Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Tos/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010050
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8318010050.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.02.2018, v trestnej
veci proti obvinenému C. G. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/,
písm. b/ Tr. zák. a iné o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp.
zn. 1T 7/18 zo dňa 07.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného p r o k u r á t o r a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 79 ods. 1 Tr. por. obvineného C. G., nar.
XX.XX.XXXX prepustil z väzby na slobodu.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do

zápisnice o výsluchu obvineného, okresný prokurátor sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že podľa jeho
názoru dôvody väzby u obvineného trvajú, pretože obvinený nemá zabezpečené bývanie mimo trvalého
bydliska a spory s bratom pretrvávajú dlhodobo, stupňujú sa, pričom už došlo aj k spôsobeniu ťažkej
ujmy na zdraví a taktiež aj k napadnutiu so zbraňou.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por.

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k záveru, že sťažnosť okresného
prokurátora nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne zistil, že okresný prokurátor podal na obvineného C. G. dňa 18.01.2018
obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s

poukazom na ust. § 138 písm. a/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že

- dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase okolo 17.15 hod. v hospodárskej budove nachádzajúcej
sa za rodinným domom v obci L. č. XX, okres E. prišiel k svojmu bratovi C. G., ktorý kŕmil hospodárske
zvieratá a udrel ho pravdepodobne rukou do oblasti dolnej pery, kde následne vyšli na dvor pri rodinnom

dome, tam poškodený C. G. vylial na obvineného C. G. obsah plastového vedra, ktoré mal v rukách a do
očímuvypľulkrv,ktorúmalnaperáchakeďpoškodenýC.G.odchádzalsvedromdodomu,takobvinený
C. G. išiel za ním a udrel ho po chrbte dreveným kolom, ktorý zobral spoza plota, následne spolu
vzájomne zápasili, v dôsledku čoho spadli na zem a váľali sa po zemi, až kým ich od seba neodtiahla ich
matka K. G. a keď obvinený C. G. sa v dome umyl, vyšiel von a pred dverami čakal na svojho brata C.
G. s kusom gumovej hadice, tak súčasne sa vyhrážal C. G. slovami „že nebude spať v dome, zabije ho,

pôjde prvý na cintorín za blonďákom“, čím svojím konaním spôsobil C. G. tržnozhmoždenú ranu dolnejpery vľavo a tržnozhmoždenú ranu sliznice dolnej pery vľavo s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom
spôsobe života v trvaní 5 dní a vzbudil u C. G. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky zabitím aj uskutoční.

Trestné stíhanie je voči obvinenému C. G. vedené väzobne, pretože uznesením súdu prvého stupňa sp.
zn. 21Tp 68/17 zo dňa 15.10.2017 bol obvinený podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vzatý do väzby s tým,
že väzba u obvineného začala plynúť dňa 12.10.2017.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súd prvého stupňa uznesením sp. zn. 1T 7/18 zo dňa 07.02.2018

prejednávanú trestnú vec postúpil príslušnému orgánu, pretože výsledky vyšetrovania, podľa jeho
názoru, preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. S
týmto uznesením sa strany v konaní v rámci konania o rozhodnutí o ponechaní obvineného vo väzbe
oboznámili, pričom okresný prokurátor proti nemu zahlásil sťažnosť.

Podľa§71ods.1písm.c/Tr.por.môžebyťtotižobvinenývzatýdoväzby(alebovoväzbeponechaný)len

vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a
z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v
trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo
ktorým hrozil.

Obvineného je teda možné vziať do väzby (alebo vo väzbe ponechať), a to bez ohľadu na existenciu, či
neexistenciu väzobných dôvodov, len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,
pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú tu dôvody na
podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený.

Podľa § 79 ods. 2, prvej časti poslednej vety, Tr. por. ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda
senátu bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia
a uvedie túto okolnosť v zápisnici.

Podľa § 79 ods. 2, prvej vety, Tr. por. policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní
skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili.

Obmedzenie osobnej slobody doposiaľ nevinnej osoby (každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie
považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu -

§ 2 ods. 4 Tr. por., čl. 50 ods. 2 Ústavy SR) väzbou predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov
do základných ľudských práv a slobôd obvineného, a preto je väzba na mieste len vtedy, pokiaľ je
proporcionálna, teda pokiaľ záujem štátu na väzobnom stíhaní obvineného je natoľko intenzívny (vo
veci existujú natoľko intenzívne dôvody pre väzobné stíhanie obvineného), že jeho význam zodpovedá
významu zásahu do základného práva obvineného na osobnú slobodu.

Potreba skúmania proporcionality nevyhnutnosti väzby vo vzťahu k zásahu do osobnej slobody
obvineného je vyjadrená aj vo vyššie citovanom ust. § 79 ods. 2 Tr. por., keďže z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že ak súd rozhodne o oslobodení obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora, a to
aj za situácie, že okresný prokurátor zahlási voči takémuto rozhodnutiu sťažnosť, predseda senátu bez

meškania príkazom, proti ktorému opravný prostriedok nie je prípustný, prepustí obžalovaného z väzby.
Pokiaľ totiž súd prvého stupňa vyhlási oslobodzujúci rozsudok, znamená to, že má dôvodne a závažné
pochybnosti o vine obžalovaného, čím dochádza k výraznému oslabeniu dôvodnosti jeho trestného
stíhania ako jedného z materiálnych podmienok rozhodovania o väzbe. Za takejto situácie potom, keď
súd, a to bez ohľadu na to, že na poklade odvolania prokurátora v konečnom dôsledku po zrušení veci

odvolacím súdom ešte môže dôjsť aj k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného, aj keď len v prvom
stupni, má tak závažné pochybnosti o vine obžalovaného, že vyhlási oslobodzujúci rozsudok, väzba
obžalovaného sa stáva neproporcionálnou, pretože záujem štátu na väzobnom stíhaní obžalovaného
už nemôže vyvážiť zásah do práva na osobnú slobodu obžalovaného, u ktorého sú vážne pochybnosti
o dôvodnosti jeho trestného stíhania.

Obdobne, podľa názoru krajského súdu, je potrebné postupovať aj za situácie, keď súd prvého stupňa
dospeje k záveru, že prejednávaný skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť priestupkom, a pretoprejednávanú vec uznesením, aj keď nie právoplatným, pretože proti nemu prokurátor podal sťažnosť,
postúpil inému orgánu na prejednanie, pretože skutok by mohol byť priestupkom.

Preto, podľa názoru krajského súdu, súd prvého stupňa postupoval správne, keď obvineného z väzby
podľa § 79 ods. 1 Tr. por. prepustil, pretože vyjadrením svojho názoru, že v prejednávanej veci nejde
o trestný čin, ale o priestupok, a to rozhodnutím vo veci samej, došlo k oslabeniu väzobných dôvodov,
teda konkrétne materiálnej podmienky väzobného stíhania obvineného spočívajúcej v dôvodnosti
jeho trestného stíhania do takej miery, že jeho obmedzenie na osobnej slobode väzbou sa stalo

neproporcionálnym, pretože záujem štátu na jeho väzobnom stíhaní pri tak závažných pochybnostiach
(vyvolaných rozhodnutím aj keď neprávoplatným súdu, že v prejednávanej veci nejde o trestný čin) o
tom, že trestného činu sa dopustil už nemôže vyvážiť zásah do jeho osobnej slobody.

Navyše, aj podľa názoru krajského súdu, sú úvahy prvostupňového súdu, o postúpení veci príslušnému
orgánu na prejednanie ako priestupku, namieste.

Z doposiaľ zhromaždeného dôkazového materiálu, aj podľa názoru krajského súdu, vyplýva, že v
prejednávanej veci sú pochybnosti o tvrdeniach tak obvineného C. G., ale aj poškodeného C. G..

Obvinený C. G. totiž tvrdil, že zranenie ruky mu mal spôsobiť poškodený C. G. tým, že ho mal

opakovane po ruke udierať, avšak zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia
a traumatológia vyplýva, že poranenie obvineného v oblasti zápästia vpravo vzniklo na základe
nepriameho mechanizmu, teda nie úderom po tejto ruke, ale počas pádu na dlaň pravej ruky. To ale
na veci nič nemení, že obvinený pri konflikte s poškodeným, okrem zlomeniny ruky, utrpel aj ranu v
oblasti záhlavia s dobou liečenia cca 6 dní, ktorá mala vzniknúť, podľa vyjadrenia obvineného, úderom

plastovým vedrom po hlave, čo znalec považoval za pravdepodobný mechanizmus vzniku zranenia.

Poškodený C. G. ale tvrdil, že obvinenému žiadne zranenia nespôsobil a vo svojich výpovediach ani
nepripustil vzájomné zápasenie s obvineným, hoci túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa K. G., matka
tak obvineného, ako aj poškodeného, ktorej práve z tohto dôvodu, že ide o matku oboch aktérov spornej

udalosti, niet dôvodu neveriť. Poškodený C. G. vo svojej výpovedi naznačoval, že obvinený ho mal
udrieť neznámym predmetom do oblasti tváre, čo ale opätovne znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie
chirurgia a traumatológia vylúčil, pričom podľa názoru znalca toto poranenie vzniklo síce zavinením inej
osoby, úder ale predmetom do oblasti dolnej pery poškodeného označil za nepravdepodobný. Taktiež
aj znalec z odboru psychológia vyjadril pochybnosti o hodnovernosti poškodeného.

ZvýpovedesvedkyneK.G.,ktorej,akotoužbolouvedené,anikrajskýsúdnemaldôvodneveriť,vyplýva,
že konflikt mal vyvolať obvinený C., ktorý bol opitý, mal provokovať poškodeného slovne, na to mal C.
hodiť po C. vedro a potom obaja po sebe sa váľali po dvore a vzájomne si nadávali, následne potom
obvinený mal poškodenému povedať, že pôjde poza blonďáka, čím myslel muža z dediny, ktorý zomrel

deň predtým a mal mu aj povedať, že ho aj dobije ako psa.

Uvedené, aj podľa názoru krajského súdu, naznačuje, že ku konfliktu medzi obvineným a poškodeným
došlo, obvinený a poškodený sa vzájomne mali pobiť, vzájomne si mali nadávať. Vyhrážky zo strany
obvineného na adresu poškodeného zrejme mali odznieť, avšak aj krajský súd má pochybnosti o tom,

že takéto konanie dosiahlo intenzitu trestného činu za situácie, že mohlo ísť len o situačné vyjadrenie
hnevu pri vzájomnom napádaní sa s poškodeným a hlavne má krajský súd pochybnosti o tom, že
poškodený sa týchto vyhrážok bál a že obvinený si mohol byť vedomý toho, že s ohľadom na okolností
za akých ich predniesol a komu ich predniesol, ide o vyhrážky, ktoré sú spôsobilé objektívne obavu
z ich uskutočnenia vyvolať, a to i s ohľadom na skutočnosť, že zatiaľ čo poškodený utrpel drobné

poranenie tváre, obvinený utrpel tržnozhmoždenú ranu hlavy a zlomeninu pravej ruky, podľa vyjadrenia
znalca z odboru psychológie poškodený sa obvineného nebojí, nebojí sa mu fyzicky postaviť, bojí sa len
jeho reakcií, ak niektoré nemôže predpokladať, keď je obvinený pod vplyvom alkoholu a vychádzajúc
z odpisov registra trestov a pripojených rozhodnutí tak obvineného, ako aj poškodeného, zatiaľ čo
obvinený sa poškodenému v minulosti vyhrážal sekerou, poškodený spôsobil obvinenému ťažkú ujmu

nazdraví,atozlomeninunohy.Bezvýznamuneostávaaniskutočnosť,žepoškodenýC.G.saprisvojom
výsluchu dňa XX.XX.XXXX podľa § 139 ods. 3 Tr. por. vzdal svojho práva vyplývajúceho z ust. § 139
ods. 1, ods. 2 Tr. por., teda práva, aby bol informovaný o tom, že obvinený bol prepustený z väzby na
slobodu, čo o jeho strachu z obvineného nesvedčí.Preto, podľa názoru krajského súdu, ako to už bolo vyššie uvedené, súd prvého stupňa postupoval
správne, keď obvineného podľa § 79 ods. 1 Tr. por. z väzby prepustil z dôvodu nenaplnenia materiálneho

predpokladu väzobného stíhania obvineného spočívajúceho v dôvodnosti jeho trestného stíhania.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.