Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. jún 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/163/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110218366
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2110218366.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: S.

C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. S. XXX, zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Stará Vajnorská cesta 37, IČO: 36 264 750, proti žalovanej: O.. L. T., nar. X.X.XXXX,
bytom H., U. XXXX/X, zastúpená: ŠERFEL & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Žellova 6, IČO: 36
867 195, o zaplatenie 7.314,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.257,01 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 0,15 eur zastavuje.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

IV. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 38,28 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 18.8.2010, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.8.2010, domáhal
zaplatenia sumy vo výške 3.062,98 eur od žalovanej titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým,
že Okresný súd Trnava Rozsudkom zo dňa 29.10.2009 sp. zn. 6T/42/2009 v spojení s Opravným
uznesením zo dňa 26.2.2010 uznal žalovanú, ako vodičku, za vinnú zo spáchania trestného činu

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustila
dňa 19.8.2008 v čase asi o 13.25 hod na 1,1 km cesty II/560 v smere z Trnavy, keď prevádzkou
osobného motorového vozidla A. XXX EČV: H. spôsobila žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví s trvalými
následkami a škodu na majetku. Zároveň súd rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu
škody vo výške 10.000 eur a so zvyškom žalobcu ako poškodeného, odkázal na občiansko-súdne
konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.10.2009. Žalovaná spôsobila
svojim konaním žalobcovi škodu spolu vo výške 31.317,05 eur, ktorá pozostáva z nasledovného:

náhrada bolestného vo výške 10.030,87 eur ohodnotená znalcom O.. G. v znaleckom posudku na
750 bodov; náhrada bolestného vo výške 3.208,80 eur ohodnotená O.. G. v lekárskom posudku na
240 bodov; náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 13.370 eur ohodnotená O.. G. v
lekárskom posudku na 1000 bodov; náhrada cestovných výdavkov za účasť žalobcu na trestnom konaní
a lekárskych vyšetreniach vo výške 235,85 eur; náhrada priamych výdavkov na pobyt v nemocnici, na
lieky a liečebné pomôcky vo výške 254,48 eur; náhrada ušlej mzdy (rozdiel predpokladaného zárobku
9.796,16 eur a vyplateného nemocenského 5.579,11 eur) od 29.8.2008 do 18.8.2009 vo výške 4.217,05

eur. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody voči spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, ktorá bola poverená vybavením predmetnej škodovej udalosti Slovenskou kanceláriou
poisťovateľov a ktorá žalobcovi čiastočne uhradila sumu vo výške 27.254,07 eur (bolestné vo výške
11.098 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 13.370 eur, náhradu cestovných výdavkovvo výške 217,88 eur; náhradu priamych výdavkov vo výške 149,43 eur; náhradu ušlej mzdy vo výške
2.418,76 eur). Žalovaná uhradila žalobcovi náhradu škody vo výške 1.000 eur. V dôsledku protiprávneho
konania žalovanej vznikla žalobcovi škoda spolu vo výške 31.317,05 eur, z ktorej bola žalobcovi ku dňu

podania žaloby vyplatená suma vo výške 28.254,07 eur. Zvyšná čiastka vo výške 3.062,98 eur (bolestné
2.141,67 eur, cestovné výdavky 17,97 eur, ostatné výdavky 105,05 eur, nárok na náhradu ušlej mzdy
po dobu trvania PN žalobcu 1.798,29 eur), žalobcovi uhradená nebola, na základe čoho si túto sumu
uplatňuje touto žalobou.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal vo veci Platobný rozkaz č.k. 38Ro/88/2010-43 zo dňa
30.8.2010, ktorým zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 3.062,98 eur a nahradiť trovy konania. Voči
predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu odpor v ktorom
uviedla, že nárok žalobcu neuznáva čo do výšky a ako riadne poistená osoba má za to, že povinnosť
náhrady ujmy na zdraví a škody na majetku prechádza na poisťovňu, ktorá už žalobcovi plnila. Žalovanej
nie je známe, prečo časť plnenia poisťovňa odmietla žalobcovi uhradiť. Žalovaná zároveň žiadala, aby

do konania ako vedľajší účastník v zmysle § 93 Občianskeho súdneho poriadku vstúpila KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.

3. Uznesením č.k. 14C/163/2010-74 zo dňa 9.5.2012 rozhodol súd o tom, že vedľajšie účastníctvo
spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group na strane žalovanej nie je

prípustné, nakoľko spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group súdu oznámila,
že podľa informácií Slovenskej kancelárie poisťovateľov, nebolo na vozidlo škodcu v čase poistnej
udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Náhradu preto poskytla z
garančného fondu Slovenská kancelária poisťovateľov a poisťovňa len zabezpečila z poverenia SKP
výpočet plnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemá právny záujem na výsledku konania a

preto nie je dôvod, aby v konaní vystupovala ako vedľajší účastník.

4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. K žalobe žalobca priložil Rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 29.10.2009 sp. zn. 6T/42/2009
a Opravné uznesenie zo dňa 26.2.2010, Znalecký posudok č. 43/2008 zo dňa 27.10.2008 vypracovaný
znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia O.. V. G., vyúčtovanie cestovných
nákladov, osvedčenie o evidencii motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu, doklady o nákupe

pohonných hmôt, Potvrdenie spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. o predpokladanom zárobku žalobcu
za obdobie od 19.8.2008 do 30.9.2009, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trnava č. 200-21996-
CA02/2008 zo dňa 24.9.2008, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č. 6409266743 zo
dňa 26.10.2009, potvrdenia o výdavkoch na lieky, oznámenia o poistnom plnení žalobcovi spoločnosťou
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Súd vykonal dokazovanie oboznámením

žalobcom predložených listinných dôkazov ako aj oboznámením Rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 6T/42/2009-149 zo dňa 29.10.2009, Znaleckého posudku č. 22/2009 zo dňa 5.3.2009 vypracovaný
znalcom L.. O. G. a Zápisnice o konaní o dohode o vine a treste zo dňa 25.9.2009 z trestného spisu
Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/42/2009, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 5.5.2014 založil do spisu písomné podanie
zo dňa 30.4.2014, ktorým žiadal o pripustenie zmeny petitu žaloby jeho rozšírením. Žalobcovi bola
vyplatená náhrada ušlej mzdy počas trvania PN len za 335 dní vo výške 2.418,76 eur. Tým, že PN
žalobcu trvala od 19.8.2008 do 17.8.2009, vznikol mu nárok na doplatenie straty na zárobku počas
PN k už zaplateným 335 dňom (poisťovňa uhradila náhradu straty na zárobku len za obdobie od

19.8.2008 do 19.7.2009) aj za ďalších 29 kalendárnych dní (od 20.7.2009 do 17.8.2009) po 28,57 eur,
čo predstavuje náhradu na strate na zárobku počas PN v celkovej sume 828,53 eur. Ďalej zostáva
doplatiť aj stratu na zárobku za dobu po skončení PN. Po skončení PN bol žalobcovi priznaný invalidný
dôchodok vo výške 264,30 eur. V súlade s § 89 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, náhrada na strate na zárobku sa vypočítava ako násobok sumy 30,4167 x 80 % z denného

vymeriavacieho základu, ktorým bola suma 28,57 eura a táto suma sa následne delí konštatovaným
poklesom zárobkovej schopnosti, ktorý bol u navrhovateľa 45% = podiel 45 : 100. Od tejto sumy sa
následne odpočíta priznaný inv. dôchodok (264,30 eur) = mesačná výška straty na zárobku žalobcu je
48,60 eur, ktorá sa následne valorizuje, a to podľa opatrenia MPsVaR SR vydávaného každý rok. Vzmysle § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a Opatrenia MPSVaR SR č. 431/2009 Z.z., mesačná suma
renty je zvýšená od januára 2010 o 3,05% = 48,60 eur + 1,48 eur = 50,08 eur; od januára 2011 o 1,80%
= 50,08 eur + 0,90 eur = 50,89 eur; od januára 2012 o 3,30% = 50,95 eur + 1,68 eur = 52,63 eur; od

januára 2013 o 3,05% = 52,63 eur + 1,61 eur = 54,24 eur. Doplatok renty za obdobie od 18.8.2009
do 17.9.2013: doplatok za obdobie od 18.8.2009 do 17.12.2009 - 4 mesiace x 48,60 eur = 194,40 eur;
doplatok za obdobie od 18.12.2009 do 31.12.2009 - 48,60 eur/31 = 1,57 eur x 14 dní = 21,98 eur;
doplatok za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 - 12 mesiacov x 50,08 eur = 600,96 eur; doplatok za
obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 - 12 mesiacov x 50,98 eur = 611,76 eur; doplatok za obdobie od

1.1.2012 do 31.12.2012 - 12 mesiacov x 52,63 eur = 631,56 eur; doplatok za obdobie od 1.1.2013
do 17.1.2013 - 54,24 eur /31 = 1,75 eur x 17 dní = 29,75 eur; doplatok za obdobie od 18.1.2013 do
17.9.2013 - 8 mesiacov x 54,24 eur = 433,92 eur; všetko spolu 2.524,33 eur. Na základe uvedeného
potom vzhľadom na postup v konaní, vždy k určitému dátumu, žalobca prepočítal nároky na strate
na zárobku po PN ktoré mu vznikli, pričom tieto boli za obdobie od 18.8.2009 do 17.9.2013 v sume
2.524,33 eur, ktorý výpočet je uvedený v likvidačnom zázname založenom v spise a ďalej za obdobie od

18.9.2013 do 30.4.2014 v sume 409,18 eur. Výpočet tejto sumy odôvodnil ako doplatok renty za obdobie
od 18.9.2013 do 17.12.2013: 3 mes. x 54,24 = 162,72 eur; doplatok renty za obdobie od 18.12.2013
do 31.12.2013: 54,24/ 31 = 1,75 eur x 14 dní = 24,50 eur; doplatok renty za obdobie od 1.1.2014 do
1.5.2014: 4 mes. x 55,49 eur = 221,96 eur; spolu 409,18 eur. Na základe uvedeného žalobca tvrdil,
že mu k 1.5.2014 vznikol nárok na náhradu straty na zárobku v celkovej výške 3.762,04 eur (828,23 +

2.524,33 + 409,18), ktorý nebol zaplatený poskytnutým preddavkom - zálohou na stratu na zárobku zo
strany poisťovne (2.418,76 eur). Z tohto dôvodu žalobca rozšíril svoj žalobný návrh na žalovanú sumu
vo výške 6.026,72 eur (doplatok na bolestnom 2.141,67 eur; náhrada cestovných výdavkov 17,96 eur;
náhrady nákladov spojených s liečením 105,05 eur; náhrady straty na zárobku 3.762,04 eur). K podaniu
priložil oznámenie Slovenských elektrární adresované žalobcovi o valorizácii jeho základnej mesačnej

mzdy na sumu 759,50 eur s účinnosťou od 1.1.2010, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 8.12.2011
o zvýšení invalidného dôchodku žalobcu s účinnosťou od 1.1.2012 na sumu 286,60 eur a Lekársku
správu o posúdení invalidity žalobcu zo dňa 7.10.2009. Súd v zmysle tohto návrhu pripustil zmenu petitu
Uznesením č.k. 14C/163/2010-139 zo dňa 21.7.2014 tak, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
6.026,72 eur.

7. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 1.4.2016 rozšíril žalobu o ďalšiu sumu 1.288 eur,
ktorá predstavuje doplatok straty na zárobku (úrazovej renty) za obdobie od 1.5.2014 do 31.3.2016.
Mesačnú výšku úrazovej renty podľa § 89 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. určil nasledovne:
30,4167 x 80% z 28,57 (denný vymeriavací základ) x 0,45 (pokles zárobkovej schopnosti, t.j. 45%) =

312,90 eur mínus 264,30 eur (invalidný dôchodok) = 48,60 eur. V zmysle Opatrení MPSVaR SR (č.
329/2013Z.z.,č.295/2014Z.z.,č.283/2015Z.z.)bolamesačnásumaúrazovejrentyzvýšenáodjanuára
2014 o 2,3% = 55,49 eur, od januára 2015 o 1,32% = 56,22 eur, od januára 2016 o 0,46% = 56,48
eur. Nedoplatok renty za obdobie od 1.5.2014 do 31.3.2016 spolu vo výške 1.288 eur: za obdobie od
1.5.2014 do 31.12.2014 - 8 mesiacov x 55,49 eur = 443,92 eur; za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015

- 12 mesiacov x 56,22 eur = 674,64 eur; za obdobie od 1.1.2016 do 31.3.2016 - 3 mesiace x 56,48 eur
= 169,44 eur. Súd Uznesením č.k. 14C/163/2010 - 216 zo dňa 29.6.2016 pripustil navrhovanú zmenu
petitu žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.314,57 eur.

8. Dňa 13.11.2014 doručil právny zástupca žalobcu podanie v ktorom uvádza, že v časti o zaplatenie

sumy 0,15 eur (z titulu neuhradených výdavkov na lieky) berie žalobu späť, nakoľko výdavky za
lieky, ktoré požaduje touto žalobou od žalovanej sú vo výške 104,90 eur a nie ako bolo pôvodne
uvedené v žalobe 105,05 eur. Zároveň súdu predložil pokladničné bloky preukazujúce výdavky za lieky
v požadovanej výške.

9. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že z likvidačného spisu spoločnosti KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, prečo
nebola vyplatená plná náhrada žalobcom uplatnených nárokov. K námietke týkajúcej sa cestovných
dokladov sa vyjadril, že do vozidla žalobcu bola síce vykonaná montáž palivového zariadenia na
skvapalnený plyn, vozidlo malo ale naďalej palivovú nádrž a jazdilo na benzín, pretože zariadenie

na pohon skvapalneným plynom nebolo funkčné. Pokiaľ ide o námietku nedostatku právomoci súdu
rozhodovať o nároku na náhradu mzdy uviedol, že súd má právomoc v danej veci o tomto nároku
konať, nakoľko v zmysle ustanovenia § 272 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálna
poisťovňa od 1.1.2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednostizamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, teda plnení, ktoré sa týkajú
nároku na náhradu mzdy vzniknutého zo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec (choroba z povolania,
pracovné úrazy), na rozdiel od predmetného sporu, v ktorom sa nejedná o vzťah pracovnoprávny ale

o vzťah občianskoprávny, o ktorom nemá právo rozhodovať sociálna poisťovňa ale súd. Zavinenie
žalovanej je podľa jeho názoru jednoznačne preukázané samotným rozsudkom vydaným v trestnom
konaní vedenom na Okresnom súde Trnava č.k. 6T/42/2009-149 zo dňa 29.10.2009, právoplatným dňa
29.10.2009, oboznámenie ktorého navrhol na preukázanie svojich tvrdení, vrátane oboznámenia záveru
Znaleckého posudku znalca z odboru dopravy L.. O. G. a Zápisnice o konaní o dohode o vine a treste zo

dňa 25.9.2009. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že príčinou vzniku dopravnej nehody bolo porušenie
povinnosti žalovanej. Žalovaná v rámci svojejprocesnejobrany namietla spoluzavinenie pri vzniku škody
poškodeným, túto skutočnosť však nepreukázala, keď z hľadiska procesného sa jedná o odbornú otázku
technickej príčiny vzniku dopravnej nehody a takéto skutočnosti môžu byť preukázané vykonaným
znaleckým dokazovaním, pretože súd nemôže túto otázku posudzovať sám. Žalovaná nenavrhovala
znalecké dokazovanie, nepredložila súkromný znalecký posudok a teda neuniesla dôkazné bremeno

vo vzťahu k namietanému spoluzavineniu vzniku poškodenia. Žalovaná zároveň ani nešpecifikovala,
akú právnu povinnosť žalobca mal porušiť. Vo vzťahu k jednotlivým plneniam, ktoré boli poskytnuté,
žalovaná spočítavala plnenia vyplatené žalobcovi poisťovňou z titulu náhrady škody, netvrdila však,
že by takýto nárok započítavala voči nároku žalobcu uplatneného žalobou, navyše, ide o plnenie
poskytnuté poisťovňou a nie o plnenie, ktoré by žalobcovi vyplatila žalovaná. Čo sa týka namietaného

premlčania nároku na stratu na zárobku po PN, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o ňou tvrdených
skutočnostiach, keď nepreukázala, kedy rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a o jeho výške,
nadobudlo právoplatnosť. Žalobca sa mohol dozvedieť o výške náhrady straty na zárobku po skončení
PNažpotom, akobolaurčenávýškajehoinvalidnéhodôchodku,oktorombolorozhodnutérozhodnutím
z októbra 2009, preto žalovaná predpokladá, že najneskôr v novembri 2009 bolo toto rozhodnutie

doručené žalobcovi. Toto však žalovaná nepreukázala, čím neuniesla dôkazné bremeno o premlčaní
nároku žalobcu na stratu na zárobku po PN.

10. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná nárok uznáva, neuznáva však výšku požadovanú
zo strany žalobcu, keď konkrétne namietol výšku nároku na náhradu cestovných výdavkov, pretože z

dokladov založených do spisu vyplýva, že motorové vozidlo jazdilo na skvapalnený plyn, avšak žalobca
si uplatnil náhradu za benzín. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu straty na zárobku tvrdil, že nie je
v právomoci súdu rozhodovať o strate na zárobku, nakoľko o tomto nároku má od roku 2004 právomoc
rozhodovať sociálna poisťovňa.
Právny zástupca žalovanej ďalej uviedol, že rozporuje nároky žalobcu týkajúce sa bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia a ušlej mzdy, pretože poisťovňa Kooperativa vyplatila žalobcovi 571 eur za
poškodenie vozidla a za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatila o 1.090 eur viac, ako si žalobca
uplatnil.Medzivyplatenousumouzostranypoisťovnea škodouuplatnenoužalobcom,takvznikolrozdiel
vo výške 603,54 eur. Okrem toho, aj samotná žalovaná uhradila žalobcovi 1.000 eur, z čoho vyplýva, že
396,46eurjepreplatok,tedažalobcadostalo396,46eurviacakosimalpodľavlastnéhotvrdeniauplatniť

a preto považuje nároky žalobcu (náhrada za bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, cestovné
výdavky, ďalšie priame výdavky, iné náklady) za vyplatené ešte pred podaním žaloby. V podaní, ktorým
žalobca rozšíril žalobu, si za obdobie od 29.8.2009 do 17.8.2009 vyčíslil ušlú mzdu za 29 kalendárnych
dní vo výške 28,57 eur za deň, teda v celkovej výške 828,53 eur. Takýto výpočet však považuje za
nesprávny, nakoľko je zrejmý nepomer ušlej mzdy vo výške 2.418,76 eur za 335 kalendárnych dní a ušlej

mzdy vo výške 828,53 eur za 29 kalendárnych dní, pretože žalobca mal v súlade § 446 Občianskeho
zákonníka a Zákona o sociálnom poistení vychádzať z výšky 25% z tejto sumy. Právny zástupca
žalovanej na pojednávaní dňa 14.8.2017 vzniesol námietku premlčania voči uplatneným nárokom z titulu
stratynazárobkupočasPNajvočinárokomztitulustratynazárobkuposkončeníPN,nakoľkožalobcasi
písomným podaním doručeným súdu až dňa 5.5.2014, uplatnil tento nárok ako nový nárok. Pri premlčaní

nároku vychádzal z toho, že posledná nemocenská dávka bola žalobcovi vyplatená dňa 16.9.2009,
teda najneskôr v tento deň sa žalobca dozvedel, v akej výške mu vznikla škoda, a teda dvojročná
premlčacia doba v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 16.9.2011, pričom tento nárok
bol žalobcom uplatnený až 5.5.2014. Aj ďalší nárok uplatnený za obdobie od 1.9.2013 do 1.5.2014, keď
ide o uplatnenie nároku podľa § 447 Občianskeho zákonníka z titulu straty na zárobku počas invalidity,

považoval za premlčaný. Z judikatúry vyplýva, že tento nárok sa premlčuje ako celok, nie ako mesačné
plnenie, pričom premlčanie začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o priznaní invalidného
dôchodku. Rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku je z októbra 2009, takže predpokladá, že
najneskôr v novembri 2009 bolo toto rozhodnutie doručené žalobcovi, teda dvojročná premlčacia dobauplynula v novembri 2011, pričom aj tento nárok bol uplatnený až 5.5.2014. Rovnako vzniesol námietku
premlčaniaajvovzťahuknárokomuplatnenýmpísomnýmpodanímorozšírenížalobyzodňa31.3.2016.
Pokiaľ ide o predpoklady vzniku náhrady škody bol toho názoru, že neboli splnené predpoklady pre

vznik nároku na náhradu škody, a to zavinenie žalovanej ani porušenie právnej povinnosti. Z trestného
rozsudku vyplýva, že žalovaná neporušila žiadnu povinnosť, nebola pod vplyvom alkoholu, neprekročila
rýchlosť, len oneskorene zareagovala na zastavenie jazdnej súpravy, čo nenapĺňa znaky ani nevedomej
nedbanlivosti. Poukázal na možnú spoluúčasť poškodeného, teda žalobcu, ktorý zastavil na mieste
kde je krajnica veľmi úzka, takže musel byť z podstatnej časti na ceste. Navyše ten úsek cesty je

neprehľadný, pretože je tam mierny zjazd, takže tento úsek cesty nebol vhodný na zastavenie, čím
žalobca ohrozil svoju bezpečnosť aj bezpečnosť cestnej premávky. Dôležitý je tiež dôvod zastavenia
žalobcu ktorý sa vyjadril, že mal uvoľnený náklad na prívese a potreboval ho skontrolovať. Zastavil
pritom na takom mieste, kde autá idúce za ním nemali dostatočný výhľad do protismeru a žalovaná
nemala dostatok času na reakciu, či ho obehne, alebo bude brzdiť. Žalovaná nemá vedomosť, ako
zabezpečil žalobca cestu po zastavení, či dal výstražné znamenie, a keďže poranenia žalobcovi spôsobil

prívesný vozík, nemá vedomosť ani o tom, v akom technickom stave bol vozík a či bol správne pripojený.
Žalobca tak porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a preto je tam zjavná
určitá forma jeho spoluúčasti na dopravnej nehode. Zo znaleckého posudku vypracovanom v trestnom
konaní vyplýva, že žalovaná by mohla zabrániť dopravnej nehode v prípade, keby začala reagovať o
0,38 sekundy skôr, ako začala reagovať. Záver bol, že len z technického hľadiska neskoro reagovala.

Čas 0,38 sekundy nie je ale taký čas, ktorý by vyjadroval nejaké jej zavinenie, možno ani nebolo v
jej silách zareagovať o 0,38 sekundy skôr. Znalec sa jednoznačne nevyjadril, že by sa nedostatočne
venovala riadeniu, ale len z technického hľadiska neskoro reagovala. Rozsudok v trestnej veci bol
vydaný na základe dohody o vine a treste a podmienkou uzavretia dohody je, že obžalovaný sa musí
priznať - uznať vinu. To ale nepreukazuje zavinenie žalovanej, pretože okolnosti dopravnej nehody sa v

trestnom súdnom konaní neriešili. Žalovaná zároveň navrhla, aby sa v rámci posudzovania spoluúčasti
žalobcu uplatnilo ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri strete prevádzok dvoch
prevádzkovateľov dopravných prostriedkov zodpovedajú pri vyporiadaní títo prevádzkovatelia podľa
účasti na spôsobení vzniknutej škody, pričom zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku
je objektívna zodpovednosť bez zavinenia. Navrhla tiež uplatnenie ustanovenia § 450 Občianskeho

zákonníka, keď sú podľa jej názoru splnené všetky podmienky na to, aby bolo uplatnené moderačné
právo súdu, pretože škoda nebola spôsobená úmyselné a vzhľadom na okolnosti a priebeh dopravnej
nehody, sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Z týchto dôvodov mal právny zástupca žalovanej
za to, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov na vznik zodpovednosti žalovanej za škodu a
nepreukázal jej zavinenie. Preto žiadal, aby súd v celom rozsahu žalobu zamietol.

11. Z Rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 6T/42/2009-149 zo dňa 29.10.2009 v spojení s Opravným
uznesením zo dňa 26.2.2010 vyplýva, že po schválení dohody o vine a treste súd uznal žalovanú, ako
vodičku osobného motorového vozidla, za vinnú zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustila dňa 19.8.2008 v čase asi o 13.25 hod

na 1,1 km cesty II/560 v smere z Trnavy, keď prevádzkou osobného motorového vozidla Peugeot 206
EČV: H. spôsobila žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami a škodu na majetku. Obvinená
oneskorene reagovala na zastavenie jazdnej súpravy, v dôsledku čoho prednou časťou vozidla narazila
do zadnej časti pri krajnici v tom istom pruhu odstavenej jazdnej súpravy, následkom čoho prívesný vozík
otočilo a tento zachytil pri ňom stojaceho žalobcu, čím mu spôsobila zlomeninu tela pravej lýtkovej kosti,

zlomeninu 8. rebra vľavo, zlomeninu medzihrboľového vyvýšenia píšťaly vľavo, roztrhnutie vnútorného
postranného väzu kolena vľavo, tržnú ranu ľavého predkolenia, vykĺbenie pravého kolena, roztrhnutie
pravého ihlicového nervu, roztrhnutie bočných stabilizátorov pravého kolena s odôvodňujúcou dobou
liečby 3 až 8 mesiacov. Zároveň súd rozsudkom zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi náhradu škody
vo výške 10.000 eur a so zvyškom žalobcu ako poškodeného odkázala na občiansko-súdne konanie.

12. Zo Znaleckého posudku č. 43/2008 zo dňa 27.10.2008 vypracovaného znalcom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia O.. V. G. vyplýva, že zranenia spôsobené žalobcovi
boli ťažkými zraneniami s trvalými následkami v oblasti kolien, chodidiel a kolenných kĺbov. Žalobca
bol obmedzený vo svojom obvyklom spôsobe života, pričom tieto obmedzenia boli spôsobené

hospitalizáciou a nutnosťou fixácie oboch dolných končatín. Zranenia žalobcu boli obodované počtom
750 bodov.13. Z Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 8.3.2010 súd
zistil, že bolestné žalobcu bolo obodované počtom 240 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia
počtom 1.000 bodov.

14. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava č. 200-21996-CA02/2008 zo dňa 24.9.2008
vyplýva, že žalobcovi bolo priznané nemocenské za obdobie od 29.8.2008 do zániku nároku na
nemocenské vo výške 473,44 Sk na deň.

15. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č. 6409266743 zo dňa 26.10.2009 vyplýva,
že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 264,30 eur mesačne od 18.8.2009.

16. Z oznámení o poistnom plnení žalobcovi spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group vyplýva, že žalobcovi boli vyplatené nasledovné sumy: 149,43 eur poplatok za lieky
a zdravotné pomôcky, 217,88 eur cestovné náklady, 11.098 eur bolestné priznané podľa znaleckého

posudku, 14.460 eur sťaženie spoločenského uplatnenia, 2.418,76 eur strata na zárobku - záloha.
17. Z vyjadrenia spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group doručeného súdu
dňa 28.1.2014 vyplýva, že žalobcovi bolo v rámci likvidácie poistnej udalosti vyplatené plnenie vo výške
2.418,76 eur za stratu na zárobku, ktorá bola vyčíslená tak, že vychádzali z denného vymeriavacieho
základu v zmysle potvrdenia o strate na zárobku počas PN - 28,5737 eur a počtu dní PN - 335. Uvedená

suma bola vyplatená v súlade s § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. (prvé 3 dni 55% denného vymeriavacieho
základu a 332 dní 25% vymeriavacieho základu).

18. Z Potvrdenia o strate na zárobku počas PN súd zistil, že v rozhodujúcom období, ktorým je rok 2007
mal žalobca denný vymeriavací základ vo výške 860,81 Sk (28,5737 eur)

19. ZozáverovZnaleckéhoposudkuč.22/2009vypracovanéhodňa5.3.2009znalcomzodborudoprava
cestná L.. O. G. súd zistil, že z vykonanej analýzy dopravnej nehody vyplýva, že príčinou dopravnej
nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Peugeot, ktorá spočívala
v tom, že neprispôsobila svoje správanie situácii v cestnej premávke. Z technického hľadiska nesprávne

správanie vodičky spočívalo v tom, že na zastavenie jazdnej súpravy reagovala oneskorene. Vodička
vozidla Peugeot by zabránila zrážke s jazdnou súpravou skoršou reakciou priestorovo ak by začala
reagovať o 0,38 sekundy skôr a nižšou rýchlosťou priestorovo by zabránila zrážke, ak by sa na začiatku
svojej reakcie pohybovala namiesto rýchlosti cca 93 km/h rýchlosťou cca 84,8 km/h.

20. Zo Zápisnice o konaní o dohode o vine a treste spísanej dňa 25.9.2009 na Okresnej prokuratúre
Trnava vyplýva, že obvinená (v tomto konaní žalovaná) vyjadrila súhlas s touto formou skráteného
konania a vzdala sa práva na verejný súdny proces, porozumela podstate skutku z ktorého je obvinená,
ako aj právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ublíženia na zdraví. Dobrovoľne sa priznala k spáchaniu
tohto skutku, cíti sa byť vinná a svoju vinu priznala. Škodu spôsobenú poškodenému (v tomto konaní

žalobca) z titulu bolestného vo výške 10.000 eur je ochotná uhradiť, ale čo sa týka vecnej škody
uplatňovanej poškodeným vo výške 1.650 eur, myslí si, že nebola škoda spôsobená až v takej výške a
preto navrhla poškodeného s týmto nárokom odkázať na občianske súdne konanie.

21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

23. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

24. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Pri občianskoprávnej zodpovednosti
za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným.Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa
zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

25. Predmetom tohto konania je uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví a na majetku v
celkovej výške 7.314,57 eur. Žalobca tvrdil, že žalovaná mu svojim konaním spôsobila škodu v celkovej
výške 31.317,05 eur, z ktorej mu bolo zo strany žalovanej vyplatených 1.000 eur a zo strany poisťovne
mu bola vyplatená suma celkom vo výške 27.254,07 eur, keď mu nebola vyplatená z titulu náhrady
bolestného časť vo výške 2.141,67 eur, náhrady cestovných výdavkov časť vo výške 17,96 eur, náhrady

ďalších priamych výdavkov časť pôvodne vo výške 105,05 eur - po čiastočnom späťvzatí žaloby z
tohto titulu dňa 13.11.2014 v sume 0,15 eur už len vo výške 104,90 eur, náhrady straty na zárobku
počas PN uplatnenej pôvodne v žalobe vo výške 1.798,29 eur, náhrady straty na zárobku počas PN
uplatnenej podaním doručeným súdu dňa 5.5.2014 vo výške 828,53 eur za 29 dní PN-ky a náhrady
straty na zárobku po skončení PN vo výške 2.933,51 eur a vo výške 1.288 eur uplatnenej podaním
doručeným súdu dňa 1.4.2016. V priebehu konania žalobca písomnými podaniami doručenými súdu

dňa 5.5.2014 a dňa 1.4.2016, rozšíril žalobu o nárok na náhradu straty na zárobku po skončení PN.
Žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej, pretože ku škode došlo v dôsledku
porušenia ustanovení zákona o cestnej premávke protiprávnym konaním žalovanej, za ktoré konanie
bola uznaná vinnou. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku takéhoto protiprávneho konania, vznikla
teda v príčinnej súvislosti s týmto jej konaním.

26. Žalovaná v priebehu konania namietla, že z jej strany nebolo preukázané zavinenie ani porušenie
právnej povinnosti, poukázala na možnú spoluúčasť žalobcu na vzniku škody.

27. V súvislosti s touto námietkou žalovanej, dospel súd na základe vykonaného dokazovania

k záveru, že spoluzavinenie žalobcu v konaní nebolo preukázané, pretože žalovaná svoje tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukázala a ani nenavrhla za tým účelom vykonanie žiadnych dôkazov. Práve
naopak, súd mal v konaní preukázané, že dopravná nehoda bola zavinená žalovanou, ktorá ako
vyplýva zo Znaleckého posudku č. 22/2009 vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná L.. O. G.,
porušila ustanovenia zákona o cestnej premávke, keď z technického hľadiska bola príčinou dopravnej

nehody nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Peugeot, teda žalovanej, ktoré spočívalo v tom, že
neprispôsobila svoje správanie situácii v cestnej premávke a oneskorene zareagovala na zastavenie
jazdnej súpravy. V predmetnom znaleckom posudku znalec okrem záverov o zapríčinení dopravnej
nehody žalovanou, neuvádza žiadne porušenie predpisov zo strany žalobcu, ktoré by viedlo ku vzniku
škody. Súd vychádzal aj z rozsudku vydanom v trestnom konaní, ktorým bola žalovaná uznaná za vinnú

zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, keď dopravnou nehodou dňa 19.8.2008 spôsobila
žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví. Predmetný rozsudok bol vydaný po schválení dohody o vine a treste
po tom, ako samotná žalovaná sa ku spáchaniu skutku z ktorého bola obvinená dobrovoľne priznala,
za uvedený skutok sa cítila byť vinná a svoju vinu aj priznala. Tu súd poukazuje na to, že pokiaľ by
sa žalovaná necítila byť v skutočnosti zodpovednou za vzniknutú škodu a bola by toho názoru, že

dopravnú nehodu nezavinila, mala možnosť dohodu o vine a o treste neprijať s tým, že by bolo vedené
trestné konanie, v ktorom by sa vykonalo dokazovanie ohľadom zavinenia dopravnej nehody tým ktorým
účastníkom nehody. Žalovaná výslovne vyjadrila súhlas s formou skráteného konania bez vykonávania
dokazovania a v zápisnici o konaní o dohode o vine a o treste sa vyjadrila, že podstate skutku ako
aj právnej kvalifikácii skutku ublíženia na zdraví porozumela. Súd upriamuje pozornosť aj na to, že

žalovaná je vysokoškolsky vzdelanou osobou, učiteľkou, a teda možno vychádzať z toho, že si bola
vedomá následkov svojich vyjadrení v trestnom konaní. Súd teda mal preukázaný protiprávny úkon
žalovanej - porušenie pravidiel o cestnej premávke, vznik škody na zdraví a majetku žalobcu v dôsledku
tohto porušenia, ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaná v konaní neuniesla vecné bremeno svojich tvrdení o spoluzavinení

dopravnej nehody zo strany žalobcu.

28. Ak teda dospel súd na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalovaná zodpovedá za
škodu, žalobca ako poškodený má potom právo požadovať od žalovanej náhradu škody a žalovaná je
povinná poškodenému škodu nahradiť.

29. Žalobca sa domáhal náhrady bolestného vo výške 2.141,67 eur, teda vo výške, ktorá nebola
žalobcovi uhradená poisťovňou.30. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňuje bolesť
poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

31. Odškodňovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia upravoval v čase vzniku dopravnej
nehody Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

32. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná

zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za
bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).

33. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

34. Bolestným sa rozumie odškodnenie za bolesti, ktoré boli vytrpené nielen pri úraze, ale aj pri
jeho liečbe a odstraňovaní jeho dôsledkov (napr. rehabilitácia). Pre zvýšenie odškodnenia za bolesť
nie je rozhodujúca len závažnosť zranení, ale aj ich mimoriadna bolestivosť, mimoriadna komplikácia

a bolestivosť spôsobu ich liečby, náročnosť opakovaného operačného výkonu, mimoriadne sťaženie
zdravotnej pohody s obmedzením pohybu.

35. Spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa a.s. vyplatila žalobcovi z titulu bolestného za 830 bodov (z
celkového počtu 990 bodov) sumu vo výške 11.098 eur. V predmetnom konaní priznal súd žalobcovi

bolestné aj vo zvyšnej ním uplatnenej výške 2.141,67 eur, teda bolestné za zvyšný počet bodov
vyplývajúci zo Znaleckého posudku č. 43/2008 ako aj z Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 8.3.2010 v rozsahu 160 bodov. Na motorové vozidlo, ktorým
bola dopravná nehoda spôsobená, nebolo v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu, žalovaná je teda samostatne zodpovedná za vedenie súdneho sporu, pričom v

konaní neuviedla žiadne tvrdenia ani námietky proti nároku žalobcu uplatneného z titulu bolestného voči
nejvtomtokonaní.Vkonanínamietalalenspoluzavineniežalobcu,sčímsazvyššieuvedenýchdôvodov
súd nestotožnil. Žiadne iné tvrdenia, ktoré by nárok žalobcu vyvracali neuviedla a ani neoznačila žiadne
dôkazy na preukázanie, že nárok žalobcu v uplatnenej výške z titulu náhrady bolestného neexistuje.
V konaní sa žalovaná odvolávala len na spôsob likvidácie tohto nároku poisťovňou, z vyjadrenia ktorej

(a ani z oznámenia o likvidácii tohto nároku v určitom rozsahu) nevyplýva, prečo neprišlo k likvidácii
nároku žalobcu v takom rozsahu, v akom bol uplatnený. Súd priznal žalobcovi náhradu za bolestné vo
výške 2.141,67 eur (160 bodov x 13,37 eur hodnota 1 bodu), keď tento nárok, nikým nespochybnený,
považoval za dôvodný.

36. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

37. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

38. Žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady cestovných výdavkov vo výške 17,96 eur, čo predstavuje
rozdiel medzi uplatnenou výškou 235,85 eur a vyplatenou náhradou v sume 217,88 eur zo strany
poisťovne. Žalovaná namietla, že žalobca si uplatnil náhradu za benzín aj napriek tomu, že jeho
motorové vozidlo jazdilo na skvapalnený plyn, na čo žalobca reagoval vysvetlením, že zariadenie na

pohon skvapalneným plynom nebolo funkčné a preto jazdil na benzín, nakoľko vozidlo malo aj naďalej
palivovú nádrž. Náhradu cestovných výdavkov žalobcovi už čiastočne hradila poisťovňa, a to vo výške
217,88 eur z celkovo uplatneného nároku 235,85 eur. Poisťovňa v oznámení o likvidácii neuviedla
žalobcovi ani žalovanej, a taktiež ani na výzvu súdu, z akého dôvodu neplnila celý uplatnený nárok.
Nakoľko však poisťovňa čiastočne plnila, a to napriek skutočnostiam uvádzanými žalovanou (uplatnenie

náhrady za benzín, i keď auto malo zariadenie na skvapalnený plyn), súd rozhodol o povinnosti nahradiť
žalobcovi nárok aj vo zvyšnej časti 17,96 eur, keď uznal žalobcovi výdavok na benzín v situácii, že na
vozidle žalobcu bolo nefunkčné zariadenie na pohon skvapalneným plynom, nakoľko túto skutočnosť si
zjavne osvojila aj poisťovňa, ktorá plnila vo zvyšku uplatneného nároku.39. Žalobca si uplatnil nárok aj na náhradu priamych výdavkov vo výške 104,90 eur (po čiastočnom
späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 0,15 eur z tohto titulu), pričom súdu tento svoj nárok preukázal

pokladničnými blokmi o zaplatení liekov. Po oboznámení sa s týmito listinnými dôkazmi súd rozhodol
o povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu priamych nákladov len vo výške 97,38 eur za liek Wobenzym
drg. 800 ks zakúpený dňa 17.4.2009 v cene 97,38 eur, nakoľko sa v skutočnosti jedná o liek užívaný na
podporu liečby poúrazových zranení. Naproti tomu ďalšie lieky, náhradu ktorých si žalobca uplatnil, súd
nemohol uznať, nakoľko si uplatnil náhradu za liek GS Mamates v hodnote 3,63 eur, čo je tehotenský

test, ktorý pri liečbe zranenia žalobcu zrejme použitý nebol. Súd nemohol uznať ani výdavok vo výške
0,34 eur za liek, ktorý nebolo možné určiť pre nečitateľnosť pokladničného bloku, pričom nebol čitateľný
ani dátum zakúpenia lieku a z rovnakých dôvodov nebol uznaný aj ďalší výdavok zo dňa 26.2.2010
(nečitateľný blok). Z týchto dôvodov považoval súd za preukázaný len výdavok na liek Wobenzym v
cene 97,38 eur.

40. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,
uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval.

41. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti

poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

42. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma

úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

43. A napokon, žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 18.8.2010, uplatnil aj nárok na náhradu
ušlej mzdy vo výške 1.798,29 eur, keď spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa , a.s. Vienna Insurance
Group čiastočne uhradila žalobcovi sumu 2.418,76 eur z nároku na náhradu ušlej mzdy namiesto

uplatňovanej sumy vo výške 4.217,05 eur (rozdiel predpokladaného zárobku 9.796,16 eur a vyplateného
nemocenského 5.579,11 eur od 29.8.2008 do 18.8.2009 vo výške 4.217,05 eur) - v zátvorke uvedený
text je presnou citáciou textu z 2. strany žaloby. Žalobca až písomným podaním zo dňa 30.4.2014,
doručeným súdu na pojednávaní dňa 5.5.2014, špecifikoval požadovanú náhradu ušlej mzdy tak, že za
obdobie trvania PN od 20.7.2009 do 17.8.2009 t.j. za 29 kalendárnych dní á 28,57 eur, žiadal žalobca

sumu 828,53 eur a zároveň rozšíril žalobu aj o nárok na zaplatenie straty na zárobku po skončení PN do
1.9.2013 do 17.9.2013 vo výške 2.524,33 eur a o nárok na stratu na zárobku za obdobie od 18.9.2013
do 1.5.2014 vo výške 409,18 eur (spolu žaloba rozšírená o sumu vo výške 3.762,04 eur). Následne
písomným podaním zo dňa 31.3.2016, doručeným súdu na pojednávaní dňa 1.4.2016, rozšíril žalobca
žalobu o ďalší nárok na stratu na zárobku za obdobie od 1.5.2014 do 31.3.2016 vo výške 1.288 eur.

44. Voči týmto nárokom, z titulu náhrady straty na zárobku počas PN a náhrady straty na zárobku po
skončení PN, žalovaná vzniesla námietku premlčania.

45. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

46. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

47. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,

jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.48. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne, keď tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie

jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo
nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery,
aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde a vedomosti o tom, kto za vzniknutú

škodu zodpovedá.

49. Súd sa po vykonanom dokazovaní zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pričom dospel k
záveru, že je potrebné prihliadnuť na túto námietku, nakoľko podľa názoru súdu, je nárok na stratu na
zárobku uplatnený žalobcom písomným podaním zo dňa 30.4.2014 doručený súdu dňa 5.5.2014, ako
aj nárok uplatnený písomným podaním zo dňa 31.3.2016 doručený súdu dňa 1.4.2016, premlčaný. Ako

je uvedené vyššie, žalobca si pôvodne v žalobe uplatnil nárok na náhradu ušlej mzdy za obdobie od
29.8.2008 do 18.8.2009 vo výške 1.798,29 eur určený ako rozdiel medzi predpokladaným zárobkom
žalobcu po odrátaní vyplateného nemocenského v sume 4.217,05 eur a sumou vyplatenou poisťovňou
vo výške 2.418,76 eur. Ako vyplýva z formulácie nároku v žalobe a aj z obdobia, za ktoré si žalobca
tento nárok uplatnil (do 18.8.2009), dospel súd k záveru, že žalobca si podanou žalobou uplatnil len

náhradu straty na zárobku počas trvania jeho dočasnej práceneschopnosti, ktorá trvala od 19.8.2008
do 18.8.2009. Uvedenému záveru nasvedčuje aj spôsob, ktorým prvotne žalobca v žalobe zdôvodnil
výšku tohto nároku, ku ktorému dospel odpočítaním vyplateného nemocenského za toto obdobie od
predpokladaného zárobku, ktorý by dosiahol. Z tejto formulácie teda vyplýva, že sa má jednať o náhradu
stratynazárobkupočasPN,tedapočasobdobia,vktoromžalobcapoberalnemocenskédávky.Rovnako

tak aj na pojednávaní dňa 12.4.2013, právny zástupca žalobcu výslovne uviedol, že uplatnený nárok na
náhradu škody pozostáva okrem iného aj z nároku na náhradu ušlej mzdy po dobu trvania PN žalobcu,
z čoho tiež súd usudzoval, že pôvodne si žalobou uplatnil žalobca len náhradu straty na zárobku počas
PN. Ak si potom žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 5.5.2014 uplatnil nárok na zaplatenie
straty na zárobku po skončení PN za obdobie do 1.5.2014 vo výške 2.933,51 eur, urobil tak po uplynutí

dvojročnej premlčanej doby, keď súd toto podanie žalobcu nepovažoval za rozšírenie včas uplatneného
nároku žalobou zo dňa 18.8.2010, ale za uplatnenie úplne nového nároku, ktorý si dovtedy podanou
žalobou neuplatnil.
Práceneschopnosť žalobcu bola ukončená dňa 17.8.2009, od 18.8.2009 mu bol priznaný invalidný
dôchodok vo výške 264,30 eur, ktorý mu bol vyplácaný vždy 20. dňa v kalendárnom mesiaci. Invalidný

dôchodokbolžalobcovipriznanýrozhodnutímSociálnejpoisťovneústredieBratislavač.6409266743zo
dňa 26.10.2009 a Oznámením o výplate dôchodku na účet zo dňa 26.10.2009 bolo žalobcovi oznámené,
že dôchodok za obdobie od 18.8.2009 do 19.12.2009 mu je zároveň poukázaný na účet. Žalobca sa teda
najneskôr v deň výplaty invalidného dôchodku za toto obdobie (od 18.8.2009 do 19.12.2009), teda v deň
20.12.2009 dozvedel, v akej výške mu vznikla škoda, keď o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá,

nadobudol vedomosť už v predchádzajúcom období. O výške priznaného invalidného dôchodku a teda
aj o výške škody, sa žalobca podľa názoru súdu dozvedel najneskôr v tento deň, kedy mu prvýkrát
bol invalidný dôchodok vyplatený, i keď je pravdepodobné, že rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa
26.10.2009 o priznaní invalidného dôchodku a o jeho výške, mu bolo doručené už skôr. Premlčacia
doba v danom prípade začala plynúť najneskôr odo dňa 20.12.2009 z čoho je zrejmé, že písomné

podanie doručené súdu dňa 5.5.2014, ktorým bol uplatnený nárok na náhradu straty na zárobku po
skončení PN, bolo podané po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula
dňa20.12.2011.Zrovnakéhodôvodusúdpovažovalzapremlčanýajnároknanáhradustratynazárobku
uplatnený podaním doručeným súdu dňa 1.4.2016 v sume 1.288 eur.

50. Z vyššie uvedeného má súd za to, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu
uplatnený nárok na náhradu straty na zárobku vo výške 5.050,04 eur priznať, a preto súd žalobu v tejto
časti ako nedôvodnú zamietol. Poukazuje pritom na skutočnosť, že tento nárok sa premlčuje ako celok,
nepremlčujú sa len nároky na samostatné mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce.

51. Žalovaná v priebehu konania namietala, že zo strany poisťovne bolo žalobcovi vyplatené plnenie z
titulunáhradyškodyvovýškeo396,46eurviac,akosivtomtokonaníuplatnil.Tusúdpoukazujenato,že
poisťovňa žalobcovi plnila z viacerých nárokov, okrem náhrady škody na zdraví plnila aj z titulu náhrady
škody na majetku. Pri každom plnení poisťovňa zaslala žalobcovi oznámenie o výške plnenia ako aj otom,zakéhonárokuplnila.Akajpoisťovňazaplatilažalobcoviztitulusťaženiaspoločenskéhouplatnenia
vyššiu sumu ako si uplatnil na základe lekárskeho posudku, súd bol toho názoru, že túto sumu vyplatenú
nad rámec, nie je možné žiadnym spôsobom zohľadniť pri určení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi

náhradu škody z iných titulov, ktoré mu zostali ešte neuhradené. Nie je možné započítať plnenie, ktoré
mu bolo poskytnuté napr. z titulu poškodenia vozidla vo výške 571 eur, na náhradu škody na zdraví,
nakoľko každá výplata plnenia je určená na konkrétny účel. Ak by to bolo možné, žalobcovi by zostala
neuhradená zase náhrada škody na majetku a pod. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil len náhradu
tých plnení, ktoré mu zaplatené neboli, preto nebol dôvod, aby uvádzal aj tie, ktoré mal uspokojené

plnením z poisťovne.

52. Podľa § 152 Civilného sporového poriadku, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany
spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

53. Žalovaná uviedla, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka

a preto je tam zjavná určitá forma jeho spoluúčasti na dopravnej nehode. Tiež navrhovala, aby súd
uplatnil ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka, keď sú podľa jej názoru splnené všetky podmienky
na to, aby bolo uplatnené moderačné právo súdu, pretože škoda nebola spôsobená úmyselné a
vzhľadom na okolnosti a priebeh dopravnej nehody, sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.
V súvislosti s týmito námietkami súd uvádza, že nepovažuje túto námietku o porušení prevenčnej

povinnosti zo strany žalobcu za dôvodnú, nakoľko žiadne takéto porušenie povinnosti v konaní
preukázané nebolo a žalovaná ani nenavrhla žiadne dôkazy, takže neuniesla dôkazné bremeno vo
vzťahu k namietanému porušeniu prevenčnej povinnosti. Pokiaľ ide uplatnenie moderačného práva
súdu pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady škody, tu súd poukazuje na to, že žalovaná žiadnym
spôsobom nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre uplatnenie ustanovenia §

450 Občianskeho zákonníka, keď tieto dôvody v danom prípade neexistovali aj s poukazom na ustálenie
zavinenia dopravnej nehody zo strany žalovanej.

54. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, potom súd rozhodol o nároku žalobcu tak,
že mu vo výroku I. priznal sumu vo výške 2.257,01 eur z titulu náhrady bolestného v sume 2.141,67 eur,

náhrady cestovných výdavkov v sume 17,96 eur a náhrady ďalších priamych výdavkov v sume 97,38
eur. V závislosti od tohto rozhodnutia potom vo výroku III. zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy
náhrady za stratu na zárobku a v nepriznanej časti uplatnenej náhrady priamych výdavkov v sume 7,52
eur za lieky.

55. Žalobca pôvodne v žalobe uvádzal, že sa domáha okrem iného, zaplatenia náhrady ušlej mzdy vo
výške 1.798,29 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi ním uplatnenou sumou vo výške 4.217,05
eur a skutočne vyplatenou sumou vo výške 2.418,76 eur zo strany poisťovne. K výške sumy 4.217,05
eur dospel tak, že sa jedná o rozdiel medzi predpokladaným zárobkom 9.796,16 eur a vyplatenými
nemocenskými dávkami 5.579,11 eur v období od 29.8.2008 do 18.8.2009. Po tom, ako právny zástupca

žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 5.5.2014 uplatnil nárok žalobcu na náhradu ušlej
mzdy, pričom už zmenil aj spôsob výpočtu požadovanej náhrady mzdy, vo vzťahu k tomuto pôvodne
uplatnenému nároku v žalobe vo výške 1.798,29 eur, neurobil žiaden procesný návrh. Súd preto vo
výroku III. zamietol žalobu aj v tejto časti, keď žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť tohto
nároku vo výške ako si ho vyčíslil v žalobe, rovnako tak nepreukázal ani správnosť postupu pri jeho

výpočte.

56. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

57. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

58. Žalobca svojim písomným podaním doručeným súdu dňa 13.11.2014, zobral žalobu o zaplatenie
sumy 0,15 eur z titulu neuhradených výdavkov na lieky späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu, súd konanie vo výroku II. čiastočne zastavil.

59. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.60. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 7.314,57 eur priznaná suma 2.257,01 eur, z čoho
vyplýva hrubý úspech žalobcu 30,86 % a hrubý úspech žalovanej 69,14 %, a teda konečný čistý úspech
žalovanej je 38,28 % (69,14 % - 30,86 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči

žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 38,28 % trov konania, o čom
súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa §
257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).