Uznesenie – Spätvzatie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/197/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110225494
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7110225494.12

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcov : 1. / X. W., J..: XX.XX.XXXX, G. H., W.. H. XX M. X./. L.
W., J..: XX.XX.XXXX, G. H., W.. Z. X právne zastúpení : advokátom JUDr. Rastislavom Lenártom, AK
Košice, Pollova 32, 040 01 Košice proti žalovaným : X./. Z. G., J..: XX.XX.XXXX, G. G. XX, Č. M. X./. I.
I., J..: XX.XX.XXXX, K. XXX obaja právne zastúpení : advokátom JUDr. Jozefom Chmurom, AK Košice,
ul. Zvonárska č. 8 o určenie vlastníckeho práva vydržaním takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Právnypredchodcažalobcov-Y.W.,J..:XX.XX.XXXXJ.J.H.,W..Š.XXsažalobouzodňa15.10.2010
podanou na tunajšom súde dňa 18.10.2010 domáha rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je vlastníkom

nehnuteľností vedených na X. Č.. XXXX, Q. : H. - N. S., Q. : H. F., H. Ú. : N. S. M. Y. K. Č.. XXX, O. K. :
L. K. M. J. N. I. XXX S.2. M. N.M. - V. O. N. N. Č. : XXX K. J. K. Č.. XXX I. N. K. X/X H. U..

2. V priebehu konania žalobca zomrel a súd naďalej pokračoval v konaní s jeho právnymi nástupcami :
X. W., J..: XX.XX.XXXX, G. H., W.. H. XX M. L. W., J..: XX.XX.XXXX, G. H., W.. Z. X.

3. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie dňa 24.07.2014 č. konania : 17C/197/2010
- 195 tak, že súd žalobu zamietol. Proti rozsudku podali žalobcovia včas odvolanie o ktorom rozhodol
Krajský súd v Košiciach uznesením č. konania : 5Co/163/2016 - 242 zo dňa 14.02.2017 tak, že rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.09.2018.

5. Podaním doručeným súdu dňa 14.08.2018 zobrali žalobcovia žalobu späť z dôvodu, že sa strany
sporu dohodli mimosúdne a zároveň žiadali, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán sporu nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko sa strany sporu dohodli tak, že nikto si nebude uplatňovať náhradu trov
konania.

6. Podaním doručeným do elektronického súdneho spisu dňa 25.08.2018 advokát žalobcov zaslal súdu
súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby. Žalovaní uviedli, že je to výsledok mimosúdnej dohody medzi
stranami sporu a preto navrhujú aby súd konanie zastavil a nepriznal nárok na náhradu trov konania
žiadnej zo strán sporu.

7. Konanie bolo začaté za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol s

účinnosťouod01.07.2016zrušenýzákonomč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlenC.s.p.).8. Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu
späť.

10. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

11. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie.

12. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či
už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o
veci meritórne nerozhodol. Nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil, však späťvzatím žaloby nezaniká
a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, nezakladá prekážku
veci rozhodnutej. Ak už žalobca žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je žaloba

vzatá späť celkom, súd uznesením konanie zastaví. Pri čiastočnom späťvzatí súd zastaví konanie len
v tejto časti, napríklad v časti o zaplatenie časti žalovanej sumy alebo v časti proti jednému z viacerých
subjektov na strane žalovaného.

13.Späťvzatienávrhunazačatiekonaniajeprocesnýúkonnavrhovateľa,zobsahuktoréhojednoznačne

vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s
tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 123/2012).

14. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie vo veci zastavil.

15. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách

konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

17. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd náhradu trov konania neprizná, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd
rozhodne o nepriznaní trov konania môžu byť dané jednak pomermi strán sporu ako aj okolnosťami
prípadu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné,

majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
práva na súde (podiel strán na vzniku a priebehu sporu) a ich postoj v konaní (či strana uviedla
skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone), na povahu sporu (charakter konania, zložitosť právnej
problematiky, zmena právnej úpravy a pod.). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru,

že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť však o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, pričom je potrebné zvážiť
okolnosti konkrétneho prípadu aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikáciatohtoustanoveniaprichádzadoúvahyvovýnimočnýchprípadochamáslúžiťkodstráneniuneprimeranej
tvrdosti,tedanadosiahnutiespravodlivostiprestranysporu,pokiaľideovedeniesúdnehokonaniaajeho
výsledok. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov

medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá
v spore zvíťazila, je lepšia ako u protistrany.

19. Súd dospel k záveru, že v konaní existujú dôvody hodné osobitého zreteľa podľa ust. § 257 CSP
na základe, ktorých súd rozhodol, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd pri

rozhodovaníotom,čiideodôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprihliadolnato,žestranysporusavspornej
veci dohodli mimosúdne, pričom táto skutočnosť viedla žalobcpv k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu.
Po preskúmaní spisového materiálu a späťvzatia žalobcov súd aplikoval na rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania ustanovenie § 257 CSP, nakoľko vzhľadom na výsledok sporu a teda, že strany
sporu medzi sebou uzavreli mimosúdnu dohodu, by bolo neúčelné a neprimerané zaviazať jednu zo
strán na náhradu trov konania.

20. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).