Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/287/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916205463
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7916205463.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Intrum Slovakia, so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova
8, proti žalovanej F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B., Q.. V. XXX/XX, o zaplatenie 7.465,39 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C/171/2016-40 zo 16.11.2016 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

Súd pripúšťa zmenu žalujúcej strany sporu tak, že na miesto žalobcu Consumer Finance Holding, a.s.,
Kežmarok, Hlavné nám. 12, IČO: 35 923 130, vstupuje na strane žalobcu Intrum Slovakia, so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154.

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.622,80 € s 8,50 % úrokmi ročne od 19.5.2013 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku (I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a rozhodol, že strany sporu
nemajú právo na náhradu trov konania (III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. so

sídlom Kežmarok, Hlavné nám. 12, IČO: 35 923 130, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 7.465,39
€ s prísl., odôvodnenej na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzavreli dňa 11.6.2012 zmluvu o
pôžičkeč.5014927,ktoroužalobcaposkytolžalovanejúvervovýške6.689,06€,sdohodnutouodmenou
a nákladmi za poskytnutie úveru vo výške 9.660,26 € a žalovaná sa zaviazala, že žalobcovi uhradí
nominálnu cenu úveru 16.349,32 € v 92 mesačných splátkach po 177,71 €, ku dňu podania žaloby však
uhradila celkom sumu 1.066,26 €, svoju povinnosť splácať úver podľa dohodnutých podmienok neplnila,

preto žalobca pristúpil k uplatneniu práva na okamžité zosplatnenie celého úveru a vyzval žalovanú na
zaplatenie dlžných splátok celkom vo výške 7.465,39 €.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 53
ods. 1, 5, 6 a 9, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 369 ods. 1 a § 497
Obchodného zákonníka žalobe čiastočne vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

5.622,80 € predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutou sumou pôžičky a zaplatenou sumou 1.066,26 €,
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol s odôvodnením, že odmena a náhrada nákladov za poskytnutie
úveru je neprimeranou a neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

4. Výrok o trovách konania súd odôvodnil poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP a konštatovaním, že

strany sporu mali vo veci iba čiastočný úspech, preto nemajú právo na náhradu trov konania.5. Rozsudok vo výroku o trovách konania (III.) napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
výroku zmenil tak, že prizná žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v

rozsahu 50,64 %. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, poukázal na
ust. § 255 CSP a mal za to, že rozhodnutie v napadnutej časti bolo vydané v rozpore so zásadou
zodpovednosti za výsledok vyjadrenou v § 255 CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zákonodarca v
prípade čiastočného úspechu sporovej strany uprednostňuje pomerné rozdelenie náhrady trov konania
pred úplným nepriznaním náhrady trov konania. Žalobca bol toho názoru, že voči žalovanej bol v

prevažnom rozsahu úspešnejší (pri priznaní sumy 5.622,80 € zo žalovaných 7.465,39 €), z toho dôvodu
považoval nepriznanie náhrady trov konania za nespravodlivé, minimálne čo do náhrady za zaplatený
súdny poplatok, ktorý v predmetnom spore musel zaplatiť.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Rozsudok vo výrokoch vo veci samej (I. a II.) nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť
(§ 367 ods. 3 CSP), a preto v týchto výrokoch nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) podľa ust. 80 ods. 1, 2 CSP rozhodol o návrhu
žalobcu na zmenu strany sporu z 11.11.2016, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa

20.6.2012 medzi Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, Hlavné nám. 12, IČO: 35 923 130 ako
postupcom a spol. Intrum Slovakia, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154 ako postupníkom
o postúpení pohľadávky voči žalovanému ku dňu 19.9.2016, ktorá je predmetom sporu (č.l. 35) a pripustil
zmenu žalujúcej strany sporu tak, že na miesto žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok,
Hlavné nám. 12, IČO: 35 923 130, vstupuje Intrum Slovakia, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO:

35 831 154. Po prejednaní odvolania žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu odvolací súd zistil, že postupom súdu prvej inštancie bola stranám sporu (žalobcovi)
odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené právo na spravodlivý proces, ktoré pochybenie nie
je možné napraviť v odvolacom konaní, preto rozsudok v napadnutom výroku zrušil podľa ust. § 389

ods. 1 písm. b) CSP a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

9. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie procesný postup súdu, ktorým
znemožní účastníkom konania (strane sporu) realizáciu ich procesných práv priznaných procesnými

predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. Podľa
ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý
rozhodnutiupredchádza,aleajrozhodnutímsamým.Takýmrozhodnutímjeajrozsudok,ktoréhoniektorý
výrok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

10. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo neodôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale predovšetkým má byť prameňom poznania úvahy
súdu tak v otázke skutkového stavu veci, ako aj v otázke právneho posúdenia veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým poukázať na jeho správnosť a odôvodnenie

rozhodnutia súčasne musí byť i prostriedkom kontroly jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

11. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach judikoval, že súčasťou procesných
záruk spravodlivého rozhodnutia je taktiež právo účastníkov na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, preto je povinnosťou súdu v každom rozhodnutí, a to aj v procesnom rozhodnutí uviesť
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil (napr. nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03). V náleze sp. zn. IV. ÚS 142/2014 Ústavný súd SR sa vyjadril k
otázke odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov o náhrade trov konania a uviedol, že rozhodnutie o
trovách konania je potrebné primerane odôvodniť, pričom odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania

treba posudzovať v kontexte celého rozhodnutia.

12. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 67/2010, aj na rozhodnutie
o náhrade trov konania sa vzťahuje, že právo na riadne odôvodnenie patrí medzi základné zásadyspravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (pozri rozhodnutia ESĽP Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A,
§ 29; Higgins v. Francúzsko z 19. februára 1998 a ďalšie).

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (vo vzťahu k výroku o trovách konania
napadnutého odvolaním) iba poukazuje na ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého o trovách konania rozhodol vzhľadom na to, že strany mali vo veci čiastočný úspech.
Rozhodnutie však neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých dospel k záveru,

že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a ktoré by boli spôsobilé rozumne a
preskúmateľným spôsobom vysvetliť úvahy súdu prvej inštancie vedúce k tomuto záveru. Rozsudok v
odvolaním napadnutom výroku o trovách konania je tak nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, lebo
nespĺňa zákonné náležitosti a základné požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa
ust. § 236 ods. 1 CSP a konštantnej judikatúry súdov, ktorá je naďalej použiteľná aj podľa právnej úpravy
po nadobudnutí účinnosti Civilného procesného poriadku od 1.7.2016.

14. Pokiaľ odôvodnenie súdneho rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky, dochádza tu k procesnej
vade konania vymedzenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v dôsledku nesprávneho procesného
postupu,ktorýmsúdodnímastranesporumožnosťkonaťpredsúdomaporušujejejprávonaspravodlivý
proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

15. Z uvedených dôvodov musel byť rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zrušený a
odvolací súd podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, v ktorom bude jeho úlohou zistiť a vyhodnotiť všetky relevantné skutkové okolnosti danej veci
majúce význam pre rozhodnutie o trovách konania a určenie ich výšky, vysporiadať sa s námietkami

žalobcu uvedenými v odvolaní a opätovne rozhodnúť o nároku strán na náhradu trov konania v súlade
so zákonom (ust. § 255 ods. 2 CSP) a zásadami ustálenými v súdnej praxi, t.j. podľa reálneho výsledku
sporu a pomeru úspechu strán vo veci s tým, že čiastočný úspech je potrebné skúmať so zreteľom na
uplatnený nárok, a to porovnaním žalobnej žiadosti a výrokov, ktorými sa rozhodlo vo veci samej, a
následne posúdiť, či zistený čiastočný úspech sporových strán zakladá nárok na priznanie náhrady trov

konania, resp. na pomerné rozdelenie náhrady trov konania podľa návrhu žalobcu.

16. Nové rozhodnutie o trovách konania bude súd povinný riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné
a v celom rozsahu zodpovedalo zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 236 CSP, a rozhodne v
ňom aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.