Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/129/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201410
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8514201410.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, E. F., 2/
C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, E. F. a 3/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, E.
F., za pôvodnej účasti Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Lehnice, IČO: 42 264 154,
o zaplatenie 1.483,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č. k. 5C/157/2014-175 zo dňa 13.04.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu, ani Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Lehnice,
nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že žalovaným voči žalobcovi
nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Tiež Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ,
Lehnice 725, IČO: 42 264 154 voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak o
žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1/ rade až 3/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť

mu sumu 1.483,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 12.08.2013 do zaplatenia a
náhrady trovy konania.

2. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka; § 1 ods.
2; § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 39; § 52 ods. 1, 3, 4, 9;
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; § 3 ods. 1, 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 30.12.2011 so

žalovanými úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovaným úver vo výške 1 200 eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver v 120 mesačných
splátkach splatných k 16. dňu v mesiaci po 25,67 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 16.02.2012 a
poslednej splátky dňa 16.01.2022. Ročná úroková sadzba bola určená ako fixná vo výške 16,90 %
ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená vo výške 23,95 % a celková
čiastka spojená s úverom vo výške 2.970,37 eur. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky uhradili
žalovaní poslednú úhradu dňa 16.03.2012, pričom z prehľadu obratov na úverovom účte žalovaných

vyplýva, že žalovaní uhradili iba sumu 5,95 eur dňa 16.02.2012 a sumu 4,93 eur dňa 16.03.2012, ktoré
boli započítané na poplatky. Dňa 17.07.2012 vyhotovil právny predchodca žalobcu výzvu adresovanú
žalovanému v 1/ rade, ktorou ho vyzval na úhradu dlžných splátok. Dňa 20.05.2013 vyhotovil právny
predchodca žalobcu oznámenia adresované žalovaným v 1/ a 2/ rade, ktorým oznámil vyhláseniemimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 17.05.2013 a vyzval uvedených žalovaných na zaplatenie sumy
1.641,33 eur v lehote do 15 dní od prevzatia oznámenia. Žalovaní v 1/ a 2/ rade si oznámenie neprevzali.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.06.2013 bola pohľadávka z uvedenej

úverovej zmluvy postúpená žalobcovi, čo bolo žalovaným oznamované právnym predchodcom žalobcu.
Podľa prílohy k tejto zmluve celková pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala 1.676,54 eur, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 1.200 eur, riadneho úroku vo výške 283,88 eur, úroku z omeškania spolu
vo výške 51,09 eur a ostatného príslušenstva vo výške 141,57 eur. Žalobca výzvami k úhrade zo dňa
19.07.2013 oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19.07.2013.

3. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými
vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, ako zmluvu napĺňajúcu znaky spotrebiteľského úveru.

4. Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal otázkou týkajúcou sa splnenia podmienok na postúpenie
pohľadávky banky, ako aj podmienok pre zosplatnenie úveru, čo úzko súvisí s aktívnou legitimáciou

žalobcu v tomto konaní. Žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok od jeho právneho predchodcu, ktorý je bankou, musí riadne preukázať splnenie podmienok
vyplývajúcich pre kvalifikované postúpenie pohľadávky, ktoré vyplývajú z § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách, čo v konečnom dôsledku je predpokladom aj na preukázanie jeho aktívnej
vecnej legitimácie v tomto konaní. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie súd zisťuje, či žalobca

je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo
zmluvy o úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretej osobe, preto v tomto prípade aktívna
legitimácia úzko súvisí so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 ZoB v nadväznosti na splnenie
podmienok § 53 ods. 9 OZ. Ak pred postúpením pohľadávky musia byť splnené určité podmienky, je súd
oprávnený skúmať aj splnenie týchto podmienok. Názor žalobcu ohľadne splnenia podmienok týkajúcich

sa oznámenia postúpenia, je podľa názoru súdu prvej inštancie bezpredmetný v danom prípade, pretože
súd neskúmal platnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu nepreukázania relevantného oznámenia o
postúpení pohľadávky (odoslanie oznámenia o postúpení pohľadávok súd mal preukázané), ale z
dôvodu, či boli splnené podmienky vyžadované osobitným zákonom k tomu, aby vôbec mohlo k
postúpeniu dôjsť. Podmienka písomnej výzvy doručená dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 ZoB je podľa názoru

súdu podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby banka mohla pohľadávku postúpiť. V opačnom prípade
banka postupuje pohľadávku v rozpore s právnou úpravou, čo spôsobuje jej neplatnosť a má to za
následok aj nedostatok aktívnej legitimácie postupníka. Aj keď výklad § 92 ods. 8 ZoB nie je úplne
jednotný, a to pokiaľ ide tak o následky nedoručenia výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky, ako
aj pokiaľ ide o skutočnosť, či je možné postúpiť aj nezosplatnený dlh, konajúci súd prvej inštancie vo

vzťahu k nedoručeniu výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky vyslovil vyššie uvedený názor, s
poukazom na rovnaký názor viacerých súdov (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci
sp. zn. 6Co/203/2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013, 19Co/194/2015,
4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/898/2014 a ďalšie).

5. Zistil, že žalovaní boli v omeškaní s plnením úveru dlhšie ako 90 dní. Právny predchodca žalobcu
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň vyzval žalovaných v 1/ a 2/ rade na úhradu dlžnej
sumy. Vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by jej pred
postúpením pohľadávky bola doručená nejaká výzva na zaplatenie dlhu. Žalobca tak nepreukázal
splnenie podmienok na zosplatnenie úveru. Prvoinštančný súd akceptoval výzvy právneho predchodcu

žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru adresované žalovaným v 1/ a 2/ rade ako
výzvy pred postupením pohľadávky vo vzťahu k týmto žalovaným. Vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade však
takúto výzvu prvoinštančný súd nemal preukázanú.

6. K otázke aktívnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil možnosť postúpenia

nezosplatnenej pohľadávky. Vyslovil názor, že banka má právo postúpiť iba splatné pohľadávky.
Vychádzal pritom z gramatického a alogického výkladu prvej a druhej vety § 92 ods. 8 ZoB. Skonštatoval,
že dlžník v prípade platenia úveru je v omeškaní po uplynutí doby splatnosti tej ktorej splátky a so
zaplatením celého úveru, resp. jeho zostatku je v omeškaní buď až po uplynutí splatnosti poslednej
splátky úveru alebo po predčasnom zosplatnení celého úveru. Právo veriteľa zosplatniť celý dlh v

spotrebiteľskej zmluve, ktorý sa plní v splátkach (t.j. aj splácanie úveru) upravuje § 53 ods. 9 OZ.
Predpokladom na využitie tohto práva veriteľa je omeškanie spotrebiteľa so splatením splátky aspoň
tri mesiace a keď súčasne veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Súd mal preukázané, že hlavní dlžníci boli v omeškaní s viac ako troma splátkamiúveru ku dňu 17.05.2013, ku ktorému právny predchodca žalobcu zosplatnil úver. Súd však nemal
preukázané, že by zosplatneniu úveru predchádzala výzva zaslaná žalovaným, v ktorej by ich upozornil
na uplatnenie tohto práva a vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade nemal súd preukázané ani to, že by jej

právny predchodca žalobcu zaslal nejaké oznámenie o zosplatnení úveru. Výzva právneho predchodcu
žalobcu zo dňa 17.07.2012, na ktorú poukazoval žalobca, nespĺňa náležitosť upravenú v cit. § 53 ods.
9 OZ, teda žalovaní v nej neboli upozornení na uplatnenie práva veriteľa požadovať celý dlh, pričom
bola predložená iba výzva adresovaná žalovanému v 1/ rade bez dokladu aspoň o jej odoslaní. Z logiky
veci pritom vyplýva, že ak má ísť o výzvu pred zosplatnením celého dlhu, malo by ísť o výzvu zaslanú

krátko pred skutočným zosplatnením dlhu, nie o výzvu zasielanú 10 mesiacov pred týmto úkonom
veriteľa. V tomto smere preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by zosplatneniu
úveru predchádzala výzva zaslaná žalovaným. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že neboli splnené
podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, teda
tento mohol postúpiť žalobcovi iba pohľadávky vo výške zodpovedajúcej splatným splátkam úveru ku
dňu postúpenia pohľadávok, a to vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade. Aplikujúc požiadavku preferencie

výkladuprávnychpredpisovvprospechplatnostiprávnehoúkonu(vyjadrenúvoviacerýchrozhodnutiach
Ústavného súdu SR, napr. v náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015), súd preto považoval
zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú iba v časti splatného dlhu ku dňu postúpenia pohľadávok na
žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade. V prevyšujúcej časti vo vzťahu k uvedeným žalovaným
súd zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za neplatnú. Vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade súd nemal

preukázanéanizosplatnenieúveru,anidoručeniepísomnejvýzvypredpostúpenímpohľadávky(napriek
výzvam súdu), preto zmluvu o postúpení pohľadávok vo vzťahu k nej považoval za neplatnú v celom
rozsahu. Súd teda akceptoval iba postúpenie splatnej pohľadávky, a to vo vzťahu k žalovaným v 1/ a
2/ rade. Vo vzťahu k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu po postúpení pohľadávky uviedol, že ak súd
dospel k záveru o platnosti postúpenia iba vo vzťahu k dovtedy splatným splátkam, nemal žalobca čo

zosplatňovať, pretože do budúcna splatné splátky na neho neboli postúpené, teda takýto jeho úkon je
právne neúčinný.

7. Súd prvej inštancie z uvedeného vyvodil, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a 2/ rade
bolomožnépovažovaťzadôvodnézaplateniesplátoksplatnýchod16.02.2012do16.06.2013(posledná

splatná splátka pred postúpením pohľadávky). Žalobca si však v žalobe uplatnil splátky splatné až od
11.08.2013, teda od dátumu nasledujúceho po postúpení pohľadávky. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností a vyhodnotení zmluvy o postúpení pohľadávky za neplatnú v časti splátok splatných po
postúpení pohľadávky (vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade), resp. za neplatnú v celom rozsahu (vo
vzťahu k žalovanej v 3/ rade), tak nemal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu vo vzťahu ku splátkam,

ktorých postúpenie by bolo možné považovať za platné. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. V konaní plne úspešným
žalovaným žiadne zo spisu trovy nevyplývajú, ani si ich neuplatnili, preto im nárok na ich náhradu voči
neúspešnému žalobcovi nebol priznaný.

9. Keďže v konaní do 30.06.2016 vystupovalo aj Združenie, a to na strane žalovaných, zo spisu mu tiež
žiadne trovy nevyplývajú, ani si ich neuplatnili, preto mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
tiež nebol priznaný.

10. Proti uvedenému rozsudku, a to v časti o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1/ a 2/ rade v zákonom
stanovenejlehotepodalodvolaniežalobca.Súduprvejinštancievytýkal,žetentonazákladevykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní sa zaoberal výkladom ust. § 82 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách s poukazom aj na § 89 ods. 1 citovaného zákona a bodu 19.16 Všeobecných obchodných

podmienok, a tiež článku I. bod 10 Zmluvy o splátkovom úvere so záverom, že uvedené ustanovenia
pripúšťajú úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona o bankách, a to
aj v § 92 ods. 8 uvedeného zákona. Zmluvné strany si totiž dohodli možnosť postúpenia pohľadávky
nepodmienenúpočtomdníomeškania,prípadnezaslanímpísomnejvýzvy.Obdobnýnázorbolvyjadrený
aj v rozhodnutiach Krajských súdov Prešov a Trnava, na ktoré poukázal. Rovnako zdôraznil, že jeho

právny predchodca ukončil zmluvný vzťah podaním zo dňa 20.05.2013, ktorým došlo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru ku dňu 17.05.2013. Toto podanie spĺňa všetky náležitostí výzvy v zmysle §
92 ods. 8 zákona o bankách. V predmetnej výzve boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžnej sumy v lehote
15 dní, pritom aj omeškanie žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky trvalo viac ako 90 dní nepretržite,čo bolo preukázané platobnou históriou úveru. V ďalšom sa odvolateľ zaoberal výkladom ust. § 92 ods. 8
zákonaobankách,podľaktoréhopokiaľjedlžníkvomeškanísosplatenímčolenčastisvojhopeňažného
záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen časť,

s ktorou je dlžník v omeškaní. Aj z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu vyplýva, že je možné
postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Vyslovil
svoj nesúhlas spájať ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky. Zo zákona nevyplýva, aby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského

súdu v Prešove zo dňa 02.05.2017 sp. zn. 19Co/2/2016 a iné. Podľa názoru žalobcu už oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky zakladá bez ďalšieho aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. V tejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutia tak Najvyššieho súdu
SR, ako aj Krajských súdov v Nitre a Košiciach. Navrhol preto rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť
tak, že vyhovie žalobe voči žalovanému v 1/ a 2/ rade, resp. že zruší v uvedenom rozsahu rozsudok súdu
prvej inštancie a vráti vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho

konania vo výške 185,19 eur.

11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 02.04.2019 a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.
13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, na ktorý poukazuje
v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prevej inštancie, ako
aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.
14.Jepotrebnéuviesť,žeajkeďžalobcasvojeodvolaniesmerovalibavočižalovanýmvl/r.a2/r.,keďže

ide o spoločný záväzok všetkých troch žalovaných, bolo odvolanie prejednané vo vzťahu k všetkým
žalovaným v zmysle ust. § 379 písm. b) a contrario a § 77 CSP. Sám žalobca v žalobe žiadal zaviazať
všetkých troch žalovaných spoločne a nerozdielne, čím sám založil nerozlučné spoločenstvo všetkých
žalovaných.
15.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žemedziprávnympredchodcomžalobcu(Slovenskásporiteľňa,

a.s.) a žalovanými v 1/ r až 3/ r bola dňa 30.12.20011 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol všetkým trom žalovaným, ako dlžníkom poskytnutý úver vo
výške 1.200 eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 16.01.2022. Predmetná zmluva je
v zmysle § 52 a nasl. OZ a v zmysle §§ 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
s účinnosťou v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou. Dňa 27.06.2013 bola podpísaná

Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a EOS KSI
Slovensko, s.r.o. (žalobcu v tomto konaní). Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom
tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou ZoB. Banka
je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez

bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby
disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov
poskytovaných fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné
vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu
žalobcu. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia

pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Tak
banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu
napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému
záväzku je nesplácaná určitú dobu. Bolo by pritom v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k
neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť

nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci
do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by
bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v
súlade so Smernicou o nekalých obchodných praktikách.16. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahranične j banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

17. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
bankyjenevyhnutné,abypristúpilavsúladesozákonomkvyhláseniupredčasnejmimoriadnejsplatnosti
celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky.
Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru odvolacieho súdu užnemá. Odvolací súd navyše uvádza,
že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka

alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, tieto predpoklady v
prejdnávanom spore naplnené neboli. Uvedené nemožno prekryť ani cez mylnú prizmu žalobcu o tom,

že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (čl. 143 a 145) spĺňa požiadavky výzvy v zmysle § 92
ods. 8 Zákona o bankách, pretože najprv musí dôjsť k samotnej výzve a až následne ku zosplatneniu,
a to nie je možné učiniť jedným úkonom. Navyše, vo vzťahu k žalovanej v 3/ r. doručenie akýchkoľvek
výziev a oznámení nebolo vôbec preukázané. Z uvedeného odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie
vyvodil aj nedostatočnú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

18. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom,ktorýniejesplatný,nemôženakladaťnebankovýsubjekt.Nesplatnýúverodbankyjeproduktom
banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor.
Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani „používať“
bankové úvery. Termín „používať“ prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu

vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.
19. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie,
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky, ak omeškanie trvá viac ako 90 dní.

20.Odvolacísúdzdôrazňuje,žežiadnymspôsobomnespochybňujeprávobankypostúpiťajpohľadávku
z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom
a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť
predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie
musí banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

21. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom
daného konania, keďže bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej
legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku. Je treba tiež zdôrazniť, že splnenie zákonných dôvodov na
zosplatnenie úveru musí byť preukázané u všetkých dlžníkov, čo v tomto konaní vo vzťahu k žalovanej
v 3/ r. nebolo, lebo nebola jej doručená ani výzva k úhrade, ani Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu.
22. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami
žalobcu, ani argumentáciou žalovaných, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
23. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania.24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

Stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolaní úspešným žalovaným
(odvolanie žalobcu bolo nedôvodné) nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, keďže boli v
odvolacom konaní nečinní a zo spisu im žiadne trovy nevyplynuli. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov
odvolacieho konania nemohla byť priznaná.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).