Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tost/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010010001
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Hudák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2010010001.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr.
ŠtefanaMichálikaaJUDr.PetraHatalunaneverejnomzasadnutíkonanom23.októbra2014vBratislave
v trestnej veci odsúdeného Ing. H. M. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 (ďalej už len „Tr. zák."), o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v
Trnave z 22. októbra 2013, sp. zn. 3Ntok 1/2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného Ing. H. M. sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 7. novembra 2005, sp. zn. 1T 6/2001, v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. júla 2008, sp. zn. 2 To 65/2006, bol Ing. H. M. uznaný
vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., a to na skutkovom
základe tam bližšie uvedenom. Za to mu bol uložený podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr.

zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený
do I. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená zároveň i povinnosť
nahradiť poškodenej strane škodu vo výške 25 369 666 Sk.

Dňa 5. marca 2010 bol na Krajský súd v Trnave doručený návrh odsúdeného Ing. H. M. na povolenie
obnovy konania v predmetnej trestnej veci, ktorý skôr menovaný súd na verejnom zasadnutí konanom

22. októbra 2013, uznesením sp. zn. 3Ntok 1/2010, podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol, keďže nezistil
podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu zahlásil odsúdený hneď po jeho vyhlásení sťažnosť. V jej neskoršom
písomnom zdôvodnení (č. l. 178 spisu) potom uviedol, že rozhodne v plnom rozsahu trvá na dôvodoch,
ktoré uviedol vo svojom návrhu, ako aj na listinných dôkazoch, ktoré dodatkom k návrhu pripojil. Svoj

návrh veľmi podrobne vysvetlil i na verejných zasadnutiach. Je presvedčený, že v predchádzajúcom
konaní boli porušené jeho práva na spravodlivý proces a tiež, že ním navrhované dôkazy majú takú
dôkaznú silu, že môžu zdôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine.

Na základe vyššie uvedeného preto navrhol jeho sťažnosti vyhovieť, resp. vyhovieť jeho návrhu na
povolenie obnovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
predchádzajúce, a zistil, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo

právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymiodôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394.

Podľa § 402 ods. 1 Tr. por. o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Podľa § 402 ods. 3 Tr. por. proti uzneseniu o návrhu na povolenie obnovy konania je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh, sťažnosť, ako i ostatný obsah predloženého
spisového materiálu (relevantný z pohľadu daného rozhodovania) a tiež s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel k takému záveru, že prvostupňový súd rozhodol
v danej veci správne a v súlade so zákonom, ak návrh odsúdeného Ing. H. M. na povolenie obnovy
konania podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k odstráneniu nedostatkov v skutkových
zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo príčiny týchto nedostatkov - nové
skutočnosti alebo dôkazy. Účelom konania o povolenie obnovy konania je zistiť, či sú splnené
podmienky na povolenie obnovy konania, a teda či sú nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme spôsobilé spochybniť vydané právoplatné meritórne rozhodnutie (a to i príp. v kontexte
so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli podkladom základného rozhodnutia). Je tu však vylúčené
preskúmavať celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, či správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo.

Odsúdený Ing. H. M. potom aj podľa názoru sťažnostného súdu neuviedol vo svojom návrhu na
povolenie obnovy konania žiadne také nové skutočnosti, či dôkazy súdu skôr neznáme, ktorých
existencia by mohla sama osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť
k iného záveru o jeho vine.

Ako je navyše správne poznamenané i v napadnutom rozhodnutí krajského súdu, niektoré z
navrhovaných dôkazov boli vykonané už v predchádzajúcom konaní, pričom súdy sa s nimi aj riadne
vysporiadali. Pokiaľ ide o časť listín, predložených odsúdeným spolu s návrhom, tak táto sa v spise
už nachádzala a bola teda rovnako známa súdom oboch stupňoch už v čase rozhodovania o jeho
vine a treste. V tejto súvislosti pritom prvostupňový súd opäť náležite upozornil na to, že v súlade s

ustálenou súdnou praxou za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s
nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, prípadne ich nesprávne vyhodnotil.

A keďže aj v ostatnom sa najvyšší súd plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia,

nepovažuje za účelné na danom mieste opakovať argumentáciu tam použitú, a preto sa na ňu len v
podrobnostiach odvoláva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.