Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110218366
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2110218366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov

senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: S. C., nar. XX. Z.
XXXX, bytom W. S. XXX, zastúpeného: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Stará
Vajnorská cesta 37, IČO: 36 264 750, proti žalovanej: Mgr. L. T., nar. X. V. XXXX, bytom H., U. XXXX/X,
zastúpenej: ŠERFEL & Partners, s. r. o., Bratislava, Žellova 6, IČO: 36 867 195, o zaplatenie 7.314,57
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 15. júna
2018 č. k. 14C/163/2010-302 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie 4.221,51

eur p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uloženie povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu
2.257,01 eur, v zamietajúcej časti o zaplatenie 828,53 eur a v časti náhrady trov konania r u š í a
vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.257,01
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. konanie v časti o zaplatenie 0,15 eur zastavil, III. žalobu
vo zvyšnej časti zamietol, IV. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,38%.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, § 415, § 420, § 442 ods. 1, § 444 až
§ 447, § 449 ods. 1, § 450 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
§ 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 ZoBS (zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, § 152 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.

v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu
na náhradu škody na zdraví a na majetku v celkovej výške 7.314,57 eur. Žalobca v konaní tvrdil, že
žalovaná mu svojim konaním spôsobila škodu vo výške 31.317,05 eur, z ktorej mu bolo zo strany
žalovanej vyplatených 1.000 eur a zo strany poisťovne suma celkom vo výške 27.254,07 eur. Nedošlo k
vyplateniu sumy bolestného 2.141,67 eur, náhrady cestovných výdavkov 17,96 eur a ďalších priamych
výdavkov v sume 104,90 eur (po čiastočnom späťvzatí 0,15 eur), náhrady straty na zárobku počas
práceneschopnosti (ďalej aj „PN“) uplatnenej pôvodne v žalobe vo výške 1.798,29 eur, náhrady straty

na zárobku počas PN uplatnenej podaním doručeným súdu dňa 5.5.2014 vo výške 828,53 eur za 29
dní PN a náhrady straty na zárobku po skončení PN vo výške 2.933,51 eur a vo výške 1.288 eur
(uplatnené podaním doručeným súdu dňa 1.4.2016). Žalovaná v konaní namietala aj spoluzavinenie
žalobcu.Žiadalazapočítaťsumy,ktoréboližalobcovivyplatenékanceláriounadrámecnároku.Žalovanávzniesla námietku premlčania voči nároku uplatnenému žalobcom z titulu náhrady straty na zárobku
počas PN a náhrady straty na zárobku po skončení PN. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudkom
OkresnéhosúduTrnavaz29.10.2009č.k.6T/42/2009-149vspojenísopravnýmuznesenímz26.2.2010

č. k. 6T/42/2009-163 bola schválená dohoda o vine a treste. Súd uznal žalovanú, ako vodičku osobného
motorového vozidla, za vinnú zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustila 19.8.2008 v čase asi o 13.25 hod. na 1,1
km cesty II/560 v smere z Trnavy, keď prevádzkou osobného motorového vozidla Peugeot 206 ev.
č.: TT 206CD spôsobila žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami a škodu na majetku.

Obvinená oneskorene reagovala na zastavenie jazdnej súpravy, v dôsledku čoho prednou časťou
vozidla narazila do zadnej časti pri krajnici v tom istom pruhu odstavenej jazdnej súpravy, následkom
čoho prívesný vozík otočilo a tento zachytil pri ňom stojaceho žalobcu, čím mu spôsobila zlomeninu
tela pravej lýtkovej kosti, zlomeninu 8. rebra vľavo, zlomeninu medzihrboľového vyvýšenia píšťaly
vľavo, roztrhnutie vnútorného postranného väzu kolena vľavo, tržnú ranu ľavého predkolenia, vykĺbenie
pravého kolena, roztrhnutie pravého ihlicového nervu, roztrhnutie bočných stabilizátorov pravého kolena

s odôvodňujúcou dobou liečby 3 až 8 mesiacov. Súčasne súd rozsudkom zaviazal žalovanú k náhrade
škody žalobcovi vo výške 10.000 eur a so zvyškom žalobcu ako poškodeného odkázal na občiansko-
súdne konanie. Zo záverov znaleckého posudku č. 22/2009 zo dňa 5.3.2009 vypracovaného v trestnom
konaní znalcom z odboru doprava cestná Ing. Milošom Kosíkom (ďalej aj „znalecký posudok“) vyplynulo,
že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla

Peugeot, ktorá spočívala v tom, že neprispôsobila svoje správanie situácii v cestnej premávke. Z
technického hľadiska nesprávne správanie vodičky spočívalo v tom, že na zastavenie jazdnej súpravy
reagovala oneskorene. Vodička vozidla Peugeot by zabránila zrážke s jazdnou súpravou, skoršou
reakciou priestorovo, ak by začala reagovať o 0,38 sekundy skôr a nižšou rýchlosťou priestorovo by
zabránila zrážke. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná

zodpovedá za škodu, žalobca ako poškodený má právo požadovať od žalovanej náhradu škody a
žalovaná je povinná poškodenému škodu nahradiť. Na motorové vozidlo, ktorým bola dopravná nehoda
spôsobená, nebolo v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu,
žalovaná je teda samostatne zodpovedná za vedenie súdneho sporu, pričom v konaní neuviedla žiadne
tvrdenia ani námietky proti nároku žalobcu uplatneného z titulu bolestného. KOOPERATIVA poisťovňa

a.s. vyplatila žalobcovi bolestné za 830 bodov (z celkového počtu 990 bodov) sumu vo výške 11.098
eur. V predmetnom konaní priznal súd žalobcovi bolestné aj vo zvyšnej ním uplatnenej výške 2.141,67
eur, teda bolestné za zostávajúci počet bodov vyplývajúci zo znaleckého posudku č. 43/2008, ako aj z
lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 8.3.2010 v rozsahu 160 bodov
(160 bodov x 13,37 eur hodnota 1 bodu). Nárok na zaplatenie cestovných výdavkov vo výške 17,96 eur

(ako rozdiel medzi uplatnenou výškou 235,85 eur a vyplatenou náhradou v sume 217,88 eur zo strany
poisťovne) považoval súd prvej inštancie taktiež za dôvodný. Pretože poisťovňa čiastočne plnila, a to
napriekskutočnostiamuvádzanýmižalovanou(uplatnenienáhradyzabenzín,ikeďautomalozariadenie
na skvapalnený plyn), súd rozhodol o povinnosti nahradiť žalobcovi nárok aj vo zvyšnej časti 17,96 eur,
keď uznal žalobcovi výdavok na benzín v situácii, že na vozidle žalobcu bolo nefunkčné zariadenie na

pohon skvapalneným plynom (túto skutočnosť si zjavne osvojila aj poisťovňa, ktorá plnila vo zvyšku
uplatneného nároku). K priamych výdavkom v sume 104,90 eur súd prvej inštancie uviedol, že nárok
žalobca v časti preukázal pokladničným blokom za liek Wobenzym v sume 97,38 eur, v tejto časti preto
žalobe vyhovel. Za nedôvodný považoval výdavok za tehotenský test v sume 3,63 eur a výdavok v
0,34 eur za liek, ktorý nebolo možné určiť pre nečitateľnosť pokladničného bloku, pričom nebol čitateľný

ani dátum zakúpenia lieku a z rovnakých dôvodov nebol uznaný ani ďalší výdavok zo dňa 26.2.2010
(nečitateľný blok). V súvislosti s námietkou žalovanej o spoluzavinení žalobcu, dospel prvej inštancie
k záveru, že spoluzavinenie žalobcu v konaní nebolo preukázané, pretože žalovaná svoje tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukázala a ani nenavrhla za tým účelom vykonanie dôkazov. Práve naopak,
súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že dopravná nehoda bola zavinená žalovanou (s odkazom

na znalecký posudok). K moderačnému právu pri rozhodovaní o výške škody súd prvej inštancie uviedol,
že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre uplatnenie ustanovenia § 450 O. z. K započítaniu
dodal, že nie je možné započítať plnenie, ktoré bolo žalobcovi poskytnuté napr. z titulu poškodenia
vozidla vo výške 571 eur, na náhradu škody na zdraví, pretože každá výplata plnenia je určená na
konkrétny účel. K nároku na náhradu ušlej mzdy (strata na zárobku) súd prvej inštancie uviedol, že

žalobcaažpísomnýmpodaním,doručenýmsúdu5.5.2014,špecifikovalpožadovanúnáhraduušlejmzdy
za obdobie trvania PN od 20.7.2009 do 17.8.2009, t. j. za 29 kalendárnych dní á 28,57 eur v sume
828,53 eur (pôvodne žiadal 1.798,29 za obdobie od 29.8.2008 do 18.8.2009) a rozšíril žalobu aj o nárok
na zaplatenie straty na zárobku po skončení PN od 1.9.2013 do 17.9.2013 vo výške 2.524,33 eur a onárok na stratu na zárobku po skončení PN za obdobie od 18.9.2013 do 1.5.2014 vo výške 409,18 eur
(žaloba bola rozšírená o sumu vo výške 3.762,04 eur). Následne písomným podaním zo dňa 31.3.2016,
doručeným súdu na pojednávaní dňa 1.4.2016, rozšíril žalobca žalobu o ďalší nárok - strata na zárobku

za obdobie od 1.5.2014 do 31.3.2016 vo výške 1.288 eur. Nárok na stratu na zárobku uplatnený
žalobcom písomným podaním doručeným súdu dňa 5.5.2014, ako aj nárok uplatnený písomným
podaním zo dňa 31.3.2016 doručený súdu dňa 1.4.2016, je premlčaný. Žalobca si pôvodne v žalobe
uplatnil nárok na náhradu ušlej mzdy za obdobie od 29.8.2008 do 18.8.2009 vo výške 1.798,29 eur
určený ako rozdiel medzi predpokladaným zárobkom žalobcu po odrátaní vyplateného nemocenského

v sume 4.217,05 eur a sumou vyplatenou poisťovňou vo výške 2.418,76 eur. Ako vyplýva z formulácie
nároku v žalobe a aj z obdobia, za ktoré si žalobca tento nárok uplatnil (do 18.8.2009), dospel súd
k záveru, že žalobca si podanou žalobou uplatnil len náhradu straty na zárobku počas trvania jeho
dočasnej práceneschopnosti, ktorá trvala od 19.8.2008 do 18.8.2009. Uvedenému záveru nasvedčuje aj
spôsob, ktorým prvotne žalobca v žalobe zdôvodnil výšku tohto nároku, ku ktorému dospel odpočítaním
vyplateného nemocenského za toto obdobie od predpokladaného zárobku, ktorý by dosiahol. Z tejto

formulácie teda vyplýva, že sa má jednať o náhradu straty na zárobku počas PN, teda počas obdobia,
v ktorom žalobca poberal nemocenské dávky. Rovnako tak aj na pojednávaní dňa 12.4.2013 právny
zástupca žalobcu výslovne uviedol, že uplatnený nárok na náhradu škody pozostáva okrem iného aj
z nároku na náhradu ušlej mzdy po dobu trvania PN žalobcu, z čoho tiež súd usudzoval, že pôvodne
si žalobou uplatnil žalobca len náhradu straty na zárobku počas PN. Ak si potom žalobca písomným

podaním doručeným súdu dňa 5.5.2014 uplatnil nárok na zaplatenie straty na zárobku po skončení PN
zaobdobiedo1.5.2014vovýške2.933,51eur,urobiltakpouplynutídvojročnejpremlčanejdoby,keďsúd
toto podanie žalobcu nepovažoval za rozšírenie včas uplatneného nároku žalobou zo dňa 18.8.2010,
ale za uplatnenie úplne nového nároku, ktorý si dovtedy podanou žalobou neuplatnil. Práceneschopnosť
žalobcu bola ukončená dňa 17.8.2009. Od 18.8.2009 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške

264,30 eur, ktorý bol vyplácaný vždy 20. dňa v kalendárnom mesiaci. Invalidný dôchodok bol žalobcovi
priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX zo dňa 26.10.2009 a
oznámením o výplate dôchodku na účet zo dňa 26.10.2009 bolo žalobcovi oznámené, že dôchodok za
obdobie od 18.8.2009 do 19.12.2009 mu je zároveň poukázaný na účet. Žalobca sa teda najneskôr v
deň výplaty invalidného dôchodku za toto obdobie (od 18.8.2009 do 19.12.2009), teda v deň 20.12.2009

dozvedel, v akej výške mu vznikla škoda, keď o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, nadobudol
vedomosť už v predchádzajúcom období. O výške priznaného invalidného dôchodku a o výške škody,
sa žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie dozvedel najneskôr v deň výplaty invalidného dôchodku,
i keď je pravdepodobné, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 26.10.2009 o priznaní invalidného
dôchodkumubolodoručenéužskôr.Premlčaciadobavdanomprípadezačalaplynúťnajneskôrododňa

20.12.2009, z čoho je zrejmé, že písomné podanie doručené súdu 5.5.2014, ktorým bol uplatnený nárok
na náhradu straty na zárobku po skončení PN, bolo podané po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby, ktorá uplynula 20.12.2011. Z rovnakého dôvodu súd považoval za premlčaný aj nárok
na náhradu straty na zárobku uplatnený podaním doručeným súdu dňa 1.4.2016 v sume 1.288 eur.
Poukázal pritom na skutočnosť, že tento nárok sa premlčuje ako celok, nepremlčujú sa len nároky na

samostatné mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce. Z vyššie uvedeného mal súd prvej
inštancie za to, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok na náhradu
straty na zárobku vo výške 5.050,04 eur priznať, a preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
Dodal, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť tohto nároku vo výške, ako si ho vyčíslil
v žalobe, rovnako tak nepreukázal ani správnosť postupu pri jeho výpočte. Žaloba bola zamietnutá aj v

časti náhrady priamych výdavkov v sume 7,52 eur za lieky. Žalobe súd prvej inštancie teda vyhovel v
častiozaplatenie2.257,01eur(bolestné2.141,67eur,náhradacestovnýchvýdavkov17,96eur,náhrada
ďalších priamych výdavkov v sume 97,38 eur). Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 0,15 eur
zastavilspoukazomna§144a§145ods.1a2CSP.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§251,§255ods.
1 a 2, § 257, § 262 ods. 1 a 2 CSP, posudzujúc pomer úspechu a neúspechu strán sporu, pričom úspech

žalobcu predstavoval 38,28 % (dôvod pre aplikáciu § 257 CSP tvrdený nebol a súd tento ani nezistil).

2. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov prvoinštančného
konaniapodalavčasodvolaniežalovaná,navrhujúcjehozrušenievnapadnutejčastiavrátenievecisúdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. V danej veci bola daná prekážka rozhodnutej veci, keď už raz bolo čiastočne právoplatne
vo veci rozhodnuté s poukazom na rozsudok v trestnom konaní, ktorým bola žalovaná právoplatnezaviazaná k náhrade škody žalobcovi vo výške 10.000 eur. V rámci tohto konania si žalobca uplatnil
bolestné 2.141,67 eur. Súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou nezaoberal, žiadnym spôsobom sa s
prekážkou nevysporiadal a z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo považoval podmienku konania za splnenú.

Žalobca neuviedol, či škoda, k zaplateniu ktorej bola žalovaná zaviazaná trestným rozsudkom je tou
istou škodou, ktorej zaplatenie žiada na základe žaloby alebo nie. Žalovaná poukázala na rozhodnutie
R 22/1979 (týkajúce sa prekážky začatého konania v súvislosti s náhradou škody uplatnenej aj v rámci
trestného konania). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spoluzavinenie nebolo preukázané a v tomto
smere ani nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie. S týmto žalovaná nesúhlasí, spoluzavinenie vyplýva

z fotodokumentácie vykonanej po dopravnej nehode, z fotografie miesta nehody z aplikácie google (išlo
o neprehľadný úsek). Žalobca musel na mieste zastaviť z dôvodu uvoľnenia nákladu na prívesnom
vozíku. Pokiaľ by sa súd zaoberal týmito dôkazmi, musel by dospieť k záveru, že spoluzavinenie
žalobcu minimálne z dôvodu porušenia jeho prevenčnej povinnosti tu bolo dané (žalobca ako jediný
zodpovedá za upevnenie nákladu na prívesnom vozíku). Žalobca mohol zabrániť dopravnej nehode,
ak by v danom mieste a čase vozidlo nezastavil, čo vyplýva zo znaleckého posudku v rámci trestného

konania. Nesúhlasí so záverom súdu, že nárok žalovaná ničím nespochybnila. Ďalej zo spisu nevyplýva
skutočnosť,žebymotorovévozidlojazdilonaskvapalnenýplynaajnabenzín.Súdopomenulvyhodnotiť
obranužalovanejohľadomstretuprevádzokvzmysle§431O.z.Nesúhlasíanisnázoromsúduohľadom
započítania pohľadávok. Žalovaná v konaní preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na uplatnenie
moderačné oprávnenia súdu. Keby súd správne žalobu zamietol, nebola by žalovaná povinná hradiť

ani trovy konania.

3. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti náhrady straty na zárobku (počas a po skončení
práceneschopnosti), podal včas odvolanie žalobca navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie zamietol žalobu
v časti nároku na náhradu straty na zárobku počas a po skončení PN ako celok z dôvodu premlčania.
Pritom z podanej žaloby z 18.8.2010 je nesporné, že žalobca si uplatnil stratu na zárobku (ušlú mzdu)

vo výške 4.217,05 eur. Nie je zrejmé, prečo mal byť zamietnutý nárok na stratu na zárobku v časti,
v ktorej bola žaloba súdu prvej inštancie (strata na zárobku počas PN) pôvodne podaná. Pokiaľ súdu
nebolo zrejmé, akého nároku sa žalobca domáha, či požaduje náhradu straty na zárobku počas PN
alebo po PN, mal súd postupovať v zmysle § 42 ods. 3 a § 43 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok
č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Ak tak súd neurobil a vady tohto

podania odstránil až sám žalobca podaním z 5.5.2014, mal súd vychádzať z toho, že účinky premlčacej
doby zostali zachované aj takýmto návrhom. Zistenie súdu, že žalobca sa podanou žalobou domáhal len
nárokunastratunazárobkupočasPNanieajpoPN,niejesprávne.Obdobieod29.8.2008do18.8.2009
je uvedené len vo vzťahu k špecifikácii poskytnutého plnenia nemocenského 4.217,05 eur, ktoré bolo
za toto obdobie vyplatené a od žalobcom uplatneného nároku odpočítané. Nesprávny je aj záver súdu,

že žalobca sa o výške škody, ktorá mu vznikla dozvedel 20.12.2009, t. j. v deň výplaty invalidného
dôchodku. Nie výplatou, ale právoplatným rozhodnutím kompetentného orgánu sa poškodený dozvie
o výške invalidného dôchodku. Voči rozhodnutiu o invalidnom dôchodku je možné podať odvolanie a
je nepochybné, že dôchodok je vyplácaný bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o jeho výške.
Žalovaná v tomto smere predniesla právnu argumentáciu, nenavrhla však dokazovanie na preukázanie

právoplatnosti rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku a teda neuniesla dôkazné bremeno. Záver
o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania nemôže vyplývať z dohadov, či predpokladov, nech sú
akokoľvek pravdepodobné. Napokon súd pochybil, keď na vznesenú námietku premlčania neaplikoval
§ 3 ods. 1 O. z. V tejto súvislosti mal zohľadniť, že žalovaná na pojednávaní 27.9.2013 prostredníctvom
právneho zástupcu uviedla, že nárok žalobcu uznáva, neuznáva jeho výšku ako ani skutočnosť, že k

vzneseniu námietky premlčania v konaní začatom 18.8.2010 došlo až 14.8.2017, pričom žalovaná bola
opakovane poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

4. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdiť.
V rozsudku sú uvedené dôvody, prečo námietke premlčania súd prvej inštancie vyhovel. Dodala, že

znenie samotnej žaloby a tým aj vymedzenie jednotlivých nárokov je výlučne zodpovednosťou žalobcu.
Ak počas konania tento nárok zmenil a to nielen zmenou právneho titulu, ale aj zmenou skutkových
a právnych okolností, dôjde k zmene žaloby a účinky pôvodne podanej žaloby vo vzťahu k plynutiu
premlčacej doby nemohli ostať zachované. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nárok žalobcuuplatnený 5.5.2014 považoval za nový. K nenavrhnutiu dokazovania k právoplatnosti rozhodnutia o
priznaní invalidného dôchodku uviedla, že toto je z hľadiska plynutia premlčacej doby irelevantné.
V danej veci bolo jednoznačné, že žalobca si uplatnil nárok niekoľko rokov po uplynutí premlčacej

doby. Dokazovanie nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by bolo nehospodárne. Potrebu aplikovať
§ 3 ods. 1 O. z. v danej veci žalobca nespomenul ani raz v konaní pred súdom prvej inštancie. Je
nepodstatné, kedy bola táto námietka uplatnená, pričom žalovaná ju uplatnila bez zbytočného odkladu
po tom, ako z právneho hľadiska vyhodnotila, že by jej uplatnenie mohlo byť úspešné.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov) po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným osobami (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že odvolania obsahujú zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a
odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo vyhovujúcej časti (napadnutej
odvolaním žalovanej) na právnom názore, že žalovaná zodpovedá za škodu, ktorú žalobcovi na zdraví

spôsobila pri dopravnej nehode, za ktorý skutok bola aj právoplatne odsúdená (spoluzavinenie žalobcu
preukázané nebolo). V zamietajúcej časti straty na zárobku počas a po skončení práceneschopnosti
žalobcu (napadnuté odvolaním žalobcu) založil svoje rozhodnutie na premlčaní tohto nároku, pričom
tento posudzoval ako celok.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19.8.2008 došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli žalobca a
žalovaná. Z obsahu (pripojeného) trestného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/42/2009 je zrejmé,
že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si v trestnom konaní uplatnila náhradu škody voči žalovanej vo
výške 3.943,42 eur, ktorá vznikla jej poistencovi (žalobcovi) v súvislosti s liečením a ktoré ešte nebolo
v tom čase ukončené. Sociálna poisťovňa si uplatnila náhradu škody voči žalovanej vo výške 4.337,71

eur (výplata dávok nemocenského za obdobie od 19.8.2008 do 31.5.2009 žalobcovi). Žalobca si uplatnil
bolestné v sume 10.000 eur. Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 29.10.2009 č. k. 6T/42/2009-149
v spojení s opravným uznesením z 26.2.2010 č. k. 6T/42/2009-163 bola schválená dohoda o vine a
treste. Súd uznal žalovanú za vinnú zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jeden rok

s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 18 mesiacov. Žalovanú súd zaviazal k náhrade škody
poškodenému (žalobcovi) vo výške 10.000 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 3.943,42
eur, Sociálnej poisťovni vo výške 4.337,71 eur a so zvyškom nároku žalobcu ako poškodeného odkázal
na občianskosúdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2009.

10. Na vozidlo žalovanej (škodcu) nebolo v čase poistnej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu. Náhrada škody sa poskytovala žalobcovi z garančného fondu Slovenskou
kanceláriou poisťovateľov (ďalej aj „SKP“ alebo „kancelária“). Slovenská kancelária poisťovateľov dňa
19.1.2009 podľa § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poverila
poisťovňu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group vybavením škodovej udalosti (č. l.
35 a nasl.). Táto následne žalobcovi plnila 149,43 eur (lieky a zdrav. pomôcky), 217,88 eur (cestovné
náklady), 11.098 eur (bolestné, 830 bodov), 14.460 eur (sťaženie spoločenského uplatnenia), stratu na
zárobku 2.418,76 eur.

11. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s prekážkou rozhodnutej veci, keďže je zrejmé, že v trestnom konaní bola žalovaná
zaviazaná k náhrade škody žalobcovi sumou 10.000 eur.12. Procesné podmienky môžeme rozdeliť do štyroch základných skupín a to na a/ procesné podmienky
na strane súdu, b/ procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, c/ vecné procesné podmienky

a d/ negatívne procesné podmienky (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 606
s.).

13. Medzi negatívne procesné podmienky patrí prekážka rozhodnutej veci (§ 230 CSP) a prekážka

litispendencie (§ 159 CSP).

14. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) znamená, že sa už raz v tej istej veci
právoplatne rozhodlo. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými
stranami (účastníkmi) a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za tu istú vec treba v
novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý

právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 20.10.2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010).

15. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom
konaní, v priestupkovom konaní či v adhéznom konaní trestnom.

16. Právoplatné prisúdenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní bráni prejednaniu rovnakej
veci v občianskom súdnom konaní v tom rozsahu, v akom sa o náhrade škody rozhodlo (R 22/1979).

17.Vprejednávanejvecisažalobcaokreminýchnárokovdomáhalbolestného,pričomvtrestnomkonaní

bol vydaný rozsudok, ktorým bolo priznané aj bolestné, a ktorý predstavoval exekučný titul v prospech
žalobcu na sumu 10.000 eur (bolestné).

18. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam

z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

19. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky

povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(porov. napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s

ohľadom na okolnosti každého prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

20. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie ustanovení § 220 ods. 2, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku má uviesť súd

podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie,
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a
posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

21. O nepreskúmateľné rozhodnutie ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov
boli vyvodené a aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd
náležitevysvetliť,akosavysporiadalsrozhodujúcimiazistenýmiskutočnosťamianaakomzákladeprijalprávne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. I. ÚS 226/03).

22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci v jeho vyhovujúcej časti nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže postráda
argumentačný základ k posúdeniu podmienky konania prekážky res iudicata, ktorý by mohol odvolací

súd preskúmať (už priznané bolestné právoplatným rozsudkom a uplatňované bolestné z hľadiska
možnej totožnosti nároku na bolestné).

23. Predmetom konania v preskúmavanej veci v časti bolestného bola suma 2.141,67 eur (160 bodov)
s poukazom na znalecký posudok MUDr. Köröcza z 27.10.2008 (750 bodov) a lekársky posudok MUDr.
Köröcza z 8.3.2010 (240 bodov), pričom nie je zrejmé, na základe ktorého posudku sa žalobca nároku

uplatneného žalobou v tomto konaní domáhal (a v akom rozsahu). Žalobca si uplatnil nárok ako celkový
rozdielmedzisumou,ktorúmuposkytlakanceláriaasumou,ktoráostalaneuhradená(bližšietentonárok
nešpecifikoval). Ani z oznámenia poisťovne nebolo možné zistiť, za aké konkrétne poškodenia zdravia
poskytla plnenie žalobcovi. Pri náhrade za bolesť poisťovňa plnila sumu vo výške zodpovedajúcej
830 bodom, pričom nebolo zistené, ktorým konkrétnym sadzbám bodového ohodnotenia bolesti za

poškodenia zdravia (podľa vyššie uvedeného znaleckého posudku a lekárskeho posudku) plnenie
zodpovedá. V dôsledku uvedeného nebolo možné posúdiť, či ide o totožný nárok uplatnený už v rámci
trestného konania a teda ani posúdiť procesnú podmienku konania prekážku rozhodnutej veci.

24. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo možné zistiť zohľadnenie zaplatenia sumy

1.000 eur žalovanou (či sa jednalo o úhradu bolestného, cestovných výdavkov, alebo iné). Hoci v
odôvodnení túto skutočnosť súd prvej inštancie zmieňuje, pri hodnotení dôvodnosti nárokov sa súd prvej
inštancie obmedzil len na konštatovanie, že v časti, v ktorej žalobe vyhovel ide o sumu nevyplatenú SKP.
S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie taktiež nevysporiadal.

25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcejčasti(ozaplatenia2.257,01eur)avecvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie,zdôvodu,
že v dôsledku nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia došlo k nesprávnemu procesnému
postupu súdu prvej inštancie, ktorým žalovanej bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť

v konaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom na dôvody zrušenia rozsudku v napadnutej vyhovujúcej
časti, zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalovanej uvedených v odvolaní (moderačné právo,
započítanie), by bolo predčasné.

26. Je potrebné uviesť, že spoluzavinenie žalobcu nevyplýva zo znaleckého posudku č. 22/2009

vypracovaného v trestnom konaní znalcom Ing. Milošom Kosíkom, ktorý konštatoval, že žalobca zastavil
tesne pred úsekom klesania, v mieste, kde nebol zákaz predchádzania. Dôvodom zastavenia bol pohyb
uvoľneného nákladu na prípojnom vozidle, pričom vodič z vozidla vystúpil a mal pripevňovať náklad.
Z technického hľadiska postupoval správne. Žalovaná z technického hľadiska reagovala oneskorene,
hoci rýchlosť dodržala. Z vykonanej analýzy dopravnej nehody vyplýva, že príčinou dopravnej nehody

z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Peugeot (žalovanej), ktorá
spočívala v tom, že neprispôsobila svoje správanie situácii v cestnej premávke, resp. vodička
na zastavenie jazdnej súpravy reagovala z technického hľadiska oneskorene. Z fotodokumentácie
predloženej v tomto konaní, nevyplynulo spoluzavinenie žalobcu. Ďalšie dokazovanie v tomto smere
navrhnuté nebolo. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že spoluzavinenie žalobcu nebolo

preukázané. Bez právneho významu potom ostáva námietka žalobcu ohľadom nevysporiadania sa
súdom prvej inštancie so stretom prevádzok (č. l. 297), keď na uvedené žalovaná poukazovala
v súvislosti so spoluzavinením žalobcu a viazanosťou súdu trestným rozsudkom (pri posudzovaní
spoluzavinenia nie je súd týmto výrokom viazaný), pretože súd prvej inštancie pri posudzovaní
spoluzavinenia neodkazoval výlučne na rozhodnutie v trestnom konaní, ale spoluzavinenie hodnotil

predovšetkým podľa znaleckého posudku. Nárok na zaplatenie cestovných výdavkov vo výške 17,96
eur (rozdiel medzi uplatnenou výškou 235,85 eur a vyplatenou náhradou v sume 217,88 eur zo strany
poisťovne) žalovaná v konaní poprela, avšak skutočnosť, že motorové vozidlo v súvislosti s použitímktorého sa žalobca domáhal náhrady výdavkov, je na benzín, nielen skvapalnený plyn, vyplývala z
technického preukazu motorového vozidla (č. l. 19).

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania
posúdiť uplatnený nárok žalobcu (v časti, ktorá zostala predmetom konania) po preskúmaní procesnej
podmienky konania prekážky rozhodnutej veci. Bude potrebné pri nároku žalobcu na bolestné ustáliť,
o ktoré konkrétne sadzby bodového ohodnotenia bolesti za jednotlivé poškodenia zdravia, podľa
konkrétneho posudku, žalobca svoj nárok opiera. Len tak bude možné posúdiť, či ide o totožný nárok na

bolestné uplatnený už v rámci trestného konania (prípadne sčasti) a teda posúdiť procesnú podmienku
konania prekážku rozhodnutej veci.

28. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil

a rozhodol.

29. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby
riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr.

sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

30. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

31. K odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

32. Podľa § 101 ods. 1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa § 106 ods. 1 O. z. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

34.Žalobuvčastináhradystratynazárobkupočaspráceneschopnostiaposkončenípráceneschopnosti
žalobcu súd prvej inštancie zamietol pre premlčanie, ktoré nesprávne spolu posudzoval vo vzťahu k
týmto nárokom ako k celku.

35. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe

oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania
v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1
tretia veta Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje
prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky

škody a pod. (porovnaj R 29/1983).

36. Premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená
výrazné oslabenie subjektívneho práva strany, keďže premlčaním síce jej nárok nezaniká, nemôže byť
však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania.

37. Pre uplatnenie práva na náhradu škody na zdraví platí dvojročná premlčacia subjektívna doba.
Objektívna premlčacia doba tak pri týchto právach normovaná nie je.38. Predovšetkým je však potrebné vychádzať zo skutočnosti, že jednotlivé nároky na náhradu škody na
zdraví sú samostatnými nárokmi, u ktorých plynú samostatné premlčacie doby. Počiatok ich plynutia je
stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Začiatok subjektívnej

premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne
nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Nezávisí teda na tom, či a
kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná
situácianato,abyskutkovéokolnosti,oktorýchmávedomosť,moholvsúdnomkonanípreukázať(porov.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. sp. zn. 4 Cdo 152/2010).

39. Z obsahu spisu, vo vzťahu k strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného a po
skončení pracovnej neschopnosti poškodeného, resp. pri invalidite, je zrejmé, že žalobou doručenou
súdu dňa 18.8.2010 sa žalobca domáhal náhrady ušlej mzdy, ako rozdielu predpokladaného zárobku
9.796,16 eur a vyplateného nemocenského 5.579,11 eur za obdobie od 29.8.2008 do 18.8.2009, po
odpočítaní sumy uhradenej kanceláriou (2.418,76 eur) v celkovej výške 1.798,29 eur (č. l. 2, 3). Z

oznámenia poisťovne (poverenej kanceláriou) o poistnom plnení (č. l. 40) vyplýva, že strata na zárobku
bola vypočítaná vo výške 2.418,76 eur a z jej následného vyjadrenia z 23.1.2014 (č. l. 95) je zrejmý
výpočet náhrady straty na zárobku v zmysle § 446 O. z. s tým, že došlo k úhrade celého nároku za
dobu trvania práceneschopnosti 335 dní (t. j. strata na zárobku počas práceneschopnosti). Invalidný
dôchodok bol žalobcovi priznaný od 18.8.2009. V žalobe (podanej na súd 18.8.2010) bol preto uplatnený

len nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného, nie aj po
skončení práceneschopnosti. Uvedenému záveru nasvedčuje aj prednes právneho zástupcu žalobcu
na pojednávaní dňa 12.4.2013 (č. l. 80), kde výslovne uviedol, že suma 1.798,29 eur predstavuje
nárok na náhradu ušlej mzdy po dobu trvania práceneschopnosti. Odvolacia námietka žalobcu ohľadom
povinnosti súdu odstrániť vady (pôvodnej) žaloby, ak táto bola nezrozumiteľná, neúplná, nebola potom

dôvodná, pretože v žalobe bol v tejto časti zrozumiteľne uplatnený nárok, ako aj jeho výška.

40. Podaním z 30.4.2014 (č. l. 123 a nasl.), ktoré žalobca doručil súdu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 5.5.2014 (č. l. 158), vzal žalobca žalobu v časti späť, pretože náhrada
ušlej mzdy bola plnená za obdobie od 19.8.2008 do 17.8.2009 (ako preddavok). Požadovanú stratu

na zárobku špecifikoval preto sumou: 828,53 eur (za obdobie od 20.7.2009 do 17.8.2009), za dobu
trvania práceneschopnosti; 2.524,33 eur (za obdobie od 1.9.2013 do 17.9.2013), za dobu po skončení
PN s odkazom na § 447 O. z.; sumu 409,18 eur (za obdobie od 18.9.2013 do 1.5.2014) ako doplatok
renty, súčasne navrhol pripustiť zmenu žaloby, o ktorej súd rozhodol uznesením z 21.7.2014 č. k.
14C/163/2010-139 pripustením zmeny žaloby.

41. Podaním z 31.3.2016 (č. l. 200 a nasl.), rozšíril žalobca žalobu a požadovanú sumu straty na zárobku
zvýšil o sumu 1.288 eur ako nedoplatok na úrazovej rente, za obdobie od 1.5.2014 do 31.3.2016. Súd
uznesením z 29.6.2016 č. k. 14C/163/2010-216 zmenu žaloby pripustil.

42. Odvolaciu námietku neprávneho posúdenia premlčania súdom prvej inštancie vo vzťahu k náhrade
straty na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti vo výške 2.524,33 eur (za obdobie od 1.9.2013
do 17.9.2013), 409,18 eur (za obdobie od 18.9.2013 do 1.5.2014) ako doplatok renty, 1.288 eur ako
nedoplatok na úrazovej rente za obdobie od 1.5.2014 do 31.3.2016, nepovažoval odvolací súd za
dôvodnú.

43. Premlčacia doba začína vo všeobecnosti plynúť od právnej udalosti, ktorá je rozhodujúca pre
uplatnenie subjektívneho práva (nároku). Dôkazné bremeno, ak je sporné, kedy nastala právna
skutočnosť rozhodujúca pre začiatok plynutia premlčacej doby stíha tú stranu sporu (ak právny predpis
nestanoví inak), ktorej je existencia skutočnosti, o ktorej tvrdí, že nastala, na prospech.

44. Strata na zárobku sa uhrádza peňažným dôchodkom. Tento občianskoprávny nárok na náhradu za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky
na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku, tzv.
renty (Rc 36/2007).

45. Ak sa poškodený stane v dôsledku škody na zdraví práceneschopným a po skončení
práceneschopnosti poberá iba invalidný dôchodok, môže získať vedomosť o rozsahu straty na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti, umožňujúci uplatnenie jej náhrady žalobou na súde až potom, čobolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Dovtedy
totiž nie je isté, či a v akej výške bude poškodenému priznaný invalidný dôchodok a teda ani v akom
rozsahu došlo k strate na zárobku, aby nárok na jej náhradu mohol uplatniť na súde (porov. rozsudok

sp. zn. 1 Cz 2/88 z 29.4.1988).

46. Vedomosť o výške invalidného dôchodku je preto spájaná s doručením rozhodnutia o jeho
priznaní (nadobudnutie vedomosti). Od tohto okamihu plynie potom premlčacia doba (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2015 sp. zn. 4 MCdo 13/2013).

47. V danej veci žalobca namietal v odvolaní posúdenie plynutie premlčacej doby súdom prvej inštancie,
ktorý za rozhodujúci okamih považoval vyplatenie invalidného dôchodku (20.12.2009).

48. Z obsahu spisu však vyplýva, že predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného
dôchodku (č. l. 28) predložil samotný žalobca ako prílohu k žalobe (18.8.2010) a teda aj v prípade, že

by sa počítanie dvojročnej premlčacej doby odvíjalo od tohto okamihu (t. j. od podania žaloby, kedy bolo
nepochybné, že žalobca mal rozhodnutie Sociálnej poisťovne doručené), bol by nárok predstavujúci
stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti žalobcu spolu vo výške 4.221,51 eur za obdobie
špecifikované v ods. 42 tohto rozhodnutia (uplatnený 5.5.2014 a v následnom podaní z 31.3.2016)
premlčaný dňom 20.8.2012 (18.8.2012 pripadlo na sobotu a najbližší pracovný deň bol pondelok

20.8.2012). Vzhľadom na zjavné uplynutie premlčacej doby, bolo dokazovanie dátumu doručenia
rozhodnutia nadbytočné a nehospodárne. V tejto časti je potrebné považovať rozhodnutie súdu prvej
inštancie za vecne správne.

49. K námietke žalobcu o neskorom namietaní premlčania žalovanou je potrebné uviesť nasledovné.

Námietka premlčania bola vznesená na pojednávaní dňa 14.8.2017 (č. l. 270). Žalobca sa na
predmetnom pojednávaní k hmotnoprávnej námietke žalovanej nevyjadril, plynutie premlčacej doby
nespochybnil, neurobil tak ani na pojednávaní 16.1.2018 (č. l. 278). V záverečnej reči na pojednávaní
22.5.2018 (č. l. 296) nedôvodne uviedol, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom premlčania
nároku na stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti žalobcu, keď o výške invalidného dôchodku

mohlo byť rozhodnuté až právoplatným rozhodnutím o invalidnom dôchodku, od ktorého momentu mala
plynúť premlčacia doba.

50. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že vznesenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi,
čo súd prvej inštancie nezohľadnil.

51. Vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť
považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi
môže byť len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia

tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania
môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil
a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre
posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do
úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred

uplynutím premlčacej doby (II. ÚS 176/2011, IV. ÚS 542/2013).

52. V tejto súvislosti je tiež relevantné, či v konaní boli tvrdené a preukázané také dôvody a okolnosti
prípadu, pre ktoré by mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi (m. m. II. ÚS 176/2011).

53. Ak účastník konania, voči ktorému sa táto námietka uplatnila, chce vylúčiť účinky tejto námietky
pre rozpor s dobrými mravmi, mal by v zásade tento rozpor v konaní uplatniť a tento rozpor aj náležite
preukázať. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal rozpor námietky premlčania s
dobrými mravmi a ani nepreukázal také okolnosti, ktoré by tento rozpor odôvodňovali. Súd prvej
inštancie tak nebol povinný osobitne sa zaoberať tým, či je námietka premlčania v rozpore s dobrými

mravmi (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 542/2013). Pretože
rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi žalobca namietal až v odvolaní, a námietka premlčania
predstavuje v zmysle § 149 CSP prostriedok procesnej obrany ako hmotnoprávna námietka, bolo
dôvodné posudzovať uvedenú námietku ako novotu v odvolacom konaní (§ 366 CSP).54. V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
(prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie

skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštanciemožnovodvolanípoužiťlenvtedyaka)satýkajúprocesnýchpodmienok,b)satýkajúvylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol

uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

55. Žalobca v odvolaní netvrdil splnenie niektorej z podmienok pre použitie prostriedkov procesného
útoku (obrany) až v odvolacom konaní. V zmysle citovaného § 366 písm. a/ až d/ CSP tieto podmienky
ani nevyšli najavo, preto táto novota nemohla byť použitá až v odvolacom konaní. Nebolo tak možné na
námietku odvolateľa o vznesení námietky premlčania žalovanou, v rozpore s dobrými mravmi, prihliadať.

56. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie 4.221,51 eur ako vecne správne potvrdil.

57. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti,

odvolací súd uvádza, že v danej veci šlo o sumu 828,53 eur (za obdobie od 20.7.2009 do 17.8.2009).
Pôvodne (žalobou z 18.8.2010) sa žalobca domáhal straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti
za obdobie od 29.8.2008 do 18.8.2009, po odpočítaní sumy uhradenej kanceláriou v celkovej výške
1.798,29 eur. Následne žalobca vzal v tejto časti žalobu čiastočne späť a žiadal sumu nižšiu za
obdobie kratšie (ale spadajúce do obdobia pôvodného). Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu súd prvej

inštancie považoval tento nárok za premlčaný (a ktorý okamih, od ktorého premlčaciu dobu pri nároku
na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti počítal, za určujúci), resp. z akého dôvodu
predmetnýnárokuplatnenýzaobdobiepočaspráceneschopnostižalobcuzahrnul(vrámciargumentácie
o premlčaní) do obdobia po jej skončení. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci aj
v tejto časti nezodpovedá už vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Postráda argumentačný základ k posúdeniu premlčania a plynutia premlčacej doby vo
vzťahu k nároku na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti žalobcu, ktorý by mohol
odvolací súd preskúmať.

58. Pre úplnosť sa dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 10.10.2018 pod sp. zn. PL. ÚS

10/2016 nálezom rozhodol, že ustanovenie § 446 O. z. nie je v súlade s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
stratilo ustanovenie § 446 O. z. účinnosť. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vyhlásený v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 30.1.2019 (č. 25/2019 Z. z.).

59. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti o zaplatenie 828,53 eur a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu,
že v dôsledku nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia došlo k nesprávnemu procesnému
postupu súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené žalobcovi uskutočňovať procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v

konaní pred odvolacím súdom.

60. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní posúdiť nárok žalobkyne v časti o
zaplatenie 828,53 eur, a to aj vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania.

61. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol.

62. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán konania.63. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konania, vrátane žalovanej, dá odpoveď, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a
zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

64. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

65. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

66. Písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracovala JUDr. Terézia Mecelová (sudca spravodajca).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.