Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/1261/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613206930
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6613206930.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Lawyer Partners a.s., so sídlom Prievozská
37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so
sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, IČO: 36 866 733, proti žalovanému M. Y., bytom C.,
o zaplatenie 8,30 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 7 Ro 143/2013,
o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. augusta 2014 sp.zn. 1 Co

190/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Okresný súd Lučenec uznesením z 28. novembra 2013 č.k. 7 Ro 143/2013-7 zastavil konanie pre
nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby na začatie konania v sume 16,50 €. Žiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca podal 11. apríla 2013 žalobu, ktorou
sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 8,30 € s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že nezaplatil súdny
poplatok splatný podaním žaloby, súd ho výzvou z 9. októbra 2013, v ktorej bol poučený o následkoch
nezaplatenia poplatku, vyzval na jeho zaplatenie. Keďže žalobca výzve nevyhovel, súdny poplatok
nezaplatil a nebolo preukázané jeho tvrdenie, že ide o zhodné podanie z roku 2006, bolo nutné
postupovať podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) a konanie zastaviť.

2/ Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu uznesením z 26. augusta 2014 sp.zn. 1
Co 190/2014 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie na základe žalobcom v roku 2013 predloženého
elektronického média vytlačil jeho žaloby datované rokom 2006. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením

žalobcu, že podanie vytlačené v roku 2013 je len v inej forme vyhotovená žaloba identická s tou,
ktorú súdu v elektronickej podobe doručil už v roku 2006. Po oboznámení sa s dátumami uloženými
na elektronickom médiu odvolací súd konštatoval, že žaloba uložená na elektronickom médiu je síce
obsahovo totožná so žalobou vyhotovenou v písomnej forme a datovanou rokom 2006, elektronické
podpisy na tomto médiu neboli ale aktualizované následným elektronickým podpisom s novou časovou
pečiatkou. Takto podané žaloby preto nepovažoval za (platné) podania z roku 2006. Dodal, že žalobca

sám nesie dôsledky toho, že žaloba nespĺňa v roku 2013 náležitosti kvalifikovaného elektronického
podania v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie nebol povinný zapísať predmetné podanie tak,
akoby vyvolalo účinky začatia konania už v roku 2006, lebo je nepochybné, že konanie v roku 2006
nezačalo z dôvodu chýbajúcej technickej vybavenosti súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súdny
poplatok za žalobu stal splatným až vznikom poplatkovej povinnosti - podaním žaloby v januári 2013
(§ 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), preto žalobca nedôvodne namietal, že jeho poplatková povinnosť

zanikla 31. decembra 2009. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, keď zastavil konanie z dôvodu,že žalobca nezaplatil súdny poplatok (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Vzhľadom na uvedené dôvody
odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.).

3/ Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby dovolací súd
napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj okresného súdu, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Namietal, že mu súdy odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Pripomenul názor
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), podľa ktorého za daného skutkového
a právneho stavu treba pristupovať k jeho žalobe s účinkami jej podania v roku 2006. V roku 2013

teda nešlo o podanie novej žaloby, ale len o doručenie v inej forme vyhotoveného, avšak inak úplne
identického podania, ktoré malo mať podľa názoru ústavného súdu účinky podania z roku 2006. Uviedol,
že postup súdov je vecne nesprávny, lebo žalobe nepriznali účinky jej podania v roku 2006 a prehliadli,
že súdny poplatok mu už v súčasnosti nemožno vyrubiť. Žalobca neuniesol akési dôkazné bremeno,
keď bol podľa odvolacieho súdu povinný preukázať, že ide skutočne o žaloby podávané pôvodne v roku
2006 a nielen o totožné žaloby, doručené v roku 2013 prvý krát. Postup odvolacieho súdu je rozporný,

lebo na jednej strane potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia
súdneho poplatku za žalobu, na druhej strane ale tvrdí, že žaloba nemala predpísané náležitosti. V roku
2006 bola žaloba riadne podpísaná, spĺňala všetky náležitosti, a to aj z hľadiska časovej pečiatky a
podpisu. Nebol teda žiadny dôvod nepokračovať v konaní a nerešpektovať záver vyslovený ústavným
súdom.

4/ Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

5/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku, ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že dovolanie podal včas žalobca (§ 470 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 240 ods. 1 O.s.p.)

na Okresnom súde Lučenec 19. novembra 2014 skúmal jeho prípustnosť podľa Občianskeho súdneho
poriadku („ďalej len O.s.p.“) účinného do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 2 O.s.p.). Bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

6/ V danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania

pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom (§ 452 ods. 1
C.s.p.). Išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 966/2015, 8 Cdo 971/2015, 8 Cdo
1161/2015, 8 Cdo 1163/2015, 8 Cdo 1177/2015, 8 Cdo 1181/20105, 8 Cdo 1217/2015. S odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožňuje aj v
preskúmavanej veci, preto už ďalšie dôvody neuvádza.

7/ Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.