Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Daniel Koneracký

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316201551
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4316201551.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobkyne: Ž. H., R.. XX.XX.XXXX, D.

K.. K.. H. XX/A, Š., zastúpená: Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát s. r. o., so sídlom Levice, Ľ. Štúra 19,
IČO: 47 256 401, proti žalovanej: K. H., R.. XX.XX.XXXX, D. K.. K.. H. XX, Š., zastúpená advokátkou
JUDr. Juditou Kučerovou, so sídlom Šahy, J. Kráľa 1376/1A, o vydanie hnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e, a to v časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala
vydania nasledovných hnuteľných vecí: posilňovacia veža, rebrinák, drevené posedenie pozostávajúce
zo stola a dvoch lavičiek, drevenej hojdačky a sudu na vodu s objemom 1.000 litrov.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, resp. jej doplnením domáhala proti žalovanej vydania hnuteľných
vecí, a to účtovníctvo za rok 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, faktúry za rok 2008 - 2015,
príjmové doklady za rok 2008 - 2015, výdavkové doklady za rok 2008 - 2015, pokladničné knihy za rok
2008 - 2015, originál dokladu živnostenského oprávnenia na obchodné meno U. H. - MARGÓ, IČO: 44
120 320, povolenie na predaj dojčenského a detského tovaru, inšpekčnú knihu, doklady o nákupe tovaru

- pokladničné bloky za rok 200 - 2015, účtovné závierky za rok 2008 - 2015, pokladňu s registračným
listom, povolenia od OMS, firemná pečiatka U. H. - MARGÓ, IČO: 44 120 320, korešpondencia z
Daňového úradu za rok 2008 - 2015, korešpondencia zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne 2008 - 2016,
záznamy o zamestnancoch za rok 2008 - 2015, výpisy z bankových účtov za rok 2008 - 2015, peňažný
denník 2008 - 2016, zoznam všetkých dodávateľov za rok 2008 - 2015, posilňovacia veža, činky 2kg
- 2 ks, činky 5kg - 2 ks, činky 10kg - 2 ks, rebrinák, alarm značky JABLOTRON, tepláky, modré rifle,
čierna mikina, čierne tričko, biele tričko s krátkym rukávom, kožené čierne čižmy, lopata, motyka, krhla,

drevené posedenie - stôl a dve lavičky, drevená hojdačka, čierne nohavice, hnedé nohavice, čierne
tričko, zelené tričko, modré tričko, zelená vetrovka, ružová vetrovka, čierne gumáky, modré montérky,
žlté pracovné rukavice, teplý hnedý pulóver, kožená pracovná obuv, sud na vodu s objemom 1000 l
a nové ponorné čerpadlo. Takúto žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaná jej znemožnila vziať
si svoje osobné veci z garáže, ktorá jej patrí, pričom vzťahy so žalovanou sú napäté a bolo podané
trestné oznámenie voči nej. Okrem toho žalovaná jej robí schválnosti a odmietla jej vydať veci aj z chaty.
Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že proti žalovanej je vedené vyšetrovanie v súvislosti s dvomi

trestnými stíhaniami, pričom žalovaná vymenila zámok na garáži, ku ktorej jej mala zabezpečiť voľný
prístup. Keďže žalovaná jej neumožnila zobrať si hnuteľné veci žiada aby súd uložil žalovanej povinnosť
vydať predmetné veci, ktoré sú v jej vlastníctve.2. Tunajší súd uznesením zo dňa 09.02.2016 vyzval žalobkyňu na doplnenie podania, pretože jej
pôvodné podanie neobsahovalo všetky zákonné náležitosti, pričom tá takéto podanie doplnila, a to dňa
19.02.2016. Súd následne uznesením zo dňa 25.02.2016 odmietol podanie žalobkyne v zmysle § 43

ods. 2 OSP účinného do 30.06.2016, nakoľko napriek tomu, že doplnila v určenej lehote svoje podanie,
tak neobsahovalo všetky zákonné náležitosti. Toto uznesenie bolo doručené žalobkyni 03.03.2016,
pričom dňa 07.03.2016 doručila žalobkyňa písomné podanie zo dňa 06.03.2016, v ktorom uviedla,
že žiada vydať hnuteľné veci, ktoré boli špecifikované v tomto podaní a to z dôvodu, že žalovaná
jej nesprístupnila nehnuteľnosti, v ktorých sa takéto veci nachádzajú. Následne právna zástupkyňa

žalobkyne písomným podaním zo dňa 16.06.2016 upresnila petit podanej žaloby a písomným podaním
zo dňa 19.09.2017 uviedla, že podanie žalobkyne zo dňa 06.03.2016 je potrebné považovať aj za
odvolanie proti uzneseniu súdu zo dňa 25.02.2016, ktorým bolo podanie žalobkyne odmietnuté. Tunajší
súd uznesením zo dňa 05.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.02.2018 zrušil uznesenie, ktorým
bolo odmietnuté podanie žalobkyne, a to s poukazom na § 129 ods. 4 CSP.

3. Súd následne doručil žalovanej žalobu a v zmysle § 167 ods. 2 CSP ju vyzval k tomu, aby sa k nej
vyjadrila. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 19.03.2018 uviedla, že viničný domček previedla na
svojhovnukaÁ.L.-synažalobkyne,atodňa05.04.2016.Akosažalobkyňavroku2015vydala,taknieje
s ňou v kontakte a preto je divné, že v jej garáži, ku ktorej nemala prístup, mohla mať peňažný denník za
rok2016.Garážniejevhodnýmmiestomnaumiestnenietakýchtodokladov.Žalovanázároveňpripustila,

že pomáhala žalobkyni s účtovníctvom a všetky takéto účtovné doklady boli v obývačke žalobkyne, a to
v celej spodnej časti veľkej obývacej steny, resp. troch šuflíkoch. Keďže ju vyhodila z domu, kde mala
právo bývať, nevie sa vyjadriť, kde žalobkyňa mohla takéto doklady dať, pričom garáž nie je vhodné
miesto na takéto úradné veci, pretože ju má celý deň otvorenú. Pokiaľ ide o vežu na cvičenie a rebriňák,
tak ako ho namontovali, tak na ňom nikto necvičil a tieto veci im zavadzajú a sú im na príťaž. Zatiaľ ich

však nevyhodili. Nemá vedomosť o tom, že žalobkyni patria nejaké činky, pretože jej nebohý manžel mal
veľa činiek a nevie o tom, že by niektoré z nich mali byť jej. Žalobkyňa ju slovne ani písomne nepožiadala
o vydanie týchto vecí. Pokiaľ ide o alarm na obchode, ako aj osobné veci, ktoré tam boli, údajne ich
švagriná vyhodila, aspoň tak jej to povedala. Veci, ktoré jej zmizli z obchodu nechce komentovať. Pokiaľ
ide o tepláky, modré rifle, čierna mikina, čierne tričko, biele tričko s krátkym rukávom, kožené čierne

čižmy, lopata, motyka, krhla, drevené posedenie - stôl, dve lavičky, drevená hojdačka, nevie v akom
stave sú pod holým nebom, ale na nich nikto nesedel. Chatu, v ktorej sa mali nachádzať hnuteľné veci,
darovala svojmu vnukovi. Pokiaľ ide o čierne nohavice, hnedé nohavice, tie nikdy nemala a čierne tričko,
zelené tričko, modré pracovné rukavice, teplý hnedý pulóver, kožená pracovná obuv, sud na vodu a
nové čerpadlo, tak nevie kde sa nachádzajú. Pokiaľ ide o nové čerpadlo, tak to bolo asi to čínske za

30,- Eur a ona tam dala svoje. Žalovaná ďalej uviedla, že videla ako žalobkyňa vyhadzovala oblečenie
cez okno do smetného koša, avšak nevie povedať, o aké konkrétne veci išlo lebo ich tam bolo veľa.
Podľa jej názoru mohlo ísť o tie staré veci, čo opisuje žalobkyňa. Nevie prečo by mala zaplatiť žalobkyni
trovy, keď je to ona, ktorá je poškodená, nehovoriac o tom, že ani cent nedala na výchovu svojho syna.
Musela všetko zabezpečiť ona, aby mohol vyštudovať, zakúpiť mu oblek a podobne.

4. Súd následne doručil vyjadrenie žalovanej právnemu zástupcovi žalobkyne a vyzval ju, aby sa k
nemu vyjadrila v zmysle § 167 ods. 3 CSP. Právna zástupkyňa žalobkyne v elektronickom podaní,
ktoré bolo doručené súdu 10.05.2018 (čl. 68) uviedla, že žalobkyňu neprekvapuje odpoveď žalovanej,
pretože má možnosť čítať jej výpovede na kriminálnom oddelení policajného zboru C. Q.. Na kriminálke

je už preukázané napr. aj to, že si žalovaná zaplatila svedkyňu, aby vypovedala, že s manželom vraj
pripravuje jej vraždu. Svedkyňa, ktorá to tvrdila je už obvinená. Pokiaľ ide o garáž tak tá je umiestnená v
polovici pozemku, bola v nej uzamkýnateľná skriňa, kde boli aj šanóny s dokladmi a všetkými osobnými
vecami, o ktorých bola reč. V garáži boli umiestnené preto, aby k nim mali hocikedy prístup obe a
nemuseli na seba čakať, ak by jedna z nich bola napr. odcestovaná, v nemocnici atď. Žalobkyňa ďalej

poukázala na skutočnosť, že žiada len svoje doklady a osobné veci, pričom žalovaná preberala aj ich
poštu, a to manželovu aj jej. Vedela sa k nej dostať, pretože mali spoločnú schránku. Žalovaná nemala
žiaden problém odpojiť jej dom od vody, elektriky, plynu. Žalovaná vymenila kľúč v garáži a nevedela sa
preto z toho dôvodu dostať k týmto veciam, pričom po tomto zistení išla na políciu C. Š., kde žiadala o
asistenciu policajnej hliadky, ktorá jej bola odmietnutá, a preto podala aj písomnú sťažnosť na Inšpekciu

Ministerstva vnútra. To bolo ešte v roku 2015 a následne bola aj na polícii v Q., kde bol pri jej sťažnosti
aj riaditeľ, nakoľko policajti jej nevedeli poradiť ako postupovať, aby sa dostala k svojim veciam. Zhodli
sa na tom, že keďže je to majetok žalovanej, tak musí dať súhlas ona. Z uvedených dôvodov sa tak
v medziach zákona snažila dostať svoje veci späť, ale to sa nepodarilo a žalovaná jej bráni v užívanítýchto vecí. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nikdy nechce vidieť svoje dieťa, ktoré jej manželovi natrelo brzdy
na motorke s cieľom zabiť ich oboch, pričom na 99% chodia vždy spolu a jej dieťa to vedelo. Jej manžel
nepodnikol po tom, ako boli znefunkčnené brzdy na motocykli žiadne kroky voči nikomu z jej rodiny.

Jej syn Á. L. sa tiež pred ex švagrom vyjadril, že motorkári zomierajú rýchlo a nečakane. So žalovanou
má tiež konflikty, pričom tá im zapchávala odtok do žumpy a napadla jej manžela, o čom existuje video
záznam. Žalovaná sa jej vyhráža zabitím a používa jej syna, aby ju vylákal z domu za účelom rozhovoru,
počas ktorého by mohla byť ňou fyzicky napadnutá. Jej manželovi tiež zadržiavala šeky za svedočné
z Ministerstva vnútra, ako aj ďalšie iné dva šeky a písomnosti ostatné.Má obavy o svoj život, pretože

sa jej vyhrážala likvidáciou pred jej kamarátkou. Okrem toho žalovaná ponúkla jej manželovi ponúkala
25.000,- Eur len preto, aby od nej odišiel, zakazovala mu vziať si ju za manželku, čo však odmietol. Jej
manžel jej tiež ukázal prestrihnuté káble na motorovom vozidle, ktoré používal, s tým, že takéto vozidlo
bolo parkované vo dvore, pričom žalovaná urobila všetko preto, aby boli autá odstránene z dvora, čo
manžel aj spravil. Manžel tiež povedal, že motorku von z domu nedá a jej syn cez celý dvor kričal,
uvidíš čo ii s ňou spravím. Následne boli na motocykli znefunkčnené brzdy. Žalovaná tiež nahovorila jej

syna na krivé svedectvo, sľúbila mu prepis domu a dostal chatu za to, že bude hovoriť o tom, ako sa
nestará o neho, pričom sa to dozvedela od sociálnej pracovníčky. Jej syn odišiel z domu dobrovoľne,
ešte jej manžel sa mu bol prosiť, aby sa vrátil, pričom porozbíjal dvere, stenu, plynový kotol a roztrhol
záves. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná naďalej neoprávnene zadržiava predmetné veci, ktorých
vlastníčkou je, pričom jej vlastnícke právo žalovaná nepoprela a nepoprela tiež skutočnosť, že niektoré

z vecí sa nachádzajú v miestach popísaných žalobkyňou.

5. Súd doručil následne takéto vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne žalovanej a v zmysle § 167
ods. 4 CSP ju vyzval, aby sa k nemu vyjadrila. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
11.07.2018 uviedla, že odpovedala na všetky otázky, ktoré boli v predmetnom uznesení vypísané. Na

svojej pôvodnej odpovedi naďalej trvá. Podľa jej názoru žalobkyňa ako podnikateľka je podľa zákona o
účtovníctve zodpovedná v plnom rozsahu za vedenie účtovníctva a úschovu svojich účtovných dokladov.
Ona nemá dôvod čokoľvek zapierať a nemôže vydať to, čím nedisponuje.

6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávania, na ktorých bola vypočutá žalobkyňa, ktorá pri

svojom výsluchu uviedla, že sa pridržiava podanej žaloby, nakoľko žalovaná neoprávnene zadržiava
veci, ktoré jej patria. Žaloba bola podaná s poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka s tým, že žalovaná vo svojich vyjadreniach nespochybnila skutočnosť, že predmetné veci sú
vo vlastníctve žalobkyne. Spornou je len skutočnosť, či žalovaná neoprávnene a bezdôvodne zadržiava
takéto veci. Od žalovanej už v roku 2015 žiadala vydanie svojich osobných vecí, pričom dňa 14.12.2015

požiadala o asistenciu policajnej hliadky, pretože si postupne prenášali veci z domu, nakoľko sa z
neho odsťahovali, keďže boli donútení s tým, že na garáži žalovanej bola vymenená zámka. Následne
zaklopala u žalovanej, tá jej neotvorila a preto zatrúbila autom. Žalovaná jej vynadala a povedala jej,
že jej veci nevydá. Ona chcela uvedenú vec riešiť cez políciu, avšak tá to odmietla a preto dala podnet
na inšpekciu. Následne prokuratúra zistila, že zo strany polície došlo k pochybeniu. Veci žiadala vydať

už v roku 2015 a v súčasnej dobe netuší, či žalovaná tieto veci má alebo nemá. Pokiaľ ide o fotku,
ktorú predložila žalovaná, tak na nej je jej otec, pričom tá fotografia má minimálne 35 rokov a je tam
aj hojdačka, ktorú robil jej otec, ale tá bola odstránená. Ona dostala novú hojdačku. Podľa jej názoru
osobné veci sú u žalovanej, chcela si ich zobrať spolu s manželom, avšak nemohla sa k nim dostať,
pretože tam bola veľká kovová reťaz, ktorá tomu bránila. Žalovaná jej tak zadržiava veci a to z dôvodu,

aby mala problémy. Tiež udala jej manžela z prípravy vraždy, vyhrážala sa jej zabitím a odpojila jej dom
od energií. Pokiaľ ide o účtovníctvo, to sa nachádzalo v garáži a bolo uložené vo vrecovej nepremokavej
taške. Žalobkyňa ďalej uviedla, že keď si chcela zobrať svoje veci tak žalovaná začala po nich kričať,
viackrát ju napadla, kopala jej do auta, pričom o týchto útokoch má video nahrávky resp. svedkov.
Žalovaná tiež nadávala policajtom, ako aj jej. Účtovníctvo naposledy videla v garáži žalovanej v taške,

a to v júli 2015. Nenapadlo jej zobrať si účtovné doklady, pretože po smrti otca boli všetky papiere tam
a nebol dôvod si ich brať. Ostatné veci - rebrinák, posilňovacie činky, posilňovacia veža, boli v malej
telocvični, ktorá patrí k domu žalovanej a naposledy ich videla niekedy v roku 2015. Drevené posedenie
a hojdačka je na chate, kožené čierne čižmy, lopata, motyka, všetky ostatné veci videla na chate v apríli
roku 2015. Žalobkyňa ďalej uviedla, že účtovníctvo tam dala po tom ako v roku 2011 zomrel jej otec,

pretože tam dala skôr aj iné veci a následne aj veci, ktoré sa týkali účtovníctva. Ona mala živnostenské
oprávnenie s tým, že účtovníctvo po celý čas vykonávania podnikateľskej činnosti jej viedla žalovaná.
Pokiaľ ide o vežu a rebrinák, ktoré žiada vydať, tak to jej doniesli majitelia hračkárstva a pokiaľ ide
o posedenie, to si doniesla s bývalým priateľom. Ona vie preukázať vlastnícke právo k predmetnýmveciam. Čerpadlo tiež kupovala s bývalým priateľom, ktorým je A.. F. Š.Š.. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
v čase keď chodila s A.. Š., tak zdevastovanú chatu opravili. Bolo tam tiež čerpadlo ešte z roku 1960, to
sa pokazilo a tak si kúpila nové. Toto čerpadlo jej patrí, pričom pri kúpe bol aj A.. Š.. Žalovaná neprispela

na toto čerpadlo žiadnym finančným obnosom a jej syn sa odsťahoval od nej dobrovoľne a chcel zabiť
jej manžela, pretože mu natrel brzdy na motorke. Okrem toho žalovaná ich trávila, mali sme hnačky, a
to nie len ich, ale aj psov. Žalovaná tiež chodila na chatu, pričom krivo obvinila jej manžela, že ju chce
zavraždiť. Veža je jej a žiada ju naspäť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že kriminálna polícia od roku 2015
rieši všetky tieto veci, ako je vyhrážanie, obmedzovanie osobnej slobody, nebezpečné prenasledovanie,

dlhodobé týranie blízkej a zverenej osoby žalovanou a spol., a to K. K., Á.W. L. O. A. J.. Vyšetrovanie
nie je ukončené a stále trvá. Podľa jej názoru všetci svedkovia navrhnutí žalovanou klamú a jediný kto s
tým nič nemal bol svedok N. K.. Po tom, ako sa otvorila obchod, po dobu niekoľkých rokov polovicu z jej
čistého príjmu dávala žalovanej každý mesiac. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že keď si aj
vlastné inžinierske siete už raz zaplatila, bola ochotná ich zaplatiť ešte raz, takže primátor z mestského
úradu im dal tlačivo na drobnú stavbu, aby si mohli dať znova zaviesť takéto siete. Žalovaná je však

výlučným vlastníkom pozemku po otcovej smrti a odmietla takéto tlačivo podpísať. Keby to podpísala,
tak sa žalobkyňa nemusela sťahovať zo svojho vlastného domu, ktorý postavila a financovala ona. Od
svojich 18 rokov si zarábala, pretože pracovala v zahraničí, mala príjem a jej rodičia už s týmto bytom
prišli ako s hotovou vecou. Kúpili tak za jej peniaze byt, ktorý jej bol darovaný s tým, že bývali v tom
istom vchode ako oni. Tiež kúpili 3-izbový byt, ktorý bol odkúpený od družstva, za 22.000,- korún/730

Eur a ona ho predala za 500 000,- korún /16 597 Eur/. Žalovaná si tieto peniaze vypýtala naspäť. Ona
v tom čase už podnikala, takže peniaze z firmy na to, aby sa staval jej dom, boli. Nahovorili ju, že
keď má pozemok jedného vlastníka, teda žalovanú s otcom, tak dostane rýchlejšie stavebné povolenie,
nebudú s ničím žiadne komplikácie a jedného dňa budú domy aj tak jej. Tiež povedali, že peniaze, ktoré
zostanú, dajú K. K. a dom zostane jej a s ním si spraví čo chce. Ona s takýmto klamstvom súhlasila,

a preto realizovala stavbu na ich pozemku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že časť vecí, ktoré žiadali vydať
žalobou, boli žalovanou dňa 21.11.2018 vydané, pričom považuje za nepravdivé tvrdenie žalovanej, že
ju nevyzývala aby jej vydala takéto veci, pretože už v roku 2015 žiadala žalovanú o vydanie svojich
osobných vecí a keď jej to nebolo umožnené, keďže napr. na garážovej bráne žalovaná vymenila zámok
tak dňa 14.12.2015 požiadala o asistenciu políciu. Táto žiadosť jej bola odmietnutá, avšak už z tohto

postupu je zrejmé, že mala záujem prevziať si svoje veci a tiež, že žalovanú vyzvala na ich vydanie.
Podľa jej názoru preukázala, že sú veci ktoré žiadali vydať v jej vlastníctve, čím sa preukázala jej
aktívna vecná legitimácia. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia pri svojom výsluchu a túto skutočnosť aj
jednoznačne potvrdila aj samotná žalovaná. Pokiaľ ide o účtovníctvo, o ktorého vydanie ide, žalovaná vo
svojej výpovedi uviedla, že robila žalobkyni účtovníctvo do roku 2015, v tomto roku videla všetky účtovné

doklady naposledy. Z uvedeného tak vyplýva, že preukázala neoprávnené zadržiavanie vecí, ktoré žiada
žalobou vydať, resp. časť týchto vecí neoprávnene zadržiavala žalovaná /ide o veci, ktoré boli vydané
21.11.2018/. Pri obhliadke, ktorá bola vykonaná v garáži žalovanej sa účtovníctvo tam nenachádzalo,
avšak zotrváva na svojich vyjadreniach, že účtovníctvo sa tam nachádzalo na tom istom mieste a
žalobkyňa má za to, že mohlo dôjsť k jeho preloženiu na iné miesto počas trvania obhliadky. Rovnako

v posilňovni rodinného domu žalovanej sa už nenachádzali ani činky, ktoré žiada od žalovanej vydať.
Pokiaľ ide o oblečenie, ktoré žiada vydať, tiež žalovaná uviedla, že ho videla v roku 2015 v smetnom
kontajneri, nakoľko ho podľa jej názoru žalobkyňa vyhodila, čo však nemožno považovať za pravdu,
keďže sa domáha o vydanie aj týchto svojich vecí. Aj napriek tomu, že sa jej nepodarilo preukázať,
že niektoré z vecí, o ktorých vydanie žiada, a ktoré neboli na základe tejto žaloby žalovanou vydané

na podanej žalobe trvá, pretože zastáva názor, že tieto sa nachádzajú u žalovanej na mieste, ktoré
žalobkyni nie je známe a žiada súd, aby rozhodol tak, že žalovaná je povinná vydať aj žalované veci
podľa petitu návrhu upravenom po čiastočnom späťvzatí žaloby.

7. Žalovaná na nariadených pojednávaniach uviedla, že sa dozvedela o podanej žalobe až v roku

2018, pričom dovtedy o nej nevedela. Do roku 2014 vyhotovovala účtovníctvo pre žalobkyňu, za čo aj
zodpovedáaodroku2015niejevkontaktesožalobkyňouatoodmája,kedysavydala.Nemávedomosť
o tom, kde dala žalobkyňa veci, pričom účtovníctvo sa má uchovávať 15-25 rokov. Žalobkyňa zanechala
tieto veci a podľa jej názoru ich švagriná vyhodila. Osobné veci žalobkyne tiež zostali v obchode. Ona
nená vedomosť, prečo žalobkyňa zničila účtovníctvo a celú žalobu považuje za nedôvodnú. Žalobkyňa

si kúpila vežu a rebrinák, ktorý dali najprv do spálne, potom ju to prestalo baviť a jej manžel povedal,
aby sa tieto veci dali do dielne, pretože vnuk chcel cvičiť. Cvičiť tam chodievala aj žalobkyňa. V súčasnej
dobe je tam veža a rebriňák, ako aj ďalšie veci jej manžela. Veci boli tiež na chate, ktorá v súčasnosti
patrí vnukovi. Žalobkyňa s manželom tiež vyhodili jej veci a pokiaľ ide o čerpadlo, tak mala vlastnéčerpadlo, avšak oni si kúpili čerpadlo za 30,- Eur a to jej vyhodili. Žalobkyňa tiež vyhodila svojho syna
a preto ten býva u nej. Zároveň do domu, ku ktorému má právo doživotného užívania zavolala 25
rómskych spoluobčanov a hovorila im, že tam budú bývať za 1,- Euro, a preto ona zavolala políciu.

Povedali jej tiež, že v pondelok prídu 50. Žalobkyňa ju napriek tomu, že má užívacie právo, nevpustila
do domu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne ohľadom účtovníctva, tak to sa do jedného vreca nezmestí a
takéto účtovné doklady sa tam nenachádzajú. Ona účtovníctvo videla naposledy v roku 2015 a ostatné
veci - rebrinák a veža sú stále v telocvični. Účtovníctvo sa nachádzalo v dome žalobkyne a naposledy
videla oblečenie v roku 2015 v smetnom kontajneri. Sud na vodu predvčerom videla, nachádzal sa

na chate, ktorá patrí jej vnukovi a tento sud patrí A.. Š.. Ponorné čerpadlo, ktoré žiada žalobkyňa
vydať sa vyhodilo. Hojdačka a drevený stôl sú u vnuka na chate, ako aj dve lavičky. Motyku, lopatu a
krhlu žalobkyňa nikdy nemala. Jeden alarm je na obchode na Hlavnom námestí C. Š. s tým, že tento
obchodný priestor patrí švagrovi. Druhý alarm sa u nej nenachádza. Nevie, či činky sa nachádzajú v
telocvični, ale žalobkyňa ich kúpila svojmu synovi. Pokiaľ ide o pokladňu s registračným listom, o tej
nemá vedomosť, kde sa nachádza avšak videla ju v máji 2015. Mohla by však byť v obchode. Pokiaľ

ide o sud, tak ten patril A.. Š., ale nie je si istá. Nevie, či veci, ktoré sa nachádzajú na chate, sú vo
vlastníctve žalobkyne alebo A.. Š., pretože nevie o tom, že by žalobkyňa ich dostala do daru. Podľa
jej názoru žalobkyňa kúpila rebriňák a posilňovaciu vežu a dala ich synovi. Žalovaná ďalej uviedla,
že podľa jej názoru je žaloba podaná bezdôvodne, pretože žalobkyňa nikdy predtým ako podala návrh
na súd ju nevyzvala na vydanie vecí, keďže veci ktoré boli vydané 21.11.2018, a to motor do studne,

drevená hojdačka, drevený stôl, drevené lavice a sud na vodu, sa nikdy nenachádzali u žalovanej,
ale sa nachádzali a boli vydané z nehnuteľnosti syna žalobkyne. Žalobkyňa si tak mala podať návrh o
vydanie veci voči svojmu synovi a nie voči nej. Pokiaľ ide o rebrinák a zostavy na cvičenie, tie sa u nej
nachádzali a v čase, keď sa žalobkyňa odsťahovala, mohla si tieto veci zobrať so sebou, keďže mala
prístup k nehnuteľnostiam. Nemali uzavretú žiadnu zmluvu o nájme alebo žiadny písomný doklad o tom,

že tieto hnuteľné veci prenechala žalobkyňa žalovanej. Pokiaľ ide o účtovné materiály, ktoré žiada vydať
žalobkyňa od žalovanej, tie sa u nej nenachádzajú a nemali ani uzavretú zmluvu o vykonaní účtovníctva,
takže žalobkyňa si vypracovávala svoje účtovníctvo sama a nevie z akého dôvodu žiada od žalovanej
účtovné materiály. Žalovaná ďalej uviedla, že v roku 2014 na Vianoce dala žalobkyni a jej sestre 10.000,-
Eur. Tieto peniaze dostala ako dar, aby si dala veci do poriadku, lebo cítila, že niečo nie je v poriadku.

Keďže niekoľko rokov nekomunikujú, pretože ona odmietla komunikovať, pričom nikdy nenamietala, že
hnuteľnéveci,ktorésúspísanévprotokole,sújejvlastníctvom,takbyktomutokonaniu,vôbecnemuselo
dôjsť, keby žalobkyňa prejavila snahu o urovnanie tejto záležitosti. Účtovné doklady ona nemá, pretože
nemá najmenší záujem o jej účtovníctvo. Keby žalobkyňa požiadala príslušné inštitúcie, tak sa tam
nachádzajú kópie účtovných dokladov a tie by tak dostala späť. Účtovné veci by mali byť v skrini a ona

takúto skriňu v garáži nemala. Žalovaná tiež uviedla, že účtovné doklady za rok 2015 sa u nej nemôžu
nachádzať, pretože v tom čase už boli vymenené zámky a žalobkyňa tam nebývala. Nie je možné tiež
tvrdeniežalobkyne,žeúčtovnédokladysanachádzalivkrabicialebovigelitovomvreci,pretožesatotam
nezmestí. Okrem toho žalobkyňa ukončila svoju podnikateľskú činnosť 02.08.2016, resp. 31.07.2015 a
bez pokladne ako aj účtovných dokladov nemohla pokračovať v takejto podnikateľskej činnosti, pretože

by inak musela okamžite skončiť. Podľa jej názoru zo strany žalobkyne ide o účelové konanie, ktorým ju
chce psychicky zničiť. Žalobkyňa sa podľa jej názoru nevyznala v účtovníctve, hoci v určitom zmysle bola
dobrou predavačkou. Okrem toho mal veľký vplyv aj manžel žalobkyne. Žalobkyňa tiež uverila tomu, že
ponúkla sumu 25.000,- Eur jej manželovi, aby od nej odišiel, hoci o ňom vedeli, že je bezdomovec a
biely kôň. Žalobkyňa si zobrala s. r. o., ktorá mala majetok v hodnote 218.000,- Eur a za pol roka bola

táto spoločnosť v mínuse 9.000,- Eur. Pokiaľ ide o oblečenie, ktoré žiada vydať žalobkyňa, tak to videla
u nej, avšak nevie kde sa v súčasnosti nachádza. Videla ich však v spálni u žalobkyne. Pokiaľ ide o
činky, ktoré žiada vydať žalobkyňa, tie sa u nej nenachádzajú. Má však vedomosť o tom, že v žalobe
označenéhnuteľnéveci,ktoréžalobkyňažiadavydaťpatriažalobkyniamusiasanachádzaťunej,pokiaľ
ich nespálila. Žalobkyňa sa odsťahovala v auguste 2015 z rodinného domu, ktorý je v jej susedstve, na

pár mesiacov A. K. k priateľke, potom sa viackrát vrátili s tým, že žalobkyňa si kúpila v roku 2016 dom C.
Ž.E. na úver. Podľa jej názoru neodišla, pretože u seba má stále svoje veci. Ona pomáhala žalobkyni s
účtovníctvom, nič však v súvislosti s účtovníctvom nepodpisovala a niektoré veci si vedela urobiť sama
aj žalobkyňa. Okrem toho v niektorých veciach týkajúcich sa účtovníctva ju upozornila, že je to zle. Ona
nič nepodpisovala, žalobkyni pomáhala a niečo ju naučila. Pokiaľ ide o účtovanie príjmov a výdavkov

z podnikateľskej činnosti, tak si ich žalobkyňa účtovala sama, ale ona ju kontrolovala a upozornila ju,
keď urobila chybu. Pokiaľ ide o daňové priznania, tie si urobila tiež žalobkyňa sama, ale ona ich len
skontrolovala. Účtovné doklady sa priebežne ukladali v obývačke žalobkyne v spodnom šuflíku veľkej
obývacej steny a tie staršie účtovné doklady sa potom ukladali pod posteľ v spálni žalobkyne. Naposledyvidela účtovníctvo v marci 2015, kedy jej to ešte prekontrolovala a bolo odovzdané daňové priznanie
za rok 2014 daňovému úradu a to v marci 2015. Žalovaná ďalej uviedla, že neohrozovala žalobkyňu,
keď sa sťahovala z vlastného domu a ani jej nebránila v tom, aby si zobrala veci, ktoré sú uvedené v

podanej žalobe, pretože tieto veci u žalovanej neboli. Z uvedených dôvodov žiadala žalovaná zamietnuť
žalobu ako účelovú, resp. ako osobnú pomstu dcéry voči matke. Keď sa žalobkyňa odsťahovala zo
svojej nehnuteľnosti, mohla si zobrať všetky veci, ktoré žiadala žalobou vydať. Pokiaľ ide o vydanie
šatstva je to neuveriteľné, zarážajúce a smiešne, keďže v meste Š. každý vie, že H. mali butik plný týchto
vecí a aj po zatvorení butiku zostalo toľko šatstva, ktoré by postačilo určite polovici mesta. Žalovaná

nemaladôvod zadržiavaťvecižalobkyne,pričomajnazákladeobhliadkyvykonanejsúdomanazáklade
fotodokumentácie skríň a nehnuteľnosti je zrejmé, že je tam natlačených toľko nohavíc, blúzok a mikín
rôznych farieb, že žalobkyňa nemá do dnešného dňa pojem o tom, koľko osobných vecí a šatstva si
nechalavosvojejnehnuteľnosti.Pokiaľideoúčtovníctvo,takžalovanápoukázalanazákonoúčtovníctve
o uchovávaní a ochrana účtovnej dokumentácie, na základe ktorého si daňový subjekt sám zodpovedá
za svoje účtovníctvo, účtovné závierky musí uchovávať 10-20 rokov a je nemysliteľné, aby si daňový

subjekt účtovníctvo žiadal od svojej matky. Zároveň z výsledkov psychologického vyšetrenia žalobkyne
od znalkyne z odboru psychológie K.. D. a znalca z odvetvia psychiatrie K.. Ď. vo veci už č. k. ORP:88/1-
VYS-LV2016 vyplýva, že bolo voči nej bezdôvodné začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej a
zverenej osoby. Nakoniec výsledky vyšetrovania preukázali, že nešlo o trestný čin, ale o priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu. Má za to, ako aj znalci v uvedenom spise, že žalovaná je závislá od svojho

partnera,ktoréhonekritickyobdivuje,idealizujeadesísa,žebyjumoholopustiť.Užalobkynejeprítomný
paranoidný vývoj, ktorý môže byť reakciou na dlhodobý spor s matkou ako aj sestrou. Konflikt trvá už
vyše 3 rokov a to od nadviazania jej vzťahu s jej súčasným manželom. Zo znaleckých posudkov z odboru
psychológie a psychiatrie tak vyplýva, že žaloba o vydanie osobných vecí bola podaná z tohto dôvodu.
Ide tak o osobnú pomstu žalobkyne, a to ako dcéry voči matke tak aj proti jej synovi. Podľa názoru

žalovanejaninajednompojednávanínebolopreukázané,žežalobkyňasinemohla svojeosobnévecipri
sťahovaní zobrať so sebou. Pokiaľ ide o tvrdenie, na ktoré poukazovala právna zástupkyňa žalobkyne,
že na základe podanej žaloby boli vydané osobné veci a to na základe preberacieho protokolu, ktorý
bol podpísaný odovzdávajúcou a preberajúcou stranou, tak tieto veci boli vydané z dôvodu, že si ich
žalobkyňa nezobrala zo sebou, hoci si ich mohla voľne zobrať v ktorýkoľvek deň a hodinu. Žalovaná

tak umožňovala a umožňuje do dnešného dňa prístup k nehnuteľnosti. Žalobkyňa si do augusta roku
2015 mohla ku nej kedykoľvek prísť a zobrať si svoje veci, pretože mala kľúče, pričom niektoré veci si aj
zobrala. Veci, ktoré žiada vydať žalobkyňa sa u nej nenachádzajú a vydala jej všetko, čo mala. Nemôže
jej vydať veci, ktoré nemá.

8. Súd na pojednávaní vypočul svedka C. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že žalobkyňa je jeho
manželka, a žalovaná je jeho svokra. Svedok ďalej na pojednávaní uviedol, že jeho manželka -
žalobkyňa, mala veci v garáži. Opýtal sa svojej manželky čo to je, boli tam kolesá a iné papiere, cárachy,
škatule. Keď sa svokra vrátila z liečenia, vykosila všetko, čo on polieval, odstrihla hromozvod, zničila
plot a začalo peklo. Zároveň svedok uviedol, že Á. L. vytlačil svokrino vozidlo z garáže a dal si tam svoje

pretekárske auto s tým, že keď ho prišli odtiahnuť, tak vtedy už mali zákaz vstupu do garáže. Už predtým
žiadali na polícii o asistenciu pri vstupe do domu a to z dôvodu, že im bolo bránené pri takomto vstupe.
Následne ich presviedčali na polícii, že asistenciu polície nemôžu dostať, pričom s manželkou im bolo
znemožnené dostať sa do garáže pre osobné veci. On potom odpílil zámok na bráničke aj na bráne, aby
sa dostali vôbec do domu a s autom do dvora. Tiež jeho motorové vozidlo poškodili, prestali mu fungovať

stierače a on zistil, že boli odštiknuté. Keď začal používať motocykel, tak mu boli natreté predné brzdy.
Svokra naďalej podávala proti nemu podania na políciu a pred manželkiným obchodom stála a odháňala
ľudí. Tiež mu vulgárne nadávala. Po tom, ako sa svokra vrátila zo psychiatrie, bola manželka fyzicky
napádaná,aztohtodôvodubolaprivolanáajpolicajnáhliadka. Okremtohoexšvagorimzapchalžumpu.
Manželka nemohla vyjsť z domu bez toho, aby ju svokra nenapádala, pričom tá má doživotné právo

užívania k domu. Kedykoľvek požiadali o vrátenie vecí, tak im to nebolo umožnené s tým, že vyvrcholilo
to tým, že bolo podané oznámenie, že pripravuje svokrinu vraždu. Žalovaná si zaplatila aj svedkyňu,
ktorá už bola odsúdená za krivú výpoveď. Tieto hnuteľné veci boli v garáži a on sa spýtal manželky čo to
je a ona mu povedala, že sú to jej veci. On naposledy videl veci, ktoré žiada vydať žalobkyňa v garáži,
keď vyťahoval kosačku, aby pokosil trávnik, v čase keď bola hospitalizovaná svokra. Žalobkyňa žiadala

žalovanú o vydanie predmetných vecí osobne a nie raz, ale tá ju poslala preč. Keď požiadali políciu o
asistenciu a povedali im, že chce otvoriť garáž, že tam má manželkine veci, tak táto policajná asistencia
im bola zamietnutá. Bez policajtov nechceli ani zámok cvikať na záhrade. On bol osobne prítomný
pri tom, keď žalobkyňa pýtala od žalovanej veci. Nebolo to raz, vždy však bola manželka arogantneodmietnutá. On presne nevie uviesť zoznam vecí, ktoré žiadala manželka od žalovanej, pretože je to jej
osobná vec. Vie však o tom, že žalobkyňa pýtala od žalovanej účtovníctvo, papiere, kolesá a vežu na
posilňovanie, nejaké osobné veci čo tam mala, topánky alebo niečo také a potom si pýtala aj tú hojdačku,

posedenie a ešte tam mala nejaké osobné veci. Záhrada s domčekom bola v tom čase vo vlastníctve
svokry, ktorá ho ponúkala ako výmenu za rodinný dom spolu s peniazmi. Až následne ho prepísala na
syna L.. Má vedomosť o tom, že manželka zaplatila sama dom, v ktorom býva a kde má svokra doživotné
užívacie právo a svokra jej nahovorila, že jej to vyjde lacnejšie na daniach, keď jej ho darujú. Postavila
ho však za svoje peniaze, následne bol jej darovaný svokrom a svokrou, na základe čoho mali doživotné

užívacie právo. On bol v dome žalovanej keď mu ponúkala 25.000,- Eur ak odíde od manželky, pričom
bol tam aj vtedy keď Á. L. porozbíjal dom a keď riešila svokra tri mesiace pred Á. 18 narodeninami jeho
adopciu. Pokiaľ ide o škatule v garáži, tak niektoré boli pootvárané alebo len tak previazané, pričom v
nich boli nejaké šanóny v obchodných taškách. On sa pozrel čo tam je. Mali tiež v minulosti voľný
prístup do svokrinej garáže, pokiaľ tá nebola hospitalizovaná po pokuse o samovraždu v psychiatrickej
nemocnici. Následne keď p. L. natlačil jeho pretekárske vozidlo do garáže už nemali takýto prístup. On

bol prítomný pri odovzdávaní hnuteľných vecí, ktoré vydala žalovaná žalobkyni dňa 21.11.2018, pričom
veci boli vyhádzané z prístrešku, mali si ich ponosiť a žalovaná si ich natáčala na video. Počas toho ako
ich nosili tak N.Ť. K. mu doniesol nejaké malé čerpadlo a on mu na to povedal, že nevie o aké čerpadlo
ide a nech to ukáže manželke, pretože on preberať nič nebude. Potom išli na záhradu, kde viac-menej
začali útočiť na jeho manželku ohľadom čerpadla. Oni vyniesli sedenie, hojdačku a manželka povedala,

aby zobrali aj veľký sud, ale ten nebolo možné preniesť. To boli všetky veci, ktoré boli jeho žene vydané.
Veci boli nahádzané v svokrinom dome pri prístrešku. Povedali im, aby to zobrali, to bolo všetko.

9. Svedok Á. L., R.. XX.XX.XXXX, pri svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalobkyňa je jeho matka, s
ktorou nie je v kontakte už tri roky a žalovaná je jeho stará matka, s ktorou býva. Svedok ďalej uviedol,

že žalobkyňa žiada určité veci, ktoré jej už boli vydané, pričom by malo ísť o účtovníctvo, ktoré chce od
starej mamy, ale to nie je u nich doma a ani inde. Podľa jeho názoru toto účtovníctvo mal a žalobkyňa,
ale kde si ho uložila, on nevie. On nikdy nevidel takéto účtovníctvo u žalovanej. Nemá vedomosť o tom,
akým spôsobom žalovaná spracovávala účtovníctvo jeho matke, nestaral sa do týchto vecí, pretože to
boli ich záležitosti. To účtovníctvo videl u svojej matky a u žalovanej ho nevidel. Svedok ďalej uviedol, že

účtovníctvo si žalobkyňa zobrala k sebe, pričom on nebol prítomný pri odovzdávaní, keď ho odovzdávala
žalovaná žalobkyni. Účtovné doklady videl niekedy pred tromi rokmi v dome jeho matky v obývačke.
Pokiaľ ide o ostatné veci, ktoré žiada vydať, a to predovšetkým oblečenie a obuv, tak žalobkyňa mala
obchodsoblečenímamožnotamvideltietoveciunejobchode,avšaknevie oakévecisajedná,pretože
tých rifiel, rukavíc, a kabátov mala veľmi veľa. Podľa jeho názoru, tieto veci sa nemohli nachádzať v

chate, ktorej v súčasnej dobe je vlastníkom, pretože si nemyslí, že kvôli takýmto veciam by žalovaná bola
ochotná chodiť A. Q. a nevidí dôvod prečo by ich chcela zadržiavať. Kebyže žalovaná to účtovníctvo
má, tak ho aj vydá. Takisto ako veci, ktoré chceli a to posilňovacie činky, tie aj dostala. Keby ich nedala
žalovaná, tak on by ich dal žalobkyni, keby tam boli. Žalobkyňa žiadala predtým ako bola podaná žaloba
tieto veci tak, že to riešila cez políciu, resp. cez súd. Ona neprišla osobne za žalovanou a ani o tom

nepovedala ani jemu, starkej alebo bratrancovi, že chce tieto veci vydať. Žalobkyňa bola predtým ako
bola podaná žaloba, na polícii so žiadosťou o vydanie týchto vecí. Žalovaná vydala predmetné veci
dňa 21.11.2018, pretože sa to riešilo už súdnou cestou a až teraz sa dostala k tomu, aby ich vydala.
Predtým o ne nežiadala a ani ich nechcela žalobkyňa. On býval v dome žalobkyne 12 rokov a to od roku
2003 resp. 2004 asi do roku 2015, kým sa neodsťahoval. Odsťahoval sa od žalobkyne z dôvodu, lebo

tam nastali nezhody ako aj konflikty a nemal dobrý vzťah so žalobkyňou, resp. jej manželom. Pokiaľ
ide o garáž žalobkyne a žalovanej, tak tieto garáže boli zamknuté. Podľa jeho názoru žalobkyňa dala
účtovníctvo k žalovanej do garáže preto, aby si skomplikovala život a pre nič iné. Toto účtovníctvo bolo
u žalobkyni doma v obývačke ako aj v spálni. On som sa v takýchto dokumentoch nehrabal, lebo sa v
nich nevyznám. Nevie o tom, či žalobkyňa mala uzavretú písomnú zmluvu o vypracovaní účtovníctva so

žalovanou, určite však nemali. Keď sa žalobkyňa sťahovala do svojho rodinného domu, tak nebolo jej
bránené, aby si zobrala svoje veci, pričom mala voľný prístup ku všetkému. Väčšinu vecí mala v dome
a odtiaľ si ich aj zobrala. Podľa jeho názoru mala žalobkyňa možnosť zobrať si všetky veci, ktoré žiada
v podanej žalobe a nezobrala si ich však asi z dôvodu, že v tom momente ich nepotrebovala. Dvere
na jeho izbe u matky v dome vypáčil manžel žalobkyne, a to z dôvodu, že boli zamknuté. Svedok tiež

uviedol, že sa často rozprával so žalobkyňou o obchode a tá mu hovorila, ako jej obchod ide a akých
má zákazníkov. Zámky na garáži sa vymenili vtedy keď sa odsťahovala žalobkyňa. Podľa jeho názoru
žalobkyňa volá políciu za účelom asistencie z dôvodu, že nemala žiadne veci v garáži a mala vlastnú
garáž. On bol prítomný pri odovzdávaní hnuteľných vecí dňa 21.11.2018, kedy časť vecí uplatnenýchžalobou bola vydaná žalobkyni. Prítomný pri tomto odovzdaní boli K. K., N. K., jeho matka, jej manžel,
právna zástupkyňa žalobkyne, stará mama a on. Boli tam tiež pomocníci s dodávkou a brali tie veci.

10. Svedkyňa K. K., R.. XX.XX.XXXX pri svojom výsluchu uviedla, že žalobkyňa je jej sestra a žalovaná
je jej matka. Svedkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že boli vydané hnuteľné veci, o ktoré žalobkyňa
žiadala čo potvrdzuje aj zápisnica o prevzatí, ktorá bola spísaná s dátumom, ktorý je uvedený na
tejto zápisnici. Ide o protokol o prevzatí z 11. mesiaca, keď si prišli zobrať svoje osobné veci, ktoré
nikdy nikto nepospochybňoval, že patria žalobkyni. Odmietli si však prevziať čerpadlo, ktoré neopoznala

žalobkyňa a tvrdí, že je jej, pričom v júli 2014 so svojim vtedajším manželom kúpili oni čerpadlo, pretože
to žalobkyne sa pokazilo. O tom, že nové čerpadlo zakúpili a to jej staré mali možnosť kedykoľvek
vyhodiť a že ho nevyhodili, tak len z dôvodu, že jej bývalý manžel je údržbár a tak si ho nechal na
náhradné diely. O tom, že nové čerpadlo zakúpili oni odovzdala čestné prehlásenie, ktoré je zrejme
už aj v spise. Svedkyňa ďalej uviedla, že 29.01.2015 boli ich vzťahy dobré, pričom z dôvodu pokusu
jej sestry o samovraždu bola kontaktovaná polícia a záchranná služba, lebo ona býva C. U., a ešte

v tej dobe žalobkyňa svojho syna, ktorého mimoriadne milovala zverila do výchovy žalovanej ako aj
jej. Keďže žalobkyňa bola svojprávna, odmietli ju umiestniť do psychiatrického zariadenia, na čom ona
ja trvala, ale bola ochotná sa aspoň liečiť. V marci 2015 sa zoznámila s C. C., ktorého opísala ako
úžasného férového muža, ktorého miluje. Na veľkú noc toho istého roku spolu strávili veľkonočný obed,
pričom bola presvedčená o tom, že žalobkyňa nevie, s kým má vzťah. Keď jej to chcela oznámiť, prišla

k žalovanej s tým, že povedala, že má vedomosť o tom, kto je jej nový priateľ, ale napriek tomu ho
miluje. Podľa názoru svedkyne bola žalobkyňa mimoriadne ovplyvnená a následne začal kolotoč udaní
na polícii, keď tam museli byť každé dva týždne aj so žalovanou pre výmysly a polopravdy. Žalovaná
psychicky túto situáciu nezvládla a skončila na psychiatrii C. H.. V tej dobe bola poverená vykonávaním
správcovstva majetku žalovanej počas obdobia jej hospitalizácie, o čom tiež existuje záznam s tým, že

žalobkyňa o tejto skutočnosti vie. Dňa 29.05.2015 bola jej sestre zaslaná výzva, aby si urobila vlastné
inžinierske siete na jej majetku, pričom žalovaná jej vyčlenila trojmetrový pozemok a vlastne preto došlo
k tomu, že bola poverená správcovstvom, lebo s bývalým manželom boli dohodnutí, že v dobe kým
bude žalovaná hospitalizovaná, tento pozemok oplotia tak, aby žalobkyňa mala voľný vstup do svojho
domu a nič jej nebránilo v prechode do domu, ktorý jej patrí. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa mala

prevádzku C. Š. na Hlavnom námestí Č.. XX, pričom činnosť ukončila 31.07.2015, a následne svoju
živnosť ukončila 02.08.2016. Napriek tomu, že žalobkyňa tvrdí, že účtovníctvo, registračná pokladňa
a doklady súvisiace s jej podnikaním sa nachádzajú v garáži žalovanej, je potrebné podotknúť, že
už v máji 2015 boli ich vzťahy tak vážne rozvrátené a v tej dobe sa žalobkyňa nemala už možnosť
dostať sa do nehnuteľnosti žalovanej a umiestniť tam veci o ktorých tvrdí, že tam umiestnené sú.

Vie, že tieto doklady mala umiestnené žalobkyňa vo svojej obývacej izbe, alebo aj v iných priestoroch.
Svedkyňa ďalej uviedla, že všetky účtovné doklady súvisiace s podnikaním žalobkyne si tá ukladala
do šanónov u seba doma a keď malo prísť k daňovému priznaniu, tak žalovaná jej s účtovníctvom
pomáhala vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa do účtovníctva vôbec nerozumela. Svedkyňa ďalej uviedla,
že účtovníctvo za jednotlivé roky, ktoré bolo spracované, bolo uložené v šanónoch a to v obývacej

izbe žalobkyne, pričom to účtovníctvo sama videla. Účtovníctvo jej ukázala sama žalobkyňa, pretože
tá pred ňou nemala žiadne tajnosti, čo znamená, že boli otvorené skrine v obývačke a mala možnosť
nahliadnuť do skríň bez toho, aby o to bola požiadala. Je nezmysel, aby si žalovaná ponechávala
účtovníctvo, ktoré by jej bolo k ničomu. Keby sa takéto účtovníctvo nachádzalo u žalovanej tak ona by
bola prvá čo by ho sem priniesla, resp. odovzdala právnej zástupkyne žalobkyni v dobe keď prišlo k

odovzdávaniu hnuteľných vecí. Účtovnícke doklady vyzerali ako každé jedno bežné účtovníctvo, boli
rozdelené jednotlivo podľa rokov v hrubých šanónoch uložené v obývacej izbe. Pokiaľ ide o registračnú
pokladňu, tá bysa mala nachádzať v priestoroch prevádzky na Hlavnom námestí Č.. XX C. Š., minimálne
do 31.07.2015, pretože do tej doby žalobkyňa v takejto prevádzke podnikala. Od mája 2015 nemala
možnosť vstupu do priestorov, ktoré patria žalovanej. Keďže žalobkyňa ako aj ona sa živili predajom

dámskej konfekcie a tak žalobkyňa ako aj ona majú doma niekoľko skríň, ktoré sú plné oblečenia a
nepredpokladá, že by si žalobkyňa mohla pamätať, že jej chýba zelená sukňa, žlté nohavice alebo
modré tričko. Keďže vo svojej držbe mali minimálne 50 nohavíc, 70 tričiek, 40 šiat, 50 párov topánok tak
nie je možné, aby si žalobkyňa pamätala, že jej chýba práve čierne tričko alebo gumáky alebo niečo iné,
nehovoriac o tom, že keď skončila svoju podnikateľskú činnosť, tak podľa slov prenajímateľa, zanechala

na zemiveľkémnožstvooblečenia.Svedkyňaďalejuviedla,žežalobkyňa,keďžemásvojdom30metrov
od garáže, nemala dôvod umiestňovať svoje oblečenie v garáži žalovanej, a či ich umiestnila na chate,
ktorá patrí Á. L., na to odpovedať nevie. Na chatu chodila žalobkyňa so svojím priateľom A.. I. a keďže
ona má nehnuteľnosť neďaleko, nemala dôvod na túto chatu chodiť. O žiadosti o vydanie týchto vecisa dozvedela až vo februári 2018, pretože vtedy jej telefonovala žalovaná. Je presvedčená o tom, že
keby žalobkyňa požiadala o vydanie vecí, ktoré jej vydala dobrovoľne žalovaná počas súdneho konania
skôr, či už písomnou alebo ústnou formou, tak tieto veci by obdržala, pričom nikto nikdy nespochybňoval

jej vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam. To, že tie veci boli uschované takú dlhú dobu, za to sa
môže poďakovať iba žalovanej, pretože ona na jej mieste by tieto veci už dávno vyhodila. Žalobkyňa jej
ukazovala svoje účtovníctvo vzhľadom k tomu, že v uschovávaní dokladov, v evidencii dokladov bola
absolútne neznalá, nehovoriac o tom, že do pokladničnej knihy si každý deň pred ňou zapisovala dennú
uzávierku niekoľkokrát opakovane. To sa dialo v jej obývacej izbe. Žalobkyňa sa nerozumela do vedenia

účtovníctva a kládla jej ohľadne neho rôzne otázky. Narušené vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou boli
od apríla 2015. Tie vzťahy boli narušené do tej miery, že keď sa dozvedeli o minulosti manžela žalobkyne
a chceli na to žalobkyňu upozorniť v presvedčení, že ona nemá správne poznatky o svojom mužovi s
ktorýmžije,takzačalivtejdobe chodiťnapolíciuatovpravidelnýchintervaloch.Svedkyňaďalejuviedla,
že keďže od mája - apríla boli vzťahy vážne rozvrátené, ktoré vyústili až do toho, že žalovaná sa musela
psychicky pozviechať a preto nebolo možné, aby žalobkyne účtovné doklady boli doručované žalovanej.

Je to nezmysel, aby pre žalobkyňu v tomto období viedla účtovníctvo, resp. urobila účtovnú závierku za
rok 2015. Svedkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že má sms výpisy z mobilného telefónu žalobkyne,
že predmetnú výzvu obdržala a zároveň má sms výpis z mobilného telefónu, ktorý v tej dobe používal
už jej manžel. Jedna zo správ bola písaná 04.08.2015 o 13:52hod a znela: „Akákoľvek investícia do
domu ktorý je bez pozemku a s ťarchou je čisté šialenstvo. Mama sa dočká kľudu. 29-ho odíde jej dcéra

z domu“. V tej dobe ešte pozemok oplotený nebol, kedykoľvek si tak mohli odniesť všetky svoje veci a
keby boli naplnili jedinú podmienku žalovanej, aby si dali vybudovať vlastné inžinierske siete, nemuseli
sa sťahovať. Bola to ich slobodná vôľa. Napriek tomu však predmetnú nehnuteľnosť neopustili a bývali
tam ešte niekoľko mesiacov aj bez prípojok. Prvý väčší dar dostala žalobkyňa 1-izbový byt a ona ako
protihodnotu motorové vozidlo. Neskôr žalobkyňa dostala 3-izbový byt C. Š. a ona rodinný dom v H.. Tiež

obdržali hotovosť vysokej finančnej hodnoty. Keď sa narodil žalobkyni syn, predala 3-izbovvý byt, ktorý
dostala od svojich rodičov, túto finančnú čiastku aj peniaze v hotovosti investovala do výstavby svojho
rodinného domu na H. B. XXA C. Š.. V decembri 2014 obidve obdržali finančnú čiastku vo výške 10.000,-
Eur, pričom ich rodičia každej z nich darovali hnuteľné veci alebo peniaze v rovnakej výške. Žalobkyňa
malamaloobchodspredajomdámskej,pánskej,detskejkonfekcieadoplnkov.PodnikanievŠ.vzhľadom

na skutočnosť, že svedkyňa mala živnostenský list, začalo na jej meno. Celý nákup zafinancovala zo
svojich zdrojov žalovaná, pričom žalobkyňa tam oficiálne figurovala ako zamestnanec a až po niekoľkých
rokoch si otvorila vlastnú živnosť. Podľa názoru svedkyne je nemožné, aby medzi toľkým oblečením,
ktorého vydania sa žalobkyňa domáha, vedela, že jej chýbajú tepláky a čierne nohavice. Žalovaná nemá
najmenší dôvod zadržiavať účtovníctvo žalobkyne, pretože by to nebolo na nič dobré.

11. Svedok N. K., R.. XX.XX.XXXX na pojednávaní uviedol, že je krstným synom žalobkyne a vnukom
žalovanej. Svedok tiež poukázal na skutočnosť, že má vedomosť o tom, že predmetom tohto konania je
žiadosť o vydanie nejakých vecí, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne. Ide o veci osobnej potreby, nejaký
záhradný nábytok, účtovníctvo, zariadenie fitnes, ako aj čerpadlo. Podľa jeho vedomostí v roku 2015

došlokrozvráteniuvzťahovmedzižalobkyňouažalovanouaodvtedysúvkontaktelensúdnou,prípadne
policajnou cestou. Tam sa nedá hovoriť o žiadnom vzťahu, pretože tie vzťahy sú absolútne rozvrátené.
Do roku 2015 boli vzťahy medzi stranami sporu štandardné, ako medzi matkou a dcérou, bývali na
jednom pozemku, tak sa stretávali a komunikovali na bežnej dennej báze. Trávili spolu tiež sviatky,
Vianoce, rodinné oslavy a po. Podľa jeho názoru žalovaná sa nemá zle, pretože dlhé roky podnikala,

pričom ako dôchodkyňa poberá dôchodok a iný príjem nemá. Vlastní tiež nehnuteľnosť, v ktorej žije.
Podľa jeho názoru žalovaná tým, že poskytla priestor a vydala veci, dala jasne najavo dobrú vôľu, že
nemá prečo zadržiavať iné veci. Preto ak vydala uvedené veci, tak nemá prečo zadržiavať zvyšné veci.
Nikdy sa nestalo, že by žalovaná bránila žalobkyni odniesť veci, ktoré teraz požaduje pri sťahovaní,
alebo by bol znemožnený prístup do nehnuteľnosti resp. slobodne narábať s jej vecami. K predmetnej

nehnuteľnosti je samostatný vchod a oplotenie, takže nie je žiadna zábrana, ktorá by bránila k prístupu
k danej nehnuteľnosti. Svedok ďalej uviedol, že vzťahy do roku 2015 mala jeho matka so žalobkyňou
nadštandardný, sesterský, boli denne v telefonickom kontakte a osobne sa stretávali asi jedenkrát
týždne. Od roku 2015 je ich vzťah rozvrátený a podľa jeho názoru príčinou rozporov, ktoré nastali v
rodine, bol vznik partnerského zväzku zo strany žalobkyne, v dôsledku čoho vznikli tieto konflikty. Tie

boli na dennej báze, drobné prieky, až sa to stupňovalo. Nedá sa jednoznačne povedať, kto zvyšoval
napätie v rodine, konflikty boli vždy obojstranné. V podstate keď sa nedá s niekým súžiť na jednom
pozemku, tak sa nedá vyhnúť, tým bežným treniciam a tým, že ani jedna strana nebola ochotná nejakým
spôsobom hľadať vyhovujúce riešenie a táto situácia sa postupne stala neriešiteľná.Nemá vedomosťo tom, či žalobkyňa žiadala o vydanie predmetných vecí pred podaním žaloby. On v súčasnosti býva
vo U. a pred týmito konfliktami strávil viac času so žalobkyňou a žalovanou, minimálne raz za mesiac.
Podľa jeho názoru nedochádza k zadržiavaniu hnuteľných vecí, pretože tie boli sprístupnené tak ako

boli požadované. Ak neboli nejaké veci vydané tak preto, že nimi žalovaná strana nedisponuje.

12. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy, a to: žalobu zo dňa 04.02.2016, doplnenie žaloby z čl. 6,
uznesenie zo dňa 25.02.2016, podanie žalobkyne zo dňa 06.03.2016, písomné podanie PZ žalobkyne
zo dňa 16.06.2016, potvrdenie z čl. 25, úradný záznam z čl. 26, písomné podanie PZ žalobkyne zo dňa

19.09.2017, uznesenie OS Levice zo dňa 05.02.2018, písomné podanie žalovanej zo dňa 19.03.2018 z
čl. 43-45, darovaciu zmluvu a zriadenie práva vecného bremena z 05.04.2016, rozhodnutie Okresného
úradu Q. - katastrálny odbor zo dňa 27.04.2016, LV č. 2705 k. ú. Š., písomné podanie žalovanej
z čl. 53-55, vyjadrenie PZ žalobkyne zo dňa 09.05.2018, vyjadrenie žalovanej zo dňa 11.07.2018,
písomné podanie žalovanej zo dňa 28.05.2015, podacie lístky z čl. 85, prílohová obálka čl. 86 - 2
ks fotografií na plátne, elektronické podanie PZ žalobkyne 31.10.2018, písomné podanie žalovanej zo

dňa 05.11.2018, žiadosť žalovanej zo dňa 08.11.2018, písomné podanie žalovanej zo dňa 10.11.2018,
elektronické podanie PZ žalobkyne zo dňa 14.11.2018, písomné podanie žalovanej zo dňa 13.11.2018
ako aj z 15.11.2018, oznámenie PZ žalobkyne zo dňa 21.11.2018, preberací protokol zo dňa 21.11.2018,
fotografie textových správ z čl. 141-144, darovaciu zmluvu zo dňa 24.06.1998, návrh na vklad zo dňa
20.07.2009, darovacia zmluva zo dňa 20.07.2009, dočasné poverenie z čl. 150 zo dňa 12.07.2015,

poverenie z čl. 151 zo dňa 17.10.2015, čestné prehlásenie z čl. 154 zo dňa 15.11.2018, návrh na
doplnenie dokazovania PZ žalovanej zo dňa 12.12.2018, el. podanie PZ žalobkyne zo dňa 19.12.2018,
el. podanie PZ žalobkyne zo dňa 19.12.2018, oznámenie OR PZ Q. zo dňa 15.01.2019, uznesenie OR
PZ Q. zo dňa 19.10.2018, oznámenie PZ žalobkyne zo dňa 28.01.2019, výpis LV č. XXX k. ú. Š., LV
č. XXXX, preklad od p. Attila Czintula č. 43/2018 z čl. 218-231, potvrdenie o pobyte žalovanej z čl. 232,

daňové priznanie žalobkyne, účtovná závierka z čl. 234-236, písomné podanie PZ žalobkyne zo dňa
16.06.2016 z čl. 237-241, písomné podanie PZ žalobkyne zo dňa 16.06.2016 z čl. 242-244, zápisnica
o obhliadke zo dňa 12.03.2019, fotodokumentácia z obhliadky z čl. 266-276, vypočul strany sporu, ako
aj navrhnutých svedkov, zistil nasledovný skutkový stav veci:

13. Z potvrdenia o pridelení veci zo dňa 02.05.20178 v spojení s Úradným záznamom zo dňa 02.05.2017
vyplýva, že vec bola pridelená novému zákonnému sudcovi Mgr. Danielovi Konerackému v zmysle
dodatku č. 7/2017 Rozvrhu práce Okresného súdu Levice pre rok 2017, a to s účinnosťou od 01.05.2017.
Z darovacej zmluvy so zriadením práva vecného bremena zo dňa 05.04.2016 súd zistil, že žalovaná
darovala ako darkyňa a oprávnená z vecného bremena, obdarovanému a povinnému z vecného

bremena Á. L. - synovi žalobkyne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. Š. ako CKN parcela
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, parcela č. XXXX vinice o výmere 1036 m2,
parcela č. XXXX záhrady o výmere 177 m2, parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
34 m2, parcela č. XXXX/X záhrady o výmere 129 m2, garáž so súpisným číslom XXXX postavenú
na parcele č. XXXX/X a viničný domček so súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. XXXX

v celosti. Zároveň sa účastníci tejto zmluvy dohodli, že darkyňa má právo doživotného bezplatného
bývania a užívania k predmetným nehnuteľnostiam, a to v podobe vecného práva. Následne Okresný
úrad Q., katastrálny odbor, vydal rozhodnutie č. vkladu V1580/2016 zo dňa 27.04.2016, ktorým povolil
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy a zároveň tiež povolil
aj vklad vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v

prospech oprávnenej osoby, a to žalovanej. Z výpisu LV Č.. XXXX zo dňa 27.08.2009 vyplýva, že
žalobkyňajevlastníkomrodinnéhodomusúp.č.XXXX,pričomžalovanámávecnébremenospočívajúce
v práve doživotného bezplatného užívania k takýmto nehnuteľnostiam. Výzvou zo dňa 28.05.2015
žalovaná vyzvala žalobkyňu na zriadenie si vlastných inžinierskych sietí súvisiacich s jej bývaním na
vlastné náklady, pričom jej na zriadenie takýchto sietí vymedzila pozemok. Tiež oznámila žalobkyni, že

v dohľadnom čase oplotí svoj pozemok a nechá jej na bezprostredné prechádzanie cez jej pozemok
prístup ku nehnuteľnosti, ktorú užívala a ku ktorej má ona právo doživotného užívania. Z uvedených
dôvodov žalovaná žiadala najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy odstrániť z jej pozemku vlastné
veci. Z podacieho lístka, ktorý bol daný na poštovú prepravu (čl. 85) dňa 28.05.2015 vyplýva, že
žalovaná adresovala poštovú zásielku, ktorá mala obsahovať takúto výzvu žalobkyni. V prílohovej

obálke /čl. 86/ sa nachádzajú fotografie. Listom zo dňa 05.11.2018 označeným ako „Vydanie vecí -
oznámenie Okresnému súdu Levice“ oznámila žalovaná súdu, že vydáva žalobkyni nasledovné veci:
dňa 21.11.2018 na ulici K.. K.. H. XX Š. o 09:00 hodine: posilňovaciu vežu a rebrinák, ktorý sa nachádza
na uvedenej adrese s tým, že ostatné veci sa tam nenachádzajú, ani sa nenachádzali a dňa 21.11.2018na T. P. súpisné číslo XXXX/X C. Š. - P., ktorej majiteľom je Á. L. drevené posedenie - stôl a dve lavičky,
drevenú hojdačku a sud na vodu s objemom 1000 l. Pokiaľ ide o ponorné čerpadlo, tak k tomu uviedla
žalovaná, že tam mala svoje čerpadlo, ktoré žalobkyňa zlikvidovala bez jej vedomia a nahradila ho málo

výkonným čerpadlom, ktorého cena bola cca 30,- Eur a ktoré spĺňalo funkciu len asi 2 mesiace a pokazilo
sa. Museli toto čerpadlo vymeniť za nové, ktoré zakúpila staršia dcéra K. K.. Uvedené veci budú vydané
k rukám žalobkyne v uvedenom termíne, pričom napriek tomu, že žalobkyňa požaduje ďalšie veci, tak
ona čestne prehlasuje, že tieto veci sa na uvedených adresách nenachádzajú a ani sa nenachádzali.
Z písomného podania právnej zástupkyne žalobkyne /čl. 133/ okrem iného vyplýva, že dňa 21.11.2018

prevzala žalobkyňa od žalovanej posilňovaciu vežu a rebrinák, ako aj drevené posedenie - stôl a dve
lavičky, drevenú hojdačku a sud na vodu s objemom 1000 l. Z preberacieho protokolu bolo tiež zistené,
že odovzdávajúci subjekt - žalovaná, preberajúcemu subjektu - žalobkyni odovzdal zostavu na cvičenie -
posilňovaciuvežu,rebrinák1ks,motordostudne1ks,drevenúhojdačku1ks,stôldrevený1ks,drevenú
lavicu 1 ks, sud na vodu 1000 l 1ks s tým, že čerpadlo - motor odmietla žalobkyňa prevziať, pretože ho
neopoznala a nepatrí jej. Z listinného dôkazu z čl. 141-143 vyplýva sms komunikácia medzi žalobkyňou

a jej sestrou. Darovacou zmluvou zo dňa 24.06.1998 žalovaná spolu s manželom darovala žalobkyni 3-
izbový byt č. X zapísaný na LV č. XXXX, ktorý sa nachádza v Š.. Darovacou zmluvou zo dňa 20.07.2009
žalovaná a jej manžel darovali žalobkyni nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. Š., a to súpisné
číslo XXXX, ako aj ďalšie nehnuteľnosti. Z návrhu na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností zo dňa
20.07.2009 vyplýva, že žalovaná podala návrh na vklad ako aj návrh na zápis práva vecného bremena,

a to v prospech oboch darcov K. H. O. S. H. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX N. J.. Ú.. Š., ako
aj súpisné číslo XXXX. Dočasným poverením (čl. 150) zo dňa 12.07.2015 žalovaná dočasne poverila
svoju dcéru K. J. správou a vedením jej majetku, pričom poverenie sa týka predovšetkým, ale nie výlučne
vykonaním stavebných úprav na jej pozemku na H. B. Č.. XX C. Š.. Z poverenia z o dňa 17.10.2015 súd
tiež zistil, že žalovaná poverila svoju dcéru K. J. na zablokovanie kanalizácie z dôvodu, že presakuje

do podzemných vôd. Z čestného prehlásenia, ktoré udelil A. J., súd zistil, že v lete v roku 2014 spolu
s jeho bývalou manželkou K. K. zakúpili svojej bývalej svokre - žalovanej, nové čerpadlo do studne na
T. P. C. Š., pretože staré čerpadlo, ktoré zakúpila žalobkyňa, bolo nefunkčné, pokazené a jeho výmena
bola nutná. Toto čestné prehlásenie bolo vyhotovené dňa 15.11.2018. Dňa 12.12.2018 požiadala právna
zástupkyňa žalovanej o vykonanie dôkazu a to vyžiadanie daňových priznaní daňovníka - žalobkyne

za rok 2008 - 2016 od Daňového úradu Nitra - kontaktné miesto Š.. Právna zástupkyňa žalobkyne
voči takémuto návrhu na vykonanie dokazovania nemala výhrady. Z uznesenia Okresného riaditeľstva
policajného zboru v Q., odbor kriminálnej polície zo dňa 19.10.2018 súd zistil, že bola postúpená trestná
vec Okresnému úradu Q., odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku, lebo výsledky
vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin ale ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,

ktorého sa mala dopustiť žalovaná tým spôsobom, že presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2015
až december 2015 sa voči svojej dcére -žalobkyni hrubo správala, nadávala jej, svojim správaním
ju psychicky ničila, poštvala jej syna Á. L., aby sa od nej odsťahoval a aby podal návrh na súd na
určenie výživného a pod. Z listu vlastníctva č. XXX, J.. Ú.. Š. súd zistil, že žalovaná je vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva, a to aj rodinného domu súpisné číslo XXX, ako aj

garáže súpisné číslo XXX. Z listu vlastníctva č. XXXX, J.. Ú.. Š. bolo zistené, že žalobkyňa je vlastníkom
rodinného domu súpisné číslo XXXX, ako aj priľahlého pozemku, pričom žalovaná má k takémuto domu
právo doživotného bezplatného užívania. Prekladateľ Attila Czintula z jazyka maďarského do jazyka
slovenského vypracoval preklad sms správ, ktoré boli zasielané medzi žalobkyňou a sestrou žalobkyne.
Z potvrdenia o pobyte bolo zistené, že žalovaná je prihlásená k prechodnému pobytu Š., R. B. K.. K.. H.,

súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XXA, a to za obdobie od 16.10.2015 do 16.10.2020. Z daňového
priznania /čl. 233/ za rok 2014, ktoré podávala žalobkyňa ako aj účtovnej závierky bolo zistené, že
žalovaná na týchto listinných dokladoch si vyhotovila vlastnoručné poznámky týkajúce sa podávania
daňového priznania, resp. podnikateľskej činnosti žalobkyne. Z listinných dokladov /čl. 237-244/ bolo
zistené, že ide o podania právnej zástupkyne žalobkyne, ktoré obsahujú vlastnoručné poznámky, ktoré

si tam napísala žalovaná. Súd sa tiež oboznámil so zápisnicou o obhliadke na mieste samom, ktorá
bola uskutočnená v nehnuteľnosti patriacej žalobkyni ako aj žalovanej s tým, že pri obhliadke garáže pri
rodinnom dome postavenej na pozemku parcela č. XXXX, súpisné číslo garáže č. XXX, garáž zapísaná
na LV č. XXX, J.. Ú.. Š., bolo zistené, že v zelenej skrini, ktorá sa nachádza v garáži, sa v minulosti
nachádzali účtovné doklady, alarm, osobné veci a náradie, avšak v súčasnej dobe, po tom, ako sa

oboznámila so stavom tejto skrine, sa tam nenachádzajú žiadne hnuteľné veci, ktorých vydania sa
domáha.Žalovanázároveňpriobhliadkeuviedla,ževtejtogarážisanikdynenachádzaližiadnehnuteľné
veci, ktorých vydania sa domáha žalobkyňa, a to predovšetkým účtovné, resp. daňové doklady. Pri
obhliadke posilňovne, ktorá sa nachádza v rodinnom dome na adrese K.. K.. H. XX, Š., LV č. XXX,rodinný dom súpisné číslo XXX, a kde sa mali nachádzať hnuteľné veci, ktoré žiada vydať žalobkyňa a
to činky 2-kilové 2 kusy, činky 5-kilové 2 kusy, činky 10-kilové 2 kusy bolo zistené žalobkyňou, že tam
nevidí žiadne hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha. Súd tiež vykonal ohliadku na mieste samom,

a to rodinného domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa na adrese K.. K.. H. XXA, Š., ktorý je vo
vlastníctve žalobkyne, pričom bolo zistené, že žalovaná po tom ako ohliadla listinné doklady, ktoré sa
nachádzajúvskrinirodinnéhodomu,atovpravejčastiskrine,žesatamnenachádzajúfascikle,vktorých
sa v minulosti nachádzalo účtovníctvo, resp. iné účtovné doklady žalobkyne. V minulosti sa však takéto
listinné doklady tam nachádzali. Žalobkyňa tiež uviedla, že takéto účtovné doklady sa tam nachádzali

do roku 2011. Žalovaná tiež uviedla, že naposledy videla takéto účtovné doklady v roku 2015 a išlo o
účtovné doklady, ktoré sa týkali aj ďalších účtovných období. Tieto účtovné doklady sa nachádzali aj pod
posteľou v spálni v dome žalobkyne. Následne bola vykonaná aj ohliadka spálne, ktorá sa nachádza
v dome žalobkyne. Následne technický asistent vyhotovil fotografie z rodinného domu žalobkyne ako
aj garáže a posilovne, ktoré patrí žalovanej. Žalovaná tiež uviedla, že po tom, ako si ohliadla spálňu a
jej vybavenie /skrine/, že nevie, či sa tam nachádzajú veci, ktoré sú predmetom konania. Súd sa tiež

oboznámil s fotografiami z garáže, v ktorej bola vykonaná obhliadka a ktorá patrí žalovanej, posilňovne,
ktorá je súčasťou domu, ktorí patrí žalovanej (fotky z čl. 270, 271, 272, 273) ako aj obývačky, resp.
spálne ktoré sa nachádzajú v dome žalobkyne (fotky z čl. 274, 275, 276).

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

16. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

17. § 126 Občianskeho zákonníka upravuje ustanovenie, ktoré poskytuje vlastníkovi právo na súdnu

ochranu, pričom ten je chránený aj inak. Vlastník veci, či už hnuteľnej alebo nehnuteľnej, môže realizovať
svoje právo na ochranu vlastníckeho práva formou dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci,
resp. zapieracou žalobou. Žaloba na vydanie veci chráni vlastnícke právo vlastníka, a to právo vlastníka
vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na vydanie
veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, a to bez právneho dôvodu, zadržiava vec, ktorá patrí

vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia tak prináleží vlastníkovi s tým, že nie
je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka alebo bezpodielového vlastníka, prípadne podielového
spoluvlastníka. Pasívna legitimácia prináleží osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na tom
žiaden právny dôvod. V prípade ak porušovateľ vlastníckeho práva už nemá takúto vec u seba, vzniká
mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody.

18. Súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie čiastočne zastavil pokiaľ išlo o vydanie hnuteľných vecí a to
posilňovacej veže, rebrináku, dreveného posedenia pozostávajúceho zo stola a dvoch lavičiek, drevenej
hojdačky a sudu na vodu s objemom 1000 l, pretože žalobkyňa, ktorá bola oprávnená disponovať s
predmetom konania zobrala svoju žalobu čiastočne späť z dôvodu, že počas konania došlo k vydaniu

takýchto hnuteľných vecí. Zároveň žalovaná súhlasila s takýmto čiastočným späťvzatím žaloby, a preto
súd konanie v tejto časti zastavil.

19. Súd následne preskúmal dôkazy, ktoré boli vykonané v súdnom konaní a dospel k názoru, že za
nesporné možno považovať skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaná sú v príbuzenskom pomere, pričom

ide na strane žalobkyne o dcéru a na strane žalovanej o matku. Vzťahy medzi stranami sporu sú vážne
narušené, o čom svedčí aj skutočnosť, že boli podávané podnety na políciu, ktorá riešila takéto nezhody.
Súd následne dospel k názoru, že je potrebné žalobu vo zvyšnej časti, v ktorej nebola zastavená
zamietnuť, pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o tom, že sa veci, ktorých vydania sa domáha
sa aj reálne nachádzajú v dispozičnej sfére žalovanej. Žalovaná spochybňovala tvrdenie žalobkyne o

tom, že veci, ktoré tá žiadala vydať sa nachádzajú u nej, pričom vlastnícke právo žalobkyne k týmto
veciam nebola zo strany žalovanej spochybnené. Preto súd považoval za nesporné, že vlastnícke právo
žalobkyne k hnuteľným veciam je nesporné. Na to, aby súd mohol vyhovieť žalobe o vydanie vecí je však
potrebné, aby bolo preukázané, že takéto veci sa ku dňu rozhodnutia súdu neoprávnene nachádzajúu žalovanej. „Ak žalobca z reivindikačnej žaloby preukáže, že žalovaný nadobudol držbu vecí, bude
jeho žaloba o vydanie vecí úspešná, ak žalovaný nepreukáže, že držbu /alebo detenciu/ vecí stratil. V
rozhodnutí o reivindikačnej žalobe je potom potrebné zodpovedajúcim spôsobom reagovať na zistenia,

ktoré vyšli najavo v priebehu konania o tom, že niektoré z hnuteľných vecí už zanikli /napr. boli zničené
alebo spotrebované/“. (Ro NS ČR zo 16.7.2008, sp. zn. 22Cdo/2234/2008). Z uvedeného právneho
názoru tak jednoznačne vyplýva, že predpokladom úspešnosti žaloby o vydanie veci je okrem iného
aj skutočnosť, že žalovaný má spornú vec ku dňu rozhodnutia súdu neoprávnene u seba, pretože
žaloba nemôže úspešne smerovať proti tomu, komu bola vec pôvodne odovzdaná, ak ju už nemá u

seba. Proti takejto osobe si tak žalobca môže uplatniť iba nárok na náhradu škody za predpokladu ak
takáto osoba jeho vec neoprávnene zadržiavala, pričom vlastníkovi veci spôsobila škodu stratou alebo
zničením veci. Napriek vykonanému dokazovaniu však nebolo preukázané, že veci, ktorých vydania
sa domáha žalobkyňa /okrem posilňovacej veže, rebrináku, dreveného posedenia pozostávajúceho zo
stola a dvoch lavičiek, drevenej hojdačky a sudu na vodu s objemom 1000 l/ sú v dispozičnej sfére
žalovanej. Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné hnuteľné veci sa nenachádzajú

u žalovanej, pričom tvrdenia žalobkyne o tom, že sú v dispozičnej sfére žalovanej vyplývali len z jej
výpovede ako aj výpovede svedka - jej manžela. O dôveryhodnosti výpovede takéhoto svedka má však
súd dôvodné pochybnosti, pretože ide o osobu, ktorá je blízkou osobou žalobkyne s tým, že sám svedok
mal so žalovanou nezhody a jeho svedecká výpoveď nebola okrem výpovede žalobkyne potvrdená
žiadnym ďalším dôkazom. Súd tiež podotýka, že žalobkyňa si náhradu škody z titulu zničenej resp.

stratenej veci voči žalovanej neuplatňovala. Pokiaľ ide aj o svedecké výpovede svedkov, ktorých
navrhla vypočuť žalovaná a to sestra žalobkyne, syn žalobkyne a krstný syn žalobkyne tak súd má o
ich dôveryhodnosti pochybnosti, pretože ide o rodinných príslušníkov žalobkyne resp. žalovanej, pričom
vzťahy sestry žalobkyne a jej syna sú vo vzťahu k žalobkyni vyhrotené a narušené. Pokiaľ ide o výpoveď
svedka N. K. - krstného syna žalobkyne tak ten je tiež v príbuzenskom pomere so stranami sporu. Preto

má súd odôvodnené pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede takýchto svedkov a to aj vzhľadom na
vyhrotené a narušené vzťahy, ktoré panujú medzi rodinnými príslušníkmi, pričom ich výpovede neboli
potvrdené ďalšími vykonanými dôkazmi. Z vykonaných dôkazov tak nevyplývajú také skutočnosti, ktoré
by preukazovali jednoznačným spôsobom dôvodnosť nároku žalobkyne a to predovšetkým skutočnosť,
že takéto hnuteľné veci sa nachádzajú v dispozičnej sfére žalovanej. Zároveň súd podotýka, že aj keď v

súdnom konaní bola vykonaná obhliadka na mieste samom v nehnuteľnostiach patriacich žalobkyni ako
aj žalovanej za prítomnosti zúčastnených strán, resp. ich právnych zástupcov nebolo pri nej zistené, že
by takéto veci sa neoprávnene nachádzali u žalovanej prípadne u žalobkyne /túto skutočnosť tvrdila pri
svojej obrane žalovaná/. Keďže žalobkyňa je však povinná uniesť dôkazné bremeno o tvrdeniach, ktoré
sú uvedené v podanej žalobe, tak súd dospel k názoru, že tá takéto bremeno neuniesla a nepreukázala,

že žalovaná neoprávnene zadržuje hnuteľné veci, ktoré boli špecifikované v podanej žalobe. Súd preto
žalobu zamietol v časti, v ktorej nebola zobratá späť.

20. Súd nevykonal dôkaz, ktorý navrhla vykonať právna zástupkyňa žalovanej, a to zabezpečenie
daňových priznaní žalobkyne za rok 2008 - 2016 a takýto návrh zamietol, pretože ho považoval za

nadbytočný s tým, že nemá žiadny súvis vo vzťahu k predmetu prejednávaného sporu. Predmetom
žaloby bolo aj vydanie takýchto účtovných dokladov, pričom nebolo medzi stranami sporné, že takéto
doklady existovali s tým, že medzi stranami sporu bol spor o tom, kde sa v súčasnej dobe nachádzajú /
podľa tvrdení žalobkyne sa mali nachádzať u žalovanej a podľa tvrdení žalovanej sa mali nachádzať v
dispozičnej sfére žalobkyne/. Takýto dôkaz by však neprispel k objasneniu skutkového stavu, a preto

súd takýto návrh na vykonanie dokazovania zamietol napriek tomu, že právna zástupkyňa žalobkyne
súhlasila s jeho vykonaním.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP, ako aj § 257 CSP. V konaní
došlo k späťvzatiu žaloby v časti hnuteľných vecí, a to posilňovacia veža, rebrinák, drevené posedenie

pozostávajúce zo stola a dvoch lavičiek, drevená hojdačka a sud na vodu s objemom 1000 l. Podľa
názoru súdu takéto čiastočné späťvzatie zavinila žalovaná, pretože vydala takéto hnuteľné veci až počas
konania, a to v novembri 2018, hoci jej žaloba bola doručená už v marci 2018. Z uvedených dôvodov
tak súd má za to, že žalobkyňa zobrala svoju žalobu čiastočne späť pre správanie sa žalovanej a v
tejto časti bola žaloba podaná dôvodne. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že neobstojí tvrdenie

žalovanej o tom, že keby ju žalobkyňa vyzvala na vydanie vecí, tak jej ich okamžite vydá, pretože
žalovanej bola nepochybne doručená žaloba, a to ešte v marci 2018, pričom k vydaniu vecí došlo až s
odstupom niekoľkých mesiacov po jej doručení. Vo zvyšnej časti súdneho sporu mala úspech žalovaná
a to s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, pretože vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá zdôvodu, že žalobkyňa nepreukázala skutočnosť, že takéto veci sa reálne nachádzajú u žalovanej. Súd
však vzhľadom na charakter sporu ako aj predmet konania dospel k názoru, že sú tu pre rozhodnutie
o trovách konania dôvody osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pretože hodnota hnuteľných vecí, ktoré

sa mali v zmysle podanej žaloby vydať nebola určená či už stranami sporu alebo znaleckým posudkom,
pričom ide o rozličné veci a nemožno tak jednoznačne určiť pomer úspechu iba počtom vecí, ktoré
žalovaná vydala resp. počtom vecí ku ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá. Z tohto
dôvodu tak súd dospel k názoru, že sú tu dôvody osobitného zreteľa a je potrebné vyhodnotiť pomer
úspechu strán sporu ako rovnaký. Súd zároveň podotýka, že aj čiastočný úspech sa skúma so zreteľom

na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy,
ktorá sa mala použiť, alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Aby čiastočný úspech založil nárok
na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby bol prevažujúci úspech, t. j. aby po porovnaní
procesnej úspešnosti oboch strán sporu zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu
jednej zo strán sporu. Z uvedených dôvodov tak súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.