoškodenéhovprípravnom
konaní a s výpoveďami svedkýň Q. J. a V. A.. Okrem toho W.. P. B., W.. v rámci vyjadrenia sa k záverom
znaleckého posudku doc. W.. V. X., W.. vyjadrila pochybnosť o vhodnosti zvolených metód vyšetrenia
maloletého doc. W.. V. X., W.., čo podľa odvolateľa bolo badateľné aj vo výpovedi doc. W.. V. X.. W..

na hlavnom pojednávaní v nejednoznačnosti jej výpovede, v nezrozumiteľných záveroch vo vzťahu
k prezentovaným zisteným skutočnostiam a v neustále vytváraných čisto teoretických hypotézach
tejto znalkyne k tomu, prečo si takéto konanie maloletý poškodený mohol vymyslieť, vrátane touto
znalkyňou prezentovanej verzie, že maloletému sa mohlo aj páčiť takéto obchytávanie obžalovaným.
Preto znaleckému posudku ako aj vyjadreniu znalkyne doc. X., W.. v tejto časti, podľa názoru odvolateľa,

nemožno z hľadiska hodnotenia dôkazov prisúdiť dôkaznú relevanciu. Osoba maloletého poškodeného,
jeho osobnostná výbava a jeho mentálne možnosti a schopnosti podľa okresného prokurátora dávajú
dostatočnú záruku na možné konštatovanie vierohodnosti jeho výpovede, že maloletý si to nevymyslel,
že takéto konanie mu v žiadnom prípade nebolo príjemné, že po zistení, že sa niečo také deje, konal
primerane svojim možnostiam a schopnostiam a aktuálnemu psychickému stavu (šoku), pričom toto

konanie v tom čase malo objektívne negatívny vplyv na jeho psychický stav a následky takéhoto
protiprávneho konania objektívne môžu mať negatívny dopad na jeho psychický stav do budúcna.

Podľa názoru odvolateľa, pokiaľ prvostupňový súd oslobodenie obžalovaného odôvodil konfliktami
obžalovaného a matky maloletého poškodeného a starej matky maloletého poškodeného, tieto

skutočnosti nie sú relevantné vo vzťahu k napadnutému oslobodzujúcemu výroku.

Okresný prokurátor poukazoval aj na to, že zo záverov znaleckého posudku znalca V.. Q. L., ktorý
vyšetril duševný stav obžalovaného a znaleckého posudku znalkyne W.. P. B., W.., ktorá popísala
osobnosť obžalovaného a výpovedí týchto znalcov možno k osobe obžalovaného konštatovať, že sa

jedná o osobnosť zameranú na seba, svoje prežívanie, plnenie vlastných potrieb, s absenciou nejakého
vyššieho citu, vrúcnosti vo vzťahoch, so zvýraznenou a ľahko odbrzditeľnou agresivitou ako imanentnou
zložkou osobnostných charakteristík, že obžalovanému sú vlastné disimulačné tendencie, lži skóre je
nadpriemerné a v čase skutku nedošlo k absencii vôľovej a ani ovládacej zložky jeho konania, a to
bez ohľadu na to, či bol alebo nebol pod vplyvom alkoholických alebo iných omamných látok, nakoľko

tieto by aj tak nemali výrazný vplyv na jeho konanie. Podľa odvolateľa je tiež možné uzavrieť, že ak
obžalovaný voči synovi konal tak, ako konal, tak len preto, že tak konať chcel, a konal tak výlučne
zo sexuálneho motívu, ani jeho osobnostné vybavenie mu nemohlo poskytnúť dostatočnú brzdu takto
konať,anakoľkoostatnédôkazydostatočnenasvedčujútomu,žeskutoksastal,žesajednáotrestnýčin
a že sa ho dopustil obžalovaný, predmetné znalecké dokazovanie, tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných

súvislostiach, len túto skutočnosť potvrdzovali.

Podľa názoru okresného prokurátora znalecký posudok W.. P. B., W.. obsahoval všetky náležitosti
po formálnej stránke, všetky jeho časti tvorili komplexné, neoddeliteľné, na seba logicky nadväzujúce
celky, a samotné odpovede na otázky korešpondovali a logicky vyplývali z vykonaných psychologických

vyšetrení, závery znaleckého posudku boli znalkyňou formulované jasne, zrozumiteľne, komplexne a
dostatočne odôvodňujúco a najmä logicky vyplývajúco zo zistení znalkyne v rámci odborného procesu
vypracovávania znaleckého posudku, pričom znalkyňa vo výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrvala na
záveroch znaleckého posudku, tieto bližšie zdôvodnila, odpovedala aj na ďalšie otázky a jej odpovede
logicky vychádzajú z vykonanej odbornej činnosti a svojou výpoveďou neučinila znalecký posudok

rozporným a jeho závery nespochybnila. V tomto smere odvolateľ vytkol prvostupňovému súdu, že
hodnotil znalecký posudok a výpoveď znalkyne W.. P. B., W.. bez konkrétneho vymedzenia dôvodov a
porovnania s ostatnými posudkami.Ďalej okresný prokurátor v podanom odvolaní vzniesol výhrady voči znaleckému posudku a výpovedi
znalkyne doc. W.. V. X., W.., ktorá konštatovala u maloletého poškodeného, že si mohol neúmyselne
vytvárať neadekvátne výpovede, zvlášť v čase zaspávania, v emočnej záťaži, že jeho schopnosť

podávať adekvátne výpovede mohla byť podstatne znížená nie len defektnou úrovňou pamäťových
schopností, ale aj epileptickými povahovými zmenami, labilitou psychickej činnosti pri poškodenej kôre
mozgovej a pri zmenách kvality jeho vedomia.

Odvolateľ vytkol prvostupňovému súdu záver, podľa ktorého W.. P. B., W.. značne presiahla rámec

jej určeného znaleckého dokazovania keď sa vyjadrovala k znaleckému posudku doc. W.. V. X., W..
a že jej právo hodnotiť znalecký posudok doc. W.. V. X., W.. neprislúcha. Odvolateľ oponoval tomuto
záveru tým, že sa jedná o znalkyne z rovnakého odboru a odvetvia, ktoré vyšetrovali rovnakého
maloletého poškodeného, ich znalecké posudky sa prelínali, spolu súviseli a museli vychádzať z
rovnakých kvalitatívnych a kvantitatívnych základov za účelom náležitého objasnenia skutkového stavu.
Odvolateľ porovnávajúc uvedené znalecké posudky poukázal na to, že W.. P. B., W.. vyšetrenie vykonala

skôr ako doc. W.. V. X., W.. asi s odstupom jeden mesiac, čo z forenzne psychologického hľadiska
v súvislosti s problematikou vierohodnosti predpokladá vyšší stupeň uvedených informácií v prospech
časovo prvého psychologického vyšetrenia, a poukazovala na to, že skutočnosti týkajúce sa záverov
doc. W.. V. X., W.. vychádzali z nesprávnych východísk.

Okresný prokurátor tak v odôvodnení podaného odvolania uzavrel, že podľa jeho názoru, komplexným
zhodnotením znaleckého posudku W.. P. B., W.. a jej výpovede vo vzťahu k znaleckému posudku doc.
W.. V. X., W.., bolo možné bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť správnosť znalkyňou W.. P. B., W..
zistenýchskutočností,ktorýmiabsolútnevyvrátilazáverydoc.W..V.X.,W..spochybňujúcevierohodnosť
výpovede maloletého poškodeného a svojím vyšetrením so zameraním na sexualitu v podstate

zodpovedala a vysvetlila aj otázky, na ktoré sa mala zamerať doc. W.. V. X., W.. Podľa okresného
prokurátora,znalkyňadoc.W..V.X.,W..prezentovalaprivýsluchunahlavnompojednávanílenvakýchsi
teoretických a hypotetických možnostiach osobu maloletého, ako aj jeho motív k usvedčujúcej výpovedi,
no svoje závery zrozumiteľne a logicky neodôvodnila a nevedela sa vyjadriť ani k otázkam zameraným
na sexualitu maloletého poškodeného, a preto aj vzhľadom na tieto skutočnosti, znalecký posudok doc.

W.. V. X., W.. nemôže byť braný ako smerodajný pri hodnotení vierohodnosti výpovede maloletého.

V podstate na základe uvedeného okresný prokurátor dospel k záveru, že skutok sa stal, že napĺňa
zákonné znaky predmetného zločinu, a že sa ho dopustil obžalovaný.

Podstata odvolacích námietok okresného prokurátora proti výroku o treste spočívala jednak v tom,
že podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd, keď neuložil trest aj podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona,
neprihliadal na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona a jednak v tom, že prihliadal
na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona, hoci podľa výpisu ECRIS obžalovaný bol
niekoľkokrát odsúdený v Španielskom kráľovstve za spáchanie trestnej činnosti. Okrem toho odvolateľ

vytkol prvostupňovému súdu, že si nezabezpečil právoplatné meritórne rozhodnutia zo Španielska v
týchtotrestnýchveciachobžalovanéhozaúčelomposúdeniaaplikácie§37písm.m)Tr.zákonavzmysle
ustanovenia § 7b ods. 2 Tr. zákona, hoci zabezpečenie tohto dôkazu odvolateľ navrhoval na hlavnom
pojednávaní.

Za neštandardný a absolútne nedôvodný odvolateľ považoval výrok o neuložení ochranného liečenia
obžalovanému s odôvodnením, že bez ohľadu na to, či by obžalovaný na území Slovenskej republiky
ostal alebo nie, súd má možnosti a prostriedky na zabezpečenie toho, aby ochranné liečenie obžalovaný
vykonal, či už na vnútroštátnej alebo na medzinárodnej úrovni.

V podstate na základe týchto dôvodov okresný prokurátor v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ho v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní preskúmal v zmysle

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že
skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú neúplné, keďže okresný súd sa nevyrovnal so všetkými
okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie, čo vyvoláva pochybnosti o správnosti jeho skutkovýchzistení, pričom na objasnenie veci bude potrebné niektoré dôkazy opakovať, resp. vykonávať ďalšie
dôkazy.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného okresný
súd uviedol, že obžalovaný aj poškodená potvrdili, že fotografie na facebooku boli príčinou ich konfliktu
a keďže nemali záujem, aby syn bol svedkom ich komunikácie, tak ho vyzvali, aby išiel k starým rodičom
do vedľajšieho činžiaku, no zároveň každý z nich inak popisoval, ako došlo k incidentu a fyzickému
napádaniu medzi nimi. Podľa okresného súdu poškodená vyvrátila tvrdenie obžalovaného, že ho udrela

kolenom do obočia. Oproti výpovedi obžalovaného, ktorý sa obhajoval tým, že išlo len o hádku, pri
ktorej sa navzájom urážali, že vyhrážky neboli použité a len sa vyjadril pri hádke v prítomnosti matky
poškodenej, že to, čo poškodená urobila jemu, tak príde žena zo Španielska a urobí to aj jej, pretože
on by nebol schopný poškodenú udrieť, okresný súd postavil výpoveď poškodenej, ktorá po španielsky
rozumela a jej matky, ktorá síce nerozumela všetkým v španielčine obžalovaným použitým výrazom,
no podľa toho, čomu rozumela, obžalovaný vulgárne nadával poškodenej a následne poškodenú chytil

pod krk, pritlačil k lavičke a preto ho svedkyňa odtláčala. Odkazujúc aj na závery znaleckého skúmania
duševného stavu obžalovaného a na jeho psychologické znalecké vyšetrenie, tak prvostupňový súd
dospel k záveru o vine obžalovaného zo skutku v takej obsahovej podobe, ako bolo obžalovanému
podanou obžalobou kladené za vinu.

Oslobodzujúci výrok spočívajúci v závere, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, založil okresný súd na tom, že informácie o
trestnejčinnostiuvádzanépodávateľkoutrestnéhooznámenia,svedkyňouV.A.bolilensprostredkované
od maloletého poškodeného, ktorý je jej vnukom, pričom ich podaniu predchádzalo oznámenie
obžalovaného, že táto svedkyňa spáchala priestupok. Vlastnú výpoveď maloletého poškodeného

okresný súd pritom nepovažoval za hodnoverný dôkaz a považoval ju za nepresvedčivú, založenú
výlučnenaotázkachaodpovediach,keďmaloletémupoškodenémuakosvedkovineboladanámožnosť,
aby súvisle vypovedal aj s prihliadnutím na jeho psychický a zdravotný stav o tom, čo sám o veci
vie a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Podľa názoru okresného súdu, z celého obsahu
výpovede bolo možné vyvodiť, že maloletý poškodený neporozumel položeným otázkam, čo mal

často vyjadrovať mlčaním, alebo výrazom, že nerozumie, na niektoré otázky iba prikývol hlavou,
vyjadrujúc súhlas, či nesúhlas, odpovedal veľmi stručne áno alebo nie, svoje predchádzajúce odpovede
vzápätí ďalšími odpoveďami negoval a jeho niektoré odpovede vôbec nesúviseli s obsahom položenej
otázky, časť položených otázok vôbec nesúvisela so skutkami a táto výpoveď obsahovala aj množstvo
kapcióznych a sugestívnych otázok. Okrem toho podľa znalkyne doc. W.. V. X. W.., bol výsluch

maloletého mimoriadne sťažený pre mentálnu nedostatočnosť maloletého a jeho rečové obmedzenia
a vyšetrením bolo zistené znížené porozumenie hovoreného a písaného slova, zvýšená sugestibilita
a následne frekvetné striedanie stanovísk, čím sa spoľahlivosť výpovede podľa tejto znalkyne výrazne
znižovala. Svoj záver o nehodnovernosti výpovede maloletého poškodeného okresný súd založil ďalej
na zisteniach znalkyne doc. W.. V. X. W.., znalca z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia

dospelých, klinická psychológia detí, psychológia sexuality, ktorá vychádzajúc z toho, že maloletý
poškodený je od útleho detstva v liečbe pre detskú mozgovú obrnu s výrazným obmedzením motoriky a
reči, súbežne je diagnostikované mentálne postihnutie a je žiakom špeciálnej základnej školy, uzavrela,
že maloletý poškodený má dolnú úroveň pásma stredne ťažkého mentálneho postihnutia s výskytom
nepravých spomienok, s významným organickým poškodením mozgu, s vysokou neurolabilitou (labilnou

prácou kôry mozgovej), epileptickými povahovými zmenami (nespoľahlivá kontrola reality), tendencia
k obnubiláciám (pulzujúce zastretie vedomia), v motivačnom poli osobnosti dominujú erotické obsahy
a zistený stav psychických porúch a schopností neumožňuje spoľahlivo vnímať, zapamätať si a
reprodukovať prežité udalosti, pričom maloletý síce nemá sklon klamať a vymýšľať si, no jeho schopnosť
podávať adekvátne výpovede môže byť podstatne znížená nielen defektnou úrovňou pamäťových

schopností, ale aj epileptickými povahovými zmenami, labilitou psychickej činnosti pri poškodenej kôre
mozgovej a zmenami kvality vedomia (sklon k obnubiláciám), t. j. mrákotný stav a maloletý môže
na základe zdravotného stavu a aktuálnej motivácie dominujúce erotické obsahy a podnety vytvárať
neúmyselne, zvlášť v čase zaspávania, v emočnej záťaži. Maloletý je podľa tejto znalkyne zahltený
erotickými myšlienkami, vyhľadáva erotické podnety a praktizuje sebaukájanie, čoho svedkom bola

matka, ktorá toto pozorovala súbežne aj bez prítomnosti otca, psychika maloletého je ponorená do
sexuality a nie do iného reálneho sveta, pričom jeho pudovosť v sexuálnej oblasti je enormne vysoká.
Podľa tejto znalkyne bol maloletý poškodený ako svedok znížene spoľahlivý, lebo jeho kôra mozgová
vytvárala také situácie, ktoré nemožno považovať za spoľahlivé, a aj keď sa podľa tejto znalkyneepilepsia nevyskytla bezprostredne, tak kôra mozgová mala epileptoidné aktivity a preto mozgová kôra
maloletého poškodeného nepracovala spoľahlivo nielen v tejto situácii, ale aj všeobecne.

Okresný súd na podporu svojho záveru poukazoval aj na záver znalkyne W.. P. B., W.., ktorá uviedla,
že spôsob vedenia výsluchu nebol najvhodnejší. Na druhej strane so skutočnosťou, že po oboznámení
sa so znaleckým posudkom doc. W.. V. X. W.. poukázala na rozpory v tomto znaleckom posudku a
na svoje odlišné stanoviská oproti záverom znalkyne doc. W.. V. X. W.. sa okresný súd vysporiadal
tak, že znalkyňa W.. P. B., W.. bola poverená vykonaním znaleckého dokazovania zameraného na

psychológiu sexuality a nie na klinickú psychológiu detí, čím podľa okresného súdu jej vyjadrenia na
hlavnompojednávanípresiahlirámecurčenéhorozsahuznaleckéhodokazovania,ktorýmbolapoverená
a neprislúchalo jej hodnotiť znalecký posudok doc. W.. V. X. W.. Okrem toho okresný súd vytkol
znalkyni W.. P. B., W.., že vo svojom znaleckom posudku a výpovediach na hlavnom pojednávaní
uvádzala odporujúce si stanoviská k otázkam psychológie sexuality maloletého poškodeného. Na
rozdiel od záverov tejto znalkyne za nepravdepodobné okresný súd považoval to, aby maloletý

poškodený na úrovni mentálneho veku dieťaťa 6 až 9 rokov vedel diferencovať medzi povoleným
a zakázaným pohlavným stykom, aby vedel diferencovať medzi primárnymi vzťahovými osobami a
možnými partnerskými osobami, aby vedel pochopiť určité konania inej osoby ako sexuálne nevhodné,
obťažujúce, rizikové, pokiaľ nebol spôsobilý uvedomiť si závažnosť a dopad týchto súvislostí na jeho
osobu. Podľa okresného súdu pritom vyjadrenia maloletého v súvislosti s vykonávaním znaleckého

dokazovaniabolilenopakovanépotom,čouvedenéproblémyvdomácnostiboliprejednávanérodinnými
príslušníkmi, najmä jeho matkou a starou matkou.

S uvedenými závermi okresného súdu tak v časti odsudzujúcej ako aj oslobodzujúcej nemožno v tomto
štádiu trestného stíhania celkom súhlasiť a krajský súd ich považuje za nezodpovedajúce postupu

vyžadovanému ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku, lebo neboli výsledkom starostlivého uváženia
všetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrne,apretoskutkovézisteniaokresnéhosúdunateraznie
sú dostatočné, rozpory v jednotlivých vykonaných dôkazoch, vrátane dôkazov týkajúcich sa znaleckého
dokazovania neboli odstraňované, napriek tomu, že ich okresný súd už v tejto časti trestného konania
mohol odstrániť. Neboli tak vykonané na ten účel všetky potrebné a dostupné dôkazy. Preto krajský súd

považoval závery prvostupňového súdu za minimálne predčasné.

S oprávnením súdu rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu /§ 278 ods. 1 Tr.
poriadku/ súvisí aj povinnosť súdu prihliadať na zmeny vyplývajúce z vykonaného dokazovania, pokiaľ
sa týkajú jednotlivých skutočností uvedených v obžalobou predloženej skutkovej vete, a týmto zisteniam

prispôsobiť znenie skutku. Ak súd dospeje k rozsudku, ktorý bude obsahovať odôvodnenie, v zmysle §
168 ods. 1 Tr. poriadku v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si
navzájom odporujú, pričom z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou.

Zohľadniac uvedené ako aj povahu odvolacích námietok obžalovaného, ktorý v nich vlastne
spochybňoval hodnovernosť okresným súdom použitých svedeckých výpovedí poškodenej a jej matky,
svedkyne V. A., krajský súd nemohol považovať doterajším dokazovaním za odstránené pochybnosti
týkajúce sa toho, že obžalovaný dňa 21.10.2016 v poobedňajších hodinách v byte svojej priateľky Q.
J., nachádzajúcom sa v C. R. XXXXX, okres W. začal sa biť päsťami po hlave, hlavu si bil o stenu.

Rovnako aj skutková okolnosť, že obžalovaný následne odpadol potom, čo pred matkou poškodenej a
ich synom po ich príchode poškodenú začal oboma rukami škrtiť, pričom jej chcela pomôcť jej matka,
ktorej v tom bránil nebola bez pochybností doterajším dokazovaním preukázaná.

Podľa výpovede obžalovaného, poškodenú pri rozhovore na uvoľnenie jej napätia vyzval, že ak chce, tak

ho môže udrieť a vtedy ho ona udrela kolenom do oka, pretože poškodená aktívne robí bojové umenie
a profesionálne rozvíjala kickbox, pričom po tomto silnom údere on na krátky čas stratil vedomie. Podľa
výpovede poškodenej, dňa 21.10.2016 obžalovaný v rozčúlení vyzval syna, aby išiel k babke, dvere
bytu zamkol, naďalej bol rozčúlený, vykrikoval, že ona sa mu nebude vysmievať, bil si päsťami po hlave,
udieral svojou hlavou o rôzne predmety, a až potom mu dala pravý hák na obočie, a keď on zbadal

krv z rozbitého obočia, začal panikáriť. Z obsahu spisu pritom nevyplynulo, že by jeho súčasťou bola
aj fotografia tváre obžalovaného, na ktorej mal byť viditeľný monokel obžalovaného a ani zo žiadnej
zo zápisníc o hlavnom pojednávaní nevyplynulo, že by dôkaz oboznámením takej fotografie bol na
hlavnom pojednávaní vykonaný. Aj keď podľa výpovede svedkyne V. A. obžalovaný behal po byte sozakrvavenýmokom,spisobsahovallenkópiulekárskejsprávyslužbyrýchlejzdravotníckejpomoci,ktorej
obsah v časti, v ktorej malo byť zistené poranenie popísané, bola nečitateľná. Pre preverenie svedectva
poškodenej o účinku jej zásahu /na oko či na obočie/ a teda následne hodnovernosti použitej techniky

zásahu /kolenom či pravým hákom/, javí sa byť dostupným a dôkazne hodnotným zabezpečenie
originálu resp. čitateľnej kópie predmetnej lekárskej správy služby rýchlej zdravotníckej pomoci.

Treba totiž zároveň poukázať na nie celkom jasný postup okresného súdu, ktorý vo vyššie uvedenom
uveril poškodenej napriek tomu, že v ďalšej časti skutkovej vety už vychádzal z výpovede obžalovaného

a nezohľadnil v podstate zhodné výpovede poškodenej a jej matky svedkyne V. A., ktoré výpoveď
obžalovaného nepotvrdzovali. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že po incidente matka poškodenej
prišla do bytu so synom, ukázal jej poranené oko, ich rozhovor pokračoval, pričom on pritom stratil
vedomie a tak poškodená volala lekársku pomoc. Poškodená však výslovne uviedla, že keď do bytu
prišla jej matka so synom, ktorá videla, že ju obžalovaný škrtil, tak obžalovaný následne predstieral,
že odpadol a keď počul, že ona chce volať sanitku, tak odmietol ísť do nemocnice. Svedkyňa V. A.

vypovedala, že obžalovaný sa hodil na zem, no neomdlel, ona ho jemne udierala po tvári a dcéra chcela
volať sanitku, no obžalovaný sa postavil, vykrikoval po španielsky, čomu ona nerozumela a opäť sa hodil
nazem.Suvedenýmiskutočnosťamibysamalokresnýsúdvysporiadaťprihodnotenívšetkýchdôkazov.

Pokiaľ ide o oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku, krajský súd dospel k záveru, že v tejto veci

bude nevyhnutné v prvom rade dôsledne sa vysporiadať najmä s výsledkami znaleckého dokazovania
znalkýň z odboru psychológie.

Je potrebné vytknúť okresnému súdu, že neumožnil znalkyni doc. W.. V. X., W.. vyjadriť sa k
znaleckým záverom W.. P. B., W.. a k ňou vzneseným výhradám k východiskám a použitým metódam

psychologického znaleckého skúmania maloletého poškodeného, ktorými dospela k svojim znaleckým
záverom, a že vzhľadom na mentálne postihnutie maloletého poškodeného neskúmal význam tohto
postihnutia znalcom, do odbornosti ktorého patrí posudzovanie neurologického ochorenia maloletého
poškodeného - detskej mozgovej obrny a s ňou spojeného údajne v čase prejednávaného skutku
trvajúceho epileptického ochorenia, či iných foriem vplyvu detskej mozgovej obrny e epilepsie na

vedomie či nevedomie maloletého poškodeného R. R..

Obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví je uvedené v prílohe č. 6 k Inštrukcii 7/2009
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 23635/2009-51 o organizácii a riadení znaleckej,
tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Znalci z odboru 340000 Psychológia sú prizývaní k riešeniu

sporných otázok v trestnoprávnom konaní, kde znalec v rámci svojho oprávnenia psychologicky
hodnotí vierohodnosť výpovedí svedkov a poškodených v prípade pochybností o ich schopnosti
vierohodnevypovedať,čiužvplyvomšpecifíksituačnýchfaktorovalebovplyvomduševnejporuchyalebo
osobnostnej abnormality, v uvedenej súvislosti sa znalci odboru psychológia /najmä odvetvia klinická
psychológia detí a poradenská psychológia/ zúčastňujú výsluchov už v prípravnom konaní, najmä aby

sa viedli na úrovni primeranej psychickému vývinu dieťaťa a aby sa predišlo jeho psychotraumatizácii.

Okrem uvedeného oprávnenia je znalec z odboru Psychológie oprávnený zhodnotiť rozsah poškodenia,
pričom znalec z odvetvia Klinická psychológia dospelých 340100 sa v trestnoprávnych prípadoch
uplatňuje aj pri posudzovaní vierohodnosti výpovede svedkov či poškodených. Pokiaľ je poškodeným

dieťa, tak motiváciu konania dieťaťa, vierohodnosť jeho výpovedí ako svedka alebo poškodeného, ako
aj rozsah psychickej ujmy, ak je obeťou trestnej činnosti skúma a posudzovaním faktorov psychického
vývinu, porúch psychického vývinu, porúch správania a vplyvmi výchovného prostredia na vyvíjajúcu sa
osobnosť dieťaťa sa zaoberá znalec z odvetvia Klinická psychológia detí 340100.

Správnym bol teda postup, v ktorom orgány činné v trestnom konaní vypočuli maloletého poškodeného
dňa 27.10.2016 /ďalej len výpoveď maloletého poškodeného/ v prítomnosti znalkyne z odvetvia Klinická
psychológia detí doc. W.. V. X., W.., zmysel jej účasti bol vzhľadom na jej znaleckú špecializáciu zrejmý,
pričom z obsahu zápisnice o výsluchu maloletého poškodeného nevyplynuli žiadne výhrady uvedenej
znalkyne k postupu pri výsluchu tohto dieťaťa. Vzhľadom na to, nezistiac zásadné procesné pochybenia

pri vykonávaní predmetného výsluchu maloletého poškodeného /krajský súd sa nestotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa, že by maloletému poškodenému nebola pri jeho výsluchu daná možnosť
súvisle popísať, čo o prejednávanej veci vie; ako to vyplýva zo zápisnice ale najmä obrazového záznamu
výsluchu maloletého, takáto možnosť mu daná bola, keďže bol opakovane vyzvaný, aby popísal, čosa stalo medzi ním a jeho otcom, pritom nie je chybou vedenia výsluchu, že maloletý poškodený nie
je s ohľadom na svoje zdravotné obmedzenia spôsobilý súvisle spontánne vypovedať; napokon vo
všeobecnosti nároky na súvislú a spontánnu výpoveď musia byť u maloletého, a zvlášť zdravotne

obmedzeného svedka iné, ako u svedka dospelého a zdravého; navyše ani znalkyňa W.. P. B. W.., o
ktorej vyjadrenie prvostupňový súd oprel svoje závery nekonštatovala, že by výsluch maloletého nebol
správne vedený, uviedla len, že si vie predstaviť šetrnejší taktnejší spôsob vedenia výsluchu; obdobne
tak sa krajský súd nestotožnil ani so záverom súdu prvého stupňa, že maloletému poškodenému boli
kladené len sugestívne a kapciózne otázky, a aj preto je jeho výsluch nepoužiteľný; opätovne z obsahu

zápisnice, ale najmä obrazového záznamu výsluchu maloletého poškodeného vyplýva, že aj takéto
otázky mu síce položené boli, nie však na začiatku výsluchu a nie v takom rozsahu, aby spôsobovali
nepoužiteľnosť jeho výpovede ako celku; samozrejme na odpovede na sugestívne a kapciózne otázky
nie je možné prihliadať/ krajský súd považoval predmetnú výpoveď maloletého poškodeného za
výpoveď spôsobilú, a to aj na to, aby bola predmetom znaleckého skúmania aj obidvoma do konania
pribratými znalkyňami z odboru Psychológie, pričom je len úlohou súdu, aby túto zápisnicu o výpovedi

maloletého poškodeného /prečítanú so súhlasom obžalovaného a prokurátora na hlavnom pojednávaní
dňa 21.08.2017/ spolu s ostatnými dôkazmi vyhodnotil postupom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Ako to už bolo vyššie naznačené nesprávne postupoval súd prvého stupňa, keď závery znalkyne W..
P. B. W.., rozporné so závermi znalkyne doc. W.. V. X. W.., odmietol len s odôvodnením, že prekročila

rámec pre ňu zadaných otázok a nekriticky prevzal závery znalkyne doc. W.. V. X. W.., hoci ich tvrdenia
znalkyne W.. P. B. W.., spochybňujú.

Aj znalecký posudok, aj keď založený na odborných vedomostiach, ktorými súd spravidla nedisponuje
podlieha hodnoteniu dôkazov, a to aj z hľadiska jeho úplnosti a odhalenia na prvý pohľad zrejmých

nesprávností.

Súd síce odbornými vedomosťami z odboru Psychológia nedisponuje, a preto len ťažko by mohol sám
o sebe spochybniť odborné závery znalkyne doc. W.. V. X. W.., pochybnosti o správnosti jej záverov
v prejednávanej veci však vzniesla znalkyňa W.. P. B. W.., pritom je nepodstatné, či tým prekročila

alebo nie rámec pre ňu zadaných otázok, keďže ide o znalkyňu z obdobného odboru disponujúcu
potrebnými odbornými vedomosťami. Navyše znalkyňa W.. P. B. W.. nespochybňovala závery znalkyne
doc. W.. V. X. W.. tvrdeniami majúcimi svoj základ v detskej psychológii, ale tvrdeniami všeobecného
charakteru spochybňujúc vplyv epilepsie na mentálne schopnosti poškodeného za situácie, že maloletý
v čase skutku žiadne neuroleptiká neužíval a posledný záchvat vo vzťahu ku dňu skutku mal pred

desiatimi rokmi, navyše podľa jej vyjadrenia, ale aj bežne dostupných informácií je epileptický záchvat
spojený spravidla s amnéziou, teda nepamätaním si udalostí tesne pred a po záchvate, nie s vytváraním
si ,,nepravých spomienok“, spochybňujúc ďalej záver, že u maloletého poškodeného išlo o snové
predstavy, keďže sporné udalosti dokázal detailne popísať, čo je v rozpore s jeho pamäťovou výbavou.

Prvostupňový súd za takejto situácie mal postupovať podľa § 146 Tr. poriadku, podľa ktorého ak
vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo
neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu
pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať
iného znalca.

Súd prvého stupňa teda mal obom znalkyniam umožniť oboznámiť sa s ich vzájomnými závermi, obe ich
súčasne vypočuť, konfrontovať ich závery a v prípade nevyjasnenia rozporov medzi ich závermi zvážiť
pribratie znaleckej organizácie, iného znalca či znaleckého ústavu.

Obidve znalkyne z odboru Psychológia sa teda zároveň rozporne vyjadrovali k významu epilepsie ale aj
detskej mozgovej obrny u maloletého poškodeného, k vplyvu týchto neurologických ochorení na úroveň
jeho mentálnych schopností odkazujúc na neurologický lekársky nález, s ktorým sa mali počas svojej
znaleckej činnosti v tejto trestnej veci oboznámiť.

Preto krajský súd dospel k záveru, že v podstate nezodpovedanou zostala otázka vplyvu detskej
mozgovej obrny a epilepsie maloletého poškodeného na jeho vedomé uvažovanie a vytváranie
myšlienkových nevedomých konštrukcií, na jeho schopnosť byť orientovaný v čase a priestore, na
jeho schopnosť zapamätať si a reprodukovať skutočnosti zodpovedajúce realite, na jeho schopnosťabstraktného myslenia a logického uvažovania, nie len z dôvodu, že znalkyne sa v tomto smere
rozporne vyjadrovali, ale aj preto, že na tomto mieste sa ich závery prelínajú s iným znaleckým
odborom, a to Zdravotníctvo, odvetvie neurológia, preto bolo potrebné do konania pribrať znalca z

odvetvia neurológia na objasnenie týchto otázok, znalca, ktorý môže poskytnúť tieto informácie na
základe relevantných a objektívnych metód neurologického vyšetrenia. Na tomto mieste treba znovu
poukázať na vyššie uvedenú prílohu inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa
ktorej odbor Zdravotníctvo a farmácia 480000, odvetvie Neurológia, je medicínske odvetvie zaoberajúce
sa problematikou chorôb nervového systému, ich diagnostikou, liečbou, prevenciou vrátane terapie,

náhlych mozgových príhod, ale aj ochorení periférneho nerstva pri obrnách, ochrnutí, zahŕňa i pomocné
vyšetrenia ako elektrocefalografia, myografia a iné. Je preto zrejmé, že k problematike detskej mozgovej
obrny, epilepsie, ich priebehu, príznakov a sprievodných javov, bol oprávnený vyjadrovať sa znalec
z toho odvetvia, navyše, keď znalkyňa doc. W.. V. X., W.. dňa 09.08.2017 uviedla, že aj keď sa
epilepsia nevyskytla bezprostredne, tak neurotén, znamená kôra mozgová na epileptoidné aktivity, a
preto nepracuje spoľahlivo, za situácie, že k poslednému záchvatu malo dôjsť pred desiatimi rokmi a

najmä znalkyňa v spomínaný deň uviedla, že u poškodeného je možnosť výskytu zastretého vedomia,
čo je zdokumentované aj neurológom. Nakoľko vyššie uvedená inštrukcia nerozlišuje neurológiu detskú
a neurológiu pre dospelých, bude potrebné, aby do konania bol pribratý znalec z odvetvia neurológia,
ktorý je zároveň znalcom z odvetvia pediatria /detské lekárstvo/ 481600.

Javí sa byť taktiež potrebným, aby závery znaleckého skúmania znalcom z odvetvia neurológie okresný
súd následne vyhodnotil v súvislosti so závermi znaleckého skúmania v rámci vyšetrenia duševného
stavu maloletého poškodeného znalcom z odvetvia psychiatria V.. V. K., z ktorého vyplynulo, že maloletý
poškodený trpí zníženým intelektovým výkonom do stupňa stredne ťažkej mentálnej retardácie v pásme
imbecility ľahkej, no známky duševného ochorenia, ktoré by sa prejavovali bludmi, či halucináciami

a tým skresleným vnímaním reality znalkyňa nepovažovala za preukázané. Podľa tejto znalkyne
príčinou vzniku mentálnej retardácie bola detská mozgová obrna, ktorá viedla k trvalému poškodeniu
psychických funkcií, ktoré sa prejavilo znížením intelektového výkonu, a to sa v tomto prípade prejavilo
neschopnosťou abstraktného myslenia a logického uvažovania.

Navyše zatiaľ, čo znalkyňa z odboru Zdravotníctvo, odvetvie psychiatria V.. V. K., vo svojom znaleckom
posudku konštatovala, že maloletý poškodený je orientovaný rámcovo všestranne správne, aj keď
nevysvetlila čo pod výrazmi ,,rámcovo všestranne“ je potrebné rozumieť, znalkyňa doc. W.. V. X. W.., na
hlavnom pojednávaní dňa 09.08.2017 uviedla, že s maloletým poškodeným je veľmi ťažké rozprávať o
minulom čase, budúcom čase, súčasnom čase, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či maloletý poškodený

je orientovaný miestom a časom, pri tom vo svojej výpovedi opakovane popisuje miesto, kde ku skutku
malo dôjsť a konštatuje časové údaje.

Znalkyňa doc. W.. V. X., W.. by mala vysvetliť aj to, či reakcia maloletého poškodeného na konanie
obžalovaného zodpovedala jeho osobnostným špecifikám a čo bolo príčinou tejto reakcie. Pokiaľ bude

potrebné, znalkyni treba pripomenúť obsah dôkazov svedčiacich o reakcii maloletého poškodeného,
a ktorý telefonicky volal k sebe svedkyňu V. A.. Uvedenú znalkyňu sa javí byť potrebným vypočuť aj
k významu uplynutia času od času údajného spáchania skutku vo vzťahu k schopnosti maloletého
poškodeného v súlade so skutočnosťou popísať konanie obžalovaného a význam toho, že maloletý
poškodený počas svojej výpovede uvádzal aj detaily /podmienky v izbe, umiestnenie osôb v byte, detaily

svojho oblečenia a podobne/. Nemožno prehliadnuť, že hoci znalkyňa W.. P. B., W.. bola formálne,
uznesením pribratá ako znalkyňa do tohto trestného konania až 08.11.2016 oproti znalkyni doc. W.. V.
X., W.. pribratej do konania už 27.10.2016, znalkyňa W.. P. B., W.. psychologicky vyšetrila maloletého
poškodeného už 15.11.2016 oproti doc. W.. V. X., W.., ktorá maloletého poškodeného vyšetrila až
08.12.2016, kedy na druhej strane znalkyňa W.. P. B., W.. podala svoj znalecký posudok na maloletého

poškodeného. Nakoľko krajský súd nemá dôvod pochybovať, že pri svojej znaleckej činnosti postupovali
vzájomne nezávisle, je vytvorený priestor na ich vzájomnú názorovú konfrontáciu v rámci odstraňovania
rozporov týchto znalkýň v prejednávanom prípade. Na uvedené krajský súd poukazuje preto, lebo pokiaľ
znalkyňa W.. P. B., W.. považovala skôr k skutku vykonané psychologické vyšetrenie za výpovednejšie
a zodpovedajúce skutočnosti, znalkyňa doc. W.. V. X., W.. sa k významu uplynutia dlhšej doby od skutku

bližšie nevyjadrovala. Okresný súd tak zameria výsluch znalkyne doc. W.. V. X., W.. aj na odstránenie
uvedenej nejasnosti a pokúsi sa odstrániť aj rozpor medzi znalkyňami v príčinách zmeny výpovede
maloletého poškodeného, ku ktorej malo dôjsť v rámci realizovaného znaleckého vyšetrenia maloletého
poškodeného.Pokiaľ súd prvého stupňa nesúhlasil so závermi znalkyne W.. P. B. W.., napr. preto, že považoval za
nepravdepodobné, aby osoba na mentálnej úrovní 6-9 rokov vedela diferencovať medzi povoleným

a zakázaným pohlavným stykom atď. (str. 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku), mal znalkyňu
na svoje výhrady a pochybnosti upozorniť, požiadať ju o vysvetlenie atď., teda postupovať podľa §
146 Tr. poriadku, v žiadnom prípade nemohol súd prvého stupňa bez uvedeného postupu závery
znalkyne odmietnuť, pretože išlo o záver odborný, založený na odborných vedomostiach, ktorými súd
nedisponuje.

Záverom krajský súd dáva do pozornosti doposiaľ zistené skutočnosti týkajúce sa motívu obžalovaného
spáchať prejednávaný skutok voči maloletému poškodenému. Podľa znalkyne W.. P. B., W.. v čase
incidentu pokiaľ obžalovaný konal tak ako je mu vo vzťahu k maloletému poškodenému kladené za vinu,
tak konal bez ohľadu na osobnostnú a mentálnu výbavu svojho syna, kedy primárnym determinantom
jeho konania bol skôr stav exogénne, toxicky zmeneného vedomia a s tým súvisiace poruchy správania,

pričom nemožno vysoko pravdepodobne predpokladať iný než sexuálny charakter motivácia konania
obžalovaného a prítomnosť maloletého poškodeného bolo možné považovať v tomto význame len za
sekundárny činiteľ konania. Nemožno opomenúť, že tak z výpovede poškodenej ako aj samotného
obžalovaného vyplynulo, že v čase kým poškodená po podaní liekov zaspala, obaja, teda aj obžalovaný,
požívali alkohol. Podľa psychiatrického znaleckého posudku Q.. V.. Q. L. u obžalovaného bola zistená

závislosť na alkohole v kvalifikácii podľa Jelineka v rozhraní druhého a tretieho štádia alkoholizmu zo
štyroch klasifikačných stupňov a znalec navrhol uložiť ochranné protialkoholické liečenie v ambulantnej
forme. S týmito skutočnosťami sa bude musieť okresný súd po doplnení dokazovania vysporiadať.

Až po doplnení dokazovania minimálne vo vyššie uvedenom rozsahu okresný súd vyhodnotí

výpoveď maloletého poškodeného ako jedinej osoby, ktorá mala byť priamym svedkom konania, z
ktorého okresný súd obžalovaného spod obžaloby napadnutým rozsudkom oslobodil. Bez náležitého
odstraňovania vyššie naznačených nedostatkov týkajúcich sa napadnutých výrokov o vine a nevine,
nebude možné vo veci spravodlivo rozhodnúť, a to ani o prípadných súvisiacich výrokoch.

K odvolacím námietkam okresného prokurátora sa žiada ešte uviesť, že pokiaľ okresný prokurátor bol v
prípravnom konaní nečinný pri zabezpečovaní právoplatných rozhodnutí súdov Španielskeho kráľovstva
o údajných trestných činoch obžalovaného spáchaných mimo územia Slovenskej republiky a súd takýto
návrh prokurátora na hlavnom pojednávaní odmietol s tým, že takéto dôkazy sú známe zo spisu /
pričom bol vykonaný dôkaz prečítaním správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a údajov z

evidencieECRIS/,takpokiaľokresnýprokurátorvsúčasnostinavrhujebližšieskúmanieztýchtodôkazov
vyplývajúcich skutočností, nič mu nebráni, aby ich ako strana v trestnom konaní v súlade so svojím
oprávnením obstarať dôkaz vyplývajúcim z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku súdu predložil. Prípadné
návrhy na doplnenie dokazovania pre potreby výroku o treste posúdi súd prvého stupňa samostatne až
po vyriešení otázky viny obžalovaného a rovnako samostatne posúdi i splnenie podmienok pre uloženie

príslušného ochranného opatrenia.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a súdu prvého
stupňa uložil, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.