Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoPr/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215759
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115215759.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne: B.. I. M., C.. XX.X.XXXX,
S. D. X, XXX XX I. , zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8,
080 01 Prešov proti žalovanému: R. C. O. M. W..X.. U. M., O. O. N. XX, XXX XX M. XX XXX XXX,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s. r. o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice
a Advokátskou kanceláriou Husovská s. r. o., so sídlom Weberova 2, 080 01 Prešov, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č. k. 19Cpr/13/2015-411 zo dňa 21. 06. 2018 v pomere 2:1 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa po úprave žaloby podanej na tunajšom súde dňa X.X.XXXX domáhala voči žalovanému
určenia, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX daná jej žalovaným z dôvodu podľa
§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je neplatná a jej pracovný pomer trvá naďalej, pričom svoj
návrh odôvodnila tým, že pokiaľ dôvodom na výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny
bol jej postup v prípade pacientky A. N., tak je presvedčená, že postupovala správne, poskytla jej

potrebnú zdravotnú starostlivosť a naopak, samotná pacientka sa správala nezodpovedne, vedome
odmietalazdravotnústarostlivosťasamaohrozilasvojezdravie,tedasanedopustilažiadnehoporušenia
pracovnej disciplíny. Poukázala na to, že aj s ohľadom na stanovisko odborového združenia nie je
možné jej správanie kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože zvolila štandardný
postup, dokonca skôr nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Tvrdila, že zo strany žalovaného sa voči
nej správali diskriminačne a v rozpore s dobrými mravmi, pretože po tom, čo zistila, že je tehotná a
oznámila túto skutočnosť žalovanému ešte v novembri XXXX, bol jej nariadený výkon pohotovostnej

služby a v mesiaci decembri XXXX bola zaradená do rozpisu pohotovostných služieb a rovnako jej boli
pohotovostné služby nariadené aj v januári XXXX, a to v rozpore s § 161 ods. 2 Zákonníka práce, čo
je príčinou toho, že od X.X.XXXX bola na rizikovom tehotenstve. Správanie žalovaného posúdila ako v
rozpore s dobrými mravmi aj preto, lebo sa domnieva, že sa stala pre žalovaného nepohodlnou, a preto
došlo ku skončeniu pracovného pomeru na základe vymysleného porušenia pracovnej disciplíny.
V priebehu konania svoje námietky voči výpovedi rozšírila aj o formálnu námietku neplatnosti výpovede
pre skutočnosť, že odborový orgán, ktorý mal pred daním výpovede prejednať jej výpoveď tak

nepostupoval v zmysle Zákonníka práce, pretože výpoveď bola prejednaná XX.X.XXXX a samotná
výpoveď je datovaná až XX.X.XXXX. Výpoveď, ktorá bola daná XX.X.XXXX, teda podľa žalobkyne
neexistovala v čase, keď bol úmysel dať výpoveď prejednaný v odborom združení, ktorú túto vec
prejednalo XX.X.XXXX. Poukázala na to, že jej diskriminácia vyplýva aj z výpovedí dvoch svedkýň, akoajzpostupuprimáraoddelenia,ktorývypovedal,žejudávaldoslužiebnapriektomu,žepísomnádohoda
o tomto postupe uzavretá nebola a napriek druhej atestácii nedostávala ani prácu zodpovedajúcu tejto
skutočnosti, ani jej nebola zmenená pracovná zmluva a upravený plat. Namietala aj tú skutočnosť, že

to bol žalovaný, ktorý jej znemožňoval poskytovať pacientom potrebnú lekársku starostlivosť, nakoľko
nezabezpečil funkčný CT prístroj. Namietala taktiež, že voči ostatným zamestnancom žalovaného,
v prípade obdobných porušení pracovnej disciplíny závažného charakteru, neboli vyvodené také
pracovnoprávne dôsledky, ako v jej prípade.

2. Žalovanýsnávrhomodpočiatkunesúhlasilanasvojichnesúhlasnýchstanoviskáchzotrvalvpriebehu
celého konania z dôvodu, že žalobkyňa hrubo porušila pracovnú disciplínu tým, že nevykonávala svoju
činnosť pohotovostnej lekárky dňa XX.XX.XXXX podľa pracovnej náplne a pracovného poriadku, v
dôsledku čoho odmietla ošetriť pacientku A. N.. Zdravotnú starostlivosť neposkytovala v súlade so
zákonom de lege artis, následkom čoho pacientku vystavila vážnemu ohrozeniu zdravia. Žalovaný
odmietol tvrdenie, že neumožnil žalobkyni ako lekárke vykonávať potrebnú zdravotnú starostlivosť v

súvislosti s nefunkčným CT prístrojom, keďže zabezpečil v každom ohľade náhradný CT prístroj a
ostatní lekári na oddelení postupovali v zmysle tohto pokynu. Poprel ako účelové taktiež diskriminačné
správanievočižalobkyni,ktorémalospočívaťvtom,žebolaprideľovanádoslužiebnapriektomu,žebola
tehotná a túto skutočnosť oznámila primárovi oddelenia. Rovnako odmietol aj v konaní neskôr tvrdené
skutočnosti žalobkyne o tom, že výpoveď nebola prejednaná odborovou organizáciou v zmysle zákona,

pretože bola prejednaná so všetkými troma odborovými organizáciami a v súlade so Zákonníkom práce.

3. Okresný súd Prešov (ďalej aj súd prvej inštancie“) žalobu zamietol. Vychádzal zo skutkového stavu,
podľa ktorého, cit. z odôvodnenia:
„6.ŽalobkyňavykonávalaužalovanéhopráculekárkyvčaseodXX.X.XXXXdoXX.XX.XXXXanásledne

na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou jej bola stanovená práca: T. - Q.
X. M. T. Č. na plný pracovný úväzok na dobu neurčitú s tým, že dohodnutý druh práce je špecifikovaný
opisom pracovných činností v pracovnej náplni.

7. Podľa Čl. II bodov 1. a 2. zmluvy nazvanej Osobitné dojednania,

zamestnanec - žalobkyňa bola povinná podľa pokynov zamestnávateľa - žalovaného vykonávať prácu
osobne podľa pracovnej zmluvy, v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu, pracovať
svedomito a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených, vydané v
súlade s právnymi predpismi a v rámci vymedzeného druhu práce., ako aj plniť všetky povinnosti
ustanovené zákonnom č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, keďže práca lekára je

prácou vo verejnom záujme.

8. Podľa Pracovného poriadku žalovaného zo dňa 2.10.2012 článku 18. bod 18.1
Povinnosti zamestnancov pri vzniku a priebehu pracovného pomeru
? vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy v stavenom pracovnom čase s dodržiavaním

pracovnej disciplíny,
? pracovať svedomito a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,
? byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po jeho skončení,
? hospodáriť riadne a prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok

pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekovať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
? predložiť požadované doklady, potvrdenia a iné dokumenty,
? zúčastniť sa školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, o požiarnej ochrane a ochrane
osobných údajov a dodržiavať predpisy, týkajúce sa tejto problematiky,

? oboznámiť sa s kolektívnou zmluvou, organizačným poriadkom, pracovným poriadkom, predpismi o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ďalšími predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú
a riadi sa nimi,
? do práce prichádza podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve, fyzicky a duševne pripravený
na riadny výkon práce,

? zamestnanci vo viaczmenných prevádzkach - dostaviť sa na pracovisko 10 minút pred začatím
pracovnej zmeny, aby prácu riadne prevzali a zoznámili sa s priebehom výkonu práce predchádzajúcej
zmeny, ako aj s prípadnými prevádzkovými opatreniami,? pri striedaní zmien zotrvať na pracovisku do príchodu striedajúceho zamestnanca. Ak sa tento na
zmenunedostaví,zamestnanec,ktorémukončípracovnázmenaoznámitútoskutočnosťnadriadenému,
ktorý zabezpečí ďalšie opatrenia,

? odovzdať denník, prevádzkové výkazy, prípadne materiál, náradie, kľúče a pod.,
? zabezpečiť čistotu a poriadok na pracovisku,
? podrobiť sa skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov alebo iných omamných látok, ktorú môže
nariadiť riaditeľ organizácie, priamy nadriadený, technik BOZP, zamestnanec kontroly a sťažností,
? prehlbovať si kvalifikáciu,

? zabrániť prístupu k obsluhovanému zariadeniu neoprávnenej cudzej osobe alebo zamestnancov z
iného oddelenia,
? upozorniť na škody ohrozujúce zdravie, majetok organizácie, životné prostredie, a ak je nevyhnutný
zákrok, tento uskutočniť,
? hlásiť všetky okolnosti, ktoré vzbudzujú podozrenie z trestnej činnosti a porušenia pracovnej disciplíny,
? o poskytnutie pracovného voľna pre prekážku v práci na strane zamestnanca požiadať priameho

vedúceho zamestnanca. Ak prekážka v práci nie je zamestnancovi vopred známa, bez zbytočného
odkladu (ihneď) nahlásiť priamemu vedúcemu zamestnancovi svoju neprítomnosť v práci,
? začiatok a koniec pracovného času, ako aj každé prerušenie výkonu práce (prestávka na obed,
vyšetrenie alebo ošetrenie chorého člena rodiny, pedagogická činnosť na stredných školách a pod.)
zapísať do knihy dochádzky,

? ak bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, je povinný
oznámiť to bez meškania, najneskôr do 3 dní priamemu vedúcemu zamestnancovi a súčasne predložiť
list II.a, prípadne aj list II - potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, rovnako bez meškania oznámiť
a preukázať dokladom nárok na ošetrovné,
? podrobiť sa kontrole skriniek a šatníkov zamestnancov, ktorú môžu vykonávať priami nadriadení

zamestnancov, zamestnanci oddelenia kontroly a sťažnosti,
? vyžiadať si písomný súhlas na vykonávanie inej zárobkovej činnosti, ktorá je zhodná s predmetom
činnosti zamestnávateľa,
? neodkladne hlásiť personálno-mzdovému odboru zmeny osobných údajov, trvalého bydliska,
zdravotnej poisťovne, ďalej zmeny, ktoré sú rozhodujúce pre sociálne poistenie, daňové účely a pod.,

predložiť doklad o doplnení, zmene alebo nadobudnutí kvalifikácie,
? dodržiavať a zdokonaľovať kultúrnu a jazykovú úroveň, písomný prejav, vystupovanie a reprezentáciu
organizácie,
? na pracovnej ceste postupovať tak, aby účel cesty bol dosiahnutý čo najhospodárnejšie, dodržiavať
interné predpisy pri používaní služobných, ako aj súkromných motorových vozidiel pri pracovných

cestách,
? zastupovaný zamestnanec je povinný informovať svojho zástupcu o jeho právach a povinnostiach, o
stave plnenia úloh úseku, ktorý riadi a upozorniť ho na dôležité okolnosti a závažné povinnosti na ich
zabezpečenie. Pri zastupovaní na všetkých funkciách musí byť pred začatím vykonané preukázateľné
poučenie so zastupujúcim zamestnancom. Zástupca je povinný podať zastupovanému po skončení

zastupovania správu o stave plnenia úloh.

9. Podľa bodu 19.1. Pracovného poriadku, porušenie pracovnej disciplíny je zamestnancom zavinené
konanie alebo opomenutie, ktorým porušil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
všeobecne záväzné právne predpisy najmä Zákonník práce a zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce

vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, interné predpisy R., alebo nesplnil príkaz, nedodržal
zákaz, alebo pokyn nadriadeného.
Podľa bodu 19.1.1 Pracovného poriadku za menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny sa
považuje najmä:
? odmietnutie plnenia príkazu priameho nadriadeného, ktorý nie je v rozpore so všeobecne záväznými

právnymi predpismi a internými predpismi organizácie,

? nevedenie zdravotnej dokumentácie podľa platných a účinných právnych predpisov,
? preukázateľné urážanie občana, resp. zamestnanca (podriadený, nadriadený, spolupracovník a pod.)
pri výkone práce, resp. na pracovisku,

? oneskorený nástup na pracovisko a predčasný odchod z práce,
? vopred nedohodnutý nástup na riadnu dovolenku,
? oneskorené oznámenie neprítomnosti v práci z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci
priamemu nadriadenému,? svojvoľné opustenie pracoviska počas pracovnej doby,
? fajčenie v priestoroch organizácie,
? preukázateľné neefektívne nakladanie so zverenými prostriedkami a majetkom zamestnávateľa;

nedodržiavanie zásad finančného hospodárenie v zmysle príslušných platných právnych predpisov;
spôsobenie škody na majetku zamestnávateľa do výšky 30 000,- Sk (995,82EUR),
? používanie spojovacích, telefónnych a iných zariadení organizácie k vybavovaniu súkromných
záležitostí

nedodržiavanie interných predpisov R.
Podľa bodu 19.1.2 za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje najmä:
? prijímanie darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania
? neospravedlnená absencia, ktorej už predchádzalo písomné oznámenie o porušovaní pracovnej
disciplíny s možnosťou výpovede,
? požitie alkoholických nápojov, omamných látok a psychotropných látok na pracoviskách

zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk, nastúpenie pod ich vplyvom do práce.
? odmietnutie podrobiť sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov a iných omamných
látok,
? preukázateľné fyzické napadnutie občana, resp. zamestnanca (nadriadený, podriadený,
spolupracovník) na území organizácie i mimo nej v súvislosti s výkonom práce,

? nájdené predmety v skrini, resp. v pracovnom stole zamestnanca, u ktorých je dokázané, že došlo k
ich odcudzeniu dotknutým zamestnancom,
? krádež a vynášanie predmetov alebo materiálu, na ktorý nebola vyhotovená priepustka materiálových
zásob z objektu organizácie bez ohľadu na ich finančnú hodnotu,
? zneužívanie právomoci súvisiacej s výkonom činnosti,

? nezachovanie hospodárskeho a služobného tajomstva, mlčanlivosti o prevádzkových pomeroch
konanie v rozpore so záujmami organizácie,
? podávanie informácií o personálnych a mzdových záležitostiach zamestnanca iným osobám,
organizáciám alebo inštitúciám bez potrebného vyžiadania alebo súhlasu dotknutého zamestnanca.
? fajčenie a používanie otvoreného ohňa na miestach a pracoviskách so zvýšeným nebezpečenstvom

vzniku požiaru alebo výbuchu uvedených v požiarnom štatúte,
? preukázateľné neefektívne nakladanie so zverenými prostriedkami a majetkom zamestnávateľa;
nedodržiavanie zásad finančného hospodárenie v zmysle príslušných platných právnych predpisov;
spôsobenie škody na majetku zamestnávateľa vo výške viac ako 30 000,- Sk (995,82EUR),
? neoprávnené používanie motorového vozidla organizácie určeného pre prepravu osôb a materiálu,

? preukázateľne dokázané zneužívanie právomoci vedúceho zamestnanca,
? nedodržiavanie predpisov bezpečnosti práce a požiarnej ochrany, predpisov OŽP, čistoty a poriadku,
? neospravedlnená neprítomnosť v práci,
? poskytnutie informácií o zdravotnom stave pacienta v rozpore so smernicou o ochrane osobných
údajov, Organizačným poriadkom R. a so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

? sprístupnenie zdravotnej dokumentácie pacienta v rozpore so smernicou o ochrane osobných údajov,
Organizačným poriadkom R. a so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
? poskytnutie informácií o zamestnancoch R. v rozpore so smernicou o ochrane osobných údajov,
Organizačným poriadkom R. a všeobecne záväznými právnymi predpismi,
? poskytnutie informácií o činnosti a prevádzke zdravotníckeho zariadenia v rozpore s Organizačným

poriadkom R.,
? poskytnutie informácií o zdravotnom stave pacienta, zamestnancoch R., prevádzke a činnosti
zdravotníckeho zariadenia masovo komunikačným prostriedkom bez súhlasu riaditeľa R.,
? porušenie povinností zamestnanca dodržiavať zákaz ponúkať, propagovať a informovať o pohrebných
službách vo R. C.B. O. M. W.. X.. U. M. a jej areáloch vyplývajúci z § 4 ods. 2 zákona č. 131/2010 Z. z.

o pohrebníctve alebo dodržiavať zákaz poskytovať pohrebným službám akékoľvek ďalšie informácie o
zomrelej osobe, ktoré by mohli viesť k identifikácii a kontaktovaniu jeho príbuzných.

10. V októbri 2014 vykonala žalobkyňa II. stupňovú atestáciu v odbore C..
Podľa lekárskeho potvrdenia B.. M. T. zo dňa XX.XX.XXXX bolo potvrdené, že žalobkyňa je v II.

mesiaci gravidity. Na tomto lístku je rukou dopísané Oslobodiť od nočných služieb a ďalší postup podľa
Zákonníka práce.11. Podľa Lekárskej správy - nálezu zo dňa XX.XX.XXXX sa v ten deň, poslednú sobotu pred vianočnými
sviatkami, svedkyňa A. N. v sprievode otca svedka M. N. dostavila na základe predošlého vyšetrenia
v Lekárskej službe prvej pomoci do C.-M. X. I. ambulancie žalovaného počas ústavnej pohotovostnej

služby s udávanými bolesťami hlavy, krčnej chrbtice a zvracaním. Službukonajúca lekárka B.. B. I. po
vyšetrení do nálezu v časti Liečba uviedla podanie infúzie a v časti Odporúčanie uviedla: „s navrhovanou
hospitalizáciou t.č. nesúhlasí, poučená, v prípade zhoršenia stavu sa ihneď vráti, kontrola v pondelok
prakt. lekárom, raj. C., doplniť RTG chrbtice, 2 projekcie“.

12. Podľa Lekárskej správy - nálezu zo dňa XX.XX.XXXX sa v ten deň opätovne táto pacientka dostavila
už priamo do ústavnej pohotovostnej služby do tejto ambulancie s intenzívnymi bolesťami v chrbtici.
Službukonajúcou lekárkou bola žalobkyňa, ktorá pacientku vyšetrila a opätovne jej podala infúziu a v
časti nálezu Odporúčanie uviedla:
„ hospitalizácia na C. oddelení v spáde ešte dnes - S., O., doporučujem na jednoznačné vylúčenie U.
B. zopakovať LP. vzhľadom k tomu že podľa správy z M. prítomné aj isté množstvo krvi v T. - J. X. na

vylúčenie X. Y. J., MRI C chrbtice“.
( Vysvetlenie pojmov: Počítačová tomografia (angl. Computed (axial) Tomography, skr. CT) je
rádiologická vyšetrovacia metóda, ktorá pomocou röntgenového žiarenia umožňuje zobrazenie vnútra
ľudského tela. Metóda sa využíva najmä v oblasti medicíny, kde slúži na diagnostiku širokého spektra
poranení a chorôb. Prístroj, ktorý takéto zobrazenie umožňuje, sa nazýva počítačový tomograf.

Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (skr. MR alebo MRI - z anglického „magnetic resonance
imaging“)jemodernárádiologickámetóda,ktoráumožňujediagnostikovaťpatologickézmenyvľudskom
organizme bez toho, aby bolo nutné narušiť jeho integritu (operáciou či inou invazívnou metódou).
Pacient je vložený do veľmi silného a homogénneho magnetického poľa , do jeho tela je vyslaný krátky
rádiofrekvenčný impulz a po jeho skončení sa sníma slabý signál, ktorý vytvára pacientovo telo, a ktorý

sa následne použije na rekonštrukciu samotného obrazu.)

13. Q. XX.XX.XXXX, prvú sobotu po vianočných sviatkoch, sa pacientka v sprievode matky a brata
opätovne dostavila vo večerných hodinách do C. M. X. I. ambulancie žalovaného, pričom opätovne
službukonajúcou lekárkou bola žalobkyňa, ktorá vykonávala prácu so zdravotnou sestrou svedkyňou

W. S., druhým lekárom vykonávajúcim ústavnú pohotovostnú službu na lôžkovom oddelení bol svedok
B.. X. U..

14. Dňa X.X.XXXX bol na Oddelení kontroly a sťažností žalovaného urobený záznam z ústneho podania
Žiadosti o prešetrenie postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, v ktorom vyjadril nespokojnosť s

postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jeho dcére, A. N., C.. XX.XX.XXXX na oddelení C., v
dňochXX.-XX.XX.XXXX,pričompoukázalnaneprimeranésprávaniežalobkyne,ktorádňaXX.XX.XXXX
ako službukonajúca lekárka neposkytla pacientke zdravotnú starostlivosť počas ústavnej pohotovostnej
služby.

Listom zo dňa X.X.XXXX primár C. L. žalovaného B.. Š. B. podal vyjadrenie námestníkovi LPS pre
C. L.. B.. B. M., M.., že „ pacientka A. N. bola C. vyšetrená v ÚPS v sobotu XX.XX.XXXX o XX.XX
B.. B. I. pre bolesti hlavy, bolesti krčnej chrbtice, zvracala. Teploty nemala. X.-XX.XX.XXXX pacienta
bola hospitalizovaná na C. I. A. M. pre bližšie neurčenú vírusovú meningoencefalitídu. C. nález bez
menimngeálnych javov. Pacientka nesúhlasila s navrhovanou hospitalizáciou a podpísala „Záznam o

poučení a nesúhlase pacienta s poskytnutím zdravotnej starostlivosti“.

V nedeľu XX.XX.XXXX o XX.XX pacientka znova vyšetrená v ÚPS pre pretrvávajúce ťažkosti B.. I. M.,
ktorá odporúča hospitalizáciu na C. L. A. O. - S., O. ešte dnes(XX.XX.XXXX) za účelom zobrazovacieho
vyšetreniamozgu(CT)aopakovanievyšetreniamozgovo-miechovéhomokuavyšetreniakrčnejchrbtice

pomocou magnetickej rezonancie- MRI C chrbtice.

V sobotu XX.XX.XXXX v ambulantnej knihe C. M. O. nie je záznam o C. vyšetrení pacientky A. N..

V uvedených dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX X. XX.XX.XXXX na pracovisku nebola dostupná CT

diagnostika a zastupujúcim pracoviskom pre nemocnicu bolo U. L. A. S..

15. Listom zo dňa X.X.XXXX žalobkyňa sa k obsahu sťažnosti vyjadrila tak, že „pacientka, bola
hospitalizovaná od XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX na C. I. A. M. M. O. B.. Dňa XX.XX.XXXX bola odoslanáz LSPP na našu C. ambulanciu pohotovostnej služby pre bolesti hlavy, závrativý stav, zvracanie, kedy
bola vyšetrená Q.. I.. Objektívne C. bola pacientka pri vedomí, plne orientovaná, prítomná rK. a bez
evidentných známok B.. Pacientke bola navrhnutá hospitalizácia, s ktorou pacientka nesúhlasila. Dňa

XX.XX.XXXX sa dostavila pacientka na našu C. ambulanciu pohotovostnej služby z miesta bydliska
- okres O., pre bolesti v krčnej chrbtici. Pacientku som riadne vyšetrila na ambulancii, objektívne C.
prítomné známky poruchy dynamiky krčnej chrbtice, U.. Pacientke bola navrhnutá hospitalizácia na C. L.
v spádovej oblasti - S. X. O. s doporučením ďalšieho diagnostického postupu - viď správa, aj vzhľadom k
tomu, že vo R. M. je dlhodobý výpadok CT prístroja, ktoré bolo k správnej diagnostike nevyhnutné. Dňa

XX.XX.XXXX som opäť slúžila na C. pohotovostnej ambulancii, pacientke som znova doporučila vyššie
uvedený postup - okamžitú hospitalizáciu v C. S. s diagnostikou zobrazovacími vyšetrovacími metódami
a diagnostickú lumbálnu punkciu, vzhľadom k tomu, že na našom pracovisku nebola v tom čase možná
CT diagnostika - zastupujúcim pracoviskom bolo rádiologické oddelenie C. S.“.

V ten istý deň žalobkyňa bola na vyšetrení u svojho gynekológa, ktorý označil jej graviditu za rizikovú,

ale tento doklad žalovanému nedoručila.

16. Listom zo dňa XX.X.XXXX sa k sťažnosti vyjadrila zdravotná sestra W. S., ktorá uviedla, že „dňa
XX.XX.XXXX vo večerných hodinách sa p.A. N. dostavila počas ústavnej pohotovostnej služby do
C. M. X. I. ambulancie L. C. R. na vyšetrenie. Nakoľko v tomto čase nebola službukonajúca lekárka

B.. I. M. v ambulancii, telefonicky ju kontaktovala v prítomnosti pacientky. B.. I. M., nakoľko poznala
pacientkuzpredošléhovyšetrenia,jejtelefonickyzopakovalasvojeodporúčaniezpredošléhovyšetrenia
spočívajúce v hospitalizácii pacientky na C. oddelení v spáde (S., O.). Toto odporúčanie tlmočila
pacientke. Pacientka následne so svojím doprovodom ambulanciu opustila“.

17. Listom zo dňa XX.X.XXXX žalovaný oznámil žalobkyni v liste nazvanom Porušenie pracovnej
disciplíny, že po prešetrení veci konštatuje, že neposkytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke A.
N. počas ústavnej pohotovostnej služby na oddelení v C. M.W. X. I. ambulancii ohrozila jej život a
zdravie a nesplnila si svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce

osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu a z § 81
písm. a) Zákonníka práce pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s
právnymipredpismi.Tietopovinnostijejvyplývajúajzčlánku18.bod18.1platnéhoPracovnéhoporiadku
žalovaného, s obsahom ktorého bola preukázateľne oboznámená dňa XX.XX.XXXX.
Na základe vyššie uvedeného považuje jej konanie v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce

za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Nakoľko zamestnávateľovi predložila písomné lekárske
potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX o tehotnosti, nemôže žalovaný s ňou v zmysle § 68 ods. 3 Zákonníka
práce okamžite skončiť pracovný pomer.
Z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v nadväznosti na § 68 ods. 3 Zákonníka práce s
ňou mieni skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

Zároveň ju týmto v zmysle § 63 ods. 6 Zákonníka práce žiada, aby sa vyjadrila k dôvodu výpovede,
ktorý tvorí obsah tejto písomnosti, v lehote do troch pracovných dní odo dňa doručenia tejto písomnosti“.
Listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil žalovaný, že jeho podanie bolo vyhodnotené ako žiadosť v zmysle
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Po dôkladnom

prešetrení všetkých skutočností týkajúcich sa poskytnutia zdravotnej starostlivosti jeho dcére v dňoch
XX.-XX.XX.XXXX na L. C. R. M. podnet vyhodnotil ako opodstatnený. Konanie lekárky, B.. I. M., ktorá
dňa XX.XX.XXXX počas výkonu ústavnej pohotovostnej služby neprišla vyšetriť pacientku považuje za
neprípustné a v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Vyslovil ľútosť, že v dôsledku toho prežívali negatívne pocity. Hoci tento stav už nemôže zvrátiť,

ubezpečuje, že voči menovanej lekárke bola náležíte vyvodená pracovno-právna zodpovednosť“.

18. Vyjadrením zo dňa XX.X.XXXX Lekárske odborové združenie pri žalovanom oznámilo žalovanému,
že Výbor Lekárskeho odborového združenia na svojom zasadnutí dňa XX.X.XXXX prejednal žiadosť
o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre zamestnankyňu - žalobkyňu z dôvodu

hrubého porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods.l písm.e/ Zákonníka práce. Po zoznámení sa s
dostupnou dokumentáciou k danému prípadu Výbor LOZ zaujal toto stanovisko:„1. p. A. N. bola už pri prvom vyšetrení dňa XX.XX.XXXX doporučená hospitalizácia, ktorú pacientka
odmietla. Taktiež pri poučení bola pacientka oboznámená aj s možnosťou zhoršenia zdravotného stavu
pri odmietnutí hospitalizácie a ďalšej diagnostiky a liečby priamo na C. oddelení.

2. Podľa lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX B..I. M. dôkladne vyšetrila pacientku p. A. N., stanovila
jej pravdepodobnú diagnózu a doporučila neodkladnú hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení s
dostatočnými možnosťami ďalšej diagnostiky / CT vyšetrenie v C. S. X. C. O.. Pri rešpektovaní
jej doporučenia by nedošlo k ďalšiemu negatívnemu vývoju zdravotného stavu pacientky. V tomto
doporučení rešpektujeme vysvetlenie B..M., že dôvodom pre toto rozhodnutie bola porucha CT prístroja

vo R. M. a vykonanie tohto vyšetrenia bolo možné v tej istej nemocnici, kde bola pacientke doporučená
hospitalizácia. K ďalšej návšteve lekára sa dostavila pacientka až o 6 dní/ znovu do pohotovostnej
služby/, z čoho vyplýva, že k zhoršeniu zdravotného stavu nedošlo u pacientky náhle a v medziobdobí
medzi vyšetreniami mohla a mala uskutočniť doporučené vyšetrenia a liečbu.
3. Pri ďalšej návšteve počas pohotovostnej služby dňa XX.XX.XXXX tej istej pacientky došlo zo
strany B.. M. k opakovanému sprostredkovanému doporučeniu už predtým stanoveného postupu,

čo zamestnávateľ hodnotí ako neposkytnutie zdravotnej starostlivosti a hrubé porušenie pracovnej
disciplíny a pracovného poriadku R. M.. Pre tieto dôvody sa zamestnávateľ rozhodol ukončiť
so zamestnankyňou B.. I. M. pracovný pomer výpoveďou s okamžitou platnosťou. Po oznámení
zamestnankyne, že v čase výpovede je tehotná, bola táto výpoveď preklasifikovaná na výpoveď s 2-
mesačnou výpovednou dobou.

Nedoporučuje ukončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu, že: B..I. M. nepochybila pri prvom
vyšetrení pacientky p.N., a správne doporučila hospitalizáciu na C. L. A. S. X. A. O. z dôvodu
poruchy CT prístroja vo R. M., pretože v obidvoch týchto zariadeniach je dostupné CT vyšetrenie.
Pacientka nerešpektovala tieto doporučenia a nebola na ďalšom vyšetrení počas nasledujúcich 6-
tich dní. Zamestnávateľ vyhodnotil postup lekárky v celom rozsahu ako neposkytnutie zdravotnej

starostlivosti, pričom - podľa zdravotnej dokumentácie, by pri rešpektovaní doporučení pacientkou po jej
prvotnom vyšetrení nedošlo k ujme na zdraví pacientky - t.j. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pri
prvotnom vyšetrení lekár/ka/ postupovala správne/ lege artis/. Žiadal zamestnávateľa, aby pri udelení
disciplinárneho trestu zobral do úvahy., že počas doteraz vykonávanej práce na C. oddelení nedošlo u
B.. M. k žiadnemu pochybeniu pri vykonávaní liečebnej a diagnostickej činnosti, ktoré by zamestnávateľ

hodnotil ako nesprávny postup liečby ani k vážnym disciplinárnym priestupkom. Vzhľadom k tehotenstvu
zamestnankyne z morálno - etického hľadiska je výpoveď pre zamestnankyňu vzhľadom k jej terajšiemu
a očakávanému stavu /O. B./ priamym ohrozením jej existencie a aj existencie očakávaného dieťaťa.
Výbor LOZ žiadal zamestnávateľa - R. M. - aby pri svojom ďalšom postupe vzal do úvahy toto stanovisko
a prehodnotil zmenu klasifikácie priestupku na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a v súlade

s tým zrušil výpoveď zamestnankyne z pracovného pomeru“.
19. Podaním zo dňa XX.X.XXXX nazvaným Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.
1 písm. e) žalovaný oznámil žalobkyni, že „dňa XX.XX.XXXX podal osobne M.. M. N., S. I. XX, V., na L.
I. X. O.Ť. R. C. O. M. W..X.. U. M. (ďalej len „R. W..X.. U. M.“) podnet na prešetrenie Vášho postupu pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti jeho dcére p. A. N. A. Q.L. XX.XX.XXXX X. XX.XX.XXXX na L. C. R.

W..X.. U. M. v C. M. X. I. ambulancii. Po prešetrení tohto podania boli zistené nižšie uvedené skutočnosti.
Pani A. N. (ďalej aj „pacientka“), ktorú sprevádzal jej otec p. M. N., bola na L. C. R. W..X.. U. M.
(ďalej len „oddelenie“) prvýkrát poskytnutá ambulantná zdravotná starostlivosť dňa XX.XX.XXXX v C.
M. X. I. ambulancii B.. B. I. počas ústavnej pohotovostnej služby. B.. B. I.I. po vyšetrení pacientke
navrhla hospitalizáciu. Nakoľko p. A. N. hospitalizáciu odmietla, stanovila jej príslušnú liečbu a v prípade

zhoršenia jej stavu odporučila opätovné poskytnutie zdravotnej starostlivosti na oddelení.
Z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu sa p. A. N. opäť dňa XX.XX.XXXX dostavila v rámci ústavnej
pohotovostnej služby do C. M.W. X. I. ambulancie oddelenia, kde jej bola Vami poskytnutá ambulantná
zdravotná starostlivosť. V lekárskej správe ste odporučili hospitalizáciu na C. oddelení v spáde (S., O.)
ešte v ten istý deň.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX ste svoje odporúčanie v lekárskej správe
konkretizovali a uviedli ste, že hospitalizáciu v spáde (S., O.Í.) ešte v ten istý deň s doporučením
ďalšieho diagnostického postupu v zmysle lekárskej správy navrhujete z dôvodu dlhodobého výpadku
CT prístroja vo R. W..X.. U. M.. Neodporučili ste jej však hospitalizáciu vo R. W..X.. U. M., ktorá by
následne bez zbytočného odkladu zaslala pacientku do ústavného zdravotníckeho zariadenia A. S. za

účelom vykonania CT vyšetrenia, čo je štandardným postupom v prípade nefunkčnosti CT prístroja vo
R. W..X.. U. M..
Dňa XX.XX.XXXX vo večerných hodinách sa p. A. N. tretí krát dostavila počas ústavnej pohotovostnej
služby do C. M. X. I. ambulancie oddelenia za účelom poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Akoslužbukonajúca lekárka, ktorej povinnosťou bolo počas ústavnej pohotovostnej služby (t.j. počas
pracovnej pohotovosti na pracovisku) poskytnúť zdravotnú starostlivosť všetkým osobám v C. M. X. I.
ambulanciioddelenia,step.A.N.neposkytližiadnuzdravotnústarostlivosťatelefonickyprostredníctvom

sestry p. W. S. ste jej zopakovali odporúčanie zo dňa XX.XX.XXXX spočívajúce v hospitalizácii na C.
oddelení v spáde (S., O.).
PrimároddeleniaB..Š.B.vosvojompísomnomvyjadrenízodňaXX.XX.XXXXuviedol,ževambulantnej
knihe „C. M. O.“ nie je dňa XX.XX.XXXX záznam o C. vyšetrení pacientky A. N.. Žiaden záznam
o poskytnutí zdravotnej starostlivosti tejto pacientke v uvedený deň sa rovnako nenachádza ani v

Komplexnom nemocničnom informačnom systéme R. W..X.. U. M..
Na základe vyššie uvedeného konštatujeme, že neposkytnutím zdravotnej starostlivosti p. A. N. dňa
XX.XX.XXXX počas ústavnej pohotovostnej služby na oddelení v C. M.W. X. I. ambulancii ste ohrozili
jej život a zdravie a nesplnili ste si svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z § 47 ods. 1 písm. b) zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase

a dodržiavať pracovnú disciplínu a z § 81 písm. a) Zákonníka práce pracovať zodpovedne a riadne, plniť
pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Tieto povinnosti Vám vyplývajú aj z článku
18. bod 18.1 platného Pracovného poriadku R. W..X.. U. M., s obsahom ktorého ste boli preukázateľne
oboznámená dňa XX.XX.XXXX.
Na základe vyššie uvedeného považujeme Vaše konanie v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce

za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Dňa XX.XX.XXXX Vám bola doručená písomná žiadosť zamestnávateľa zn. XXX/XXXX/PMO zo dňa
XX.XX.XXXX, aby ste sa v súlade s § 63 ods. 6 Zákonníka práce vyjadrili k dôvodu výpovede. Dňa
XX.XX.XXXX nám bolo doručené Vaše písomné vyjadrenie prostredníctvom Vášho právneho zástupcu
N. M., X. I. O..U..L.., ktoré berieme na vedomie.

Z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v nadväznosti na § 68 ods. 3 Zákonníka práce
(zamestnávateľovi ste predložili písomné lekárske potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX . o Vašej tehotnosti)
s Vami končíme pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
Váš pracovný pomer skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, ktorá začína plynúť od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede“.

Predmetné podanie žalobkyňa odmietla prevziať, pričom toto odmietnutie vykonala v prítomnosti
dvoch svedkov, a to primára L. C. žalovaného B.. Š. B. a pracovníčky Personálno-mzdového odboru
žalovaného X. Š., čo potvrdili svojimi podpismi na predmetnom liste.
K doručovaniu predmetnej písomnosti bola vypočutá svedkyňa X. Š., ktorá uviedla, že „prišla za ňou jej

nadriadená, že má doručiť tú výpoveď. Bola na oddelení, či je pani doktorka v robote, potom zobrala
tie príslušné papiere, išla za pánom primárom, lebo sa dohodli, že pani doktorku zavolá ku sebe, aby
to nerobili na oddelení. Pani doktorka prišla, dala jej tú výpoveď, povedala jej, nech si to prečíta, aby
vedela, o čo ide. Ona držala tie papiere v rukách, potom povedala, že to nepreberá, oni to potom s Q.. B.
podpísali a to bolo všetko. Výpoveď aj iným zamestnancom sa zvyčajne doručuje takýmto spôsobom,

že sa ide za primárom. Žalobkyňa držala výpoveď v rukách, pozrela sa na ňu, potom jej to vrátila, že
to nepreberie. Spísali potom s Q.. B., že nepreberá výpoveď. O tom, že doručuje žalobkyni výpoveď
jej povedala, pretože žalobkyňa vedela, o čo ide. Bol to obvyklý postup pri doručovaní výpovede. Je
to takto zaužívané na oddelení. žalobkyňa doslova mala v rukách tento papier, pozerala do neho, či to
čítala a vnímala, nevie, ale povedala, že to neprevezme. Ona sama jej povedala, že jej dáva výpoveď“.

20. Záznamom zo dňa X.X.XXXX Inšpektorát práce M. spísal zistenia o výsledku inšpekcie práce, ktorá
bola vykonaná podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 3 a § 14 ods. 6 zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov u žalovaného v

dňoch XX.X.XXXX, XX.X.XXXX X. X.X.XXXX, pričom sa zameral na:
pracovné zmluvy, dodatky k pracovným zmluvám, prihlášky do Sociálnej poisťovne, pracovné výkazy,
výplatné pásky, evidencia čerpania dovoleniek, evidencia pracovnej pohotovosti, doklady preukazujúce
vyplatenie miezd - za XX/XXXX X. X/XXXX zamestnancov: B.. I. M., B.. X. S., B.. B. I. a písomný
dokument o porušení pracovnej disciplíny, výpoveď, vyjadrenia odborových organizácií k výpovedi

zamestnanca: B.. I. M.. Podľa prijatého záveru, neboli zistené u žalovaného nedostatky.

21. Národný inšpektorát práce naproti tomu listom zo dňa X.X.XXXX podal stanovisko žalobkyni, že
vo veci nariadenia práce nadčas a pracovnej pohotovosti zamestnancov podľa ust. § 164 zákona č.311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce), Zákonník práce v
ust. § 164 stanovuje povinnosť zamestnávateľa prihliadať na potreby osobitnej kategórie zamestnancov.
Staršia právna úprava zakazovala výkon nadčasovej práce a služobnej pohotovosti tehotnej žene, ako

aj žene alebo mužovi, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 1 rok. Nová právna úprava zrušila generálny
zákaz výkonu práce nadčas a pracovnej pohotovosti u tehotných žien, žien alebo mužov, ktorí sa trvalé
starajú o dieťa mladšie ako 3 roky, a u osamelých žien a osamelých mužov trvalé sa starajúcich o dieťa
mladšie ako 15 rokov. Vo vzťahu k týmto kategóriám zamestnancov však so zreteľom na potrebu ich
osobitnej ochrany platí, že prácu nadčas a pracovnú pohotovosť možno u týchto kategórií len dohodnúť,

t. j. nie je možné im ju nariadiť. Zákonník práce zakotvuje takúto zvýšenú právnu ochranu tehotných žien
alebo mužov trvalé sa starajúcich o dieťa do troch rokov veku takým spôsobom, že podmieňuje výkon
nadčasovej práce a pracovnej pohotovosti ich súhlasom.
Ustanovenie § 40 ods. 6 Zákonníka práce definuje tehotnú zamestnankyňu ako zamestnankyňu, ktorá
svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie.
Až predložením relevantného potvrdenia je možné prihliadať na špecifický stav zamestnankyne, ktorý

požíva zvýšenú ochranu podľa Zákonníka práce.
Ak zamestnankyňa uzatvorila so zamestnávateľom dohodu o výkone práce nadčas, pracovnej
pohotovosti alebo úprave rozvrhnutia pracovného času pri vzniku pracovného pomeru a pred
otehotnením, hľadí sa na ňu ako na bežného zamestnanca. Ak tá istá zamestnankyňa oznámi
v súlade s ust. § 40 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľovi svoj stav, mení sa jej status na

zamestnanca s osobitnou ochranou. Zákonník práce priamo uvádza spôsob, akým je potom možné
takejto zamestnankyni nariadiť prácu nadčas, resp. pracovnú pohotovosť, a to buď novým súhlasom
s nariadením práce nadčas alebo novou dohodou o pracovnej pohotovosti, v ktorej bude zohľadnená
skutočnosť, že zamestnankyňa je tehotná a z tohto dôvodu sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli
na pracovnej pohotovosti. Predchádzajúca dohoda alebo súhlas zamestnanca s výkonom práce nadčas

nemôže nahrádzať dohodu, ktorú Zákonník práce vyžaduje ako dohodu zamestnávateľa s tehotnou
zamestnankyňou v zmysle ust. § 164 ods. 3. Nie je možné na daný skutkový stav aplikovať ani
ustanovenie § 164 ods. 2 Zákonníka práce, s poukazom, že zamestnankyňa mala možnosť požiadať
zamestnávateľa o zrušenie dohody o výkone práce nadčas, resp. o inú vhodnú úpravu pracovného
času a z toho odvodiť záver, že zamestnávateľ prihliadal na jej stav v zmysle § 164 ods. 1 Zákonníka

práce. Je povinnosťou zamestnávateľa prihliadať na status zamestnankyne s osobitnou ochranou a pre
umožnenie pridelenia práce nadčas, resp. nariadenia pracovnej pohotovosti vyžadovať osobitný súhlas
tehotnej zamestnankyne aj keď táto nevyužila možnosť požiadať zamestnávateľa o vhodnú úpravu
určeného týždenného pracovného času.

22. Z ambulantnej knihy C. ambulancie žalovanej nemocnice zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa
ošetrila v ten deň 15 pacientov, avšak meno pacientky A. N. v tomto zozname uvedené nie je.

23. Podľa hlásenia ústavnej pohotovostnej služby lekára za december XXXX na oddelení slúžila
žalobkyňa spolu s B.. O. dňa XX.XX.XXXX 6 hodín v práci a 6 hodín v pohotovosti, B.. O. slúžila

zvyšných 2,5 hodiny v práci a 2,5 hodiny v pohotovosti a nočnú službu žalobkyňa neslúžila, slúžila ju B..
O. v trvaní 8 hodín., dňa XX.XX.XXXX 6 hodín v práci, 6 hodín v pohotovosti, nočnú službu neslúžila,
dňa XX.XX.XXXX slúžila 6 hodín v práci, 6 hodín v pohotovosti, nočnú službu neslúžila.
Podľa hlásenia ústavnej pohotovostnej služby lekára a SZP na oddelení C. za mesiac W. XXXX
žalobkyňa bola zapísaná iba do služby X.X.XXXX spolu s B.. I., kedy slúžila 6 hodín v práci, 6 hodín

pohotovosti, v noci neslúžila a bola zapísaná na službu XX.X.XXXX s B.. O., kedy slúžila 6 hodín v práci,
6 hodín pohotovosti a nočnú službu neslúžila.
Podľa hlásenia ústavnej pohotovostnej služby lekára a SZP za mesiac február XXXX žalobkyňa v tomto
mesiaci služby neslúžila.

24. Listom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal riaditeľ R. W..X.. U. M., U. C. O.. W. C. A. S. o spoluprácu pri
poskytovaní CT vyšetrení v súvislosti s poruchou CT prístroja, ktorá napokon bude trvať od XX.X.XXXX
do odvolania s tým, že v prípade indikovania akútneho vyšetrenia u hospitalizovaných pacientov sa v
čase ÚPS obrátia na predmetné zdravotnícke zariadenie.

25. Listom zo dňa XX.XX.XXXX riaditeľ C. O.. W. A. S. súhlasil s akútnymi CT vyšetreniami v čase ÚPS
v zdravotníckom zariadení nemocnice v dňoch od XX.XX.XXXX do odvolania.26. Podľa usmernenia č. XX/XXXX žalovanej nemocnice nazvaného Vitálna urgentná indikácia lekára
k rádiologickému vyšetreniu a spôsob dohodnutia termínu vyšetrenia, účelom tohto usmernenia je
stanoviť pravidlá pri objednávaní pacientov na rádiologické vyšetrenia/zákroky, predovšetkým v rámci

vitálnych a urgentných stavov. Vitálna indikácia - neodkladná prichádza do úvahy v situácii spojenej
s ohrozením života pacienta, vyšetrenie neznesie odklad a musí byť vykonané ihneď. Indikujúci lekár,
atestovaný lekár/konziliárny lekár, ktorý indikoval rádiologické vyšetrenie po vzájomnej konzultácii s
vyšetrujúcim rádiológom dohodne vitálne indikované rádiologické vyšetrenie tak, aby došlo ku konsenzu
a správnemu prideleniu času vyšetrenia. Indikujúci lekár je povinný informovať vyšetrujúceho rádiológa

o dôležitých skutočnostiach a poskytnúť mu nevyhnutné informácie dôležité k správnemu posúdeniu
indikácie plánovaného rádiologického vyšetrenia , zákroku a generovaniu rádiologického záveru, o
výsledku dohody oboznámiť ošetrujúceho lekára, urobiť zápis v zdravotnej dokumentácii pacienta.

27. Podľa priebehu porúch na CT prístroji v roku XXXX CT prístroj vykazoval poruchu v dobe od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a v čase od XX.XX.XXXX do X.X.XXXX.

V roku XXXX boli zaznamenané poruchy na CT prístroji X.X.XXXX, pričom sa jednalo o výmenu RTG
lampy, v čase od X.XX.XXXXX do X.X.XXXX výmena lampy, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX oprava v ten
istý deň, oprava v čase od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, v čase od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, výmena
detektorov a v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX porucha chladiaceho systému po plánovanej
odstávke.

V roku XXXX prístroj vykazoval poruchy v dňoch X.-X.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.-XX.X.XXXX, XX.X.-
XX.X.XXXX a XX.X.XXXX.

28. Podľa správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa X.X.XXXX úrad uviedol, že
dohliadaným subjektom pri výkone dohľadu je vždy poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, nie konkrétny

lekár, resp. konkrétny zdravotný pracovník. Úrad nemá zákonnú kompetenciu na skúmanie prípadného
pochybenia jednotlivých osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, ani nemá kompetenciu na prešetrovanie príčinnej súvislosti medzi poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou a prípadnými následkami na zdravie pacienta. Z tohto dôvodu nemohla byť žalobkyňa
prešetrovanáúradomvsúvislostisvýkonomdohľadnadsprávnymposkytnutímzdravotnej starostlivosti.

Z prehľadu, ktorý ÚDZS poslal vybavoval z R. W..X..U. v rokoch XXXX-XXXX
7 prípadov sťažnosti pacientov, pričom iba v jednom prípade bolo zistené porušenie a to § 4 ods. 3
Zákona 576/2004 Z.z., ktoré spočívalo v tom, že pacientke neboli na C. klinike podávané ordinované
lieky, ktoré jej boli zároveň odporúčané v preklade z Y. oddelenia.

29. Podľa čestného prehlásenia B.. X. S. zo dňa X.XX.XXXX „je jej známy a pozná dokument rozpisu
pohotovostných služieb na C. oddelení R. W..X..U. A. M. na mesiac december XXXX (príloha „A“ k
tomuto čestnému prehláseniu). Rozpis služieb sa vytvára na základe ústnej dohody lekárov C. oddelenia
a následne rozpis spisuje zástupca primára. V danom mesiaci december XXXX slúžila v súlade s
pripojeným rozpisom. Rozpis služieb sa vytvára k 20.dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, než

na ktorý sa tieto služby rozpisujú. V prípade nečakanej zmeny a nemožnosti odslúžiť danú pohotovostnú
službu vopred stanoveným lekárom a na základe vzájomnej ústnej dohody s iným lekárom dostupným
slúžiť predmetnú služby, sa do rozpisu ručne dopísala zmena. Zmena spočívala v tom, že sa uviedlo
meno konkrétneho službukonajúceho lekára, dostupného nastúpiť do výkonu pohotovostnej služby.
Takáto zmena sa udiala s vedomím primára oddelenia. Na skutočnosť, či konkrétne ona tento rozpis

ručne upravovala sa nepamätá, vzhľadom na to, že ide o záležitosť spred 3 rokov. Na konkrétny dátum,
kedy sa dozvedela, že B.. M. je tehotná si nespomína. Pamätá si, že to bolo ku koncu mesiaca
november XXXX. Dňa XX.XX.XXXX pohotovostnú službu na C. ambulancii R. W..X..U. A. M. vykonávali
nasledovne: B.. M. a ona v časovom rozmedzí:
-B.. M. od 7.00 do 19.00 a ona od 19.00 do 7.00 hod najbližšieho dňa (t.j. XX.XX.XXXX).

K rozdeleniu tejto služby došlo na základe vzájomnej dohody medzi nimi, teda žalobkyňou a ňou v
rámci kolegiality. K rozdeleniu služby nedošlo pod nátlakom. Nemá konkrétnu vedomosť o tom, že by
bola B.. M. nútená nastúpiť do výkonu akejkoľvek inej pohotovostnej služby pod nátlakom. K rozdeleniu
služby XX.XX.XXXX došlo z jej osobných dôvodov. K dôvodom, prečo B.. M. slúžila XX.XX.XXXX
a XX.XX.XXXX sa vyjadriť nevie. Podľa jej názoru B.. M. vykonávala svoju lekársku prácu v rámci

štandardov C. oddelenia R. W..X.. U. A. M..30. V znaleckom M. B.. B. O.Á. Č.. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý znalecký posudok bol súkromným
znaleckým posudkom na základe súhlasu súdu s vykonaním takéhoto dokazovania a predložil ho
žalovaný, znalec zodpovedal na tieto položené otázky:

- 1. Bol postup žalobkyne ako lekárky ústavnej pohotovostnej služby, ďalej len ÚPS u žalovanej dňa
XX.XX.XXXX lege artis, ak žalobkyňa pacientku A. N.I. naposledy ošetrila v ÚPS dňa XX.XX.XXXX viď
lekárska správa a následne dňa XX.XX.XXXX, keď pacientka opätovne prišla do ústavnej pohotovostnej
služby, žalobkyňa ju neprišla ošetriť, iba telefonicky prostredníctvom zdravotnej sestry odkázala
pacientke, aby odišla na ošetrenie do spádu?

Odpoveď znalca: „Postup žalobkyne ako lekárky ústavnej pohotovostnej služby dňa XX.XX.XXXX
nebol lege artis. Zdravotný stav sa môže zmeniť v priebehu niekoľko hodín. V danom prípade dňa
XX.XX.XXXX A.. N. nebola zabezpečená v ústavnej pohotovostnej službe zdravotná starostlivosť
vo R. M.. Nie je argument žalobkyne, že pacientku vyšetrila dňa XX.XX. a poznala jej zdravotný
stav. Podľa dokumentácie z C. S. bol C. nález dňa XX.XX. podstatne zmenený - X. Q., S.. Lekár v
ústavnej pohotovostnej službe je povinný pacienta osobne vyšetriť a nie telefonicky riešiť zdravotný

stav pacienta a odosielať ho na spádové pracovisko. Treba si uvedomiť, že sa jednalo pracovisko R.,
ktoré svojím pôsobením je nad regionálne, ku ktorému sa pacient obracajú s dôverou vedomí si vysoko
kvalifikovaného zdravotníckeho personálu. V danom prípade dňa XX.XX.XXXX sa jednalo o odborné a
ľudské zlyhanie službukonajúcej lekárky“;

- 2. Aký by bol lege artis postup ÚPS u žalovanej dňa XX.XX.XXXX v prípade pacientky A. N. a top aj
za tej podmienky, že žalovaná nemala k dispozícii funkčný CT prístroj?
Odpoveď znalca: „Pacientka A. N.I. mala byť v danom prípade dňa XX.XX.XXXX hospitalizovaná na C.
oddelení R. M. aj napriek tomu, že žalovaná nemala k dispozícii funkčný CT prístroj. Už v zdravotnej
dokumentácii zo dňa XX.XX a následne XX.XX.XXXX bola popísaná X. A., ktorá v predchádzajúcom

náleze nebola prítomná, čo poukazovalo na progresiu C. nálezu a po odmietnutí vyšetrenia dňa
XX.XX.XXXX bola prijatá v službe na Ú. W. v S. s podstatne zmenenom C. náleze Q., X., S.. Nebol
problém pacientku v zhoršenom klinickom stave dňa XX.XX.XXXX hospitalizovať ne C. oddelení R. M.,
podať adekvátnu liečbu a cestou RZP odoslať pacienta na zmluvne zastupujúce Rtg pracovisko, bol by
to postup lege artis“;

- 3. Aký mohol byť vývoj zdravotného stavu u pacientky A. N., ak by dňa XX.XX.XXXX nevyhľadala
zdravotnú starostlivosť v C. O. M. O.. W. C..L.. S.. Aká je percentuálna miera pravdepodobnosti tohto
vývoja?
Odpoveď znalca: „keby pacientka A. N.I. dňa XX.XX.XXXX nevyhľadala zdravotnú starostlivosť v C. O.

M. O.. W. C..L.. S., v klinickom obraze by sa postupne prejavili príznaky Y., S. N., C., H., Ľ. M. B. Q. C. O.
X. S. Š. O., M. M. X. J., T. O. - B.H., „. J. L., I. M. A. O., A. Ú. O. B. K.B. H.. Zhoršený klinický stav by donútil
rodinných príslušníkov akútne riešiť daný stav, čo sa aj stalo, hospitalizáciou v C. S.. Keby pacientka A.
N.Á. nevyhľadala zdravotnú starostlivosť percentuálna pravdepodobnosť tohto vývoja je stopercentná“;

- 4. Aké môžu byť následky zdravotného stavu a pacientky A. N. pri O. I. a vykonanej operácií z
dlhodobého hľadiska?
Odpoveď znalca: „pri poslednom C. vyšetrení zo dňa XX.X.XXXX pacientka subjektívne S. L. S. S. N.
H., B. M., M., J. A. C., S. M. K. M. I. X. M. J., U. O. Q.D.. Objektívny C. nález v norme, a prítomnou U.
I. X. M. J. O. Q.D.. L.Ý. M. upravený. V neskoršom období je málo pravdepodobný vznik poúrazového

zdravotného onemocnenia“.

31. Z výsluchu svedkyne W. S., ktorá pracuje u žalovaného ako diplomovaná sestra so špecializáciou
na C. od roku XXXX, vykonanom na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX súd zistil, že v deň
XX.XX.XXXX vykonávala so žalobkyňou ústavnú pohotovostnú službu. Jej 12 hodinová služba začínala

o 6.30 hod. Bežnou praxou je, že ak prídu pacienti a lekár nie je v ambulancii, tak sa lekár telefonicky
zavolá. Ak sa lekár pýta, kto to je, aký pacient, s akými príznakmi, odpovie, niektorí sa pýtajú, niektorí sa
nepýtajú a potom následne lekár príde a vyšetrí toho pacienta. Je to individuálne, prípad od prípadu. V
tento konkrétny deň si pamätá, že niekoľkokrát volala žalobkyňu na izbu, zakaždým prišla k pacientovi,
až na tento prípad. Vtedy prišla pacientka spolu so svojou matkou, boli u nej v ambulancii, pýtala sa

pacientky, aké má problémy, ona sa sťažovala na bolesti hlavy a chrbtice, dala jej papier z predošlého
vyšetrenia, na to potom zavolala žalobkyni hore na izbu, povedala jej, že prišla pacientka, pýtala sa,
že aká pacientka, povedala jej to.Žalobkyňa jej odpovedala, že: „ viem, o koho sa jedná, čo ja s ňou, keď nechce ísť do nemocnice a
podpisuje papiere“. Kázala jej ju poslať na rajón, to znamená, na spádovú oblasť, keďže pacientka bola
od O. na to oddelenie, kde patrí. Nič iné jej žalobkyňa nepovedala. Na to, či má prípadne pacientka

výsledky z CT vyšetrenia sa neopýtala. Toto tlmočila pacientke a jej matke, oni s tým neboli spokojní,
pýtali sa prečo majú odísť, keď má pacientka problémy. Žalobkyňa prišla z izby, až keď ju volala k
ďalšiemu prípadu. Na tento konkrétny prípad sa ani nepýtala. Osobne sa jej ešte nestalo, aby keď slúžila
s nejakým lekárom, neprišiel z izby a nevyšetril pacienta. Vedela, že žalobkyňa je tehotná, ale konkrétne
na nej nebadala v ten deň, aby mala nejaké problémy, ani sa na ne nesťažovala. Ona sama bola tiež v

tom čase tehotná v 4.mesiaci tehotenstva. S tou celou situáciou bola konfrontovaná, až keď sa vrátila
z materskej dovolenky. Keď bola podaná sťažnosť, primár jej volal a žiadal od nej vysvetlenie. Spísala
o tom na výzvu primára vyjadrenie, ktoré sa nachádza na č.l. 52 spisového materiálu.
Pri opakovanom výsluchu konanom na pojednávaní dňa X.XX.XXXX uviedla, že koncom septembra
a začiatkom októbra išla za svojou priamo nadriadenou, teda vrchnou sestrou, aby jej oznámila, že je
tehotná. Nedala jej ani šancu, aby jej navrhla nejakú inú prácu, pretože sama súhlasila s vykonávaním

nepretržitej prevádzky na M.j ambulancie, čiže aj s vykonávaním nočných služieb. Všetko prebehlo
ústnym podaním, žiadna písomná forma sa neprevádzala. Na oddelení je to len ústnym podaním. Sama
súhlasila s vykonávaním pohotovostných služieb, nikto ju do toho nenútil. V deň kedy XX.XX.XXXX
slúžila so žalobkyňou, nie je pravda, aby jej táto telefonicky povedala, nech ju pacientka počká dole.
Povedalajejvýslovne,nechjupošlenarajón,pretožepacientkapodpisujenegatívnereverzyanesúhlasí

s hospitalizáciou. Opakovane sa jej opýtala, či ju má poslať na rajón a ona povedala, áno, pošlite ju a
tak pacientka odišla. Nikdy sa nestalo, aby ak sestrička volá lekára na ambulanciu, lekár neprišiel. Dňa
XX.XX.XXXXpracovalavnepretržitejprevádzke,čižedennéajnočné,bolatojejriadnapracovnáslužba,
nebol to nadčas. Poučenie o tom, že ako tehotná má právo odmietnuť slúžiť a nastupovať do nočných
a nadčasov. Dohoda o jej službách prebehla ústnou formou. Opýtala sa jej na to jej priama nadriadený,

vrchná sestra, či chce robiť nejakú inú prácu, ktorá je menej fyzicky náročná alebo chce zostať v
nepretržitej prevádzke a nechce vykonávať žiadnu inú prácu. Vrchná sestra toto potom konzultuje
s vedením. Pokiaľ dňa XX.X.XXXX podpísala vyjadrenie k sťažnosti, bola to v podstate jej spísaná
výpoveď na personálnom oddelení, zapisovala to zapisovateľka.

32. Z výsluchu svedka M. N., otca pacientky, súd zistil, že podal dňa XX.XX.XXXX Žiadosť o prešetrenie
postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na L. C.V. žalovaného v dňoch XX. - XX. XX.XXXX,
pričom poukázal na neprimerané správanie žalobkyne, ktorá dňa XX.XX.XXXX ako službukonajúca
lekárka neposkytla zdravotnú starostlivosť jeho dcére. Sťažnosť podal, lebo išlo o jeho dcéru, doslova
uviedol, že on by sa tak nesprával ani k zvieraťu. Žalovaný sťažnosť prešetril a oznámil im, že lekárka

pochybila, potrestali ju a ospravedlnil sa za to. Odškodnenie nežiadali od žalovaného ani tak nemienia
urobiť. Keď s ňou išiel do nemocnice, tak mali za to, že ju budú hospitalizovať, nikto im nikdy nepovedal,
že je potrebné CT vyšetrenie.. Bol s dcérou na vyšetrení v prvom aj v druhom prípade, mala problémy
takého charakteru, že už jej tlačilo na oko, držala bokom hlavu, ona už ani nevedela, čo rozprávala, ona
celý čas len spala. Počas prvého vyšetrenia s ňou v ambulancii bola manželka, potom je dali infúziu, a

keď dcéra vyšla vonku a manželka sa pýtala, či ju poslali na nejaké vyšetrenia, tak lekárka im povedala,
že dcéra podpísala súhlas, že nechce byť hospitalizovaná. Manželka ešte hovorila, že ona je dospelá,
ale ona nevie posúdiť, či môže alebo nemá byť hospitalizovaná. Dcéra sa správala tak, že len hovorila,
že chcem ticho, ticho a pokoj. Odišli potom domov, lebo po tej infúzii trošku bolo dobre. Na druhý deň sa
zase zhoršilo, tak zase prišli a zase bolo to isté, bola infúzia a zase ich poslali domov, ale keď sa zase

zhoršoval ten stav, v treťom prípade bol v práci, viezol ju syn a išla s matkou. Oni mu potom volali do
práce, že ich z nemocnice poslali preč, aby išla do S. alebo do O., na čo im kázal volať sanitku a ísť
do S.. Manželka mu o treťom vyšetrení povedala, že keď tam prišli, tak sestrička zavolala lekárku, ale
lekárka povedala, že vie o koho sa jedná a že aby išli na O. a S.. Dcéra už v tom čase nevedela prejsť
ani rovno cestu. Takže vtedy keď už prišla do S., vtedy čo sa zistilo, v podstate bolo za päť minút 12. V S.

ju potom hospitalizovali na JIS-ke, napojili ju na prístroje a následne ju operovali potom v pondelok ráno.
Operácia dopadla dobre. Dcéra pracuje. Chceli, aby bola hospitalizovaná v M., resp. prišli do M., pretože
im je od V. lepšie ísť, pretože cesta na O. a na S. je od V. neporovnateľne horšia ako smerom na M. v
zime. Dcéra vtedy vôbec nevnímala, vôbec nevedela, čo sa s ňou deje. Ona bola vtedy ako nepríčetná.
Bol dotknutý takýmto postupom, pretože jej išlo o život. V S. im povedali, že to bolo o päť minút dvanásť.

33. Z výsluchu svedkyne A. N. súd zistil, že si v súvislosti s troma návštevami na C. pohotovostnej
ambulancii u žalovaného nič nepamätá. Prvé, čo si pamätá je, že po operácii sa jej zrovnalo oko, pretože
škúlila. Prišla z nemocnice domov, kde jej mama povedala, že mala I. Q. B., až vtedy dostala informáciuo tom a pochopila, čo vlastne s ňou bolo. Keď sa prebudila z operácie, tak už ju hlava nebolela, čomu
bola rada a lekár jej povedal, že prišli na poslednú chvíľu. Ona si až potom následne čítala tie lekárske
správy, že podpísala reverz. Vôbec nevie o tom, že by nejaký reverz podpísala.

34. Žalobkyňa o vyšetrení pacientky dňa XX.XX.XXXX v žalobe uviedla, že po opätovnom vyšetrení
pacientky z dôvodu, že v čase žalovaný nemal už 3 mesiace funkčné CT, odporučila pacientke
hospitalizáciu na C. oddelení v S. C.. Telefonicky aj zabezpečila v nemoci v S. hospitalizáciu pacientky
ako aj vyšetrenie na CT prístroji. Okrem toho nebolo možné v teň deň ani vykonať vyšetrenie MR,

keďže toto je v prevádzke výlučne cez týždeň a cez víkend sa vyšetrenia nerobia. O tom, že má byť
hospitalizovaná v S., informovala nielen samotnú pacientku ale aj jej otca a matku.
Vo výsluchu na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že bežnou praxou na oddelení bolo to, že keď prišiel
pacient na vyšetrenie a bolo potrebné CT, tak sa posielal rýchlou zdravotnou pomocou do S.. Jej sa ale
videlo neefektívne, aby prijala pacientku na oddelenie a následne ju bežnou sanitkou, keďže nebola
prevozová špeciálna jednotka pre tieto účely vyčlenená, poslala na CT vyšetrenie do S. a následne po

CT vyšetrení v S., aby ju následne vozila do M. a v prípade zhoršenia zdravotného stavu dajme tomu
do I.. Primár im ústne povedal na porade to, že majú pacientov posielať na vyšetrenie CT do S., čo je
podľa jej názoru aj v rozpore s vestníkom Ministerstva zdravotníctva, ktorý hovorí o tom, že v prípade
takýchto podozrení, pacient má byť do 45 minút vyšetrený na CT prístroji, a ktorý vestník všetci ostatní
lekári v podstate vedome porušovali. Zdravotný stav pacientky sa jej nejavil taký akútny, aby sa jednalo

u nej o ohrozenie života.
Pacientka nebola na akútnu hospitalizáciu., pritom však pri výsluchu svedka M. N., otca pacientky
tvrdila, že ako jemu, tak ostatnému sprievodu pacientky pri druhom vyšetrení povedala, že je nutná
hospitalizácia. Ak v žalobe uviedla, že hospitalizáciu A. S. pacientke telefonicky vybavovala, ale v
skutočnosti tomu tak nebolo, v tom čase bežne volala do tamojšej nemocnice a vybavovala pacientom

vyšetrenie na CT prístroji, preto si už na to nepamätá.
Ohľadom dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa v žalobe uviedla, že v ten deň okolo 19.30 hodiny sa na C.
ambulancii pacientka opätovne ohlásila s tým, že má opätovne ťažkosti, na čo ona reagovala tak, že jej
odkázala,žemávybavenúhospitalizáciuvS.C.,pretožežalovanýeštestálejejnebolschopnýposkytnúť
úplnú zdravotnú starostlivosť, nakoľko ešte stále bol nefunkčný CT prístroj, pretože od XX.XX.XXXX

Q. X.X.XXXX bola plánovaná jeho odstávka z dôvodu údržby a žalovaný za ten čas dohodol náhradné
pracovisko a to A. S.. Až vtedy pacientka rešpektovala jej odporúčanie a odišla do nemocnice A. S., kde
bola aj liečená a hospitalizovaná, pričom jej bydlisko je bližšie k S. ako k M..
Počas výsluchu sa však bránila novými okolnosťami, ktoré dovtedy neuvádzala a poukazovala na to,
že ako tehotnej v trimestri jej vtedy celý deň nebolo dobre. Sestrička jej volala na izbu lekárov, kde sa

môžu zdržiavať lekári počas služby, ak nie sú pacienti, že prišla pacientka, povedala aj aká pacientka,
na čo jej povedala, že keďže stále nie je funkčné CT, platí jej postup z XX.XX.XXXX, a ako zložila
telefón, prišlo jej zle, nastal u nej kolaps, musela vracať a keď sa už ako tak zostabilizovala a rozhodla
sa, že ide pacientku prípadne dole pozrieť, už tam pacientka nebola. Keďže pacientka nebola, nemohla
urobiť záznam, tak ako jej to bolo vytknuté, lebo by to bolo v rozpore s pracovným poriadkom. O tom,

že jej je nevoľno nikoho neinformovala, nakoľko jej to neprekážalo v práci. Nevoľnosť lekára počas
jeho služby však za výnimočnú vec považuje, ale nemala potrebu o tomto kolapse hovoriť, lebo je to
normálna situácia u tehotných žien v prvých troch mesiacoch. Na otázku, či službukonajúcej sestričke
neodporučila, resp. nepovedala, aby radšej za takého stavu zavolala k pacientke iného lekára, uviedla
v rozpore so svojou predošlou výpoveďou, že sestričke povedala, „ aby počkali a potom zložila telefón,

ale nečakali“. Kolapsovým stavom sa nebránila ani pri prejednávaní výpovede z dôvodu, že vtedy sa
ako kľúčové riešili otázky odborné.

35. Z výsluchu svedka B.. Š. B.P. súd zistil, že pracuje na C. L. žalovaného od roku XXXX, vo funkcii
M.U. od roku XXXX. Na pohotovostnej službe to má fungovať tak, že ak príde pacient na pohotovostnú

službu, tak samozrejme lekár je povinný ho prijať, vyšetriť, údaje zapísať do informačného systému,
zvoliť najoptimálnejší postup pri vyšetrovaní, aj pri liečení tohto pacienta, v danom prípade tomu
tak XX.XX.XXXXX, nebolo a žalobkyňa ani pri vyšetrení dňa XX.XX.XXXX nepostupovala de lege
artis, pretože hoci zistila závažné objektívne zmeny na očiach pacientky, nenariadila jej okamžitú
hospitalizáciu a nezariadila prevoz sanitkou na vyšetrenie CT prístrojom do S. nemocnice, ktorá

zabezpečovalavtomčasenáhradnýCTprístrojatakýtopostuponakoprimárnariadilostatnýmlekárom.
Vzhľadom na záväznosť C. vyšetrenia z XX.XX.XXXX, bolo potrebné privolať okamžite záchrannú
službu. Pokiaľ je medzi dvoma vyšetreniami taký odstup, ako bol v danom prípade, tak lekár má
postupovať úplne od nuly, to znamená, že má okamžite poskytnúť túto zdravotnú starostlivosť. Zasvojej praxe lekára si nepamätá na prípad, aby lekár v pohotovostnej službe odmietol vyšetriť pacienta.
Považuje to za profesionálne a ľudské zlyhanie žalobkyne, za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
a s ohľadom na konkrétne okolnosti pacientky a jej zdravotného stavu, za obzvlášť závažné porušenie

pracovnej disciplíny. Žalobkyňa mala správne v danom prípade postupovať tak, že by zavolala rýchlu
zdravotnú pomoc a dala odviezť pacientku do S. na vyšetrenie CT s tým, aby potom následne lekári A.
S., ktorí by toto CT urobili, aj rozhodli, či je nutná hospitalizácia priamo v S. alebo by sa vrátila.
Poprel, aby žalovaný nerešpektoval práva žalobkyne ako tehotnej zamestnankyne, pretože od doby,
keď oznámila, že je tehotná, ju prestali zaradzovať na nočné služby, ale na pohotovostné služby bola

zaraďovaná, voči tomu vôbec nič nenamietala, keby tak urobila, ani na pohotovostné služby by ju
nezaradzovali. Čo sa týka tvrdenej diskriminácie v súvislosti s tým, že nemala pracovnú náplň po
atestácii, vedel o tom, že ide na druhú atestáciu, lebo pred tým niekoľko mesiacov pred atestáciou
nebola na pracovisku,. V deň, kedy mala robiť atestáciu, mu telefonicky oznámila, že chce si zobrať
13 dní dovolenky, že je vyčerpaná, na čo jej povedal, že ak má dovolenku, tak nech si ju vyčerpe.
Od kolegov sa následne dozvedel, že urobila tú atestáciu, ale doklad o tom mu nepredložila, aby

mohol podniknúť príslušné kroky v súvislosti s jej úpravou pracovnej mzdy. Až následne z personálneho
oddelenia žalovaného mu bol doručený doklad o tom, že tú atestáciu urobila. Nediskriminuje nikoho na
oddelení, a nemám dôvod diskriminovať ani žalobkyňu. Na oddelení je bežné, že odchádzajú lekárky
na materskú dovolenku, s tým ako lekár nikdy nemal problém. Ani nemám problém s tým, že C. je žena,
toto v žiadnom prípade. Aj žalobkyňu považuje za šikovnú lekárku a teší sa z každej šikovnej lekárky C..

V rozpise pohotovostných služieb na mesiac november XXXX bola uvedená, že má slúžiť nočnú službu
XX.XX.XXXX, lebo rozpis bol robený ešte predtým ako oznámila, že je tehotná. Keď bola zaradená do
nočnej služby, pokiaľ by nebola išla do tejto nočnej služby, tak by ju nebola slúžila, teda bez jej súhlasu
by ju do tejto nočnej služby neboli poslali. Pokiaľ bola potrebná písomná dohoda o tom so žalobkyňou,
tak sa domnieval, že stačí jej ústny súhlas. Nie je si vedomý žiadnej diskriminácie žalobkyne, ani toho,

aby ju prideľovali na prácu, na ktorej by bolo poškodené jej zdravie. Vždy pri rannom sedení lekárov
sa žalobkyne pýtal, to už keď vedel, že je tehotná, že kde chce ísť slúžiť, či na konzílium, či vyšetrovať
pacientov v nemocnici ležiacich alebo chce ísť na príjmovú ambulanciu. Ona zakaždým povedala, že
chce ísť na príjmovú ambulanciu.
Pri opakovanom výsluchu na pojednávaní konanom dňa X.XX.XXXX uviedol, že „rozpis pohotovostných

služieb na mesiac december sa robí do 20., prípadne do 22.,23. novembra predchádzajúceho mesiaca,
čiže služby sa vypíšu na oddelení, to je návrh, ktorý potom riaditeľ schváli a platia na ten nasledujúci
mesiac. Q.. M. prišla v tom období, kedy vedela, že je tehotná a keď už boli služby rozpísané na ďalší
mesiac, oznámila, že je tehotná, tak na základe toho s ňou mal rozhovor, kde sa jej pýtal, či chce
slúžiť vzhľadom na to, že nemusí počas tehotenstva slúžiť pohotovostné služby, nočné služby. Robí to

stále takto. Q.. M. chcela slúžiť, ale nechcela slúžiť nočné služby, nechcela prácu v noci, kolegyne sa
s ňou dohodli, že bude slúžiť len tú dennú časť a nočnú časť za ňu odslúžia ostatné lekárky a takto to
aj spravili. Bola aj taká možnosť, že mohla navrhnúť, že nebude slúžiť vôbec, akceptovali by to a jej
služby by odslúžili iní kolegovia., ak je lekárka tehotná, takýmto spôsobom postupovali. Nakoniec ten
rozpis bol urobený ešte aj ďalej ešte aj na január, kde pani doktorka v takom istom režime išla slúžiť

do dennej časti služieb pohotovostných. Boli to len služby, ktoré boli cez víkend. V priebehu týždňa
žiadne pohotovostné služby nevykonávala. Na otázku žalovanej strany, či svedok poučil žalobkyňu o
tom, že má právo neslúžiť, svedok uviedol, že keď prišla a oznámila mi, že je tehotná, tak sa jej hneď
spýtal, že ako to bude so službami a ona sama navrhla, že by mohla slúžiť tú dennú časť služby. Na
ambulancii pani doktorka po atestácii vykonávala prácu na ambulancii, stále každé ráno, keď rozdeľovali

prácu, sa jej pýtal, či áno, prikývla, že áno, pôjde robiť na ambulanciu a na ambulanciu ju vypisovali aj do
pohotovostných služieb. Po atestácii lekári obyčajne vykonávajú prácu aj slúžia na oddelení, v prípade,
že je potrebné, robili aj pohotovostnú služby na ambulancii, tak ju robili aj na ambulancii. Pani doktorka
robila na ambulancii. Nebolo to na jej žiadosť, bolo to tak, že bola zaradená do tej skupiny lekárov, ktorí
slúžili na ambulancii.

Nikdy písomnú dohodu s tehotnou kolegyňou nevykonávali. Bolo to vyslovene na ústnej komunikácii,
že pani doktorka oznámila, že je tehotná a stále sa postupovalo rovnako ako pri Q.. M.. Q.. M. prijali na
oddelenie, keď boli na tom personálne veľmi, veľmi zle, prišla z interného oddelenia H. M.. Viackrát sa
stalo na vizite, že sa jej spýtal, že aké sú napr. výsledky u pacienta laboratórne alebo zo zobrazovacieho
vyšetrenia, ona úplne suverénnym spôsobom odpovedala, ale potom zistil, že to vôbec nebola pravda.

Samozrejme s ňou aj ústne o tom komunikoval, ako aj ostatní kolegovia pri vizite videli, tak takýmto
spôsobom jeho dôvera voči nej nebola na takej úrovni, ako dôveroval ostatným kolegyniam a kolegom,
Vytýkal jej to a aj ju upozornil, aj čo sa týka plnenia tých svojich povinnosti. Napriek tomu odobril, aby
išla na atestáciu. Toto je otázka jej pracovných určitých návykov, ale odbornosť myslí si, že nemalahlbšiu ako ostatní kolegovia, to je otázka vzťahu ku práci. V tomto zmysle stále si myslel, že je to dobre
intelektovo vybavená doktorka, ktorá má na to, aby tú C. nejakým spôsobom zvládla. Je známe, že raz
nenastúpila do služby, keď sa bola opaľovať na kúpalisku, nevyvodil disciplinárnu zodpovednosť, hoci

na základe toho, čo spravila mohol.
Po preštudovaní lekárskych správ pacientky A. N. svedok uviedol, že uviedol, že v nálezoch boli známky
A.C. I., ktoré hovorili o tom, že to nie je stav akútny, ale že je to stav subakútny, prípadne chronický, čo
potom sa aj potvrdilo pri operácii, ktorá bola vykonaná na ďalší deň, kde sa potvrdilo, že bolo to O. I. X.
D. N. S. A.. Pokiaľ by sa tá operácia nevykonala, pacientka mohla zomrieť. To vyšetrenie C., ktoré bolo

vykonané ešte na C.V. v M.Š. O. D. Š. H., každého C. upozorní na to, že to môže byť život ohrozujúci
stav. V tomto prípade to tak aj bolo.
Ohľadom nefunkčného CT prístroja uviedol, že všetci lekári, ktorí vykonávajú pohotovostné služby,
boli oboznámení s tým, že CT v našej nemocnici nefunguje. Ten postup u pacienta, ktorý príde na
pohotovostnú službu, záleží od jeho aktuálneho stavu a stále sa rozhodne lekár, akým spôsobom vedie
diagnostiku, žiadne manuálny na to neexistujú. Na to je vzdelanie a odborná spôsobilosť lekára. Takže

tam nie je potrebné na každú jednu maličkosť vypracovávať manuál, ako postupovať vtedy, keď CT
funguje a keď CT nefunguje. Je na rozhodnutí lekára aktuálne podľa zdravotného stavu pacienta a má
sa rozhodnúť, akým spôsobom postupuje. Má postupovať tak, aby nepoškodil pacienta a nepoškodil
aj seba.
Doprava pacientov nepatrí do kompetencie organizácie práce primára oddelenia. Nikto to nevyrieši ako

z lekárov, je to vec dopravnej služby a krajského operačného strediska, ktoré majú priamy vplyv na
to, akým spôsobom tá doprava funguje pacientov. Keď nahlásia, že je urgentný prevoz pacienta z M.
do S., že je podozrenie na J. M.Í. alebo taký zdravotný nález, ako bolo toto, tak predsa je v odbornej
spôsobilosti krajského operačného strediska poslať sanitku a pacienta v urgentnom režime riešiť. Lekár
nahlási. Pokiaľ príde sanitka, je sledovaný na stacionári, na ambulancii, takým spôsobom sa to rieši.

Lege artis je zdvihnúť telefón a zabezpečiť transport sanitným vozidlom cez krajské operačné stredisko
do S. pacientky. Dvihnúť telefón a zavolať na CT Q. S., že takého pacienta má a že taký pacient príde
na vyšetrenie. V pohotovostnej službe je lekár na to, aby vyšetroval pacientov a keď vyšetrí pacienta, u
ktorého bola X. a príde mu o týždeň naspäť, aj také nejaké to profesionálne vnútro by ho malo pohnúť
tým smerom, že idem sa pozrieť na toho pacienta, že ako vyzerá. Zaujímalo by ho, či má urobené to CT,

ktoré doporučil, čo vlastne s tým pacientom je. Tak by išiel sa pozrieť na pacienta, ako vyzerá. Neviem
o tom, aby niekto z lekárov neprišiel vyšetriť pacienta, keď sestra zavolá.
Nedôslednosti vytýkal aj ostatným zamestnancom, lekárom, robí tak, keď to presiahne určitú mieru alebo
keď je nejaká vec, ktorú je potrebné povedať, tak to jednoducho povie., nie je jeho cieľom aby riešil
takéto veci len a len písomne a len a len disciplinárne.

36. Žalobkyňa najskôr pri výpovedi uviedla, že jej vzťahy s primárom boli neutrálne, má za to, že ju
ako lekárku rešpektoval a po vznesení obvinenia z diskriminácie zo strany primára uviedla, že v čase,
keď už oznámila, že je tehotná, tak jej dal na výber medzi konzíliami a medzi ambulanciami, sú to v
podstate jedno i druhé pre tehotnú ženu nevhodné prostredia. Nedal jej vybrať si oddelenie s pacientmi,

ktorí sú s bolesťami krížov, kde napr. predtým boli zaraďované lekárky B.. O., teraz tehotná B.. O. a
predchádzajúce kolegyne. Na otázku, prečo sa na toto konkrétne oddelenie nežiadala, uviedla, že
rešpektovala rozhodnutie primára.

37. Z výsluchu svedkyne B.. I. V., U.. O. súd zistil, že pracuje ako neatestovaná lekárka na C. oddelení
žalovaného od roku XXXX a po zaučení po X mesiacoch bola pridelená do služby v apríli XXXX na
ambulanciu. Štandardný postup pri práci na pohotovosti je ten, že ak príde pacient sám alebo rýchlou
zdravotníckou službou, tak ho vyšetria a urobia všetky potrebné úkony, čo vyžaduje ten konkrétny
zdravotný stav. Ak ju z izby lekárov privolajú k pacientovi, tak keď sestrička zavolá, tak príde, iný postup

a to neprísť a neošetriť pacienta si nedovolí. Nevšimla si, aby primár znevýhodňoval žalobkyňu pri
zadeľovaní do práce, alebo, aby sa k nej správal inak, ako k ostatným lekárom. O tom, že bola tehotná
vie, spomenula to zástupcovi primára aj primárovi, nevie, aby ju nútili do služieb.
Ohľadom nefunkčného CT prístroja mali taký pokyn od primára, aby pacientov posielali na CT vyšetrenia
doS..Konkrétnypokynodprimárabolten,žeakráno primároznámil,žejenefunkčnéCTtakpovedal,že

keď bude pacient vyžadovať vyšetrenie CT, majú sa skontaktovať s S. a zabezpečiť jeho odvoz sanitkou
na toto vyšetrenie. Keby v službe takéhoto pacienta mala a zistila by, že jeho stav vyžaduje vyšetrenie na
CT prístroji, zavolala by krajské operačné stredisko, aby jej poslali sanitku, niekedy majú voľnú sanitku,
niekedy sa čaká. Skontaktovala by CT oddelenie v S. a dohodla s príslušným službukonajúcim lekáromvyšetrenie toho pacienta s tým, že keď by toto vyšetrenie bolo absolvované, tak by sanitka s pacientom
aj s nálezom vrátila naspäť do nemocnice. Bežne to trvalo 2 - 3 hodiny zariadiť tento postup.
Pri opätovnom výsluchu na pojednávaní konanom dňa X.XX.XXXX uviedla, že dňa XX.XX.XXXX bola

do služieb rozpísaná žalobkyňa spolu s ňou, pričom do týchto služieb bola dopísaná na požiadanie
žalobkyne, keďže ona v tom období bola tehotná a nechcela slúžiť nočné služby. S dennými službami
počas dňa nemala problémy a keďže ona mohla tieto nočné služby slúžiť, tak tomu vyhovela. Pôvodný
rozpisslužiebbolnapísanývedenímoddeleniaeštevnovembri,pretoboladopísanádoslužiebtlačeným
za pomlčkou spolu so žalobkyňou. Dňa XX.XX.XXXX prišla žalobkyňa ráno do služby o 8.00 hod a

20.00 hod. ju svedkyňa vystriedala, pretože to v podstate takto funguje, keď si delia veľké služby, to
znamená víkendové na polovicu. O takéto delenie ju požiadala žalobkyňa, pretože prvú polovicu slúžila
ona, pôvodne mala slúžiť celú službu, ale tú prvú polovicu chcela slúžiť, tak ju požiadala, či príde
slúžiť do druhej polovičky. Vedenie oddelenia o tom bolo informované, pretože vedeli, že v tom čase
žalobkyňa už bola tehotná a ona aj sama povedala, ako chce slúžiť, ktoré služby chce slúžiť a ktoré
nie. Dňa XX.XX.XXXX služba prebiehala v podstate takisto. Prvú polovicu služby odslúžila žalobkyňa,

druhú svedkyňa s tým, že tú prvú polovicu chcela slúžiť, a tak svedkyňa prišla do druhej polovice. O
rozdelenie služieb ju požiadala priamo žalobkyňa. Rozdelenie služieb na 12 a 12 bola v podstate interná
dohoda v rámci oddelenia. Ak žalobkyňa by chcela odslúžiť celú 24 hodinovú víkendovú službu, tak by ju
odslúžila, ak lekár nechce slúžiť celých 24 hodín a chce si túto službu rozdeliť, tak sa s niekým dohodne
o tom, či vezme tú službu na polovicu, tak to funguje aj dodnes. Službu rozpisuje zástupca s primárom.

Rozdelenie na 12 a 12 si robia lekári medzi sebou sami a vedenie o tom informujú. Žalobkyňa oznámila,
že je tehotná a nechce slúžiť celých 24 hodín, že si bude brať len denné časti, preto bolo potrebné
pokryť druhú polovicu a následne na to dochádzalo k takýmto dohodám. Primár aj zástupca primára
boli upovedomení o tom, že je tehotná a boli upovedomení o tom, že nočnú časť služieb bude slúžiť
svedkyňa. Žalobkyňa povedala, že to nechce slúžiť a hľadal sa teda spôsob, kto v ten deň môže slúžiť a

keďže v tieto dni XX. a XX. mohla svedkyňa slúžiť, tak sa navzájom dohodli. Žalobkyňa jasne povedala,
žesdennýmislužbaminemáproblém,nočnúčasťslužbynechceslúžiť,hovorilatoopakovanekaždému.
Aj svedkyňa vedela, že žalobkyňa je v tom čase tehotná. Nikdy sa od kedy pracuje na oddelení, nikdy
sa nestalo, aby primár alebo zástupca nútili nejakú kolegyňu, keď bola tehotná slúžiť, stále to bolo ich
rozhodnutie, ako sa rozhodnúť. Ak niektorá kolegyňa povedala, že chce slúžiť v dennej časti a niektorá

povedala, že nechce slúžiť vôbec a už bol vyhotovený rozpis, tak sa tie služby pomenili. Každé ráno sa
primár pýtal, ako sa bude pracovať, pretože o 7.10 hod. je každý deň ranné sedenie. O tom, kto bude
vykonávať prácu na ambulancii alebo na oddeleniach sa rozhoduje na tomto sedení a na tomto sedení
sa aj pýta, kto kde bude pracovať a lekári sa hlásia, kto kam ide. Na otázku žalobkyne, či keď bolo ráno
sedenie, ako sa jej na to primár pýtal, svedkyňa uviedla, že sa jej pýtal, či pôjde dnes na ambulanciu

a jej odpoveď bola áno.

38. Z výsluchu svedkyne B.. W. O., ktorá pracuje na C. oddelení žalovaného ako atestovaná lekárka
súd zistil, že „ bežne to funguje tak, že pacient, ktorý príde na tú ambulanciu pohotovostnú, tak je
vyšetrený lekárom, ktorý slúži na pohotovostnej ambulancii a keď sa teda rozhodne, že ten pacient je

vhodný na príjem na oddelenie, tak ho prijme na oddelenie. V prípade, že nefunguje CT, tak to závisí od
toho, či je pracovný deň alebo služba. Pretože keď nefungovalo CT cez pracovný deň do 15.00 hod.,
tak posielali pacientov do súkromného pracoviska X. B. a po 15.00 hod. to už nefungovalo, takže vtedy
mali nariadenie, ktoré im ráno na sedení povedal primár, že majú posielať pacientov na vyšetrenie CT
do S.. Boli s tým problémy, ak nebola voľná sanitka a tak v rámci zrýchlenia procese, ak pacient prišiel

s príbuznými a mali auto, posielali pacientov na ošetrenie do S. priamo dopravou svojím autom. Ako
by postupovala v konkrétnom prípade pacientky A. N. uviesť nevedela. Počula o prípadoch, konkrétne
nevie, kto to takto urobil, kedy lekár počas pohotovostnej služby neprišiel ošetriť pacienta, ale sama by
tak neurobila. Napriek tomu, že konkrétne takýto prípad nepoznala., nepočula, aby takéhoto lekára boli
za to potrestali výpoveďou ako žalobkyňu. Podľa nej podstata problému spočívala v tom, že pacientka

odmietla vyšetrenie na CT prístroji. K tvrdeniu primára, že pri odstupe niekoľkých dní od vyšetrenia sa
má u C. pacienta postupovať ako od nuly, sa vyjadriť nevedela. Čo sa týka práce tehotných lekárok na
oddelení, keďže sama je tehotná, po tomto zistení to oznámila primárovi a požiadala ho, aby nebola
zaradzovaná na ambulanciu na konzíliá, kde je väčšie riziko infekcie, v čom jej vyhovel. Dlhé roky
spolupracovala so žalobkyňou a vie, že primár inak k nej pristupoval ako k iným zamestnancom, aj k

iným kolegyniam, keď boli tehotné. V podstate oni nemali najlepší vzťah, a keď sa vrátila žalobkyňa
z atestácie a oznámila, že je tehotná, nechcela s ním ísť do nejakého konfliktu, a preto nechcela od
neho nič žiadať. Keď sa vrátila z atestácie, v podstate každý deň slúžila na príjmovej ambulancii. Je toambulancia, kde nikto z lekárov nechce robiť, pretože je to najťažšia práca a teraz sa momentálne na
tejto ambulancii striedajú“.

39. Z výsluchu svedkyne B.. N. R. súd zistil, že pracuje ako lekárka na C. oddelení žalovaného od
decembra XXXX. Potvrdila okolnosti ohľadom postupu primára, ktorý nariadil v prípade nefunkčného
CT prístroja tvrdené svedkyňami B.. V. X. O.Ľ.. Uviedla, že práca na ambulancii je „najnebezpečnejšia
práca“ na oddelení, nie je vhodné, aby tam pracovala tehotná lekárka. Podľa nej bola žalobkyňa
znevýhodňovaná oproti ostatným zamestnancom C. hlavne, že ako tehotná už pracovala na C.

ambulancii kontinuálne každý deň niekoľko mesiacov, čo u iných tehotných lekárok tak nebolo.

40. Z výsluchu svedka B.. X. U. súd zistil, že pracuje ako atestovaný lekár na C. oddelení žalovaného
od novembra XXX. Pamätá si žalobkyňu od času, kedy nastúpila do nemocnice pracovať a nikdy
nepobadal, aby vo vzťahu k nej ju primár nejako znevýhodňoval ako lekárku, resp. po tom, čo už
otehotnela. Rovnako potvrdil postup pri nefunkčnom CT prístroji a pokyn primára, ako o ňom vypovedali

svedkyne B.. V. a ďalšie. Ak lekár slúži na pohotovostnej ambulancii, považuje za povinnosť lekára
prísť ošetriť pacienta, osobne nikdy neurobil, aby keď zavolá sestra, neišiel dole. Nemá ani vo zvyku
konzultovať so sestrou, o akého pacienta sa jedná, lebo viem, že aj tak musí zísť dole a toho pacienta
vyšetriť. Toto je jeho povinnosť lekára. Pomer žien lekárok a mužov lekárov je taký, že v prevahe sú
lekárky, ako aj na všetkých ostatných oddeleniach. K výkonu ambulantnej služby na C. ambulancii, ak je

lekárka tehotná, uviedol, že práca lekára je náročná a celé nemocničné prostredie je svojím spôsobom
rizikové pre ženy, keď sú tehotné, ale tehotenstvo nie je choroba. Lekár má podľa neho tak vedieť
komunikovať s pacientom, aby tento poslúchol jeho odporúčania.

41. Z výsluchu svedka B.. A. L. súd zistil, že pracuje ako lekár na C. oddelení žalovaného od roku XXXX,

od roku XXXX je zástupca primára. Žalobkyňu pozná od jej príchodu na oddelenie. O tom, že je tehotná,
mu oznámila niekedy koncom novembra XXXX, keďže robil rozpis služieb, povedala mu, že nebude
môcť slúžiť nočné služby. Rozprávali sa o tom, či bude slúžiť 12-tky, povedala, že môže slúžiť 12-tky,
teda má za to, že sa na tom dohodli. Nevie, či potom ako mu oznámila, že je tehotná, ešte pracovala
v nejakej nočnej službe. Nepamätá si, aby sa mu sťažovala na problémy v tehotenstve. Nepamätá sa

a nemôže potvrdiť, aby sa inak postupovalo v prípade iných tehotných lekárok. U starších lekárok si
pamätá, že bežne robili na ambulancii, keď boli tehotné. Čo sa týka náhrady za nefunkčný CT prístroj,
tak v pracovnej dobe bola náhrada v súkromnom CT v X. B. a na U., počas pohotovostnej služby sa
posielalo na CT do S.. Lekár na pohotovostnej službe má prísť k pacientovi, vždy tak robil, keď bol v
službe a ani si nepamätá počas celej služby v nemocnici, že by vedel o nejakom prípade na oddelení,

aby lekár počas pohotovostnej ambulantnej služby nebol išiel ošetriť pacienta.
Pri opakovanom výsluchu na pojednávaní konanom dňa X.XX.XXXX uviedol, že „bol poverený
rozpisovať služby, vždy rozpisuje služby do 20.dňa predchádzajúceho mesiaca a rozpísané služby sa
dávajú potom na podpis na riaditeľstvo riaditeľovi nemocnice. Výkon pohotovostných služieb navrhuje
primár, v jeho zastúpení to robil on a nariadenie pohotovostnej služby nariaďuje riaditeľ. Tým, že Q..

M. oznámila, že je tehotná a že nemôže slúžiť nočné a že bude slúžiť soboty alebo nedele 12-tky, tak
požiadali kolegyne, ktoré môžu, aby odslúžili tieto služby a rozdelili si tieto služby na 12-tky, aby Q.. M.
neslúžila nočné. Q.. M. oznámila, že je tehotná až po nariadenom rozpise služieb.“
Na otázku právneho zástupcu žalovanej strany, či vedel, že Q.. M. požiadala vedenie oddelenia, že
nechce slúžiť ústavnú pohotovostnú službu, ako aj nadčasové služby, svedok uviedol, že nie, nevedel

a je prekvapený, lebo keď oznámila, že je tehotná, tak sama bola ochotná slúžiť v podstate tie soboty,
nedele12-tkyvpriebehudňa,aslúžilaajvjanuáriamalarozpísanéslužbyajvofebruári.Písomnýsúhlas
alebo písomná dohoda s výkonom služieb alebo nadčasových hodín sa nevykonával ani v minulosti,
ani po tomto prípade. Poukázal na B.. V.Á., ktorá oznámila, že je tehotná a povedala, že nechce slúžiť
a nikto ju nenútil slúžiť. K plneniu pracovných povinností žalobkyne uviedol, že žalobkyňa pôsobila na

neho povrchnejšie ako ostatné lekárky, musel ju občas aj kontrolovať. Neskoro chodila aj na ranné
sedenia. Nemá osobnú skúsenosť s porušovaním pracovnej disciplíny z jej strany, ale ako zástupca
primára fungoval na oddelení, a keď chceli primárovi niečo oznámiť, tak to lekári povedali jemu a bolo
o nej známe, že je povrchnejšia, nedôsledne si robila dekurzy, neodkázala do služby doktorovi všetko
čo mala. Stalo sa, že nenastúpila do služby v lete, keď ešte nemala atestácie. S rozpisom služieb a

vykonávaním služieb je taká prax, že nikoho nenútili do služieb, keď vyvstane nejaký problém, niekto
ochorie, tak kolegyne, ktoré slúžia ambulantnú činnosť, čiže na ambulancii, požiadajú jeho a primára, či
môžu vyriešiť tento problém a oni mali na to deň, dva a potom nám dali rukou napísané na papieri, že
tento problém je vyriešený. Bola to požiadavka z vedenia, aby sa tento problém vyriešil. Služby si potomprehodili a lekárky im to oznámili vopred, sedenia majú poobede pred koncom pracovnej doby o 14.00
hod.,kedyjetamprimár,taksaprimárovipovie,ktoakedybudeslúžiť.Písomnésúhlasysozadeľovaním
tehotných zamestnankýň do služieb neboli praktizované, keby povedala žalobkyňa, že nebude slúžiť

ani cez soboty a nedele, keby povedala, že nechce slúžiť, tak by neslúžila. Ohľadom neposkytnutia
zdravotnej starostlivosti pacientke A. N. dňa XX.XX.XXXX svedok uviedol, že je povinnosť lekára prísť
na ambulanciu a aj v klinickom náleze, ktorý táto pacientka mala, bol by trval na prevedení CT mozgu,
trval by na hospitalizácii pacientky a nenechal by na pacientku, pretože vzhľadom na to, že bola v M.
vyšetrená, mala tam nejaké zápalové ochorenie a mala nález na zreničkách oči, tak mohlo ísť o nejaké

krvácanie, kde hrozilo aj poškodenie zdravia, bolo treba zísť a vyšetriť a pozrieť sa na to“.

42. Z výsluchu svedka B.. B. M. súd zistil, že je predsedom Lekárskeho odborového združenia u
žalovaného X rokov a združenie sa vyjadroval k zaslanej výpovedi na základe žiadosti o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru žalobkyne. Keď im bola doručená žiadosť, predvolali si žalobkyňu a
spolu s B.. O. sa v trojici o tejto veci rozprávali. Žalobkyňa im povedala informácie a takisto poskytla

aj lekárske správy, neriešili pritom v tom čase, či táto pacientka dala súhlas na to, aby do nich
nahliadali. Postužalobkynevyhodnotiliako porušeniepracovnejdisciplíny,stým,že navrhovali,aby
bola postihnutá ako v prípade menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. K posúdeniu intenzity
tohto porušenia dospeli na základe informácií od žalobkyne a lekárskych správ, ktoré im predložila,
iné materiály k dispozícii nemali, pacientku nevyšetrili. Pracuje na J. oddelení žalovaného a B.. O.

C. D. oddelení. Čo sa týka takéhoto druhu výpovede, toto bolo prvýkrát, keď sa vyjadrovali k takejto
výpovedi. Riešili už požitie alkoholu na pracovisku, vyjadrovali sme sa k rôznym veciam, ale takúto
výpoveď sme prejednávali prvýkrát. Na otázku, ako by on postupoval na pohotovostnej službe uviedol,
že keď je v pohotovostnej službe, tak by za každým k pacientovi prišiel a to preto, lebo to vyplýva z
jeho zodpovednosti. Zakaždým príde pacienta vyšetriť, lebo sa stáva, že pacienti prídu a majú úplne

iné potiaže, než ktoré patria na J., ale on to zistí vtedy, keď tam príde, pacienta vyšetrí a často posiela
pacientov na iné oddelenia.

43. Z výsluchu B.. O. O. na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX súd zistil, že „keď im bola doručená
žiadosť o prerokovanie výpovede z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny pani doktorky s

tým, že boli v krátkosti opísané okolnosti, v čom spočívalo to závažné porušenie pracovnej disciplíny a
zároveň ako odborová organizácia a boli vyzvaní, aby predložili stanovisko, toto stanovisko vypracováva
výbor, ten výbor má 7 členov, čiže pokiaľ má byť uznášania schopný, tak aspoň polovička z toho výboru
sa musí zísť, čo bolo splnené, čo je aj potvrdené prezenčnou listinou, ktorú má v úschove predseda
odborového združenia. Výbor sa zoznámil s dostupnou dokumentáciou, ktorú si boli schopní pozrieť

z nemocničného informačného systému. Na základe tejto dokumentácie bolo prerokované, aké boli
tieto okolnosti, a na základe toho prerokovania potom výbor vypracoval odpoveď, ktorá bola doručená
riaditeľstvu C. O. M.. Čo sa týka samotnej veci a čo sa týka reakcie odborového združenia, žiadali, aby
skutok bol kvalifikovaný ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny“.

44. Z výsluchu svedkyne Y.. O. A. súd zistil, že pracuje u žalovaného od XX.XX.XXXX ako A. L. I. X. O.,
predtým pracovala na Ú. C. Q.X. C. H. O.. Na základe podania sťažovateľa - otca pacientky, požiadala
primára oddelenia C.V., aby sa vyjadril k jeho obsahu. V tom čase, keď prípad prešetrovali, pacientka
bola v kritickom stave a bola hospitalizovaná už v inom zdravotníckom zariadení. Potrebovali prešetriť

postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pred touto sťažnosťou neboli iné sťažnosti zo strany
pacientov na žalobkyňu.

45. Z výsluchu svedkyne B.. W. I. na pojednávaní konanom dňa X.XX.XXXX súd zistil, že rozpis služieb
z decembra XXXX, kedy boli dopisované do služieb len lekárky, bol schvaľovaný riaditeľstvom, pričom

služby nariaďuje primár. Ak dôjde k výmene služby, tak si to zapíšu do toho konkrétneho už schváleného
rozpisu služieb. K dopísaniu mien rukou Q.. O. a Q.. S. došlo tak, že v rozpise, ktorý mali na inšpekčnej
izbe, zapísala, že v tento deň bude slúžiť Q.. M. dennú službu, nočnú službu Q.. O., a to dňa 14.12.2017,
dopísala to na základe toho, že tie služby boli takto vymenené, aby vedeli, ako to v skutočnosti bolo.
Žalobkyňa mala slúžiť celú službu, ale keďže povedala, že je tehotná, mohla slúžiť len dennú službu,

rovnako to bolo aj XX.XX. X. XX.XX.XXXX. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby nechcela
žalobkyňa slúžiť ústavné pohotovostné služby, resp. sviatky a vykonávať nadčasové hodiny. Pokiaľ vie,
žalobkyňa chcela tieto služby slúžiť. Nikto z vedenie oddelenia ju nenútil k výkonu pohotovostných a
nadčasových služieb. K pracovnej disciplíne žalobkyne sa vyjadrila tak, že čo sa týka dochádzky, zvyklameškať do práce 5 -10 minút, pôsobila tak, že sa nedá na ňu vo všetkom spoľahnúť. Ak mali dekurzy
a potrebovala si osobne odkontrolovať, či je to skutočne tak, nie vždy to takto bolo, osobne sa na
to nespoliehala. Ako lekárka vo výkone služby XX rokov si pamätá, že žalobkyňa raz v roku XXXX

nenastúpila do pohotovostnej služby. To si musela zapamätať, lebo jej volal Q.. L.Ý. domov, že žalobkyňa
mala slúžiť a nevedia ju nájsť. Volali jej potom domov, lebo sa mal nejaký pacient zle, sestričky ju zháňali,
nebol tam lekár a volali jej, či môže prísť do služby. Žalobkyňa jej povedala, že do služby zabudla prísť
a že ju to mrzelo, nikomu inému sa nestalo, aby neprišiel takto do služby. Čakala, že bude z toho nejaký
pracovnoprávny postih, primár mal s ňou pohovor, tak predpokladá, že sa to vtedy vyriešilo. Nepamätá

si za svoju prax prípad, aby lekár v pohotovostnej službe neprišiel na ambulanciu pozrieť pacienta.

46. Z výsluchu svedkyne B.. K. Q. na pojednávaní konanom dňa X.XX.XXXX súd zistil, že čo sa týka
rozpisu služieb na december XXXX, služby rozpisuje Q.. L. na základe vopred uvedených požiadaviek
zhruba do 20.-21. Dňa predchádzajúceho mesiaca, aby na nasledujúci mesiac boli služby rozpísané.
Schvaľuje to primár, ak dôjde ku škrtnutiu, sú tam perom dopísané nejaké mená, ktoré nie sú vytlačené

na zozname, tak to preto, že ak to kolegovi nevyhovuje služba z iných zdravotných, služobných dôvodov,
tak sa služby menia aktuálne podľa stavu. Je to dohoda medzi službukonajúcimi lekármi. Ak ona nemôže
slúžiť, niečo jej do toho príde, poprosí kolegov, či jej vedia vyjsť v ústrety a či odslúžia za ňu. Vedenie
oddelenia má o tom vedomosť. Vedela v tomto období, že žalobkyňa je tehotná. O tom, aby nechcela
vykonávať ústavnú pohotovostnú službu, nevedela. O tom, aby nechcela vykonávať pohotovostnú

službu a niekto ju nútil, o tom nevie. Keď ona sama zistila, že je tehotná pri oboch deťoch, oznámila, že je
tehotná a že si nepraje slúžiť a bolo jej vyhovené. Akonáhle zistila, že je tehotná pri prvom dieťati nebola
riziková, neslúžila, pri druhom bola riziková a tiež neslúžila. To všetko bolo za vedenia primariátu Q..
B.. O tom, či ju niekto poučil o možnosti neslúžiť alebo nevykonávať nadčasové hodiny uviedla, že nie.
Oznámiť, že je tehotná a slúžiť nechce a bolo jej vyhovené. Vo vzťahu k plneniu pracovných povinností

žalobkyne uviedla, že jej osobne sa nikdy nestalo, aby zabudla prísť do služby a nepamätá si vôbec
na takýto prípad. Žiadneho pacienta, ktorý príde počas pohotovostnej ústavnej služby na vyšetrenie,
že má nejaký zdravotný problém, aj keď ho pozná, aj keď ho predtým videla, by neposlala preč. Je
jej povinnosťou počas pohotovostnej služby vyšetriť pacienta, pretože aj u chronického pacienta s
chronickými ťažkosťami môže dôjsť k náhlej zmene zdravotného stavu. Pacient svoj informovaný súhlas

môže kedykoľvek odvolať. Nevie o tom, aby nejaký kolega počas ústavnej pohotovostnej služby neprišiel
ošetriť pacienta. Slúžia dvaja, čiže ak lekárovi na ambulancii príde zle, môže mu pomôcť druhý kolega
z oddelenia. Pri prvom tehotenstve bola umiestnená na M. C. ambulanciu, kde bola až do konca. Pri
druhom tehotenstve bola na K.. O tom, aby mala byť žalobkyňa donútená primárom oddelenia vykonávať
službu na ambulancii nevie. O nenastúpení Q.. M. do pohotovostnej služby vedela. Jej sa nestalo, aby

za XX rokov nenastúpila do nejakej služby. Považuje to za dosť závažné, ak takto lekár urobí. Pokiaľ
v pohotovostnej službe príde lekár s diagnózou a nie je funkčné CT, je dohodnuté iné zariadenie, ktoré
CT robí a odosielajú sa pacienti tam. V čase, keď nefungovalo CT v M., bolo dohodnuté CT v S., kde
kontaktovali laboranta na CT.

47. Z výsluchu svedkyne B.. X. J. na pojednávaní konanom dňa X.XX.XXXX súd zistil, že k rozpisu
služieb na mesiac december XXXX, kde v dňoch XX.XX., XX.XX., XX.XX.XXXX dopísané za lomítkom
okrem mena žalobkyne aj mená ďalších lekárov došlo k tomu, vždy je to kolektívne vypisovanie
pohotovostných služieb s tým, že zástupca vyzve celý kolektív, kto má aké požiadavky, kto je ochotný
a požiadavky sa spíšu na papier a odovzdajú sa zástupcovi primára. V ktorejkoľvek fáze vypisovania

služieb môže ktorýkoľvek lekár povedať, či má plánovanú dovolenku, kedy chce slúžiť, kedy určite nie, aj
čo sa týka štátnych sviatkov. Nikdy sa jej za XX rokov služby nestalo, aby primár povedal, že bude slúžiť
ten a ten lekár, priamo aby to nariadil. Vždy sa kolektívne dohodnú, aby tie služby ako oni hovoria laicky
odišli na riaditeľstvo 20.dňa v mesiaci. Ak sa to medzi týmto dňom a prvým dňom ďalšieho mesiaca
zmení,taksavkolektívepriateľskýmspôsobomdohodnúovýmenách.Ktýmtodochádzakvôlirodinným,

pracovným, dovolenkovým a iným povinnostiam. V podstate služba je aj finančná záležitosť, pretože
každý si prilepší k platu a je rozdiel, či slúži nejaký atestovaný lekár, čiže každá mladá doktorka sa
podľa nej snaží rýchlo odastestovať, keď tam už musí byť a slúžiť, mala za to iné finančné ohodnotenie.
Doslova prehlásila, že bola vôľa žalobkyne slúžiť práve preto, že mohla slúžiť za plat atestovaného
lekára. Nikto by nikdy neprinútil človeka vymeniť službu, ak je to pre neho nevýhodné. V tom čase

mohla vedieť na 80 %, že žalobkyňa je tehotná. Ohľadom toho, či niekto nútil žalobkyňu z vedenia slúžiť
pohotovostné služby a nadčasové hodiny uviedla, že žalobkyňa od prijatia na C. oddelenia sa snažila o
pohotovostné služby, dokonca v období jej tehotenstva v roku XXXX boli spolu na takej akcii, kde bolo
povedané, že už konečne by chcela začať slúžiť, či má o tom rozhodnúť zástupca primára alebo primár.Čo sa týka prístupu žalobkyne k výkonu pracovných povinností, uviedla, že keď sa vrátila z materskej
dovolenky, tak kolegyne, ktoré tam boli, jej povedali, že „nemáme Q.. M., ale Q.. O.“, pýtala sa, že čo
to má znamenať a bolo jej povedané, že si treba na to dávať pozor, keď ide po nej na izbu, keď po nej

pacientov na oddelení, tak si dávali na to pozor, pretože to čo je vyšetrení, nemusí byť tak celkom pravda.
Nemohli sa spoľahnúť na jej závery a výsledky, pritom jediné, čo podľa nej primár neznáša, keď niekto
klame alebo povie niečo, čo si upravil. Primár radšej toleruje, keď mu povedia, že nevedia, neurobili
to, zabudli to, nepozreli si. Jej sa to bežne na vizite stávalo, že si výsledok nepozrela a povedala, že
výsledok bol v norme. K tomu ako riešilo vedenie oddelenia túto situáciu uviedla, že primár prejaví v

prvom rade prekvapenie, že sa vôbec také niečo môže stať, potom sa skontroluje tento výsledok a rieši
sa to takým spôsobom, že sa zfrekventnili poobedňajšie sedenia a vizity robí každý deň primár, hoci
predtým bola veľká vizita X krát do týždňa, teraz ju robí primár každý deň. Uviedla, že žalobkyňa bola
nedôsledná. Počas jej XX ročnej praxe lekárky sa nestal prípad, aby lekár neprišiel z pohotovostnej
lekárskej služby na ambulanciu pozrieť pacienta. Ak sa lekárovi v pohotovostnej službe niečo stane a
nemôže slúžiť, tak lekári sú poučení, že majú kontaktovať staršieho lekára, aby ich prišiel zastúpiť, takže

vylučuje, aby nevedel lekár, ako má postupovať v prípade, ak pre svoj zdravotný stav nemôže odslúžiť.
O tom, či existuje nejaký manuál činnosti lekára na pohotovosti, uviedla, že takýto manuál nie je, pretože
nie je potrebný. Ak lekár študuje 6 rokov medicínu a manažment ho zamestná na nejakú pozíciu, tak
istým spôsobom je vychovávaný k plneniu svojich povinností a ak mladý lekár si nie je 100 % istým
diagnostickým postupom, zavolá staršieho lekára, je tam určitá hierarchia. Ak jej ako mladej začínajúcej

lekárke vytkol pochybenia v pracovných postupoch a povinnostiach, bola mu za to povďačná“.

48. Po vykonaní dokazovania právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči poukázal na to, z
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa si svoje pracovné povinnosti do XX.XX.XXXX riadne
plnila. Uvedený záver vyplýva nielen z indexu odbornosti, ale aj napr. z vyjadrenia LO/. M. R. W.. X.. U.

A. M. zo dňa X X.XX.XXXX. Primár C. B.. B. odporučil žalobkyňu na atestáciu z C.. V indexe odbornosti
žalobkyne konštatoval, že má výborné predpoklady na prácu C. -
Š.. Žalobkyňa pracovala na rôznych oddeleniach v rámci predatestačnej prípravy a svoje študijné. ako
aj pracovné povinnosti si plnila riadne. o čom svedčia vyjadrenia primárov rôznych kliník v M.. I. X. M..
VstanoviskuL.OZzodňaXX.XX.XXXXsaokreminéhovbode4konštatuje,žepočasdoterazvykonanej

práce na C. oddelení nedošlo u B.. M. k žiadnemu pochybeniu pri vykonávaní liečebnej a diagnostickej
činnosti. ktoré by zamestnávateľ hodnotil ako nesprávny postup liečby ani k vážnym disciplinárnym
priestupkom. S poukazom na tieto tvrdenia sa javia výpovede niektorých svedkov ex post ako účelové
a nevierohodné.
Poukázal na to, že bolo nefunkčné CT a samotná pacientka nerešpektovala odporúčania lekárov.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v prvom trimestri tehotenstva. bola v nadčasovej službe a mala
za sebou už 12 hodinovú pracovnú dobu, prišlo jej nevoľno pacientke prostredníctvom sestričky
zopakovala, že „platí moje odporučenie zo dňa XX.XX.XXXX“ spočívajúce v absolvovaní CT vyšetrenia
a hospitalizácii na C. L. v spáde S. O.. Dňa XX.XX.XXXX bola sobota. Ak by pacientka bola
hospitalizovaná v M. nemocnici pre podozrenie na M. B.. žalobkyňa by sama konala nezodpovedne,

pretože pacient s takýmto podozrením na M. B., musí byť hospitalizovaný v zdravotnom zariadení s
funkčným CT prístrojom v areáli nemocnice.
Z dokazovania vyplýva. že pacientka po tom, čo navštívila zdravotnícke zariadenie v S., bolo jej
realizované CT vyšetrenie až ráno nasledujúceho dňa, t.j. nie urgentne.
Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť. že vedenie nemocnice nemalo jej písomný súhlas

s vykonávaním nadčasovej pohotovostnej služby. že sa v tejto službe nemala nachádzať a že
žalovaná konala protiprávne voči jej osobe. svedčí aj vyjadrenie kontroly Inšpektorátu práce
z XX/XXXX. Napriek vedomosti žalovanej o tehotnosti žalobkyne. táto pracovala ako tehotná na
najrizikovejšej pracovnej pozícii v rámci oddelenia, ktorú jej primár nariadil po dobu 7 mesiacov, išlo o
pozíciu urgentného príjmu. kde prichádzali ťažko chorí pacienti aj s TBC atď. V priebehu 8 hodinovej

pracovnej doby sa štandardne ošetrilo aj 40 pacientov, neštandardný postup voči jej osobe a mimoriadne
riskantný. dovtedy nariaďoval, aby sa lekári
na tejto pozícii striedali po jednom dni pre mimoriadne náročnú pracovnú záťaž na tejto pozícii.
Podľa žalobkyne zo strany primára C. oddelenia dochádzalo z jeho strany
k tzv. „bossingu“ napr. nedal jej vyrobiť pečiatku pre atestovaného lekára po atestácii, ani po

dobu celých 7 mesiacov, čo po atestácii ešte pracovala na oddelení. Neštandardný postup zo strany
primára oddelenia vo vzťahu k žalobkyni bol aj v tom, že po jej atestácii s odstupom 4
mesiacov jej podpísal zvýšenie platu.Vzhľadom na osobu žalobkyne. jej dovtedajší postoj k plneniu pracovných povinností. pracovných
podmienok, ktoré jej boli vytvorené žalovanou, zdravotný stav žalobkyne, zo strany žalobkyne nedošlo
k porušeniu pracovnej disciplíny v takej miere, aby bolo dôvodné skončiť s ňou pracovný pomer podľa

§ 63 ods. 1 písm. e) časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce.

49. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči poukázal na to, že „ neposkytnutie zdravotnej
starostlivosti pacientke A. N. dňa XX.XX.XXXX žalovaná posúdila ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny žalobkyne. Listom zo dňa XX.XX.XXXX zn. XXX/XXXX/PMO žalovaná upozornila žalobkyňu,

že sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa predložila lekárske potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX o jej
tehotnosti, v nadväznosti na ust. § 68 ods. 3 Zákonníka práce žalovaná uviedla, že mieni so žalobkyňou
skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) zákonníka práce. Uvedený list
si žalobkyňa prevzala osobne dňa XX.XX.XXXX. Listom zo dňa XX.XX.XXXX zn. XXX/XXXX/PMO
žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka

práce. Uvedené písomné skončenie pracovného pomeru však žalobkyňa odmietla prevziať, pričom toto
odmietnutie vykonala v prítomnosti dvoch svedkov, a to primára L. C. žalovanej, B.. Š. B. a pracovníčky
M.-B.N. L. Ž., M.. X. Š., čo potvrdili svojimi podpismi na predmetnom liste, ako aj svojou výpoveďou na
súdnom pojednávaní.
Z výsluchov svedkov - jej kolegov vyplýva, že ani po zohľadnení osoby žalobkyne, či jej doterajšieho

postoju k plneniu pracovných úloh nie je dôvod konštatovať, že by u žalobkyne nešlo o závažné
porušenie pracovnej disciplíny a že by skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, tak ako k nemu
došlo, bolo v rozpore so zákonom. Svedecké výpovede nadriadených kolegov a žalobkyne zhodne
potvrdzujú, že žalobkyňa si nedôsledne plnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z pracovného pomeru, že
sa na ňu kolegovia nemohli spoľahnúť a že počas trvania pracovného pomeru sa žalobkyňa viackrát

dopustila určitých pochybení. Uvedené skutočnosti je potrebné zohľadniť tiež súvislosti s pracovnou
pozíciou žalobkyne. Žalobkyňa si nesplnila jednu zo svojich základných pracovných povinností, ak nie
vôbec tú najzákladnejšiu, a to poskytnúť zdravotnú starostlivosť, ktorej nesplnenie môže mať závažné
následky v podobe škody na zdraví alebo na živote.
Navyše vzhľadom k predmetnému pochybeniu žalobkyne, keď z jej strany nedošlo k splneniu primárnej

povinnosti, ako aj vzhľadom k jej osobe, predchádzajúcim pochybeniam vyplývajúcim aj zo svedeckých
výpovedí, ako aj prístupu k plneniu si pracovných úloh, existuje u žalovanej ako zamestnávateľa,
dôvodné riziko, že zo strany žalobkyne dôjde aj v budúcnosti k ďalšiemu podobnému pochybeniu, alebo
k inému neuspokojivému plneniu pracovných úloh, v dôsledku čoho ho môže žalovanej vzniknúť škoda.
Pokiaľ ide o nefunkčné CT, zo strany žalovanej došlo k riadnemu a rozsiahlemu zabezpečeniu

náhradných CT vyšetrení, a to u štyroch poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, priamo v B. M., ako
aj mimo neho. Ako vyplýva zo svedeckých výpovedí, o tejto skutočnosti, ako aj o postupe v súvislosti
s náhradnými CT vyšetreniami boli zamestnanci žalovanej riadne poučení vedúcimi pracovníkmi
príslušného oddelenia, kde pracovala žalobkyňa. Akékoľvek poukazovania zo strany žalobkyne na
nefunkčný CT prístroj sú tak zavádzajúce a účelové. O skutočnosti, že v danom prípade ide o účelovú

obranu žalobkyne svedčí aj fakt, že žalobkyňa sa v daný deň neprišla na pacientku ani len pozrieť,
neprišla ju ošetriť a cez telefón ju poslala Q. S. nemocnice. Žalobkyňa tak nemohla ani len vedieť,
či v danom prípade je alebo nie je potrebné CT vyšetrenie, nakoľko v rozpore so svojimi základnými
povinnosťami neposkytla zdravotnú starostlivosť a ani len neprišla vyšetriť pacientku, ktorá sa so
zdravotnými problémami dostavila na vyšetrenie.

Žalobkyňa v priebehu konania viackrát zmenila svoju obranu, v súvislosti s nevyšetrením pacientky.
Najskôr bolo z jej strany poukazované na nefunkčný CT prístroj a až následne v priebehu konania
začala žalobkyňa argumentovať svojím tehotenstvom a údajnou nevoľnosťou. Pokiaľ ide o tehotenstvo
žalobkyne, pred aj po predmetnej pacientke, boli v daný deň zo strany žalobkyne vyšetrení všetci
pacienti.Zuvedenéhojetakzrejmé,žezostranyžalobkyneakolekárkydošlokodignorovaniupacientky,

ktorá sa dostavila počas ústavnej pohotovostnej služby žalobkyne do C. M. X. I. ambulancie žalovanej
z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu. Pokiaľ žalobkyňa slúžila ako tehotná lekárka, bolo to jej
slobodné rozhodnutie. Podľa žalovanej ide o absolútne zlyhanie žalobkyne, ako odborné, tak ľudské,
spočívajúce v nesplnení si základnej povinnosti, ako zákonnej tak aj zmluvnej, a to navyše počas výkonu
pohotovostnej služby, ktorú vykonávala dobrovoľne, za čo bola adekvátne finančne odmenená.

4.Súdprvejinštancienazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavužalobuzamietolsodôvodnením,cit.,,52. Podľa Článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe
zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke
pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

53. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo

zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy."
Podľa § 11 ods. 1 a ods. 6 vyššie uvedeného zákona, každý má právo na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a na výber poskytovateľa.

54. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zdravotnícky pracovník je povinný:
a) poskytovať bez meškania prvú pomoc každej osobe, ak by bez takejto pomoci bol ohrozený jej
život alebo bolo ohrozené jej zdravie, a ak je to nevyhnutné, zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú
zdravotnú starostlivosť;
e) vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi a s etickým kódexom, ktorý tvorí prílohu č. 4 k zákonu o poskytovateľoch.

55. Podľa § 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti
s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.

Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

56. Podľa § 3 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme sa spravujú týmto, zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

57. Podľa § 9 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa,
ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je
fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci.
Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány

zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených
organizačnými predpismi.
Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v
pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia
povereného zamestnanca.

Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia
zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné
úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

58. Podľa § 13 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať

so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť
pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochranepreddiskrimináciouaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(antidiskriminačnýzákon).
V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia,

manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého
zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva,
politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti .

Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi.
Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych
vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebozamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite
alebo inej protispoločenskej činnosti .
Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa

narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že
ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými
zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy
a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza
kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob

jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej
uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania.
Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého
zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2 a nedodržaním podmienok podľa odsekov 3 a 4; zamestnávateľ
je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od
takého konania a odstrániť jeho následky.

Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže
sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon ).

59. Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

60. Podľa § 18 Zákonníka práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov

je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

61. Podľa § 38 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich

sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.
Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca,

ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk".
Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny
a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej
mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec

alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného

predpisu.

62.Podľa§47ods.1písm.b)Zákonníkapráce,zamestnanecjepovinnýpodľapokynovzamestnávateľa
vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú
disciplínu.

Podľa § 81 písm. a) a c/ Zákonníka práce, zamestnanec je povinný pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu a dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním
vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.“
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s
tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou
a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelýmzamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne
stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou
zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§166 ods. 1) z

dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

63. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

64. Podľa § 164 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do
pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti.
Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší

pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu urečneného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je
povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Tehotná žena, žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako tri roky, osamelá žena alebo
osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov sa môžu zamestnávať prácou nadčas
len s ich súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s nimi môže len dohodnúť.

65. Súd po doplnení dokazovania v zmysle intencií právneho názoru a pokynu odvolacieho súdu
konštatuje, že neboli zistené skutočnosti, ktoré by privodili iné rozhodnutie vo veci samej, než v
pôvodnom konaní.

66. Súd opätovne poukazuje na to, že v prvom rade sa vysporiadal s tým, či v procese dania výpovede
žalobkyni bol dodržaný postup podľa Zákonníka práce, ktorého dodržaním nebola žalobkyňa ukrátená
na svojich právach a ktoré zodpovedali stavu, ktorý predchádzal daniu výpovede.
Skutočnosti, na základe ktorých sa žalovaná dozvedela o porušení povinností žalobkyne pri
pohotovostnej službe dňa XX.XX.XXXX zistil zo sťažnosti, ktorú podal otec odmietnutej pacientky hneď v

prvý pracovný deň nasledujúci po udalostiach, ktoré vyvrcholili hospitalizáciou pacientky v S. nemocnici
a jej operácii, pri ktorej jej bolo operačne odstránenie I. Q. B., ktoré jej bolo diagnostikované. Námietky vo
vzťahu k oprávnenosti žalovanej zaoberať sa touto sťažnosťou, nakoľko ju nepodala priamo pacientka,
sú v tomto kontexte nedôvodné už len preto, lebo pacientka v tom čase sama nemohla reagovať na
vzniknutý stav a otec je nepochybne takou blízkou osobou, ktorý má právo na požadovanie vysvetlenia,

prečo sa jeho dcére nedostalo adekvátneho lekárskeho vyšetrenia. Okrem iného je potrebné mať
na zreteli, že podstatou práva pacientov na vysvetlenie správnosti lekárskych postupov je právom
nerozlučiteľnesúvisiacimsprávomnalekárskustarostlivosť-ktoréjeprávomústavným.Zdraviečloveka
je najdôležitejšou ľudskou hodnotou a preto všetci, ktorí toto právo realizujú by si mali tejto svojej
zodpovednosti byť vedomí a podľa toho sa aj správať.

Zabezpečenie potrebných lekárskych prístrojov je nevyhnutné, ale nad tým všetkým stojí zabezpečenie
medicínskych zdravotníckych pracovníkov, ktorí bezprostredne s pacientom komunikujú, vyšetrujú ho a
následne aj volia tej najlepší a najpotrebnejší postup pri liečbe - teda je to lekár a medicínsky pracovník,
ktorí de lege artis medicinae majú predovšetkým postupovať.

67. Dôvodne teda žalovaná postupovala, ak celý prípad prešetrila a správne a zákonne postupovala aj v
tom, že vec predložila na vyjadrenie primárovi oddelenia a žalobkyni. Správne a zákonne postupovala aj
pri prejednaní výpovede v odborovej organizácii, o čom svedčia listinné dôkazy aj výpovede svedkov B..
M. a B.. O.. Odborová organizácia sa zaoberala konkrétnou výpoveďou, pričom pri prejednaní výpovede
je rozhodujúce, aby obsah výpovede zodpovedal tomu, čo je kladené zamestnancovi za porušenie

povinností, o čom v danom prípade niet pochybností, dokonca prejednania výpovede za odborovú
organizáciu sa zúčastnila aj B.. R., lekárka C. L..

68. Úmyslom zabezpečenia práva zamestnanca na ochranu odborovej organizácie pri rozviazaní
pracovného pomeru je naplnenie jeho práv v konkrétnych okolnostiach a skutočnostiach a preto výklad

ustanovení Zákonníka práce v inom širšom, rigorózne gramatickom význame, nesledujúcom logiku vecí
a účel tohto právneho ustanovenia súd nepripúšťa a neakceptuje.Súd nezistil ani pochybnosti žalovanej pri doručovaní výpovede, výpoveď bola riadne doručená v zmysle
ustanovení § 38 Zákonníka práce, o tom svedčili X. Š. a primár B.. Š. B. a keď žalobkyňa písomnosť
odmietla prevziať, vedela bez akýchkoľvek pochybností, že sa jedná o výpoveď z pracovného pomeru.

69. Vykonané dokazovanie bez akýchkoľvek pochýb ustálilo, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX počas
pohotovostnej služby neposkytla ošetrenie pacientke A. N., pričom v ten deň ošetrila všetkých pacientov,
ktorí na pohotovosť prišli pred touto pacientkou aj po tejto pacientke. O správnosti svojho postupu bola
presvedčená,dokoncatvrdila,žetakbypostupovalaajvprípade,akbyšloojejsestru.Vpriebehucelého

konania neprejavila ani najmenšiu ľútosť a empatiu nad tým, že pacientku odmietla vyšetriť v takom
stave, ktorý iný lekár posúdil ako závažný stav a následne bola pre I. Q. B. operovaná v inej nemocnici.
Pacientke sa za to neospravedlnila ani počas pojednávania, dokonca sa spôsobom, ktorý nezodpovedá
morálnemu statusu lekára správala voči jej otcovi, ktorý bol ako svedok vypočutý. O hodnovernosti
pacientky a jej otca súd nemal žiadne pochybnosti, pretože ako vypovedal otec pacientky, podanie
sťažnosti bolo prejavom jeho otcovskej bezmocnosti a strachu o dcéru, ktorá v tom čase bola vo vážnom

zdravotnom stave. Nepodali ani trestné oznámenie ani žalobu o odškodnenie, ani tak nemienia urobiť.
Ak sa žalobkyňa bránila tehotenským kolapsom, tejto obrane nezodpovedali žiadne okolnosti, ktoré súd
otomtodniajemupredchádzajúcichzistilapretotejtoobraneneuveril.,navyšesňouprišlaažvpriebehu
sporu. Na žiadne nové dôkazy o tejto skutočnosti po zrušení veci odvolacím súdom nepoukazovala ani
ich netvrdila.

Pokiaľ jedným z dôvodov, pre ktoré odvolací súd zrušil skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie,
bolo zistenie, či bol zo strany žalovanej dodržaný postup podľa § 164 Zákonníka práce, súd vykonal
dokazovanie navrhované žalovanou stranou, keďže ona bola povinná túto skutočnosť preukazovať
a preukázať a dospel k záveru, že žalobkyňa nastupovala do pohotovostných služieb a aj do tejto,
počas ktorej došlo k závažnému porušeniu jej pracovnej disciplíny, na základe jej vlastného súhlasu

vysloveného nielen ústne ale prezentovaného aj konkludentne následným výkonom práce lekárky.
Zákonník práce nepredpisuje povinnosť zamestnávateľa uzatvárať dohody s tehotnými
zamestnankyňami, nieto písomné. Ak zákon hovorí o súhlase zamestnanca, mieni tým bezpochybne
taký súhlas, ktorý je vyslovený slobodne, určite, vážne a zrozumiteľne a vykonaným dokazovaním -
výsluchom svedkýň lekárok oddelenia ako aj primára a zástupcu primára oddelenia bolo zistené, že

takýto súhlas bol ňou udelený, po tom, čo oznámila svoje tehotenstvo primárovi oddelenia. Z tohto
dôvodu aj došlo k zmenám v rozpise služieb na mesiac december XXXX. Ak by takýto súhlas neudelila,
nebola by v dodatočne upravenom rozpise a nebola by podpísala výkon práce resp. by určite do služby
nenastúpila.
Súd je ale naďalej presvedčený, že tvrdené porušenie Zákonníka práce v prístupe žalovaného k

žalobkyni po tom, čo oznámila, že je tehotná, ani nemohlo mať vplyv na správanie sa žalobkyne - keďže
táto sama uviedla, že jej zvolený postup dňa XX.XX.XXXX vyplýval z toho, že odborne bola presvedčená
o správnosti tohto postupu.
Rovnako nevierohodné boli aj jej tvrdenia o diskriminácii zo strany primára oddelenia. Pracovisko, na
ktoromžalobkyňaakolekárkaC.pracovala,jenepochybnejednýmznajťažšíchoddelení,avpracovnom

kolektíve XX lekárov sa vyskytnú aj problémy medziľudských vzťahov, kde sa vytvárajú priateľstvá a
kolegiálne zoskupenia názorovo ľudsky a odborne si blízkych ľudí. Primár oddelenia má zodpovednosť
za výkon práce každého lekára a celého oddelenia a preto miera jeho prístupu ku každému lekárovi
osobitne vychádza aj z jeho osobných a ľudských a odborných skúseností.
Pokiaľ by bola žalobkyňa na pracovisku diskriminovaná, iste v prvom rade bolo bránené jej prístupu k

atestácii a potieraniu jej práv, ktoré mala, nie je však zrejmé, na akom princípe mala byť diskriminovaná,
keďže vzhľadom na výpovede ostatných lekárov to kvôli jej pohlaviu nebolo a iný dôvod ani netvrdila.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že primár oddelenia ju odporúčal na atestáciu a hodnotil jej prácu pozitívne,
súd sa domnieva, že primár oddelenia dostatočne v svedeckej výpovedi vysvetlil svoje správanie voči
nej vrátane tohto odporúčania, kedy poukázal na to, že jej zlyhanie bolo kľúčové nielen z hľadiska

jej pochybenia ako lekárky pri posúdení diagnózy pacientky A. N., ale najmä a hlavne z hľadiska jej
ľudského pochybenia, kedy odmietla túto pacientku vôbec ošetriť.

70. Diskriminácia primára oddelenia nebola preukázaná a je nevierohodné, ak lekárka, ktorá je prítomná
ako zástupkyňa odborov pri prejednaní výpovede na túto skutočnosť v odborovej organizácii nielen

nepoukázala, ale nikdy sa svojej kolegyne nezastala na pracovisku vo vzťahu k primárovi, ak mala za
to, že je diskriminovaná a obeťou šikanovania na pracovisku, ale tento stav rešpektovala a až následne
o ňom vypovedala na súde. Súd nezistil ani bossing v konaní primára oddelenia, lebo logicky vzaté,
pokiaľ by tomu bolo, nedovolila by si žalobkyňa odmietnuť ošetriť pacientku, pretože by riskovala, žesa o tom primár okamžite dozvie, ak by bola pravda, ako tvrdila - že „po nej išiel“. Zistenia, ktoré v
priebehu sporu vyprodukovala žalobkyňa, spočívajúce v porušení Zákonníka práce vo vzťahu k tomu,
že bola ako tehotná lekárka prideľovaná do služieb bez predchádzajúcej písomnej dohody sa súdu

javia účelové v snahe preukázať diskrimináciu na pracovisku, pričom jej samotnej v tom čase takéto
správanie nepripadalo diskriminačné, pretože inak by na to poukázala skôr resp. nie až v priebehu sporu.
Aj keby tieto zistenia súd bral do úvahy ako dôvodné, pričom zistil pravý opak - a to skutočnosť, že
primár oddelenia jej dával zakaždým šancu svoje odborné a ľudské pochybenia naprávať, nebola by
daná príčinná súvislosť medzi správaním žalobkyne a jej porušením povinností lekárky voči konkrétnej

pacientke, čo bolo predmetom skutku, za ktorý jej bola daná výpoveď.

71. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na spoluzodpovednosť žalovanej v súvislosti s tým, že nezabezpečila
CT prístroj - vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že hoci CT prístroj bol v tom čase pokazený,
vedenie žalovanej zabezpečilo adekvátnu náhradu za tento prístroj a všetci lekári a zdravotnícky
personál boli o tom upovedomení, ako aj o spôsobe akým majú postupovať v prípade, ak vyšetrenie

pacienta vyžaduje diagnostiku na tomto prístroji. Postup, ktorý žalovaná zvolila, a ktorý aj dodržiavali
ostatní lekári, zodpovedá adekvátnej starostlivosti o zabezpečenie náhrady.
72. Súd poukazuje na to, že v medicíne je najdôležitejší vzťah lekár - pacient. Lekár lieči už svojím
prístupomaslovom.Jepotrebnésúhlasiťstým,ženajdôležitejšoupovinnosťoulekárajeošetriťpacienta
a toto je aj najdôležitejším právom pacienta s tým, aby služba bola poskytnutá de lege artis medicinae.

Ak je však tak odmietnutá, ako v danom prípade, niet pochýb, že žalobkyňa ako lekárka zlyhala ľudsky
aj odborne a takéto porušenie nemožno klasifikovať inak ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Žalovaný má nielen právo aj povinnosť nemať takýchto lekárov medzi svojimi zamestnancami a preto
dôvodne a zákonne so žalobkyňou rozviazal pracovný pomer.

73. Súdu sa v kontexte prípadu javí dostatočným zistenie, že zdravotný stav pacientky bol závažný a
v súvislosti s tým poukazuje aj na závery znaleckého posudku č. X/XXXX B.. O. o tom, že žalobkyňa
postupovala pri liečbe pacientky A. N. non lege artis a postup lege artis by bol taký, že pacientka A.
N.Á. mala byť v danom prípade dňa XX.XX.XXXX hospitalizovaná na C. L. R. M. aj napriek tomu, že
žalovanánemalakdispozíciifunkčnýCTprístroj.UžvzdravotnejdokumentáciizodňaXX.XXanásledne

XX.XX.XXXX bola popísaná X. A., ktorá v predchádzajúcom náleze nebola prítomná, čo poukazovalo
na progresiu C. nálezu a po odmietnutí vyšetrenia dňa XX.XX.XXXX bola prijatá v službe na Ú. W. A.
S. s podstatne zmenenom C. náleze Q., X., S.. Nebol problém pacientku v zhoršenom klinickom stave
dňa XX.XX.XXXX hospitalizovať ne C. oddelení R. M., podať adekvátnu liečbu a cestou RZP odoslať
pacienta na zmluvne zastupujúce Rtg pracovisko.

Znalecký posudok v jeho záveroch potvrdili aj ostatní vypočutí svedkovia - lekári, ktorí sa stotožnili s
týmto postupom.

74.Žalobkyňa,aleakovyplynulozdokazovania, neposkytlapacientkeošetreniepreto,lebosapacientka
nedržala jej pokynov, pričom súd chápe, že lekár nemôže nútiť pacienta proti jeho vôli k určitému

postupu, ale ak samotná pacientka vypovedala ako vnímala v dôsledku svojho onemocnenia vonkajšiu
realitu, je nepochopiteľné, že lekárka to z kontaktu z pacientkou nezistila. Ak pacient aj neposlúchne
odporúčania lekára, lebo sám nie je schopný posúdiť následky ich nedodržania, a opätovne príde na
ošetrenie o X dní - čo aj laikovi je zrejmé, že je v medicíne a obzvlášť v C. také obdobie, že uspokojiť
sa zo zistením zdravotného stavu je nemožné, ak lekár postupuje de lege artis medicinae, a výsledkom

je odmietnutie ošetrenia lekárom - nemožno to nazvať len ospravedlniteľným jednorazovým zlyhaním
lekára, pretože také postoje odborné aj ľudské sa v človeku formujú dlhodobo.

75. Formálna prísnosť v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru je súčasťou ochrany zamestnanca
ako slabšej strany pracovnoprávneho sporu - ale v prípade, ak sa týka lekárov, je namieste otázka, či

druhou slabšou stranou v spore by nemal byť konkrétny pacient resp. zdravie všetkých potencionálnych
pacientov takého lekára. V tomto kontexte nachádzanie formálnych chýb v postupe pri podávaní
výpovede nemôže byť nadradené nad práva ostatných "slabších strán" sporu. Ak by aj súd uvažoval
o tom, že lekári z tohto oddelenia alebo iných oddelení neposkytli v pohotovostnej alebo inej službe
pacientovi ošetrenie, alebo boli v službe pod vplyvom alkoholu a neboli za to braní na zodpovednosť

- je potrebné jednoznačne prejaviť zásadný postoj voči takým porušeniach základnej povinnosti lekára
a toto odmietnuť.76. Lekárske povolanie je jedno z najťažších a najzodpovednejších povolaní, čo by každý medik mal
starostlivo zvážiť už pri výbere svojho povolania. Uznávaní lekári svoje povolanie chápu ako poslanie a
tomu zodpovedá spoločenské postavenie lekára a jeho prestíž z toho vyplývajúca, ako aj úcta a vážnosť

v mieste pôsobenia. Je potrebné prisvedčiť tomu, že kto nie je lekár, nedokáže sa vžiť do každodennej
reality života lekára. Lekár na C. je dennodenne konfrontovaný so smrťou a tak vyhorenie lekára môže
nastať zo subjektívnych aj objektívnych dôvodov. Všetko, čo prináša práca lekára, musí lekár prijať a
naučiť sa popri tom nielen nestratiť ľudskosť a odbornosť, ale ju aj budovať a rozvíjať. Kto na to nemá
predpoklady, nemal by ako lekár pracovať.

77. Odmietnutie poskytnutia ústavnej pohotovostnej zdravotnej starostlivosti žalobkyňou dňa
XX.XX.XXXX nebolo spôsobené a to ani čiastočne jej tehotenstvom resp. zdravotnými ťažkosťami
tehotenstvom spôsobenými, pretože túto skutočnosť nepreukazujú žiadne vykonané dôkazy - žalobkyňa
sa nikdy nesťažovala ani svojim najbližším kolegyniam na problémy v tehotenstve lebo pokiaľ by tomu
tak bolo, iste by vedomosť o týchto problémoch mali aj iní kolegovia a primár oddelenia, ale ani tvrdenou

diskrimináciou na pracovisku, čo vyvrátili nielen vykonané dôkazy, ale najmä ich logické vyhodnotenie
v kontexte iných zistených skutočností- lebo bolo výsledkom jej, ako sama vypovedala, odborného
zhodnotenia konkrétnej situácie konkrétnej pacientky.
Takéto konanie lekára však nie je konaním de lege artis, je porušením vyššie uvedených povinností
lekára definovaných vo vyššie uvedených zákonných normách a pracovnom poriadku a lekár nemá

právo takto voči pacientovi postupovať a tak sa k nemu správať. Žalobkyňa si pritom musela byť vedomá
následkov odmietnutia lekárskej starostlivosti a spoliehala sa na to, že to bude pacientka a jej rodinní
príslušníci, ktorí ju nenechajú bez potrebnej lekárskej starostlivosti.
Takéto porušenie základnej podstaty lekárskeho povolania nemožno kvalifikovať ináč, než ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny takej intenzity, pre ktoré dôvodne žalovaný so žalobkyňou ukončil

pracovný pomer.

78. Ohľadom právneho záveru odvolacieho súdu súd konštatuje, že bolo zistené a preukázané, že
hneď po tom, čo žalobkyňa oznámila žalovanému, že je v druhom mesiaci gravidity, došlo k splneniu
podmienok ustanovenia § 164 ods. 1,3 Zákonníka práce a dohode medzi stranami sporu a na základe

tohodošloajkúpraverozpisuslužiebnamesiacdecemberXXXX,očomsvedčíupravenýrozpisslužieb.
Spôsob, akým došlo k dohode o týchto službách medzi žalobkyňou a žalovanou dosvedčili aj ostatné
lekárky, ktoré v tom čase na oddelení slúžili, pritom je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalobkyňa
vedela o týchto pomeroch na pracovisku skôr, teda vedela o tom, akým spôsobom sa takéto dohody
uzatvárajú a takáto dohoda bola aj s ňou uzavretá. Súd nezistil akékoľvek porušenie Zákonníka práce vo

vzťahu k uzavretiu tejto dohody, ktorá nemusí byť uzavretá v písomnej forme, pretože postačuje ústna
dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom, v danom prípade k tomu aj došlo konkludentným
výkonom práce žalobkyne, ktorá nikdy túto skutočnosť nenamietala. Žalovaný teda preukázal uzavretie
tejto dohody.
Pokiaľ by aj žalovaný v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu bol porušil túto povinnosť, mal

súd skúmať, či prípadné porušenie malo význam z hľadiska hodnotenia intenzity porušenia pracovnej
disciplíny žalobkyňou. Súd konštatuje, že pokiaľ by aj bol porušil toto ustanovenie, nemalo by to žiaden
vplyv na ten konkrétny skutok, ktorého sa žalobkyňa dopustila počas ústavnej pohotovostnej služby dňa
XX.XX.XXXX a ktorý bol aj dôvodom pre danie výpovede žalobkyni.

79. Pokiaľ mal súd v zmysle právneho záveru odvolacieho súdu skúmať aj osobu žalobkyne, funkciu
ktorú zastáva, jej doterajší postoj k plneniu jej pracovných úloh a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny, mieru zavinenia žalobkyne a spôsob a intenzitu porušenia jej konkrétnych
povinností, je potrebné konštatovať, že vykonaním dodatočných výsluchov primára oddelenia, ako aj
lekárok oddelenia súd konštatuje, že doterajší postoj k plneniu pracovných úloh žalobne nebol dobrý,

pričom pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že bola hodnotená v žiadosti o atestáciu ako odborne
vyspelá lekárka a samotným primárom bola odporučená na atestáciu, primár dostatočným spôsobom
vysvetlil, prečo mal potrebu dať jej tak, ako každému inému mladému lekárovi šancu na odborné, aj
ľudské dozrievanie. To, že žalobkyňa napokon na celej čiare zlyhala a sklamala tieto jeho očakávania,
nemožno pričítať na zavinenie ani primára oddelenia, ako samotnej žalovanej. Situácia, v ktorej došlo

k porušeniu pracovnej disciplíny nebola nijakým spôsobom vypätá, ani nemala nejaký zásadný vplyv
na danú okolnosť, pretože žalobkyňa v ten deň ošetrila niekoľkých pacientov pred touto pacientkou aj
po tejto pacientke, a odmietla ošetriť túto pacientku z dôvodu, že mala za to, že neposlúchla jej skoršie
pokyny. Urobila tak svojvoľne s vedomím, že tak nesmie urobiť a musela si byť vedomá následkov svojhokonania. Intenzita porušenia tejto jej konkrétnej povinnosti je mimoriadne závažná, pretože porušila prvú
a základnú povinnosť lekára - odmietla ošetriť pacienta.
Súd poukazuje na to, že odmietnutie poskytnutia lekárskej starostlivosti v určitých prípadoch zakladá

aj trestnoprávne následky.
V danom prípade pacientka A. N. nemienila riešiť túto situáciu takýmto spôsobom, a jediný dôvod, prečo
sťažnosť otec A. N. podal, bolo to, že sa cítil byť zúfalý v situácii, kedy išlo o život jeho dcéry a žalobkyňa
ju v ústavnej pohotovostnej službe odmietla vyšetriť a poskytnúť jej adekvátnu lekársku pomoc.
Následky tohto porušenia pracovnej disciplíny sú pre žalovaného sú veľmi závažné, napriek tomu, že

pacientka A. N. nežiadala náhradu škody od nemocnice za porušenie povinnosti žalobkyne v ústavnej
pohotovostnej službe, lebo znalecký posudok B.. O. jednoznačne preukázal závažný zdravotný stav
pacientky, v ktorom sa ocitla v ústavnej pohotovostnej službe aj to, že žalobkyňa ju pri skorších
vyšetreniach neodborne a non lege artis vyšetrovala a posudzovala jej zdravotný stav a neprijala ani
správnu diagnostiku a liečbu. Pokiaľ by nebola pacientka okamžite vyhľadala inú zdravotnú starostlivosť,
mohla aj zomrieť a tento následok by mohol mať pre nemocnicu z hľadiska dobrej povesti nemocnice

a z hľadiska aj dôvery pacientov vo verejnú službu tejto nemocnice veľmi zlé následky. Služba lekára
v nemocnici je službou vo verejnom záujme a službou pre verejnosť. Toto sú základné zásady, ktorými
sa musí každá nemocnica riadiť, pokiaľ chce túto svoju službu plniť na prospech verejnosti. Verejnosť
má nárok na adekvátnu zdravotnú starostlivosť poskytovanú nemocnicami a pokiaľ v nemocniciach túto
starostlivosťvykonávajúlekári,jepotrebnépožadovaťrovnakúmieruzodpovednostiajodtýchtolekárov.

80. Súd nezistil spoluzodpovednosť nemocnice v konkrétnom prípade, pretože CT prístroj, ktorý
vykazoval poruchy v tomto čase, bol nahradený iným CT prístrojom. Podstata porušenia pracovnej
disciplíny žalobkyne ani nespočívala v tom, že nebol k dispozícii CT prístroj. V podstate u žalobkyne v
tomto prípade došlo k vyvrcholeniu všetkých jej dovtedajších pochybení odborného aj ľudského rázu,

ktoré vykazovala na oddelení, a na ktoré aj poukazovali jej kolegyne - lekárky a následkom toho bolo
jej konanie počas ústavnej pohotovostnej služby dňa XX.XX.XXXX.

81. Súd teda nie je toho názoru, aby išlo o jednorazové zlyhanie inak dovtedy odborne a ľudsky zrelej a
vyspelej lekárky, ale o súhrn jej predchádzajúcich pochybení, ktoré napokon dospeli k tomuto fatálnemu

zlyhaniu, pre ktoré dôvodne žalovaná postupovala daním výpovede za závažné porušenie pracovnej
disciplíny.

82. Za daného stavu súd v celom rozsahu žalobu zamietol.

83. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

84. Súd tak, ako v pôvodnom rozhodnutí, rozhodol o tom, že nepriznáva žalovanej strane nárok na
náhradu trov konania, a odôvodňuje to tým, že žalobkyňa je toho času na materskej dovolenke a jej
osobné, zárobkové, majetkové pomery sú tomu zodpovedajúce.

85. Vo vzťahu k nároku štátu na náhradu trov konania súd poukazuje na to, že žalobkyňa je oslobodená
odplateniasúdnychpoplatkov,pritomvdanomprípadepokiaľštátuvzniklitrovyvyplatenímsvedočného,
nie je možné zaviazať na náhradu týchto trov úspešného žalovaného“.

5.Protirozsudkuvovecisamejžalobkyňavodvolanínavrhlazmeniťrozsudokažalobevyhovieť.Uviedla

cit.:

„Žalobkyňa odôvodňuje svoje odvolanie odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. b), c), d),
e), f), h) C.s.p.
Podľa§365ods.1písm.b)C.s.p.jeuvedenýodvolacídôvoddanývtedy,aksúdnesprávnymprocesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
V posudzovanej veci sa uskutočnili tri pojednávania.Pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX podľa zápisnice o pojednávaní trvalo od 09:00 hod. do 12:25
hod. O 10:10 hod. bolo prerušené, a aj keď bolo prerušené na dobu 1 hodiny, z obsahu zápisnice je
zrejmé, že prerušenie bolo na žiadosť žalobkyne, pretože dojčila dieťa.

Súd pokračoval v prerušenom pojednávaní o 11:10 hod.
Na tomto pojednávaní, okrem prednesov právnych zástupcov strán, bola vypočúvaná len žalobkyňa.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pojednávanie začalo o 09:30 hod. a
skončilo o 19:15 hod.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd o 11:30 hod. do 12:50 hod., o 14:10 hod. do 15:10

hod.aopätovneo17:30hod.do18:30hod.prerušovalpojednávaniezaúčelom,abyprítomnážalobkyňa
mohla ísť dojčiť svoje maloleté dieťa.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pojednávanie trvalo od 15:00 hod. do 16:45
hod.
Z ustanovenia § 1 O.s.p. vyplývalo, že tento zákon upravuje postup súdu a účastníkov tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

Z ustanovenia § 115 ods. 1 O.s.p. vyplývalo, že súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na
ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
Ak dôkazné návrhy presahujú rámec bežne stanoveného času na jedno pojednávanie, súd tento časový
rámec primerane predĺži.
Ak by na prejednanie veci na ústnom pojednávaní nepostačoval jeden pojednávací deň, súd stanoví

termín pojednávania na viacero pojednávacích dní.
Súdprvejinštanciesadôsledneneriadilvtomčasevyššiecitovanýmiplatnýmizákonnýmiustanoveniami
a z toho vyplývajúcimi závermi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pojednávanie s dojčiacou matkou - žalobkyňou dňa
XX.XX.XXXX trvalo aj s prerušením takmer 3 a pol hodiny a dňa XX.XX.XXXX bez 15 minút 10 hodín.

Žalobkyňa namieta takýto procesný postup súdu prvej inštancie, pretože týmto postupom jej znemožnil
realizáciu procesných práv a v podstate ovplyvnil ďalší procesný postup nielen súdu prvej inštancie, ale
ja stanoviská žalovanej.
Aká mala byť sústredenosť žalobkyne k jej výsluchu, ak počas svojho výsluchu myslela na to, že musí
ísť dojčiť maloleté dieťa. Počas 10 hodinového pojednávania dvakrát odbiehala dojčiť a pritom má byť

sústredená na to, čo svedkovia vypovedajú a vyjadrovať sa k tomu, t.j. realizovať svoje práva. Pri tak
dlhotrvajúcom pojednávaní sa stráca schopnosť koncentrácie, pričom dňa XX.XX.XXXX boli vypočutí
viacerí svedkovia.
K tomuto je potrebné uviesť, že súd mal vedomosť, že žalobkyňa má malé dieťa, ktoré dojčí a napriek
tomu na deň XX.XX.XXXX predvolával toľko svedkov, že mu muselo byť zjavné, že ich v priebehu 2-3

hodín nemôže vypočuť.
Súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva (napr. právo vyjadrovať sa v celom rozsahu k výpovediam vypočúvaných svedkov) v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Možno konštatovať, že táto vada procesného postupu súdu prvej inštancie nie je možné odstrániť ani

po tom, čo bol prvší rozsudok súdu prvej inštancie zrušený.
Nakoniec aj z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd opätovne vychádza aj z tejto výpovede
žalobkyne.
Podľa žalobkyne je odvolací dôvod podľa § 385 ods. 1 písm. b) C.s.p. opodstatnený.
V odvolaní zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa uplatňovala aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

c) C.s.p. Odvolací súd uznesením zo dňa 15.03.2017 č. k. 11 CoPr 3/2016-220 rozhodol, že konajúca
sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci.
Žalobkyňa rešpektuje rozhodnutie odvolacieho súdu, aj keď s ním nesúhlasí. Pochybnosti žalobkyne
o nestrannosti konajúcej sudkyne neboli odstránené ani potom, čo bol jej prvý rozsudok zrušený.
Konajúca sudkyňa pripustila opakované výsluchy svedkov (napr. B.. B. bol vypočutý celkovo 3x, B.. L.

2x, sv. S. 2x) s tým, že objasňovali už objasnené, resp. ako vypovedal B.. B. na opísanie žalobkyne
ako nezodpovednej lekárky. Súd pripustil otázky a vypočúval svedkov na okolnosti, ktoré nesúviseli s
predmetom konania a celkovým postupom vo vzťahu k samotnej žalobkyni.
Na rozdiel od konania pred zrušením rozsudku, ktoré prebehlo relatívne v krátkej dobe, po zrušení
rozsudku súd prvej inštancie už nekonal v primeraných lehotách a pripustil dôkazy, ktoré už boli

vykonané alebo ktoré samé o sebe nesúviseli s predmetom konania.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že konanie má inú vadu, ktorý mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 385 ods. 1 písm. d C.s.p.).
Za inú vadu konania je potrebné považovať aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.Žalobkyňa dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu vidí v tom, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, či a
ako súd hodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny od konkrétnych okolností posudzovanej veci a
v tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Zákonník práce rozlišuje medzi porušením pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom a závažným
spôsobom.
Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk je potrebné posudzovať menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny a závažné porušenie pracovnej disciplíny.
K skončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny môže

zamestnávateľ pristúpiť, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, pre ktoré by
s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer (§ 63 ods. 1 písm. e prvá veta po bodkočiarku Zákonníka
práce).
Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom len vtedy, ak konanie zamestnanca
možno považovať (s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti) za tak závažné, že od
zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával.

Tak, ako už bolo vyššie uvedené, hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od
konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu
pracovnýchpovinností,spôsobaintenzitaporušeniakonkrétnychpracovnýchpovinností,akoajsituácia,
v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, porušenie pracovnej disciplíny
zamestnanca na stav pracovnej disciplíny na pracovisku a pod.

Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatuje, že žalobkyňa porušila svoju pracovnú povinnosť
závažným spôsobom, ktorý odôvodňoval skončiť s ňou pracovný pomer okamžite a nebolo možné od
zamestnávateľa požadovať, aby ju naďalej zamestnával.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobkyňa napriek tomu ešte pracovala u žalovanej viac ako
4 mesiace odo dňa, kedy malo prísť k porušeniu pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Už aj z

uvedeného je zrejmé, že intenzita porušenia pracovnej disciplíny vzhľadom na všetky okolnosti nebola
tak závažná, aby odôvodňovala výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce.
Argumentácia platnou právnou úpravou nie je v tomto prípade dôvodná.
Podľa žalobkyne je odvolací dôvod podľa § 385 ods. 1 písm. d) C.s.p. opodstatnený.
Žalobkyňa odôvodňuje svoje odvolanie aj odvolacím dôvodom, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 385 ods. 1 písm. f C.s.p.).
Žalovaná dala žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že „neposkytnutím zdravotnej
starostlivosti p. A. N. dňa XX.XX.XXXX počas ústavnej pohotovostnej služby na oddelení v C. M. X.
I. ambulancii ste ohrozili jej život a zdravie a nesplnili ste si svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z
§ 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov podľa

pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu a z § 81 písm. a) Zákonníka práce pracovať zodpovedne a riadne, plniť
pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi.
Na základe vyššie uvedeného považujeme Vaše konanie v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) zákonníka práce
za závažné porušenie pracovnej disciplíny.“

Uvedené nadväzuje na konštatovanie, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX p. N. neposkytla žiadnu
zdravotnú starostlivosť a telefonicky prostredníctvom sestry W.. S.Y. zopakovala odporúčanie zo dňa
XX.XX.XXXX.
Takto formulovaný výpovedný dôvod podľa žalobkyne nespĺňa zákonné kritériá vyplývajúce z
ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce, nie je skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť

s iným dôvodom. Podľa žalobkyne ide o všeobecnú formuláciu výpovedného dôvodu.
Z doposiaľ vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX vykonávala prácu osobne
(ošetrila 38 pacientov) v určenom pracovnom čase, na určenom pracovisku.
Zo záznamu spísaného dňa XX.XX.XXXX W.. S. vyplýva, že telefonicky kontaktovala žalobkyňu v
prítomnosti pacientky. B.. M., nakoľko poznala pacientku z predošlého vyšetrenia, „mi telefonicky

zopakovala svoje odporúčania z predošlého vyšetrenia spočívajúce v hospitalizácii pacientky na C.
spáde. Toto odporúčanie tlmočila pacientke.“
Uvedené písomné vyjadrenie je potrebné chápať vo vzťahu k vyšetreniu, ktoré žalobkyňa s pacientkou
realizovala dňa XX.XX.XXXX a odporúčaniami z neho vyplývajúcimi.
Je skutočnosťou, že žalobkyňa nebola osobne pri pacientke (vzhľadom na tehotenský kolaps), ale

pacientke prostredníctvom sestry odporučila ďalší postup.
Súd prvej inštancie neuveril žalobkyni, že mala tehotenský kolaps a to napriek tomu, že mal za
preukázané, že žalobkyňa v tom čase bola tehotná (1.trimester). Žalobkyňa podrobne opísala situáciu
s kolapsovým stavom ešte na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX.K uvedenému „neuvereniu“ žalobkyňa uvádza, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX
musel prerušiť pojednávanie práve z dôvodu, že tehotnej zástupkyni žalovanej strany prišlo nevoľno
a to práve z dôvodu tehotenstva. Súd tak mal takpovediac „v priamom prenose“ možnosť vidieť tzv.

tehotenský kolaps.
Žalobkyňa k uvedenému osobne uvádza.
Pacientka A. N. bola pre bolesti hlavy, M. L.J. C. X. S. A. I. J. vyšetrovaná a hospitalizovaná v X českých
nemocniciach X dní predtým ako sa dostavila na C. oddelenie vo R. M..
Tam bola kompletne C. vyšetrená, realizované boli zobrazovacie vyšetrenia, vyšetrenie B. B., vystriedala

viacero nemocníc, pretože nebola spokojná s postupmi lekárov. Po X dňoch hospitalizácie A. Č.Á.
bola prepustená domov. Pre obdobné ťažkosti ako v Č. sa dostavila týždeň po prepustení na našu C.
ambulanciu urgentnej pohotovosti vo večerných hodinách, kde bola vyšetrená Q.. I. a po podpísaní
nesúhlasu s hospitalizáciou odišla domov.
Pacientka bola ošetrená vo večerných hodinách dňa XX.XX.XXXX Q.. I. pre bolesti hlavy, zvracanie,
závraty, kedy pacientke bola podaná len symptomatická liečba na jej ťažkosti, bola jej navrhnutá

hospitalizácia, s ktorou pacientka nesúhlasila, pacientke nebolo odporúčané žiadne zobrazovacie
vyšetrenie, p. doktorka bola s týmto vyšetrením a riešením jej stavu spokojná a pustila ju domov - viď
jej prepúšťacia správa.
Dňa XX.XX.XXXX - nedeľa, sa znova dostavila do našej pohotovostnej služby s identickými ťažkosťami,
bola riadne vyšetrená, moje odporučenie jej bolo vysvetlené, že je nutné, aby šla Q. S. na hospitalizáciu,

kde absolvuje aj CT A. B. ešte v ten deň, pretože v našom zariadení nie je už mesiac funkčný CT prístroj,
nevyhnutný na vylúčenie alebo potvrdenie možného poškodenia mozgu.
Vzhľadom k tomu, že pacientka bola v sprievode príbuzných autom a čakacie doby na sanitky na
prevoz do S. na CT pracovisko sa pohybovali od 3-8 hodín, bolo vhodnejšie ju odoslať vlastným autom
na vyšetrenie do S., ktorý nám nariadil ústne primár na rannom sedení. Bolo absolútne nelogické a

nebezpečné prijať pacientku na naše C. oddelenie do zariadenia, kde nie je dlhodobo funkčné CT,
odosielať ju v decembri sanitkou do XX km vzdialeného S. a naspäť.
Dňa XX.XX. XXXX bol písomne oznámený aj výpadok MR prístroja v M. od XX.XX.XXXX-X.X.XXXX.
Vedenie nemocnice v priebehu dlhodobého výpadku, ktorý trval mesiac a pol, nikdy nezabezpečili
vymedzenú dopravu pre účely dopravy pacientov na CT do Bardejova.

Z tohto dôvodu pacienti s akútnymi stavmi, život ohrozujúcimi, nielen z C. oddelenia čakali na dopravu
rádovo od 4-8 hodín. Vedenie nemocnice nikdy nepoučilo lekárov ani neškolilo, aký má byť manažment
prepravy a riešenia pacienta v tak provizórnej situácii akou je výpadok CT v I. nemocnici na mesiac a
pol a nezabezpečenie prepravy pre pacientov. Lekár bol vydaný napospas a hlavne na svoju intuíciu
a improvizáciu.

Vzhľadom k tomu, že nebolo realizované žiadne školenie ani smernica, ako postupovať v prípade, ak
je nefunkčné CT, ako zabezpečiť prepravu pacientov. Na prepravu pacientov riaditeľstvo nezaobstaralo
žiadnu vymedzenú sanitku len na účely prepravy pacientov na CT, preto pacienti čakali na urgentné
vyšetrenieN.rádovohodiny.PodľaVestníkaMZzroku2008musímaťpacientrealizovanéCTvyšetrenie
mozgupripodozrenínapoškodeniemozgudoXXminútodvstupudozdravotníckehozariadenia.Účinná

liečba je možná u pacientov až s výsledkom CT, ktorá sa aplikovala u pacientov aj o 8 hodín neskôr a
poškodenie mozgu sa u pacientov prehĺbilo pre časový prestoj.
Dňa XX.XX.XXXX - sobota som pracovala znova v nadčasovej službe, znova sa dostavila pacientka v
sprievode príbuzných, o čom ma informovala sestra S.. Vzhľadom k tomu, že nebolo stále funkčné CT
a v piatok dňa XX.XX.XXXX nám bolo oznámené, že od pondelka XX.XX.XXXX nebude v prevádzke

ani magnetická rezonancia v prešovskej nemocnici, som pacientke znova odporučila ten istý postup
ako XX.XX.XXXX, pretože na nasledujúce dni nebola k dispozícii žiadna zobrazovacia diagnostika v M.
nemocnici.
Pre doplnenie uvádzam, že vyšetrenia na magnetickú rezonanciu sa nerealizovali počas víkendov. V
ten deň som ošetrila viac ako 30 pacientov, bola som v tom čase v prvom trimestri tehotenstva a od rána

som sa necítila dobre, pripisovala som to tehotnosti, avšak vo večerných hodinách mi prišlo nevoľno do
takej miery, že som nebola schopná zísť dole a osobne slovne odporučiť ten istý postup pacientke. Po
zlepšení stavu za pár minút som zbehla dole, ale pacientka A. N. tam už nebola. Po nej som ošetrila
ešte ďalšieho pacienta.
V tomto prípade by som chcela podotknúť, že ide o pacientku, ktorá nerešpektovala lekárske

odporúčania.
Do pozornosti by som chcela dať aj Vestník MZ z roku 2008 a zákon o minimálnom vybavení urgentného
príjmu, strana 315, čiastka 32-51, ktorý uvádza, že urgentný príjem musí mať funkčný CT prístroj v areáli
nemocnice, pretože bez CT nesmie byť podaná žiadna liečba.Za materiálno-technickú zaostalosť nemocnice nemôže mať zodpovednosť lekár - CT a preprava
pacientov na CT a musí byť o takýchto veciach školený. Je potrebné mať na zreteli, že v tom čase boli
ďalšie dva funkčné CT prístroje, jeden v areáli nemocnice, avšak tam nemocnica pacientov nenariadila

posielať.
Žalobkyňa trvá, že na pracovisku voči nej nerovnako zaobchádzalo, čo bolo potvrdené aj výsluchmi
dvoch lekárok.
Súd prvej inštancie nenazýva „bossingom“, že som bola vypísaná do nadčasových služieb v soboty
a nedele ešte počas 4 mesiacov môjho tehotenstva, pričom nemocnica so mnou nikdy neuzatvorila

dohodu o vykonávaní týchto služieb v gravidite, čím porušila Zákonník práce.
Tiež nenazývam „bossingom“, keď mi primár nariaďoval prácu nepretržite 6 mesiacov na
najnebezpečnejšej pozícii na klinike, čím ohrozil zdravie môjho nenarodeného dieťaťa, pritom na tejto
ambulancii sa dovtedy všetci lekári striedali po jednom dni aj vzhľadom k mimoriadne náročnej práci a
tehotné kolegyne pracovali na miestach na oddelení adekvátnych k ich druhému stavu.
Žalobkyňa namieta hodnotiace úsudky súdu prvej inštancie, ktoré nie sú primerané k danej situácii a

vykonaným dôkazom.
Súd v odôvodnení rozsudku poukazuje aj na znalecký posudok B.. B. O. Č.. XX/XXXX. K hodnoteniu
znaleckého posudku tak, ako ho vykonal súd, žalobkyňa uvádza.
Žalobkyňa namieta vyjadrenia znalca B.. O., kde tvrdí, že pacientka mala byť hospitalizovaná na C. L.
A. M.. Je nanajvýš nebezpečné, ak je pacient s podozrením na ochorenie mozgu, hospitalizovaný na

oddelení a v nemocnici bez funkčného CT prístroja a bez zabezpečenia prepravy do XX km vzdialeného
mesta s funkčným CT.
Ak by pacientka bola prijatá na C. L. A. M. a zhoršil by sa jej stav v noci alebo v ktorúkoľvek hodinu /
pretože pri tomto manažmente prepravy to bolo jedno/, pri čakacej dobe 4 hodiny na sanitku by sa
pacientkin stav ešte mohol prehĺbiť alebo by jej privodil smrť, kto by bol zodpovedný vtedy? Lekár alebo

nemocnica?
Zákon o urgentnom príjme ustanovuje, že urgentný príjem musí byť vybavený funkčným CT prístrojom v
areálinemocnice,ďalšízákonustanovuje,žepacientpovstupedozdravotnéhozariadeniaspodozrením
na akútne ochorenie mozgu musí mať CT vyšetrenie mozgu do XX minút od vstupu do nemocnice, čo
pri čakacích dobách 4-8 hodín a do XX km vzdialeného S. bola akcia na priemer aj 6 hodín. Čo zmôže

lekár,aknemádostatočnévybavenieaprostriedky?VýpadokmesiacapolCTprístroja,nezabezpečenia
prepravy je dôkazom absolútne nezodpovedného správania nemocnice a dôkazom prístupu nemocnice
k pacientom.
Podľa znalca B.. O., ak službukonajúci lekár na urgentnom príjme v S. videl zhoršenie zdravotného
stavu u pacientky A..N., prečo potom bolo realizované CT vyšetrenie až na druhý deň a nie okamžite?

Žalobkyňa zdôrazňuje, že B.. B.. O. a primár oddelenia B.. B. sú podľa jej vedomosti výbornými priateľmi.
Preukázanou skutočnosťou je, že nemocnica nezabezpečila náhradný zdroj CT prístroja na teritóriu M.,
eventuálne nezabezpečila špeciálnu sanitku pristavenú pre účely prepravy na CT do S., eventuálne M.
a nezabezpečila školenie zamestnancov pre riešenie krízovej situácie ako v prípade nefunkčnosti CT
prístroja viac ako mesiac a pol.

Podľa žalobkyne je odvolací dôvod podľa § 385 ods. 1 písm. f) C.s.p. daný.
Žalobkyňa odôvodňuje odvolanie aj odvolacím dôvodom podľa § 385 ods. 1 písm. h) C.s.p., že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis ako mal správne
použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.
Žalobkyňa v čase skončenia pracovného pomeru bola členkou Lekárskeho odborového združenia pri
R. W.. X.. U. A. M..
Na č. l. 117 súdneho spisu sa nachádza zápisnica zo schôdze Výboru a DR LOZ pri R. W.. X.. U. M.

zo dňa 10.02.2015.
V bode 1. zápisnice sa uvádza, že “prítomným členom Výboru a DR bola predložená žiadosť Riaditeľstva
o prejednanie ukončenia pracovného pomeru s B.. I. M. v mysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.
Na základe tejto žiadosti bolo prijaté stanovisko - viď príloha, ktorá bude doručená na Riaditeľstvo.
Zároveň bol poverený predseda LOZ-u o stretnutie s p. riaditeľom B.. Č. B., B. o osobné prejednanie

tohto prípadu.“
Na čl. 144 súdneho spisu je podanie H. a O. R. W.. X.. U. M. zo dňa XX.XX.XXXX označené ako žiadosť
o prerokovanie skočenia pracovného pomeru výpoveďou - stanovisko.Z obsahu tohto stanoviska vyplýva, že žalovaná listom zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX/XXXX/PMO požiadal
o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce a Výbor na základe oznámenia o pripravovanom skončení pracovného pomeru s B.. I. M. v zmysle

ustanovenia § 74 Zákonníka práce prerokoval a zobral na vedomie.
K tomuto stanovisku chýba zápisnica o prerokovaní žiadosti o skončenie pracovného pomeru, samotná
žiadosť žalovanej a prezenčná listina.
Na čl. 145 súdneho spisu je stanovisko H. O. M. R. W.. X.. U. A. M. zo dňa XX.XX.XXXX, z obsahu
ktorého vyplýva, že výbor odborovej organizácie na základe žiadosti doručenej dňa XX.XX.XXXX

prerokoval skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) so zamestnankyňou
B.. I. M..
Aj k tomuto stanovisku chýba samotná žiadosť žalovanej, zápisnica o prerokovaní žiadosti o skončenie
pracovného pomeru a prezenčná listina.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že k zákonnému spôsobu prerokovania výpovede všetkými odborovými
orgánmi nedošlo. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že prerokovania žiadosti má pri LOZ dátum

dňa XX.XX.XXXX, pri H. O. dátum dňa XX.XX.XXXX a pri H. X. O. R. nevyplýva, kedy žiadosť výbor
prerokoval, ale odpoveď je zo dňa XX.XX.XXXX a samotná výpoveď je vyhotovená dňa XX.XX.XXXX.
Z toho je zrejmé, že odborové orgány v čase ich prerokovania nemali k dispozícii výpoveď zo dňa
XX.XX.XXXX, t.j. takú, akú mal zamestnávateľ doručovať žalobkyni.
Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v

zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia
pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou
obsahujú náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce.
Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise nie je možné ustáliť, či bola splnená hmotnoprávna
podmienka podľa § 74 Zákonníka práce.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach (1 Cdo 72/2006, 1 M
Cdo 2/2008, 5 Cdo 255/2008, 5 Cdo 140/2010), od záverov ktorých nie je dôvod sa odkloniť ani
v prejednávanej veci, poukázal na to, že ustanovenie § 74 Zákonníka práce určovalo povinnosť
zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom (ako zástupcom zamestnancov)
výpoveď, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti takéhoto právneho úkonu zo strany zamestnávateľa

a nesplnenie tejto podmienky spôsobovalo v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce
jeho neplatnosť. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastali len vtedy, ak žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede k
žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahoval náležitosti určené
ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka práce, to znamená, že dôvod výpovede musel byť vymedzený tak,

aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť.
Ustanovenie § 74 Zákonníka práce o účasti príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného
pomeru, platného v čase doručenia výpovede žalobkyni žalovaným, nemožno vykladať izolovane, ale
v nadväznosti na uvedené ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce, pretože malo za úlohu ochranu
zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal zamestnancov z

pracovného pomeru.
Argumentácia súdu prvej inštancie je v tomto smere nedôvodná.
Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 971/2000, podľa ktorého je
trebazistiť,čiprípadnéporušeniepovinnostizamestnávateľom(uzatvoriťdohodupodľa§164Zákonníka
práce) môže mať dosah na mieru intenzity prípadného porušenia pracovnej disciplíny žalovanou.

Toto zistenie má význam z toho hľadiska, či zamestnávateľ mohol dať výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. e) Zákonníka práce preto, lebo sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ
mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo ide o také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré treba
charakterizovať ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a v takomto prípade platí veta za
bodkočiarkou tohto zákonného ustanovenia.

Podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou v znení dohody o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 17.12.2013 v čl. I. bodu 5 dohodnutý pracovný úväzok bol 1,0 týždenného pracovného
úväzku. V bode 10 bolo dohodnuté, že pracovný čas je určený v pracovnom poriadku a kolektívnej
zmluve.
V čl. III. bod 3 bolo dohodnuté, že pracovnú zmluvu možno zmeniť alebo doplniť len v písomnej forme,

na základe súhlasných prejavov vôle zmluvných strán.
Vpracovnomporiadkuvbode21bolupravenýpracovnýčas,ato37,5hod.prejednozmennúprevádzku,
v dvojzmennej prevádzke na 36,25 hodín.Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času v pondelok - piatok bol začiatok a koniec pracovného
času určený od 07.00 hod. do 15.00 hod.
V bode 22 pracovného poriadku bola upravená práca nadčas. V bode 32/10 je upravené, že prácu

nadčas môže vykonať tehotná žena len s jej súhlasom.
Z ustanovenia § 164 ods. 1, 3 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ je povinný pri zaraďovaní
zamestnancov do pracovných zmien prihliadať na potreby tehotných žien. Tehotná žena sa môže
zamestnávať prácou nadčas len s jej súhlasom.
Ustanovenie § 164 ods. 3 Zákonníka práce je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 97 Zákonníka

práce. V ustanovení § 164 Zákonníka práce sa reflektuje osobitné postavenie zamestnaných tehotných
žien a žien a mužov starajúcich sa o deti.
Aj keď zákon nepredpisuje pre súhlas tehotnej ženy s prácou nadčas obligatórne písomnú formu, je
potrebné v súlade s čl. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov, aby tento

súhlas bol v písomnej forme. Uvedená zásada sa osobitne zvýrazňuje napr. aj pri zamestnaných
tehotných ženách, mladistvých a podobne.
V posudzovanej veci nie je medzi stranami sporné, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX vykonávala prácu
nadčas a že žalovaná v súlade s dobrými mravmi neuzatvorila so žalobkyňou ako tehotnou ženou
osobitnú písomnú dohodu o jej súhlase s vykonávaním práce nadčas. Podstatné však pri skúmaní

intenzity porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne je, že ani žalovaná ako zamestnávateľ
nepostupovala dôsledne, resp. v súlade s dobrými mravmi, keď žalobkyňu ako tehotnú ženu nechala
vykonávať prácu nadčas a pre tehotnú ženu na rizikovom pracovisku. Porušenie týchto povinností zo
strany žalovanej je čiastočne v príčinnej súvislosti s konaním žalobkyne v uvedený deň. Žalovaná konala
tak v rozpore s uzatvorenou pracovnou zmluvou, pracovným poriadkom a tak isto aj so Zákonníkom

práce.
Žalobkyňa poukazuje, že zamestnanec je vo vzťahu k zamestnávateľovi v podriadenom postavení, je
tzv. slabšou stranou a žalovaná v konaní netvrdí a ani to nepreukazuje, aby žalobkyňa bola náležite
poučená o práve tehotnej zamestnankyne udeliť osobitný súhlas s prácou nadčas.
Žalovaná postihla žalobkyňu za porušenie jej pracovných povinností, pričom sama žalovaná konala v

rozpore, resp. nedôsledne so všeobecnými právnymi predpismi.
Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 v znení platnom a účinnom ku dňu
dania výpovede - ďalej len Zákonník práce) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u
zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením
pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva
smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak účastník právneho vzťahu len formálne koná v
medziach svojho práva, prostredníctvom jeho realizácie však sleduje poškodenie druhého účastníka

právneho vzťahu, ide o chybný (zdanlivý) výkon práva.
V Zákonníku práce a ani v iných pracovnoprávnych predpisoch nie je definovaný pojem „menej závažné“
porušenie pracovnej disciplíny a „závažné“ porušenie pracovnej disciplíny.
Vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu; súd prihliada
pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca k jeho osobe, k doterajšiemu postoju

k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, za ktorej došlo k porušeniu pracovných povinností, k miere
zavinenia zamestnanca, k miere akým spôsobom zamestnávateľ vytvoril, resp. nevytvoril podmienky
pre výkon práce zamestnanca a pod. a pri splnení týchto podmienok musí ísť o výnimočný prípad. Z
ustanovenia § 68 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
pre závažné porušenie pracovnej disciplíny len výnimočne.

Žalobkyňa zdôrazňuje, že vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci tak, ako boli v priebehu
konania tvrdené a preukázané pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny, bol to samotný
primár oddelenia, ktorý ju sám odporučil na atestáciu z C. a hodnotil ju ako lekárku, ktorá má výborné
predpoklady na prácu C. - Š., čo žalobkyňa preukázala súdu oficiálnym logbookom na atestáciu. V
rámci prípravy na atestáciu pracovala na rôznych oddeleniach a rôznych klinikách, pričom zo všetkých

vyjadrení X primárov vyplynulo, že si svoje povinnosti náležite plnila. Aj túto skutočnosť preukázala
logbookom na atestáciu.
Následné tvrdenie primára, resp. niektorých lekárov o jej nezodpovednosti sú účelové (viď stretnutie
pred pojednávaním za prítomnosti námestníka žalovanej, primára a právneho zástupcu žalovanej).Tehotenstvo žalobkyne, práca v nadčasovej službe počas tehotenstva bez písomného súhlasu
žalobkyne, práca žalobkyne na najrizikovejšej pracovnej pozícii počas jej tehotenstva po dobu 7
mesiacov na urgentnom príjme, kde prichádzajú ťažko chorí pacienti (aj s TBC), nefunkčnosť CT

prístroja, nefunkčnosť magnetickej rezonancie, organizačné nezabezpečenie prevozu pacientov na
CT vyšetrenia do spádových oblastí tak, aby nebola spôsobená ujma na ich zdraví, v neposlednom
rade aj nedisciplinovanosť samotnej pacientky a takisto aj stav pracovnej disciplíny u žalovanej (viď
pracovnoprávny spor B.. B.), počas X pracovných rokov nebola na žalobkyňu podaná žiadna sťažnosť,
vo svojom súhrne nedosahujú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Žalobkyňa

zdôrazňuje, že aj žalovaná strana vo vzťahu k nej a k vytváraniu pracovných podmienok nebola
dôsledná, porušila právne predpisy. Aj keď zamestnávateľ nebol viazaný stanoviskom LOZ, je toto
stanovisko z pohľadu žalobkyne veľmi dôležité z dôvodu, že uvedené okolnosti posudzovali lekári, ktorí
sú v denno-dennej lekárskej službe a vedia najlepšie posúdiť všetky okolnosti, s ktorými lekári pri výkone
svojej práce prichádzajú do kontaktu“.
6. Žalovaná nemocnica v odvolaní len proti výroku o trovách konania poukázala na úspech v konaní,

navrhla rozsudok zmeniť a priznať náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce a väčšinou hlasov dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vykonanom dokazovaní a vec aj
správne právne posúdil. Odvolací súd so stotožnením sa s dôvodmi napadnutého rozsudku ho ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods.2 C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti dopĺňa k podstatnému
tvrdeniu.

9. Neprísť k pacientovi je čin lekárky, ktorý sa nedá nijako ospravedlniť. Argumenty o nedisciplinovanej
pacientke nemôžu obstáť, pretože aj keby o takúto pacientku išlo, nič nezbavovalo žalobkyňu ju vyšetriť,
aj vzhľadom na nelichotivé vybavenie nemocnice. Pacientke mohli aj po krátkom čase pribudnúť iné
zdravotné komplikácie a žalobkyňa ako lekárka mala povinnosť pacientku vyšetriť. Len priamym a
osobnýmpozorovanímmohlažalobkyňaakoošetrujúcalekárkastarostlivouzavrieťzdravotníckypostup.

V tomto smere ju zdravotná sestra nemohla nijako nahradiť. Rozsudok s iným záverom by predstavoval
neželaný precedens, ktorý by ospravedlňoval lekárov za nedostavenie sa k pacientovi.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením rozsudku vo vzťahu k trovám
konania. Odvolací súd je rovnakého názoru, že žalobkyňa síce neuspela vo veci samej, no jej sociálne

pomeryspojenésostratouzamestnaniaarodičovstvomsúnelichotivéažalovanáakojedenznajväčších
regionálnych zamestnávateľov nemôže výraznejšie pociťovať ujmu spojenú s nepriznaním náhrady trov.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok potvrdil (§387 C.s.p.)

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1. Odlišné
stanovisko predsedu senátu je pripojené k rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).