Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/199/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113212281
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2113212281.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavavkonanípredsudkyňouMgr.AndreouTomašovičovouvprávnejvecižalobcu:U.D.,

nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, J., zastúpený: JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom so sídlom Kollárova
34, Trnava, proti žalovaným: 1. A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, J., 2. MILS, s.r.o., IČO: 36 743 275,
Hospodárska 55, Trnava, o vyhlásenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.4.2013, doručenou súdu dňa 30.4.2013 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorýmbysúdurčil,žekúpnazmluvauzavretámedzižalovanýmv1.radeakopredávajúcimažalovaným

v 2. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla značky X. A. s ev. č. J. - XXX
W., je neplatná.

2. Y. svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade spoločne podnikali v združení fyzických
osôb s obchodným menom NE-KA na adrese Z. kalvárii 5, J., do dňa XX.X.XXXX, kedy združenie NE-KA
fakticky zaniklo. Počas spoločného podnikania nadobúdali so žalovaným v 1. rade hnuteľné veci, okrem
iných aj motorové vozidlo značky X. A., zaobstarané v roku 1999. K vyplateniu leasingovej hodnoty

motorového vozidla, došlo formou leasingu zo spoločného účtu združenia ešte v čase spoločného
podnikania,avozidlonásledneprešloKúpnouzmluvouzodňa2.3.2002dopodielovéhospoluvlastníctva
vtedajších spoločníkov na základe čl.3 posledná veta Spoločenskej zmluvy o združení podnikateľov,
v zmysle ktorej všetky hnuteľné i nehnuteľné veci nadobudnuté počas doby trvania združenia zo
spoločných prostriedkov, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve spoločníkov, pričom podiely sú rovnaké.
S týmto vozidlom až do ukončenia spoločného podnikania jazdil v prevažnej miere žalovaný v 1. rade,
na ktorého bol vystavený aj technický preukaz od vozidla, a vozidlo aj parkovalo mimo sídla spoločného

podnikania. Do technického preukazu v zmysle platných predpisov nie je možné zapisovať dve osoby
ako držiteľov vozidla, prípadne združenie fyzických osôb ktoré nemá právnu subjektivitu, ale iba jednu
osobu, preto sa spoločne dohodli na zápise žalovaného v 1. rade. Po zániku združenia dňa 30.4.2006,
motorové vozidlo i naďalej používal žalovaný v 1. rade, ktorý nereagoval na výzvu žalobcu, keď tento
mal záujem o vrátenie vozidla a o vyporiadanie vlastníctva k vozidlu tak, aby ho mal vo svojom výlučnom
užívaní. Žalobca sa až v rámci prebiehajúcich exekúcií voči žalovanému v 1. rade dozvedel, že motorové
vozidlo bolo dňa 27.4.2010 prepísané na žalovaného v 2. rade, na čo žalovaný v 1. rade nebol

oprávnený,pretoževčaseprepisumotorovéhovozidlaaanidodnešnéhodňa,niesúúčastnícizdruženia
majetkovo vyporiadaní. Žalovaný v 1. rade predal vozidlo patriace do ich podielového spoluvlastníctva
s cieľom zmenšovať svoj majetok nepochybne z dôvodu, aby sa tým vyhol povinnosti platiť záväzky
voči žalobcovi a skomplikovať tým vyporiadanie majetku zaniknutého združenia. Žalobca sa z týchtodôvodov domnieval, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade,
na základe ktorej bolo dňa 27.4.2010 prepísané motorové vozidlo značky X. A. s ev.č. J. - XXX W. zo
žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko sa

svojim účelom prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Y. uviedol, že za situácie, keď predmetné
motorové vozidlo bolo nadobudnuté zo spoločných prostriedkov a účastníci vtedajšieho združenia sa
stali jeho podielovými spoluvlastníkmi vo veľkosti podielov každý v polovici, ani jeden z nich nemohol
samostatne bez súhlasu druhého akokoľvek naložiť s vozidlom, takže v danom prípade žalovaný v 1.
rade prekročil svoje oprávnenie podielového spoluvlastníka s vecou nakladať. Nakoľko sa žalobca sám

bez kooperácie druhého podielového spoluvlastníka, v tomto prípade žalovaného v 1. rade, nemôže
domáhať vydania veci od žalovaného v 2. rade, ani túto vec po jej prípadnom vrátení užívať, alebo s
ňou inak nakladať, jedinou cestou ako sa domôcť svojho práva je podanie tejto žaloby, ktorej právnym
základom je vyhlásenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Tým žalobca preukazuje naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.

3. Štatutárny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že podľa jeho názoru, určovacia žaloba podaná
žalobcom, nie je správnym právnym nástrojom na dosiahnutie účelu, ktorý žalobca sleduje, pretože
určovacia žaloba slúži na odstránenie právnej neistoty a má byť riešením konečným, ktoré nevyvoláva
nutnosť ďalších žalôb, napr. žalobu o vydanie veci, žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a
podobne. Z toho dôvodu bol toho názoru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý je

základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Žalovaný v 1. rade bol výlučným vlastníkom
motorového vozidla do roku 2010, kedy sa výlučným vlastníkom na základe kúpnej zmluvy stal žalovaný
v 2. rade. Žalovaný v 1. rade nadobudol motorové vozidlo kúpnou zmluvou, uzavretou medzi ním
a leasingovou spoločnosťou. V prípade, ak by išlo o nadobudnutie do podielového spoluvlastníctva,
účastníkom zmluvy by bol aj žalobca. Toto sa však nestalo z dôvodu, že pri nadobúdaní motorových

vozidiel platil medzi spoločníkmi združenia taký režim, že konkrétne motorové vozidlo nadobudol do
výlučného vlastníctva vždy jeden účastník tak, aby bola dosiahnutá rovnováha v počte motorových
vozidiel medzi oboma spoločníkmi, čím bol naplnený účel článku spoločenskej zmluvy združenia o
vyrovnaných podieloch na vlastníctve. To znamená, že žalobca mal dve motorové vozidlá a to Opel T. a
K. L. a žalovaný v 1. rade mal tiež dve motorové vozidlá, X. A. a K. F.. Každé z týchto motorových vozidiel

bolo vo výlučnom vlastníctve príslušného spoločníka združenia. Štatutárny zástupca zároveň poukázal
na ustanovenie čl. 3 spoločenskej zmluvy združenia týkajúce sa spoluvlastníctva, najmä na slovné
spojenie: „všetky veci hnuteľné i nehnuteľné nadobudnuté počas doby trvania združenia zo spoločných
prostriedkov sú v bezpodielovom spoluvlastníctve spoločníkov“, keď takéto ustanovenie je nejasné a
v rozpore s Občianskym zákonníkom, v zmysle ktorého je bezpodielové spoluvlastníctvo možné len

medzi manželmi. Na Okresnom súde Trnava už bola podaná žaloba vo veci vyporiadavania majetku
združenia. Ak teda vozidlo podľa tvrdenia žalobcu patrí do majetku združenia, existuje v danej veci
prekážka litispendencie, keď o tej istej veci je už vedené ďalšie konanie na súde.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade, oboznámením sa s P.

zmluvou č. P./XX/XXXXX zo dňa X.X.XXXX, s Z. protokolom zo dňa X.X.XXXX, s Z. faktúrou č. XX/XX, s
Kúpnou zmluvou zo dňa 5.3.2002, so Spoločenskou zmluvou o združení podnikateľov zo dňa 9.1.1993,
ako aj ostatným obsahom spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z Leasingovej zmluvy č. P./XX/XXXXX súd zistil, že bola uzavretá medzi prenajímateľom LB - P., spol.

s r.o., E. S., I., U.: XX XXX XXX a nájomcom A. E., L. XX, J., U.: XX XXX XXX, keď za prenajímateľa
bola zmluva podpísaná dňa 3.1.1999 a za nájomcu bola podpísaná dňa 8.2.1999. Predmetom leasingu
bol úžitkový automobil X. A. P X,X TD s nadobúdacou cenou s B. 1.220.461,40 Sk. Dodávateľom
motorového vozidla bola spoločnosť GALIMPEX-Trnava, s.r.o. Vlčkovce 54, Trnava.

6. Z Preberacieho protokolu súd zistil, že predávajúci GALIMPEX-Trnava spol. s.r.o., Vlčkovce 54,
Trnava potvrdzuje, že dňa 2.3.1999 preberajúci NE-KA, E. - D., Z. XX, J., U.: XX XXX XXX, prevzal
vozidlo X. A. P Za preberajúceho prevzal vozidlo A. E..

7. Z Proforma faktúry č. 17/98 súd zistil, že dodávateľ M.-J. spol. s r.o., K. XX, J., dňa 7.12.1998

vyfakturoval odberateľovi NE-KA, E. - D., Z. XX, J., dodanie vozidla X. A. P s valníkovou nadstavbou
v sume spolu s DPH 1.170.960,- Sk.8. Z Kúpnej zmluvy súd zistil, že bola uzavretá medzi predávajúcim LB - LEASING, spol. s r.o.,
Námestie 1. mája 11, Bratislava, IČO: 31 378 528 a kupujúcim A. E., L. XX, J., U.: XX XXX XXX, keď
za predávajúceho bola zmluva podpísaná dňa 2.3.2002 a za kupujúceho bola podpísaná dňa 5.3.2002.

Predmetom kúpy bol úžitkový automobil X. A. P X,X TD, K.: TT - XXX AO.

9. Zo S. zmluvy o združení podnikateľov zo dňa 9.1.1993 súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločníkmi
U. D., E. 5, J. a A. E., L. XX, J., za účelom spoločného podnikania v odbore obchod - služby
podľa živnostenského listu. Sídlom združenia je prevádzka Z. XX, J. a spoločníci sa dohodli na

spoločnom užívaní názvu firmy - NEKA. V čl. 3 posledná veta je uvedené, že všetky veci hnuteľné i
nehnuteľné nadobudnuté počas doby trvania združenia zo spoločných prostriedkov sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve spoločníkov, pričom podiely sú rovnaké.

10. Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade
ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim dňa 27.4.2010, predmetom ktorej bol predaj

motorového vozidla značky X. A. s ev. č. J. - XXX W..

11. Žalobca uviedol, že so žalovaným v 1. rade spoločne podnikali formou združenia fyzických osôb s
obchodným menom NE-KA na adrese Pri kalvárii 5, Trnava, až do dňa 30.4.2006, kedy združenie NE-KA
fakticky zaniklo. Počas spoločného podnikania, v roku 2002, bolo nadobudnuté motorové vozidlo značky

X. A. s ev. č. J. - XXX W., hodnota ktorého bola vyplatená formou leasingu zo spoločného účtu združenia.
J. preukaz vozidla bol vystavený na žalovaného v 1. rade. S týmto vozidlom jazdil v prevažnej miere
žalovaný v 1. rade a používal ho naďalej aj po zániku združenia. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.4.2010,
žalovaný v 1. rade previedol vozidlo na žalovaného v 2. rade. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu
neboli sporné.

12. Žalobca ďalej tvrdil, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Kúpnej zmluvy
z 27.4.2010, pretože predmetné motorové vozidlo bolo nadobudnuté zo spoločných prostriedkov
združenia a spoločníci vtedajšieho združenia sa stali jeho podielovými spoluvlastníkmi každý v polovici,
takže uzavretím kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade motorové

vozidlo, prekročil svoje oprávnenie podielového spoluvlastníka s vecou nakladať. Žalovaní naproti tomu
tvrdili, že určovacou žalobou nemôže žalobca dosiahnuť účel, ktorý žalobca sleduje, pretože určovacia
žaloba slúži na odstránenie právnej neistoty a má byť riešením konečným, ktoré nevyvoláva nutnosť
podania ďalších žalôb, čo však nie je v danom prípade, preto žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem. Žalovaní tiež tvrdili, že vozidlo nadobudol žalovaný v 1. rade Kúpnou zmluvou zo dňa 2.3.2002,

do svojho výlučného vlastníctva. Spornými skutočnosťami medzi stranami sporu teda bolo, či u žalobcu
existujenaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostiKúpnejzmluvyzodňa27.4.2010,avovlastníctve
koho bolo vozidlo v čase trvania združenia.

13. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

15. Určovacia žaloba je nástrojom ochrany subjektívneho práva pred neoprávnenými zásahmi a jej
význam je čisto praktický - nastolenie istoty v ohrozených právnych vzťahoch. Preto je treba viac než
u žalôb na plnenie dbať, aby nedošlo k ich zneužitiu. Predovšetkým k tejto obrane je teda požadovaná

určitá kvalita určovacej žaloby spočívajúca v tom, že žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem
napožadovanomurčení,atentonaliehavýprávnyzáujemmusíbyťvyvolanýstavom,ktorýspôsobuje,že
právo žalobcu by bez tohto určenia bolo ohrozené, alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je
tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto

neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má
dostatočnú intenzitu a naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným
spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany
tvrdeného práva. Z princípu preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právnyzáujem chýba, ak má žalobca možnosť žalovať na plnenie. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už
nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Určovací žalobný nárok je
potom prejudiciálnou otázkou pre žalobný nárok na plnenie, teda, žalobný nárok na plnenie konzumuje

určovací žalobný nárok. Zmluvy, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami.
Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný), odporuje vo svojej podstate
zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti, hovorí rozsudok o tom, čo
bolo v minulosti, preto výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v
čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný.

16. Nakoľko žaloba podaná žalobcom je určovacou žalobou, súd najskôr skúmal existenciu naliehavého
právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Naliehavý právny záujem musí žalobca
preukázať a je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný.

17. Po vykonanom dokazovaní mal súd výsluchom strán a listinnými dokladmi preukázané, že žalobca

a žalovaný v 1. rade spoločne podnikali formou združenia fyzických osôb s obchodným menom NE-
KA na adrese Pri kalvárii 5, Trnava, od 9.1.1993 až do dňa 30.4.2006, kedy združenie NE-KA ukončilo
činnosť. Počas spoločného podnikania bolo nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva spoločníkov
združenia motorové vozidlo značky Renault A. s ev.č. J. - XXX W., a to na základe Kúpnej zmluvy
zo dňa 2.3.2002. Hodnota vozidla bola vyplatená formou leasingu zo spoločného účtu združenia a

technický preukaz vozidla bol vystavený na žalovaného v 1. rade. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.4.2010,
po zániku združenia, žalovaný v 1. rade previedol vozidlo na žalovaného v 2. rade. Súd má ďalej z
úradnej činnosti vedomosť o tom, že na Okresnom súde Trnava, je medzi totožnými stranami sporu
vedené konanie pod sp. zn. 15Cb/52/2010, predmetom ktorého je usporiadanie majetku združenia, ktoré
doposiaľ právoplatne skončené nebolo.

18. Podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka, niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili
o dosiahnutie dojednaného účelu.

19. Podľa § 829 ods. 2 Občianskeho zákonníka, združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

20. Podľa § 834 Občianskeho zákonníka, majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

21. Podľa § 841 Občianskeho zákonníka, pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie

hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom
spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.

22. Zmluva o združení je jedným zo zmluvných typov upravený Občianskym zákonníkom, ktorý je často
využívaný pri podnikateľských vzťahoch. K platnému uzavretiu zmluvy o združení stačí vyjadrenie vôle

niekoľkých osôb, že sa spoločne pričinia o dosiahnutie účelu, ktorý z obsahu zmluvy vyslovene vyplýva,
pričom dosiahnutie dohodnutého účelu je podstatnou obsahovou náležitosťou tejto zmluvy. Zmluvu
o združení možno časovo viazať jednak na okamih dosiahnutia sledovaného účelu, jednak na určitý
vopred určený okamih, prípadne zmluvu možno uzavrieť aj na neurčitú dobu, t.j. bez časového určenia.
Združenie založené na základe zmluvy o združení nemá právnu subjektivitu. Občiansky zákonník

neustanovuje, kto koná za združenie voči tretím osobám, zásadne môže konať každý člen združenia.
Pokiaľ združenie získalo majetok pri výkone spoločnej činnosti, tento majetok je v spoluvlastníctve
všetkých účastníkov združenia. Ak sa účastníci združenia dohodli na ukončení činnosti združenia, musí
sa vykonať majetkové vyporiadanie medzi samotnými účastníkmi. Veci, ku ktorým existuje podielové
spoluvlastníctvo, môžu účastníci vyporiadať dohodou alebo formou zrušenia spoluvlastníctva súdom

podľa § 142 Občianskeho zákonníka. Zánikom (rozpustením) združenia, nezaniká jeho účastníkom
podielové spoluvlastníctvo k veciam získaným pri výkone spoločnej činnosti, pretože zákon zánik
podielového spoluvlastníctva nespája so zánikom združenia.

23. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že motorové vozidlo značky Renault A. s ev.č. J.

- XXX W., hodnota ktorého bola vyplatená formou leasingu zo spoločného účtu združenia za trvania jej
činnosti, bolo nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného v 1. rade. Ak potom
spoluvlastníctvo k predmetnému vozidlu, od ukončenia činnosti združenia až doposiaľ, vyporiadané
nebolo (a vyporiadanie spoluvlastníctva k vozidlu nie je predmetom ani konania vedeného na tunajšomsúde pod sp. zn. 15Cb/52/2010), súd predpokladá, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy práve z toho dôvodu, že má záujem na tom, aby bolo spoluvlastníctvo k motorovému vozidlu
nejakým spôsobom vyporiadané. Súd o tom usudzuje z jeho tvrdení, že vozidlo patrí do podielového

spoluvlastníctva bývalých spoločníkov združenia (žalobcu a žalovaného v 1. rade), že žalovaný v 1.
rade pri predaji vozidla bez jeho súhlasu konal nad rámec svojich oprávnení spoluvlastníka, a že s
prevodom vozidla nesúhlasí. S poukazom na uvedené však súd dospel k názoru, že žalobca napriek
tomu nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bolo motorové vozidlo
prevedené na žalovaného v 2. rade, a to z toho dôvodu, že ani v prípade vyhovenia tejto žalobe, by pre

žalobcu nebol určovací rozsudok podstatným spôsobom užitočný, nakoľko k zmene pomerov žalobcu
by nedošlo. Ako je vyššie uvedené, žalobca by mal naliehavý právny záujem na takomto určení len
vtedy, ak by vyhovujúcim určovacím rozsudkom bolo odstránené ohrozenie jeho neistého práva. Pokiaľ
však má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany svojho práva, teda ak má žalobca možnosť žalovať na
plnenie, naliehavý právny záujem tu chýba. Bude tomu tak v prípadoch, keď právo žalobcu už nie je v
štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už k jeho porušeniu došlo, ako to je aj v danej veci, čo vyplýva

z preventívneho charakteru určovacej žaloby. Súd sa potom v prípade žaloby na plnenie, s otázkou
platnosti (alebo neplatnosti) kúpnej zmluvy, vysporiada ako s otázkou prejudiciálnou.
Žalobca v priebehu konania tvrdil, že chce aby mu motorové vozidlo bolo dané do užívania, tu súd
poukazuje na to, že nadobudnutím vozidla vzniklo zúčastneným subjektom spoluvlastnícke právo k
vozidlu, nie je preto možné po zániku združenia domáhať sa jeho vydania jedným spoločníkom, ale ako

vlastník ideálneho spoluvlastníckeho podielu môže dosiahnuť jeho vydanie len v režime vyporiadania
spoluvlastníctva, a to dohodou s ostatnými spoluvlastníkmi alebo súdnou cestou. Ak sa nedohodnú
účastníci združenia na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločne získaným veciam, môže sa
ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva a vykonania vyporiadania na súde
podľa ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka.

24. Naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia
žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má

povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.
S poukazom na takýto záver, súd vo výroku I. žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že
žalobca nepreukázal na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože súd bol toho názoru, že
určovacia žaloba nebola v danom prípade opodstatnená, nakoľko požadované určenie malo povahu
len predbežnej otázky, vyriešenie ktorej by neznamenalo pre žalobcu úplné vyriešenie sporu. Na

preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu, žalobca súdu žiadne dôkazy nepredložil a ani
žiadne dôkazy neoznačil, napriek riadnemu procesnému poučeniu zo strany súdu.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalovaní boli vo veci plne úspešní, z čoho vyplýva hrubý úspech žalovaných

100 % a hrubý úspech žalobcu 0 %, a teda konečný čistý úspech žalovaných v 1. a 2. rade je 100 %
(100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných v 1. a 2. rade voči žalobcovi na
náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol
vo výroku II. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).